Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-146-2012.pdf
PDF · 89.9 KB
No categories available
15Co/146/2012
Uznesenie
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 9, S., H. republika, žalobcu v 2.rade P.. mal. soch. V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W. 9, obidvaja zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Holičom, so sídlom Bratislava, Tranovského 18-20, proti žalovanému v 1.rade Q.. Q. Q., správca konkurznej podstaty úpadcu D. A-Z, spol. s r.o., J.: XX XXX XXX, A., M. XX, so sídlom A., W. XX, žalovaného v 2.rade J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., K. XXXX/XX, žalovanému v 3.rade J.. M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., K. XXXX/XX, žalovanému v 4.rade J.. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A., W. XX, žalovanému v 5.rade V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A., W. 59, všetci žalovaní zastúpení advokátom Q.. Oľgou Fekešovou, so sídlom Zvolen, Sládkovičova 99/2, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ a odporcov 1/ až 5/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/120/1998 - 1119 zo dňa 04. 01. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že žalobcovia 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 1/ trovy konania vo výške 2.699,86 eur, žalovaným 2/, 3/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 1.617,74 eur, žalovaným 4/, 5/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 1.617,74 eur (spolu 5.935,34 eur) na účet právnej zástupkyne žalovaných 1/ až 5/ JUDr. Oľge Fekešovej, advokátke so sídlom Zvolen, Sládkovičova 99/2, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaným v 1/ a ž 5/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 6C/120/1998 - 1119 zo dňa 04. 01. 2012 uložil žalobcom v 1/ a 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v 1/ až 5/ rade trovy konania vo výške 891,69 eur na účet právneho zástupcu žalovaných JUDr. Oľgy Fekešovej do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že návrh žalobcov o určenie vlastníckeho práva bol zamietnutý rozsudkom okresného súdu č. k. 6C/120/1998 - 630 zo dňa 25. 03. 2004, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/264/2008 - 1035 zo dňa 11. 03. 2009 v časti výroku o zamietnutí žaloby, a ktorý v časti výroku o trovách konania zrušil rozhodnutie okresného súdu a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti. Okresný súd rozhodol o náhrade trov konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Pri náhrade trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia nevychádzal z vyúčtovania právnej zástupkyne žalovaných v zmysle § 13 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnej pomoci z hodnoty veci, ktorá bola určená zo všeobecnej kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške 4.500.000,- Sk (149.372,63 eur) a následne podľa spoluvlastníckych podielov jednotlivých žalovaných, ale mal za to, keďže ide o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O. s. p., že nie je možné vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko nie sú predmetom sporu, ale predmetom sporu je určenie, kto je vlastníkom, teda komu patrí vlastnícke právo. Pri výške tarifnej hodnoty tak vychádzal podľa určenia v zmysle § 11 ods. 1 (predtým § 13 ods. 6) Vyhlášky, ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Žalovaným 1/ až 5/ nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia právnou zástupkyňou žalovaných, ale určil ich výšku s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici napr. 15Co/285/2010, 16Co/216/2011 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1M Obdo V 17/2006, 5 M Cdo 3/2007 vo výške 891,69 eur.
Proti uzneseniu okresného súdu podali odvolanie tak žalobcovia 1/, 2/ ako aj žalovaní 1/ až 5/.
Žalovaní 1/ až 5/ v odvolaní poukázali na to, že predmetom sporu sú nehnuteľnosti oceniteľné a ocenené peniazmi, podľa čoho sa aj vyrúbil súdny poplatok, a preto je logické, že aj trovy právneho zastúpenia sa mali priznať podľa hodnoty veci. Žalovaní 1/ až 5/ žiadali zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu a priznať náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 6.915,62 eur. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili.
Žalobcovia 1/, 2/ taktiež navrhli zmeniť uznesenie okresného súdu a s odkazom na § 150 ods. 1 O. s. p. žalovaným 1/ až 5/ náhradu trov konania nepriznať. Dôvody hodné a osobitného zreteľa videli v tom, že žalobcovia 1/, 2/ sú dôchodcovia vo veku 70 a 73 rokov, svojich práv sa domáhajú takmer jednu generáciu (14 rokov). Považujú za preukázané a nesporné, že prevod majetku žalobcov bol nezákonný. Žalovaný v 1/ rade sa nikdy nestal vlastníkom nehnuteľností. Rozsudky č. k. 2Obo 170/1996, č. k. 6Obo/62/03 alebo registráciu Dodatku č. 1 zmeny Spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992 pod č. RI 58/1992, ako právny akt na prevod vlastníctva nemožno akceptovať. Ďalej poukázali, že zmocnenie sa majetku bolo realizované na základe vyššie uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré nerozhodovali a rozhodovať nemohli o vlastníctve majetku. Žalovaný v 1/ rade predával nehnuteľnosti v čase, keď bola podaná žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, ktorému predaju bránila vylučovacia žaloba. Ďalej poukázali aj na osobné pomery s tým, že žalobcovia 1/, 2/ nemajú disponibilné peniaze a kvôli trovám by museli predať stavbu (strechu nad hlavou), čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Trovy tohto odvolacieho konania si taktiež neuplatnili.
Žalobcovia 1/, 2/ vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných poukázali na to, že požadovanie náhrady trov v takej výške, ako ich žiadajú žalovaní 1/ až 5/ by bolo voči žalobcom, ktorí sú nečinnými dôchodcami likvidačným, v rozpore s dobrými mravmi a proti zvyklostiam v súdnom konaní. Do konania, nie vinou žalobcov museli byť pripustení žalovaní v 2/ až 5/ rade, a taktiež nie vinou žalobcov spor trval takmer 14 rokov. Opätovne poukázali na nezákonné prevody na základe rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a o náhrade trov konania žiadali rozhodnúť s poukazom na § 150 ods. 1 O. s. p..
Žalovaní 1/ až 5/ vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ považovali vyjadrenia žalobcov za účelové a zavádzajúce. Žalobcovia vyvolali súdny spor na majetok, na ktorý bolo zriadené záložné právo z úveru na sumu 22.000.000,- Sk, pričom tento úver nebol splatený do vyhlásenia konkurzu. Žalobcovia v dobe podania žaloby počas súdneho konania vlastnili nehnuteľnosti, ktorých hodnota mala niekoľko miliónov a nehnuteľnosti boli na celom území Slovenska. Okresný súd Zvolen vyplatil za tzv. prieťahy v konaní sumu 90.000,- Sk žalobcom, pričom títo dodnes nezaplatili súdne poplatky. V plnom rozsahu sa pridržiavali odvolania podaného voči uzneseniu okresného súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu zmenil podľa § 220 O. s. p. .
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Okresný súd nesprávne právne vec posúdil, keď na určenie výšky náhrady trov prináležiacich žalovaným v 1/ až 5/ rade spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, odmeny advokáta aplikoval § 13 ods. 6 vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnej pomoci účinnej do 31. 03. 2002 a § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci účinnej do 3. 12. 2004, v dôsledku čoho žalovaným v 1/ až 5/ rade priznal náhradu trov v nižšej výške než im prináleží. Okresný súd vychádzal pri určení výpočtového základu pre základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby s poukazom na to, že hodnotu veci alebo práva nemožno vyjadriť v peniazoch, alebo len s nepomernými ťažkosťami. S takýmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje.
Podľa § 151 ods. 5 O. s. p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
V čase rozhodovania bola platná vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v zmysle ktorej podľa § 20 za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov.
Predchádzajúcimi predpismi, bola vyhláška č. 240/1990 Zb. a vyhl. č. 163/2002 Z. z...
Podľa § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z. z. vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, vo veciach určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je, pri preskúmavaní rozhodnutí iných orgánov, ak je ich predmetom vec, právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa ods. 1 z hodnoty tejto veci, práva alebo výšky tohto plnenia. Z citovaného ustanovenia vyhlášky, podľa názoru krajského súdu jednoznačne vyplýva, že posúdenie otázky, či advokátovi zastupujúcemu v občianskom súdnom konaní patrí tarifná odmena podľa § 13 ods. 6 alebo 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z. z. je rozhodujúce, či je možné vec, právo alebo plnenie oceniť peniazmi, a to aj v prípade vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo nie je.
V preskúmavanej právnej veci predmetom ktorej bolo určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, bolo možné hodnotu (cenu) predmetu sporu nepochybne vyjadriť v peniazoch.
Odvolací súd nepovažuje za správny záver prvostupňového súdu, že nakoľko ide o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O. s. p. o určenie, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je možné vychádzať z hodnoty týchto nehnuteľností, nakoľko nie oni sú predmetom sporu, ale predmetom sporu je určenie, kto je vlastníkom teda, komu patrí vlastnícke právo.
Vo veciach určenia vlastníctva súd rozhoduje o konkrétnom práve - vlastníckom práve ku konkrétnej veci, ktorej hodnotu v peniazoch možno vyjadriť. V sporoch o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, je preto pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia potrebné aplikovať ustanovenia, podľa ktorých sa základná sadzba tarifnej odmeny určuje z hodnoty veci. Takýto právny názor zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7 M Cdo 10/2012, 5M Cdo 17/2010, ako aj v iných rozhodnutiach v konaniach o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (napr. 5Cdo 94/2011, 3Cdo 187/2011, 5Mcdo 17/2010, 3Cdo/12/2010, 5Cdo 38/2010, 5Cdo 141/2010, 1Cdo/83/2010 a v ďalších). Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na ktoré okresný súd v odôvodnení uznesenia na podporu svojho právneho posúdenia poukazoval, nie sú priliehavé, pretože ide o rozhodnutia, ktoré sa netýkajú určenia vlastníckeho práva, ale určenia platnosti právneho úkonu, kedy predmetom konania je najmä preskúmanie zákonnosti právneho úkonu a nie rozhodovanie o konkrétnom práve alebo povinnosti, ktoré z neho vyplývajú. V takýchto prípadoch hodnotu sporu nemožno určiť.
Pri vymedzení hodnoty sporu je možné vychádzať z kúpnej ceny nehnuteľností uzavretej medzi predávajúcim Želstav A - Z, s. r. o., Bratislava a kupujúcimi J. D., J.. M. D., J.. V. V., J.. V. V. (žalovanými 2/ až 5/), zo dňa 05. 04. 2001 a to z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľností, ktorá predstavuje sumu 4.500.000,- Sk. Pri určení náhrady trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, odvolací súd prihliadol na vyúčtovanie trov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou žalovaných 1/ až 5/ zo dňa 31. 03. 2004. Sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právneho pomoci určil z hodnoty veci 4.500.000,- Sk podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v sume 6.600,- Sk. Žalovanému 1/ priznal v zmysle citovanej Vyhlášky odmenu za právne zastupovanie za úkony právnej pomoci podľa § 16 ods. 1 citovanej Vyhlášky za úkony prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné vyjadrenie zo dňa 10. 08. 2001 k žalobe žalobcu v rozsahu 2 x 6.600,-. Sk plus 2x režijný paušál po 100,- Sk, a za úkony právnej pomoci týkajúce sa písomného spracovania návrhu na zrušenie predbežného opatrenia a písomného stanoviska právneho zástupcu žalovaného zo dňa 25. 05. 2002 k odvolaniu žalobcu vo veci zamietnutia návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo výške polovice odmeny za úkon právnej pomoci v zmysle § 16 ods. 2 písm. a), ods. 3 citovanej Vyhlášky, teda 2 x 3.300,. Sk plus 2 x režijný paušál po 100,- Sk. Žalovanému 1/ na základe vyhl. č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, priznal podľa § 13 ods. 1 citovanej Vyhlášky, kedy základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby by predstavovala sumu 21.650,- Sk s prihliadnutím na spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb so
znížením podľa § 17 ods. 2 citovanej Vyhlášky o 20%, tak odvolací súd priznal žalovanému 1/ za úkon právnej pomoci písomné vyjadrenie - právne stanovisko zo dňa 04. 11. 2002 sumu 17. 320,- Sk plus 116,- Sk režijný paušál a za účasť na súdnom pojednávaní dňa 26. 02. 2004 17.320,- Sk plus 136,- Sk režijný paušál a na pojednávaní dňa 22. 03. 2004 17.320,- Sk plus 136,- Sk režijný paušál. Za písomné stanovisko právneho zástupcu žalovaných v 1/ až 5/ rade zo dňa 08. 09. 2003 k odvolaniu žalobcu zo dňa 27. 08. 2003 k predbežnému opatreniu priznal podľa § 16 ods. 2 písm. a), ods. 4 citovanej Vyhlášky, odmenu vo výške polovice zo sumy 17.320,- Sk, t. j. 8.660,- Sk plus režijný paušál 128,- Sk. Žalovanému 1/ tak priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 81.336,- Sk čo predstavuje 2.699,86 eur.
S prihliadnutím na vyúčtovanie trov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou žalovaných 2/ až 5/ z o dňa 31. 03. 2004, žalovaným 2/ a 3/, ktorí sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele 1/2 tak bola spoločne priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia z hodnoty veci 2.250.000,- Sk (ako polovica sumy 4.500.000,- Sk) pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vypočítaná z tejto hodnoty veci predstavuje sumu 17.650,- Sk, avšak vzhľadom na zastupovanie viacerých osôb, bola znížená o 20% v zmysle § 17 ods. 2 Vyhlášky č. 163/2002 Z. z. na sumu 14.120,- Sk. Právna zástupkyňa žalovaných 2/ až 5/ však uplatnila odmenu vo výške 13.720,- Sk a keďže súd nesmie prekročiť návrh, vychádzal z tejto sumy. Žalovaným 2/, 3/ tak priznal za písomné vyjadrenie - právne stanovisko zo dňa 04. 11. 2002 sumu 13.720,- Sk plus režijný paušál 116,- Sk a za účasť na súdnom pojednávaní dňa 26. 02. 2004 13.720,- Sk plus 136,- Sk režijný paušál a za pojednávanie dňa 22. 03. 2004 13.720,- Sk plus 136,- Sk režijný paušál. Za písomné stanovisko právneho zástupcu žalovaných zo dňa 08. 09. 2003 k odvolaniu žalobcu zo dňa 27. 08. 2003 k predbežnému opatreniu priznal podľa § 16 ods. 2 písm. a) ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z. z. polovicu zo základnej odmeny to znamená zo sumy 14.120,- Sk sumu 7.060,.- Sk a režijný paušál 128,- Sk. Celkovo žalovaným 2/, 3/ priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne vo výške 48.736,- Sk, čo predstavuje 1.617,74 eur. Na rovnakom princípe bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia žalovaným 4/ , 5/ spoločne a nerozdielne v sume 1.617,74 eur. Celková suma priznanej náhrady trov konania pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 5.935,34 eur.
Inú náhradu trov konania si žalovaný 1/ až 5/ neuplatnili, preto sa súd prípadne vzniknutými inými trovami konania nezaoberal.
Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu žiadali pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť na dôvody osobitného zreteľa a rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 O. s. p..
Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti nemožno priznať. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Náhrada trov konania sa priznáva podľa procesného výsledku. Nakoľko návrh žalobcov 1/, 2/ bol rozsudkom okresného súdu zamietnutý, žalovaný 1/ až 5/ majú právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p..
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobcovia 1/, 2/ vo veci úspech nemali, úspešnými v konaní tak boli žalovaní v 1/ až 5/ rade voči ktorým bola žaloba zamietnutá, preto im bolo potrebné priznať náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva.
Odvolací súd nevidel v dôvodoch, ktoré uviedli žalobcovia 1/, 2/ v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu dôvody osobitného zreteľa pre uplatnenie § 150 ods. 1 O. s. p. . To, že odvolatelia (žalobcovia 1/, 2/) sú dôchodcovia neznamená automaticky dôvod osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p.. Z tohto hľadiska nemožno prihliadnuť ani na dĺžku trvania konania. Výnimočnosť nespočíva ani v okolnostiach danej veci, ide o klasickú určovaciu žalobu týkajúcu sa nehnuteľností.
Dôvody osobitného zreteľa na ktoré poukazovali žalobcovia 1/, 2/ v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, neboli dôsledne špecifikované a preukázané tak, aby sa nimi odvolací súd mohol podrobnejšie zaoberať, z tohto hľadiska nemohol na ne prihliadnuť.
V tomto odvolacom konaní úspešní odvolatelia žalovaní v 1/ až 5/ rade si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto im odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 v nadväznosti na § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Vo veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.