Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2970-1999.pdf
PDF · 88.39 KB
Case nature
Subarea
0Er/2970/1999
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného: Mestské hospodárstvo a správa lesov, m.r.o. Trenčín, IČO: 00 312 037, so sídlom Soblahovská 65, Trenčín, zast. GARANT PARTNER legal s. r. o., IČO: 36 856 380, Koceľova 9, Bratislava proti povinnému: MIŠURÁK Hydroponic, s. r. o., IČO: 31 708 102, Jablonov nad Turňou o vymoženie 9 055,11,- € (272 794,20,- Sk) s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Kliniecom, Exekútorský úrad Prievidza, Hollého 1/417, Prievidza, o trovách exekúcie a o trovách exekučného a odvolacieho konania, takto
rozhodol:
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a,
účastníkom konania náhradu trov exekučného a odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Mestské hospodárstvo Trenčín, mestská príspevková organizácia, IČO: 35 628 260 (ďalej len „pôvodný oprávnený“) sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi Mgr. Eve Miklovičovej doručený dňa 12.11.1999 na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu č. k. Cb 300/97-21 vydaného Okresným súdom Rožňava zo dňa 29.10.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.01.1998. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“) poverením č. 5808 006783*, zo dňa 10.12.1999, v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie (ďalej len „Exekučný poriadok“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Evu Miklovičovú.
Mestské hospodárstvo a správa lesov, m.r.o. Trenčín, IČO: 00 312 037, so sídlom Soblahovská 65, Trenčín (ďalej len „oprávnený“), je právnym nástupcom pôvodného oprávneného na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 396 zo dňa 28.10.2004, ktorým bolo schválené zrušenie pôvodného oprávneného dňom 31.12.2004 s právnym nástupcom a bol ním taktiež zriadený oprávnený s účinnosťou od 01.01.2005. Súdny exekútor JUDr. Vladimír Kliniec bol po odvolaní Mgr. Evy Miklovičovej z funkcie súdnej exekútorky a po zániku výkonu exekútorského úradu, dňom 24.04.2002 prezidentom Slovenskej komory exekútorov vymenovaný za náhradníka súdneho exekútora. Pôvodné číslo exekučného konania je nahradené novým číslom, ktorým je Ex 2153/02
Súdny exekútor podal dňa 25.10.2010 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože povinný ako účastník tohto exekučného konania dňom 02.10.2008 zanikol výmazom z obchodného registra.
Právny zástupca oprávneného vo vyjadrení k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.01.2012 navrhol, aby súd na základe podnetu súdneho exekútora exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Svoj návrh odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie je vedené u súdneho exekútora JUDr. Vladimíra
Klinieca od roku 2002, je právny zástupca toho názoru, že je to práve súdny exekútor, ktorý svojou nedostatočnou činnosťou (od r. 2002 do r. 2008) zavinil, že exekúcia bude pravdepodobne zastavená z iného dôvodu ako vymožením pohľadávky a nie je preto podľa jeho názoru v súlade so zákonom, aby si súdny exekútor za svoju (ne)činnosť uplatňoval voči oprávnenému trovy exekúcie. O činnosti súdneho exekútora tiež svedčí aj samotné oznámenie o zániku povinného, ktorý oznámil Okresnému súdu Rožňava až 19.10.2010, t. j. dva roky po jeho výmaze z obchodného registra.
Uznesením č. 0Er/2970/1999-22 zo dňa 23.03.2012 tunajší súd vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení a o trovách súdneho exekútora, s tým, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 96,49,- €. Proti výroku o trovách exekúcie podal dňa 30.04.2012 odvolanie oprávnený.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril aj súdny exekútor JUDr. Vladimír Kliniec. V písomných dôvodoch svojho vyjadrenia uviedol, že vychádzajúc z odvolania oprávneného v tomto exekučnom konaní možno konštatovať, že argumenty odvolateľa sú jednoznačne uvádzané v jeho prospech. Stanoviská a výroky jednotlivých rozhodnutí, ktoré uvádza na podporu svojho tvrdenia sú jednoznačne tie len v jeho prospech. Nemožno súhlasiť s argumentom, v ktorom sa odvoláva na konštatovanie Ústavného súdu SR vo veci Van der Mussele proti Belgicku, pretože takáto situácia sa týka advokáta v Belgicku, ktorý už pri svojom menovaní sa vzdáva niektorých trov, čo na právny systém Slovenskej republiky a najmä vo vzťahu k súdnemu exekútorovi je neaplikovateľný. Taktiež uvedené stanoviská nie sú záväzné pre toto exekučné konanie a rozhodovanie súdu v tomto konaní.
Súdny exekútor považoval za potrebné uviesť, že nepriznaním náhrady trov sa porušuje jeho základné právo vlastniť majetok, pretože v priebehu exekúcie všetky výdavky znášal z vlastného majetku, a preto aj dôvodne očakáva ich náhradu a zároveň odmenu, ktorá mu patrí v zmysle zákona a vyhlášky. Skutočnosť, že pohľadávky nebola vymožená, je objektívnou skutočnosťou, čo on ako súdny exekútor nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Odvolateľ - oprávnený Mestské hospodárstvo a správa lesov m. r. o., Trenčín si taktiež musí uvedomiť, že exekučné konanie sa viedlo na základe jeho návrhu a v súlade so zákonom, taktiež si musí uvedomiť, že ak súdny exekútor ako orgán verejnej moci vykonáva svoju činnosť a nebude mu priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov, je podrobený nútenej práci. Okrem stanovísk uvedených v odvolaní oprávneného a v tomto exekučnom konaní však existujú aj ďalšie stanoviská Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva aj skutočnosť, že výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať ani brániť reálne uplatnenie základného práva. Nedostatky v platnej právnej úprave nemôžu mať za následok porušenie základného práva exekútora. Preto súd pri rozhodovaní použije taký výklad, ktorý toto základné právo nielenže neporuší, ale naopak musí ho garantovať. Vzhľadom na vyššie uvedené súdny exekútor žiada, aby odvolanie oprávneného v celom rozsahu odmietol a priznal mu vyčíslené trovy exekúcie v sume ako ich uviedol v špecifikácii, respektíve ako súd o nich rozhodol uznesením o zastavení exekúcie zo dňa 23.03.2012 č. k. 0Er/2970/1999-22. Pri rozhodovaní súdu o odvolaní oprávneného súdny exekútor dal do pozornosti aj Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 311/08-39.
Výrok uznesenia tunajšieho súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2012. Krajský súd v Košiciach o odvolaní oprávneného proti výroku o náhrade trov konania rozhodol uznesením č. k. 14CoE/103/2012-36 zo dňa 30.07.2012, tak, že zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie mal skúmať a odôvodniť v prvom rade to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Vzhľadom na absenciu dôvodov, na základe ktorých má oprávnený znášať náhradu trov exekúcie, za aplikácie ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, a preto odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách exekúcie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa posúdiť a riadne odôvodniť, či sú splnené podmienky na náhradu trov exekúcie v súlade s ust. § 203 Exekučného poriadku.
Na základe výzvy súdu boli oprávnený aj súdny exekútor (povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, t. j. už nie je účastníkom konania - poznámka súdu) vyzvaní, aby sa vyjadrili k doručenému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/103/2012-36 zo dňa 30.07.2012. Dňa 23.10.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oprávneného, v ktorom uvádza, že
so závermi a právnym názorom odvolacieho súdu sa stotožňuje, pričom ako sa ďalej vyjadril, naďalej sa pridŕža doterajších písomných vyjadrení vo veci samej. Za toto podanie si právny zástupca oprávneného uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 17,59,- €.
Súd teda následne pristúpil k opätovnému posúdeniu návrhu súdneho exekútora na náhradu trov exekučného konania, nakoľko si ich súdny exekútor podaním zo dňa 19.10.2010 uplatnil a to vo výške 128,86,- €.
Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, exekučné konania, ktoré sa začali do 31.01.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V zmysle prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, nemajetnosť povinného nebola zákonným dôvodom zastavenia exekúcie pre exekučné konania, ktoré sa začali do 31.01.2002.
Podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať exekúciu až udelením poverenia na jej vykonanie (§ 44 cit. zák.).
Podľa ust. § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí OSP, ak exekučný poriadok neustanovuje inak.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa §196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Z logického a gramatického výkladu ust. § 200 ods. 1 Exekučného priadku vyplýva že pri výpočte trov exekúcie a ich priznaniu oprávnenému a exekútorovi sa má zohľadniť ich potrebnosť pri účelnom vymáhaní nároku. Na základe uvedeného súd posudzoval nielen vykonanie jednotlivých úkonov v exekučnom konaní, ale aj potrebnosť ich vykonania na účelné vymáhanie nároku oprávneného a účelnosť ich vynaloženia
Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania starostlivo zvážil argumenty oprávneného aj súdneho exekútora a následne dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi ani oprávnenému, ako účastníkovi konania, náhrada trov exekučného ani odvolacieho konania neprináleží.
Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (II. ÚS 272/08).
Exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému, odmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite). Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej vo veci č. k. 2 M Cdo 15/2011 zo dňa 27.09.2012 v tejto súvislosti konštatuje, že na danú situáciu, keď sa súdnemu exekútorovi neprizná náhrada trov exekúcie, je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko
spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (napr. IV. ÚS 27/08), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta (porovnaj napr. II. ÚS 475/2010 alebo napr. IV. ÚS 297/2010).
Pre úplnosť tunajší súd uvádza, že právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze sp. zn. II. ÚS 31/04, citovaný v uznesení zo dňa 23.03.2012, bol v ďalšom období prekonaný v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 475/2010.
Výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie (napr. II. ÚS 12/05). Zo súdnej praxe ďalej vyplýva, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 13CoE/334/2011 - 58 zo dňa 31.01.2012). V tomto konkrétnom prípade to bol práve súdny exekútor, ktorý svojou sporadickou činnosťou v priebehu exekúcie v rozmedzí rokov 2002-2008 vykonával len príležitostné úkony, čím značnou mierou znížil pravdepodobnosť vymoženia pohľadávky oprávneného.
Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu za výkon exekučnej činnosti, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Oprávnený hradí trovy exekúcie len výnimočne. Súd zváži, ktoré trovy súdnej exekúcie potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 13CoE/334/2011 - 58 zo dňa 31.01.2012). Pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie, preto pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu zániku povinného - právnickej osoby, v dôsledku straty spôsobilosti mať práva a povinnosti a spôsobilosti byť účastníkom konania, keďže oprávnený postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj v prípade vykonania exekučného titulu do zániku povinného v priebehu konania nemohol ovplyvniť (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5CoE/67/2012-58 zo dňa 31.07.2012).
Exekučný poriadok v súčasnosti (ale aj v znení platnom do 31.01.2002) je založený na princípe, podľa ktorého trovy exekúcie znáša povinný. Iba vo výnimočných prípadoch uvedených v ust. § 203 Exekučného poriadku je možné na úhradu trov zaviazať oprávneného. Vzhľadom k tomu, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 02.10.2008, nie je možné neexistujúcemu subjektu uložiť žiadnu povinnosť. Na druhej strane súd procesné zavinenie oprávneného na zastavení konania nezistil, pretože pôvodný oprávnený nemohol v deň podania návrhu na vykonanie exekúcie (12.11.1999) predpokladať, že povinný bude o niekoľko rokov (02.10.2008) vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, preto nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom exekučného konania v čase začatia exekučného konania. Oprávnený teda nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať výmaz povinného z obchodného registra, a preto nenesie procesnú zodpovednosť za zastavenie exekúcie, t.j. nie je preto dôvod na to, aby súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, a preto súd súdnemu exekútorovi v konečnom dôsledku náhradu trov exekúcie nepriznal.
Podľa ust. § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí OSP, ak exekučný poriadok neustanovuje inak.
Právny zástupca oprávneného si dňa 30.04.2012 uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 17,59,- € za úkon: odvolanie a dňa 23.10.2012 si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 17,59,- € za úkon: vyjadrenie k rozhodnutiu odvolacieho súdu. O trovách odvolacieho a exekučného konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v exekučnom konaní úspešný, keďže jeho pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní vymožená nebola a exekúcia bola dňa 02.05.2012 právoplatne zastavená. Súd nepriznal právnemu zástupcovi oprávneného náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 17,59,- €
ani za úkon: vyjadrenie k rozhodnutiu odvolacieho súdu, keďže sa výrok o trovách exekučného a odvolacieho konania opiera aj o ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Navyše podľa ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.01.2002, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Vzhľadom na to, že tomto prípade povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, na náhradu uplatnených trov právneho zastúpenia právneho zástupcu oprávneného nie je možné zaviazať povinného, keďže tento zanikol a súdny exekútor nebol, v zmysle Exekučného poriadku v znení k 31.01.2002, účastníkom konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Rožňava.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.