Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
726/375368.7af691.pdf
PDF · 108.45 KB
No categories available
9Sžso/12/2011
Najvyšší súd 9Sžso/12/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej
v právnej veci žalobcu: J., .bytom X. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa ústredie, so
sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo 322-
3065-GC-04/2009 z 18. augusta 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline z 26. októbra 2010, č.k. 21Sn/2/2009-44, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
z 26. októbra 2010, č.k. 21Sn/2/2009-44, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 26. októbra 2010, č.k. 21Sn/2/2009-44, zamietol žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 322-3065-GC-04/2009
zo dňa 18. augusta 2009, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš č. 700-1910011909-GC04/09
z 12. februára 2009, ktorým pobočka Sociálnej poisťovne v Liptovskom Mikuláši predpísala
žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) poistné na nemocenské
poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na
invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 3496,24 eur za
obdobie august až december 2008, nakoľko mu nezaniklo povinné poistenie ako SZČO.
Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov
sú zákonné. Nebolo preukázané, že by žalobcovi ako SZČO, vykonávajúcemu činnosť
advokáta ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, zaniklo povinné zmluvné poistenie
zo zákona v súlade s § 21 zákona o sociálnom poistení. Žalobca v podanej žalobe nenamietal,
že by došlo k zániku jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
zabezpečenia podľa § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. V konaní nebolo preukázané,
že by navrhovateľ stratil oprávnenie na výkon advokácie ako advokát, pričom v takom
prípade by jeho účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 15 zákona o advokácii), resp.
nebolo preukázané, že by v spornom období príjem žalobcu z podnikania a závislej činnosti
bol nižší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zák. č. 461/2003
Z.z.. Námietku žalobcu, že rozhodnutie SAK zo dňa 11. januára 2008 by malo tvoriť
predbežnú otázku pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne v zmysle § 198 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení a toto rozhodnutie by malo byť žalovaným rešpektované, krajský súd
nepovažoval za dôvodnú, lebo ide iba o stanovisko predsedníctva SAK (nie o rozhodnutie),
ktoré nemá záväzný charakter a preto nie je možné tvrdiť, že by mal správny orgán pri svojom
rozhodovaní z neho vychádzať. Krajský súd vyvodil, že zákonodarca v § 5 písm. c/ zákona
č. 461/2003 Z.z. nerozlišuje v odkaze na zákon o advokácii medzi advokátom, ktorý
vykonáva svoje povolanie samostatne a advokátom, ktorý túto činnosť vykonáva ako konateľ
spoločnosti s ručením obmedzeným. Nie je možné, aby súd vychádzal z inej formulácie, než
je dikcia zverejnená v Zbierke zákonov a v tomto smere, pokiaľ zákonodarca neprejavil vôľu
v diferencovaní SZČO vo vzťahu k zákonu o advokácii a vo vzťahu k forme výkonu
advokácie, je potrebné aplikovať komplexne znenie zákona o advokácii a konštatovať, že
samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorú má na mysli zákon č. 461/2003 Z.z. v § 5
písm. c/ je každá fyzická osoba, ktorá je zapísaná v zozname advokátov vedených v SAK
a to bez ohľadu na to, akou formou vykonáva výkon advokácie, či už samostatne alebo ako
konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.
Proti rozsudku krajského súdu včas podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie žalovanej a prvostupňového
správneho orgánu zruší alebo zruší rozsudok krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Namietal, že ako advokát – SZČO podnikanie ukončil, pričom SAK potvrdila, že ku dňu
31. júla 2008 mu zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu ako fyzickej osobe. Vydané
osvedčenie o zápise do zoznamu advokátov je podľa neho len zákonným predpokladom
výkonu advokácie prostredníctvom inej formy a to prostredníctvom spoločnosti s ručením
obmedzeným. Advokát, ktorý je zapísaný v zozname advokátov vedenom SAK, ale ako
fyzická osoba advokáciu nevykonáva vo vzťahu k vytvoreniu vymeriavacieho základu na
účely zákona o sociálnom poistení, potom nespĺňa atribúty SZČO, nakoľko nedosahuje príjem
a ani nevykonáva činnosť sústavne, samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku. Slovenská advokátska komora potvrdila, že k 31. júlu 2008
mu ako fyzickej osobe zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu. Spoločnosť s ručením
obmedzeným, prostredníctvom ktorej vykonáva činnosť v súlade so zákonom o advokácii,
podlieha výlučne režimu zdanenia, pričom plnenie spoločnosti titulom rozdelenia zisku
nepodlieha zdaneniu ani iným odvodovým povinnostiam verejno-právneho charakteru.
Výklad zákona o sociálnom poistení žalovaným označil za zneužitie výkladu jeho dotknutých
zákonných ustanovení na úkor práv žalobcu, ktorý v rozhodnom období nedosahoval žiadny
príjem. Žalovaný protiprávne supluje nedostatočnú právnu úpravu s cieľom neoprávneného
požadovania plnenia si odvodových povinností žalobcom. Nesprávnou aplikáciou zákona
o sociálnom poistení bol vo vzťahu k jeho osobe porušený Článok 12 Ústavy Slovenskej
republiky.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v rozsahu odvolania v medziach žaloby, v súlade s § 250ja ods.2 OSP bez
pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Námietky, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu boli
v zásade zhodné s námietkami, ktoré žalobca uplatňoval už v konaní na súde prvého stupňa.
Podľa názoru najvyššieho súdu už správny orgán a následne aj súd prvého stupňa sa s týmito
námietkami žalobcu riadne vysporiadali, pričom odvolací súd už vyslovenú argumentáciu
považuje za relevantnú, výstižnú a dostatočnú. Žalovaný ako aj krajský súd podrobne
odôvodnili, prečo žalobcovi, ktorý sa od 1. augusta 2008 stal spoločníkom a zároveň
konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, poskytujúcej advokátske služby podľa § 15
zákona o advokácii, nezaniklo povinné sociálne poistenie ako SZČO podľa § 21 zákona
o sociálnom poistení. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku
krajského súdu a na zdôraznenie ich správnosti dopĺňa, že § 5 písm. c/ zákona o sociálnom
poistení vymedzuje pojem SZČO na účely tohto zákona a upravuje aj postavenie advokáta,
ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti. Ustanovenie § 15 zákona
o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu
ako konatelia spol. s r.o. a účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná na existenciu jeho
oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb .
Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti trvá od zápisu do zoznamu advokátov
až do vyčiarknutia z takého zoznamu alebo pozastavenia advokátskej činnosti (§ 8 zákona
o advokácii). Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti má za následok, že advokát musí byť
považovaný za SZČO na účely § 5 písm.c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
do 31. decembra 2010 a preto je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený podľa § 14
ods.1 písm.b/ a § 15 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení. Vznik a zánik tohto poistenia
sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení. Túto skutočnosť
nemôže ovplyvniť právna úprava, obsiahnutá v § 12 zákona o advokácii, upravujúca iba
formu, ktorou môže advokát advokáciu vykonávať, lebo základným predpokladom výkonu
advokácie je výkon takej činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované
oprávnenie. Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm.c/ zákona o sociálnom poistení v znení
účinnom do 31. decembra 2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať
advokáciu. Vzhľadom na uvedené je irelevantné potvrdenie SAK o zániku oprávnenia
žalobcu vykonávať advokáciu samostatne ako fyzická osoba.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku
žalobcu na diskrimináciu podľa Čl.12 Ústavy a rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení
s § 250k ods.1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobca v konaní nebol úspešný
a žalovaný nárok na náhradu trov konania nemá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. júla 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská