Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/3/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava Górásza

v právnej veci žalobcu Ing. J. Z., bývajúceho v Č., proti žalovanému J. Š., bývajúcemu v K.,

o určenie dôvodnosti odstúpenia od zmluvy, vedenej na Okresnom súde v Čadci pod sp.zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Okresného súdu v Čadci z 28. septembra 2004, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu v Čadci z 28. septembra

2004 č.k. -80, v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu

v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Čadci rozsudkom z 28. septembra 2004 č.k. -80 zamietol

žalobu o určenie, že odstúpenie žalobcu od zmluvy o pôžičke 500 000 Sk uzatvorenej

19.7.2002 je dôvodné. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 32 530 Sk

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. C.. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

ustanovením s poukazom na úspech žalovaného v konaní. Náhradu trov

konania priznal žalovanému, napriek ním uplatnenej sume vo výške 82 440 Sk, len za úkony

právnej pomoci, ktoré vznikli po 15.6.2004. Bol toho názoru, že do uzatvorenia zmluvy, t.j.

do 15.6.2004 nemožno zo strany žalovaného hovoriť o účelnosti bránenia práva, pretože sám

žalovaný uzatvorením ďalšej zmluvy o pôžičke a jej splácaní, v ktorej uznal svoje záväzky

voči žalobcovi, potvrdil existenciu vzájomnej spornosti pri riešení pôžičky a nenamietal

neplatnosť odstúpenia od zmluvy z 19.7.2002. Výšku trov konania preto priznal za tri úkony

právnej pomoci (účasť na pojednávaniach v dňoch 17.6.2004, 9.9.2004 a 28.9.2004), pri

hodnote 9 540 Sk za úkon, ako aj trikrát režijný paušál po 136 Sk, za stratu času za 6 pol

hodín vo výške 3 402 Sk, cestovné v sume 1 666,10 Sk, t.j. v celkovej sume 32 530 Sk.

Na odvolanie žalobcu Okresný súd v Čadci uznesením z 12. októbra 2005 č.k.

-104 odvolacieho konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 28. apríla 2006 sp.zn.

toto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov konania.

Proti rozsudku prvostupňového súdu, do výroku o náhrade trov konania na základe

podnetu žalobcu, podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.

Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť Okresnému súdu

v Čadci na ďalšie konanie z dôvodu jej nesprávneho právneho posúdenia (§ 243f ods. 1

písm.c/ ).

Uviedol, že predmetom konania bol určovací petit, ktorého obsahom bolo určenie, že

žalobcom prevedené odstúpenie od zmluvy o pôžičke peňazí na sumu 500 000 Sk,

uzatvorenej 19.7.2002, je dôvodné. Samotný prvostupňový súd v rámci poplatkového konania

charakterizoval spor za konanie, ktorého predmet nie je možné oceniť peniazmi a v tomto

smere určil aj poplatkovú povinnosť podľa položky 1b prílohy

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a to

vo výške 1 000 Sk. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia však súd použil ustanovenia

o tarifnej odmene podľa výšky pôžičky, ktorá nebola predmetom konania. Daný určovací

predmet konania nie je možné považovať za predmet konania, ktorý je vyčísliteľný ani

z pohľadu § 13 ods. 7 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len vyhláška), pretože žalobca sa nedomáhal plnenia v zmysle zmluvy o pôžičke, nedomáhal

sa ani určenia, či tu právny vzťah alebo právo oceniteľné hodnotou peňazí je alebo nie je. Súd

mal preto vychádzať z hodnoty tarifnej odmeny advokáta stanovenej § 13 ods. 6 vyhlášky,

ktorá uvádza, že ak nemožno hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju

možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby je jedna desatina výpočtového základu a to 1 360 Sk. V uvedenom prípade

mali byť trovy právneho zastúpenia žalovaného preto vyčíslené za tri úkony právnej pomoci

po 1 360 Sk za úkon, trikrát režijný paušál 136 Sk, strata času za 6 polhodín 3 402 Sk

a cestovné náklady 1 666,10 Sk, spolu 9 556,10 Sk.

Žalobca a žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

Slovenskej republiky nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu žalobcu ( a )

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

) preskúmal rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení

s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými

vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania

neboli mimoriadnym dovolateľom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Mimoriadny dovolateľ ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie okresného súdu

o náhrade trov konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm.c/

). V mimoriadnom dovolaní vytýka generálny prokurátor nesprávnu aplikáciu

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška)

v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania, ktoré priznal súd prvého stupňa v konaní

úspešnému žalovanému.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Podľa trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad

platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže i predseda senátu až

v písomnom vyhotovení rozsudku.

Sadzobníkom v zmysle hore uvedeného je potrebné pre účely určenia odmeny za

právne služby, v prípade, ak bol účastník zastúpený advokátom vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), v znení platnom a účinnom v čase

rozhodovania súdu prvého stupňa.

V zmysle § 13 ods. 6 hore uvedenej vyhlášky, ak nemožno hodnotu veci alebo práva

vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, základná

sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna desatina výpočtového základu.

V zmysle § 13 ods. 7 vyhlášky, vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti

právnych úkonov, vo veciach určenia či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, pri

preskúmavaní rozhodnutí iných orgánov, ak je predmetom vec, právo, alebo plnenie

oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa ods. 1 § 13,

z hodnoty tejto veci, práva alebo výšky tohto plnenia.

V každom konkrétnom prípade je potrebné skúmať, či možno predmet právneho

úkonu oceniť a v súvislosti s tým určiť i výšku náhrady trov konania.

Z predmetu konania v danej veci je zrejmé, a v tomto zmysle vyhodnotil vec i súd

prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, že v konaní neriešil určenie platnosti alebo neplatnosti

zmluvy o pôžičke, t.j. právneho úkonu, ani iný právny vzťah, oceniteľný peniazmi, ale

dôvodnosť odstúpenia od zmluvy. Takýto predmet konania preto nie je možné, pri

rozhodovaní o náhrade za úkony právnej služby v zmysle vyhlášky č. ,

vyhodnotiť s poukazom na § 13 ods. 7 vyhlášky, ale v zmysle § 13 ods. 6 vyhlášky

č. , nakoľko jeho hodnota nie je vyjadriteľná v peniazoch.

Treba súhlasiť s právnym názorom generálneho prokurátora, že súd pri rozhodovaní

o trovách právneho zastúpenia mal vychádzať z § 13 ods. 6 vyhlášky, keďže v danej veci išlo

o predmet konania, ktorý nie je oceniteľný v peniazoch. Z toho vyplýva, že rozhodnutie

okresného súdu, vo výroku o náhrade trov konania, spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana

práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie okresného súdu v napadnutej

časti v zmysle § 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou a § 243b ods. 2 v spojení s § 243i ods. 2

zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie s tým, že právny názor

vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :