Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/34/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. E. V., bývajúcej

v B., B. X., zastúpenej JUDr. E. S., advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v D., proti

žalovanej S., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej

JUDr. A. B., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v B., o zaplatenie 38 338,73 eur

(1 154 992,30 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15 C

158/2002, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2009,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy dovolacieho konania 506,52 € do troch

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám JUDr. A. B., advokáta so sídlom

Advokátskej kancelárie v B.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 23. augusta 2007 č.k. -277

zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1 154 992,30 Sk s príslušenstvom titulom neuhradených

pracovných odmien v zmysle platnej kolektívnej zmluvy žalovanej na rok 2000 – 2001

a Zmluvy o mzdových podmienkach z 13. júna 2001 ako aj príslušných prísľubov žalovanej.

Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 113 300 Sk k rukám

právneho zástupcu žalovanej do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru,

že žalobkyni nevznikol nárok na odmeny, a to bez ohľadu na skutočnosť, či odmeny jej boli

priznané vtedajšou konateľkou spoločnosti krátko pred jej odvolaním z funkcie konateľky

(dňa 30. júla 2001) vzhľadom na formu priznania odmeny (list bez adresáta, bez evidenčného

čísla a pod.). Vychádzal z čl. 4 Zmluvy o mzdových podmienkach uzavretých medzi

žalobkyňou a žalovanou, podľa ktorého mimoriadne odmeny museli byť vypísané vopred,

a to formou dodatku k Zmluve o mzdových podmienkach. Uvedený písomný dodatok

k zmluve žalobkyňa nepredložila z dôvodu jeho neexistencie, preto jej za tzv. „Cyperskú

otázku“ nevznikol právny nárok na priznanie odmeny vo výške 15 606 USD. Dodatok

k zmluve nie je totiž možné právne nahradiť jednostranným právnym úkonom bývalej

konateľky zo dňa 23. júla 2001 a následným schválením takejto odmeny sebe samej,

t.j. samotnou žalobkyňou ako ekonomickou riaditeľkou. Nebola splnená ani ďalšia podmienka

pre udelenie odmien, a to, že odmena nebola žalovanou vypísaná vopred. V prípade

jednorazovej ročnej odmeny žalobkyne, ako ekonomickej riaditeľky, vo výške 90 % ročného

objemu vyplatených miezd, ktorú si žalobkyňa nárokovala podľa čl. 3 Zmluvy o mzdových

podmienkach a následného ústneho prísľubu konateľky na jej navýšenie na 100 %, bol súd

toho názoru, že priznanie ročnej odmeny je viazané na splnenie viacerých kritérií s poukazom

na čl. 8 Mzdového poriadku žalovanej. Žalobkyňa nesplnila všetky kritéria na priznanie

takejto odmeny, postup žalovanej pri posudzovaní nároku na odmenu bol správny, a preto

žalobkyni právny nárok na odmenu nevznikol. Za ďalší dôvod zamietnutia žaloby označil

skutočnosť, že žalobkyni skončil u žalovanej pracovný pomer 30. apríla 2002, čo vyplýva

z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. z 15. marca 2007, a tak v čase

prípadného vzniku nároku na tieto odmeny, t.j. dňa 27. mája 2002, už nebola zamestnancom

žalovanej. V tejto súvislosti poukázal aj na čl. III Základných zásad pracovnoprávnych

vzťahov uvedených v , ako aj na ustanovenie

. O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. mája 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219

potvrdil. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania

1 204, 27 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jej právneho zástupcu. V celom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Uviedol, že

pokiaľ ide o ročnú odmenu, táto nie je nárokovateľnou zložkou mzdy. Podľa čl. 3 Zmluvy

o mzdových podmienkach, ročná odmena žalobkyne ako ekonomickej riaditeľky bola

stanovená pre rok 2001 vo výške 90 % z ročného objemu vyplatených zmluvných miezd pri

splnení plánovaného hospodárskeho výsledku obchodnej spoločnosti za rok 2001, pričom

konateľ môže výšku ročnej odmeny upraviť smerom hore aj dole pri splnení všetkých kritérií

a podľa čl. 8 ods. 3 mzdového poriadku odmenu možno priznať za predpokladu plnenia

plánovaných hospodárskych výsledkov a vytvorenia dostatočných finančných zdrojov, výška

odmien musí byť schválená konateľom a ekonomickým riaditeľom spoločnosti. Odmeny sa

mohli priznať až po zasadnutí valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v máji 2002, takže

prísľub bývalej konateľky žalovanej Ing. J. bol urobený ešte v čase, keď nebol známy

hospodársky výsledok za rok 2001 a tento ani nebol urobený vo forme vyžadovanej predpismi

spoločnosti, ročná odmena mala tiež byť schválená konateľom a ekonomickým riaditeľom

spoločnosti a v danom prípade konateľka Ing. J. bola odvolaná z funkcie konateľky 7. januára

2002 a ekonomickou riaditeľkou v roku 2002 bola Ing. K. Prísľub bývalej konateľky Ing. J.

bol bez právneho významu. Nárok žalobkyne spochybňuje aj skutočnosť, že žalobkyňa bola

z funkcie ekonomickej riaditeľky odvolaná a v januári 2002 bol s ňou skončený pracovný

pomer, vedenie spoločnosti jej v roku 2002 nepriznalo odmenu pre nedostatky v jej činnosti.

Taktiež nie je daný nárok žalobkyne na odmenu vymoženú čiastkou finančných prostriedkov

z Cypru, keďže nebolo ničím preukázané, že výlučne jej zásluhou boli tieto finančné

prostriedky vymožené a pokiaľ žalobkyňa vyvodzovala svoj nárok z listu bývalej konateľky

Ing. J. z 23. júla 2001, týmto žalovaná nedisponovala. Navyše ide o list z 23. júla 2001 a

krátko na to 30. júla 2001 bola konateľka Ing. J. z tejto funkcie odvolaná. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, navrhla

rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením

, tvrdiac, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Uviedla, že medzi základné procesné práva patrí právo zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadriť

sa k veci a navrhovať dôkazy. V konaní, ktoré predchádzalo rozsudku odvolacieho súdu jej

nebola umožnená realizácia týchto procesných práv. Odvolací súd sa nevysporiadal

s námietkou v odvolaní, keď súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní 23. augusta 2007

bez jej prítomnosti a bez prítomnosti jej právnej zástupkyne napriek včasnému ospravedlneniu

z dôvodu čerpania riadnej dovolenky. Rovnako aj odvolacie pojednávanie sa uskutočnilo bez

jej prítomnosti, hoci sa včas ospravedlnila a požiadala o odročenie odvolacieho pojednávania

z dôvodu služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky, na ktorú bola vyslaná

zamestnávateľom, čo osvedčila pripojenými dokladmi. Napriek tomu jej odvolací súd

písomne oznámil, že vytýčené odvolacie pojednávanie odročovať nebude. Uvedeným

postupom súdov jej bola odňatá možnosť vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým

dôkazom, ktoré sa vykonali ( ), zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci po tom, čo súd vyhlási dokazovanie za skončené ( ).

Namietala tiež, že prvostupňový súd zamietol jej návrhy na doplnenie dokazovania smerujúce

k objasneniu tzv. „Cyperskej otázky“ a odvolací súd sa s touto jej námietkou uplatnenou

v odvolacom konaní riadne nevysporiadal. Uvedený postup mal za následok vydanie

nesprávnych rozhodnutí v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci konajúci súdmi.

Žalovaná navrhla dovolanie žalobkyne v zmysle „zamietnuť“,

keď dovolací dôvod v zmysle ani iné dôvody dovolania nie sú dané,

navrhla priznať náhradu trov dovolacieho konania 506,52 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ).

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, (len vtedy) pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania žalobkyne v danom prípade nemožno vyvodiť z vyššie

uvedených ustanovení, lebo napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (

), v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť

dovolania v zmysle nejedná sa o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého

stupňa, vo výroku ktorého bola vyslovená neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3

a 4

So zreteľom na to by dovolanie žalobkyne mohlo byť procesne prípustné, len ak by

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou

v zmysle O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Ustanovenie veta druhá , ukladá dovolaciemu súdu povinnosť

prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v , či už to účastník namieta

alebo nie, neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Vady konania v zmysle až e/ a

v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť

dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

súdov nižších stupňov nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky :

1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku

postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

K odňatiu možnosti žalobkyne pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým, že

súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol na pojednávaní 23. augusta 2007 v neprítomnosti

dovolateľky a jej právnej zástupkyne i napriek písomnému ospravedlneniu a žiadosti

o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania riadnej dovolenky v zahraničí.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených

zákonom.

V zmysle čl. 38 ods. 2 prvej vety Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon

č. , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd) každý má právo, aby jeho

vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (). Právo

na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade

a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú

svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces

neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Pod

spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka

súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne

a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp.

toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorý predkladá účastník konania (, ).

Z citovaných ustanovení a ústavného zákona vyplýva, že základným právom

účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Právo účastníka, aby jeho vec

bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené Slovenskej

republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez

prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie

tohto práva. upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom

súdnom konaní zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom

konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,

ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby

mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má

pojednávanie konať, aby mali dostatok času na prípravu a mohli sa pojednávania aktívne

zúčastniť ( ). Podľa , súd pokračuje v konaní aj keď sú

účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník (právny zástupca alebo splnomocnený

zástupca) nedostaví na pojednávanie bez toho, aby požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,

môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ

vykonané dôkazy.

Ustanovenie určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne

splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu: riadne

predvolanie účastníka (jeho zástupcu) a absencia žiadosti účastníka (jeho zástupcu)

o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie

, podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak

účastníkovi bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať

o odročenie pojednávania, pričom treba súdu oznámiť dôvod tejto žiadosti.

Všeobecne platí, že účastník konania sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,

ktorého si zvolí ( ). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je zaručené aj v ústavnej

rovine (čl. 37 ods. 2 Listiny); jeho zmyslom je poskytnúť procesným právam a povinnostiam

účastníka kvalifikovanú ochranu. Ak je účastník konania zastúpený advokátom s plným

procesným plnomocenstvom ( ), jeho procesné práva a povinnosti vykonáva

v konaní jeho zástupca. Bez ďalšieho zastúpením účastníka konania podľa

účastník nie je pozbavený výkonu svojich procesných práv a povinností. Vzhľadom k tomu,

že zástupca je splnomocnený ku všetkým úkonom, ktoré môže účastník v konaní urobiť (§ 28

ods. 2 veta druhá ), nemôže byť v zásade účastník v prípade svojej neúčasti

na pojednávaní na svojich procesných právach ukrátený. Ak sa zastúpený účastník domáha

svojho práva na prejednanie veci v jeho osobnej prítomnosti, nemožno mu toto právo uprieť.

V prípade zastúpeného účastníka ide teda o odňatie možnosti konať pred súdom len

vtedy, ak sa mu postupom súdu upiera možnosť realizovať svoje procesné práva. Ustanovenie

sa vzťahuje na účastníka konania i na jeho zástupcu. Ak sa ospravedlní

účastník zastúpený advokátom z účasti na pojednávaní a z dôležitého dôvodu požiada o jeho

odročenie, vzniká tým prekážka brániaca súdu v uskutočnení pojednávania, bez ohľadu

na (ne)existenciu dôvodov na strane jeho právneho zástupcu.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol na pojednávaní

23. augusta 2007 bez prítomnosti žalobkyne a jej právnej zástupkyne napriek včasnému

ospravedlneniu z 10. augusta 2007 (č.l. 267 spisu) z dôvodu čerpania riadnej dovolenky

v zahraničí žalobkyňou. Predvolanie na uvedené pojednávanie bolo žalobkyni a jej právnej

zástupkyni doručené dňa 2. júla 2007 (č.l. 238 spisu).

Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z hľadiska

preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle

; pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto

žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených

tvrdení. Dôležitý dôvod v zmysle môže byť vyvodzovaný len

zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému

pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca

každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom

pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),

nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca

účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla

(vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho

účasti na pojednávaní), obdobne napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn.

. Za takúto prekážku a dôležitý dôvod nemožno považovať čerpanie riadnej

dovolenky žalobkyňou (R 10/1994).

V danom prípade mohol súd prvého stupňa dôvodnosť žiadosti o odročenie

pojednávania posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré boli uvedené v žiadosti, ktorá

však neobsahovala doklad preukazujúci čerpanie riadnej dovolenky v zahraničí; žalobkyňa

hodnoverným spôsobom nepreukázala tvrdený dôvod, pre ktorý žiadala odročiť pojednávanie,

preto súd nemohol posúdiť dôvodnosť tvrdenej prekážky z hľadiska jej nepredvídateľnosti

(nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľnosti (neumožňujúca účastníčke prijať

opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhlosti (vzhľadom na časové

súvislosti nedovoľujúce účastníčke uskutočniť kroky vedúce k jej účasti na pojednávaní).

Z obsahu ospravedlnenia nevyplýva konkrétny dôvod, ktorý by bránil právnej zástupkyni

žalobkyne zúčastniť sa pojednávania. Z uvedeného dôvodu postup súdu prvého stupňa, ktorý

vec prejednal bez prítomnosti žalobkyne a jej právnej zástupkyne zodpovedá § 101 ods. 2

V danom prípade nie je rozhodujúce, či súd prvého stupňa vychádzal zo správnych

a úplných (uvádzanej absencie žiadosti o odročenie pojednávania) okolnosti pri posudzovaní

splnenia podmienok v zmysle , ani to, či sa touto okolnosťou výslovne

zaoberal odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, ale len to (materiálne hľadisko), či

uvedený postup (ne)zodpovedá

Rovnako odvolacie pojednávanie sa uskutočnilo bez prítomnosti žalobkyne, hoci sa

táto včas ospravedlnila a požiadala o odročenie odvolacieho pojednávania z dôvodu služobnej

cesty mimo územia Slovenskej republiky, na ktorú bola vyslaná zamestnávateľom, čo

osvedčila pripojenými dokladmi.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci odvolací súd vytýčil pojednávanie na deň

27. mája 2009. Predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené právnej zástupkyni žalobkyne

a právnemu zástupcovi žalovanej dňa 20. apríla 2009. Dňa 23. apríla 2009 bolo odvolaciemu

súdu doručené podanie právnej zástupkyne žalobkyne z 21. apríla 2009, v ktorom

ospravedlnila neúčasť žalobkyne na pojednávaní a žiadala o jeho odročenie z dôvodu, že

v čase od 24. mája 2009 do 29. mája 2009 bude na služobnej ceste mimo územia Slovenskej

republiky, o čom predložila príslušné potvrdenia. Zároveň právna zástupkyňa žalobkyne

ospravedlnila (bez ďalšieho) aj svoju neúčasť na pojednávaní a požiadala o jeho odročenie.

Odvolací súd prípisom z 30. apríla 2009 (č.l. 309 spisu), doručeným právnej zástupkyni

žalobkyne dňa 6. mája 2009, oznámil, že odvolacie pojednávanie vytýčené na 27. mája 2009

sa nebude odročovať.

Napriek ospravedlneniu svojej neúčasti sa právna zástupkyňa žalobkyne odvolacieho

pojednávania 27. mája 2009 zúčastnila. Neúčasť žalobkyne na odvolacom pojednávaní

z dôvodu konania služobnej cesty nemožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie

pojednávania. Ak odvolací súd za týchto okolností vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne,

neporušil tým žiadne procesné ustanovenia, a teda ani možnosť konať pred súdom.

Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti podaného

dovolania podľa

K námietke v dovolaní, že prvostupňový súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania

k objasneniu tzv. „Cyperskej otázky“ dovolací súd uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi

účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy.

Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú

v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ), a nie účastníkov

konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom

v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom sa

uvádza, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť

skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu

v zmysle K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj

v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod

č. 125/1999, v ktorom uviedol, že nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov nezakladá

prípustnosť dovolania podľa , lebo samo osebe neznamená odňatie

možnosti pred súdom konať.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie procesné prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Pokiaľ žalobkyňa vytýka nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jej odvolacími námietkami, treba uviesť, že

právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať

sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú

význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená

v ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú

nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania,

z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky, pre rozhodnutie podstatné, skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (). Vychádzajúc z toho dospel

dovolací súd k záveru, že právo žalobkyne na riadne odôvodnenie porušené nebolo.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje nielen vysvetlenie skutkových zistení

a záverov, ku ktorým dospel odvolací súd, ale tiež primerané právne posúdenie týchto

záverov. K odvolacím námietkam uviedol, že tieto považuje za právne bezvýznamné.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne v súlade

s v spojení s , smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd priznal žalovanej náhradu trov dovolacieho

konania, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytol

žalovanej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 20. augusta 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto

vyhlášky vo výške 499,57 eur, čo spolu s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (6,95 eur)

predstavuje spolu 506,52 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. mája 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská