Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/9/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobcu: Metalinox s.r.o., IČO: 46 830 251, so sídlom Voderady 522/6, zastúpeného spoločnosťou: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548, so sídlom Námestie SNP 3, Trnava, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XX/ XX, C., o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Piešťany č. k. -67 zo dňa 21. júna 2022 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. -108 zo dňa 13. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku pre zmeškanie súdu prvej inštancie o d m i e t a . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. v plnom rozsahu.

III. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 16.4.2021 do zaplatenia, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , , . Vecne dôvodil splnením zákonom stanovených podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie vydaného na návrh žalobcu, pre neospravedlnenú neprítomnosť žalovaného na pojednávaní dňa 21.6.2022. Súd prvej inštancie predvolal strany sporu na pojednávanie na deň 21.6.2022 o 12:30 hod. Predvolanie na pojednávanie bolo stranám sporu doručené do vlastných rúk. Právnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.3.2022 a žalovanému dňa 18.3.2022. V predmetom predvolaní súd prvej inštancie zároveň poučil strany sporu, že v prípade ak sa na pojednávanie nedostavia a svoju neprítomnosť neospravedlnia včas a vážnymi okolnosťami, súd na návrh druhej strany rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa a . Žalovaný doručil súdu prvej inštancie dňa 20.6.2022 (t. j. deň pred pojednávaním) žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že bude pracovne odcestovaný. Uvedený dôvod súd prvej inštancie nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, nakoľko žalovaný musel vedieť v dostatočnom predstihu, že bude v čase pojednávania pracovne odcestovaný (o termíne pojednávania sa dozvedel dňa 18.3.2022) a aj napriek uvedenému okresnému súdu toto oznámil len deň pred jeho konaním. Skutočnosť, kedy sa žalovaný dozvedel o pracovnom odcestovaní, t. j. či len deň pred pojednávaním alebo skôr, však zostáva len v rovine úvah, lebo toto svoje tvrdenie uvádzané v žiadosti žalovaný žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval a svoje tvrdenie

žiadnym spôsobom nepreukázal a ani len neosvedčil, a to ani ku dňu písomného vyhotovenia rozsudku (18.7.2022). Súd prvej inštancie konštatoval, že dôvod žalovaným uvádzaný ako skutočnosť, ktorá by mala odôvodniť vyhovenie jeho žiadosti o odročenie pojednávania (pracovne odcestovaný) nie je dôležitým dôvodom, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť, ale súčasne z obsahu spisu nie je možné vyvodiť ani záver o jeho existencii, nakoľko s výnimkou jeho všeobecnej formulácie žalovaným v žiadosti o odročenie pojednávania o jeho danosti nesvedčí žiadny listinný alebo vecný dôkaz založený do spisu. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa a priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorým žiadal zrušenie rozsudku (pre zmeškanie). Argumentoval tým, že v danom prípade súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie tohto kontumačného rozhodnutia (poukaz na uznesenie NS SR sp. zn. ). Ďalej uviedol, že požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 21.6.2022, a to podaním zo dňa 20.6.2022 z dôvodu, že krátko pred pojednávaním sa mu zmenil pracovný plán, kedy musel nečakane pracovne vycestovať, v dôsledku čoho sa nariadeného pojednávania nemohol osobne zúčastniť. Naviac trval na svojej osobnej účasti na pojednávaní v predmetnej veci tak, aby sa mohol k vykonávaným dôkazom relevantne vyjadriť a prípadne aj predkladať dôkazy. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že musel vedieť v dostatočnom predstihu, že bude v čase pojednávania pracovne odcestovaný, keď o termíne pojednávania sa žalovaný dozvedel dňa 18.3.2022. Poukázal na skutočnosť, že náplňou jeho práce ako spoločníka a konateľa spoločnosti Barex Stav Slovakia s.r.o. sú aj pracovné cesty, ktoré nie je reálne možné vopred dlhodobo plánovať, obzvlášť 3 mesiace vopred. Nie je možné ani od neho spravodlivo požadovať, aby požiadal o odročenie pojednávania hneď po doručení predvolania, keď ešte v tom čase nemal vedomosť o jeho pracovných cestách v budúcnosti. Nakoniec neabsolvoval ani pracovnú cestu a to zo zdravotných dôvodov, preto okresnému súdu nemohol ani dodatočne predložil dôkaz o jeho vycestovaní, kedy sa mu pred odcestovaným (teda aj tesne pred pojednávaním) zhoršil zdravotný stav natoľko, že musel nevyhnutne navštíviť lekára a aj absolvovať vyšetrenia, o čom predkladá aj lekárske potvrdenia. Nakoľko navštívil lekára v deň pojednávania, nebolo možné, aby lekárske potvrdenia predložil okresnému súdu pred pojednávaním, a rovnako aj z tohto dôvodu požiadal o odročenie pojednávania. V jeho osobnej účasti na pojednávaní teda bránila aj ďalšia okolnosť a to jeho zhoršený zdravotný stav v deň pojednávania, ktorý mu rovnako objektívne znemožnil pojednávania sa zúčastniť, teda by sa nedostavil ani z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu, ktorý mu neumožňoval sa zúčastniť nielen pracovnej cesty ale aj samotného pojednávania, čo však nemal ani reálnu možnosť súdu vopred oznámiť. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, choroba účastníka konania je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, a v prípade, ak by súd napriek tejto skutočnosti pojednávanie neodročil, tak prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom (R 31/1995). Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle ust. sú také okolnosti, ktoré nastali na strane žalovaného neočakávane a boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť. Za ospravedlniteľný dôvod by nebolo možné považovať okolnosť, ktorá by bola žalovanému známa v dostatočnom časovom predstihu pred nariadením pojednávania, kedy by mohol túto okolnosť aj súdu včas oznámiť. Okrem vyššie uvedeného je podľa neho potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že v danom prípade sa nielenže jedná o dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemohol pojednávania zúčastniť, ale naviac aj o dôvod, ktorý nastal krátko pred pojednávaním, kedy prichádza do úvahy uplatnenie aj výnimky zo zásady ustanovenej v .

3. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného sa vyjadril a uviedol, že žalovaným tvrdené neodkladné pracovné povinnosti, pre ktoré bol údajne nútený vycestovať, nemožno považovať za dôležitý dôvod brániaci vydaniu rozsudku pre zmeškanie, nakoľko nešlo o nepredvídateľnú udalosť, ktorej vznik by žalovaný nevedel ovplyvniť. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil len veľmi krátko (t. j. jeden deň) pred pojednávaním a skutočnosti týkajúce sa údajnej pracovnej cesty, ktoré tvrdil, neboli žiadnym spôsobom vysvetlené ani preukázané. Služobná cesta žalovaného, naviac ničím nepodložená a nepreukázaná, nemôže byť vážnym a ospravedlniteľným dôvodom pre neprítomnosť strany na nariadenom pojednávaní. V odvolaní uvádza ako novú skutočnosť tvrdenia o údajnom zhoršení zdravotného stavu, pre ktoré sa napokon nemohol zúčastniť pracovnej cesty a ani nariadeného súdneho pojednávania. Tieto tvrdenia sú zjavne iba vykonštruované a účelové, pretože žalovaný okresný súd neinformoval o týchto tvrdeniach ani do času pojednávania, ani v deň pojednávania, ani dodatočne, ale prvýkrát ich uviedol až v odvolaní. Žalovaný podľa dátumu lekárskej správy mal byť na vyšetrení u

špecializovaného lekára až takmer mesiac potom (21.6.2022 - 18.7.2022), čo bol vystavený výmenný lístok u všeobecného lekára, čo zjavne signalizuje, že ťažkosti žalovaného neboli náhle a závažné, pretože inak by mohol navštíviť špecializovaného lekára aj bez výmenného lístka, resp. aj rozostup dní medzi vyšetreniami všeobecného lekára a špecializovaného lekára by bol podstatne kratší; s prihliadnutím na obsah lekárskych správ je zrejmé, že bolesť ľavého ramena, ktorú žalovaný mal údajne pociťovať, trvala už minimálne od soboty (t. j. 18.6.2022), napriek tomu sa žalovaný rozhodol vyšetrenie podstúpiť až v deň pojednávania (t. j. 21.6.2022). Z toho minimálne vyplýva, že zdravotný problém žalovaného nebol zjavne natoľko vážny, aby sa nemohol zúčastniť súdneho pojednávania, keďže jeho miesto trvalého pobytu je od okresného súdu vzdialené 2 km a 25 minút peši, resp. 11 minút MHD, alebo aspoň aby nebol schopný súd o svojom zhoršenom stave včas a vopred (od soboty, kedy vraj ťažkosti mali začať, do pondelka, pojednávalo sa pritom v utorok) informovať (čo i len e-mailom, resp. telefonicky). Navyše mal za to, že v prípade ak by nedošlo k žalovaným tvrdeným údajným zdravotným ťažkostiam, pojednávania by sa rovnako nezúčastnil, keďže túto svoju vôľu deklaroval súdu ospravedlnením svojej neúčasti z dôvodu už spomínanej údajnej pracovnej cesty. Tvrdenia a dôkazný materiál žalovaného sú podľa žalobcu taktiež neprípustnou novotou v odvolacom konaní podľa ust. , pretože ich mohol predložiť už v čase vydania rozsudku pre zmeškanie, minimálne výmenný lístok od všeobecného lekára, ako aj informácie o svojom zdravotnom stave. Navyše, lekárska správa zo dňa 18.7.2022 je irelevantná, pretože nemôže mať vplyv na stav ku dňu vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie. Žalobca poukázal najmä na to, že žalovaný bol vo vzťahu k súdu úplne nečinný, vrátane telefonickej či e-mailovej komunikácie, v ktorých žalovanému podľa jeho názoru nemohol brániť ani taký zdravotný stav, ako deklaruje v odvolaní. Tiež poukázal na to, že podľa jeho informácií sa žalovaný okolo času súdneho pojednávania zdržiaval v zahraničí na dovolenke.

4. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný a uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že neodkladné pracovné povinnosti žalovaného nemožno považovať za dôležitý dôvod, ktorý by bránil vydaniu kontumačného rozsudku, nakoľko podľa jeho názoru sa nemalo jednať o nepredvídateľnú udalosť, ktorej vznik by nevedel ovplyvniť. V odvolaní poukazoval na to, že zastáva funkciu spoločníka a konateľa spoločnosti Barex Stav Slovakia s.r.o., kde jeho náplňou práce sú okrem iného aj pracovné cesty. V danom prípade sa jednalo o pracovnú cestu týkajúcu sa dôležitej obchodnej záležitosti, ktorá nezniesla odklad, keďže sa jednalo o bezodkladné vyriešenie vzniknutej nepredvídateľnej situácie, ktorá nastala v krátkom čase pred pojednávaním, kedy v prípade neplnenia si zmluvných povinností zo strany spoločnosti by hrozila aj prípadná sankcia. Z uvedeného dôvodu nemohol termín pracovnej cesty ani žiadnym spôsobom ovplyvniť, kedy časovú kolíziu daných termínov nemohol vyriešiť inak ako podaním žiadosti o odročenie pojednávania. Rovnako s poukazom na naliehavosť a neodkladnosť pracovnej cesty, nebolo možné ani od neho spravodlivo požadovať, aby o odročenie pojednávania požiadal skôr (a to po doručení predvolania na pojednávanie) a zorganizoval svoje pracovné povinnosti inak. Pre nevyhovenie žiadosti žalovaného na odročenie pojednávania nie je ani skutočnosť, že žalovaný súčasne s podaním tejto žiadosti súdu nepreukázal skutočnosti ohľadom pracovnej cesty. Poukázal na to, že pre tento prípad v ustanovuje, že ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodu uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne predložené alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať, prípadne môže aj strane sporu uložiť povinnosť, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu (ust. ). Okresný súd návrhu na odročenie pojednávania mohol vyhovieť, s tým, že žalovaný by dodatočne predložil dôkaz o dôležitosti uvádzaných dôvodov (následným potvrdením o zrealizovanom obchodnom rokovaní). Ak by okresnému súdu tvrdené dôvody neboli ani následne preukázané alebo by ich nebolo nemožné považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy už nebude prihliadať. Napriek tomu, že zákon umožňuje súdu viaceré možnosti ako môže o podanej žiadosti rozhodnúť, vyššie citované ustanovenia však žiadnym spôsobom neaplikoval a bez ďalšieho žiadosti žalovaného nevyhovel (poukaz na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, že jeho tvrdenia o zhoršenom zdravotnom stave sú účelové a vykonštruované. Žalobca sa v tejto súvislosti snaží podsúvať okresnému súdu, že žalovaný absolvoval vyšetrenia až mesiac po pojednávaní, kedy poukazuje iba na výmenný lístok všeobecného lekára, z čoho dedukuje, že podľa jeho názoru žalovaný nemohol byť objektívne neschopný sa pojednávania zúčastniť. K na objasnenie veci uviedol, že samotná skutočnosť, že všeobecný lekár mu vystavil výmenný lístok na vyšetrenie špecializovanému lekárovi ešte automaticky neznamená, že vyšetrenie neabsolvoval aj u všeobecného lekára v deň pojednávania. Je všeobecne známou skutočnosť, že postup všeobecného lekára spočíva v prvotnom vyšetrení pacienta a v prípade diagnostikovania závažnejšieho ochorenia,

ak daný zdravotný problém pacienta považuje za potrebné vyšetriť u špecializovaného lekára, pacienta odporučí aj na vyšetrenie tomuto špecialistovi, čo bolo aj v jeho prípade. Uvedená skutočnosť pritom vyplýva aj z lekárskej správy zo dňa 21.6.2022 (v deň pojednávania), kedy mu boli diagnostikované bolesti ľavého ramena, ktoré mu prechádzajú až do záhlavia, na základe čoho mu boli predpísané aj lieky všeobecným lekárom. Na doplnenie uviedol, že v jeho prípade sa jedná o chronické bolesti chrbta, ramena, ktoré mu spôsobujú ďalšie zdravotné ťažkosti, v dôsledku ktorých je výrazným spôsobom obmedzený na obvyklom spôsobom živote. Uvedené vyplýva aj z predloženej lekárskej správy zo dňa 21.6.2022, z ktorej je zrejmé, že bol vyšetrený internistom aj dva týždne pred pojednávaním ako aj z ďalších predložených lekárskych správ zo dňa 8.7.2021 a z lekárskeho vyšetrenia zo dňa 18.7.2022, ktoré vyšetrenie absolvoval následne po pojednávaní. Teda lekárske potvrdenie zo dňa pojednávania a ostatné súvisiace lekárske správy iba dokazujú jeho vážny dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, a preto aj argumentácia, že by lekárska správa po pojednávaní nemala mať žiadny vplyv na rozhodnutie, je podľa neho nedôvodná. V danom prípade nemožno hovoriť o neprípustnej novote v odvolacom konaní ako sa to snaží prezentovať žalobca, keďže nebolo v reálnych možnostiach žalovaného predložiť listinné dôkazy v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom na pojednávaní, na ktorom okresný súd vydal napadnutý kontumačný rozsudok. Z uvedeného dôvodu, aj táto námietka žalobcu je nedôvodná a naviac neprípustná, keďže listinné dôkazy s poukazom na vyššie uvedené nemohol bez svojej viny uplatniť do času vydania napadnutého rozsudku. Rovnako nesúhlasí s názorom žalobcu, že by mal byť zo strany súdu úplne nečinný, čomu odporujú aj preukázateľné viaceré skutočnosti, a to je preberanie písomnosti súdu, ako predvolania na pojednávanie, prevzatie rozsudku súdu pre zmeškanie, ako aj podanie žiadosti o odročenie pojednávania a v neposlednom rade podanie odvolania proti kontumačnému rozsudku a predmetné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Taktiež sú výslovne nepravdivé tvrdenia žalobcu, podľa ktorého sa žalovaný údajne mal okolo času súdneho pojednávania zdržiavať v zahraničí na dovolenke, čo považuje úplné za absurdné tvrdenie. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovanému akúkoľvek cestu mimo obydlia nedovoľoval jeho nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu už v žiadnom prípade nedovoľoval ani cestu do zahraničia. Tvrdeným skutočnostiam žalobcu o údajnej zahraničnej dovolenke okolo času nariadeného pojednávania odporujú aj predložené lekárske správy, z ktorých jednoznačne vyplýva jednak osobné absolvovanie lekárskych vyšetrení ako aj jeho nepriaznivý zdravotný stav. Okrem uvedeného žalobca svoje tvrdené skutočnosti ani žiadnym spôsobom nepreukázal ani neosvedčil, a preto na tieto nemôže súd ani prihliadať.

5. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že má za to, že žalovaný nesplnil podmienky podania odvolania podľa , pretože boli v čase vydania rozsudku pre zmeškanie splnené podmienky jeho vydania, pričom konštatovania žalovaného vo vyjadrení žalovaného, ale ani v odvolaní, ani nenapádajú splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, pretože žalovaný nikde netvrdí, že by sa ospravedlnil vážnymi dôvodmi a zároveň včas. Žalovaný totiž v samotnom ospravedlnení, ktoré okresnému súdu zaslal dňa 20.6.2022, netvrdil nič o svojich údajných „dlhodobých zdravotných problémoch“, ale uviedol len to, že má byť „pracovne odcestovaný“. Vážnym dôvodom ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní nemôžu byť údajné „neodkladné a nepredvídateľné“ pracovné povinnosti súvisiace s výkonom funkcie konateľa spoločnosti Barex Stav Slovakia s.r.o. Výkon práce či podnikateľskej činnosti totiž nemôže byť dôvodom pre neprimerané predlžovanie súdnych konaní majúce za následok ich nehospodárnosť, pričom o tom, že v tomto prípade nemožno hovoriť ani o neodkladnosti či významnej dôležitosti plánovanej pracovnej cesty svedčí i to, že táto pracovná cesta sa napokon ani neuskutočnila. Navyše túto naliehavú pracovnú cestu za účelom obchodných rokovaní žalovaný aj napriek svojim opakovaným tvrdeniam do dnešného dňa nijakým spôsobom bližšie nepreukázal, i keď mal na to bezpochyby dostatok času a možností, najmä ak vedel, že súdne pojednávanie sa dňa 21.6.2022 má uskutočniť, a že dôvod neúčasti je nutné čím skôr riadne ospravedlniť. Zároveň má za to, že žalovanému nebránila žiadna prekážka v tom, aby svoju (podľa žalobcu však nedôvodnú) argumentáciu uvedenú v odvolaní predostrel súdu podstatne skôr, a to písomne. Ako konateľ spoločnosti disponujúci elektronickým podpisom totiž mohol, podobne ako v prípade ospravedlnenia zo dňa 20.6.2022, podanie s obsahom uvedeným v odvolaní podať prakticky do niekoľkých dní po súdnom pojednávaní elektronickým spôsobom. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenému údajnému prudkému zhoršeniu zdravotného stavu brániaceho účasti na súdnom pojednávaní má žalobca i naďalej za to, že v tomto prípade nie je možné hovoriť o náhlosti a závažnosti zdravotného stavu v takom rozsahu, ktorý by účasti na pojednávaní bránil alebo bránil minimálne tomu, aby svoju neúčasť vopred a riadne ospravedlnil, o čom svedčí i obsah priložených lekárskych správ. Najmä s prihliadnutím na to, že bolesti ramena žalovaného sú dlhodobé a podľa dostupných informácii pretrvávať už od víkendu, pričom pojednávanie bolo nariadené až na utorok,

je zrejmé, že žalovaný mal dostatočný časový priestor na informovanie súdu o týchto skutočnostiach, no napriek tomu v ospravedlnení zo dňa 20.6.2022, t. j. deň pred súdnym pojednávaním, neboli tieto skutočnosti vôbec uvedené. Z uvedeného je zrejmé, že aj bez žalovaným tvrdeného údajného zhoršenia zdravotného stavu by sa žalovaný pojednávania nezúčastnil, o čom svedčí ospravedlnenie zo dňa 20.6.2022 zasielané súdu prvej inštancie pre plánovanú pracovnú cestu, tzn. je zrejmý záujem žalovaného vôbec sa nezúčastniť súdneho pojednávania s tým, že keď mu okresný súd v rozsudku pre zmeškanie neakceptoval jeden dôvod ako vážny, vykonštruoval si ďalší dôvod.

6. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku, keďže boli splnené všetky predpoklady v zmysle . Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , a . Vecne poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. zo dňa 13.12.2018 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , pričom skúmal, či sú kumulatívne splnené dve podmienky, ktoré by mohli smerovať k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie. Návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol súdu doručený včas, t. j. v zákonom stanovej lehote 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel (žalovaný sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel jeho doručením dňa 25.7.2022, návrh na zrušenie rozsudku bol okresnému súdu doručený dňa 9.8.2022, podaný na poštovú prepravu dňa 8.8.2022). Z uvedeného je zrejmé, že prvá podmienka včasnosti podania bola splnená. Okresný súd konštatoval, že druhá podmienka, t. j. preukázanie ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, splnená nebola. Dôvody, ktoré žalovaný uvádza vo svojom návrhu na zrušenie predmetného rozsudku nie sú dôvodmi, pre ktoré by bolo možné rozsudok pre zmeškanie zrušiť. Žalovaný uvádza ako primárny dôvod, pre existenciu ktorého by súd mal jeho návrhu vyhovieť to, že predmetné pojednávanie zmeškal z dôvodu svojho náhle zhoršeného zdravotného stavu. Na preukázanie svojho tvrdenia súdu predložil lekársky nález všeobecného lekára zo dňa 21.6.2022 o 10:25 hod., výmenný list – poukaz so žiadosťou všeobecného lekára o vyšetrenie žalovaného na špecializovanej ambulancii zo dňa 21.6.2022 a lekársku správu zo špecializovanej ambulancie zo dňa 18.7.2022. Pojednávanie v predmetnej veci sa konalo dňa 21.6.2022 o 12:30 hod. Žalovaný okresnému súdu nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol natoľko vážny, že by mu tento nedovoľoval súdu oznámiť telefonicky prípadne e-mailom túto skutočnosť a riadne sa z pojednávania ospravedlniť. Z lekárskej správy zo dňa 21.6.2022 okrem iného vyplývalo, že s rovnakými ťažkosťami bol vyšetrovaný už pred mesiacom na APS, na vyšetrenie nedoniesol správu, pričom ľavé rameno ho bolí už od soboty, bol vyšetrený aj internistom pred dvomi týždňami. Z lekárskej správy zo dňa 8.7.2021 vyplýva, že bol odoslaný na kontrolný odber draslíka. Z lekárskej správy z 18.7.2022 vyplynul záveru o diagnóze M53.1, žalovanému bol odporučený šetriaci režim, rehabilitácia pod vedením fyzioterapeuta, masáže, racionálna diéta, primeraný pohybový a pitný režim a individuálne cvičenia. Zo žiadnej predloženej lekárskej správy a ani výmenného lístka tak nevyplýval záver, že žalovaný nebol dňa 21.6.2022 o 12:30 z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, zúčastniť sa pojednávania na Okresnom súde Piešťany. Lekárske správy takúto prekážku nezmieňujú, nevyplýva z nich ani len dočasná pracovná neschopnosť žalovaného pred, počas alebo po termíne pojednávania. Žalovaný mal vedomosť o termíne pojednávania a ani dodatočne súdu zhoršenie svojho zdravotného stavu neoznámil, urobil tak až v podanom odvolaní, ktorý podľa obsahu okresný súd posúdil aj ako návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže súd prvej inštancie nezistil dôvody na zrušenie predmetného rozsudku, návrh žalovaného zamietol.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol vyhovieť návrhu na zrušenie rozsudku, alternatívne zrušenie uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasí s právnym posúdením (ne) dôvodnosti podaného návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keďže nemá žiadnu oporu v zákone. Nariadeného pojednávania sa nemohol zúčastniť z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu v deň pojednávania (tesne pred pojednávaním), kedy musel neodkladne aj vyhľadať lekára a absolvovať lekárske vyšetrenie, čo mu objektívne znemožnilo nielen sa pojednávania osobne zúčastniť, ale aj akýmkoľvek spôsobom bezodkladne informovať okresný súd (telefonicky, emailom, písomne) o uvedenej skutočnosti a súčasne sa z pojednávania ospravedlniť. Teda zdravotný stav žalovaného sa v deň pojednávania zhoršil natoľko, že nemal ani reálnu možnosť okresnému súdu uvedenú skutočnosť vopred oznámiť. O vyhľadaní lekára a absolvovaní vyšetrenia v deň pojednávania pritom predložil okresnému súdu aj lekárske potvrdenie za účelom preukázania uvedenej skutočnosti. Keďže musel urgentne vyhľadať lekára v deň pojednávania, je pochopiteľným a logickým, že nebolo v jeho reálnych možnostiach lekárske potvrdenie predložiť okresnému súdu pred pojednávaním. Práve za týmto účelom slúži aj inštitút zrušenia rozsudku pre

zmeškanie, keď po jeho vydaní strana sporu preukáže, že z ospravedlniteľného dôvodu zmeškala pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, inak by nebol ani dôvod na podanie návrhu na jeho zrušenie. Z uvedeného dôvodu súd nemôže spravodlivo požadovať od žalovaného, aby v tak zlom zdravotnom stave ešte aj v daný deň informoval súd o nemožnosti sa pojednávania osobne zúčastniť vrátane riadneho ospravedlnenia sa z pojednávania, obzvlášť ešte aj predložiť písomné lekárske potvrdenie. Žalovaný sa rovnako nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, že zo žiadnej predloženej lekárskej správy a ani výmenného lístka nevyplýva záver, že žalovaný sa nemohol dňa 21.6.2022 z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť nariadeného pojednávania, keďže lekárske správy takúto prekážku nezmieňujú, nevyplýva z nich ani len dočasná pracovná neschopnosť žalovaného. V tejto súvislosti zdôraznil, že v prípade žalovaného sa jedná o chronické bolesti chrbta, ramena, ktoré sa u neho prejavujú už dlhodobo, a ktoré mu spôsobujú ďalšie zdravotné ťažkosti v dôsledku ktorých býva výrazným spôsobom obmedzený na obvyklom spôsobe života. Uvedená skutočnosť pritom vyplýva aj z predloženej lekárskej správy zo dňa 21.6.2022, z ktorej je zrejmé, že bol vyšetrený internistom aj dva týždne pred pojednávaním, ako aj z ďalších predložených lekárskych správ zo dňa 8.7.2021 a z lekárskeho vyšetrenia zo dňa 18.7.2022, ktoré vyšetrenie absolvoval následne po pojednávaní. Predložené lekárske správy dokazujú jeho vážny dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, čo však okresný súd úplne odignoroval a týmto sa nezaoberal. V daný deň si bolesti žalovaného neodkladne vyžadovali lekárske ošetrenie, je pochopiteľné, že nemohol sa s týmito bolesťami zúčastniť aj pojednávania, čo nemôže okresný súd ani od neho spravodlivo požadovať. Vzhľadom na vyššie uvedený dôvod, pre ktorý sa nemohol objektívne pojednávania zúčastniť, nemožno v žiadnom prípade jeho konanie vyhodnotiť za pasívne, ako aj že by o pojednávanie nemal záujem a preto by malo byť potrebné ho sankcionovať. Uvedenému názoru odporuje samotná skutočnosť, že najprv požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu pracovných povinností, a to z dôvodu, že pojednávania v danej veci sa chcel osobne zúčastniť. Taktiež po vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovaný využil zákonnú možnosť a voči tomuto sa odvolal, kedy žiadal rozsudok pre zmeškanie zrušiť zo zdravotných dôvodov, ktoré mu znemožnili sa zúčastniť nielen pojednávania ale aj samotnej pracovnej cesty, čo bol taktiež dôvod pre ktorý sa pojednávania nezúčastnil. Postup okresného súdu, ktorý ho nedôvodne sankcionoval rozsudkom pre zmeškanie je v rozpore aj s judikatúrou ústavného súdu. Namietal, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. (poukaz na uznesenie NS SR sp. zn. ). Z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu sa nemohol zúčastniť ani pracovnej cesty, z absolvovania ktorej pôvodne požiadal súd o odročenie pojednávania nariadeného na deň 21.6.2022, a to podaním zo dňa 20.6.2022, z dôvodu, že krátko pred pojednávaním sa mu zmenil pracovný plán, kedy musel nečakane pracovne vycestovať, v dôsledku čoho sa pochopiteľne nariadeného pojednávania nemohol osobne zúčastniť. Nesúhlasí so záverom okresného súdu, že žalovaný musel vedieť v dostatočnom predstihu, že bude v čase pojednávania pracovne odcestovaný, keď o termíne pojednávania sa dozvedel dňa 18.3.2022. Nakoniec však neabsolvoval ani pracovnú cestu, a to zo zdravotných dôvodov, preto okresnému súdu nemohol ani dodatočne predložil dôkaz o jeho vycestovaní, kedy sa mu pred odcestovaným (teda aj tesne pred pojednávaním) zhoršil zdravotný stav natoľko, že musel nevyhnutne navštíviť lekára a aj absolvovať vyšetrenia. Okresný súd pri rozhodovaní postupoval v rozpore so zákonom, čo malo za následok znemožnenie realizácie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k závažnému porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Okresný súd sa vôbec nezaoberal tým, že neboli splnené podmienky na vydanie citovaného rozsudku pre zmeškania (poukaz na uznesenie NS SR sp. zn. ).

8. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného sa vyjadril a uviedol, že napadnuté uznesenie navrhuje ako vecne správne potvrdiť. V podanom odvolaní absentujú akékoľvek argumenty, či dôkazy na podporu tvrdení žalovaného, ktoré by akýmkoľvek spôsobom odôvodňovali zrušenie uznesenia súdu, ktorým zamietol jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Zo žalovaným predložených podkladov nevyplynula ani potreba uznania žalovaného za dočasne práceneschopného zo strany ošetrujúceho lekára, vzhľadom k čomu má žalobca i naďalej za to, že nebolo možné hovoriť o takej intenzite nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý by účasti na pojednávaní bránil alebo bránil aspoň tomu, aby žalovaný svoju neúčasť riadne ospravedlnil hoc i telefonicky či aspoň e-mailom. Navyše žalovaný okresný súd o dôvodoch, ktoré mu podľa jeho slov bránili v účasti na pojednávaní neinformoval ani len dodatočne, ale prvýkrát ich uviedol až v odvolaní voči rozsudku pre zmeškanie. Stotožnil sa so záverom okresného súdu z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že nedošlo ku kumulatívnemu splneniu zákonných podmienok pre zrušenie rozsudku pre zmeškania z dôvodu absencie preukázania

ospravedlniteľných dôvodov brániacich účasti na súdnom pojednávaní. Žalovaný sa takýmto spôsobom iba vedome vyhýba splneniu si svojich povinností v zmysle zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), avšak proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť ( ). 10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 16.4.2021 do zaplatenia.

11. Predmetom odvolacieho konania () bolo právne posúdenie, či tu boli podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného (I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 16.4.2021 do zaplatenia a II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %), ktoré žalovaný v odvolaní namietal.

12. Podľa proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

13. Podľa odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b) pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 14. V zmysle ust. v spojení s ust. je odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie prípustné len z dôvodu, že na vydanie tohto rozsudku neboli splnené zákonné podmienky. Identifikácia existencie uvedeného dôvodu odvolacím súdom je tak jediným kritériom pre záver o (objektívnej) prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie. Z uvedeného tak možno dospieť k tomu, že v prípade odvolania proti rozsudku pre zmeškanie môže dôjsť k trom procesným situáciám, od ktorých sa potom odvíja aj povaha rozhodnutia odvolacieho súdu: 1/ odvolací súd zistí, že k vydaniu rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonné podmienky - rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zruší a vec vráti na ďalšie konanie, 2/ odvolací súd dospeje k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie - odvolanie uznesením odmietne ako neprípustné podľa pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, 3/ odvolateľ v odvolaní napáda rozsudok pre zmeškanie z iných dôvodov ako uvádza

- odvolací súd uznesením odmietne odvolanie ako neprípustné podľa . 15. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 24.8.2021 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 16.4.2021 do zaplatenia. Okresný súd vydal dňa 10.9.2021 platobný rozkaz č. k. -30, ktorým vyhovel návrhu žalobcu. Predmetný platobný rozkaz bol na základe odporu podaného žalovaným dňa 5.10.2021 zrušený. Dňa 18.3.2022 bolo žalovanému doručené predvolanie na termín pojednávania dňa 21.6.2022 (na ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom pre zmeškanie). V predmetnom predvolaní súd prvej inštancie strany poučil, že ak sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavia, môže ich súd dať predviesť a uložiť povinnosť zaplatiť trovy predvedenia. Rovnako strany poučil, že v takom prípade, t. j. ak sa na pojednávanie nedostavia a svoju neprítomnosť neospravedlnia včas a vážnymi okolnosťami, na návrh druhej strany rozhodne rozsudkom pre zmeškanie v zmysle a . Žalovaný dňa 20.6.2022 (t. j. deň pred pojednávaním) podal na okresný súd žiadosť o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní (pričom v žiadosti neuviedol telefónne číslo ani elektronický kontakt v zmysle povinnosti podľa ). Okresný súd listom zo dňa 20.6.2022 oznámil žalovanému, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na 21.6.2022 nevyhovuje, nakoľko dôvod ním uvádzaný v žiadosti o odročenie pojednávania nie je dôležitým dôvodom, pre ktorý by malo byť pojednávanie odročené v zmysle (doručované žalovanému do elektronickej schránky). Žalovaný sa na pojednávanie súdu dňa 21.6.2022 so začiatkom o 12:30 hod. nedostavil, právny zástupca žalobcu podal na predmetnom pojednávaní návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného (zápisnica o pojednávaní zo dňa 21.6.2022 na č. l. 65).

16. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné alebo d) nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

17. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

18. Podľa , na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

19. Podľa a 2 každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

20. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak žalovaný nerešpektuje súdom uložené povinnosti, zodpovedá tomu i forma rozhodnutia (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1004).

21. Rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil.

22. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

23. Pri rozhodovaní kontumačným rozsudkom po nariadení pojednávania je súd povinný skúmať, či boli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Tieto osobitné podmienky sú zakotvené v ustanovení . V zmysle nich sa vyžaduje, aby bola podaná žaloba na plnenie ( ), žalovaný bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, aby bol žalovaný v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, pričom žalobca prítomný na pojednávaní podal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Všetky formálne podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného (z dôvodu nedostavenia sa na pojednávanie) musia byť splnené práve na tomto pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vydaný. Ak by súd vydal rozsudok pre zmeškanie napriek tomu, že nebola splnená niektorá zo zákonom stanovených podmienok, existoval by zákonný dôvod na podanie odvolania.

24. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie splnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškania podľa . V danej veci je predmetom konania splnenie povinnosti ( ), nakoľko žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 3.000,- eur s príslušenstvom, žalovaný sa nedostavil na súdne pojednávanie dňa 21.6.2022, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, pričom žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Aj odvolací súd má za to, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na súdnom pojednávaní (dňa 21.6.2022) vážnymi okolnosťami. V písomnej žiadosti o odročenie pojednávania (ktorá obsahuje ospravedlnenie na pojednávanie) zo dňa 20.6.2022, ktorá bola súdu prvej inštancie síce doručená deň pred pojednávaním (dňa 20.6.2022), a teda včas, žalovaný

neuviedol žiaden vážny a akceptovateľný dôvod, brániaci mu v prítomnosti na súdnom pojednávaní v intenciách . Ustanovenie totiž predpokladá ospravedlnenie neúčasti žalovaného na súdnom pojednávaní z vážnych dôvodov, t. j. takých, ktoré sú vzhľadom k ich povahe spôsobilé neúčasť žalovaného na pojednávaní ospravedlniť a neumožnili by komukoľvek inému za rovnakých okolností byť na súdnom pojednávaní prítomný. Odvolací súd má tiež za to, že také okolnosti žalovaný v ospravedlnení neuviedol, keď sa odvolával len na pracovné odcestovanie, ktoré správne súd prvej inštancie nepovažoval za dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Naviac z obsahu spisu nie je možné vyvodiť ani záver o jeho existencii (nesvedčí o tom žiadny listinný dôkaz), okrem tvrdenia samotného žalovaného v žiadosti o odročenie pojednávania.

25. síce taxatívne neurčuje, čo je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní, resp. čo je možné považovať za vážnu okolnosť neúčasti na pojednávaní, rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov je však možné považovať za ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len závažnú prekážku, ktorá je preukázaná a ktorá bráni žalovanému dostaviť sa na pojednávanie. Existenciu takejto okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný, ktorý žiada svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Žalovaný takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní vo svojej netvrdil a ani nepreukázal, keďže ním tvrdené neodkladné pracovné povinnosti, pracovné odcestovanie nepredstavujú vážne okolnosti neúčasti na nariadenom pojednávaní, čo správne uzavrel súd prvej inštancie.

26. K problematike ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane zúčastniť nariadeného pojednávania, t. j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (obdobne NS SR sp. zn. ).

27. Poukaz žalovaného v odvolaní na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ktorým bol okrem iného zrušený rozsudok odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok pre zmeškanie súdu prvej inštancie v danej veci neobstojí, keďže tento sa týkal inej procesnej situácie, keď predmetom konania nebol výrok na plnenie podľa (ako v preskúmavanej veci) ale určovací výrok podľa .

28. Žalovaný odvolanie tiež odôvodňoval tým, že sa nemohol zúčastniť vytýčeného pojednávania pre opísané zdravotné dôvody, a to zhoršený zdravotný stav v dôsledku čoho neabsolvoval ani plánovanú pracovnú cestu. Na uvedené v danom prípade odvolací súd neprihliadal, nakoľko má za to, že dôvody uvádzané žalovaným týkajúce sa jeho zhoršeného zdravotného stavu v deň pojednávania, mohli byť len dôvodom uplatnenia návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku v zmysle , .

29. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnej veci žalovaný nedôvodne namietal nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa , a teda súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na pojednávaní vyhovel návrhu žalobcu a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, keďže podmienky pre aplikáciu v posudzovanej veci boli dané. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, odvolanie žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie súdu prvej inštancie odmietol podľa (obdobne R 54/2020) I. výrokom tohto uznesenia.

30. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

31. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

32. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením (keďže žalovaný podaním odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, ktoré bolo odmietnuté z dôvodu neprípustnosti odvolania proti nemu, zavinil výsledok odvolacieho konania v jeho neprospech) tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. v plnom rozsahu, keď odvolací súd nevidel dôvod pre aplikáciu ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

34. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie /ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie/ bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť.

35. Predmetom odvolacieho konania () bolo posúdenie, či tu boli dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ktoré zrušenie navrhol včas žalovaný, ktoré dôvody súd prvej inštancie neuznal za dôvody, ktoré by ospravedlňovali zmeškanie žalovaným pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie.

36. Podľa ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie, ods. 3 návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

37. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní, na ktorom sa nezúčastnil žalovaný, môže žalovaný zo zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalovaný povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 101-107). Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle , ktorý musí strana konania preukázať, sú len také okolnosti, ktoré nastali neočakávane, boli príčinou znemožňujúcou dostaviť sa na pojednávanie a svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému známa, ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil (porov. uznesenie NS SR sp. zn. , , ).

38. Ustanovenie zakotvuje osobitný spôsob ochrany žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie vo forme návrhu na jeho zrušenie, pričom ak ide o rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydaný na pojednávaní (ako je to v posudzovanej veci), môže žalovaný podať návrh na jeho zrušenie iba vtedy, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Môže ísť napríklad o neočakávané prekážky zdravotného charakteru, pre ktoré je nespravodlivé sankcionovať žalovaného za porušenie povinnosti, keďže toto porušenie žalovaný nezapríčinil, nakoľko nie je možné vylúčiť, že na jeho strane pred pojednávaním dôjde k nepredvídanej udalosti, ktorej vznik ovplyvniť nemôže. Účelom tejto zákonnej úpravy je teda zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

39. Za potrebné považuje odvolací súd uviesť, že v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (zákonná úprava vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku), ale je oprávnený skúmať len, či žalovaný ne/preukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania, preto poukaz žalovaného na rozhodnutia NS SR sp. zn. ani sp. zn. (s ohľadom na uvedené v odseku 27) neobstojí.

40. Z účelu a povahy tohto procesného inštitútu teda možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania, keď za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.

41. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.

42. V odvolacom konaní sa teda odvolací súd zaoberal len skutočnosťou, či boli splnené podmienky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uvedené v ustanovení , ktorú uvedené ustanovenie zabezpečuje žalovanému súdnu kontrolu v prípade vydania kontumačného rozsudku. Umožňuje totiž žalovanému žiadať o jeho zrušenie v prípade, ak zmeškal pojednávanie, na ktorom bol tento rozsudok vyhlásený, z ospravedlniteľného dôvodu. Odvolací súd preto skúmal, či okolnosti žalovaným uvádzané (a preukázané) možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti na pojednávaní. Vychádzajúc z účelu a zmyslu tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane a boli príčinou, že sa naň nemohol dostaviť. Všeobecne za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému vopred známa (aj keď jej objektívne znemožnil pojednávania sa zúčastniť), ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť ospravedlnil. Existenciu takéhoto ospravedlniteľného dôvodu musí žalovaný preukázať.

43. Súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, keďže druhá podmienka, t. j. preukázanie ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, splnená nebola. Dôvody, ktoré žalovaný uvádzal vo svojom návrhu na zrušenie predmetného rozsudku nepovažoval za dôvody, pre ktoré by bolo možné rozsudok pre zmeškanie zrušiť. Žalovaný súdu nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol natoľko vážny, že by mu tento nedovoľoval súdu oznámiť telefonicky prípadne e-mailom túto skutočnosť a riadne sa z pojednávania ospravedlniť. Z lekárskej správy zo dňa 21.6.2022 okrem iného vyplýva, že s rovnakými ťažkosťami bol vyšetrovaný už pred mesiacom na APS, na vyšetrenie nedoniesol správu, pričom ľavé rameno ho bolí už od soboty, bol vyšetrený aj internistom pred dvomi týždňami. Z lekárskej správy z 8.7.2021 vyplýva, že bol odoslaný na kontrolný odber draslíka. Z lekárskej správy z 18.7.2022 vyplynul záver o diagnóze M53.1, žalovanému bol odporučený šetriaci režim, rehabilitácia pod vedením fyzioterapeuta, masáže, racionálna diéta, primeraný pohybový a pitný režim a individuálne cvičenia. Zo žiadnej predloženej lekárskej správy a ani výmenného lístka tak nevyplýval záver, že žalovaný nebol dňa 21.6.2022 o 12:30 z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu schopný zúčastniť sa pojednávania. Lekárske správy takúto prekážku nezmieňujú, nevyplýva z nich ani len dočasná pracovná neschopnosť žalovaného, pred, počas alebo po termíne pojednávania. Súd prvej inštancie tiež argumentoval tým,

že žalovaný mal vedomosť o termíne pojednávania a ani dodatočne okresnému súdu zhoršenie svojho zdravotného stavu neoznámil, urobil tak až v podanom odvolaní, ktorý podľa obsahu okresný súd posúdil aj ako návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

44. Po oboznámení sa odvolacieho súdu s listinnými dôkazmi označenými v odseku 43 predloženými spolu s odvolaním (proti rozsudku pre zmeškanie) odvolací súd konštatuje, že ani tieto listinné dôkazy nepreukazujú existenciu ospravedlniteľného dôvodu žalovaného, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zo žiadnej predloženej lekárskej správy a ani výmenného lístka nevyplýva záver, že žalovaný nebol dňa 21.6.2022 o 12:30 z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu schopný zúčastniť sa pojednávania. Z predložených listinných dôkazoch (označených v odseku 43) nevyplýva ani dočasná pracovná neschopnosť žalovaného v čase pojednávania (choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom v zmysle na odročenie - pozri R 31/1995). Aj podľa názoru odvolacieho súdu, tieto okolnosti nemožno vnímať ako znemožňujúce žalovanému telefonickú alebo inú formu diaľkovej komunikácie so súdom. Naviac podľa tvrdenia žalovaného (vyplývajúce z lekárskej správy zo dňa 21.6.2022) mal zdravotné ťažkosti už od soboty /18.6.2022 – poznámka odvolacieho súdu/, lekárske vyšetrenie absolvoval však až v deň pojednávania t.j. 21.6.2022, pričom podľa žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 20.6.2022 (napriek zdravotným ťažkostiam od soboty 18.6.2022 – poznámka odvolacieho súdu) žalovaný plánoval pracovne odcestovať v deň pojednávania dňa 21.6.2022. O namietaných skutočnostiach ohľadom zdravotných ťažkostí neinformoval okresný súd pred pojednávaním ani v deň pojednávania, ale prvýkrát ich uvádza až v podanom odvolaní (proti rozsudku pre zmeškanie). Odvolací súd poukazuje na to, že za ospravedlniteľný dôvod nemožno považovať ani pracovné odcestovanie (ktoré sa v skutočnosti ani neuskutočnilo) s poukazom na uvedené v odseku 24.

45. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

46. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

47. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

48. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (vo veci sp. zn. ) podľa v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech priznal proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil dôvody odôvodňujúce postup podľa .

49. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.