Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/187/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ I. Š., bývajúceho

v N., 2/ M. K., bývajúcej v N., 3/ Z. D., bývajúcej v N., všetkých zastúpených Mgr. Z. G.,

advokátkou so sídlom v N., proti odporkyni I. F., bývajúcej v P., zastúpenej A., s.r.o.

so sídlom v B., IČO: X., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej

na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 24. februára 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyňa je povinná zaplatiť do 3 dní navrhovateľom 1/ až 3/ náhradu trov

dovolacieho konania 298,35 € do rúk Mgr. Z. G., advokátky so sídlom v N..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 25. novembra 2008 č.k. -125 určil,

že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území O. zapísaných na liste

2

vlastníctva č. X. sú navrhovatelia nasledovne: a/ parcely č. X. – orná pôda vo výmere X. m

2

navrhovateľ 1/ v podiele 1/2, b/ parcely č. X. – orná pôda vo výmere X. ma parcely č. X. –

2

orná pôda vo výmere X. mnavrhovateľka 2/ v podiele 1/2 a c/ parcely č. X. – ostatná plocha

22

vo výmere X. m, parcely č. X. – orná pôda vo výmere X. ma parcely č. X. – orná pôda

2

o výmere X. mnavrhovateľka 3/ v podiele 1/2. Súd prvého stupňa rozhodol tiež o náhrade

trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrh na určenie (spolu)vlastníctva je

dôvodný, lebo navrhovatelia 1/ až 3/ nadobudli spoluvlastníctvo predmetných nehnuteľností

dedením, odporkyňa ale, na rozdiel od nich nepreukázala, že je ich spoluvlastníčkou. Bolo jej

síce vydané notárske osvedčenie o vydržaní spoluvlastníckych podielov navrhovateľov, toto

osvedčenie bolo však vydané v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Vzhľadom na to

návrhu vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa § 142 ods. 1

Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 24. februára 2011 sp. zn.

napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny; rozhodol aj o náhrade trov

odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia ( ) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodal, že

odporkyňa v konaní ničím nepreukázala skutočnosti, ktoré uviedla v osvedčení o vydržaní

práva k sporným nehnuteľnostiam. Jej námietku, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred

súdom konať (nevypočutím súdom) považoval odvolací súd za neopodstatnenú. Predmetná

námietka neobstojí aj z dôvodu, že na odvolacom pojednávaní bola odporkyňa vypočutá ako

účastníčka konania. Pripomenul, že jej bola žaloba doručená ešte v roku 2006 a odvtedy mala

dostatok času vyjadriť sa k danému sporu. Túto procesnú možnosť využila až v odvolaní

a v priebehu odvolacieho konania, kedy začala uvádzať nové okolnosti, na ktoré mohla

poukázať už v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd preto nepovažoval

odporkyňou uplatnený odvolací dôvod ( ) za opodstatnený.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala odporkyňa dovolanie, v ktorom

uviedla, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať ( ).

K tejto procesnej vade došlo na pojednávaní 25. novembra 2008, na ktorom súd prvého

stupňa v rozpore s vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti, i keď

požiadala faxovým podaním vyhotoveným 24. novembra 2008 advokátkou JUDr. Z. B.

o odročenie tohto pojednávania. Pripustila, že písomná plná moc preukazujúca oprávnenie

advokátky zastupovať ju pred súdom prvého stupňa nebola pripojená k podaniu

z 24. novembra 2008, súd bol ale povinný urobiť vhodné opatrenia za účelom odstránenia

tohto nedostatku. Pokiaľ súd rozhodol v jej neprítomnosti a bez toho, aby sa pokúsil odstrániť

tento nedostatok, nepostupoval v súlade so zákonom a jeho nesprávny postup mal za následok

procesnú vadu konania v zmysle Dovolateľka tiež namietala

nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu porušujúce (údajne) jej základné právo

na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, resp. (ďalej len „“). Z uvedených

dôvodov žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Navrhovatelia vo vyjadrení k dovolaniu žiadali tento opravný prostriedok ako

neprípustný „zamietnuť“ a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ),

skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Odporkyňa v preskúmavanej veci napadla dovolaním taký rozsudok odvolacieho súdu,

ktorý nevykazuje znaky žiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť jej dovolania preto

z ustanovení až 3 nemožno vyvodiť.

Prípustnosť odporkyňou podaného dovolania by v danom prípade prichádzala

do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v

Dovolací súd so zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá

niektorá z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je právne významné samo

tvrdenie účastníka, že došlo k určitej procesnej vade, ale len zistenie, že k namietanej vade

skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a

nenamietala a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku, či postupom súdov nebola dovolateľke odňatá možnosť konať

pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu procesných oprávnení,

ktoré mu v konaní priznáva .

Dovolateľka namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť konať pred súdmi (§ 237

písm. f/ ) tým, že súd prvého stupňa v rozpore s vec prejednal

a rozhodol 25. novembra 2008 v jej neprítomnosti i v neprítomnosti jej právnej zástupkyne,

hoci právna zástupkyňa odporkyne JUDr. Z. B. oznámila súdu telefaxovým podaním

doručeným súdu 24. novembra 2008, že prevzala zastúpenie odporkyne a v jej mene žiada

o odročenie pojednávania.

Súd uskutočnením občianskeho súdneho konania plní povinnosti vyplývajúce mu

z a zákonov Slovenskej republiky. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo

nezávislé a nestranné súdy (č.l. 141 ods. 1 ). Súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon ( ). V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná ( ).

Plnenie z a zákonov vyplývajúcich úloh súdov nemôže byť závislé na vôli

účastníkov konania a na ich (aktívnom či pasívnom) prístupe k prejednávanej veci. Aj preto

ustanovenie uvádza, že súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci

nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal

z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Procesná aktivita účastníkov

konania zásadne nie je nevyhnutná, aby súd mohol pokračovať v začatom konaní.

Ustanovenie určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby

súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu: a/ riadne predvolanie

a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na 25. novembra 2008

[po predchádzajúcom odročení pojednávania určeného na 28. októbra 2008 (toto

pojednávanie sa neuskutočnilo vzhľadom na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľov

a odporkyne o jeho odročenie) a tiež po predchádzajúcom odročení pojednávania určeného

na 7. októbra 2010 (toto pojednávanie sa neuskutočnilo na žiadosť odporkyne)]. Spis

potvrdzuje, že písomné predvolanie na pojednávanie nariadené na 25. novembra 2008 bolo

odporkyni riadne doručené (už) 10. novembra 2008.

JUDr. Z. B. (až) 24. novembra 2008 doručila súdu telefaxom podané oznámenie, že

prevzala právne zastúpenie odporkyne a pre krátkosť času na prípravu žiada o odročenie

nariadeného pojednávania. Kópiu plnej moci súdu nedoložila. Originál telefaxom urobeného

podania s plnou mocou z 24. novembra 2008 bol súdu prvého stupňa doručený 1. decembra

2008. Zo zápisnice z pojednávania z 25. novembra 2008, na ktorom bol vyhlásený rozsudok

súdu prvého stupňa vyplýva, že súd konal v neprítomnosti odporkyne a jej právnej zástupkyne

( ), ktoré sa tohto pojednávania nezúčastnili. Podľa právneho názoru

dovolacieho súdu zodpovedal tento postup zákonu.

Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že žiadosť o odročenie

pojednávania ( ) môže súd posudzovať len na základe tých okolností, ktoré

sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť dôvodu, ktorým je

odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej

skutočnosti (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006 sp. zn.

, z 24. novembra 2008 sp. zn. , z 22. augusta 2007 sp. zn.

a z 19. mája 2010 sp. zn. ). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase

rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka

konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení.

V čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie pojednávania mal súd k dispozícii

iba telefaxové podanie odoslané JUDr. Z. B. (teda nie odporkyňou). Túto advokátku súd

v uvedenom čase nemal dôvod považovať za zástupkyňu odporkyne – nebola mu totiž (ani

len telefaxom) zaslaná plná moc udelená tejto advokátke. Vzhľadom na to nebolo preukázané,

že táto (telefaxom urobená) žiadosť je žiadosťou odporkyne. Pokiaľ by v takejto situácii mal

súd vykonávať šetrenie za účelom zistenia, či odporkyňa je skutočne zastúpená menovanou

advokátkou, bolo by zrejme nevyhnutné, a to v rozpore s účelom ustanovenia § 101 ods. 2

, pojednávanie aj v tomto prípade odročiť. Judikát R 12/1985 a rozhodnutie publikované

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 3/2005, na ktoré sa poukazuje v dovolaní, sa týkajú odlišnej

procesnej situácie (v ktorej nebolo sporné, že určitý úkon urobila účastníčka konania).

Navyše, i keby v čase, keď súd posudzoval žiadosť o odročenie pojednávania, bolo

riadne preukázané zastúpenie odporkyne advokátkou JUDr. Z. B., nebolo možné prehliadnuť,

že dôležitý dôvod ( ) brániaci účastníkovi konania zúčastniť sa

pojednávania sa musí vyznačovať znakom nepredvídateľnosti, závažnosti

a ospravedlniteľnosti. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je v danom prípade daný znak ani

nepredvídateľnosti ani ospravedlniteľnosti – odporkyňa, ktorá v konaní opakovane podávala

žiadosti o odročenie pojednávania a súd jej žiadostiam vyhovel, sa o pojednávaní vytýčenom

na 25. novembra 2008 dozvedela s dostatočným predstihom a bolo na nej, aby v súlade

s úlohami súdu vyplývajúcimi z a zákonov a tiež so zreteľom na procesné povinnosti

účastníka občianskeho súdneho konania prispela k tomu, aby sa dosiahol účel konania (§ 101

ods. 1 ). V danom prípade to znamenalo efektívne využiť čas od doručenia predvolania

do uskutočnenia súdneho pojednávania (to v konkrétnostiach znamenalo riadne pripraviť

aj prípadné zastúpenie niektorým z advokátov). Odporkyňa, hoci bola súdom o vytýčenom

pojednávaní upovedomená riadne a včas (s dostatočným predstihom), o jeho odročenie

požiadala (telefaxom) len niekoľko hodín pred uplynutím dňa bezprostredne

predchádzajúceho dňu pojednávania. So zreteľom na zásadu, že právo patrí bdelým

(pozorným, ostražitým, opatrným), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie

a výkon svojich práv, neodkladajú svoje osobné rozhodnutia týkajúce sa výkonu práv

na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom,

nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných životných situácií

sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v stanovených lehotách, je potrebné uviesť, že

odporkyňa v danom prípade nekonala v súlade s touto zásadou.

Najvyšší súd dodáva, že žiadosť účastníka konania o odročenie pojednávania nesmie

byť zneužívaná na iné účely. Najmä nesmie slúžiť na zneužívanie procesných práv účastníkov

konania s cieľom sťažiť realizáciu oprávnene uplatnených práv, komplikovať proces ochrany

práv a záujmov fyzických a právnických osôb, a tak dosiahnuť predĺženie konania

a oddialenie vydania rozhodnutia. Okolnosti, za ktorých odporkyňa v danom prípade (opäť)

požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na 25. novembra 2008, ako aj „skutočnosť“,

z ktorej sa vyvodzuje dôvod na odročenie pojednávania, nevylučujú, že predmetná žiadosť

nebola podaná za účelom, ktorému má slúžiť.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že postup súdu prvého stupňa bol

v danom prípade v súlade s a že odporkyni nebola odňatá možnosť

pred súdom konať v zmysle

Pokiaľ dovolateľka namietala, že v konaní nemala možnosť uplatniť svoju procesnú

obranu, dovolací súd pripomína, že v rozhodnutí R 39/1993 bol prijatý názor, v zmysle

ktorého i keby táto námietka bola opodstatnená, podmienka prípustnosti dovolania podľa

nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať

pred súdom (len) pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj

vplyv na výsledok konania. Odporkyňa v preskúmavanej veci uplatnila svoj vplyv

na výsledok konania – proti prvostupňovému rozsudku podala odvolanie a v ňom uviedla

a vysvetlila svoje výhrady voči postupu a rozhodovaniu súdu. Odvolací súd jej odvolanie

neodmietol, ale vecne preskúmal na odvolacom pojednávaní 24. februára 2011 za osobnej

účasti jej právnej zástupkyne, ktorá bližšie uviedla (konkretizovala) dôvody odvolania.

Navyše, odporkyňa bola na tomto pojednávaní podrobne vypočutá ako účastníčka konania,

sama sa vyjadrila k prejednávanej veci a aj tým „uplatnila vplyv na výsledok konania“

(R 39/1993). Namietaná okolnosť preto nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

Niektoré formulácie dovolania nasvedčujú tomu, že dovolateľka vadu konania

v zmysle vyvodzuje tiež z ňou tvrdenej nepreskúmateľnosti dovolaním

napadnutého rozhodnutia. Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia ale sama osebe nemusí

disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv

(, , ). V zmysle R 111/1998 je totiž konanie postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok

zostal nepreskúmateľný. Názor zaujatý v R 111/1998 je plne opodstatnený aj v prejednávanej

veci. Dovolací súd na základe toho uzatvára, že ak by aj prípadne bolo dovolateľkou

napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, nezakladalo by to prípustnosť jej dovolania

v zmysle

Keďže prípustnosť dovolania odporkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, najvyšší súd odmietol jej opravný prostriedok podľa

ods. 5 v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania nepristúpil

k posúdeniu vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozsudku.

V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom vzniklo právo na náhradu trov konania

proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ) Navrhovatelia podali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania ( v spojení s ) a trovy tohto konania

vyčíslili. Dovolací súd im v súlade so zaužívanou praxou priznal náhradu spočívajúcu

v odmene advokátky (ktorá ich zastupovala aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej

služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia zo 16. júna 2011 k dovolaniu odporkyne [§ 14

ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení č. (ďalej len „“)]. Základnú sadzbu

tarifnej odmeny za tento úkon pri jednom navrhovateľovi určil z tarifnej hodnoty (§ 10 ods. 1

) vo výške 193,97 € zníženej (o 50 %) podľa (na sumu 96, €),

čo predstavuje 3 x 96,98 € (spolu 290,94 €) a s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16

ods. 3 , t.j. 7,41 €) činí 298,35 €.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková