Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-170-2012.pdf
PDF · 99.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/170/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: V.. B. A., LL.M., B. 1, A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č.: 10200-3/2012/BA zo dňa 05.03.2012, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 10200-3/2012-BA zo dňa 05.03.2012, ktorým žalovaná ako odvolací orgán zmenila vo výrokovej časti rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č.: 705-0200062811-GC09/11 zo dňa 09.09.2011 tak, že vypúšťa text: „...podľa § 210 ods. 1 písm. a/...“ a dopĺňa text: „...podľa § 210 ods. 1...“. V ostatnom bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj len SZČO) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 05.05.2009 nezaniká. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia tak druhostupňového ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Uviedla, že dňa 05.05.2009 prestala vykonávať advokáciu samostatne a od 06.05.2009 poskytuje právne služby v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je konateľkou a spoločníčkou v zmysle § 12 ods. 1 písm. e/ zákona o advokácii (zákon č. 586/2003 Z.z.). Odhláškou zo dňa 20.05.2009 sa odhlásila z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, nakoľko bola názoru, že toto podľa § 21 ods. 4 písm. b/ a § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj len zákon o sociálnom poistení) zaniklo. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím zo dňa 09.09.2011 rozhodla tak, že žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 05.05.2009 nezaniká. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, ktorým bola podľa žalobkyne ukrátená na jej právach. Podľa žalobkyne sú rozhodnutia vydané v rozpore so zákonom o advokácii a zákonom o sociálnom poistení, pričom argumentácia správnych orgánov je ústavne nekonformná a diskriminačná. Poukázala na § 209 ods. 1 a § 218 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení a tiež na stanovisko predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 11.01.2008 k odvodom nemocenského a dôchodkového poistenia v prípade pozastavenia výkonu advokácie s tým, že jej oprávnenie na výkon advokácie ako SZČO zaniklo dňom 05.05.2009 a od 06.05.2009 nie je spôsobilá na výkon advokácie ako SZČO vo vlastnom mene a na vlastný účet. Nositeľom oprávnenia na výkon advokácie je od tohto dátumu výlučne s.r.o., v ktorej je konateľkou a spoločníčkou. Uvedené potvrdilo žalobkyni aj predsedníctvo SAK, ktoré má v zmysle § 71 ods. 2 písm. k/ zákona o advokácii právomoc vydávať o takýchto skutočnostiach potvrdenie, ktoré je záväzné pre tretie osoby. Žalovaná však toto ustanovenie zákona o advokácii nerešpektuje
a v tomto smere poukázala na dôvodnú správu k zákonu č. 304/2009 Z.z.. Žalovaná je povinná dodržiavať všetky právne predpisy platné v SR a nie iba zákon o sociálnom poistení. K ustanoveniu § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení uviedla, že advokátovi zaniká oprávnenie na samostatný výkon advokácie aj dňom, kedy začne vykonávať advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Skutočnosť, že advokát nie je vyčiarknutý zo zoznamu advokátov SAK neznamená, že advokátovi zostalo zachované oprávnenie na samostatný výkon advokácie. Pretrvávajúci zápis je len podmienkou preto, aby spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej je advokát konateľom, mohla vykonávať advokáciu. Takýto zápis však neoprávňuje advokáta k samostatnému výkonu advokácie a nie je teda oprávnením advokáta k výkonu advokácie. Držiteľom oprávnenia na výkon advokácie je len s.r.o. a nie advokát ako fyzická osoba a preto tento nespĺňa zákonnú podmienku stanovenú v § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Poukázala tiež na to, že v zmysle § 15 ods. 6 zákona o advokácii, advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne... Zmena statusu advokáta vyplýva aj zo zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, podľa ktorého advokát ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, je na rozdiel od advokáta konajúceho samostatne, zdaňovaný z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov a už nie z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Poukázala na nález ÚS SR II ÚS 50/2001 ohľadne výkladu právneho predpisu, ktorý má byť ústavne súladný. Zdôraznila, že napriek tomu, že advokát ostáva členom SAK, nie je podľa zákona o advokácii oprávnený vykonávať advokáciu ako fyzická osoba. V prípade, ak by ako konateľka s.r.o. vykonávala advokáciu zároveň samostatne, mohla by sa dopustiť spáchania trestného činu podľa § 251 Trestného zákona. Na podporu svojich tvrdení citovala z rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Sžso/35/2010 zo dňa 08.02.2011, ktorý sa týkal prípadu pozastavenia výkonu advokácie, avšak podľa žalobkyne je táto situácia zhodná so situáciou, keď advokát začne vykonávať advokáciu ako konateľ a spoločník s.r.o., nakoľko v prípade pozastavenia zostáva advokát zapísaný v zozname advokátov, avšak už nie je oprávnený poskytovať právne služby. Napokon žalobkyňa poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžso/7/2009 zo dňa 30.03.2010 s tým, že žalovaná ignorovala existenciu jednak zákona o advokácii a taktiež uvedených rozhodnutí NS SR.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhla túto zamietnuť. Uviedla, že ako odvolací orgán pozmenila prvostupňové rozhodnutie z dôvodu formálneho nedostatku, t.j. neuvedenia správneho ustanovenia § 210 zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Zo zákona o sociálnom poistení vyplýva, že SZČO uvedené v § 5 písm. c/ zákona zaniká vždy povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, alebo odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO uvedenej v § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. SZČO teda zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo zákona len v prípade, ak spôsob zániku tohto povinného poistenia zákon priamo upravuje. Skutočnosť, že advokát zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory zmení formu výkonu advokácie, nie je právnou skutočnosťou, ktorá podľa zákona o sociálnom poistení spôsobuje zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Bolo preukázané, že žalobkyňa je držiteľkou licencie, ktorá ju oprávňuje na poskytovanie právnej pomoci. Žalobkyňa spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, keďže je naďalej zapísaná do zoznamu advokátov, pričom na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne a s ním súvisiacej odvodovej povinnosti je potrebné, aby žalobkyňa v rozhodujúcom období dosiahla príjem z podnikania ustanovený v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Samotné ustanovenie § 12 zákona o advokácii upravuje len formu výkonu advokácie, pričom zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta. Vzhľadom na to, že žalobkyňa je naďalej držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. nezaniklo jej oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o sociálnom poistení, a od 01.07.2008 splnila podmienku pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, nezaniklo jej k 05.05.2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO aj napriek skutočnosti, že od 06.05.2009 môže poskytovať právne služby len v mene spoločnosti s ručením obmedzeným. Pre žalovanú, ktorá ako
jediná vykonáva sociálne poistenie na základe zákona o sociálnom poistení, je záväzné ustanovenie § 5 zákona o sociálnom poistení, ktoré presne vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za SZČO. Podľa názoru žalovanej predsedníctvo SAK nie je orgán kompetentný na posúdenie právneho postavenia advokáta ako SZČO na účely sociálneho poistenia. Vychádzajúc zo zákona o sociálnom poistení je totiž výlučne v kompetencii organizačných zložiek Sociálnej poisťovne posúdiť, či fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobudla status SZČO. S týmto názorom sa stotožnili aj súdy, pričom žalovaná poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 9 Sžso/58/2011 zo dňa 28.09.2011. K poukazovaniu žalobkyne na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sžso/7/2009 žalovaná uviedla, že išlo o jediný prípad, kedy sa v rovnakej problematike NS SR nestotožnil s právnym názorom žalovanej. Vo všetkých ostatných prípadoch NS SR zaujal opačný právny názor (sp. zn. 7Sžso/44/2009, 9Sžso/43/2009, 4Sžso/37/2009, 4Sžso/19/2009, 9Sžso/52/2009, 7Sžso/5/2009, 9Sžso/12/2011 a 9Sžso/8/2011). K rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžso/35/2010 zo dňa 08.02.2011 žalovaná uviedla, že tento sa týkal problematiky pozastavenia výkonu advokácie a nie zmeny jej formy. Záverom poukázala na zbierku stanovísk NS SR 4/2012, v ktorej je publikovaný rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/27/2010 z ktorého vyplýva, že na účely zákona o sociálnom poistení treba advokáta zapísaného v zozname advokátov vedenom SAK, považovať za povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú SZČO, a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku činnosť vykonáva ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne či ako konateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom a preto žalobu zamietol.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Z obsahu administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že žalobkyňa dňa 05.05.2009 prestala vykonávať advokáciu samostatne a od 06.05.2009 začala poskytovať právne služby v mene a na účet s.r.o., v ktorej je konateľkou a spoločníčkou v zmysle § 12 ods. 1 písm. e/ zákona o advokácii. Žalobkyňa dňa 22.05.2009 zaslala Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava, odhlášku zo dňa 20.05.2009, v ktorej uviedla dátum zániku poistenia 05.05.2009. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím č.: 705/0200062811-GC09/11 zo dňa 09.09.2011 rozhodla tak, že žalobkyni ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 05.05.2009 nezaniká. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie s obsahom podobným obsahu žaloby, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 05.03.2012.
Predovšetkým treba uviesť, že správne orgány podrobne odôvodnili, prečo žalobkyni, ktorá sa stala spoločníčkou a konateľkou spoločnosti SB Legal, s.r.o. poskytujúcej advokátske služby podľa § 15 zákona o advokácii (zákon č. 586/2003 Z.z.) nezaniklo povinné sociálne poistenie ako SZČO podľa § 21 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd v Bratislave sa stotožňuje s podrobným odôvodnením, ktoré správne orgány uviedli vo svojich rozhodnutiach.
Je nepochybné, že na konania podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa vťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v § 5 vymedzuje, kto sa považuje za SZČO na účely sociálneho poistenia.
Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá ma oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, advokát môže vykonávať advokáciu :
a) samostatne
b) v združení spolu s inými advokátmi
c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti
d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo
e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb. Táto spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie mať iný predmet podnikania, jej spoločníkmi a konateľmi môžu byť len advokáti a musí byť poistená pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri poskytovaní právnych služieb, minimálne s limitom poistného plnenia 1.500.000 eur za každého spoločníka. Na spoločnosť s ručením obmedzeným sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa názoru súdu existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu, má za následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení.
Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 zákona o advokácii, ktorý upravuje formu, ktorou môže advokát vykonávať advokáciu, lebo základným predpokladom pre výkon advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. A práve vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť.
Navyše § 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu ako konatelia spol. s r.o. a účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len advokáti, a ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, v skutočnosti stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.
Advokát ako konateľ s.r.o. poskytujúcej advokátske služby, zapísanej v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou, je naďalej podľa § 15 zákona o advokácii oprávnený poskytovať právne služby samostatne, aj keď nositeľom tohto oprávnenia je v danom prípade spoločnosť s ručením obmedzeným. Spoločnosť ako právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou, za ktorú koná advokát ako konateľ, ktorý je naďalej nositeľom oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb, disponuje tiež oprávnením
na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Ak za takýchto okolností advokát, ktorý za spoločnosť koná, je aj naďalej zapísaný v zozname advokátov, nestráca svoju spôsobilosť konať samostatne a to ani v prípade, keď sa tohto práva vzdal v prospech spoločnosti, akou je Advokátska kancelária, s.r.o. Aj v tejto spoločnosti totiž jeho oprávnenie zastupovať spoločnosť ako konateľ, nemá za následok vyčiarknutie advokáta zo zoznamu advokátov. Navyše v zákone o sociálnom poistení naďalej zostáva zachovaná povinnosť advokáta platiť poistné ako samostatne zárobkovo činnej osobe a to po celý čas, v ktorom je advokátom.
Konajúci senát zdôrazňuje, že v obdobnej problematike zániku účasti advokáta na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení z titulu funkcie štatutárneho orgánu advokátskej spoločnosti Ústavný súd Slovenskej republiky zverejnil svoje uznesenie sp.zn. I ÚS 290/2010-8, v ktorom sa k tejto problematike vyjadril dňa 7.9.2010. Týmto uznesením bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľky JUDr. M.K vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl.6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/37/2009 zo dňa 16.2.2010. Uvedený rozsudok 4Sžso/37/2009 sa týkal obdobnej veci ako je vec prejednávaná súdom v tomto konaní s tým, že senát 4Sžso argumentáciu sťažovateľky vo vzťahu k zániku povinného poistenia označil za nedôvodnú a potvrdil rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľky.
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení uviedol, že predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu (nadväzujúceho na právny názor krajského súdu a vo veci konajúcich správnych orgánov) obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Ústavný súd Slovenskej republiky na záver poznamenal, že dôvody rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso/37/2009 zo 16. februára 2010 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery, konštatuje dostatočne zistený skutkový stav, k čomu najvyšší súd dospel na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať.
Záverom treba dodať, že prejednávaná problematika je takto riešená správnymi súdmi na základe ustálenej judikatúry, pričom žalovaná správne poukázala na to, že iba v jednom prípade mal NS SR opačný názor (sp. zn. 1Sžso/7/2009), avšak vo všetkých ďalších prípadoch zaujal NS SR právny názor súladný s názorom žalovanej, pričom v Zbierke stanovísk NS SR 4/2012 bol publikovaný rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/27/2010, z ktorého vyplýva tento ustálený názor. Poukazovanie žalobkyne na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/35/2010 je v danom prípade bezvýznamné, nakoľko tento sa týka problematiky pozastavenia výkonu advokácie.
Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospeje k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že žaloba sa zamieta.
Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobkyne neodôvodňovali jeho zrušenie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobkyne v konaní tejto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanej, ktorá v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.