Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)1f8/361489.cc4f85.pdf
PDF · 222.6 KB
No categories available
1Sžso/35/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžso/35/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: JUDr. Ľ. P., nar. X., bytom E., proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8,
813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. júna 2010
č. k. 24S 27/2010-43, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 11. júna 2010 č. k. 24S 27/2010-43 v časti výroku o trovách m e n í tak,
že žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok
p o t v r d z u j e .
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím č.: 322-8522-GC-09/2009 zo dňa 08.02.2010 žalovaná ako odvolací
správny orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) a § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) potvrdila odvolaním
2
napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z 21. septembra 2009
č.: 7014-182-2009/SZČO-3 a odvolanie zamietla. Uvedeným rozhodnutím prvostupňového
orgánu bolo rozhodnuté, že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, povinné
nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie ku dňu 01. júlu 2009 vzniklo.
Svoje rozhodnutie žalovaná s odkazom na § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), § 15
ods. 1, § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. odôvodnila vo veci predovšetkým tým, že Komora
komerčných právnikov Slovenskej republiky zapísala žalobkyňu 03. júla 1991 s licenciou
č. j. 345/1991 oprávňujúcu komerčného právnika na poskytovanie právnej pomoci podľa
zákona Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch.
Na základe žiadosti žalobkyne z 8. januára 2009 jej Slovenská advokátska komora
listom číslo 91/2009-dr.De/SI pozastavila výkon advokácie od 1. januára 2009.
Žalovaná s poukazom na ustanovenie § 5 písm. c) zák. č. 561/2003 Z.z. ako aj § 8 a 9
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 586/2003
Z.z.“) vyslovila záver, že advokát zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská
advokátska komora, nadobúda pre účely sociálneho poistenia postavenie samostatne
zárobkovo činnej osoby.
Ďalej žalovaná vyslovila úsudok, že žalobkyňa je po 1. júli 2009 povinne nemocensky
a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, lebo podľa údajov
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky mala žalobkyňa za rok 2008 príjem vyšší
ako bola zákonom ustanovená hranica príjmu (tzn. 106.827,– Sk pre rok 2008). Práve
s prihliadnutím na príjem, ktorý žalobkyňa osobne dosiahla za rok 2008, podľa žalovanej
vzniklo menovanej žalobkyni od 1. júla 2009 povinné nemocenské poistenie a povinne
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.
3
Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení k 30. júnu 2007 povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo
činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom
na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa
podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej
v § 5 písm. c).
Podľa názoru žalovanej vysloveného v predmetnom rozhodnutí s dôrazom
na ustanovenie § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z. pozastavením výkonu advokácie v zmysle
§ 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 586/2003 Z.z. nezaniká postavenie advokáta ako samostatne
zárobkovo činnej osoby a tiež nezaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b) cit. zák. č. 461/2003 Z.z., pretože advokátovi nezaniklo
oprávnenie na výkon činnosti. Preto žalovaná zastáva názor, že pozastavenie výkonu
advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa
zák. č. 461/2003 Z.z. právne bezvýznamná.
Na druhej strane žalovaná však zdôraznila, že samotné vymedzenie postavenia
samostatne zárobkovo činnej osoby nemá automaticky za následok vznik alebo zánik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. K vzniku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tejto fyzickej osoby
dochádza k 01. júlu kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý
jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 595/2003 Z.z.“) alebo výnos
súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako
12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z.z.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu
zo dňa 30.03.2010.
4
Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Preto
napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil
podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
V úvode svojho rozsudku krajský súd uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné,
že žalobkyňa spĺňa jednu z podmienok povinného nemocenského a dôchodkového poistenia
a to výšku dosiahnutého príjmu za rok 2008. Čo je však podľa krajského súdu sporné medzi
účastníkmi súdneho konania, je riešenie otázky, či žalobkyňa bola samostatne zárobkovo
činnou osobou k 1. júlu 2009 tak, ako je vymedzená samostatne zárobkovo činná osoba
prostredníctvom § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z.
Krajský súd si neosvojil právny názor žalovanej, že advokát napriek pozastavenia
výkonu advokácie je v tomto období držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu a preto
je pre účely zák. č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činnou osobou. Naopak, krajský súd
zaujal stanovisko, že oprávnenie na výkon advokácie nemá advokát, ktorému komora
pozastavila jeho výkon. Pozastavením výkonu advokácie sa advokátovi zo zákona odníma
oprávnenie na poskytovanie právnych služieb, tzn. nemá oprávnenie na výkon činností podľa
osobitného predpisu. A nakoľko žalobkyňa nepochybne k 1. júlu 2009 nebola oprávnená
vykonávať advokáciu, preto nebola splnená jedna z dvoch podmienok na vznik povinného
poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z.z. Pritom krajský súd uviedol, že nie je podstatné,
či v prejednávanej veci išlo o stav dočasný, či prechodný.
Súčasne krajský súd túto situáciu porovnal so stavom, keď fyzická osoba, ktorej patrí
živnostenské oprávnenie, živnosť nevykonáva. Avšak takejto osobe, na rozdiel
od predchádzajúceho prípadu, vo výkone živnosti nebráni žiadna právna prekážka. Potom,
aj keď faktický stav je taký, že hoci živnosť nevykonáva, potom tento stav nič nemení
na situácii, že je osobou oprávnenou ju vykonávať a na účely zák. č. 461/2003 Z.z. takýto
živnostník zostáva samostatne zárobkovo činnou osobou.
5
III.
Odvolanie žalovanej/stanoviská
Zo včas podaného odvolania zo dňa 20. júla 2010 (č. l. 53) proti rozsudku
prvostupňového súdu vyplýva, že žalovaná sa nestotožňuje s právnym názorom krajského
súdu a naďalej sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 26. apríla 2010 k žalobe.
Žalovaná zotrvala na svojom argumente, že podľa § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z.
samostatne zárobkovo činnou osobou je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu, pričom uvedené ustanovenie nepodmieňuje nadobudnutie
právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby aj výkonom činnosti podľa
osobitného predpisu.
S odvolaním sa na § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. žalovaná obhajovala svoj záver,
že až pri dosiahnutí relevantného príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
vznikne povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Podľa žalovanej, ak osoba takúto
činnosť nevykonáva, potom následne jej nevznikne, resp. zanikne povinné poistenie
samostatne zárobkovo činnej osoby. Navyše oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniká
podľa § 7 zák. č. 586/2003 Z.z. až vtedy, keď komora podľa vyčiarkne advokáta zo zoznamu
advokátov. Toto však v danom prípade podľa žalovanej splnené nebolo.
Taktiež žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sp 1/03-17
z 24. marca 2003, ako aj s ním súvisiaci rozsudok Najvyššieho sudu Slovenskej republiky
sp. zn. Sž-o-KS 34/03 z 10. júna 2003, v ktorých bol vyslovený opačný názor v súvislosti
s činnosťou exekútora, tzn. že pozastavenie výkonu činnosti exekútora nemá za následok
zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a nadväzne na to aj zánik účasti
na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení.
Súčasne žalovaná vzniesla námietku proti náhrade trov konania, lebo podľa žalovanej
je podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov je toto súdne konanie od poplatku oslobodené.
Na základe uvedeného je Sociálna poisťovňa povinná hradiť len trovy právneho zastúpenia
pri splnení podmienok ustanovených v O.s.p. Na základe uvedeného žalovaná vyslovila svoj
6
názor, že je povinná hradiť len trovy právneho zastúpenia pri splnení podmienok
ustanovených v Občianskom súdnom poriadku.
Záverom žalovaná navrhla zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil
na ďalšie konanie so zmenou rozsudku v časti trov konania
Z vyjadrenia žalobkyne (č. l. 59) zo dňa 28.07.2010 vyplýva, že zotrváva na svojom
výklade právnych pojmov obsiahnutých v ustanovení § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. a)
zák. č. 586/2003 Z.z. ako aj § 5 písm. c), § 21 ods. 4 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z.
Z uvedených ustanovení žalobkyni vyplýva, že advokátovi s pozastaveným výkonom
advokácie na základe § 21 ods. 4 písm. b) v spojení s § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z.
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie vždy zaniká dňom zániku týchto oprávnení.
To, že žalobkyni malo zaniknúť od 1. januára 2009 oprávnenie vykonávať advokáciu,
nakoľko jej bol pozastavený výkon advokácie, vyplýva podľa žalobkyne zo Stanoviska
Slovenskej advokátskej komory zo dňa 11.01.2008, ktoré je spolu s Potvrdením o výkonu
advokácie (SAK zo 16.09.2009) založené v spise.
K argumentácii žalovanej žalobkyňa uviedla, že nevie vyjadriť, nakoľko uvedené
rozsudky nemá k dispozícii.
Námietku žalovanej o náhrade trov konania považuje v zmysle vysloveného právneho
titulu (§ 250k O.s.p.) za právne irelevantnú.
Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdil.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
7
v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle
dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade
senátu dospel k záveru, že odvolanie je iba v časti priznaných náhrad trov prvostupňového
konania, preto ho v tejto časti postupom podľa § 220 ods. 1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.
zmenil tak, že náhradu trov konania nepriznal.
Vo zvyšnej časti vyhodnotil odvolanie ako dôvodné, pretože napadnutý rozsudok
je v zrušujúcej časti výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích
dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
Predovšetkým konajúci senát Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje,
že v prejednávanej veci ide o obdobnú problematiku zániku účasti žalobcu (advokáta)
na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení z titulku funkcie štatutárneho
orgánu advokátskej spoločnosti, na akú dal odpoveď prostredníctvom svojho rozsudku
sp. zn. 1Sžso 7/2009 z 30. marca 2010.
8
Ďalej je nutné vzhľadom k použitej právnej argumentácii uviesť, že dňa
08. decembra 2010 Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky malo hlasovať
o publikácii právnych viet z rozsudku sp. zn. 9Sžso 52/2009 z 31.03.2010, ktorý celkom
odlišným spôsobom (od hore uvedeného rozsudku sp. zn. 1Sžso 7/2009 z 30. marca 2010)
posúdil zánik účasti advokáta na povinnom poistení. Nakoľko však v procese hlasovania
o publikácii právnych viet nedošlo k jednote názorov členov kolégia a zo strany prizvaných
hostí zazneli s publikáciou nesúhlasné reakcie, bolo hlasovanie Správneho kolégia o tejto
otázke odložené na neskoršie zasadnutie. Preto sa konajúci senát nemôže ani vysporiadať
so stanoviskom Správneho kolégia k aplikácii právnych predpisov v prejednávanej veci.
Takisto Ústavný súd Slovenskej republiky medzičasom zverejnil svoje uznesenie
sp. zn. I. ÚS 290/2010-8, v ktorom sa k tejto, avšak iba obdobnej problematike, vyjadril dňa
07.09.2010. Nakoľko však uvedené rozhodnutie ústavného súdu vychádzalo z posudzovania
aplikácie iného právneho ustanovenia (konkrétne § 15 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z.z.) ako je
v tejto prejednávanej veci, nie je potrebné pri rozhodovaní v zmysle § 135 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky sa vysporiadať so závermi ústavného súdu.
Na druhej strane podstatou odvolania ako aj žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha
preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či je možné žalobkyňu zapísanú
ako advokáta do Slovenskej advokátskej komory (pôvodne zapísaná v zozname komerčných
právnikov), ktorá je po pozastavení výkonu advokácie, naďalej považovať za samostatne
zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z. Práve tento právny rámec
aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
Medzi účastníkmi správneho konania nie je sporný skutkový stav, že žalobkyni bolo
listom Slovenskej advokátskej komory zo dňa 01. januára 2009 č. 91/2009-dr.De/Si (príl. č. 1)
oznámené, že
- od 01. januára 2009 sa žalobkyni pozastavuje výkon advokácie
s tým, že
- na čas pozastavenia výkonu advokácie si žalobkyňa vymenovala z radov advokátov
svojho konkrétneho zástupcu,
- žalobkyňa bude platiť znížený príspevok na činnosť SAK.
9
Najvyšší súd prostredníctvom konajúceho senátu v predmetnej veci vychádza
z právnych záverov vyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžso 7/2010
z 30. marca 2010. Právny rámec pre úpravu sociálno-poistných vzťahov v prejednávanej veci
je najmä obsiahnutý v ustanoveniach § 21 ods. 1 s aplikáciou § 5 zák. č. 461/2003 Z.z.
Podľa § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase k 01. júlu 2009
samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má
oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej
osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore cit. znení povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
Najvyšší súd v predmetnej veci zdôrazňuje ust. § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z.,
ktoré je základom na vyriešenie vyhodnotenie právnej situácie žalobkyne vzniknutej zaslaním
oznámenia Slovenskej advokátskej komory o pozastavení výkonu advokácie od 01. januára
2009 a riešenie predbežnej otázky, či za tejto situácie je alebo už nie je samostatne zárobkovo
činnou osobou.
Je pravdou, že poznámka č. 19 pod čiarou pripojená v § 5 písm. c) zák. č. 461/2003
Z.z. pri pojme „osobitný predpis“ odkazuje príkladmo na zákon Slovenskej národnej rady
č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z.z. alebo zákon Slovenskej národnej
rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov. Avšak
pre riadny výklad uvedeného ustanovenia je oveľa významnejšie slovné spojenie „oprávnenie
10
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu“ využité zákonodarcom v texte § 5
písm. c), z ktorého jednoznačne vyplýva, že nielen existencia tohto osobitného oprávnenia
vo forme listiny, resp. preukazu pre tretie osoby (tzv. formálny základ pre výkon platených
činností) ale aj samotná faktická možnosť držiteľa tohto oprávnenia regulovanú činnosť
vykonávať (tzv. materiálna stránka výkonu činností), tzn. možnosť reálne vykonávať
advokáciu, sú podmienkami typu conditio sine qua non, bez naplnenia ktorých nie je možné
hovoriť o samostatne zárobkovo činnej osobe v zmysle predpisov sociálneho poistenia.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. v znení platnom k 30.06.2009 výkon advokácie
je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi
subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín
o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy
právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu.
Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. v hore cit. znení má každý právo
na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.
Z uvedených právnych noriem ako aj nasl. ustanovení § 20 a 21 zák. č. 586/2003 Z.z.
vyplýva, že advokát po vydaní oprávnenia na výkon advokácie je povinný pod hrozbou
uloženia sankcie vždy, s výnimkou zákonných prekážok, poskytovať kedykoľvek
a komukoľvek svoje právne služby v medziach definície pojmu výkon advokácie, a s týmto
stavom je spojené legálne očakávanie, že za túto činnosť bude poberať zákonom regulovanú
odmenu (§ 24 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z.).
Takto sformulovaný obsah a rozsah výkonu advokácie advokátom, ako osobou
podnikajúcou na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov
(§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) celkom korešponduje s všeobecne sformulovaným
pojmom podnikanie v ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikanie je
založené na činnosti podnikateľa, nie iba na existencii samotného podnikateľa ako držiteľa
osobitného oprávnenia, licencie alebo preukazu (viď hore naznačený rozdiel medzi
formálnym základom pre výkon platených činností a materiálnou stránkou výkonu týchto
činností).
11
Až na základe uvedeného spojenia formálneho základu s materiálnou stránkou svojej
činnosti advokát, ako každý podnikateľ vykonávajúci činnosť, spadá do kategórie samostatne
zárobkovo činných osôb, lebo právny základ na charakteristiku „zárobkovo činný“ (viď hore
uvedený záver pri ust. § 1 ods. 2) vychádza z prezumpcie skutočnosti, že neexistujú žiadne
právne prekážky pre výkon konkrétnych činností, v danom prípade advokácie.
Obdobne aj zák. č. 461/2003 Z.z. kladie pri vymedzovaní následkov postavenia
samostatne zárobkovo činnej osoby na sociálno-poistné vzťahy dôraz na jej činnosť.
Podľa § 3 písm. a) bod 2. zák. č. 461/2003 Z.z. v hore uvedenom znení zárobková
činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia
činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená
a povinne dôchodkovo poistená.
Avšak zák. č. 586/2003 Z.z. vymedzuje dve základné prekážky pre výkon advokácie
fyzickou osobou počas držby osobitného oprávnenia na výkon advokácie, a to
- pozastavenie výkonu advokácie (§ 9 ods. 1 písm. a/ zák. č. 586/2003 Z.z.) a
- obmedzenia konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 15 ods. 6 zák. č. 586/2003
Z.z.).
Obidve uvedené prekážky výkonu advokácie sú predmetom analýzy v stanovisku
Slovenskej advokátskej komory zo dňa 11.01.2008 (č. l. 24), na ktoré sa žalobkyňa oprávnene
odvoláva.
Práve existencia týchto prekážok spôsobuje u advokáta – fyzickej osoby dočasný
zánik oprávnenia na výkon advokácie, ktorého trvanie je podmienené časovou existenciou
prekážky, hoci súčasne nedochádza k samotnému zániku oprávnenia (tzn. k vyčiarknutiu
zo zoznamu advokátov). Tak aj správne reagovala nielen žalobkyňa, ale aj Slovenská
advokátska komora, keď v svojom liste berie na vedomie žalobkyňou určeného zástupcu
z radu advokátov.
Naznačená podmienenosť je daná prechodným (nie trvalým) charakterom hore
uvedených zákonných prekážok, ktoré smerujú proti materiálnej stránke a nie proti formálnej
12
stránke výkonu advokácie. Takýto dočasný zánik oprávnenia so všetkými jeho dôsledkami
je nutné striktne odlišovať od inštitútu vyčiarknutie advokáta zo zoznamu (§ 7
zák. č. 586/2003 Z.z.), lebo vyčiarknutie advokáta zo zoznamu má za následok trvalý
(v zmysle formálnom) zánik oprávnenia na výkon advokácie.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 586/2003 Z.z. v hore uvedenom znení komora
pozastaví výkon advokácie tomu, komu po zapísaní do zoznamu advokátov nezanikol alebo
vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah s výnimkou pedagogickej,
publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti a vykonáva činnosť, ktorá
je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zák. č. 586/2003 Z.z. v hore uvedenom znení počas
pozastavenia výkonu advokácie advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby podľa
tohto zákona.
Podľa § 15 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z.z. v hore uvedenom znení platí, že advokát, ktorý
vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne
vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti
alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb
v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva
neurčuje inak.
Zavinené nerešpektovanie uvedených zákazov (povinností) má pre advokáta
relevantné právne následky, lebo je spojené so vznikom disciplinárneho previnenia advokáta
a s nasledujúcou hrozbou možného uloženia disciplinárnych sankcií. Navyše ustanovenie § 56
ods. 4 Obchodného zákonníka nepochybne zdôrazňuje význam činnosti, ktorú podľa
osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, a ak táto podmienka nie je
v obchodnej spoločnosti splnená, potom je súd oprávnený v zmysle § 68 ods. 6 písm. e)
Obchodného zákonníka vykonať bezodkladné zrušenie s následným výmazom obchodnej
spoločnosti z obchodného registra.
13
Podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. v hore uvedenom znení disciplinárnym
previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta
alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona
alebo z predpisu komory.
Podľa § 68 ods. 6 písm. e) Obchodného zákonníka súd na návrh štátneho orgánu,
na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne
o zrušení spoločnosti, ak spoločnosť porušuje povinnosť podľa § 56 ods. 4.
Práve za takto načrtnutej právnej situácie mal žalobkyni vzniknúť sociálno-poistný
vzťah so žalovanou z titulu, že spĺňa zákonné podmienky na zaradenie do skupiny samostatne
zárobkovo činných osôb.
Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore cit. znení povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak potom ust. § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. spája vznik povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia so štatusom samostatne zárobkovo činnej osoby, tzn. v prípade
advokáta s existenciou oprávnenia na výkon advokácie, nie je možné pri aplikácii
cit. ustanovenia § 21 ods. 1 prehliadnuť právne účinky podmieneného dočasného zániku
oprávnenia na výkon advokácie v zmysle § 9 ods. 1 písm. a), resp. § 15 ods. 6
Preto je odôvodnené konštatovanie žalobkyne podporené listom Slovenskej
advokátskej komory zo 16. septembra 2009 (v spojení so stanoviskom Slovenskej advokátskej
14
komory z 11.01.2008), že skutočnosti majúce svoj základ v prerušenie výkonu advokácie
sú relevantnou právnou skutočnosťou s účinkami zániku právneho postavenie advokáta
ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Uvedený záver si správne osvojil krajský súd
v svojom odôvodnení.
Najvyšší súd preto musí zotrvať na svojom právnom názore vyjadrenom v rozsudku
sp. zn. 1Sžso 7/2010 z 30. marca 2010, že „ Je preto celkom právne irelevantný záver
žalovanej, že rozhodujúcou skutočnosťou pre existenciu povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia v tomto prípade je iba existencia oprávnenia žalobcu
na výkon advokácie...“.
Ak by si konajúci senát Najvyššieho súdu v rozpore s výkladovým pravidlom
„reductio ad absurdum“ takýto právny záver osvojil, potom by potvrdil neželanú situáciu,
že hoci advokát v pozícii advokáta s pozastaveným výkonom advokácie má expressis verbis
zakázaný výkon advokácie (§ 9 ods. 1 písm. a/ zák. č. 586/2003 Z.z.) a z uvedeného dôvodu
je bez príjmu (odmeny) za samostatný výkon advokácie, tak by mal aj tak počas
pozastaveného výkonu advokácie uloženú povinnosť odvádzať poistné na nemocenské
a dôchodkové poistenie, čím by došlo k nezákonnému zásahu do vlastníctva chráneného
Naopak, požiadavka na ďalšiu existenciu oprávnenia (vo formálnom zmysle)
u advokáta, ktorý chce, resp. je objektívne nútený pozastaviť svoj výkon advokácie, nakoľko
z dôvodov naznačených v § 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 586/2003 Z.z. po zapísaní do zoznamu
advokátov chce vykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi
advokátskeho povolania (najmä, ak nezanikol alebo vznikol pracovný pomer, poprípade
obdobný pracovný vzťah), je celkom oprávnená, lebo hore uvedené dôvody sa väčšinou
vyznačujú dočasným charakterom.
Navyše zák. č. 461/2003 Z.z. nemá v sebe inkorporovaný mechanizmus ročného
zúčtovania odvodov poistného tak, ako napríklad daňové predpisy (zúčtovanie daňových
preddavkov v daňovom priznaní) alebo predpisy o zdravotnom poistení (ročné zúčtovanie
poistných platieb). Za týchto okolností sa výklad pojmu samostatne zárobkovo činná osoba
15
vykonaná žalovanou tiež javí ako vnútorne nesúladná s princípmi povinného sociálneho
poistenia.
Takisto je pre prejednávanú vec irelevantné, ako správne konštatoval krajský súd,
že žalobkyňa v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za predchádzajúci rok 2008
mala zachytené príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Tieto údaje slúžia
najmä za základ výpočtu odvodov poistného iba v tom prípade, ak je u fyzickej osoby
splnená základná podmienka sociálneho poistenia, a to, že v zmysle predpisov sociálneho
poistenia spĺňa podmienky pre označenie za samostatne zárobkovo činnú osobu v súlade
s § 128 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z.
Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z. poistné na nemocenské poistenie
platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z. poistné na starobné poistenie platí
povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
Na základe uvedeného argumentácia žalovanej, že „pozastavenie výkonu advokácie
je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa
zák. č. 461/2003 Z.z. právne bezvýznamné“, nemá oporu v hore uvedených zákonných
ustanoveniach.
Správne preto krajský súd konštatoval, že „Pozastavením výkonu advokácie
sa advokátovi zo zákona odníma oprávnenie na poskytovanie právnych služieb, tzn. nemá
oprávnenie na výkon činností podľa osobitného predpisu. A nakoľko žalobkyňa nepochybne
k 1. júlu 2009 nebola oprávnená vykonávať advokáciu, preto nebola splnená jedna z dvoch
podmienok na vznik povinného poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z.z.“
Preto Najvyšší súd konštatuje, že advokát s pozastaveným výkonom advokácie
nespadá pod režim povinného poistenia na základe § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c)
16
Vo vzťahu k záverom obsiahnutým v rozsudkoch Krajského súdu v Košiciach
č. k. 4Sp 1/03-17 z 24. marca 2003, ako aj s ním súvisiacom rozsudku Najvyššieho sudu
Slovenskej republiky sp. zn. Sž-o-KS 34/03 z 10. júna 2003, v ktorých mali byť vyslovené
opačný právny názor v súvislosti s činnosťou exekútora, tzn. že pozastavenie výkonu činnosti
exekútora nemá za následok zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a nadväzne
na to aj zánik účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, konajúci senát
poukazuje na ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 757/2003 Z.z o súdoch v spojení s čl. 144
ods. 1 ústavy, ktoré nielenže pripúšťa existenciu rozdielnych súdnych rozhodnutí,
ale aj ponúka mechanizmus na ich pro futuro zosúladenie.
Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú sudcovia pri výkone svojej funkcie
nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou
podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
Vo vzťahu k námietke žalovanej o náhrade trov konania si Najvyšší súd osvojil
argumentáciu žalovanej.
Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. platí, že ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd
mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež
rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa.
V občianskom súdnom konaní súd priznáva iba náhradu takých trov konania, ktoré
sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného
poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového
zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci 3b) a poistenia v nezamestnanosti,
aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu 3c) a poskytovania zdravotnej starostlivosti.
17
Ale zákon výslovne toto konanie oslobodzuje od súdneho poplatku, ktorý žalobkyňa
spolu s podaním žaloby zaplatila kolkovými známkami, potom nemôže byť náhrada súdneho
poplatku zaplateného žalobkyňou uložená na ťarchu neúspešnej žalovanej. V tomto prípade
musí krajský súd aplikovať postup podľa § 11 zák. č. 71/1992 Zb. Preto musel Najvyšší súd
v časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1Sžso 7/2010
z 30. marca 2010, pri ktorom konajúci senát Najvyššieho súdu nezistil žiaden relevantný
dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie
odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska),
s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Bude preto úlohou žalovanej, aby sa v ďalšom konaní riadila právnym názorom súdu
vysloveným v tomto rozsudku až do okamihu, keď postupom podľa § 22 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch Najvyšší súd nevysloví iný právny záver.
O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa
§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnej žalobkyni právo
na náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko však žalobkyňa nebola právne zastúpená
a zo spisu nie je preukázané, že by jej vznikli trovy vyvolané odvolacím konaním (viď hore
uvedená úvaha o súdnych poplatkoch), Najvyšší súd jej náhradu odvolacieho konania
nepriznal.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť
sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných
vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade
18
s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba
pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 08. februára 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová