Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Ek/1644/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: AGROTRADE GROUP spol. s r.o., Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, IČO: 31 668 861, proti povinnej: A. B., s miestom podnikania: C. XX/XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom so sídlom Košice, Krmanova 16, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Hodermarský, so sídlom exekútorského úradu E. F. D. X, XXX XX G., pod sp. zn. 57EX 853/22, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23.08.2023, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23.08.2023 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23.08.2023 n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.06.2022, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 24316, 11 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom - stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou pod sp. zn. 2100000837 zo dňa 28.04.2022, vykonateľným dňa 06.05.2022. Exekučný súd poverením zo dňa 13.10.2022 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Peter Hodermarský, so sídlom exekútorského úradu E. F. D. X, XXX XX G., ktorý ju vedie pod sp. zn. 57EX 853/22.

2. Dňa 04.11.2022 doručila povinná listinne poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote, ktorý odôvodnila tým, že predmetná pohľadávka oprávneného je spornou a exekučný titul, ktorý oprávnený predložil bol získaný špekulatívnym konaním v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu. Povinná odkazuje na skutočnosti, že oprávnený nesplnil do dnešného dňa svoju povinnosť spočívajúcu v montáži brzdného systému - vzduchových bŕzd 2 okruhových, ktorý mal byť dodaný ešte v roku 2020 a to napriek prísľubom oprávneného v hodnote 6900 Eur bez DPH. Ďalej uviedla, že od oprávneného došlo neoprávnene - bez právneho titulu, čo do dôvodu a výšky k jednostrannému navýšeniu sumy zaokrúhlenej na 10 000 Eur. Oprávnený podľa povinnej porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o spolupráci pri zabezpečovaní dodávky č. , nakoľko prijatie požadovanej sumy od povinnej dostal, čo oprávnený doložil priamo Leasingovej spoločnosti a preto táto spoločnosť neoprávnene žiada zmluvnú pokutu vo výške 0,06% denne za každý deň omeškania, ako aj porušenie povinnosti vyplývajúcej z vyššie spomínanej zmluvy v tom, že ako zabezpečovateľ sa zaviazal k tomu, že predmet zmluvy bude mať počas záruky vlastnosti určené výrobcom a bude spôsobilý na používanie podľa podmienok výrobku, čo podľa povinnej nesplnil, keďže predmet zmluvy nemal všetky vymienené súčasti - a to konkrétne chýbajúce 2 vzduchové brzdy okruhové. Povinná dodala, že tieto tvrdenia nemohli byť podložené v skoršom štádiu, keďže získanie

dôkazu jej bolo vyslovene účelovo marené. Povinná ďalej dodala, že dňa 20.10.2022 bolo vydané odborné stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva ŽU v Žiline, ktoré potvrdzuje, že tieto komponenty neboli opraveným dodané ani namontované a to ani dodatočne. Povinná dodala, že dôkazy budú nepochybne predmetom súdneho a trestného prešetrovania. Povinná zároveň požiadal o odblokovanie účtu.

3. Povinná sa ďalej vyjadrila aj k vyjadreniu oprávneného a doplneniu skutočností k návrhu na zastavenie, pričom takéto vyjadrenie je zo dňa 12.02.2023 a bolo súdu doručené dňa 14.02.2023. Následne povinná doručila súdu dňa 02.06.2023 ďalšie vyjadrenie a doplnenie nových skutočností zo dňa 30.05.2023. Predmetom podania zo dňa 30.05.2023 bolo opäť aj vyjadrenie zo dňa 12.02.2023, doručené súdu 14.02.2023. Obsahom týchto podaní je to, že podľa povinnej ide o sfalšovanie podpisu na listine ,,potvrdenie zostatku a uznanie záväzku k 10.08.2020“ zo dňa 14.08.2020. Podľa povinnej došlo k sfalšovaniu podpisu a zneužitia totožnosti za účelom vymysleného uznania dlhu. Ďalej uviedla, že oprávnený si odporuje, nakoľko tvrdí, že daný komponent - brzdný systém bol namontovaný, avšak tento nie je zahrnutý ani v dodacom liste pri samotnej prvotnej obhliadke a prevzatí stroja. Povinná taktiež odkázala na informácie, že došlo k zisteniu ďalších starších a utajovaných podrazov vykonávaných v mene oprávneného voči jeho osobe.

4. Uznesením sp. zn. zo dňa 23.08.2023 súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že exekučný titul bol vydaný dňa 28.04.2022, pričom bol vykonateľným dňa 06.05.2022. Predmetné exekučné konanie je vedené na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý však nemá daný spotrebiteľský charakter, v dôsledku čoho je vylúčené, aby súd vo vykonávacom konaní pristupoval k vecnému prieskumu rozhodnutia, na podklade ktorého je predmetné exekučné konanie vedené. Uvedená argumentácia súdu sa nepochybne opiera aj o Ústavným súdom Slovenskej republiky vymedzený rámec, ktorý nálezom č. k. - 59 zo dňa 15.12.2020 určil hraničné parametre oprávňujúce exekučný súd realizovať vecný prieskum rozhodcovského konania majúceho nespotrebiteľský charakter. Uvedená koncepcia prijatá Ústavným súdom SR sa v zásade opiera o princíp, v rámci ktorého je skúmanie právomoci rozhodcovského súdu zverené do rúk civilných súdov, ktoré k uvedenému pristupujú na základe podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Všetky argumenty povinného tak mali byť predmetom rozhodcovského konania, resp. žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na základe vyššie uvedeného súd dodal, že exekučné konanie je vedené naďalej na podklade vykonateľného rozhodnutia, ktoré nebolo zrušené, pričom osobou povinnou načrtnutá argumentácia nemá za následok existenciu tých okolností, ktoré by viedli k zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu, či inak bránili jeho vymáhateľnosti. Na záver tak súd upriamil pozornosť na možnosť brániť sa voči ním označenému exekučnému titulu ako nezákonnému a to formou podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku adresovanej príslušnému civilnému súdu. Preskúmaním návrhu povinnej na zastavenie exekúcie dospel súd k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinná vo svojom návrhu neuviedla žiadne skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie súdom. Vzhľadom na uvedené súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol v plnom rozsahu.

5. Proti uvedenému uzneseniu podala povinná v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že exekúciu nemožno viesť na základe nezákonného podkladu, ktorým je v tomto prípade rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu, Na Troskách 22, 974 01 Banská Bystrica ( ďalej „ Arbitrážny súd “), sp. zn. 2100000837 zo dňa 28.04.2022. V konaní pred Arbitrážnym súdom bolo povinnej bránené v riadnom realizovaní jej práv ako účastníka konania. Exekučný titul, na podklade ktorého je vedená exekúcia v tejto veci, bol vydaný na základe potvrdenia zostatku a uznania záväzku k 10.08.2020; súčasťou tejto listiny je aj tzv. rozhodcovská doložka, ktorou sa mali oprávnený a povinná dohodnúť na tom, že všetky spory vzniknuté medzi nimi, sa budú prejednávať a rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Predmetnou rozhodcovskou doložkou mala byť založená právomoc Arbitrážneho súdu konať a rozhodovať o prípadnom spore. Zásadnou skutočnosťou však je, že povinná nikdy rozhodcovskú doložku nepodpísala, čím nebola založená právomoc Arbitrážneho súdu, v dôsledku čoho tak nemožno považovať rozhodcovský rozsudok za riadny exekučný titul, na podklade ktorého je možné viesť zákonné exekučné konanie. Pohľadávka, ktorá je vymáhaná v tomto exekučnom konaní, nebola judikovaná orgánom právomocným na konanie a rozhodnutie o nej. V dôsledku uvedeného neexistuje zákonný podklad, na základe ktorého by bolo možné exekúciu v tejto veci viesť. Na základe uvedeného navrhla povinná konajúcemu súdu, aby uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo

dňa 23.08.2023 zrušil a vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie alebo, aby ho zmenil a návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel.

6. Oprávnený sa k sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že nerozumie argumentácii protistrany "že povinná nikdy rozhodcovskú doložku nepodpísala", nakoľko disponuje podpísaným Potvrdením zostatku a uznaním záväzku k 10.08.2020, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka (viď príloha). Povinná počas rozhodcovského konania nevzniesla takúto námietku, napriek tomu, že mohla a mala, pretože všetky argumenty mali byť predmetom rozhodcovského konania, resp. žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučné konanie je vedené na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré nebolo zrušené, pričom osobou povinnou načrtnutá argumentácia nemá za následok existenciu tých okolností, ktoré by viedli k zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu, či inak bránili jeho vymáhateľnosti. Preto vníma túto argumentáciu povinnej v tomto štádiu konania za obštrukciu a nepriamu formu nátlaku na rozhodovanie súdu.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

12. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

15. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

16. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

17. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinnej proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník náležite zistil skutkový stav a z neho vyvodil správny právny záver. Napriek zneniu Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinnej prezentované v sťažnosti, súd nad rámec dodáva:

18. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu - Stále rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou so sídlom Bratislava – staré mesto, Záhradnícka 21, IČO: 318 262 53, so sídlom Banská Bystrica, na Troskách č. 22 sp. zn. 210000837 zo dňa 28.04.2022 na základe ktorého bola povinná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 24.316,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,06% denne zo sumy 24.316,11 eur od 01.02.2021 až do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Povinná bola ďalej zaviazaná nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 1.215 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za rozhodcovské konanie. Arbitrážny súd odvolil svoju právomoc vec prejednať a rozhodnúť na základe „Potvrdenia o zostatku a uznania záväzku k 10.08.2020“, ktorý dokument obsahuje aj rozhodcovskú doložku a je podpísaný tak veriteľom ako aj dlžníkom. Z predloženého Potvrdenia o zostatku a uznania záväzku k 10.08.2020 súd mal preukázané, že súčasťou uvedenej listiny je aj rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc Arbitrážneho súdu – Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, Záhradnícka 21, 811 07 Bratislava Staré Mesto, IČO. 31826253. Uvedené Potvrdenie o zostatku a uznania záväzku k 10.08.2020 obsahujúce rozhodcovskú doložku okrem podpisu povinnej obsahuje aj odtlačok pečiatky povinnej.

19. Sťažnosťou námietkou zo strany povinnej v danom prípade je skutočnosť, „že exekúciu nemožno viesť na základe nezákonného podkladu, ktorým je v tomto prípade rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu, Na Troskách 22, 974 01 Banská Bystrica ( ďalej „ Arbitrážny súd“), sp. zn. 2100000837 zo dňa 28.04.2022; v konaní pred Arbitrážnym súdom bolo povinnej bránené v riadnom realizovaní jej práv ako účastníka konania; povinná nikdy rozhodcovskú doložku, ktorá založila právomoc Arbitrážneho súdu nepodpísala.

20. Pokiaľ ide o námietku absencie podpisu povinnej na rozhodcovskej doložke, táto námietka nebola povinnou vznesená v návrhu na zastavenie exekúcie, ale až v jeho „doplnení“ z februára 2023, t.j. skoro 4 mesiace po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené dňa 20.10.2022.

21. V ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie, tzn. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene, napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Zákonodarca v novej úprave exekučného konania a to najmä v návrhoch na zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním, v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom sa má primárne vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. Tento nárok má byť vymožený čo najskôr v súlade s článkom 48 ods. 2 SR a preto, ak chce povinný iniciovať exekučný spor, zákonodarca mu na to stanovil určité limity a pre prípadné prekročenia nedodržania týchto medzí zároveň stanovil, ako má súd (61k ods. 2 Exekučného poriadku), resp. povinný (61l ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku) postupovať.

22. Súd ďalej uvádza, že sa oboznámil s exekučným titulom a mal preukázané, že povinná v priebehu rozhodcovského konania (ani v civilnom konaní) právomoc rozhodcovského súdu nenamietala. Uvedenú okolnosť začala namietať až v exekučnom konaní. Presahuje účel exekučného konania vykonávať dokazovanie za účelom overenia pravosti podpisu, navyše povinná žiaden dôkaz o tom, že jej podpis na potvrdení zostatku a uznaní záväzku k 10.08.2020 bol sfalšovaný nepredložila ani nenavrhla. Exekučný súd upriamuje pozornosť na ust. 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa exekučný súd nemusí a ani nemôže zaoberať skutočnosťami uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie a dôkazmi predloženými po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia súdneho exekútora o začatí exekúcie. V návrhu podanom v lehote má totiž povinný uplatniť všetky jemu známe skutočnosti, pre ktoré sa exekúcia nemala vôbec začať. Návrhy podané po lehote slúžia v zásade na riešenie situácie, keď sa exekúcia začala po práve a dôvod na jej zastavenie nastal až následne. V následných návrhoch (resp. doplneniach k návrhu) tak možno uvádzať len skutočnosti, ktoré nebolo možné uplatniť skôr, teda ktoré vyvstali po uplynutí lehoty podľa odseku 2 a v ďalších návrhoch len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.

23. Súd mal ďalej z exekučného titulu preukázané, že povinnej boli doručované zo strany Arbitrážneho súdu písomnosti, k návrhu oprávneného sa vyjadrila, bola zo Strany Arbitrážneho súdu náležite poučená v zmysle ust. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov o možnosti podať proti rozhodcovského rozsudku žalobu na všeobecnom súde o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkom rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedené právo povinná nevyužila. So zreteľom na uvedené sa javia tvrdenia povinnej uvádzané v predmetnej sťažnosti ako účelové v snahe vyhnúť sa nútenému výkonu rozhodnutia.

24. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení zamietol návrh povinnej na zastavenie konania en bloc z dôvodu, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal, nakoľko predmetom návrhu na zastavenie exekúcie boli skutočnosti: oprávnený nesplnil svoju povinnosť spočívajúcu v montáži brzdného systému - vzduchových bŕzd 2 okruhových; od oprávneného došlo neoprávnene - bez právneho titulu, čo do dôvodu a výšky k jednostrannému navýšeniu sumy zaokrúhlenej na 10 000 Eur; oprávnený porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o spolupráci pri zabezpečovaní dodávky č. , oprávnený neoprávnene žiada zmluvnú pokutu vo výške 0,06% denne za každý deň omeškania... vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení teda konštatoval, že je vylúčené, aby súd vo vykonávacom konaní pristupoval k vecnému prieskumu rozhodnutia, na podklade ktorého je predmetné exekučné konanie vedené. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení citoval ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa koncentrácie konania, bližšie sa k nim však nevyjadril (okrem konštatácie včasnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom). Nakoľko však predmetnom sťažnostného konania sú vyššie uvedené argumenty, najmä otázka sfalšovania podpisu povinnej na listine „Potvrdenie o zostatku a uznania záväzku k 10.08.2020“ obsahujúce rozhodcovskú doložku, súd sa otázkou koncentrácie v sťažnostnom konaní zaoberal.

25. Súd na záver konštatuje, že exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stáva pre strany záväzným a zakladá tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Exekučný súd vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinná hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V rozsahu rozhodcovského rozsudku je prieskumná povinnosť súdu s poukazom na ust. § 53 ods. 3 písm. f) rozsiahlejšia za predpokladu, že ide o rozhodcovské rozhodnutie vydaného v spotrebiteľskom spore, o čo v danom prípade nejde, ako správne poznamenal vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení opierajúc sa o nález ústavného súdu SR - 59 zo dňa 15.12.2020, v zmysle ktorého je skúmanie právomoci rozhodcovského súdu zverené do rúk civilných súdov, ktoré k uvedenému pristupujú na základe podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

26. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinnej s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé

súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

27. So zreteľom na vyššie uvedené súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 23.08.2023 ako nedôvodnú zamietol.

28. Pokiaľ ide o návrh povinnej na odblokovanie účtov, v tomto smere súd poukazuje na ust. § 96 ods. 4 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého o odblokovaní účtov rozhoduje formou príkazu súdny exekútor za splnenia zákonnom stanovených predpokladov. Ak by súdny exekútor po splnení zákonných predpokladov neodblokoval na žiadosť povinného účty postupom podľa § 96 Exekučného poriadku, môže povinný podať návrh na zastavenie exekúcie v určitej časti.

29. O trovách sťažnostného konania súd rozhodol podľa ust. Exekučného poriadku v spojení s ust. tak, že v konaní o sťažnosti povinnej úspešnému oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si žiadne trovy konania v súvislosti s podaným vyjadrením k sťažnosti povinnej neuplatnil, pričom mu žiadne trovy konania ani nevznikli (oprávnený nebol v predmetom konaní zastúpený).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).