Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/94/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. S., zastúpeného

JUDr. G. Z., proti odporcovi C., zastúpenému JUDr. J. P., o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. MA ,

o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2010, sp.

zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

460,30 € k rukám JUDr. J. P., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 9. mája 2007, č.k. MA -688

zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k časti

nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade M. – odbor katastrálny pre obec a katastrálne

2

územie S. na LV č. X. ako parcela X. – ostatné plochy vo výmere 82 807 m, ktorá časť

2

predstavuje výmeru 81 757 ma nesie označenie novovytvorenej parcely X. – ostatné plochy.

Navrhovateľovi uloţil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania 204 575 Sk k rukám JUDr.

J. P., do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak po doplnení dokazovania v zmysle právneho

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku zo dňa 27. júna 2005,

sp.zn. , ktorým na základe mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora Slovenskej republiky zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 29. mája 2001

v časti, ktorou určil, ţe navrhovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností a rozsudok

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. mája 2003, sp.zn. , ,

ktorým v napadnutej časti, t.j. v určujúcom výroku rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil,

a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe vykonaným dokazovaním mal za preukázané, ţe nehnuteľnosti

vedené v pozemkovokniţnej vloţke čX. pre Obec S. pôvodne vlastnil Ľ. K., v roku 1930 sa na

základe kúpnej zmluvy stala ich vlastníkom firma U. a podľa vyhlášky ministra priemyslu zo

dňa 27. decembra 1945 č. 727 Ú.v. bol znárodnený zoštátnením podnik S. a jeho majetok

vrátane nehnuteľností označených ako parc. č. X., X., X., X., X., X., X., X., X., bol v rozsahu

znárodnenia začlenený do S.. Tento národný podnik v priebehu nasledujúcich rokov

prechádzal do správy štátnych podnikov s názvom S., neskôr k.p., S. neskôr k.p. a š.p.,

C.C.S.. Ministerstvo stavebníctva SSR svojím rozhodnutím zo dňa 6. novembra 1985 pod č.

110-4252/85 zrušil ťaţobnej organizácii C.C.C.. C.C. fyzicky odovzdal predmetnú lokalitu

hospodárskou zmluvou zo dňa 1. októbra 1985 V.. V bode 9 zmluvy sa účastníci dohodli, ţe

táto nadobudne platnosť po uzavretí hospodárskej zmluvy o zriadení a vyuţívaní predmetnej

lokality pre účely smetiska medzi MNV S. a preberajúcou organizáciou. Dňa 12. decembra

1985 bola medzi V. a MNV S. uzavretá dohoda o vykonaní prác súvisiacich s prevádzkou

riadenej skládky

a so zapracovaním odpadového materiálu v S. na pozemkoch zrušeného ťaţobného priestoru,

kde sa mala vykonať náhradná rekultivácia. Hospodárskou zmluvou zo dňa 22. mája

1990 V. odovzdala MsNV S. celý priestor do uţívania, odkedy ho uţíva len navrhovateľ

a jeho právny predchodca, ktorý tu realizoval časť stavby na základe stavebného povolenia na

skládku odpadov „ochranný val“. Ďalej sa v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu

zaoberal predmetom zmluvy uzavretej dňa 1. októbra 1985 medzi odovzdávajúcou

organizáciou C.C. a preberajúcou organizáciou V., ktorou podľa názoru navrhovateľa malo

prejsť právo správy na navrhovateľa a predmetom ktorej podľa bodu II. je „odovzdanie

pozemkov na vykonanie technickej a biologickej rekultivácie investorom v priestore loţiska

ílov lokality Ţ. S. II. Za týmto účelom sa dávajú pozemky uvedené v bode V/2 zmluvy do

dočasného uţívania preberajúcej organizácii (V.), ktorá súčasne pozemky týmto odovzdáva

do operatívnej správy MNV S.“. Dospel k záveru, ţe prevody Správy národného majetku

mimo obvyklého hospodárenia sa vykonávali hospodárskymi zmluvami o prevode správy

národného majetku podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka alebo opatreniami nadriadených

orgánov, avšak takáto zmluva v danom prípade nebola uzavretá, keď zo znenia zmluvy z 1.

októbra 1985 vyplýva, ţe C. postúpil zmluvou iba právo dočasného uţívania tak, ako to

vyplýva z článku II. zmluvy. Zmluvou o prevode dočasného uţívania sa nemení Správa

národného majetku, táto naďalej ostala na pôvodnej organizácii - C.. Ďalej uviedol, ţe pre

posúdenie zmluvy je podstatné, aký predmet je v nej uvedený, keď podľa § 24 ods. 2

Hospodárskeho zákonníka na platnosť zmluvy sa vyţadovala písomná forma. Pokiaľ ide

o výsluch svedkov, ktorí za jednotlivé subjekty zmluvu podpisovali, zistil, ţe zástupca

spoločnosti C. pán Ing. P. D. zomrel a na vypočutí svedka RNDr. A. M. navrhovateľ ani

odporca netrvali. Ďalej zo zhodných tvrdení účastníkov zistil, ţe nebola uzavretá zmluva

o zriadení smetiska tak, ako to vyţadovalo ustanovenie článku VII. bod 9 zmluvy, a preto

dospel k záveru, ţe predmetná zmluva nenadobudla účinnosť. Námietku navrhovateľa, ţe ide

o pozemok špeciálneho určenia povaţoval za relevantnú pre posúdenie prechodu práva

hospodárenia s odôvodnením, ţe na daný právny vzťah sa vzťahuje Hospodársky zákonník

a jedine v jeho medziach mohlo dôjsť k prevodom správy tak, ako to umoţňuje § 347

Hospodárskeho zákonníka, keď banský zákon ani zákon o ochrane poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, na ktoré sa navrhovateľ odvolával, neupravujú prechod práva správy. Taktieţ

vzhľadom na predloţenú zápisnicu z katastrálneho konania

na Katastrálnom odbore Okresného úradu v M. z 3. októbra 1997, týkajúceho sa zmeny zápisu

vlastníka u parc. č. X. a X., v ktorej sa uvádza, ţe S.P.F.nepreukázal, ţe by u uvedených

pozemkov išlo o poľnohospodársku pôdu, nepovaţoval za preukázané tvrdenie navrhovateľa,

ţe ide práve o takýto druh pozemku. Poukázal aj

na skutočnosť, ţe Fond národného majetku SR v rámci rozhodovania a schvaľovania

privatizačného projektu akciovej spoločnosti C. zahrnul tento majetok do privatizovaného

podniku a musel teda mať za preukázané, ţe štátny podnik mal k nehnuteľnosti právo

hospodárenia. Navrhovateľ uzavrel zmluvu o nájme predmetnej nehnuteľnosti č. 32/1995

s vlastníkom pozemkov a túto nájomnú zmluvu aj rešpektoval.

Na základe týchto skutočností dospel k záveru, ţe navrhovateľ nepreukázal, ţe by ku dňu

účinnosti o majetku obcí, mal k predmetným nehnuteľnostiam právo

hospodárenia, a preto nemohlo v zmysle § 2 citovaného zákona prejsť naňho vlastnícke právo.

O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 19. januára 2010,

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle

potvrdil. Navrhovateľovi uloţil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov

odvolacieho konania v sume 919,29 €, k rukám právnej zástupkyne odporcu, do troch dní.

V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.

Zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, ţe hospodárska zmluva o prevode správy

národného majetku podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka nebola v danom prípade uzavretá,

keď predloţená hospodárska zmluva zo dňa 1. októbra 1985 neobsahuje zákonom stanovené

podstatné náleţitosti hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku a z obsahu

tejto zmluvy nevyplýva, ţe zamýšľaným účinkom jej uzavretia mal byť prechod správy

prevádzaného národného majetku, pretoţe podľa čl. II. zmluvy – jej predmetom bolo

odovzdanie pozemkov na vykonanie rekultivácie a za tým účelom mali byť pozemky dané

do dočasného uţívania preberajúcej organizácie, ktorá tieto pozemky mala odovzdať

do operatívnej správy MNV v S.. V čl. V. bod 3 je uvedené, ţe preberajúca organizácia

preberá tieto pozemky k termínu 18. septembra 1985 s povinnosťami a zodpovednosťou,

ktorá jej s uskutočňovaním rekultivácie vyplýva voči zúčastneným organizáciám

a po vykonaní rekultivačných prác ich odovzdá budúcemu uţívateľovi ŠM S.. Z uvedeného

článku podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, ţe išlo len o prevzatie predmetných

pozemkov preberajúcou organizáciou na vykonanie rekultivačných prác a následne malo

dôjsť k ich odovzdaniu budúcemu uţívateľovi, ktorým mal byť ŠM S., ale nie preberajúca

organizácia, nešlo teda o prevod správy národného majetku medzi odovzdávajúcou

a preberajúcou organizáciou. Predmetná zmluva neobsahuje tieţ určenie dňa prevodu správy

národného majetku, čo je podstatnou náleţitosťou zmluvy o prevode správy národného

majetku v zmysle § 347 ods. 1, 2 Hospodárskeho zákonníka. K prevodu správy národného

majetku na základe predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť aj z toho dôvodu, ţe zmluva mala

nadobudnúť platnosť podľa dohody zmluvných strán uvedenej v čl. VII. bod 9 zmluvy aţ po

uzavretí hospodárskej zmluvy o zriadení a vyuţívaní predmetnej lokality pre účely smetiska

medzi MNV S. a preberajúcou organizáciou, pričom v konaní nebolo preukázané následné

uzavretie takejto zmluvy. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne konštatoval, ţe tento

právny úkon nemôţe byť nahradený tým, ţe zmluvné strany podľa tejto zmluvy konali.

Okrem toho aj zo znenia následne uzavretej hospodárskej zmluvy podľa § 125

Hospodárskeho zákonníka medzi odovzdávajúcou organizáciou V.a preberajúcou

organizáciou MsNV v S. dňa 22. mája 1990 vyplýva, ţe Hospodárskou zmluvou zo dňa 1.

októbra 1985 odovzdávajúca organizácia V.nenadobudla sporné nehnuteľnosti do svojej

správy, ale nadobudla právo dočasného uţívania pozemkov. Predloţenými listinnými

dôkazmi nebol teda podľa názoru odvolacieho súdu preukázaný prechod správy sporných

nehnuteľností z odovzdávajúcej organizácie C.C. na inú organizáciu. Prechod správy

národného majetku k týmto nehnuteľnostiam nebol v konaní preukázaný ani na základe iných

administratívnych aktov či opatrení zainteresovaných úradov, príp. dohody na zabezpečenie

postupu pri osobnej ochrane poľnohospodárskej pôdy zo dňa 12. decembra 1985 ani ďalších

predloţených listinných dôkazov, na ktoré navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní,

pretoţe tieto nespĺňajú náleţitosti opatrenia nadriadeného orgánu v zmysle § 17 vyhlášky

č. a námietky navrhovateľa, ţe súd prvého stupňa sa s týmito aktmi a opatreniami

zainteresovaných úradov nevysporiadal, nie sú dôvodné, keď aj v zmysle právneho názoru

dovolacieho súdu, ktorým sú súdy niţšieho stupňa viazané, podstatnou otázkou bolo

posúdenie charakteru zmluvy zo dňa 1. októbra 1985. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu

stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné

bremeno, ktoré ho zaťaţovalo a nepreukázal, ţe by na neho bola prevedená správa

predmetných nehnuteľností hospodárskou zmluvou alebo opatrením nadriadeného orgánu,

a teda ţe by mu zákonom stanoveným spôsobom vzniklo k týmto nehnuteľnostiam právo

hospodárenia s národným majetkom, pod ktorým pojmom sa rozumie správa majetku štátu

v zmysle , upravujúceho správu majetku štátu s účinnosťou

od 1. januára 1994. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý navrhol

rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241

ods. 2 písm. b/, c/ a , tvrdiac, ţe postupom súdu mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom. Za takú vadu označil nedostatočné a nezrozumiteľné

odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu neobsahujúceho náleţitosti v zmysle § 157 ods. 2

Namietal, ţe odvolací súd nemohol postupovať podľa ustanovenia ,

nakoľko ani rozhodnutie prvostupňového súdu neobsahuje riadne odôvodnenie a preto sa

s ním nemohol stotoţniť a poukázať na správnosť jeho odôvodnenia. Mal za to, ţe odvolací

súd sa nezaoberal jeho námietkami a argumentáciami uvedenými v odvolaní a nezaoberal sa

vecou v rozsahu odvolania. Taktieţ namietal nedostatky týkajúce sa vykonania a hodnotenia

dôkazov súdmi. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.

Odporca navrhol dovolanie navrhovateľa v zmysle

a odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania

za vyjadrenie k dovolaniu vo výške 460,30 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd sa neodchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2005,

sp.zn. , ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok bývalého Okresného

súdu Malacky z 29. mája 2001, č.k. -532 v časti, ktorou určil, ţe navrhovateľ

M.. S. je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27.

mája 2003, sp.zn. , , ktorým v ostatnej napadnutej časti, t.j.

v určujúcom výroku rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, a vec bola v rozsahu zrušenia

vrátená súdu prvého stupňa (Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie), vyplýva, ţe

súd prvého stupňa sa dopustil závaţnej procesnej vady v zmysle ,

keď dôkazy, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal, nevykonal spôsobom upraveným

v ustanovení , ktorý nedostatok neodstránil ani odvolací súd. V písomnom

vyhotovení rozhodnutia dovolací súd konštatoval, ţe podstatnou otázkou, ktorú si boli súdy

povinné ako otázku predbeţnú, nevyhnutnú pre posúdenie vlastníctva k sporným

nehnuteľnostiam vyriešiť, bolo posúdenie charakteru zmluvy zo dňa 1. októbra 1985 medzi

odovzdávajúcou organizáciou C., S., Štátnym majetkom n.p. S., Miestnym národným

výborom v S. a preberajúcou organizáciou V.Pokiaľ súdy dospeli k záveru, ţe navrhovateľ je

vlastníkom sporných nehnuteľností z dôvodu, ţe išlo o prevod správy národného majetku

mimo obvyklého hospodárenia podľa § 68 Hospodárskeho zákonníka a § 16 ods. 1 vyhl. č.

o správe národného majetku, ich záver bol predčasný, v rozpore s bodom II. ods.

3 uvedenej hospodárskej zmluvy, z ktorej vyplýva, ţe pozemky uvedené v bode V/2 sa dávajú

do dočasného uţívania preberajúcej organizácie, ktorá súčasne pozemky týmto odovzdáva

do operatívnej správy MNV v S.. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu z obsahu

uzavretej zmluvy nebolo moţné bez výsluchu zástupcov zúčastnených zmluvných strán, ako

aj vykonania ďalšieho dokazovania, jednoznačne posúdiť, či medzi odovzdávajúcou

organizáciou (organizáciami) a preberajúcou organizáciou došlo k prevodu správy národného

majetku mimo obvyklého hospodárenia v zmysle § 347 Hospodárskeho zákonníka, alebo len

k hospodárskej zmluve o dočasnom uţívaní národného majetku. Dovolací súd zároveň súdom

vytkol, ţe sa nedostatočne venovali otázke splnenia odkladacej podmienky podľa čl. VII bod

9 zmluvy z 1. októbra 1985. Za najzávaţnejšiu vadu konania povaţoval skutočnosť, ţe súdy

ku svojim skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodili svoje právne závery, nedospeli v súlade

s ustanoveniami , a V ďalšom konaní sa odvolací súd pri svojom

rozhodovaní neodchýlil od záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a preto dovolanie podľa nie je prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a navrhovateľovi

neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby

jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

K odňatiu moţnosti navrhovateľa pred súdom konať a k porušeniu práva

na spravodlivý proces malo podľa jeho názoru dôjsť nedostatočným a nezrozumiteľným

odôvodnením rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen , ale aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia v súlade s ustanovením

skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré

toto rozhodnutie potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel

a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu ako celok s poukazom na ustanovenia spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľa.

V súvislosti s dovolacou námietkou navrhovateľa, ţe odvolací súd sa nevyporiadal

s jeho námietkami a argumentmi, dovolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo 16. marca 2005 sp.zn. , podľa ktorého : "Súčasťou

základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa

Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená

v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní".

K námietke navrhovateľa, týkajúcej sa nedostatkov pri vykonaní a hodnotení dôkazov

súdmi, dovolací súd uvádza, ţe táto námietka navrhovateľa nie je dôvodná, pretoţe súd nie je

viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich

budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu ( ) a nie účastníka

konania. Ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu

konania v zmysle , lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti

konať pred súdom (R 125/1999, R 6/2000).

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle . Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne,

no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/

).

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ

nenamieta, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených

v sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, ţe mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedenú vadu dovolací súd v konaní nezistil.

Dovolací súd, vychádzajúc z obsahu dovolania mal za to, ţe dovolateľ ako dovolací

dôvod uplatňuje aj ustanovenie , t.j. nesprávne právne posúdenie

veci odvolacím súdom.

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne ţe by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/, c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení

s a ). Dovolací súd priznal odporcovi náhradu trov

dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokátky za jeden úkon právnej pomoci, ktorý

mu poskytla vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu navrhovateľa z 27. júla 2010 (§ 14 ods. 1

písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa

§ 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 453,09 €, čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu vo výške 7,21 €

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 460,30 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. augusta 2011

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová