Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/15/2011

Identifikačné číslo spisu: 9011899704 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Vladik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:9011899704.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnených 1/ L. W., bývajúceho v B., 2/ F. W., bývajúceho v P., proti povinnej DREVOPRODUKT Majerovce s.r.o., naposledy so sídlom v Bratislave, Seberíniho 21, o vymoženie 5 264,87 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. augusta 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a . Oprávneným 1/, 2/ náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo 6. októbra 2009 č.k. -84 uložil oprávneným povinnosť zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie v sume 268,80 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu (pôvodného) oprávneného a poverenia na vykonanie exekúcie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 15. novembra 2000 bolo voči povinnej začaté exekučné konanie. Exekúcia bola zastavená pre zánik povinnej (výmaz z obchodného registra). Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil poukazom na , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, až 3, , , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa Krajský súd v Prešove na odvolanie oprávnených uznesením z 30. augusta 2010 sp. zn. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o uložení povinnosti oprávneným nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie tak, že náhradu trov exekúcie mu nepriznal. Zároveň vyslovil, že oprávneným sa náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil tým, ž e v danom prípade sa exekučné konanie zač alo n a návrh právneho predchodcu oprávnených ešte v roku 2000. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie vychádzajúc z a veta druhá Exekučného

poriadku môže byť iba povinný/á. V prejednávanej veci však povinná zanikla výmazom z obchodného registra 8. júna 2005. Tomuto už neexistujúcemu subjektu preto nemožno ukladať žiadne povinnosti. Za takejto situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť oprávneným uložená len pri splnení podmienok vyplývajúcich z § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Skutočnosť, podľa ktorej v roku 2005 došlo k zániku povinnej, oprávnení a ani ich právny predchodca nemohli ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania ( ). nemožno považovať za zavinenie oprávnených, v dôsledku čoho aplikácia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné zaviazať oprávnených k náhrade trov exekúcie z dôvodu, že majetok povinného/povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou ustanovenia uskutočneného s účinnosťou od 1. februára 2002 Táto novela Exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 1. februára 2002 ( Exekučného poriadku). Keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, odvolací súd postupom vyplývajúcim z uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Uviedol, ž e pokiaľ ide o trovy konania vzniknuté oprávneným, na ich náhradu nemohol byť zaviazaný žiadny subjekt. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku o náhrade trov exekučného konania podal na podnet súdneho exekútora mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky ( v spojení s ). Navrhol zrušiť uznesenie krajského súdu v napadnutej časti a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovení , , , , , , Exekučného poriadku. Rozhodnutie krajského súdu podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže nezaviazal oprávnených na úhradu trov exekúcie exekútorovi. Ako vyplýva z obsahu exekučného spisu povinná bola 8. júna 2005 vymazaná z obchodného registra, čím došlo k zániku povinnej a to ex offo po tom, čo Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. februára 2005 č.k. -31 zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinnej pre nedostatok majetku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. apríla 2005. Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo úhradu trov exekučného konania, ak povinný zanikne („bez zanechania majetku“), preto je potrebné použiť analógiu najbližšieho ustanovenia, ktorým je Exekučného poriadku. Ak krajský súd pri rozhodovaní o úhrade trov exekútora nepostupoval v zmysle Exekučného poriadku, postupoval v rozpore so zákonom. Oprávnení vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie ako nedôvodné zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( ), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné. Podľa mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v , ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vady v zmysle a tzv. iné vady dovolateľ nenamietal, a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. V mimoriadnom dovolaní sa ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) z dôvodu, že v predmetnej veci nebol aplikovaný Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada

trov exekúcie.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danej veci odvolací súd vyslovil názor, že pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie, je v tomto konkrétnom prípade nutné aplikovať § 203 Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002 a to v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku. Naopak generálny prokurátor zastáva názor, že v danej veci mal byť použitý § 203 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že povinná zanikla výmazom z obchodného registra, pričom Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. februára 2005 č.k. -31 zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinnej pre nedostatok jej majetku. S týmto názorom však nemožno súhlasiť. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení účinnom do 31. januára 2002) náklady podľa uhrádza povinný. Podľa Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. januára 2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Podľa Exekučného poriadku (v platnom znení) ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Zo spisu je zrejmé, že exekučné konanie začalo do 31. januára 2002. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. V danom prípade bolo potrebné postupovať podľa právnych predpisov účinných do 31. januára 2002 (tak ako správne uviedol krajský súd). Skutočnosť, na základe ktorej v roku 2005 došlo k zániku povinnej, oprávnený (ani jeho právni nástupcovia) nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Nakoľko v danom prípade nemožno postupovať podľa , ktorý bol do Exekučného poriadku vsunutý až s účinnosťou od 1. februára 2002 , je zrejmé že k náhrade trov exekučného konania nemožno zaviazať oprávnených, pretože neboli splnené podmienky na uloženie tejto povinnosti oprávneným. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa . Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (). Exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému, odmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite). Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Dovolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že na danú vec je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. ), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta (porovnaj napr. ).

Pre úplnosť sa uvádza, že pokiaľ súdny exekútor poukázal vo svojom podnete n a právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze sp. zn. tu dovolací súd dodáva, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. bol právny názor vyslovený v náleze sp. zn. v ďalšom období prekonaný. Výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie (m. m. ). Z uvedených dôvodov sa dovolací súd nestotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora a preto mimoriadne dovolanie smerujúce proti uzneseniu krajského súdu zamietol ( v spojení s ). V dovolacom konaní úspešným oprávneným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti súdnemu exekútorovi, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania a ktorý úspech nemal ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich náhradu ( s použitím ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.