Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/9/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: I.. C. D., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XX, T., zastúpeného: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., IČO: 51 941 244, Krivá 3, Košice proti žalovanej: E. K., L.. XX.XX.XXXX, G. G. XXXX/XXB, D. N., zastúpenej: +ULTRA Legal s. r. o. advokátní kancelář, Sokolovská 270/201, Praha, v ktorej mene koná na území SR organizačná zložka: +ULTRA Legal s. r. o. advokátní kancelář, organizačná zložka, Grösslingová 56, Bratislava o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2022 sa žalobca domáhal vyslovenia neúčinnosti Darovacej zmluvy, na základe ktorej žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti o veľkosti 1/6- nebytový priestor č. X nachádzajúci sa na prízemí, vchod č. XX bytového domu súp.č. XXXX stojaceho na pozemku par. č. XXXX/XX vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach, príslušenstvu a pozemku, LV č. XXXXX G. T..Ú.. T.Š.W. D., Rozhodnutie o povolení vkladu Darovacej zmluvy E. - XXXX/XXXX zo dňa 21.09.2021 - XXXX/XXXX, Darovacej zmluvy, na základe ktorej žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k parkovaciemu státiu č. X, LV č. XXXXX G. T..Ú.. T.Š.W. D., Rozhodnutie o povolení vkladu Darovacej zmluvy E. - XXXX/XXXX zo dňa 21.09.2021 - XXXX/XXXX, Darovacej zmluvy, na základe ktorej žalovaná nadobudla pozemok stojaci na parcele registra „C“, par.č. XXXX/XXX druh pozemku: Záhrada o výmere 247 m2 vedený na LV č. XXXXX G. T..Ú.. T.Š.W.- D. a Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej žalovaná nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti a to byt č. X nachádzajúci sa na prízemí vo vchode č. XX bytového domu súp.č. XXXX stojaceho na parc. č. XXXX/XX E. O., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach, príslušenstvu a pozemku, vedený na LV č. XXXXX G. T..Ú.. T.Š.W. D., E. XXXX/XXXX zo dňa 18.08.2021, Rozhodnutie o povolení vkladu Dohody o vyporiadaní BSM - číslo zmeny - XXXX/XXXX.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je aktívne legitimovaným na podanie žaloby a to ako veriteľ vymáhateľnej pohľadávky vo výške 400.000,- eur titulom Zmenky so splatnosťou 1.3.2021. Podmienky odporovateľnosti považoval za splnené, keď dlžník P.Š. K. v úmysle ukrátiť uspokojenie veriteľa previedol na žalovanú majetok vyššie špecifikovaný v žalobe, pričom právne úkony dlžníka P.Š.S. K. ukracujú uspokojenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa, nakoľko vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že žalobca ako veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa aspoň čiastočne uspokojil. Pasívne vecne legitimovaná je žalovaná, ktorá je bývalou manželkou dlžníka P.Š.S. K., ktorá musela vedieť o finančných problémoch bývalého manžela. Žalobca zdôraznil, že k uzatvoreniu sporných darovacích zmlúv došlo krátko na to, čo manželstvo žalovanej a dlžníka bolo právoplatne rozvedené.

3. Zo zdroja okolia P.Š.S. K. sa žalobca navyše dozvedel, že v prípade rozvodu manželov K. sa malo jednať o formálny rozvod a manželia v skutočnosti naďalej spolu žijú. Žalobca sa domnieva, že v prípade manželov K. sa jednalo o účelový rozvod, nakoľko jednak došlo k zániku a následnému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tiež v zmysle sa bývalá manželka nepovažuje automaticky za blízku osobu, čo výrazne sťažuje pozíciu veriteľa pri odporovateľnosti právnych úkonov. Žalobca poukázal na skutočnosť, že k prevodom majetku došlo v krátkom čase po právoplatnom ukončení manželstva, čo významne podporuje jeho domnienku o účelovosti ukončenia manželstva.

4. Čo sa týka vzniku pohľadávky opísal skutkový dej nasledovne: Žalobca bol jediným spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti Emirex s.r.o., ktorá zanikla zlúčením dňa 16.12.2017, ktorá zároveň bola vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území N.: • pozemok parcelné číslo XXXX/ XXX, parcela registra „C“, druh pozemku: ostatné plochy s výmerou 192 m2 • pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, parcela registra „C“, druh pozemku: ostatné plochy s výmerou 2094 m2 zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie N. (ďalej aj ako „pozemky“). V roku 2015 ho oslovil jeho známy P.Š. K. ako konateľ spoločnosti Paseo Grunty s.r.o., ktorý je zároveň bývalým manželom žalovanej s ponukou na odkúpenie predmetných pozemkov, nakoľko mal v záujme uskutočniť developerský projekt Paseo Grunty, výstavbu bytových domov v lukratívnej lokalite košickej mestskej časti Sídlisko KVP na C. P.. Hodnota týchto pozemkov bola stanovená dohodou zmluvných strán na sumu 750.000,- eur, žalobca pri ponuke vychádzal z ohodnotenia realitných kancelárií, čo druhá strana bez výhrad akceptovala. P.Š. K. ani spoločnosť Paseo Grunty s.r.o. takou finančnou hotovosťou nedisponovala. Nakoľko žalobca pána K. osobne poznal, mal k nemu dôveru, dohodli sa tak, že na Kúpnej zmluve bude figurovať výrazne nižšia suma a to 250.000,- eur. Zvyšok sumy predstavoval záväzok fyzických osôb k čomu strany uzatvorili zmluvu. (Dôkaz: Kúpna zmluva zo dňa 3.11.2015 Zmluva o pôžičke zo dňa 3.11.2015). Nastavenie úhrady kúpnej ceny v kontexte časti zaplatenia kúpnej ceny a z časti pôžičky na zvyšok sumy, ktorá tak skutočne predstavovala reálnu hodnotu pozemkov bol nápadom práve P.Š.S. K., ktorý žalobcovi uviedol, že kúpna cena ktorá bude uvedená v kúpnej zmluve musí byť uhradená v celku (nie je možné uviesť časť kúpnej ceny s neskorším dátumom splatnosti), aby mohol požiadať banku o poskytnutie úveru. Možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany predávajúceho pre nezaplatenie kúpnej ceny by žiadna banka neakceptovala. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi súkromnými osobami a to žalobcom a P.Š.M. K. s tým, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 70.000,- eur účelovo viazaných na výstavbu bytového domu na ulici KVP, P.Š. K. sa zaviazal vrátiť prvú časť pôžičky vo výške 200.000,- eur najneskôr do 30.11.2016 a druhú časť vo výške 370.000,- eur najneskôr do 30.11.2017. Zmluvné strany si dohodli pre prípad omeškania úrok vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. V zmysle článku II bod 2.4 Zmluvy o pôžičke preberá spoločnosť Paseo grunty s.r.o. ručiteľský záväzok podľa , v zmysle ktorého ak dlžník riadne a včas nezaplatí Zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi za dlžníka. Dlžník veriteľovi včas pohľadávku neuhradil, dlh sa stal splatný a žalobca sa začal domáhať vrátenia finančných prostriedkov. P.Š. K. opakovane žalobcu zavádzal, že finančné prostriedky budú čoskoro vrátené, podľa jeho slov malo dôjsť k omeškaniu so stavebnými prácami a financovaním stavby. Aby žalobcu čiastočne ukľudnil, uzatvoril P.Š. K. ako konateľ spoločnosti Paseo grunty s.r.o. s oznamovateľom Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 27.7.2018 (ďalej ako „Zmluva“), v zmysle ktorej sa zaväzuje zaslať oznamovateľovi ako budúcemu predávajúcemu výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy do dátumu 30.11.2018. Predmetom kúpnej zmluvy má byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to X izbového bytu č. 3-X.XX G. J. vo výmere podlahovej plochy bytu 116,45 m2 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku a garážového státia pod J.- G. D. c.č. XX S. N.Ž.M. D. G. J.- G. D. c.č. XX. v hodnote 225.000,- eur s DPH. Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena bude uhradená ako zápočet za vzniknutý dlh titulom pôžičky, pričom skutočnosť, že k úhrade kúpnej ceny zo strany budúceho kupujúceho došlo, zmluvné strany konštatujú v článku V ods. 1 Zmluvy. V zmysle článku V ods. 1 sa predávajúci zaväzuje, že neuzatvorí žiadnu zmluvu ani neuskutoční žiaden právny úkon smerujúci k scudzeniu alebo akémukoľvek zaťaženiu alebo obmedzeniu vlastníckeho práva s výnimkou takých zmlúv a právnych úkonov, ktoré smerujú k uzavretiu kúpnej zmluvy v prospech budúceho kupujúceho. V zmysle článku VI ods. 3 Zmluvy je budúci predávajúci povinný vrátiť prvú časť kúpnej ceny budúcemu kupujúcemu v prípade, ak budúci predávajúci neodošle písomnú výzvu na uzatvorenie Kúpnej zmluvy najneskôr do 30.11.2018 a zároveň ak si ju budúci kupujúci písomne uplatní u budúceho predávajúceho. K uzatvoreniu Kúpnej zmluvy nedošlo, nakoľko sa žalobca následne dozvedel, že na nehnuteľnosti visí ťarcha, záložné právo v prospech banky, čím by musel žalobca uhradiť ďalších 130.000,- eur. Žalobca opakovane vyzýval opakovane P.Š.S. K. na vrátenie finančných prostriedkov, snažil sa situáciu riešiť zmierlivo s ohľadom na predchádzajúce korektné vzťahy. Oznamovateľ adresoval 2 mimosúdne výzvy na vrátenie finančných prostriedkov a to dňa 21.6.2019 a dňa 20.4.2020. Následne po vzájomných rokovaniach P.Š. K. vystavil zmenku na sumu 400.000,- eur so splatnosťou 1.3.2021. Nakoľko ani po tejto dobe nedošlo k úhrade pohľadávky, žalobca vyzval P.Š.S. K. na úhradu zmenky. P.Š. K. prestal komunikovať so žalobcom, na výzvy nereaguje. Následne sa žalobca dozvedel, že P.Š. K. všetok svoj majetok nachádzajúci sa v katastrálnom území T.Š.W.- D. previedol na svoju bývalú manželku E. K..

5. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe poprela. Mala za to, že žalobca na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení neoznačil žiadny dôkaz, pričom jeho zaťažuje tak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno. Žalovaná poprela tvrdenie, že by sa jej bývalý manžel mal zbavovať majetku v úmysle ukrátiť veriteľa, žalovaná nemala a ani nemohla mať vedomosť o tvrdenom úmysle, nakoľko predmetné právne úkony boli uskutočnené v súvislosti s riadnym vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov po jeho zániku a za účelom ich celkového majetkového vysporiadania po rozvode manželstva. Žalovaná nebola nikdy účastníčkou právnych úkonov urobených medzi žalobcom a pánom P. K. a nevie sa preto vyjadriť k existencii tvrdenej domnelej pohľadávky. Poprela tiež skutkové tvrdenia žalobcu, že právne úkony pána P. K., ktorými došlo k celkovému majetkovému vyporiadaniu pomerov bývalých manželov, ukrátili uspokojenie domnelej pohľadávky žalobcu. Manželstvo žalovanej a pána P. K. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 02.10.2020. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj darovacie zmluvy boli uzatvorené v mesiacoch august a september 2021, a to po zániku manželstva za účelom celkového majetkového vyporiadania bývalých manželov. Žalovaná a pán P. K. neboli v čase uzatvorenia predmetných právnych úkonov blízkymi osobami. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa malo jednať o formálny rozvod manželstva a žalovaná a pán K. v skutočnosti naďalej spolu žijú. Uvedené tvrdenie možno ľahko vyvrátiť už len samotnou skutočnosťou, že žalovaná sa po rozvode manželstva odsťahovala z mesta Košice a žije v D. N.. Zároveň spolu ani nemôžu žiť, nakoľko pán P. K. zomrel dňa 9.9.2022.

6. Žalovaná zdôraznila, že zmyslom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že voči žalobcovi je neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Vymáhateľnou pohľadávkou sa pritom rozumie taká pohľadávka veriteľa, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2009, sp. zn. , zo dňa 23.11.2011, sp. zn. , zo dňa 17.12.2013, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 01.07.2015, sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR pod R 12/1998, R 12/2003 a R 5/2007). Žalovaná ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie o existencii vymáhateľnej pohľadávky voči pánovi P. K., pričom existencia vymáhateľnej pohľadávky je jednou zo základných hmotnoprávnych podmienok úspešnosti odporovacej žaloby. (za vymáhateľnú označila pohľadávku veriteľa, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu). Žalobca tiež podľa žalovanej neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie o ukracujúcom právnom úkone. Žalovaná ako aj jej bývalý manžel realizovali totiž predmetnými právnymi úkonmi celkové majetkové vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva rozvodom a to bez úmyslu svojim konaním poškodiť alebo ukrátiť žalobcu a k poškodeniu a ukráteniu žalobcu ani nedošlo ( ). Záverom k tejto časti zhrnula, že predmetné právne úkony neboli uskutočnené v úmysle ukrátiť žalobcu, teda, že by právnymi úkonmi bol úmyselne nastolený taký stav, ktorý by žalobcovi znemožnil alebo sťažil uspokojenie doposiaľ súdom právoplatne nepriznanej pohľadávky z majetku pána P. K..

7. K zmluve o pôžičke zo dňa 03.11.2015 a k predloženej listine označenej ako “zmenka“ sa žalovaná, vo vzťahu k pohnútke a motívu účastníkov právnych úkonov, ako aj k ich realizácii, nevedela bližšie vyjadriť.

Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o pôžičke však možno uviesť, že veriteľ sa v nej zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku vo výške 70.000,- EUR a finančné prostriedky dlžníkovi odovzdať do 30.11.2015 (čl. I. bod 1.1). Ďalej, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi dlh s úrokom za poskytnutie pôžičky nasledovne: prvú časť vo výške 200.000, EUR najneskôr do 30.11.2016 a druhú časť vo výške 370.000,-EUR do 30.11.2017 (čl. I. bod 1.2). K žalobe nebol pripojený a ani v žalobe nebol označený dôkaz preukazujúci poskytnutie pôžičky, pričom zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom. Odhliadnuc od uvedeného sa už na prvý pohľad javí dojednanie o vrátení dlhu spolu s úrokmi celkom vo výške 570.000,-EUR, pričom predmetom pôžičky bol suma vo výške 70.000,-EUR, ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, a teda žalobca nedisponuje voči dlžníkovi žiadnou peňažnou pohľadávkou. Pokiaľ ide o listinu označenú ako “zmenka“, táto podľa názoru žalovanej nespĺňa zákonné predpoklady na to, aby sa mohla považovať za cenný papier - zmenku podľa Osoba v “zmenke“ označená ako dlžník je P. K. (s dlhým „í“), pričom skutočné meno bývalého manžela žalované je P. K. (s krátkym „i“), zároveň podľa vedomosti žalovanej v čase, kedy mala byť predmetná listina vystavená už pán P. K. nemal adresu trvalého pobytu Č. XXX, XXX XX O.. V neposlednom rade porovnaním podpisu pána P. K. na listinách pripojených k žalobe (zmluva o pôžičke, kúpna zmluva, zmluva o budúcej zmluve...) s podpisom na listine označenej ako “zmenka“ možno dospieť k záveru, že tieto podpisy neboli urobené jednou osobou, resp. že podpis na listine označenej ako “zmenka“ nie je totožný a ani podobný so skutočným podpisom pána P. K..

8. Žalobca v replike k námietke žalovanej ohľadom existencie respektíve neexistencie vymáhateľnej pohľadávky uviedol, že pre vyhovenie odporovacej žalobe je postačujúce, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou (vykonateľnou) v priebehu odporovacieho konania (v čase rozhodovania súdu), a to z dôvodu, že žalobca musí podať žalobu najneskôr do uplynutia prekluzívnej trojročnej lehoty, aby sa tak vyhol nepriaznivým dôsledkom zmeškania lehoty. Prerušenie konania o odporovacej žalobe až do skončenia konania, ktorého výsledkom môže byť vykonateľná pohľadávka, sa javí ako vhodné a súladné so zásadou spravodlivej ochrany práv. Ak teda v čase rozhodovania súdu o odporovacej žalobe pohľadávka žalobcu (veriteľa) voči dlžníkovi ešte nie je vymáhateľná a žalobca sa domáha jej priznania v inom konaní, je spravidla daný dôvod na prerušenie konania o odporovacej žalobe. K vyššie uvedenému žalobca uviedol, že po tom ako sa dozvedel, že je dlžník P.Š. K. nebohý, prihlásil svoju pohľadávku do dedičstva po nebohom poručiteľovi, pričom okrem iného vyzval povereného súdneho komisára- notárku, aby oznámila veriteľovi potenciálnych dedičov, aby sa mohol domáhať uplatnenia žaloby o zaplatenie titulom zmenky. Po podaní žaloby žalobca navrhne súdu prerušenie konania. K námietke žalovaného ohľadom tvrdenia o ukracujúcom právnom úkone žalobca uviedol, že informácie ohľadom majetku dlžníka P.Š.S. K. mal výlučne od neho, pričom v čase keď žalobca opakovane žiadal o úhradu dlhu, tento odkazoval len na nehnuteľné majetky, ktoré sú predmetom tejto žaloby. V čase keď sa žalobca začal zaujímať o uplatnenie svojich nárokov na súde, z verejne dostupných zdrojov zistil, že tieto boli prevedené na žalovanú. O inom majetku vedomosť žalobca nemal, právom sa ale domnieva, že týmito úkonmi došlo k ukráteniu jeho majetku natoľko, že nebol schopný splácať svoje záväzky.

9. Žalobca navrhol súdu, aby si z Okresného úradu Košice, katastrálny odbor vyžiadal Dohodu o vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov, číslo vkladu E. XXXX/XXXX zo dňa 18.8.2021 a to z dôvodu, že v rámci zásad vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov sú podiely pri vysporiadaní v zásade rovnaké a z ktorej musí byť zrejmé v akej hodnote boli vypriadavané podiely oboch účastníkov dohody. Žalobca navrhol súdu, aby vyžiadal do konania súpis majetku nebohého poručiteľa v dedičskom konaní vedenom súdnym komisárom C.. C. D.c.čM., číslo konania XXD/XXX/XXXX. K námietke žalovanej, že v žalobe nebol označený dôkaz, ktorý by preukazoval poskytnutie pôžičky, pričom zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom žalobca uviedol nasledovné. Predmetom konania nie je zisťovanie kauzálneho vzťahu. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti. Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. Za daných okolností žalobca uviedol všetky skutočnosti, ktoré však s predmetom sporu súvisia okrajovo, za vymáhateľnú pohľadávku žalobca označuje zmenku ako prísne formálny cenný papier. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že nie je povinný právne kvalifikovať zmluvný vzťah, to patrí súdu. Zmluva sa posudzuje podľa obsahu, kde v danom prípade prichádza do úvahy posúdenie danej zmluvy vzhľadom na skutkový stav ako úverový vzťah medzi žalobcom a dlžníkom P.Š.M. K.. Je zrejmé, že tento záväzok existoval a dlžník P.Š. K. ho nikdy nepopieral, čomu nasvedčujú všetky ďalšie úkony, ktoré uskutočnil a nakoniec vystavil sám zmenku, túto vlastnoručne aj podpísal ju aj napriek tomu, že žalobca navrhoval uznanie dlhu. Žalobca k námietke platnosti zmenky poukázal na skutočnosť, že základný interpretačný princíp uplatňujúci sa pri výklade náležitostí zmenky, a to tzv. rigor cambialis (zmenková prísnosť), pričom pre zmenku samu platí, že nie pri všetkých obligatórnych náležitostiach zmenky je rovnaká, a teda pri niektorých náležitostiach sa uplatňuje menej striktne a naopak, pri iných náležitostiach zmenky sa posudzuje prísnejšie. V zmysle vlastná zmenka obsahuje:1.označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;3. údaj sročnosti;4. údaj miesta, kde sa má platiť;5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Z uvedeného nevyplýva, aby podstatnou náležitosťou bolo bezpodmienečne určené aktuálne bydlisko osoby (prípadné zjavné pisárske chyby, obzvlášť v prípade ak zmenku vypĺňa zmenečník), avšak musí byť dostatočne určité na to, aby nebolo možné vystaviteľa vlastnej zmenky zameniť za iného. V danom prípade aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že v danom čase už mal iné bydlisko, čo znamená, že evidentne bydlisko uvedené na zmenke bolo kedysi jeho bydliskom, čo v spojitosti s inými identifikačnými údajmi na zmenke jednoznačne preukazujú nezameniteľnosť tejto osoby. Zároveň žalobca uvádza, že predmetom tohto konania nie je posúdenie platnosti zmenky. Nad rámec žalobca uvádza, že zmenku vystavil práve dlžník P.Š. K., pričom žalobca nemal dôvod spochybňovať údaje uvedené na zmenke týkajúce sa priezviska a adresy trvalého pobytu, ktorá mala byť údajne v danom čase neaktuálna. Čo sa týka sporného podpisu dlžníka P.Š.S. K., v danom prípade ide o nepreukázanú domnienku žalovaného. Žalovaný popiera skutočnosti, na základe ktorých žalobca tvrdí, že mu musel byť známy úmysel dlžníka úmyselne ukrátiť, nakoľko všetky úkony boli uskutočnené s riadnym vysporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný uvádza, že nebol účastníkom právnych úkonov medzi žalobcom a bývalým manželom P.Š.M. K.. Uvedené sa nezakladá na pravde, nakoľko žalobca v snahe doručiť osobne výzvu na úhradu dlhov P.Š.M. K. tohto osobne navštívil v jeho dome, kde toho času žili spoločne so žalovaným. Pred vchodom stretol práve žalovaného a pri rozhovore uviedol čo je dôvodom jeho návštevy. Má teda za to že minimálne od tohto momentu žalovaný musel mať vedomosť o záväzku žalovaného.

10. Žalovaná v duplike okrem iného poprela tvrdenie žalobcu, že sa mala osobne stretnúť so žalobcom, ktorý mal dlžníkovi P. K. osobne doručiť výzvu na úhradu dlhu. V žalobnej replike žalobca ani nešpecifikoval, kedy k takémuto stretnutiu malo dôjsť. Žalovaná uviedla, že sa so žalobcom pred domom nestretla, nakoľko po rozvode manželstva sa od novembra 2020 odsťahovala z Košíc a býva v D. N., a teda nikdy sa so žalobcom nerozprávala o jeho pohľadávkach voči jej bývalému manželovi P. K.. Žalovaná uviedla, že žalobcu osobne nepozná, nikdy sa s ním osobne nestretla a nikdy sa s ním nerozprávala o jeho údajných pohľadávkach voči pánovi P. K..

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi a ustálil nasledovný skutkový stav:

12. Výzvou zo dňa 20.04.2020 vyzval žalobca ako veriteľ P. K. ako dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 480.000,- eur, ktorá vyplýva zo zmluvy o pôžičke zo dňa 03.11.2015 uzavretej medzi I.. C. D. ako veriteľom a P. K. ako dlžníkom ako aj z kúpnej zmluvy zo dňa 03.11.2015 uzavretej medzi EMITEX s.r.o. zastúpenej konateľom I.. C. D. ako predávajúcim a firmou PASEO GRUNTY s.r.o. ako kupujúcim zastúpeným konateľom P. K..

13. Zo „Zmenky“ súd zistil, že bola vystavená dňa 26.11.2020 v Košiciach na zmenkovú sumu 480.000,- eur veriteľovi I.. C. D. s dátumom splatnosti 01.03.2021 dlžníkom P. K., narodeným XX.XX.XXXX, J. Č. XXX, O.. Zmenku vystavil dlžník P. K., ktorý zároveň prehlásil, že za zmenku zaplatí „bez protestu“. Pri podpise uvedené, že sa jedná o podpis vystaviteľa zmenky P. K..

14. Z občianskeho preukazu žalovanej vydaného dňa 16.11.2021 vyplýva trvalý pobyt v D. N., G. G. XXXX/XXB.

15. Z predbežného súpisu majetku a dlhov poručiteľa P. K. zo dňa 27.07.2023 spísaného notárkou C.. C. D. v dedičskom konaní vyplýva majetok v hodnote 1.402,47 eur, náklady spojené s pohrebom poručiteľa vo výške 1.761,33 eur, dlhy spolu vo výške 767.921,44 eur a pohľadávky veriteľov (oprávnených v exekučných konaniach) prihlásené súdnymi exekútormi voči poručiteľovi spolu vo výške 237.190,89 eur.

16. Dňa 29.07.2021 P. K. E. P. a dňa 04.08.2021 E. K. E. D. N. (pri osvedčení podpisu žalovanej totožnosť zistená z občianskeho preukazu, v ktorom zapísaný pobyt Bratislava) podpísali Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. zo dňa 02.10.2020, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol. Z úvodného ustanovenia zmluvy vyplýva, že predmetom dohody je vyporiadanie všetkých nehnuteľných, hnuteľných vecí ako aj záväzkov, ktoré patrili do zaniknutého BSM účastníkov. Spoločné veci vyporiadali tak, že byt č. X vchod XX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu E. O.Á., T. D. D.. Č.. XXXX na D. D. Q. E. T. so spoluvlastníckym podielom k pozemkom a spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu spolu so záložnými právami viaznucimi na nehnuteľnosti a hypotekárny úver č. XXXXXXXXXX od Tatra banky, a.s. so zostatkom ku 21.07.2021 vo výške 134.669,57 eur v celom rozsahu nadobudla bývalá manželka E. K.. Ohľadom hnuteľných vecí sa dohodli tak, že všetky hnuteľné veci (vrátane finančných prostriedkov na bankových účtoch), ktoré tvoria predmet BSM, sa v deň podpísania dohody už nachádzajú u toho účastníka dohody, ktorému pripadnú do výlučného vlastníctva na základe dohody. Účastníci sa dohodli, že vzhľadom k tomu, že bývalá manželka prevezme okrem nehnuteľnosti v celom rozsahu aj záväzok, bývalá manželka nebude vyplácať bývalému manželovi titulom vyporiadania BSM žiaden vyrovnávací podiel. Zároveň ani bývalý manžel nebude titulom vyporiadnia BSM vyplácať bývalej manželke žiaden vyrovnávací podiel. Účastníci sa dohodli na vyporiadaní ich BSM tak, že obaja účastníci nadobudnú približne rovnaký podiel v súlade s . Účastníci vyhlásili, že dohoda nie je v rozpore s ustanovením , plne vychádza zo zákonných zásad pri vyporiadaní BSM a rešpektuje ich, predstavuje spravodlivé vyporiadanie BSM účastníkov.

17. Právne súd posúdil prejednávanú vec nasledovne:

18. Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

19. Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

20. Podľa odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

21. Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

22. Podľa právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

23. Podľa právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

24. Podľa právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

25. Odporovacia žaloba je prostriedkom, ktorým sa veriteľ na súde môže domáhať, že právne úkony učinené dlžníkom ktoré z hľadiska veriteľa ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky a ktoré urobil dlžník práve s úmyslom poškodiť veriteľa, budú voči nemu právne neúčinné.

26. Predmetom konania je určenie neúčinnosti právnych úkonov uzavretých medzi dlžníkom žalobcu (veriteľa) P. K. a jeho bývalou manželkou E. K. (žalovaná) podľa , . Podmienky, za ktorých môže veriteľ napadnúť právny úkon dlžníka odporovacou žalobou, sú uvedené v ustanovení a sú nimi: právny úkon, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti) a vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, pričom tieto skutočnosti (pokiaľ nejde o prevod blízkej osobe), je všetky povinný preukázať žalobca. Teda absencia preukázania čo len jednej z nich má za následok nevyhovenie žalobe o odporovateľnosti právneho úkonu. V neposlednom rade hmotnoprávnou podmienkou úspešnosti odporovacej žaloby je jej uplatnenie v trojročnej lehote od urobenia odporovaného právneho úkonu.

27. Medzi stranami v konaní nebola sporná existencia právnych úkonov (dohoda o vyporiadaní BSM a darovacie zmluvy) ani ich platnosť. Spornou v konaní bola vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa danými právnymi úkonmi, úmysel dlžníka P. K. ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa a s tým súvisiaci status žalovanej ako blízkej osoby.

28. Účelom inštitútu občianskeho práva odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach a . Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti ( ), podmienkami odporovateľnosti ( až 5 ), podmienkami odporovateľnosti ( ), pasívnou vecnou legitimáciou ( a ) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právneho úkonu ( ).

29. Z hľadiska právneho posúdenia veci, účelom ust. a nasl. o odporovateľnosti právnych úkonov je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči veriteľovi, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorých okruh zákon nijako neobmedzuje. Dlžníkov právny úkon pritom musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka splatná, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (pozri rozsudok NS SR sp. zn. ).

30. Krátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky v zmysle už uvedeného predpokladá také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ (pozri napríklad rozhodnutia NS ČR sp. zn. , sp. zn. ). Dôkazné bremeno preukázať, že táto podmienka úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu bola splnená, je teda na žalobcovi. Nestačí pritom preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil. Musí byť preukázané, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku, teda že došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu jeho majetku.

31. Zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i k zmareniu možnosti uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Nie je pritom rozhodujúce o aký druh právneho úkonu ide. Môže ísť o úkon odplatný alebo bezodplatný, o právny úkon dvojstranný, či jednostranný, resp. o úkon, ktorým bol majetok scudzený (napr. kúpna alebo darovacia zmluva). Spoločným základným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka (jeho majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku). Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu (žalovanej) musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy (žalovaná o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol právny úkon urobený, vedela alebo musela vedieť). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere je na veriteľovi (žalobcovi). Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou právneho úkonu sú osoby jemu blízke ( a 117 ). V takomto prípade zákon úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá. Treba zdôrazniť, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napr. dobrá viera). To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť.

32. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu konania nenamieta.

33. Aktívne vecne legitimovaným k odporovacej žalobe podľa je veriteľ, ktorého pohľadávka je voči dlžníkovi vymáhateľná, ak dlžníkov právny úkon skracuje jej uspokojenie. Dlžníkov právny úkon ukracuje pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku tohto úkonu vzniknuté zmenšenie majetku má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pretože ak by tento úkon nebol, mohol by si z majetku dlžníka, hoci len čiastočne svoj nárok uspokojiť. Na základe uvedeného žalobca ako veriteľ dlžníka je aktívne vecne legitimovaný v spore. Pasívna vecná legitimácia je upravená v ustanovení , podľa ktorého právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, čo v danom konaní je žalovaná.

34. Základným predpokladom úspešného odporovania právnemu úkonu je splnenie zákonom stanovenej doby, do ktorej môže veriteľ odporovať právnemu úkonu a to úkony urobené v posledných troch rokoch, v ktorej lehote musí byť žaloba podaná na súde, nakoľko ide o prekluzívnu lehotu. Zachovanie prekluzívnej lehoty nebolo medzi stranami sporné, keď úkony boli vykonané v auguste 2021 a septembri 2021 a žaloba bola na súd podaná dňa 21.11.2022.

35. „Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2022 sp. zn. publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR ako R 2/2022) V odôvodnení tohto rozhodnutia Najvyšší súd SR konštatoval názorový rozpor v otázke výkladu zákonného pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ a poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ktoré položilo základ ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu jeho uverejnením v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí súdov SR (R 44/2001), a v ktorom bolo vyslovené, že zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.

36. Existenciu vymáhateľnej pohľadávky považoval súd za preukázanú, keď v súlade s aktuálnou judikatúrou postačuje „žalovateľná“ pohľadávka, nemusí sa nevyhnutne jednať o pohľadávku vykonateľnú, teda takú ktorá už má kvalitu judikovaného práva, t.j. bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, na základe ktorého možno začať exekúciu. Existenciu vymáhateľnej pohľadávky mal súd za preukázanú listinným dôkazom - Zmenkou zo dňa 26.11.2020, preto zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. , ktoré začalo podaním žaloby žalobcu C. D. proti Slovenskej republike (dedičstvo po poručiteľovi P. K. pripadne štátu ako odúmrť) a ktorého predmetom je zaplatenie sumy 400.000,- eur titulom zmenky. Keďže podmienkou odporovateľnosti nie je judikovaná pohľadávka, neexistuje dôvod na prerušenie konania, keď výsledok konania vedeného na Mestskom súde Košice nebude mať žiaden význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Zmenka podľa názoru súdu spĺňa obsahové náležitosti v zmysle a pokiaľ sa jedná o chybu v mene vystaviteľa a neaktuálnu adresu súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že z uvedeného ustanovenia nevyplýva, aby podstatnou náležitosťou bolo bezpodmienečne určené aktuálne bydlisko osoby (prípadné zjavné pisárske chyby, obzvlášť v prípade ak zmenku vypĺňa zmenečník), avšak musí byť dostatočne určité na to, aby nebolo možné vystaviteľa vlastnej zmenky zameniť za iného. V danom prípade aj z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že v danom čase už mal iné bydlisko, čo znamená, že evidentne bydlisko uvedené na zmenke bolo kedysi jeho bydliskom, čo v spojitosti s inými identifikačnými údajmi na zmenke jednoznačne preukazujú nezameniteľnosť tejto osoby. Tvrdenie žalovanej o nepravosti podpisu P. K. na zmenke nebolo v konaní preukázané, žalovaná na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.

37. Ďalšou podmienkou úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka je skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pričom dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony objektívne ukracujú uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nesie žalobca v postavení veriteľa. Odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony.

38. Existencia ukracujúcich právnych úkonov bola takisto preukázaná, keď darovacími zmluvami došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére dlžníka a vzniknuté zmenšenie majetku malo súčasne za následok, že veriteľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa aspoň čiastočne uspokojil.

39. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že nemožnosť dosiahnuť uspokojenie pohľadávky žalobcu z majetku dlžníka dostatočne preukazuje listinný dôkaz - predbežný súpis majetku a dlhov nebohého P. K. z dedičského konania, z ktorého vyplýva majetok v hodnote 1.761,33 eur a dlhy v hodnote 1.005.112,33 eur. Čo sa týka tvrdenia žalovanej: „dlžník vlastnil ďalšie obchodné spoločnosti, ktoré mali rozpracovaný developerský projekt, tieto firmy vlastnili nehnuteľnosti a rozostavenú stavbu“, jedná sa o skutkové tvrdenia žalovanej, ktoré nepreukázala.

40. Pokiaľ sa jedná o Dohodu o vyporiadaní BSM v konaní nebolo preukázané, že by ukracovala uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, keď týmto právnym úkonom dlžník a žalovaná ako bývalí manželia realizovali majetkové vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva rozvodom v súlade s . Žalovaná sa na základe dohody stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, avšak zároveň tiež prevzala záväzok z hypotekárneho úveru, ktorý bol zabezpečený záložným právom viaznucim na nehnuteľnosti. V konaní nebolo preukázané, že hodnota nehnuteľnosti prevyšovala záväzky, ktoré na seba žalovaná prevzala, keď v konaní nebola preukázaná hodnota nehnuteľnosti. Predmetom vyporiadania boli aj hnuteľné veci, vrátane peňažných prostriedkov na účtoch bývalých manželov, ktorých konkrétna hodnota nebola predmetom dokazovania, takže nie je možné vyhodnotiť, že dohoda bola uzavretá v rozpore s . K hodnote nehnuteľnosti, vyporiadavaným hnuteľným veciam žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Ak teda tvrdil, že dohoda bola uzavretá výrazne v prospech žalovanej, svoje tvrdenie nepreukázal.

41. Ďalším predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu je subjektívna stránka, teda preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ak žalovanej (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedela alebo musela vedieť. Splnenie danej zákonnej podmienky zostalo medzi stranami sporné. Právna úprava v ustanovení člení osoby na dve skupiny a) príbuzné osoby, za ktoré zo zákona považuje príbuzných v priamom rade, súrodenec a manžel, b) iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom ako osoby taxatívne vymenované v ust. , časť vety pred bodkočiarkou. Preto, aby sa iné osoby považovali pre účely ust. za osoby blízke, sa vyžaduje naplnenie subjektívnej stránky, a to existencia ich vnútorného citového vzťahu. V rámci druhej kategórie blízkych osôb musí byť kumulatívne so vzťahom splnená druhá podmienka, a to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú. Keďže sa jednalo o iné osoby v rodinnom pomere, v takomto prípade je podmienkou, aby kvalita a intenzita ich skutočného vzájomného vzťahu bola taká, že by ujma vzniknutá jednej z týchto osôb bola druhou z nich dôvodne pociťovaná ako jej vlastnú ujmu. Záver o tom, či by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb pociťovala druhá z nich ako svoju vlastnú, je založený predovšetkým na citových väzbách týchto osôb a na ich intenzite.

42. „Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napríklad dobrá viera). To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť.“. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2018, sp. zn. ).

43. Podmienka pociťovania ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej svedčí o istej kvalite a intenzite vzájomného vzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou majú. Tento vzťah musí byť pritom vzájomný, to znamená, že nestačí, ak jedna z osôb by pociťovala ujmu tej druhej ako svoju vlastnú, ale musí to platiť aj opačne. Keďže je pre posúdenie právneho úkonu významné, či k nemu došlo medzi osobami blízkymi, je nutné vzájomný vzťah účastníkov právneho úkonu posudzovať so zreteľom k okamžiku, kedy bol právny úkon urobený. V posudzovanom prípade bola žalovaná a dlžník bývalí manželia, teda sa nejedná o blízke osoby podľa definície pred bodkočiarkou. Aby však dlžník a žalovaná mohli byť považovaní za osoby sebe navzájom blízke v zmysle ustanovenia , musela by byť úroveň ich skutočných vzájomných vzťahov v dobe uzatvorenia právneho úkonu taká, že by ujmu, ktorú utrpela žalovaná, bola dlžníkom dôvodne pociťovaná ako jeho vlastná ujma.

44. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželstvo žalovanej a dlžníka bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 02.10.2020. Žalovaná sa v novembri 2020 odsťahovala z Košíc, kde mali dovtedy spoločné bydlisko. V čase podpísania dohody o vyporiadaní BSM dňa 04.08.2021 mala žalovaná bydlisko v Bratislave, dohodu podpísala v D. N.. V občianskom preukaze vydaným dňa 16.11.2021 mala uvedený trvalý pobyt v D. N..

45. Žalobca v žalobe uviedol, že prípade rozvodu manželov K. sa malo jednať o formálny rozvod a manželia v skutočnosti naďalej spolu žijú, čo sa mal dozvedieť zo „zdroja okolia P.Š.S. K.“. Tvrdenie žalobcu o spolužití bývalých manželov po rozvode manželstva nebolo preukázané. Žalobca nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Naopak, žalovaná preukázala, že minimálne v čase podpísania dohody o vyporiadaní BSM mala bydlisko v Bratislave a následne v D. N.. Domnienka žalobcu o účelovom rozvode taktiež nebola preukázaná, keď samotná skutočnosť, že po rozvode manželstva došlo k vyporiadaniu BSM nepreukazuje účelovosť rozvodu, jedná sa o zákonom dovolený spôsob vyporiadania BSM.

46. Samotné domnienky žalobcu o účelovosti rozvodu bez navrhnutia akýchkoľvek dôkazov o údajnom spolužití manželov po rozvode manželstva (prípadne o ich blízkom vzťahu po rozvode) nepreukazujú status žalovanej ako blízkej osoby dlžníka P. K. v čase uzavretia darovacích zmlúv a dohody o vyporiadaní BSM. Nakoľko súd žalovanú a dlžníka nepovažoval za blízke osoby, podľa , bolo povinnosťou žalobcu preukázať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovanej o tomto úmysle.

47. Preukázanie úmyslu dlžníka je podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu keďže druhou stranou úkonu nie je osoba blízka dlžníkovi. Úmysel dlžníka žalobcu nie je možné predpokladať len na základe skutočností, že sa nachádzal sa v zlej finančnej situácii, resp. nebol schopný splácať svoje záväzky.

48. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho dlžník konal pri uzavretí zmlúv so žalovanou s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa ako aj vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, hoci v tomto smere spočívalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno práve na ňom. V danom prípade neboli naplnené hmotnoprávne predpoklady úspešnosti odporovacej žaloby v zmysle a . Žalobca na preukázanie skutočností o vedomosti žalovanej o dlhu dlžníka P. K. voči žalobcovi najneskôr pri uzatváraní zmlúv nenavrhol žiadne dôkazy, okrem svojho výsluchu.

49. Existencia subjektívneho úmyslu P. K. ukrátiť veriteľa vyplýva podľa žalobcu predovšetkým z objektívnych okolností, konkrétne z toho, že P. K. vedel o svojich dlhoch voči žalobcovi, vedel o svojich majetkových pomeroch a realizoval úkony v prospech žalovanej, ktorými znížil hodnotu svojich majetkových aktív v prospech žalovanej. Súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožňuje, keď darovacie zmluvy boli síce ukracujúcimi právnymi úkonmi, avšak boli uzavreté v priamej súvislosti s vyporiadaním BSM, na základe ktorého sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou bytu a predmetom darovacích zmlúv boli nehnuteľnosti slúžiace k užívaniu tohto bytu (parkovanie, nebytový priestor prislúchajúci k bytu a keďže boli nadobudnuté zo strany dlžníka až po zániku manželstva, a funkčne súviseli s užívaním bytu boli v rámci dohody medzi bývalými manželmi prevedené darovacou zmluvou).

50. Vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vyplýva podľa žalobcu z toho, že žalovaná ako aj P. K. boli manželia, z čoho zákonite možno podľa žalobcu vyvodiť záver, že spolu dôsledným spôsobom komunikovali a že mali prehľad o svojich pomeroch a pohnútkach. Podľa názoru súdu púhy manželský status neznamená dôslednú komunikáciu a prehľad o pomeroch a pohnútkach manželov. Takého všeobecné konštatovanie nemá na vzťah žalovanej a dlžníka a ich vzájomnej vedomosti o „pomeroch a pohnútkach“ žiadnu vypovedaciu hodnotu. Zároveň podľa žalobcu žalovaná vedela o dlhoch P. K., na čo žalobca poukázal vo svojej replike, pričom zo strany žalovaného nedošlo k relevantnému vyvráteniu tohto skutkového tvrdenia. Žalovaná výslovne poprela, že sa so žalobcom osobne stretla. Túto negatívnu skutočnosť, teda že žalobca a žalovaná sa nikdy nestretli, nie je možné vzhľadom na negatívnu dôkaznú teóriu preukázať. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že k stretnutiu a následnej komunikácii o dlhoch dlžníka došlo. Subjektívnu stránku žalovanej možno podľa žalobcu vyvodiť aj z toho, že žalovaná bola zmluvnou stranou odporovaných úkonov a teda mala vedomosť o existencii právnych úkonov, na základe ktorých došlo k jej majetkovému obohateniu na úkor P. K., hoci takéto počínanie je neštandardné vzhľadom na to, že v tom čase P. K. a žalovaná boli rozvedení. Samotná skutočnosť, že žalovaná bola účastníčkou odporovaných úkonov nepreukazuje jej vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Táto teória žalobcu by bola v priamom rozpore s úpravou Odporovateľných právnych úkonov v (..“ak tento úmysel musel byť druhej strane známy..“). K námietke žalobcu, že žalovaná v súdnom konaní vo vzťahu k preukázaniu subjektívnej stránky neuvádzala vlastné skutkové tvrdenia, v tomto smere iba jednoducho popierala tvrdenia žalobcu, súd opakovane zdôrazňuje, že nositeľom dôkazného bremena aj vo vzťahu k subjektívnej stránke je výhradne žalobca a pasivita žalovanej v tomto smere nenasvedčuje účelovosti jej procesnej obrany, je prosto zvolenou taktikou procesnej obrany, ktorá voľba vzhľadom na výsledok konania bola napokon úspešnou.

51. Súd nevyhovel dôkaznému návrhu žalobcu na nariadenie jeho výsluchu, keď mal za to, že samotný výsluch žalobcu nie je spôsobilý overiť jeho skutkové tvrdenia prípadne vyvrátiť skutkové tvrdenia žalovanej. V prejednávanej veci boli z pozície strán sporu uvádzané protichodné skutkové tvrdenia (napr. či bývalí manželia spolu po rozvode naďalej žili, či sa strany sporu osobne stretli). Aj v prípade, že by počas výsluchu žalobca zopakoval skutkové tvrdenia zo žaloby, súd by samotnú výpoveď žalobcu nepovažoval za dostačujúcu na preukázanie jeho tvrdení a to aj s poukazom na podporný charakter výsluchu strany ako dôkazného prostriedku. Skutkové tvrdenia by ostali v rovine „tvrdenie proti tvrdeniu“ a vzhľadom na skutočnosť, že nositeľom dôkazného bremena o splnení náležitostí úspešného odporovania je žalobca, súdu by nezostalo nič iné, len konštatovať neunesenie dôkazného bremena žalobcom. V danej veci žalobca mohol navrhnúť okrem svojho výsluchu ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo však nevykonal (nie je úlohou súdu konkretizovať možné dôkazné prostriedky i s ohľadom na zásadu rovnosti strán sporu).

52. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, keď žalobca nepreukázal splnenie všetkých predpokladov pre úspešnú odporovateľnosť právnych úkonov a preto žalobcu zamietol.

53. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. a priznal žalovanej náhradu trov konania, keďže bola úspešná vo veci, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.