Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Ek/399/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 776 005 proti povinnému: L. B., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. P., o vymoženie 120 Eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. mája 2023, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. mája 2023 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 15.05.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.02.2023 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 120 Eur s trovami exekúcie, na základe exekučného titulu - rozhodnutia o uložení pokuty vydaného Okresným úradom Rimavská Sobota pod č. OU-RS-OO-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 10.01.2020, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňom 17.02.2020 (ďalej len „exekučný titul“). Toto rozhodnutie bolo vydané voči osobe Jozef D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XX, ktorý však dňa XX.XX.XXXX zomrel a jeho dedičkou sa na základe Uznesenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Rimavská Sobota prostredníctvom notárky JUDr. Janky Antalovej, sp.zn. XD/XX/XXXX; Dnot XX/XXXX zo dňa 29.09.2021 stala povinná L. B.. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený priložil aj predmetné dedičské uznesenie.

2. Vyšší súdny úradník pri svojom rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie preskúmal priložené exekučný titul a posúdil povahu veci v súvislosti s tým, či je možné pokračovať v konaní s procesným nástupcom (dedičom) osoby označenej v exekučnom titule. Dospel pritom k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodnutia o sankcii za porušenie povinností vyplývajúcich z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda o rozhodnutia vydané v rámci správneho trestania. Na správne trestanie (t. j. ukladanie sankcií v rámci správneho trestania) je potrebné použiť aj základné zásady trestného konania a ukladania trestov v trestnom konaní. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada personality trestu vyjadrená v ustanovení , podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa. Trestná zodpovednosť fyzických osôb (na rozdiel od právnických osôb) je prísne individualizovaná, tzn. fyzická osoba zodpovedá iba za svoje vlastné protiprávne konanie. Teda trestnú zodpovednosť fyzickej osoby nie je možné „preniesť“ na inú fyzickú osobu a trestná zodpovednosť fyzickej osoby zaniká smrťou páchateľa. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nemá majetkovú povahu, ale osobnú povahu a je výlučne spojený s osobou povinného subjektu. Preto exekučný súd v prvom rade musí posúdiť, či povaha veci (v exekučnom konaní vymáhaného nároku) umožňuje pokračovať v exekučnom konaní s dedičmi povinného alebo je potrebné exekučné konanie zastaviť (viď stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

Snj 68/2018 zo dňa 22. mája 2019, R 1/2019). a rovnako ani zákon o priestupkoch neumožňujú prechod trestov, a to ani ešte nevykonaných, na právnych nástupcov páchateľa. Ani zo žiadneho ustanovenia () nevyplýva, že sankcia za protiprávne konanie (napr. peňažný trest podľa alebo pokuta podľa zákona o priestupkoch) je súčasťou dedičstva a po smrti fyzickej osoby prechádza ako dedičstvo na dediča zomrelej fyzickej osoby. V prípade pokuty ako peňažnej sankcie za spáchaný správny delikt, uloženej podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, možno analogicky konštatovať, že ide o osobný nárok, ktorý neprechádza na právnych nástupcov zomrelej fyzickej osoby (dedičov) (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2008, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod č. 1592/2008, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30.07.2014). V konečnom dôsledku vyšší súdny úradník konštatoval, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nie je majetkovým právom, ale osobným právom viazaným výlučne na osobu, ktorej bola uložená sankcia (t. j. na poručiteľa), a ktorý nie je predmetom dedenia, a teda po smrti fyzickej osoby neprechádza na jeho právneho nástupcu - dediča. Z uvedeného dôvodu nie je možné v tomto exekučnom konaní pokračovať s povinnou - dedičkou poručiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol, že návrh na vykonanie exekúcie je rozpore s Exekučným poriadkom, preto v súlade s ustanovením Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo oprávnenému doručené dňa 16.05.2023, podal oprávnený dňa 01.06.2023, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.

4. V podanej sťažnosti oprávnený uviedol, že nesúhlasí s napadnutým uznesením, nakoľko z uznesenia o dedičstve je preukázané, že povinný je dedičom po poručiteľovi. Okamihom nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu sa uložená sankcia stala peňažnou pohľadávkou, ktorá je spôsobilá byť predmetom majetku poručiteľa, a teda je predmetom dedičstva. V danom prípade nie je možné brať do úvahy skutočnosť, že ide o deliktuálnu zodpovednosť poručiteľa za ktorú povinný nezodpovedá, nakoľko tú možno uplatniť len v prípade, ak by ku smrti poručiteľa došlo v čase pred rozhodnutím o priestupku resp. v čase pred nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu. Pokiaľ by o priestupku poručiteľa nebolo právoplatne rozhodnuté do času jeho smrti, takáto deliktuálna zodpovednosť by na dediča neprešla keďže správny orgán by konanie o priestupku podľa o priestupkoch zastavil. K tejto skutočnosti avšak v danom prípade nedošlo a uložená sankcia sa právoplatnosťou exekučného titulu stala peňažnou pohľadávkou (záväzkom) podľa , podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Takto vzniknutý záväzok predstavuje dlh poručiteľa, ktorý prešiel na povinného okamihom smrti poručiteľa podľa ust. , keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Inými slovami, povinný má povinnosti splniť povinnosť uloženú exekučným titulom nie z dôvodu plnenia sankcie za spáchaný priestupok poručiteľa (keďže zodpovednosť za spáchaný priestupok neprechádza na dedičov), ale z dôvodu prechodu peňažného dlhu (pohľadávky vzniknutej právoplatnosťou rozhodnutia štátneho orgánu) dedením po poručiteľovi. Zároveň oprávnený poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak sa dlh poručiteľa v dedičskom konaní neprejedná, tento dlh si môže veriteľ voči dedičom uplatniť v zmysle zásady, že dedenie poručiteľových dlhov je limitované výškou ceny nadobudnutého dedičstva . V prípade, že dedičia tento dlh neuhradia dobrovoľne, veriteľ má možnosť pristúpiť k vymáhaniu dlžnej sumy. S poukazom na uvedené oprávnený navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica predmetné uznesenie zrušil.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Sudca prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením a tiež s celým obsahom spisu súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh povinného na vykonanie exekúcie zamietla. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, a to napriek tomu, že v ňom nie sú explicitne vyjadrené citácie judikatúry či dlhé právne úvahy. Sťažnostný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinila i konajúca vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením zadosť.

12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie dopĺňa, že rovnako nezistil dôvody pre vykonanie exekúcie vzhľadom na špecifickú povahu povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré ukladá právnemu predchodcovi povinnej (nebohému T. D.) peňažnú sankciu v súvislosti s porušením povinností pri prevádzke motorového vozidla. Toto rozhodnutie bolo vydané v roku 2020, pričom poručiteľ dňa XX.XX.XXXX zomrel. Podľa výsledkov dedičského konania vstúpila do jeho práv a povinností na základe spísaného závetu výhradne povinná, pričom súd v uznesení o dedičstve určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa na sumu 15.788 Eur, výšku dlhov na sumu 1.303,89 Eur a čistú hodnotu dedičstva na sumu 14.484,11 Eur.

13. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.

14. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

15. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

16. V posudzovanom prípade možno konštatovať, že exekúcia sa vedie na podklade rozhodnutia uloženého v režime tzv. správneho trestania. Treba podotknúť, že v oblasti správneho trestania je cieľom verejnej správy prioritne prevencia a ochrana spoločnosti pred protiprávnou činnosťou páchateľov správnych deliktov, uloženie spravodlivej sankcie, odstránenie dôslednej protiprávnej činnosti a potencionálnych páchateľov správnych deliktov odradiť od protiprávnej činnosti. Správnym deliktom je protiprávne a spoločensky škodlivé správanie fyzickej či právnickej osoby. Správne trestanie má veľa spoločných znakov so súdnym trestaním, ale správne trestanie tvorí súčasť výkonu verejnej správy, a preto správne delikty a ich postih sú predmetom regulácie noriem práva správneho a nie trestného práva. Nakoľko sa však jedná v oboch prípadoch o odvetvia verejného (nie súkromného) práva, možno pri uplatňovaní ich základných zásad a princípov nájsť viaceré paralely. V zmysle štrasburskej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú totiž priestupky trestnoprávny charakter, ktorý sa potom logicky vzťahuje aj na správne delikty (zo Zborníka z medzinárodnej vedeckej konferencie Univerzity Komenského, 2021 - Nová právna úprava správneho trestania).

17. V správnom trestaní sa uplatňujú základné zásady súdneho trestania. V trestnoprávnej doktríne pritom platí zásada, že výkon trestu zaniká v prípade smrti odsúdeného, príp. jeho prehlásením za mŕtveho. Dôvodom je okrem iného skutočnosť, že každá trestná sankcia má rýdzo osobný charakter a je neodmysliteľne spojená s osobu odsúdeného. S ohľadom na výrazne represívny (a teda trestný) charakter je na mieste uplatniť rovnaké pravidlo. Ani po právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt táto finančná čiastka nestráca svoju povahu verejnoprávnej sankcie represívneho charakteru. Výchovný charakter sankcie je naplnený nie až vydaním rozhodnutia, či jeho právoplatnosťou, avšak predovšetkým výkonom sankcie. Preto má sankcia osobný charakter a je neoddeliteľne spojená s osobou delikventa. Výkon sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná sa o pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva. Exekučný súd mal za to, že predloženým uznesením o dedičstve nebolo preukázané právne nástupníctvo povinnej z dôvodu, že exekučným titulom uplatnená pohľadávka má osobný charakter, je neoddeliteľne spojená s osobou poručiteľa, a teda výkon sankcie neprešiel v dôsledku smrti na dedičov

- povinnú.

18. S poukazom na uvedené má sudca prvej inštancie za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci aplikoval na výklad ohľadom možnosti právneho nástupníctva pri sankcii uloženej v správnom konaní princípy správneho trestania v spojení s princípmi súdneho trestania. Vo svojom rozhodnutí sa opieral okrem iného o výklad poskytnutý Krajským súdom v Žiline v rámci rozhodnutia sp.zn. z 30.07.2014, kde tento súd rovnako ako bolo vyššie uvedené skonštatoval, že sankcia uložená správnym orgánom má osobný charakter a je neoddeliteľne spojená s osobou delikventa. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná sa o ani pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva. Vzhľadom k tomu, že pôvodný adresát správnej (administratívnej) sankcie pred začatím exekúcie zomrel, v exekučnom konaní nebola v dôsledku smrti páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna z podmienok konania na strane účastníka. Napriek tomu, že nebohý Jozef D. mal dediča, tento nevstúpil do jeho povinností viazaných výhradne k osobe nebohého, ktoré mu boli správnymi orgánmi uložené pred jeho smrťou. Nie je preto možné na podklade existujúceho exekučného titulu viesť proti dedičovi poručiteľa exekúciu.

19. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. S poukazom na uvedené považuje sudca odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka za dostatočné a zrozumiteľné.

20. V nadväznosti na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného vyhodnotil ako nedôvodnú, keď napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky považuje za vecne správne, preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. mája 2023 zamietol v celom rozsahu.

21. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného súd nerozhodoval, keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku). V danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania, pričom oprávnený si takýto nárok v podanej sťažnosti ani neuplatnil. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici dňa 18. septembra 2023

JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a