Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)73b/377409.2613a2.pdf
PDF · 121.84 KB
No categories available
4Sžso/37/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci žalobkyne JUDr. M. K., proti žalovanej Sociálnej poisťovni – ústrediu
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o
poistnom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. apríla 2009,
č. k. 21 Sn/8/2008- 52 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 14. apríla
2009, č.k. 21 Sn/8/2008-52 v časti zamietnutia žalobného návrhu p o t v r d z u j e .
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 14. apríla
2009, č.k. 21 Sn/8/2008-52 v časti trov konania z m e ň u j e tak, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznáva.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 14. apríla 2009, č.k. 21 Sn/8/2008-52 zamietol
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 28. mája 2008 číslo 322-2400-GC-04/2008,
ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne
pobočky v Žiline zo 28. februára 2008 číslo 701-4505/2008, o tom, že žalobkyni 31. decembra
2007 nezaniklo povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“)
aj keď sa ako advokátka stala spoločníčkou a zároveň konateľkou v spoločnosti s ručením
obmedzeným (ďalej len „spol. s r.o.“), ktorej predmetom činnosti je výkon advokácie. Krajský
súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych
orgánov boli v súlade so zákonom. Právny názor žalovanej, podľa ktorého advokát, ktorý
vykonáva svoju činnosť ako konateľ spol. s r.o. podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) je potrebné pre účely zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) považovať za SZČO je podľa krajského súdu vecne správny. Uviedol
tiež, že žalobkyňa nesplnila ani podmienky, uvedené v § 21 zákona o sociálnom poistení,
obsahujúce ustanovenia o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO.
Podľa názoru krajského súdu žalovaná nepochybila, keď považovala za správne a zákonné
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o tom, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, a preto žalobu zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby
odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a žalobe vyhovel tak, že napadnuté
rozhodnutie žalovanej zruší. Namietala, že krajský súd nesprávne právne posúdil zánik
poistenia SZČO, keď neakceptoval jej odhlášku z povinného nemocenského a dôchodkového
poistenia z dôvodu ukončenia samostatnej zárobkovej činnosti k 31. decembru 2007
a do zoznamu spoločností poskytujúcich právne služby bola zapísaná dňa 7. januára 2008.
Advokát, ako konateľ spol. s r.o., poskytujúcej advokátske služby, zapísanej v zozname
vedenom Slovenskou advokátskou komorou, nie je podľa § 15 zákona o advokácii oprávnený
poskytovať právne služby samostatne, nositeľom tohto oprávnenia je v prípade spol. s r.o.
táto spoločnosť ako právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou a nie jej konateľ, ktorý
podľa jej názoru nie je viac nositeľom oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb
a nedisponuje už oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 5
písm. c/ zákona o sociálnom poistení.
Žalovaná navrhla preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Poukázala na znenie § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v ktorom sa nerozlišuje medzi
činnosťou advokáta, vykonávajúceho svoje povolanie samostatne a činnosťou advokáta, ktorý
vykonáva svoje povolanie ako konateľ spol. s r.o. Z uvedeného dôvodu treba aj takéhoto
advokáta považovať za SZČO a tiež zdôraznila, že žalobkyňa nepreukázala splnenie
podmienok pre zánik povinného sociálneho poistenia v súlade s § 21 zákona o sociálnom
poistení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne nie je možné vyhovieť.
Správne orgány ako aj krajský súd podrobne odôvodnili, prečo žalobkyni, ktorá sa
stala 7. januára 2008 spoločníčkou a zároveň konateľkou v spol. s r.o. poskytujúcej
advokátske služby podľa § 15 zákona o advokácii nezaniklo povinné sociálne poistenie ako
SZČO podľa § 21 zákona o sociálnom poistení.
Odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožnil a na zdôraznenie ich správnosti podľa
§ 219 ods. 2 OSP dopĺňa, že § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení vymedzuje pojem
SZČO. Upravuje aj postavenie advokáta, ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej
činnosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu existencia oprávnenie advokáta na vykonávanie
advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou
advokátskou komorou až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu má
za následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení.
Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b) a povinne
dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b) a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže
na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení.
Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava, obsiahnutá v § 12 zákona
o advokácii, ktorý upravuje formu ktorou môže advokát vykonávať advokáciu, lebo
základným predpokladom pre výkon advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou
osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda
oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská
advokátska komora. A práve vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom
poistení je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť.
Navyše § 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti
môžu vykonávať advokáciu ako konatelia spol. s r. o. a účasť advokáta v takejto spoločnosti
je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb jednotlivých
spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len advokáti, a ktorých účasť v spoločnosti
zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, v skutočnosti stratou oprávnenia na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými právne významnými námietkami žalobkyne.
Skutočnosti, ktorými žalobkyňa v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu
v odvolacom konaní neboli zistené. V zásade boli zhodné s námietkami, ktoré žalobkyňa
uplatňovala už v konaní na súde prvého stupňa a s ktorými sa krajský súd náležite
vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne
nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2
OSP potvrdil.
Nakoľko o trovách konania sa v konaniach, kde sa postupuje podľa piatej časti O.s.p.
(správne súdnictvo) použijú ustanovenia všeobecnej časti O.s.p. iba v prípadoch ak nie sú
v tejto časti upravené, mal prvostupňový súd postupovať podľa § 250k O.s.p. a rozhodovať
iba o trovách žalobkyne. Žalovaný správny orgán totiž nemá právo na náhradu trov súdneho
konania. Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že náhradu
trov prvostupňového konania vo výške 30,66 Euro žalovanej nepriznal.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom
ich náhradu nepriznal, lebo žalobkyňa v konaní nebola úspešná a žalovaná nárok na náhradu
trov konania nemá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. februára 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová