Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)002/368370.b4b243.pdf
PDF · 148.21 KB
No categories available
9Sžso/52/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci žalobkyne JUDr. A. H., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o
poistnom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. apríla 2009,
č.k. 21Sn/12/2008-62, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 14. apríla
2009, č.k. 21 Sn/12/2008-62, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 14. apríla 2009, č.k. 21Sn/12/2008-62, zamietol
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 28. júla 2008 číslo 322-2063-GC-04/2008,
ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
2
pobočky v Žiline zo 4. marca 2008 číslo 701-4202/2008, o tom, že žalobkyni 31. decembra
2007 nezaniklo povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“)
aj keď sa ako advokátka stala spoločníčkou a zároveň konateľkou spoločnosti s ručením
obmedzeným (ďalej len „spol. s r.o.“), ktorej predmetom činnosti je výkon advokácie. Krajský
súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych
orgánov boli v súlade so zákonom. Stotožnil sa s právnym názorom žalovanej, podľa ktorého
advokát, ktorý vykonáva svoju činnosť ako konateľ spol. s r.o. podľa zákona č. 586/2003 Z.z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) sa na účely
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) považuje za SZČO. Mal za preukázané, že žalobkyňa nesplnila ani
podmienky podľa § 21 zákona o sociálnom poistení pre zánik povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia SZČO. Podľa názoru krajského súdu žalovaná nepochybila, keď
považovala za správne a zákonné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o tom, že
žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, a preto
žalobu zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby
odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovanej
a prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že krajský
súd nesprávne právne posúdil zánik poistenia SZČO. Podľa jej názoru advokátka ako konateľ
spol. s r.o., poskytujúcej advokátske služby, zapísaná v zozname vedenom Slovenskou
advokátskou komorou, nie je podľa § 15 zákona o advokácii oprávnená poskytovať právne
služby samostatne ako SZČO, lebo nositeľom tohto oprávnenia je v danom prípade
spol. s r. o. ako právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou a nie jej konateľ, ktorý
podľa jej názoru nie je viac nositeľom oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb
a nedisponuje už oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 5
písm. c) zákona o sociálnom poistení. Od 1. januára 2008 nie je oprávnená vykonávať
advokáciu samostatne a nositeľom tohto oprávnenia je spol. s r.o. Podľa názoru žalobkyne
treba rozlišovať medzi odbornosťou advokáta, ktorá sa preukazuje zápisom advokáta
do zoznamu vedeného SAK a oprávnením na výkon advokácie, o ktorom vydáva SAK
3
samostatné potvrdenie. Advokát ako konateľ spol. s r.o. nevykonáva advokáciu ako
zárobkovú činnosť samostatne, ale len mene a na účet spoločnosti s r.o. Ani v § 5 zákona
o sociálnom poistení nie je uvedené, že konateľ spol. s r.o. sa považuje za SZČO. Záver
krajského súdu v tejto otázke je v rozpore nielen s zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, ale aj Ústavou Slovenskej republiky a jej čl.13 Ústavy Slovenskej republiky. Zápis
spol. s r.o. v sebe subsumuje jednak vznik oprávnenia na výkon advokácie pre túto
spoločnosť a zároveň zánik oprávnenia advokáta ako fyzickej osoby na samostatný výkon
advokácie ako SZČO.
Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala
na znenie § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v ktorom sa nerozlišuje medzi činnosťou
advokáta, vykonávajúceho svoje povolanie samostatne a činnosťou advokáta, ktorý vykonáva
svoje povolanie ako konateľ spol. s r.o. Z uvedeného dôvodu treba aj takéhoto advokáta
považovať za SZČO a tiež zdôraznila, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok pre
zánik povinného sociálneho poistenia v súlade s § 21 zákona o sociálnom poistení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne nie je možné vyhovieť.
Správne orgány ako aj krajský súd podrobne odôvodnili, prečo žalobkyni, ktorá sa
stala od 1. januára 2008 spoločníčkou a zároveň konateľkou spoločnosti s ručením
obmedzeným, poskytujúcou advokátske služby podľa § 15 zákona o advokácii nezaniklo
povinné sociálne poistenie ako SZČO podľa § 21 zákona o sociálnom poistení.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu
a na zdôraznenie ich správnosti dopĺňa, že § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení
vymedzuje pojem SZČO na účely tohto zákona a upravuje aj postavenie advokáta, ktorý má
oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti.
4
Podľa názoru odvolacieho súdu existencia oprávnenia advokáta na výkon advokátskej
činnosti, podmienené jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou
komorou až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu má za následok, že
musí byť považovaný za SZČO na účely zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu
je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b) a povinne dôchodkovo poistený
podľa § 15 ods. 1 písm. b) a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené
v § 21 zákona o sociálnom poistení.
Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava, obsiahnutá v § 12 zákona
o advokácii, ktorý upravuje formu, ktorou môže advokát vykonávať advokáciu, lebo
základným predpokladom pre výkon advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou
osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda
oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská
advokátska komora. Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení je
odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť.
Navyše § 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti
môžu vykonávať advokáciu ako konatelia spol. s r.o. a účasť advokáta v takejto spoločnosti
je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb jednotlivých
spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len advokáti, a ktorých účasť v spoločnosti
zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, v skutočnosti stratou oprávnenia na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav a krajský súd
sa vysporiadal so všetkými právne významnými námietkami žalobkyne.
Námietky, ktorými žalobkyňa v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu boli
v zásade zhodné s námietkami, ktoré žalobkyňa uplatňovala už v konaní na súde prvého
stupňa a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.
5
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne
nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Žiline podľa § 219 ods.1 a 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení
s § 250k ods.1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobkyňa v konaní nebola
úspešná a žalovaná nárok na náhradu trov konania nemá.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31.marca 2010
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová