Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/35/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: JUDr. Ľ. P., nar. X., bytom E., proti

žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8,

813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. júna 2010

č. k. -43, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 11. júna 2010 č. k. -43 v časti výroku o trovách m e n í tak,

že žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok

p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č.: 322-8522-GC-09/2009 zo dňa 08.02.2010 žalovaná ako odvolací

správny orgán podľa a o sociálnom

poistení (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) potvrdila odvolaním

2

napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z 21. septembra 2009

č.: 7014-182-2009/SZČO-3 a odvolanie zamietla. Uvedeným rozhodnutím prvostupňového

orgánu bolo rozhodnuté, že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, povinné

nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie ku dňu 01. júlu 2009 vzniklo.

Svoje rozhodnutie žalovaná s odkazom na § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), § 15

ods. 1, odôvodnila vo veci predovšetkým tým, že Komora

komerčných právnikov Slovenskej republiky zapísala žalobkyňu 03. júla 1991 s licenciou

č. j. 345/1991 oprávňujúcu komerčného právnika na poskytovanie právnej pomoci podľa

o komerčných právnikoch.

Na základe žiadosti žalobkyne z 8. januára 2009 jej Slovenská advokátska komora

listom číslo 91/2009-dr.De/SI pozastavila výkon advokácie od 1. januára 2009.

Žalovaná s poukazom na ustanovenie ako aj a 9

o advokácii (ďalej na účely tohto rozsudku len „

Z.z.“) vyslovila záver, že advokát zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská

advokátska komora, nadobúda pre účely sociálneho poistenia postavenie samostatne

zárobkovo činnej osoby.

Ďalej žalovaná vyslovila úsudok, že žalobkyňa je po 1. júli 2009 povinne nemocensky

a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, lebo podľa údajov

Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky mala žalobkyňa za rok 2008 príjem vyšší

ako bola zákonom ustanovená hranica príjmu (tzn. 106.827,– Sk pre rok 2008). Práve

s prihliadnutím na príjem, ktorý žalobkyňa osobne dosiahla za rok 2008, podľa žalovanej

vzniklo menovanej žalobkyni od 1. júla 2009 povinné nemocenské poistenie a povinne

dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

3

Podľa v znení k 30. júnu 2007 povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo

činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne

zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom

na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa

podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej

v § 5 písm. c).

Podľa názoru žalovanej vysloveného v predmetnom rozhodnutí s dôrazom

na ustanovenie pozastavením výkonu advokácie v zmysle

nezaniká postavenie advokáta ako samostatne

zárobkovo činnej osoby a tiež nezaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové

poistenie podľa cit. , pretože advokátovi nezaniklo

oprávnenie na výkon činnosti. Preto žalovaná zastáva názor, že pozastavenie výkonu

advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa

právne bezvýznamná.

Na druhej strane žalovaná však zdôraznila, že samotné vymedzenie postavenia

samostatne zárobkovo činnej osoby nemá automaticky za následok vznik alebo zánik

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. K vzniku

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tejto fyzickej osoby

dochádza k 01. júlu kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý

jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa

Z.z. o dani z príjmov (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) alebo výnos

súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako

12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu

zo dňa 30.03.2010.

4

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie

a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe

a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Preto

napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil

podľa a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

V úvode svojho rozsudku krajský súd uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné,

že žalobkyňa spĺňa jednu z podmienok povinného nemocenského a dôchodkového poistenia

a to výšku dosiahnutého príjmu za rok 2008. Čo je však podľa krajského súdu sporné medzi

účastníkmi súdneho konania, je riešenie otázky, či žalobkyňa bola samostatne zárobkovo

činnou osobou k 1. júlu 2009 tak, ako je vymedzená samostatne zárobkovo činná osoba

prostredníctvom

Krajský súd si neosvojil právny názor žalovanej, že advokát napriek pozastavenia

výkonu advokácie je v tomto období držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu a preto

je pre účely samostatne zárobkovo činnou osobou. Naopak, krajský súd

zaujal stanovisko, že oprávnenie na výkon advokácie nemá advokát, ktorému komora

pozastavila jeho výkon. Pozastavením výkonu advokácie sa advokátovi zo zákona odníma

oprávnenie na poskytovanie právnych služieb, tzn. nemá oprávnenie na výkon činností podľa

osobitného predpisu. A nakoľko žalobkyňa nepochybne k 1. júlu 2009 nebola oprávnená

vykonávať advokáciu, preto nebola splnená jedna z dvoch podmienok na vznik povinného

poistenia podľa Pritom krajský súd uviedol, že nie je podstatné,

či v prejednávanej veci išlo o stav dočasný, či prechodný.

Súčasne krajský súd túto situáciu porovnal so stavom, keď fyzická osoba, ktorej patrí

živnostenské oprávnenie, živnosť nevykonáva. Avšak takejto osobe, na rozdiel

od predchádzajúceho prípadu, vo výkone živnosti nebráni žiadna právna prekážka. Potom,

aj keď faktický stav je taký, že hoci živnosť nevykonáva, potom tento stav nič nemení

na situácii, že je osobou oprávnenou ju vykonávať a na účely takýto

živnostník zostáva samostatne zárobkovo činnou osobou.

5

III.

Odvolanie žalovanej/stanoviská

Zo včas podaného odvolania zo dňa 20. júla 2010 (č. l. 53) proti rozsudku

prvostupňového súdu vyplýva, že žalovaná sa nestotožňuje s právnym názorom krajského

súdu a naďalej sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 26. apríla 2010 k žalobe.

Žalovaná zotrvala na svojom argumente, že podľa

samostatne zárobkovo činnou osobou je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie

činnosti podľa osobitného predpisu, pričom uvedené ustanovenie nepodmieňuje nadobudnutie

právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby aj výkonom činnosti podľa

osobitného predpisu.

S odvolaním sa na žalovaná obhajovala svoj záver,

že až pri dosiahnutí relevantného príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

vznikne povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Podľa žalovanej, ak osoba takúto

činnosť nevykonáva, potom následne jej nevznikne, resp. zanikne povinné poistenie

samostatne zárobkovo činnej osoby. Navyše oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniká

podľa až vtedy, keď komora podľa vyčiarkne advokáta zo zoznamu

advokátov. Toto však v danom prípade podľa žalovanej splnené nebolo.

Taktiež žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -17

z 24. marca 2003, ako aj s ním súvisiaci rozsudok Najvyššieho sudu Slovenskej republiky

sp. zn. Sž-o-KS 34/03 z 10. júna 2003, v ktorých bol vyslovený opačný názor v súvislosti

s činnosťou exekútora, tzn. že pozastavenie výkonu činnosti exekútora nemá za následok

zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a nadväzne na to aj zánik účasti

na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení.

Súčasne žalovaná vzniesla námietku proti náhrade trov konania, lebo podľa žalovanej

je podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov je toto súdne konanie od poplatku oslobodené.

Na základe uvedeného je Sociálna poisťovňa povinná hradiť len trovy právneho zastúpenia

pri splnení podmienok ustanovených v Na základe uvedeného žalovaná vyslovila svoj

6

názor, že je povinná hradiť len trovy právneho zastúpenia pri splnení podmienok

ustanovených v .

Záverom žalovaná navrhla zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil

na ďalšie konanie so zmenou rozsudku v časti trov konania

Z vyjadrenia žalobkyne (č. l. 59) zo dňa 28.07.2010 vyplýva, že zotrváva na svojom

výklade právnych pojmov obsiahnutých v ustanovení § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. a)

ako aj ,

Z uvedených ustanovení žalobkyni vyplýva, že advokátovi s pozastaveným výkonom

advokácie na základe v spojení s

povinné nemocenské a dôchodkové poistenie vždy zaniká dňom zániku týchto oprávnení.

To, že žalobkyni malo zaniknúť od 1. januára 2009 oprávnenie vykonávať advokáciu,

nakoľko jej bol pozastavený výkon advokácie, vyplýva podľa žalobkyne zo Stanoviska

Slovenskej advokátskej komory zo dňa 11.01.2008, ktoré je spolu s Potvrdením o výkonu

advokácie (SAK zo 16.09.2009) založené v spise.

K argumentácii žalovanej žalobkyňa uviedla, že nevie vyjadriť, nakoľko uvedené

rozsudky nemá k dispozícii.

Námietku žalovanej o náhrade trov konania považuje v zmysle vysloveného právneho

titulu ( ) za právne irelevantnú.

Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdil.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spojení s (ďalej

7

v texte rozsudku len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle

dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade

senátu dospel k záveru, že odvolanie je iba v časti priznaných náhrad trov prvostupňového

konania, preto ho v tejto časti postupom podľa v spoj. s

zmenil tak, že náhradu trov konania nepriznal.

Vo zvyšnej časti vyhodnotil odvolanie ako dôvodné, pretože napadnutý rozsudok

je v zrušujúcej časti výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích

dôvodov postupom uvedeným v potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Predovšetkým konajúci senát Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje,

že v prejednávanej veci ide o obdobnú problematiku zániku účasti žalobcu (advokáta)

na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení z titulku funkcie štatutárneho

orgánu advokátskej spoločnosti, na akú dal odpoveď prostredníctvom svojho rozsudku

sp. zn. z 30. marca 2010.

8

Ďalej je nutné vzhľadom k použitej právnej argumentácii uviesť, že dňa

08. decembra 2010 Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky malo hlasovať

o publikácii právnych viet z rozsudku sp. zn. z 31.03.2010, ktorý celkom

odlišným spôsobom (od hore uvedeného rozsudku sp. zn. z 30. marca 2010)

posúdil zánik účasti advokáta na povinnom poistení. Nakoľko však v procese hlasovania

o publikácii právnych viet nedošlo k jednote názorov členov kolégia a zo strany prizvaných

hostí zazneli s publikáciou nesúhlasné reakcie, bolo hlasovanie Správneho kolégia o tejto

otázke odložené na neskoršie zasadnutie. Preto sa konajúci senát nemôže ani vysporiadať

so stanoviskom Správneho kolégia k aplikácii právnych predpisov v prejednávanej veci.

Takisto Ústavný súd Slovenskej republiky medzičasom zverejnil svoje uznesenie

sp. zn. -8, v ktorom sa k tejto, avšak iba obdobnej problematike, vyjadril dňa

07.09.2010. Nakoľko však uvedené rozhodnutie ústavného súdu vychádzalo z posudzovania

aplikácie iného právneho ustanovenia (konkrétne ) ako je

v tejto prejednávanej veci, nie je potrebné pri rozhodovaní v zmysle

Slovenskej republiky sa vysporiadať so závermi ústavného súdu.

Na druhej strane podstatou odvolania ako aj žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha

preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či je možné žalobkyňu zapísanú

ako advokáta do Slovenskej advokátskej komory (pôvodne zapísaná v zozname komerčných

právnikov), ktorá je po pozastavení výkonu advokácie, naďalej považovať za samostatne

zárobkovo činnú osobu v zmysle Práve tento právny rámec

aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

Medzi účastníkmi správneho konania nie je sporný skutkový stav, že žalobkyni bolo

listom Slovenskej advokátskej komory zo dňa 01. januára 2009 č. 91/2009-dr.De/Si (príl. č. 1)

oznámené, že

- od 01. januára 2009 sa žalobkyni pozastavuje výkon advokácie

s tým, že

- na čas pozastavenia výkonu advokácie si žalobkyňa vymenovala z radov advokátov

svojho konkrétneho zástupcu,

- žalobkyňa bude platiť znížený príspevok na činnosť SAK.

9

Najvyšší súd prostredníctvom konajúceho senátu v predmetnej veci vychádza

z právnych záverov vyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. marca 2010. Právny rámec pre úpravu sociálno-poistných vzťahov v prejednávanej veci

je najmä obsiahnutý v ustanoveniach s aplikáciou

Podľa v znení účinnom v čase k 01. júlu 2009

samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má

oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej

osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného

predpisu.

Podľa v hore cit. znení povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla

kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania

a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci

s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok

vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka

nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej

zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním

a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho

základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

Najvyšší súd v predmetnej veci zdôrazňuje ust. ,

ktoré je základom na vyriešenie vyhodnotenie právnej situácie žalobkyne vzniknutej zaslaním

oznámenia Slovenskej advokátskej komory o pozastavení výkonu advokácie od 01. januára

2009 a riešenie predbežnej otázky, či za tejto situácie je alebo už nie je samostatne zárobkovo

činnou osobou.

Je pravdou, že poznámka č. 19 pod čiarou pripojená v

Z.z. pri pojme „osobitný predpis“ odkazuje príkladmo na zákon Slovenskej národnej rady

č. o advokácii v znení alebo zákon Slovenskej národnej

rady č. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov. Avšak

pre riadny výklad uvedeného ustanovenia je oveľa významnejšie slovné spojenie „oprávnenie

10

na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu“ využité zákonodarcom v texte § 5

písm. c), z ktorého jednoznačne vyplýva, že nielen existencia tohto osobitného oprávnenia

vo forme listiny, resp. preukazu pre tretie osoby (tzv. formálny základ pre výkon platených

činností) ale aj samotná faktická možnosť držiteľa tohto oprávnenia regulovanú činnosť

vykonávať (tzv. materiálna stránka výkonu činností), tzn. možnosť reálne vykonávať

advokáciu, sú podmienkami typu conditio sine qua non, bez naplnenia ktorých nie je možné

hovoriť o samostatne zárobkovo činnej osobe v zmysle predpisov sociálneho poistenia.

Podľa v znení platnom k 30.06.2009 výkon advokácie

je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi

subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín

o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy

právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu.

Podľa v hore cit. znení má každý právo

na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Z uvedených právnych noriem ako aj nasl. ustanovení a 21

vyplýva, že advokát po vydaní oprávnenia na výkon advokácie je povinný pod hrozbou

uloženia sankcie vždy, s výnimkou zákonných prekážok, poskytovať kedykoľvek

a komukoľvek svoje právne služby v medziach definície pojmu výkon advokácie, a s týmto

stavom je spojené legálne očakávanie, že za túto činnosť bude poberať zákonom regulovanú

odmenu ( ).

Takto sformulovaný obsah a rozsah výkonu advokácie advokátom, ako osobou

podnikajúcou na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov

( ) celkom korešponduje s všeobecne sformulovaným

pojmom podnikanie v ust. , podľa ktorého podnikanie je

založené na činnosti podnikateľa, nie iba na existencii samotného podnikateľa ako držiteľa

osobitného oprávnenia, licencie alebo preukazu (viď hore naznačený rozdiel medzi

formálnym základom pre výkon platených činností a materiálnou stránkou výkonu týchto

činností).

11

Až na základe uvedeného spojenia formálneho základu s materiálnou stránkou svojej

činnosti advokát, ako každý podnikateľ vykonávajúci činnosť, spadá do kategórie samostatne

zárobkovo činných osôb, lebo právny základ na charakteristiku „zárobkovo činný“ (viď hore

uvedený záver pri ust. § 1 ods. 2) vychádza z prezumpcie skutočnosti, že neexistujú žiadne

právne prekážky pre výkon konkrétnych činností, v danom prípade advokácie.

Obdobne aj kladie pri vymedzovaní následkov postavenia

samostatne zárobkovo činnej osoby na sociálno-poistné vzťahy dôraz na jej činnosť.

Podľa . v hore uvedenom znení zárobková

činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia

činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená

a povinne dôchodkovo poistená.

Avšak vymedzuje dve základné prekážky pre výkon advokácie

fyzickou osobou počas držby osobitného oprávnenia na výkon advokácie, a to

- pozastavenie výkonu advokácie ( ) a

- obmedzenia konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (

Z.z.).

Obidve uvedené prekážky výkonu advokácie sú predmetom analýzy v stanovisku

Slovenskej advokátskej komory zo dňa 11.01.2008 (č. l. 24), na ktoré sa žalobkyňa oprávnene

odvoláva.

Práve existencia týchto prekážok spôsobuje u advokáta – fyzickej osoby dočasný

zánik oprávnenia na výkon advokácie, ktorého trvanie je podmienené časovou existenciou

prekážky, hoci súčasne nedochádza k samotnému zániku oprávnenia (tzn. k vyčiarknutiu

zo zoznamu advokátov). Tak aj správne reagovala nielen žalobkyňa, ale aj Slovenská

advokátska komora, keď v svojom liste berie na vedomie žalobkyňou určeného zástupcu

z radu advokátov.

Naznačená podmienenosť je daná prechodným (nie trvalým) charakterom hore

uvedených zákonných prekážok, ktoré smerujú proti materiálnej stránke a nie proti formálnej

12

stránke výkonu advokácie. Takýto dočasný zánik oprávnenia so všetkými jeho dôsledkami

je nutné striktne odlišovať od inštitútu vyčiarknutie advokáta zo zoznamu (§ 7

), lebo vyčiarknutie advokáta zo zoznamu má za následok trvalý

(v zmysle formálnom) zánik oprávnenia na výkon advokácie.

Podľa v hore uvedenom znení komora

pozastaví výkon advokácie tomu, komu po zapísaní do zoznamu advokátov nezanikol alebo

vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah s výnimkou pedagogickej,

publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti a vykonáva činnosť, ktorá

je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania.

Podľa v hore uvedenom znení počas

pozastavenia výkonu advokácie advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby podľa

tohto zákona.

Podľa v hore uvedenom znení platí, že advokát, ktorý

vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne

vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti

alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným.

Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb

v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva

neurčuje inak.

Zavinené nerešpektovanie uvedených zákazov (povinností) má pre advokáta

relevantné právne následky, lebo je spojené so vznikom disciplinárneho previnenia advokáta

a s nasledujúcou hrozbou možného uloženia disciplinárnych sankcií. Navyše ustanovenie § 56

ods. 4 nepochybne zdôrazňuje význam činnosti, ktorú podľa

osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, a ak táto podmienka nie je

v obchodnej spoločnosti splnená, potom je súd oprávnený v zmysle § 68 ods. 6 písm. e)

vykonať bezodkladné zrušenie s následným výmazom obchodnej

spoločnosti z obchodného registra.

13

Podľa v hore uvedenom znení disciplinárnym

previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta

alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona

alebo z predpisu komory.

Podľa súd na návrh štátneho orgánu,

na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne

o zrušení spoločnosti, ak spoločnosť porušuje povinnosť podľa § 56 ods. 4.

Práve za takto načrtnutej právnej situácie mal žalobkyni vzniknúť sociálno-poistný

vzťah so žalovanou z titulu, že spĺňa zákonné podmienky na zaradenie do skupiny samostatne

zárobkovo činných osôb.

Podľa v hore cit. znení povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla

kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania

a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci

s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok

vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka

nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej

zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním

a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho

základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak potom ust. spája vznik povinného nemocenského

a dôchodkového poistenia so štatusom samostatne zárobkovo činnej osoby, tzn. v prípade

advokáta s existenciou oprávnenia na výkon advokácie, nie je možné pri aplikácii

cit. ustanovenia § 21 ods. 1 prehliadnuť právne účinky podmieneného dočasného zániku

oprávnenia na výkon advokácie v zmysle § 9 ods. 1 písm. a), resp. § 15 ods. 6

Preto je odôvodnené konštatovanie žalobkyne podporené listom Slovenskej

advokátskej komory zo 16. septembra 2009 (v spojení so stanoviskom Slovenskej advokátskej

14

komory z 11.01.2008), že skutočnosti majúce svoj základ v prerušenie výkonu advokácie

sú relevantnou právnou skutočnosťou s účinkami zániku právneho postavenie advokáta

ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Uvedený záver si správne osvojil krajský súd

v svojom odôvodnení.

Najvyšší súd preto musí zotrvať na svojom právnom názore vyjadrenom v rozsudku

sp. zn. z 30. marca 2010, že „ Je preto celkom právne irelevantný záver

žalovanej, že rozhodujúcou skutočnosťou pre existenciu povinného nemocenského poistenia

a povinného dôchodkového poistenia v tomto prípade je iba existencia oprávnenia žalobcu

na výkon advokácie...“.

Ak by si konajúci senát Najvyššieho súdu v rozpore s výkladovým pravidlom

„reductio ad absurdum“ takýto právny záver osvojil, potom by potvrdil neželanú situáciu,

že hoci advokát v pozícii advokáta s pozastaveným výkonom advokácie má expressis verbis

zakázaný výkon advokácie ( ) a z uvedeného dôvodu

je bez príjmu (odmeny) za samostatný výkon advokácie, tak by mal aj tak počas

pozastaveného výkonu advokácie uloženú povinnosť odvádzať poistné na nemocenské

a dôchodkové poistenie, čím by došlo k nezákonnému zásahu do vlastníctva chráneného

.

Naopak, požiadavka na ďalšiu existenciu oprávnenia (vo formálnom zmysle)

u advokáta, ktorý chce, resp. je objektívne nútený pozastaviť svoj výkon advokácie, nakoľko

z dôvodov naznačených v po zapísaní do zoznamu

advokátov chce vykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi

advokátskeho povolania (najmä, ak nezanikol alebo vznikol pracovný pomer, poprípade

obdobný pracovný vzťah), je celkom oprávnená, lebo hore uvedené dôvody sa väčšinou

vyznačujú dočasným charakterom.

Navyše nemá v sebe inkorporovaný mechanizmus ročného

zúčtovania odvodov poistného tak, ako napríklad daňové predpisy (zúčtovanie daňových

preddavkov v daňovom priznaní) alebo predpisy o zdravotnom poistení (ročné zúčtovanie

poistných platieb). Za týchto okolností sa výklad pojmu samostatne zárobkovo činná osoba

15

vykonaná žalovanou tiež javí ako vnútorne nesúladná s princípmi povinného sociálneho

poistenia.

Takisto je pre prejednávanú vec irelevantné, ako správne konštatoval krajský súd,

že žalobkyňa v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za predchádzajúci rok 2008

mala zachytené príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Tieto údaje slúžia

najmä za základ výpočtu odvodov poistného iba v tom prípade, ak je u fyzickej osoby

splnená základná podmienka sociálneho poistenia, a to, že v zmysle predpisov sociálneho

poistenia spĺňa podmienky pre označenie za samostatne zárobkovo činnú osobu v súlade

s a

Podľa poistné na nemocenské poistenie

platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

Podľa poistné na starobné poistenie platí

povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

Na základe uvedeného argumentácia žalovanej, že „pozastavenie výkonu advokácie

je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa

právne bezvýznamné“, nemá oporu v hore uvedených zákonných

ustanoveniach.

Správne preto krajský súd konštatoval, že „Pozastavením výkonu advokácie

sa advokátovi zo zákona odníma oprávnenie na poskytovanie právnych služieb, tzn. nemá

oprávnenie na výkon činností podľa osobitného predpisu. A nakoľko žalobkyňa nepochybne

k 1. júlu 2009 nebola oprávnená vykonávať advokáciu, preto nebola splnená jedna z dvoch

podmienok na vznik povinného poistenia podľa “

Preto Najvyšší súd konštatuje, že advokát s pozastaveným výkonom advokácie

nespadá pod režim povinného poistenia na základe § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c)

16

Vo vzťahu k záverom obsiahnutým v rozsudkoch Krajského súdu v Košiciach

č. k. -17 z 24. marca 2003, ako aj s ním súvisiacom rozsudku Najvyššieho sudu

Slovenskej republiky sp. zn. Sž-o-KS 34/03 z 10. júna 2003, v ktorých mali byť vyslovené

opačný právny názor v súvislosti s činnosťou exekútora, tzn. že pozastavenie výkonu činnosti

exekútora nemá za následok zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a nadväzne

na to aj zánik účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, konajúci senát

poukazuje na ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 757/2003 Z.z o súdoch v spojení s čl. 144

ods. 1 , ktoré nielenže pripúšťa existenciu rozdielnych súdnych rozhodnutí,

ale aj ponúka mechanizmus na ich pro futuro zosúladenie.

Podľa sú sudcovia pri výkone svojej funkcie

nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou

podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Vo vzťahu k námietke žalovanej o náhrade trov konania si Najvyšší súd osvojil

argumentáciu žalovanej.

Podľa platí, že ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd

mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež

rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné

osobitného zreteľa.

V občianskom súdnom konaní súd priznáva iba náhradu takých trov konania, ktoré

sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného

poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového

zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci 3b) a poistenia v nezamestnanosti,

aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu 3c) a poskytovania zdravotnej starostlivosti.

17

Ale zákon výslovne toto konanie oslobodzuje od súdneho poplatku, ktorý žalobkyňa

spolu s podaním žaloby zaplatila kolkovými známkami, potom nemôže byť náhrada súdneho

poplatku zaplateného žalobkyňou uložená na ťarchu neúspešnej žalovanej. V tomto prípade

musí krajský súd aplikovať postup podľa Preto musel Najvyšší súd

v časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn.

z 30. marca 2010, pri ktorom konajúci senát Najvyššieho súdu nezistil žiaden relevantný

dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie

odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska),

s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Bude preto úlohou žalovanej, aby sa v ďalšom konaní riadila právnym názorom súdu

vysloveným v tomto rozsudku až do okamihu, keď postupom podľa

Z.z. o súdoch Najvyšší súd nevysloví iný právny záver.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého úspešnej žalobkyni právo

na náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko však žalobkyňa nebola právne zastúpená

a zo spisu nie je preukázané, že by jej vznikli trovy vyvolané odvolacím konaním (viď hore

uvedená úvaha o súdnych poplatkoch), Najvyšší súd jej náhradu odvolacieho konania

nepriznal.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava sociálno-poistných

vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade

18

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 08. februára 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová