Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5PPok/1/2021

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci partnera verejného sektora: ZIPP-S, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 31, Bratislava, 811 02, Slovenská republika, IČO: 35 693 568 zast.: T.. J. L. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, pre ktorého plní povinnosti oprávnenej osoby: ADAUS, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 82108 Bratislava - mestská časť Ružinov, Slovenská republika, IČO: 36731544, práv. zast. Mgr. Michal Pecko, advokát, Miletičova 5A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 42257123 za účasti konateľov partnera verejného sektora 1/ I.. R. Q. - nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XA, XXX XX, Q. - P. L., zast. T.. J. L. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. XXX , 2/ L. Q. - nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XA, XXX XX, Q. - P. L., zast. I.. R. Q., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXXX/XA, XXX XX Q. - m.č. P. L., 3/ L.. F. Q. - nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XA, XXX XX, Q. - P. L., zast. I.. R. Q., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXXX/XA, XXX XX Q. - m.č. P. L. v konaní o uloženie pokuty podľa , takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podnet oznamovateľa

1. Dňa 04.10.2021 bolo súdu doručené podanie oznamovateľa Transparency International Slovensko so sídlom Bajkalská 25, 827 18 Bratislava, IČO: 31 817 823, označené ako Podnet v zmysle o registri partnerov v znení neskorších predpisov, ktorým navrhol, aby súd preveril, či v súvislosti s overením konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora nedošlo k porušeniu zákazu v zmysle ustanovenia ods. c) . Okresný súd Žilina zapísal do registra partnerov verejného sektora spoločnosť ZIPP-S, s.r.o., na základe podaného návrhu oprávnenej osoby ADAUS, s. r. o. (ďalej len ako „oprávnená osoba“), v tom čase vystupujúcej pod obchodným menom Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.. Konateľmi oprávnenej osoby boli v čase overenia konečného užívateľa výhod spoločnosti ZIPP-S, s.r.o. L.. T. Q. a L.. U. L.. Z verifikačného dokumentu a z údajov z obchodného registra vyplýva, že štatutárnym orgánom bol v čase zápisu ZIPP-S, s.r.o. do registra partnerov (a je ním aj k dnešnému dňu) I.. R. Q.. Ide o identickú osobu, ktorá je od 16.07.2014 štatutárnym orgánom v spoločnosti Parsys s.r.o. so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02, Bratislava , IČO: 47 763 493. V čase zápisu spoločnosti ZIPP-S, s.r.o. do registra partnerov verejného sektora bol (od októbra 2016 do októbra 2018) konateľom spoločnosti Parsys s.r.o. L.. T. Q., ktorý bol zároveň spoločníkom a konateľom oprávnenej osoby. Do októbra 2016 bol konateľom spoločnosti Parsys s.r.o. aj ďalší spoločník a konateľ oprávnenej osoby L.. U. L. a od októbra 2018 je konateľkou Parsys s.r.o. T.. J. K. L., ktorá bola do júna 2021 taktiež spoločníkom a konateľom oprávnenej osoby. Jedným zo spoločníkov podnikateľa Parsys s.r.o. je spoločnosť Nordstrom s.r.o. so sídlom Miletičova 5B, Bratislava 821 08, IČO: 47 570 954. Spoločníkom Nordstrom s.r.o. bola v čase zápisu ZIPP- S s.r.o. do registra partnerov Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.. Z uvedeného vyplýva,

že minimálne v čase prvého overovania konečného užívateľa výhod v spoločnosti ZIPP-S, s.r.o. boli konateľ oprávnenej osoby L.. T. Q. a konateľ partnera verejného sektora I.. R. Q. zároveň konateľmi v spoločnosti Parsys s.r.o.. V samotnej spoločnosti Parsys s.r.o. navyše oprávnená osoba vykonávala práva spoločníka (t.j. vlastníka) prostredníctvom spoločnosti Nordstrom s.r.o.. Na základe vyššie uvedeného vyplýva podozrenie, že oprávnená osoba porušila a zrejme naďalej porušuje pri pravidelnom overovaní konečného užívateľa výhod spoločnosti ZIPP-S, s.r.o. ustanovenie § 19 písm. c) zákona o RPVS tým, že L.. T. Q. ako konateľ oprávnenej osoby a I.. R. Q. ako konateľ partnera verejného sektora boli v čase zápisu ZIPP-S s.r.o. konateľmi spoločnosti Parsys s.r.o., pričom oprávnená osoba bola v predmetnom období súčasne aj spoločníkom spoločnosti Parsys s.r.o. (prostredníctvom podnikateľa Nordstrom s.r.o.). Tento vzťah podľa oznamovateľa zjavne spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby v prípade overovania konečných užívateľov výhod spoločnosti ZIPP-S, s.r.o..

2. Na základe podania oznamovateľa súd uznesením č. k. - 19 zo dňa 19.10.2021 začal postupom podľa ustanovenia konanie o uložení pokuty podľa Zároveň súd zaslal výzvy partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a štatutárnemu orgánu spoločnosti, ktorými dotknuté osoby vyzval, aby sa vo veci vyjadrili a uviedli, či uznávajú, že došlo k porušeniu zákazu podľa a pokiaľ uvedené neuznávajú, aby uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, príp. označili ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Vyjadrenia účastníkov konania

3. Dňa 10.11.2021 bolo súdu doručené spoločné vyjadrenie partnera verejného sektora a konateľov partnera verejného sektora, v ktorom odmietajú tvrdenia oznamovateľa o majetkovom alebo personálnom prepojení oprávnenej osoby s partnerom verejného sektora. Rovnaká situácia platí aj v prípade osoby T. Q. a L.. U. L., ktorí v čase zápisu partnera verejného sektora boli konateľmi oprávnenej osoby. Ďalej uvádzajú, že konateľmi spoločnosti Parsys s.r.o sú (okrem iných) I.. R. Q., T. Q. (do 05.10.2018) a T.. J. K. L. (od 06.10.2018), avšak žiadny z konateľov spoločnosti Parsys s.r.o. nie je jej spoločníkom a nemá hlasovacie práva na valnom zhromaždení spoločnosti Parsys s.r.o.. Spoločníci a konatelia partnera verejného sektora a oprávnenej osoby sú alebo boli spoločníkmi a konateľmi iných nezávislých právnických osôb (IPP Slovaka, spol. s r. o. a Nordstrom s. r. o.), ktoré sú spoločníkmi spoločnosti Parsys s.r.o.. tento fakt však sám o sebe neznamená porušenie ustanovenia ., pretože nepreukazuje ani spochybnenie nestrannosti oprávnenej osoby, čo sú pojmové znaky porušenia predmetného ustanovenia. Ustanovenie uvádza, že personálne alebo majetkové prepojenie s partnerov verejného sektora môže byť spôsobilé spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby. Zo skutočností uvedených v podnete oznamovateľa nevyplýva majetkové ani personálne prepojenie oprávnenej osoby s partnerom. Partner verejného sektora ako aj jeho konatelia považujú oznamovateľom tvrdené prepojenie partnera verejného sektora a oprávnenej osoby prostredníctvom spoločnosti Parsys s. r. o. za nepodstatné s tým, že spoločnosť od svojho vzniku v roku 2014 až po súčasnosť nepodniká a nevykazuje žiadne príjmy. Spoločnosť Parsys nevlastní žiadny majetok ani žiadne majetkové práva. Vlastníctvo obchodných podielov v spoločnostiach, ktoré sú spoločníkmi v Parsys nie je spojené so žiadnymi majetkovými hodnotami pre partnera ani pre oprávnenú osobu pri zápise partnera do registra. Zápis konečného užívateľa výhod v registri považujú za úplný a správny, čo je podľa ich tvrdenia zásadnou otázkou vo vzťahu spochybneniu alebo vyvráteniu nestrannosti oprávnenej osoby. Až v prípad ak sa preukáže nesprávny zápis, je možné zvažovať zodpovedanie otázky, či nepravdivosť alebo neúplnosť zápisu bola spôsobená porušením zákazu vyplývajúceho z . Zodpovednosť partnera a štatutárnych zástupcov je ohraničená tým, aby riadne a včas poskytol oprávnenej osobe pravdivé a úplné informácie potrebné k identifikácií konečného užívateľa výhod. Za tok informácií od partnera k oprávnenej osobe tak zodpovedajú konatelia. Opačný tok informácií od oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora však štatutári ovplyvniť nemôžu. Ak teda oprávnená osoba svoje prípadné vylúčenie z dôvodu nepriameho prepojenia neoznámi, partner takéto prepojenie aktívne zistiť nemusí, keďže svoje vylúčenie by mala oznámiť oprávnená osoba. Z uvedeného dôvodu konatelia partnera verejného sektora považujú konanie o uloženie pokuty začaté voči nim za neoprávnené. Ďalej uvádzajú, že do registra sa partner nechal oprávnenou osobou zapísať ako osoba, ktorá nespĺňa definíciu partnera podľa ., a preto ide o dobrovoľný zápis.

4. Pre úplnosť dodávajú, že v centrálnom registri zmlúv je zverejnená len jedna zmluva. Ide o koncesnú zmluvu o zabezpečení parkovacej plochy obstarávateľa a jej riadnej prevádzke zo dňa 12.12.2011, ktorá zmluva je pre účely pozitívneho vymedzenia partnera verejného sektora definovaná ako osobitný typ právneho úkonu. Koncesná zmluva nie je zmluvou, na základe ktorej sú partnerovi poskytované finančné prostriedky z verejných rozpočtov. Práve naopak, je to partner, ktorý na základe Koncesnej zmluvy poskytuje odplatu za koncesiu formou pravidelných splátok, pričom partnerovi nie je poskytovaný majetok resp. práva k majetku ani nenadobudne vlastníctvo k žiadnej nehnuteľnosti alebo k hnuteľnej veci. Z uvedeného dôvodu je preto zápis partnera verejného sektora v registri dobrovoľným zápisom, iniciovaný partnerom v súlade s . Na základe vyššie uvedených dôvodov preto zhodne navrhujú konanie zastaviť.

5. V záujme čo najširšej realizácie práva partnera verejného sektora a oprávnenej osoby na spravodlivý proces (najmä s ohľadom na SR) súd vo veci vytýčil verejné pojednávanie na deň 07.02.2023. Súd pojednával v prítomnosti splnomocneného zástupcu partnera verejného sektora a členov štatutárneho orgánu a tiež v prítomnosti oprávnenej osoby. Splnomocnený zástupca uviedol, že sa dal do registra partnerov verejného sektora zapísať dobrovoľne v zmysle Zákona o RPVS. Partner súčasne nespĺňa žiadnu z definícií partnera verejného sektora, tak ako je to ustanovené v Zákona o RPVS. Upriamuje pozornosť súdu na ustanovenie , podľa ktorého sa na dobrovoľne zapísaných partnerov verejného sektora nevzťahujú ustanovenia až 15 zákona o RPVS. Partner sa dal zapísať do RPVS z dôvodu, že má jednu koncesnú zmluvu z roku 2011, na základe ktorej však neprijíma žiaden majetkový prospech, a preto sa na túto koncesnú zmluvu ustanovenia zákona taktiež nevzťahujú. Na pojednávaní predložil faktúry, na základe ktorých prijíma Univerzitná nemocnica Bratislava od partnera verejného sektora plnenia, sú to faktúry za prvý až štvrtý štvrťrok roku 2022, z ktorých vyplýva, že na zmluve sa od roku 2011 nič nezmenilo. Oprávnená osoba uviedla, že sa pridržiava písomného podania zo dňa 3.2.2023, v ktorom sa venovala primárne otázke dobrovoľnosti zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora, podľa a rovnako zdieľa názor s partnerom verejného sektora, že bol zapísaný do registra na dobrovoľnej báze, z dôvodu čoho sa sankčný mechanizmus podľa príslušného zákona neuplatňuje. Uviedol, že to či je partner verejného sektora dobrovoľne zapísaný riešil z troch pohľadov. Z pohľadu charakteru plnenia. Pokiaľ ide o charakter plnení, tak je pravdou, že PVS neprijímal od E. nemocnice v Q. ako obstarávateľa žiadne finančné plnenie v kontexte toho, že zákon v tom čase hovoril, že partner je ten, kto prijíma finančné prostriedky z verejných rozpočtov. D. neprijímal ani žiadne majetkové plnenie, ktorého predmetom by bol majetok alebo práva k majetku v kontexte toho, že za partnera sa považoval ten, kto prijíma takéto plnenie v podobe majetku. To znamená, že z hľadiska charakteru toho plnenia sa mohol oprávnene domnievať, že nespĺňa podmienky na obligatórny zápis do registra. Z druhého hľadiska, z hľadiska dosahovania finančných limitov, a to jednak cez prizmu hodnoty protiplnenia, ktorú platil partner obstarávateľovi, tá bola vo výške XX.XXX bez DPH, toto protiplnenie za koncesiu. PVS teraz predložil faktúry z roku 2022, túto protihodnota za koncesiu obstarávateľ fakturoval na štvrťročnej báze, pričom do dnešných dní nedoznala zmien, od roku 2011 sú tie výšky protihodnoty rovnaké. Pokiaľ čo sa týka výnosov partnera verejného sektora uviedol, že taktiež dospel výpočtami k záveru, že XX %-ný podiel na zisku mal obstarávateľ a zvyšných XX % zostalo partnerovi verejného sektora, čiže XX % -ný podiel tvoril práve tých XX.XXX eur bez DPH ročne, to znamená, že ani z tohto cez prizmu týchto finančných plnení partner nespĺňal podmienky na obligatórny zápis do registra, pretože nedosahovalo to sumu 250.000 eur úhrnne za kalendárny rok, čo bol teda príslušného zákona platný k 31.7.2017. Z tretieho pohľadu rozoberal dobrovoľný zápis už aj v kontexte novely prijatej alebo vykonanej , kde boli precizované niektoré ustanovenia, kde sám zákonodarca priznal, že tá právna úprava pred prijatím tejto novely v istom zmysle bola neurčitá a vyvolávala aplikačné problémy, čo vyplýva z dôvodovej správy. Je toho názoru, že sám zákonodarca priznáva, že mohli partneri verejného sektora ale aj oprávnené osoby a ostatné zainteresované subjekty tápať. Pokiaľ subjekt vychádzal z predpokladu, že nespĺňa podmienky na obligatórny zápis do registra a registroval sa na dobrovoľnej báze a tie jeho predpoklady a tie skutočnosti, z ktorých vychádzal majú nejaké racio a nemožno im uprieť nejakú odôvodnenosť, tak v tom prípade by sa mu tento štatút mal priznať práve v kontexte toho, že tá právna úprava bola neurčitá, bola vágna, vyvolávala mnoho otázok, najmä čo sa týka výšky alebo určovania hodnoty plnenia pri koncesných zmluvách, lebo koncesná zmluva alebo koncesia ako taká má špecifickú povahu. Pri výklade takejto neurčitej právnej normy by sa mala aplikovať zásada in dubio pro reo, čiže v pochybnostiach v prospech veci a priznať partnerovi verejného sektor štatút dobrovoľnosti, aj keď sa v budúcnosti preukáže, že predsa len tie podmienky na obligatórny zápis spĺňal. Záverom upriamil pozornosť súdu na uznesenie, ktoré vydal v obdobnej veci, a to uznesenie

pod sp.zn. , zo dňa 3.2.2022, kde Okresný súd v Žiline riešil obdobnú situáciu a na vyššie spomenutých argumentoch konanie zastavil.

Skutkový stav

6. Z výpisu z obchodného registra na oprávnenú osobu (č.l. 143-144) súd zistil, že tento mal od 30.1.2007 do 27.4.2021 zapísané obchodné meno „Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.“ a od 28.4.2021 má zapísané obchodné meno „ADAUS, s.r.o.“. Spoločníkom spoločnosti je od jej vzniku dňa 30.1.2007 L.. T. Q., v čase od 30.1.2017 do 16.10.2020 T.. U. L. a od 9.10.2018 do 4.6.2021 T.. J. K. L.. Konateľmi spoločnosti boli zapísaní od 30.1.2007 do 8.10.2018 a následne opätovne od 12.6.2020 T.. T. Q., v čase od 30.1.2007 do 21.9.2016 a následne opätovne v čase od 9.4.2020 do 24.6.2021 T.. U. L. a v čase od 4.10.2018 do 24.6.2021 JUDr. J. K. L..

7. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť Parsys s.r.o. so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, IČO: 47 763 493 súd zistil, že jej spoločníkom bola v čase od 16.7.202014 do 17.5.2023 aj spoločnosť Nordstrom s.r.o. so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 570 954. Konateľmi spoločnosti boli aj v čase od 22.9.2016 do 26.9.2018 a následne od 23.12.2022 T.. T. Q., v čase od 16.7.2014 do 22.9.2016 L.. U. L.,v čase od 26.9.2018 do 23.12.2022 T.. J. K. L., v čase od 16.7.2014 do 23.12.2022 I. 8. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť Nordstrom s.r.o. so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 570 954 súd zistil, že v čase 18.3.2014 do 5.10.2018 bol ako jej jediný spoločník zapísaná Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. so sídlom Drotárska Cesta 102, 811 02 Bratislava. Konateľom spoločnosti bol v čase od 14.3.2014 do 26.9.2018 L.. T. Q., v čase od 26.9.2018 do 1.6.2021 T.. J. K. L. a v čase od 22.4.2014 do 22.9.2018 L.. U. L..

9. Z Koncesnej zmluvy o zabezpečení parkovacej plochy obstarávateľa a jej riadnej prevádzke a údržbe zo dňa 22.12.2011 (č.l.113 až 122) súd zistil, že táto je uzatvorená medzi obstarávateľom Univerzitnou nemocnicou Bratislava so sídlom Pažítková 4, 821 01 Bratislava, IČO: 31813867 a koncesionárom ZIPP

- S, s.r.o. so sídlom Slávičie údolie 31, 811 02 Bratislava, IČO: 36 693 568. Predmetom zmluvy zriadenie, prevádzka a údržba platených verejných parkovísk pri Nemocnici Ružinov, Ružinovská 6, Bratislava a Nemocnica sv. Cyrila a Metoda v Petržalke, Antolská 11, Bratislava formou verejno-súkromného partnerstva. Koncesionár sa zaviazal za prenájom parkovísk a možnosť ich prevádzkovania uhradiť obstarávateľovi nájomné vo výške XXX.XXX eur. v pravidelných štvrťročných splátkach vo výške XX.XXX,XX eur bez DPH za parkovisko D. a XX.XXX eur bez DPH za parkovisko U.. Do zriadenia parkovísk sa koncesionár zaviazal investovať sumu XXX.XXX eur. Koncesná zmluva bola uzatvorená na dobu 10 rokov od zahájenia prevádzky parkovísk. Obsahom Prílohy č.3 zmluvy, ktorá stanovovala celkovú zmluvnú cenu za realizáciu a poskytovanie predmetu zákazky je aj návrh rozdelenia zisku medzi prenajímateľom UN Bratislava a koncesionárom, a to tak, že tento návrh počíta pri parkovisku D. s hrubým výnosom za rok XXX.XXX eur, čistým výnosom za rok XX.XXX eur, výškou nájmu pre prenajímateľa XX.XXX eur, pri parkovisku U. počíta s hrubým výnosom za rok XXX.XXX eur, čistým výnosom XX.XXX eur a nájmom pre prenajímateľa vo výške XX.XXX eur. K zmluve bol uzatvorený Dodatok č.1 dňa 8.3.2021, ktorým boli urovnané sporné nároky oboch zmluvných strán a trvanie koncesnej zmluvy dohodnuté do 31.5.2023.

Aplikovateľné právne normy

10. Podľa o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) v znení účinnom do 31.08.2019, na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2, 3 až 5 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy a

1. ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych štrukturálnych a investičných fondov, od právnickej osoby zriadenej zákonom, od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická

osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc alebo investičnú pomoc, 2. ktorá prijíma plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom alebo od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, alebo od zdravotnej poisťovne, 3. ktorá uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu, 4. ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 5. ktorá sa povinne zapisuje do registra podľa osobitného predpisu, 6. na ktorú bola postúpená alebo inak nadobudla pohľadávku voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom alebo 7. ktorá priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa prvého až piateho bodu tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva a súčasne vie alebo má vedieť, že ňou poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou podľa písmena d).

11. Podľa v znení účinnom do 31.08.2019, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou zmluva alebo iný právny úkon, na základe ktorého partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky podľa písmena a) prvého bodu alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva podľa písmena a) druhého bodu okrem zmluvy alebo iného právneho úkonu, ktorého účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ak v mene Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo Štátnej pokladnice vykonáva svoju pôsobnosť podľa osobitného predpisu, alebo ktorého účastníkom je Národná banka Slovenska, ak zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných inštitúciách alebo na medzinárodných finančných trhoch, ak robí obchody na finančnom trhu alebo so Slovenskou republikou alebo ak vykonáva pôsobnosť v devízovej oblasti, a zmlúv týkajúcich sa burzových obchodov podľa osobitného predpisu.

12. Podľa v znení účinnom do 31.08.2019, partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého, tretieho, štvrtého, šiesteho a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky neprevyšujúce sumu 100 000 eur alebo v úhrne neprevyšujúce sumu 250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie; to neplatí, ak výšku štátnej pomoci alebo investičnej pomoci nemožno v čase zápisu do registra určiť.

13. Podľa v znení účinnom do 31.08.2019, partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) druhého a šiesteho bodu nie je ten, kto má jednorazovo nadobudnúť majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých všeobecná hodnota úhrnne neprevyšuje sumu 100 000 eur.

14. Podľa v znení účinnom od 01.09.2019, na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2, 3 a 5 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba,

1. ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, od právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, od verejného podniku, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc, 2. ktorá prijíma plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo od verejného podniku, alebo od zdravotnej poisťovne, 3. ktorá uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu, 4. ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 5. ktorá sa povinne zapisuje do registra podľa osobitného predpisu,

6. na ktorú bola postúpená pohľadávka alebo z iného titulu jej má byť plnená pohľadávka voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo 7. ktorá priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa prvého až štvrtého bodu tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva a súčasne vie alebo má vedieť so zreteľom na všetky okolnosti, že ňou poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou podľa písmena e).

15. Podľa v znení účinnom od 01.09.2019, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou zmluva alebo iný právny úkon, na základe ktorého partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva.

16. Podľa v znení účinnom od 01.09.2019, partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000 eur. Ustanovenia odseku 4 sa na jednorazovo poskytnuté plnenie použijú primerane.

17. Podľa v znení účinnom od 01.09.2019, partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorého hodnota úhrnne neprevyšuje 250 000 eur.

18. Podľa v znení účinnom od 01.09.2019, hodnota plnenia zo zmluvy podľa odseku 3 sa určí ako úhrn na jej základe partnerovi verejného sektora poskytovaných finančných prostriedkov alebo hodnôt majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv, alebo ich kombinácia. Na účely určenia hodnoty plnenia platí, že

a) všetky hodnoty plnenia sa použijú bez dane z pridanej hodnoty, ak sa táto uplatňuje, b) u spoluvlastníkov sa prijímaná hodnota plnenia rozpočítava podľa veľkosti podielov spoluvlastníkov; ak veľkosti podielov nie sú určené alebo ich nemožno určiť, má sa za to, že podiely sú rovnaké, c) u dvoch alebo viacerých zmlúv sa prijímané hodnoty plnenia podľa viacerých zmlúv nesčítavajú, d) pri určení hodnôt majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv sa použije finančnými prostriedkami vyjadrená protihodnota, ktorú je podľa zmluvy partner verejného sektora povinný poskytnúť; ak je táto hodnota určená znaleckým posudkom, vychádza sa zo znaleckého posudku, e) opakujúce plnenie sa sčítava počas celého dohodnutého trvania zmluvy vrátane predĺženia trvania zmluvy podľa písmena f), f) pri zmluve na dobu určitú s možnosťou jednostranného predĺženia trvania zmluvy k predĺženiu trvania zmluvy dôjde, g) pri zmluve, ktorá obsahuje zákonné dôvody alebo zmluvné dôvody na jej predčasné ukončenie, tieto dôvody nenastanú, h) pri zmluve umožňujúcej navýšenie pôvodne predpokladanej hodnoty plnenia k navýšeniu hodnoty plnenia dôjde, ak je hodnota plnenia navýšenia vyjadrená veličinou známou v čase uzatvárania zmluvy, i) pri zmluve majúcej rámcový charakter dôjde k čerpaniu maximálneho rámca prijímaných hodnôt; ak je účastníkov rámcovej zmluvy viac, dôjde k čerpaniu maximálneho rámca prijímaných hodnôt u každého účastníka rámcovej zmluvy, j) najvyššia možná hodnota plnenia zo zmluvy bude poskytnutá, k) zmluvné sankcie sa nezohľadňujú, l) ak ide o zmluvu, ktorá je uzavretá na dobu neurčitú, alebo o zmluvu, z ktorej nie je zrejmé a pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nemožno predpokladať, či hodnota plnenia prekročí hodnotu plnenia podľa odsekov 2 alebo 3, vzniká povinnosť zápisu do registra pred prijatím plnenia, ktorého poskytnutím má dôjsť k prekročeniu hodnoty plnenia podľa odsekov 2 alebo 3, m) ak ide o poskytnutie štátnej pomoci, ktorej hodnotu plnenia nemožno určiť, vzniká povinnosť zápisu bez ohľadu na hodnotu plnenia; ustanovenie písmena sa nepoužije, n) ak ide o zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorej predmetom je opakujúce sa plnenie, finančný limit podľa odseku 3 sa posudzuje počas obdobia kalendárneho roka; ustanovenie písmena e) sa nepoužije.

19. Podľa v znení účinnom od 01.09.2019, ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa , nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa alebo sa poruší zákaz podľa , registrujúci orgán uloží

a. partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur, b. osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur; členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne.

20. Podľa , registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za nesplnenie povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa alebo za porušenie zákazu podľa a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená.

21. Podľa , registrujúci orgán uloží oprávnenej osobe pokutu od 10 000 do 100 000 eur, ak poruší zákaz podľa .

22. Podľa , za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b) ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa odseku 1 je aj oprávnená osoba.

23. Podľa v znení účinnom od 01.09.2019, proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b).

24. Podľa v znení účinnom od 01.09.2019, oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak

a) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby, b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba, c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora; vzťahom, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, nie je vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby pri výkone jej činnosti podľa osobitných predpisov.

25. Podľa , do registra možno zapísať postupom a za podmienok podľa tohto zákona aj osobu, ktorá nie je partnerom verejného sektora, ak o to požiada.

26. Podľa , osoba zapísaná v registri podľa odseku 1 má povinnosti partnera verejného sektora podľa tohto zákona; ustanovenia až 15 sa nepoužijú.

27. Podľa v znení účinnom od 01.09.2019, na konanie o námietkach, na konanie podľa a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia ; ustanovenia , a 36 sa nepoužijú.

28. Podľa (ďalej len ), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa (ďalej len ), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "").

30. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

31. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

Právne posúdenie súdom

32. V zmysle je sankčný mechanizmus podľa možné uplatniť len voči subjektom obligatórne zapisovaným do registra partnerov verejného sektora. Preto súd považoval za potrebné primárne zaujať stanovisko k otázke, či v posudzovanej veci registrácia partnera verejného sektora bola vykonaná na dobrovoľnej báze v zmysle alebo či sa jednalo o povinnú registráciu partnera verejného sektora na základe ustanovenia v spojení s ustanovením v znení účinnom do 31.08.2019. Súd konštatuje, že na základe vykonanej lustrácie Centrálneho registra zmlúv a preverením internetových zdrojov považoval za relevantné pre účely tohto konania posudzovať Koncesnú zmluvu o zabezpečení parkovacej plochy obstarávateľa a jej riadnej prevádzke a údržbe v znení dodatku č. 1 k tejto zmluve. Všetci účastníci konania zhodne tvrdili, že zápis partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora bol vykonaný na dobrovoľnej báze v súlade s ustanovením

33. Súd preveril obsah Koncesnej zmluvy o zabezpečení parkovacej plochy obstarávateľa a jej riadnej prevádzke a údržbe a zistil skutočnosti uvedené v bode 9.

34. Na tomto mieste je potrebné podrobnejšie sa venovať právnej úprave a špecifikám koncesnej zmluvy, upravenej v zákone o verejnom obstarávaní. Zmluvy uzatvárané v procese verejného obstarávania sú odplatné zmluvy uzavreté medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby. Základným znakom zmlúv podľa zákona o verejnom obstarávaní je ich odplatnosť, pričom odplatnosť v prípade koncesných zmlúv má osobitný charakter, keďže odplata môže spočívať výlučne v práve na využívanie stavby na dohodnutý čas alebo v práve využívať poskytované služby na dohodnutý čas. Právna úprava koncesie je transpozíciou Smernice 2014/23, ktorá v rámci európskej regulácie verejného obstarávania prvýkrát komplexne kodifikovala inštitút koncesie a jej zadávania. Koncesia sa líši od iných dojednaní vo verejnom sektore s financovaním zo súkromných zdrojov spôsobom, akým dodávateľ zarába na úhradu nákladov a ziskov z projektu. To znamená, že dodávateľ („koncesionár“) je odmeňovaný za financovanie výstavby infraštruktúry a/alebo zriadenie služieb tým, že mu je poskytnuté právo na využívanie infraštruktúry a/alebo služby. Koncesia na stavebné práce je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní zákazka rovnakého typu ako zákazka na uskutočnenie stavebných prác s tým rozdielom, že protiplnením za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť je buď právo na využívanie stavby na dohodnutý čas alebo je toto právo spojené s peňažným plnením. Koncesia na služby je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní zákazka rovnakého typu ako zákazka na poskytnutie služby s tým rozdielom, že protiplnením za služby, ktoré sa majú poskytnúť je buď právo využívať poskytované služby na dohodnutý čas alebo je toto právo spojené s peňažným plnením. Hlavným znakom koncesie je prenos práva na využívanie stavieb alebo služieb. Takýto prenos vždy znamená, že prevádzkové riziko, ktoré znášal (verejný) obstarávateľ, je prevedené na koncesionára, a to vrátane rizika, že sa mu nevrátia vynaložené investície a ďalšie náklady vzniknuté pri prevádzkovaní stavby alebo poskytovaní služieb v rámci bežných prevádzkových podmienok, aj keď časť rizika zostáva na verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi.

35. Vychádzajúc z obsahu a príloh Koncesnej zmluvy výnos obstarávateľa (Univerzitnej nemocnice) zodpovedá v zásade XX,XX % podielu na tržbách parkoviska Ružinov, t. j. XX,XX % z parkovného hradeného užívateľmi parkoviska a XX,XX% podielu na tržbách parkoviska U.. Koncesionárovi (partnerovi verejného sektora) ostáva v zásade viac ako XX % z tržieb.. Je pritom zodpovedný aj za výstavbu parkoviska (investície) aj za jeho užívanie a znáša riziko, že parkovisko nebude využívané

v očakávanej miere a že výnosy nebudú pokrývať ani náklady projektu. Pri koncesných zmluvách je potrebné aplikovať rovnaký prah ako na iné zmluvy vo verejnom obstarávaní s tým, že sa jedná o opakujúce sa plnenia, pre ktoré platí finančný limit 250.000 eur bez DPH. Otázku, či bol predmetný finančný limit za kalendárny rok v rozhodnom čase prekročený alebo nie, však bolo na základe v znení účinnom do 31.08.2019 možné zodpovedať veľmi problematické a ani dôvodová správa neposkytla v tomto smere bližšie vysvetlenie. Nie je zrejmé, či mala byť zohľadnená predpokladaná hodnota koncesie, tak ako bola definovaná v predmetnej Koncesnej zmluve alebo či mal byť zohľadnený kalendárny rok 2018 a skutočné tržby z parkoviska, príp. výnosy obstarávateľa alebo koncesionára. Podľa názoru súdu pri stanovení hodnoty plnenia z koncesnej zmluvy, vo väzbe na ktorú sa posudzuje otázka prekročenia alebo neprekročenia zákonom ustanoveného finančného limitu je potrebné zohľadniť celý objem prostriedkov, ktoré koncesionár na základe koncesnej zmluvy inkasuje (t. j. všetky tržby, výnosy - vybrané poplatky za užívanie parkoviska) a nie je daný dôvod odpočítavať náklady. Súd nevidí žiadne opodstatnenie na „zvýhodnenie“ koncesnej zmluvy oproti ostatným zmluvám v tom zmysle, že hodnota plnenia by sa v prípade koncesnej zmluvy posudzovala ako marža, ktorá koncesionárovi ostane (výnosy mínus náklady) a v prípade ostatných zmlúv by sa posudzovala ako výnosy (cena tovaru, odplata za služby atď.). Preto sa súd domnieva, že hodnota koncesie pre účely predstavuje celý objem prostriedkov, ktoré sú mu zverené zo strany štátu bez ohľadu na jeho náklady. To znamená, že v prípade v tomto konaní posudzovanej koncesnej zmluvy by hodnota plnenia zo zmluvy zahŕňala všetky finančné prostriedky, ktoré sa vyberú od užívateľov parkoviska za služby parkoviska. Je zrejmé, že po nadobudnutí účinnosti novely č. niet vzhľadom na úpravu hodnoty plnenia zo zmluvy, zakotvenú v , pochybnosť o tom, že predmetná koncesná zmluva zakladá povinnosť zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora, keďže podmienka úhrnu plnení v kalendárnom roku bola novelou zmenená tak, že opakujúce plnenie sa sčítava počas celého dohodnutého trvania zmluvy vrátane predĺženia trvania zmluvy ( ). Preto pri zmluve, ktorej predpokladaná hodnota koncesie dosahuje sumu X.XXX.XXX.- eur, musí byť koncesionár zapísaný do registra partnerov verejného sektora obligatórne. Zohľadniac však skutočnosť, že partner verejného sektora postupoval pri zápise do registra v súlade s právnou úpravou v znení účinnom do 31.08.2019, nemožno mu uprieť argumentáciu, v ktorej poukazoval na to, že sa považoval za dobrovoľne zapísaný subjekt do registra partnerov verejného sektora, keď vychádzal čisto z ustanovenia v spojení s tohto zákona v znení platnom a účinnom v čase registrácie.

36. Pri zohľadnení argumentácie a záverov uvedených v predchádzajúcom bode sa javí ako obligatórna (zohľadniac očakávané výnosy koncesionára podľa prílohy č.3 Koncesnej zmluvy na ročnej báze vo výške XXX.XXX.- eur prevyšujúce vtedajší limit pre povinnú registráciu vo výške 250.000.- eur) aj registrácia partnera verejného sektora pred 1.9.2019. Súd však pripúšťa, že účastníci tohto konania mohli v čase pred účinnosťou novely č. legitímne vychádzať aj z iného výkladu (so záverom o dobrovoľnosti zápisu, keď za relevantnú pre zistenie prekročenia limitu pre obligatórnu registráciu považovali iba hodnotu finančného plnenia koncesionára obstarávateľovi), keď k danej otázke nezaujala jasné stanovisko nielen dôvodová správa k zákonu, ale neexistovalo ani stanovisko doktríny (prvý komentár k zákonu o RVPS vyšiel až v roku 2020) či judikatúry, keď výklad uvedený v predchádzajúcom bode zaujal registrový súd prvýkrát až v uznesení sp.zn. z 3.februára 2022.

37. Súd sa oboznámil so závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2010, sp. zn. , zverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2011 (rozhodnutie 102), na ktoré poukázala vo svojom podaní z 3.2.2023 oprávnená osoba a dospel k presvedčeniu, že v pomeroch tejto veci nie je spravodlivé ani možné voči partnerovi verejného sektora a ďalším účastníkom tohto konania aplikovať ustanovenia , nakoľko ustanovenia , ktoré v rozhodnom čase definovali partnera verejného sektora a upravovali finančné limity plnení, obsahovali nepresnosti a nejasnosti. V tejto súvislosti si súd dovoľuje citovať z označeného rozhodnutia nasledovný odsek:

„V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nemožno nepripomenúť, že Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z a je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu

právnej normy. Tak napr. v náleze sp. zn. zo dňa 6. februára 2008 ústavný súd judikoval: „Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného (mutatis mutandis , , , , , atď.). Ústavný súd v súvislosti s princípom právnej istoty vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem ( tiež napr. , alebo ).“

38. Berúc do úvahy závery vyplývajúce z predchádzajúcich bodov možno zhrnúť: registrácia partnera verejného sektora bola obligatórna aj v čase pred 1.9.2019, preto ak oprávnená osoba vykonala verifikáciu v situácii, keď mohli byť pochybnosti o jej nestrannosti, došlo k porušeniu zákazu podľa zákona o RPVS. Súd však súčasne dospel k záveru, že obligatórnosť zápisu mohla byť bez pochybností zrejmá až v dôsledku novely a nie je preto namieste prípadné porušenie zákazu podľa pred 1.9.2019 sankcionovať, pričom v prospech neuloženia sankcie hovorí aj to, že nenastal škodlivý následok v podobe zápisu nepravdivých či neúplných údajov do registra.

39. Súd považuje za potrebné uviesť, že nemení a nemá dôvod sa odkláňať od svojej doterajšej rozhodovacej činnosti, keď vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. z 28.8.2019 a ďalších) vyslovil záver, že vzťah medzi najväčším vlastníkom (či už priamym alebo nepriamym) partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti (aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi väčšinovo ovládaných), je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa § 19 písm. c) zákona o RPVS vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora.

40. V posudzovanej veci konateľ partnera verejného sektora I.. bol v čase registrácie (február XXXX) súčasne konateľom spoločnosti Parsys s.r.o, ktorej konateľom bol v rovnakej dobe (od 22.9.2016 do 26.9.2018) aj konateľ oprávnenej osoby T.. T. Q.. Súd je názoru, že týmto spôsobom oprávnená osoba porušovala ustanovenie zákona o RPVS, no vzhľadom na argumentáciu uvedenú v predchádzajúcich bodoch nebude za porušenie zákazu podľa pred účinnosťou novely č. ukladať sankcie. Po účinnosti novely z.č. (1.9.2019) nie je z výpisu z obchodného registra spoločnosti Parsys, s.r.o. v štatutárnom orgáne tejto spoločnosti zistiteľné súbežné pôsobenie T.. T. Q. a I.. R. Q., preto súd nepristúpil k uloženiu sankcie.

41. V nadväznosti na uvedené považoval súd za dôvodné rozhodnúť o zastavení konania.

42. Súd však považuje za vhodné upozorniť oprávnenú osobu na potrebu opatrnosti pri vyhodnocovaní eventuálneho konfliktu záujmov v budúcnosti, keďže súčasťou odbornej starostlivosti oprávnenej osoby je aj schopnosť odmietnuť vykonať verifikačný úkon pri zistení konfliktu záujmov.

43. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

45. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. O trovách konania rozhodol súd podľa v súlade s návrhmi účastníkov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.