Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/37/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobkyne JUDr. M. K., proti žalovanej Sociálnej poisťovni – ústrediu

v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o

poistnom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. apríla 2009,

č. k. 21 Sn/8/2008- 52 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 14. apríla

2009, č.k. -52 v časti zamietnutia žalobného návrhu p o t v r d z u j e .

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 14. apríla

2009, č.k. -52 v časti trov konania z m e ň u j e tak, že žalovanej náhradu

trov konania nepriznáva.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 14. apríla 2009, č.k. -52 zamietol

žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 28. mája 2008 číslo 322-2400-GC-04/2008,

ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne

pobočky v Žiline zo 28. februára 2008 číslo 701-4505/2008, o tom, že žalobkyni 31. decembra

2007 nezaniklo povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“)

aj keď sa ako advokátka stala spoločníčkou a zároveň konateľkou v spoločnosti s ručením

obmedzeným (ďalej len „spol. s r.o.“), ktorej predmetom činnosti je výkon advokácie. Krajský

súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu

dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych

orgánov boli v súlade so zákonom. Právny názor žalovanej, podľa ktorého advokát, ktorý

vykonáva svoju činnosť ako konateľ spol. s r.o. podľa o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) je potrebné pre účely zákona

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“) považovať za SZČO je podľa krajského súdu vecne správny. Uviedol

tiež, že žalobkyňa nesplnila ani podmienky, uvedené v § 21 zákona o sociálnom poistení,

obsahujúce ustanovenia o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO.

Podľa názoru krajského súdu žalovaná nepochybila, keď považovala za správne a zákonné

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o tom, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo

povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, a preto žalobu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby

odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a žalobe vyhovel tak, že napadnuté

rozhodnutie žalovanej zruší. Namietala, že krajský súd nesprávne právne posúdil zánik

poistenia SZČO, keď neakceptoval jej odhlášku z povinného nemocenského a dôchodkového

poistenia z dôvodu ukončenia samostatnej zárobkovej činnosti k 31. decembru 2007

a do zoznamu spoločností poskytujúcich právne služby bola zapísaná dňa 7. januára 2008.

Advokát, ako konateľ spol. s r.o., poskytujúcej advokátske služby, zapísanej v zozname

vedenom Slovenskou advokátskou komorou, nie je podľa § 15 zákona o advokácii oprávnený

poskytovať právne služby samostatne, nositeľom tohto oprávnenia je v prípade spol. s r.o.

táto spoločnosť ako právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou a nie jej konateľ, ktorý

podľa jej názoru nie je viac nositeľom oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb

a nedisponuje už oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 5

písm. c/ zákona o sociálnom poistení.

Žalovaná navrhla preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Poukázala na znenie § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v ktorom sa nerozlišuje medzi

činnosťou advokáta, vykonávajúceho svoje povolanie samostatne a činnosťou advokáta, ktorý

vykonáva svoje povolanie ako konateľ spol. s r.o. Z uvedeného dôvodu treba aj takéhoto

advokáta považovať za SZČO a tiež zdôraznila, že žalobkyňa nepreukázala splnenie

podmienok pre zánik povinného sociálneho poistenia v súlade s § 21 zákona o sociálnom

poistení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja

(ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobkyne nie je možné vyhovieť.

Správne orgány ako aj krajský súd podrobne odôvodnili, prečo žalobkyni, ktorá sa

stala 7. januára 2008 spoločníčkou a zároveň konateľkou v spol. s r.o. poskytujúcej

advokátske služby podľa § 15 zákona o advokácii nezaniklo povinné sociálne poistenie ako

SZČO podľa § 21 zákona o sociálnom poistení.

Odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožnil a na zdôraznenie ich správnosti podľa

dopĺňa, že zákona o sociálnom poistení vymedzuje pojem

SZČO. Upravuje aj postavenie advokáta, ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej

činnosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu existencia oprávnenie advokáta na vykonávanie

advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou

advokátskou komorou až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu má

za následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení.

Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b) a povinne

dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b) a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže

na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení.

Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava, obsiahnutá v § 12 zákona

o advokácii, ktorý upravuje formu ktorou môže advokát vykonávať advokáciu, lebo

základným predpokladom pre výkon advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou

osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda

oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská

advokátska komora. A práve vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom

poistení je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť.

Navyše § 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti

môžu vykonávať advokáciu ako konatelia spol. s r. o. a účasť advokáta v takejto spoločnosti

je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb jednotlivých

spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len advokáti, a ktorých účasť v spoločnosti

zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, v skutočnosti stratou oprávnenia na vykonávanie

činnosti podľa osobitného predpisu.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými právne významnými námietkami žalobkyne.

Skutočnosti, ktorými žalobkyňa v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu

v odvolacom konaní neboli zistené. V zásade boli zhodné s námietkami, ktoré žalobkyňa

uplatňovala už v konaní na súde prvého stupňa a s ktorými sa krajský súd náležite

vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne

nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2

potvrdil.

Nakoľko o trovách konania sa v konaniach, kde sa postupuje podľa piatej časti

(správne súdnictvo) použijú ustanovenia všeobecnej časti iba v prípadoch ak nie sú

v tejto časti upravené, mal prvostupňový súd postupovať podľa a rozhodovať

iba o trovách žalobkyne. Žalovaný správny orgán totiž nemá právo na náhradu trov súdneho

konania. Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že náhradu

trov prvostupňového konania vo výške 30,66 Euro žalovanej nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a účastníkom

ich náhradu nepriznal, lebo žalobkyňa v konaní nebola úspešná a žalovaná nárok na náhradu

trov konania nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. februára 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová