Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/83/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov

1/ M. K., bytom N., 2/ M. K., bytom N., 3/ Ľ. K., bytom B., 4/ A. Š. bytom N., všetci

zastúpení JUDr. R. S., advokátom v N., proti odporkyni Slovenskej republike –

Slovenskému pozemkovému fondu, Bratislava, Búdkova 36, zastúpenému

JUDr. E. Ľ, advokátkou v B., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde v Nitre

pod sp. zn. o dovolaní navrhovateľov 1/ až 4/ proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre zo 14. januára 2010, č. k. – 218, 4107216317, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovatelia 1/ až 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu

trov dovolacieho konania v sume 56,97 €, k rukám JUDr. E. Ľ., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 11. decembra 2008, č. k. – 180

určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K. označené ako parcely

č. X.X. – orná pôda vo výmere X. m² a parcela č. X.X. – orná pôda vo výmere X. m²

vzniknuté na základe geometrického plánu č. X z 28. januára 2003 vyhotoveného Ing. A. V.,

ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, patria do dedičstva po nebohom Ľ. K. zomrelom

24. októbra 2007. Súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľom 1/ až 4/ trovy

konania v sume 20.450,- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe podaného odvolania odporcu, Krajský súd v Nitre rozsudkom zo

14. januára 2010, č. k. – 218 zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že

návrh navrhovateľov 1/ až 4/ zamietol. Súčasne uložil navrhovateľom 1/ až 4/ spoločne a

nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1935,80 euro. O trovách konania

rozhodol krajský súd podľa (ďalej len „“)

a ( správne ods. 1) , keďže odporca bol v konaní úspešný.

Trovy konania pozostávali zo šiestich úkonov právnej pomoci, každý v hodnote

210,81 euro [vychádzajúc z hodnoty sporu – pozemkov vo výmere 11.100 m² po 0,566 €

(1 m² podľa prílohy č. 1 )], 240,32 € ako daň z pridanej hodnoty,

režijného paušálu v sume 5x6,30 € a 1x6,95 €, náhrady času v sume 164,52 € cestovných

náhrad v sume 227,65 €, spolu trovy konania v sume 1.935,80 €

Proti výroku o náhrade trov konania vyššie uvedeného rozsudku krajského súdu podali

navrhovatelia 1/ až 4/ dovolanie, v ktorom žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

v napadnutej časti rozsudok krajského súdu zmenil tak, že náhradu trov odporcovi neprizná

a súčasne, aby uložil odporcovi povinnosť nahradiť dovolateľom trovy dovolacieho konania.

Uviedli, že krajský súd pochybil, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania použil

ustanovenie , ktoré sa týka prípadu, kedy účastník mal len čiastočný úspech,

pričom v prejednávanej veci mal odporca plný úspech. Zdôraznili, že štátu nemožno priznať

náhradu trov právneho zastúpenia, ak je finančne a personálne vybavený príslušnými

organizačnými zložkami. Takéto trovy právneho zastúpenia nie sú účelne vynaložené, pretože

odporca zamestnáva odborných pracovníkov, ktorí vypracúvajú pre neho písomné stanoviská,

ktoré boli použité aj v predmetnom konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania

je tak postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/

) a tiež spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Navrhli preto, aby Najvyšší súd na základe podaného dovolania zmenil rozsudok odvolacieho

súdu v časti o náhrade konania a zaviazal odporcu k náhrade trov dovolacieho konania.

K podanému dovolaniu sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že dovolanie proti

uzneseniu o trovách konania je podľa neprípustné a preto ho navrhol

odmietnuť a súčasne navrhol, aby mu dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania

vo výške 56,97 euro [40,66 euro za 1 úkon + 7,21 euro (režijný paušál) + 19% DPH].

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), najskôr skúmal, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ). Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči

ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie navrhovateľov 1/ až 4/ smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

bolo rozhodnuté o trovách konania, ktoré má povahu uznesenia, i keď je obsiahnuté v

rozsudku. Vzhľadom na to treba prípustnosť dovolania proti takémuto výroku posudzovať

podľa ustanovení, ktoré vymedzujú , kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu

( ), alebo proti potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu

prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia ( ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky ( ). Podľa doslovného znenia však

ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení,

poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu

dôkazu vo veciach týkajúcich sa práve duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o

tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej

rozhoduje uznesením.

Nakoľko v prejednávanej veci bola dovolaním napadnutá taká časť rozhodnutia

odvolacieho súdu (trovy konania), ktorá spadá pod ustanovenie dovolanie

proti nemu nie je prípustné, je teda nepochybné, že prípustnosť dovolania v predmetnej veci

je zo zákona vylúčená.

S prihliadnutím na ustanovenie druhá veta , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na procesnú vadu uvedenú v

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie

nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie , v ktorom

bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v

písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania , hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z

vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia . Najvyšší

súd Slovenskej republiky preto dovolanie ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 v spojení

s odmietol. So zreteľom na to sa potom už nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, s ktorou

súvisela aj v dovolaní namietaná možnosť odporkyne dať sa zatupovať advokátkou napriek

tomu, že sama je vybavená príslušnými organizačnými zložkami.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1

a ) a preto mu dovolací súd náhradu trov priznal v sume 56, €. Trovy

pozostávali z jedného úkonu právnej služby (vyjadrenie sa k dovolaniu), za ktorý prináleží

podľa vyhlášky MS SR č. odmena vo výške jednej

polovice základnej sadzby tarifnej odmeny 1935,80 – 663,88 = 1271,92 / 331,94 = 3,8 ;

41,49 + (4 x 9,96) = 81,33 / 2 = 40,66 euro + 7,21 RP + 19% DPH = 56,97 euro .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 29. júna 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Hrčková Marta