Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-251-2012.pdf
PDF · 123.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/251/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu Z. X., bývajúceho v D., D. Č.. XX, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného z 21.08.2012 č. 23156-4/2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Podľa § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 21.08.2012 č. 23156-4/2012-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 20.02.2012 č. 705-3440065412-GC09/12-134, č. 44533-1/2012-KEM a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 1,50 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím z 20.02.2012 č. 705-3440065412-GC09/12-134, č. 44533-1/2012-KEM rozhodla podľa § 210 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“), že samostatne zárobkovo činnej osobe O.. Z. X. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie k 01.08.2011.
V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán konštatoval, že žalobca je samostatne zárobkovo činnou osobou ako fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov a registrovaná na daňovom úrade podľa § 31 zákona č. 511/1992 Zb. - má pridelené DIČ v súvislosti s príjmami podľa § 6 ods.1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. Podľa registra daňových subjektov žalobcovi bolo pridelené DIČ s dátumom registrácie 25.10.2010. Daňový úrad Košice II. potvrdil, že žalobca má registráciu ukončenú k 01.08.2011, kedy vrátil kartičku DIČ s odôvodnením, že od 01.07.2011 začal vykonávať advokátsku činnosť ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri dňa 01.07.2011. Na základe uvedeného bola vydaná kartička o pridelení DIČ na právnickú osobu U.: XX XXX XXX W. O.. Z. X., S..X..F..
Slovenská advokátska komora dňa 12.01.2012 potvrdila, že O.. Z. X. je zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory ako advokát s účinnosťou od 22.10.2010 a advokátske povolanie vykonáva nepretržite doposiaľ. Od 01.07.2011 advokáciu vykonával ako spoločník a konateľ pod obchodným názvom W. O.. Z. X., S..X..F.., so sídlom Ľ. XX, D..
Vzhľadom na ustanovenie § 21 ods.4 písm.b) zákona o sociálnom poistení účinného od 01.01.2011, podľa ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti
uvedenej v § 3 ods.1 písm.b) a ods.2 a 3, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods.1 písm.b) ods.2 a 3 zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. Uvedený správny orgán konštatoval, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie k 01.08.2011, t.j. dňom od ktorého má ako fyzická osoba zrušenú registráciu na daňovom úrade. Pretože žalobca nepodal odhlášku
- registračný list fyzickej osoby o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ku dňu 01.08.2011, rozhodol správny orgán.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že dňa 01.07.2011 došlo k vzniku obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným - W. O.. Z. X., S..X..F.. a v rovnaký deň aj k zápisu spoločnosti do zoznamu spoločností poskytujúcich právne služby, ktoré vedie Slovenská advokátska komora. Uviedol, že od tohto dátumu v zmysle ustanovenia § 15 ods.6 zákona o advokácii nie je oprávnený na výkon advokácie - činnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania ako SZČO. Konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 6 ods.1 zákona o dani z príjmov od 01.07.2011 nemal ako fyzická osoba právo na príjmy podľa daného predpisu. Uviedol, že otázka zistenia presného dňa zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia tak závisí na správnom výklade ustanovenia § 21 ods.4 zákona o sociálnom poistení. Moment zániku povinného poistenia pre tých, ktorí mali a spĺňali definičné znaky ustanovenia § 3 ods.1 písm.d), podľa názoru žalobcu rieši ustanovenie prvej vety § 21 ods.4 zákona o sociálnom poistení, pretože z jeho znenia jednoznačne vyplýva, že toto ustanovenie sa použije na osoby, ktoré už nemajú (ale ktoré mali) predmetné oprávnenie na výkon činnosti podľa § 3 ods.1 písm.b). Žalobca mal od 22.10.2010 do 30.06.2011 postavenie SZČO vykonávajúcej zárobkovú činnosť podľa § 3 ods.1 písm.b). Od 01.07.2011 túto činnosť v zmysle platných právnych predpisov nevykonával. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací orgán rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil.
Žalovaný rozhodnutím z 21.08.2012 č. 23156-4/2012-BA odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice potvrdil.
Žalovaný v odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa pre účely zákona o sociálnom poistení stal dňa 22.10.2010 samostatne zárobkovo činnou osobou. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie mu vzhľadom na príjem zo živnosti za rok 2010 vzniklo dňa 01.07.2011. To znamená, že sa stal povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou SZČO v súlade s § 21 ods.1 zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že dosiahol vyšší príjem zo živnosti za rok 2010, ktorý prevyšoval zákonom stanovenú sumu.
Žalovaný ďalej konštatoval, že zmenou formy výkonu advokácie žalobcovi nezaniklo postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. V zmysle § 15 zákona o advokácii spoločnosti a konatelia s.r.o. môžu byť len advokáti, ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, t.j. stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Advokát je naďalej podľa tohto ustanovenia oprávnený poskytovať právne služby samostatne, aj keď je nositeľom tohto oprávnenia, v danom prípade s.r.o., pretože advokát, ktorý koná za spoločnosť, je aj naďalej nositeľom oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb a disponuje oprávnením na vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti.
Pre účely zákona o sociálnom poistení a pre posúdenie okamihu zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúce znenie § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z., z ktorého je žalovaný povinný vychádzať. Toto ustanovenie definuje kto je samostatne zárobkovo činná osoba. Jednou z podmienok je aj to, že fyzická osoba je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods.1 písm.b) a ods.2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. Žalobca ukončil registráciu podľa osobitného predpisu ako SZČO k 01.08.2011 a týmto dňom prestal byť samostatne zárobkovo činnou osobou a zaniklo mu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.
Slovenská advokátska komora vydala potvrdenie zo dňa 12.01.2012, ktorým deklarovala, že žalobca vykonáva od 01.07.2011 advokáciu ako spoločník a konateľ pod obchodným menom Advokátska kancelária O.. Z. X., s.r.o. Potvrdenie o spôsobe výkonu advokácie nie je pre Sociálnu poisťovňu záväzné, pretože nie je daná právomoc Slovenskej advokátskej komore na rozhodovanie o tom, či je advokát samostatne zárobkovo činnou osobou. Vydaniu potvrdenia o tejto skutočnosti musí predchádzať rozhodnutie príslušného orgánu, a tým je v tomto prípade Sociálna poisťovňa v zmysle zákona o sociálnom poistení. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa rozhodol vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Zároveň poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktoré potvrdili právny názor Sociálnej poisťovne vyslovený v obdobných veciach.
Tiež konštatoval, že Ústavný súd SR odmietol sťažnosť JUDr. N. K., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa článku 46 ods.1, článku 48 ods.2, článku 47 ods.3 Ústavy SR a práv podľa článku 6 ods.1, článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžso/37/2009 zo 16.02.2010.
Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu, ktorou žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.08.2012 č. 23156-4/2012-BA.
V podanej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom v zmysle ustanovenia § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. Žalobca sa odvolával na argumenty uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a v prílohe žaloby doložil odborné stanovisko vo forme odborného článku. Namietal, že žalovaný odkazuje len na judikáty Najvyššieho súdu SR vydané počas právnej úpravy platnej v čase pred prijatím novely zákona o sociálnom poistení, ktorá bola účinná od 01.01.2011 znejúce v prospech žalovaného. Tvrdil, že judikatúra v danej veci nie je jednotná a existujú aj opačné rozsudky potvrdzujúce zánik sociálneho poistenia konateľa v prípade poskytovania právnych služieb prostredníctvom s.r.o. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2011 uvedený na 10. strane odborného článku priloženého k žalobe. Namietal, že judikáty uvedené správnym orgánom sa nevzťahujú na obdobie po 01.01.2011, odkedy je platný a účinný zákon č. 543/2010 Z.z. Tento zákon bol prijatý práve na odstránenie pochybností a možného dvojakého výkladu slovných spojení „mať oprávnenie“ a „byť oprávnený“. Vzhľadom na túto skutočnosť, že preskúmavaný prípad sa musí posudzovať podľa zákona účinného po 01.01.2011 podľa názoru žalobcu nemožno judikatúre prikladať význam, ktorý jej pripisuje žalovaný.
Žalobca konštatoval, že žalovaný nesprávne a účelovo v rozhodnutí uvádza: „že advokát, ktorý koná za spoločnosť, je aj naďalej oprávnený poskytovať právne služby“. Takýto názor nemôže obstáť pre jednoznačný rozpor so súčasnou dikciou zákona. Žalobca opätovne poukázal na ustanovenie § 15 ods.2 a 6 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, v zmysle ktorého advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a účet spoločnosti. Advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Ak podľa § 21 ods.4 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods.1 písm.b) a ods.2 a 3, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods.1 písm.b) a ods.2 a 3, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods.1 písm.b) a ods.2 a 3 zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu, tak iný výklad ako ten, že vznikom spoločnosti s ručením obmedzeným zaniká konateľovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, nemôže byť správny.
Žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.11.2012 navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca, ktorý k 31.12.2010 spĺňal právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby a toto právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby žalobcovi trvalo aj po 31.12.2010, vzhľadom na skutočnosť že spĺňal vekovú hranicu, a súčasne bol registrovaný v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods.1 písm.b) a ods.2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, t.j. bol držiteľom daňového identifikačného čísla, sa považoval za samostatne zárobkovo činnú osobu aj od 01.01.2011. Konštatoval, že advokát, ktorý začne poskytovať právne služby v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným, nestráca svoje oprávnenie na poskytovanie právnych služieb, keďže spoločnosť s ručením obmedzeným ako právnická osoba nemôže byť nositeľom tohto oprávnenia. Spoločnosť s ručením obmedzeným vykonáva advokáciu prostredníctvom advokátov, pretože len advokáti môžu byť spoločníkmi a konateľmi spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá bola založená za účelom výkonu advokácie. Ak by advokát nebol oprávnený poskytovať právne služby, nemohol by založiť obchodnú spoločnosť, resp. byť jej konateľom.
Na základe uvedeného žalovaný zastáva právny názor, že zmenou formy výkonu advokácie, nezaniká oprávnenie advokáta poskytovať právne služby, a tým ani jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta, keďže príjem advokáta, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 12 ods.1 písm.e) zákona o advokácii, je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods.1 písm.b) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. V dôsledku toho môže advokátovi zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods.1 zákona o sociálnom poistení k 1. júlu kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa posudzuje príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Pretože príjem konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti, Sociálna poisťovňa pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza len z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba uvedie vo výpise z daňového priznania za príslušný kalendárny rok. Ak samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva aj závislú činnosť, resp. má príjem zo závislej činnosti, Sociálna poisťovňa na tento príjem neprihliada.
Z údajov Daňového riaditeľstva SR vyplýva, že žalobca v roku 2010 dosiahol príjmy z podnikania v sume 14.479,83 eur a z uvedeného dôvodu žalobcovi vzniklo od 01.07.2011 v súlade s § 21 ods.1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.
Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods.1 písm.b) a ods.2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, resp. stratou právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
Žalobca bol na daňovom úrade registrovaný ako advokát do 01.08.2011. Vzhľadom k tomu, že dňa 01.08.2011 odovzdal DIČ, t.j. zanikla jeho registrácia v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods.1 písm.b) a ods.2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, týmto dňom prestal spĺňať podmienky právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. Týmto dňom žalobcovi zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a zaniklo mu tým aj jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.09.2011
sp. zn. 9Sžfo/45/2010, žalovaný uviedol, že tento rozsudok sa týkal inej právnej otázky, a nie zmeny posudzovania formy výkonu advokácie, a tiež považoval za právne irelevantné poukazovanie na stanovisko uvedeného v odbornom článku.
Súd podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom, nálezom Ústavného súdu SR č. II ÚS 426/2012-53 zo dňa 21.02.2013 a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods.1 písm.b) a ods.2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa § 3 ods.1 písm.b) zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods.2 citovaného zákona zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojakého zdanenia.
Podľa § 3 ods.3 citovaného zákona zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Podľa § 21 ods.1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.5 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.5, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 ods.4 citovaného zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods.1 písm.b) a ods.2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods.1 písm.b) a ods.2 a 3 zaniká dňom zrušenia.
Podľa § 293bp ods.1 zákona o sociálnom poistení ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31.12.2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.
Podľa § 12 ods.1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov advokát môže vykonávať advokáciu:
a) samostatne,
b) v združení spolu s inými advokátmi,
c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti,
d) ako komplementár komanditnej spoločnosti,
e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.
Podľa § 15 ods.2 citovaného zákona advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti.
Podľa § 15 ods.6 citovaného zákona advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Podľa § 71 ods.2 písm.k) citovaného zákona predsedníctvo komory vydáva záväzné potvrdenie o forme výkone advokácie podľa § 12 tohto zákona a o skutočnosti, či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory ako advokát s účinnosťou od 22.10.2010. Advokátske povolanie vykonáva nepretržite od zapísania doposiaľ. Slovenská advokátska komora zároveň žalovanému správnemu orgánu potvrdila, že od 01.07.2011 žalobca vykonáva advokáciu ako spoločník a konateľ pod obchodným menom W. D. O.. Z. X., S..X..F.., so sídlom Ľ. XX, D..
Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Košice I. vyplýva, že do oddielu s.r.o. vložka č. XXXXX/ V bola dňa 01.07.2011 zapísaná spoločnosť s ručením obmedzeným pod obchodným menom W. D. O.. Z. X., S..X..F.., so sídlom D., Ľ. XX. Jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je žalobca a predmetom podnikania (činnosti) je poskytovanie právnych služieb.
V administratívnom spise sa nachádza potvrdenie Daňového úradu Košice, podľa ktorého žalobca bol registrovaný na daňovom úrade v období od 25.10.2010 do 01.08.2011 na základe osvedčenia Slovenskej advokátskej komory č. 5362 zo dňa 22.10.2010 ako advokát. Od 01.07.2011 túto činnosť vykonáva ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri. Z registra daňových subjektov vyplýva, že žalobca registráciu samostatne zárobkovo činnej osoby zrušil dňa 01.08.2011 z dôvodu ukončenia činnosti.
Na pojednávaní žalobca uviedol, že podanú žalobu treba chápať v kontexte so žalobou, ktorá je evidovaná na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/164/2012 na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté, že dňa 01.07.2011 mu vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe. Poukázal na nález Ústavného súdu SR č. II ÚS 426/2012-53, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia sa musí rozlišovať status advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby a status advokáta ako konateľa právnickej osoby, resp. ako iného subjektu. Tiež z neho vyplýva, že rozhodujúce je stanovisko, resp. potvrdenie Slovenskej advokátskej komory, a nie potvrdenie, resp. názor daňových úradov.
Medzi účastníkmi je sporné, či povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi zaniklo dňom zániku jeho oprávnenia vykonávať advokáciu samostatne alebo až dňom kedy bola jeho registrácia samostatne zárobkovo činnej osoby zrušená. V napadnutom rozhodnutí žalovaný tvrdí, že v zmysle ustanovenia § 5 písm.c) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., ako aj v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. platí, že samostatne zárobkovo činnou osobou je každá osoba zapísaná v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou bez ohľadu na formu výkonu advokácie. Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta (príjmu z podnikania alebo príjmu zo závislej činnosti), v dôsledku čoho nemusí u advokáta vzniknúť, resp. môže zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že zmenou formy výkonu advokácie žalobcovi nezaniklo postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. a pre účely zákona o sociálnom poistení a pre posúdenie okamihu zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúce znenie § 5 zákona o sociálnom poistení, z ktorého je žalovaný povinný vychádzať. Konštatoval, že jednou z podmienok pre posúdenie či ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, je jeho registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods.1 písm.b) a ods.2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. Žalobca ukončil registráciu podľa osobitného predpisu ako samostatne zárobkovo činná osoba k 01.08.2011 a týmto dňom prestal byť samostatne zárobkovo činná osoba a zaniklo mu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Taktiež tvrdil, že potvrdenie o spôsobe výkonu advokácie od Slovenskej advokátskej komore nie je pre Sociálnu poisťovňu záväzné, pretože nie je daná právomoc Slovenskej advokátskej komore na rozhodovanie o tom, či je advokát samostatne zárobkovo činnou osobou. Vydaniu potvrdenia o tejto skutočnosti musí predchádzať rozhodnutie príslušného orgánu, akým je v tomto prípade Sociálna poisťovňa podľa zákona o sociálnom poistení.
Z ustanovenia § 15 ods.6 zákona o advokácii vyplýva, že odo dňa 01.07.2011, kedy došlo k vzniku obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným W.Á. D. O.. Z. X., S..X..F.., a v ten istý deň aj k zápisu do zoznamu spoločností poskytujúcich právne služby vedenej Slovenskou advokátskou komorou, žalobca nebol oprávnený poskytovať advokátske služby - výkon advokácie ako samostatne zárobkovo činná osoba, t.z. ako fyzická osoba nemal právo na príjmy z podnikania v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov o dani z príjmu (§ 6 ods.1 písm.c).
Právnu otázku sociálneho poistenia advokátov vo vzťahu k spôsobu výkonu advokácie riešil Ústavný súd SR na základe individuálnych sťažností advokátov proti rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Ústavný súd SR v náleze z 21.02.2013 sp. zn. II ÚS 63/2012 a sp. zn. II ÚS 426/2012 zdôraznil, že oprávnenie na výkon advokácie je nevyhnutné vnímať nielen vo formálnej rovine tvorenej existenciou zápisu v zozname advokátov, ale aj v materiálnej rovine, danej jednak právom vykonávať advokáciu, a právom dosahovať príjem z advokátskej činnosti. Advokát, ktorý je síce oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet), nespĺňa materiálnu podmienku na to, aby mohol byť považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú v zmysle § 5 písm.c) zákona o sociálnom poistení (II. ÚS 63/2012).
V náleze sp. zn. II ÚS 426/2012 Ústavný súd SR konštatoval, že pri výklade ustanovení § 5 a § 21 ods.4 zákona o sociálnom poistení treba uprednostniť materiálny výklad a dospieť k záveru, podľa ktorého fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie, je iba advokát, ktorý môže pri samostatnom výkone advokácie skutočne právne služby klientom poskytovať a prijímať za nich ako fyzická osoba aj odmenu. Fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie, je teda iba advokát vykonávajúci advokáciu samostatne a iba v prípade, ak nemá výkon advokácie pozastavený. S osobou, ktorej oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniklo, je preto každý advokát, ktorý vykonával advokáciu samostatne a následne začal advokáciu vykonávať ako konateľ s.r.o., pretože samostatne advokáciu vykonávať v takom prípade už nie je oprávnený, čo vyplýva priamo zo zákona o advokácii. Preto pokiaľ advokátovi po zmene formy výkonu advokácie nezostal zachovaný (v materiálnom zmysle
slova) status advokáta podľa zákona o advokácii, nemohol mu zostať zachovaný ani status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o sociálnom poistení.
Ústavný súd SR poukázal tiež na to, že novelizované ustanovenia § 21 ods.4 a 5 zákona o sociálnom poistení účinné od 01.01.2011 spresnili podmienky zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom zákonodarca postupoval tak, že výslovne stanovil, že toto zaniká vždy dňom, od ktorého fyzická osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. Takto zákonodarca nahradil storné „mať oprávnenie“ jednoznačným „byť oprávneným“.
Ústavný súd SR sa v spomínanom náleze zaoberal záväznosťou potvrdenia o forme výkonu advokácie a o skutočnosti či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu, ktoré vydáva podľa § 71 ods.2 písm.k) zákona o advokácii predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory a v tejto súvislosti konštatoval, že pri posudzovaní otázky, či je advokát samostatne zárobkovo činnou osobou, je Sociálna poisťovňa povinná z tohto potvrdenia vychádzať. Preto ak predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory vydá záväzné stanovisko podľa tohto ustanovenia, nemôže ísť z hľadiska Sociálnej poisťovne v tejto otázke o sporný prípad. Tieto závery vyplývajú zo vzťahu špeciality zákona o advokácii voči advokátom oproti zákonu o sociálnom poistení, ktorý upravuje otázky všeobecne.
Vzhľadom na právne závery Ústavného súdu SR uvedené v spomínaných nálezoch súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne Košice z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Podľa § 250j ods.7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd v zmysle § 250k ods.1 priznal právo na náhradu trov konania. Pretože žalobca výšku trov súdu nevyčíslil, súd ich zistil z obsahu spisu vo výške 1,50 eur, ktoré zaplatil žalobca ako súdny poplatok za podanie podané elektronickými prostriedkami. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.