Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (27)153/384141.037f2b.pdf
PDF · 126.24 KB
No categories available
3Cdo/187/2011
Najvyšší súd 3 Cdo 187/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ I. Š., bývajúceho
v N., 2/ M. K., bývajúcej v N., 3/ Z. D., bývajúcej v N., všetkých zastúpených Mgr. Z. G.,
advokátkou so sídlom v N., proti odporkyni I. F., bývajúcej v P., zastúpenej A., s.r.o.
so sídlom v B., IČO: X., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej
na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4 C 268/2006, o dovolaní odporkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 24. februára 2011 sp. zn. 7 Co 15/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporkyňa je povinná zaplatiť do 3 dní navrhovateľom 1/ až 3/ náhradu trov
dovolacieho konania 298,35 € do rúk Mgr. Z. G., advokátky so sídlom v N..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 25. novembra 2008 č.k. 4 C 268/2006-125 určil,
že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území O. zapísaných na liste
2
vlastníctva č. X. sú navrhovatelia nasledovne: a/ parcely č. X. – orná pôda vo výmere X. m
2
navrhovateľ 1/ v podiele 1/2, b/ parcely č. X. – orná pôda vo výmere X. ma parcely č. X. –
2
orná pôda vo výmere X. mnavrhovateľka 2/ v podiele 1/2 a c/ parcely č. X. – ostatná plocha
22
vo výmere X. m, parcely č. X. – orná pôda vo výmere X. ma parcely č. X. – orná pôda
2
o výmere X. mnavrhovateľka 3/ v podiele 1/2. Súd prvého stupňa rozhodol tiež o náhrade
trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrh na určenie (spolu)vlastníctva je
dôvodný, lebo navrhovatelia 1/ až 3/ nadobudli spoluvlastníctvo predmetných nehnuteľností
dedením, odporkyňa ale, na rozdiel od nich nepreukázala, že je ich spoluvlastníčkou. Bolo jej
síce vydané notárske osvedčenie o vydržaní spoluvlastníckych podielov navrhovateľov, toto
osvedčenie bolo však vydané v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Vzhľadom na to
návrhu vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa § 142 ods. 1
Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 24. februára 2011 sp. zn.
7 Co 15/2009 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny; rozhodol aj o náhrade trov
odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodal, že
odporkyňa v konaní ničím nepreukázala skutočnosti, ktoré uviedla v osvedčení o vydržaní
práva k sporným nehnuteľnostiam. Jej námietku, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred
súdom konať (nevypočutím súdom) považoval odvolací súd za neopodstatnenú. Predmetná
námietka neobstojí aj z dôvodu, že na odvolacom pojednávaní bola odporkyňa vypočutá ako
účastníčka konania. Pripomenul, že jej bola žaloba doručená ešte v roku 2006 a odvtedy mala
dostatok času vyjadriť sa k danému sporu. Túto procesnú možnosť využila až v odvolaní
a v priebehu odvolacieho konania, kedy začala uvádzať nové okolnosti, na ktoré mohla
poukázať už v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd preto nepovažoval
odporkyňou uplatnený odvolací dôvod (§ 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p.) za opodstatnený.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala odporkyňa dovolanie, v ktorom
uviedla, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
K tejto procesnej vade došlo na pojednávaní 25. novembra 2008, na ktorom súd prvého
stupňa v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti, i keď
požiadala faxovým podaním vyhotoveným 24. novembra 2008 advokátkou JUDr. Z. B.
o odročenie tohto pojednávania. Pripustila, že písomná plná moc preukazujúca oprávnenie
advokátky zastupovať ju pred súdom prvého stupňa nebola pripojená k podaniu
z 24. novembra 2008, súd bol ale povinný urobiť vhodné opatrenia za účelom odstránenia
tohto nedostatku. Pokiaľ súd rozhodol v jej neprítomnosti a bez toho, aby sa pokúsil odstrániť
tento nedostatok, nepostupoval v súlade so zákonom a jeho nesprávny postup mal za následok
procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolateľka tiež namietala
nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu porušujúce (údajne) jej základné právo
na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, resp. čl. 46 ods. 12 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Z uvedených
dôvodov žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
Navrhovatelia vo vyjadrení k dovolaniu žiadali tento opravný prostriedok ako
neprípustný „zamietnuť“ a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.),
skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Odporkyňa v preskúmavanej veci napadla dovolaním taký rozsudok odvolacieho súdu,
ktorý nevykazuje znaky žiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť jej dovolania preto
z ustanovení § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Prípustnosť odporkyňou podaného dovolania by v danom prípade prichádzala
do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.
Dovolací súd so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá
niektorá z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samo
tvrdenie účastníka, že došlo k určitej procesnej vade, ale len zistenie, že k namietanej vade
skutočne došlo.
Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
nenamietala a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej
dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd
osobitne zameral na otázku, či postupom súdov nebola dovolateľke odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne
nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu procesných oprávnení,
ktoré mu v konaní priznáva Občiansky súdny poriadok.
Dovolateľka namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť konať pred súdmi (§ 237
písm. f/ O.s.p.) tým, že súd prvého stupňa v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal
a rozhodol 25. novembra 2008 v jej neprítomnosti i v neprítomnosti jej právnej zástupkyne,
hoci právna zástupkyňa odporkyne JUDr. Z. B. oznámila súdu telefaxovým podaním
doručeným súdu 24. novembra 2008, že prevzala zastúpenie odporkyne a v jej mene žiada
o odročenie pojednávania.
Súd uskutočnením občianskeho súdneho konania plní povinnosti vyplývajúce mu
z ústavy a zákonov Slovenskej republiky. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo
nezávislé a nestranné súdy (č.l. 141 ods. 1 ústavy). Súdy rozhodujú v občianskoprávnych
a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak
ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 ústavy). V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (§ 6 O.s.p.).
Plnenie z ústavy a zákonov vyplývajúcich úloh súdov nemôže byť závislé na vôli
účastníkov konania a na ich (aktívnom či pasívnom) prístupe k prejednávanej veci. Aj preto
ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. uvádza, že súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Procesná aktivita účastníkov
konania zásadne nie je nevyhnutná, aby súd mohol pokračovať v začatom konaní.
Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby
súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu: a/ riadne predvolanie
a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na 25. novembra 2008
[po predchádzajúcom odročení pojednávania určeného na 28. októbra 2008 (toto
pojednávanie sa neuskutočnilo vzhľadom na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľov
a odporkyne o jeho odročenie) a tiež po predchádzajúcom odročení pojednávania určeného
na 7. októbra 2010 (toto pojednávanie sa neuskutočnilo na žiadosť odporkyne)]. Spis
potvrdzuje, že písomné predvolanie na pojednávanie nariadené na 25. novembra 2008 bolo
odporkyni riadne doručené (už) 10. novembra 2008.
JUDr. Z. B. (až) 24. novembra 2008 doručila súdu telefaxom podané oznámenie, že
prevzala právne zastúpenie odporkyne a pre krátkosť času na prípravu žiada o odročenie
nariadeného pojednávania. Kópiu plnej moci súdu nedoložila. Originál telefaxom urobeného
podania s plnou mocou z 24. novembra 2008 bol súdu prvého stupňa doručený 1. decembra
2008. Zo zápisnice z pojednávania z 25. novembra 2008, na ktorom bol vyhlásený rozsudok
súdu prvého stupňa vyplýva, že súd konal v neprítomnosti odporkyne a jej právnej zástupkyne
(§ 101 ods. 2 O.s.p.), ktoré sa tohto pojednávania nezúčastnili. Podľa právneho názoru
dovolacieho súdu zodpovedal tento postup zákonu.
Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že žiadosť o odročenie
pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd posudzovať len na základe tých okolností, ktoré
sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť dôvodu, ktorým je
odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej
skutočnosti (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006 sp. zn.
3 Cdo 294/2006, z 24. novembra 2008 sp. zn. 3 Cdo 181/2008, z 22. augusta 2007 sp. zn.
5 Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010 sp. zn. 5 Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase
rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka
konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení.
V čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie pojednávania mal súd k dispozícii
iba telefaxové podanie odoslané JUDr. Z. B. (teda nie odporkyňou). Túto advokátku súd
v uvedenom čase nemal dôvod považovať za zástupkyňu odporkyne – nebola mu totiž (ani
len telefaxom) zaslaná plná moc udelená tejto advokátke. Vzhľadom na to nebolo preukázané,
že táto (telefaxom urobená) žiadosť je žiadosťou odporkyne. Pokiaľ by v takejto situácii mal
súd vykonávať šetrenie za účelom zistenia, či odporkyňa je skutočne zastúpená menovanou
advokátkou, bolo by zrejme nevyhnutné, a to v rozpore s účelom ustanovenia § 101 ods. 2
O.s.p., pojednávanie aj v tomto prípade odročiť. Judikát R 12/1985 a rozhodnutie publikované
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 3/2005, na ktoré sa poukazuje v dovolaní, sa týkajú odlišnej
procesnej situácie (v ktorej nebolo sporné, že určitý úkon urobila účastníčka konania).
Navyše, i keby v čase, keď súd posudzoval žiadosť o odročenie pojednávania, bolo
riadne preukázané zastúpenie odporkyne advokátkou JUDr. Z. B., nebolo možné prehliadnuť,
že dôležitý dôvod (§ 101 ods. 2 O.s.p.) brániaci účastníkovi konania zúčastniť sa
pojednávania sa musí vyznačovať znakom nepredvídateľnosti, závažnosti
a ospravedlniteľnosti. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je v danom prípade daný znak ani
nepredvídateľnosti ani ospravedlniteľnosti – odporkyňa, ktorá v konaní opakovane podávala
žiadosti o odročenie pojednávania a súd jej žiadostiam vyhovel, sa o pojednávaní vytýčenom
na 25. novembra 2008 dozvedela s dostatočným predstihom a bolo na nej, aby v súlade
s úlohami súdu vyplývajúcimi z ústavy a zákonov a tiež so zreteľom na procesné povinnosti
účastníka občianskeho súdneho konania prispela k tomu, aby sa dosiahol účel konania (§ 101
ods. 1 O.s.p.). V danom prípade to znamenalo efektívne využiť čas od doručenia predvolania
do uskutočnenia súdneho pojednávania (to v konkrétnostiach znamenalo riadne pripraviť
aj prípadné zastúpenie niektorým z advokátov). Odporkyňa, hoci bola súdom o vytýčenom
pojednávaní upovedomená riadne a včas (s dostatočným predstihom), o jeho odročenie
požiadala (telefaxom) len niekoľko hodín pred uplynutím dňa bezprostredne
predchádzajúceho dňu pojednávania. So zreteľom na zásadu, že právo patrí bdelým
(pozorným, ostražitým, opatrným), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie
a výkon svojich práv, neodkladajú svoje osobné rozhodnutia týkajúce sa výkonu práv
na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom,
nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných životných situácií
sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v stanovených lehotách, je potrebné uviesť, že
odporkyňa v danom prípade nekonala v súlade s touto zásadou.
Najvyšší súd dodáva, že žiadosť účastníka konania o odročenie pojednávania nesmie
byť zneužívaná na iné účely. Najmä nesmie slúžiť na zneužívanie procesných práv účastníkov
konania s cieľom sťažiť realizáciu oprávnene uplatnených práv, komplikovať proces ochrany
práv a záujmov fyzických a právnických osôb, a tak dosiahnuť predĺženie konania
a oddialenie vydania rozhodnutia. Okolnosti, za ktorých odporkyňa v danom prípade (opäť)
požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na 25. novembra 2008, ako aj „skutočnosť“,
z ktorej sa vyvodzuje dôvod na odročenie pojednávania, nevylučujú, že predmetná žiadosť
nebola podaná za účelom, ktorému má slúžiť.
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že postup súdu prvého stupňa bol
v danom prípade v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. a že odporkyni nebola odňatá možnosť
pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ dovolateľka namietala, že v konaní nemala možnosť uplatniť svoju procesnú
obranu, dovolací súd pripomína, že v rozhodnutí R 39/1993 bol prijatý názor, v zmysle
ktorého i keby táto námietka bola opodstatnená, podmienka prípustnosti dovolania podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať
pred súdom (len) pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj
vplyv na výsledok konania. Odporkyňa v preskúmavanej veci uplatnila svoj vplyv
na výsledok konania – proti prvostupňovému rozsudku podala odvolanie a v ňom uviedla
a vysvetlila svoje výhrady voči postupu a rozhodovaniu súdu. Odvolací súd jej odvolanie
neodmietol, ale vecne preskúmal na odvolacom pojednávaní 24. februára 2011 za osobnej
účasti jej právnej zástupkyne, ktorá bližšie uviedla (konkretizovala) dôvody odvolania.
Navyše, odporkyňa bola na tomto pojednávaní podrobne vypočutá ako účastníčka konania,
sama sa vyjadrila k prejednávanej veci a aj tým „uplatnila vplyv na výsledok konania“
(R 39/1993). Namietaná okolnosť preto nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
Niektoré formulácie dovolania nasvedčujú tomu, že dovolateľka vadu konania
v zmysle § 237 písm. f/ o.s.p. vyvodzuje tiež z ňou tvrdenej nepreskúmateľnosti dovolaním
napadnutého rozhodnutia. Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia ale sama osebe nemusí
disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv
(III. ÚS 228/06, I. ÚS 53/10, III. ÚS 99/08). V zmysle R 111/1998 je totiž konanie postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok
zostal nepreskúmateľný. Názor zaujatý v R 111/1998 je plne opodstatnený aj v prejednávanej
veci. Dovolací súd na základe toho uzatvára, že ak by aj prípadne bolo dovolateľkou
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, nezakladalo by to prípustnosť jej dovolania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Keďže prípustnosť dovolania odporkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, najvyšší súd odmietol jej opravný prostriedok podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania nepristúpil
k posúdeniu vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozsudku.
V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom vzniklo právo na náhradu trov konania
proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.) Navrhovatelia podali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto konania
vyčíslili. Dovolací súd im v súlade so zaužívanou praxou priznal náhradu spočívajúcu
v odmene advokátky (ktorá ich zastupovala aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej
služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia zo 16. júna 2011 k dovolaniu odporkyne [§ 14
ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z. (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu
tarifnej odmeny za tento úkon pri jednom navrhovateľovi určil z tarifnej hodnoty (§ 10 ods. 1
vyhlášky) vo výške 193,97 € zníženej (o 50 %) podľa § 13 ods. 2 vyhlášky (na sumu 96,98 €),
čo predstavuje 3 x 96,98 € (spolu 290,94 €) a s náhradou výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16
ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,41 €) činí 298,35 €.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková