Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/74/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: A. B. C., bytom C. D. X, XXX XX E., F. G., adresa pre doručovanie H. XX, XXX XX I. - H., F. G., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 107.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.03.2022, č.k. -98, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (výrok I.), ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume spolu 107.000 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2016 do zaplatenia podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „“), ktorá mu mala vzniknúť v r. 1998 - 2015 (resp. 1998 až 2008) nesprávnym úradným postupom prieťahmi v exekučných konaniach voči povinnému TORUS a.s. vedených na exekútorskom úrade H. exekútorom J. K. C. a v r. 1998 - 2008 v samotnom konkurznom konaní úpadcu TORUS a.s. vedenom Krajským súdu v Bratislave sp. zn. , a zároveň žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. a , ., , a , , , až 4 a až 3 a vecne s poukazom na kumulatívne zákonné predpoklady založenia (objektívnej) zodpovednosti štátu za škodu podľa (existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a vznikom škody) tým, že nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie aj postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. zo dňa 30.06.2010, sp. zn. zo dňa 31.05.2011, sp. zn. ). Vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody sa v právnej teórii označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok) a ide o neho ak je medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným

postupom a škodou vzťah príčiny a následku (viď. aj R 21/1992). Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný, pričom otázka príčinnej súvislosti sa musí riešiť konkrétne v každom jednotlivom prípade zhodnotením všetkých významných okolností. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 78.000 eur uplatneného z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučných konaniach sp. zn. (vo výške 10.000 eur); sp. zn. , EX 530/98 (vo výške 10.000 eur); sp. zn. (vo výške 10.000 eur); sp. zn. , EX 712/98 (vo výške 10.000 eur); sp. zn. EX 147/98 (vo výške 9.000 eur); sp. zn. EX 148/98, sp. zn. (vo výške 9.000 eur); sp. zn. EX 149/98, sp. zn. (vo výške 20.000 eur), keď s odkazom na ust. veta prvá a uzavrel, že žalobca sa musel dozvedieť o tvrdenej škode najneskôr dňom právoplatného zastavenia vyššie špecifikovaných exekučných konaní, resp. dňom právoplatného zrušenia konkurzu na majetok úpadcu. Uviedol, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy začalo u žalovaného (MS SR) dňom doručenia písomných žiadostí žalobcu 06.07.2015 a bolo ukončené doručením Oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody dňom 30.11.2015, teda predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy trvalo celkovo 4 mesiace a 24 dní. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný tvrdil, že predmetné exekučné konania boli uzneseniami Okresného súdu Považská Bystrica právoplatne zastavené už dňa 12.11.2014, čo žalobca v replike nepoprel, iba uviedol, že v niektorých konaniach došlo k odvolaniu exekútora, ktorý požadoval dodatočné náklady, a tak väčšina konaní právoplatne končila až v r. 2015, nie v r. 2014. Z vyjadrení žalobcu vyplývalo, že exekútor podal odvolania voči uzneseniam Okresného súdu Považská Bystrica o zastavení exekučných konaní len vo výrokoch o náhrade trov exekučných konaní, o ktorých bolo podľa tvrdenia žalobcu právoplatne rozhodnuté v r. 2015, čo ale nemá vplyv na právoplatnosť výrokov uznesení Okresného súdu Považská Bystrica o zastavení exekučných konaní už dňa 12.11.2014. Trojročná subjektívna premlčacia lehota podľa ust. veta prvá na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 78.000 eur z titulu prieťahov v týchto exekučných konaniach (predĺžená o dobu predbežného prerokovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust. ) uplynula dňa 05.04.2018 (12.11.2014 + 3 roky + 4 mesiace a 24 dní), z čoho súd prvej inštancie dovodil, že keďže si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 78.000 eur z titulu prieťahov v exekučných konaniach žalobou až dňa 22.06.2018, uplatnil si nárok po uplynutí trojročnej subjektívnej lehoty, teda oneskorene. Rovnako ako dôvodnú vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným aj v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave v konkurznom konaní sp. zn. , keď žalovaným nebolo popreté tvrdenie žalovaného, že predmetné konkurzné konanie bolo skončené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -871 zo dňa 03.10.2007, právoplatným dňa 09.11.2007, ktorým súd zrušil konkurz na majetok úpadcu a zbavil správcu konkurznej podstaty funkcie. Nakoľko žalobca podal žalobu na až dňa 22.06.2018 (takmer po 11 rokoch od zrušenia konkurzu), učinil tak po uplynutí trojročnej subjektívnej premlčacej lehoty podľa ust. veta prvá , predĺženej o obdobie predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle ust. , ako aj po uplynutí desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty uvedenej v ust. Súd prvej inštancie uviedol, že nebola vznesená námietka premlčania nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 29.000 eur z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučných konaniach sp. zn. (vo výške 10.000 eur); sp. zn. a sp. zn. (obe spolu vo výške 19.000 eur) a doplnil, že aj v prípade, ak by neboli premlčané nároky na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 78.000 eur z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučných konaniach sp. zn. (vo výške 10.000 eur); sp. zn. , EX 530/98 (vo výške 10.000 eur); sp. zn. (vo výške 10.000 eur); sp. zn. , EX 712/98 (vo výške 10.000 eur); sp. zn. EX 147/98 (vo výške 9.000 eur); sp. zn. EX 148/98, sp. zn. (vo výške 9.000 eur); sp. zn. EX 149/98, sp. zn. (vo výške 20.000 eur), ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave v konkurznom konaní sp. zn. , ktorých premlčanie je samostatne dôvodom na zamietnutie žaloby v týchto nárokoch, dôvodom na zamietnutie žaloby je aj nepreukázanie existencie nesprávneho úradného postupu v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. ; sp. zn. , EX 530/98; sp. zn. ; sp. zn. , EX 712/98; sp. zn. ; sp. zn. EX 147/98; sp. zn. EX 148/98, sp. zn. ; sp. zn. EX 149/98, sp. zn. ; sp. zn. ; sp. zn. , spočívajúceho v prieťahoch v období r. 1998 až 2015, ako aj v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. , spočívajúceho v prieťahoch v období r. 1998 až 2008. Žalobca nepreukázal splnenie základnej z troch podmienok (existencia nesprávneho úradného postupu žalovaného, vznik škody, príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a vznikom škody) pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci tým, že nepredložil ako dôkazy výsledky vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) o ústavnej sťažnosti, ktorým ÚS SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, z (iba) ktorých môže súd vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu v zmysle ust. Z dôvodu nesplnenia už prvej podmienky pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu - existencie nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci - nemôžu byť logicky splnené ani ďalšie podmienky a nakoľko pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa je nevyhnutné kumulatívne splnenie vyššie uvedených troch zákonných podmienok, pričom kumulatívnosť splnenia týchto troch podmienok má za následok, že čo ak len jedna z nich nie je splnená, nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa , súd prvej inštancie uzavrel, že v prejednávanej veci nebolo možné vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa voči žalovanému (štátu). S poukazom na zásadu kontradiktórnosti doplnil, že keďže žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie a neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. , a (ďalej len „“) tak, že plne úspešnému žalovanému (v dôsledku neúspechu žalobcu zamietnutím žaloby) nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko žalovaný výslovne uviedol vo vyjadrení k žalobe aj na pojednávaní, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie nezistil úplným spôsobom skutkový stav veci a že vec bola nesprávne posúdená po právnej stránke (čo odvolací súd podradil pod odvolacie dôvody podľa ust. a ), žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku premlčania požadovaného odškodnenia 78.000 eur, pretože k právoplatnému skončeniu označených exekúcií nedošlo v r. 2014, ale až v r. 2015, kedy bolo rozhodnuté o odvolaní exekútora, ktorý požadoval úhradu svojich údajných nákladov, a to zamietnutím jeho odvolaní. Začiatok trojročnej premlčacej lehoty nastal až v r. 2015, a žaloba podaná dňa 20.06.2018 bola podaná v trojročnej lehote, predtým žalobca podal u žalovaného 30.06.2015 žiadosť o odškodnenie. Ďalším odvolacím dôvodom je podľa žalobcu skutočnosť, že sám odškodňovací súd vo veci sp. zn. mal prieťahy s rozhodnutím a k otázke možného zvýšenia % sadzby pri kritérií významu veci pre žalobcu s ohľadom na dĺžku konania žalobca navrhuje zvýšenie základnej sadzby o 15%; dĺžka 5 rokov trvajúceho sporu by mala vziať do úvahy závery ESĽP (rozsudok z 26.05.2011 vo veci Golha c/a Českej republike, stanovisko kolégia NS CPJN 206/2011 z 13.04.2011, nález ÚS ČR sp. zn. z 24.11.2005, uznesenie NS SR z 28.07.2010, sp. zn. ). Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žaloba je dôvodná a nie je možné, aby v právnom štáte existovali 17 ročné prieťahy až do právoplatného skončenia exekučného konania v r. 2015 (1998 až 2015) čo je evidentne nesprávnym úradným postupom. S poukazom na rozhodnutie NS ČS zo 16.05.2017 sp. zn. ide o neprimeranú dĺžku konania. Žalobca poukázal aj na rozhodnutia: nález ÚS ČR sp. zn. , a NS ČR sp. zn. . K nároku na priznanie zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu poukázal žalobca na nález ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS/1572/2011 a sp. zn. III.ÚS/197/2015 a k výške nemajetkovej ujmy poukázal na rozhodnutia ESĽP (Apicella c/a Taliansku, Castro c/a Portugalsku), ÚS ČR (sp. zn. , N 110/57 SbNU 403, , N165/62 SbNU 449), NS ČR (sp. zn. CPJN 206/2010, ). Žalobca k uvedenému doplnil, že v posudzovanom spore nebolo sporné, že zo strany povereného štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v rozsahu 17 rokov, ktorý viedol k porušeniu práva žalobcu na primeranú dĺžku konania a žalobca tvrdí, že pri stanovení zodpovedajúcej formy primeraného zadosťučinenia je potrebné vyjsť z judikatúry, podľa ktorej sa prezumuje domnienka vzniku nemajetkovej ujmy v prípade, ak došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v nevydaní rozhodnutia v zákonných lehotách, resp. neprimeranej lehote cca 17 rokov a k nepriznaniu zadosťučinenia by malo dôjsť iba za výnimočných okolností, napr. ak dĺžka konania nebola v nezanedbateľnej miere spôsobená správaním poškodeného, ak bol význam predmetu

sporu pre poškodeného iba nepatrný a nemohol zasiahnuť do jeho osobnej sféry; uvedené však podľa žalobcu nie je dané v prejednávanej veci s dobou prieťahov cca 17 rokov pri jednoduchosti konania a množstve negatívnych dopadov na život žalobcu, na jeho platobnú neschopnosť a exekučné záťaže (nález ÚS ČR ). Žalobca poukázal na zásadu rýchlej a skutočnej spravodlivosti (nález ÚS ČR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Súd prvej inštancie podľa žalobcu opomenul zohľadniť závery z nálezu ÚS ČR sp. zn. a poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. . Uzavrel, že súd prvej inštancie ani žalovaný nevzali do úvahy, že žalobcom požadované odškodnenie sa netýka jedného konania, ale desiatich konaní s prieťahmi v r. 1998 až 2015.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 03.03.2023 a uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so zamietnutím žaloby ako i s odôvodnením tohto zamietnutia. Namietal, že žalobca nešpecifikoval odvolacie dôvody v zmysle ust. , ergo ani ho neodôvodňuje, čo nie je možné za žalobcu odstraňovať súdom ani výzvou podľa ust. posledná veta na odstránenie tohto nedostatku odvolania žalobcom, čo je dôvodom pre odmietnutie žaloby a žalovanému je aj prakticky znemožnené vecne argumentovať. Opakovane poukázal na to, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach: sp. zn. (vo výške 10.000 eur); sp. zn. , EX 530/1998 (vo výške 10.000 eur); sp. zn. (vo výške 10.000 eur); sp. zn. , EX 712/1998 (vo výške 10.000 eur); sp. zn. EX 147/1998 (vo výške 9.000 eur); sp. zn. EX 148/1998 (vo výške 9.000 eur); sp. zn. EX 149/1998 (vo výške 20.000 eur), ktoré exekučné konania boli uzneseniami Okresného súdu Považská Bystrica právoplatne zastavené už dňa 12.11.2014. Vychádzajúc z uvedeného, trojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu prieťahov v týchto exekučných konaniach (predĺžená o dobu predbežného prerokovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy) uplynula dňa 05.04.2018 (12.11.2014 + 3 roky + 4 mesiace a 24 dní), preto ak si žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil žalobou na súde až dňa 22.06.2018, jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 78.000 eur z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučných konaniach sp. zn. (EX 532/1998), sp. zn. (EX 530/1998), sp. zn. , sp. zn. (EX 712/1998), sp. zn. EX 147/1998, sp. zn. (EX 148/1998), sp. zn. (EX 149/1998) nebol na súde uplatnený riadne a včas a je premlčaný. Súd prvej inštancie sa správne stotožnil aj s premlčaním uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave v konkurznom konaní, sp. zn. , ktoré bolo skončené uznesením zo dňa 03.10.2007, č. k. -871, ktorým súd zrušil konkurz na majetok úpadcu a zbavil správcu konkurznej podstaty funkcie, právoplatným dňa 09.11.2007. Podaním žaloby dňa 22.06.2018 (takmer po 11 rokoch od zrušenia konkurzu), teda po uplynutí trojročnej subjektívnej lehoty, predĺženej o obdobie predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, ako aj po uplynutí desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty upravenej v ust. bol nárok uplatnený oneskorene. Strohá argumentácia žalobcu o premlčaní v odvolaní je nesprávna, nakoľko podanie odvolania exekútorom voči trovám exekúcie nemá akýkoľvek vplyv na právoplatnosť zastavenia konania, a preto súd prvej inštancie rozhodol v otázke premlčania žalobcovho nároku správne a zákonne. Ďalšie námietky žalobcu v odvolaní boli irelevantné, nakoľko žalobcom špecifikované požiadavky a argumenty nenadväzovali na predmet tohto konania, ku ktorým sa preto žalovaný nevyjadroval. K ďalším tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa tvrdeného nesprávneho postupu, žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnym záverom, že ak by aj nároky žalobcu neboli premlčané (čo sú), žalobca nepreukázal zodpovednostný titul vo forme nesprávneho úradného postupu v žalobcom vymenovaných exekučných konaniach, ako ani v podobe existencie prieťahov v konkurznom konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. , napriek tomu žalobca v odvolaní replikuje svoje tvrdenia o prieťahoch v predmetných konaniach v celkovej dĺžke 17 rokov, keď aj v tomto konaní bolo preukázané, že tvrdenia žalobcu ohľadom nečinnosti, prieťahov a udržiavania stavu právnej neistoty v exekučných konaniach sú zavádzajúce a nepravdivé, pričom žalobca ani nijakým spôsobom nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, rozhodnutie vydané ESĽP alebo ÚS SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca podal žalobu na náhradu škody podľa a namietal nesprávny úradný postup podľa ust. tohto , a nie ústavnú sťažnosť na prieťahy. Žalovaný konštatoval nerelevantnosť žalobcových odkazov na rozhodnutia zahraničných súdov, a to z dôvodu rozdielnosti tuzemskej a zahraničnej právnej úpravy, ktoré závery nemožno ani len analogicky preberať. Žalobcove úvahy o nemajetkovej ujme sú rovnako ako predchádzajúce argumenty bez akejkoľvek

relevancie, nakoľko bez preukázania nesprávneho úradného postupu, ako zodpovednostného titulu, je bezvýznamné sa zaoberať vznikom nemajetkovej ujmy a prípadnou výškou jej peňažnej náhrady. Vo vzťahu k ďalším tvrdeniam že „(...) v nyní posuzované věci není sporu o tom, že ze strany pověřeného státního orgánu došlo k nesprávnemu úřednímu postupu v rozsahu 17 roků (...)“ dodal žalovaný, že práve predmetom tohto sporu je otázka existencie nesprávneho úradného postupu, ktorý súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nepreukázaný, preto tvrdenia žalobcu sú rovnako ako v prípade jeho predchádzajúcich tvrdení nepravdivé a zavádzajúce, bez akejkoľvek vecnej relevancie a nadväznosti a ďalšie tvrdenia v odvolaní s dôvodmi zamietnutia žaloby nesúvisia. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol, alternatívne napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného viac nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.

7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj správne vecne i právne vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutie je vyčerpávajúce, v ktorom sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal so všetkými pre danú vec rozhodnými skutočnosťami, odvolací súd sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho rozhodnutia a na odvolacie námietky žalobcu ( ).

8. Z obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy podľa titulom nesprávneho úradného postupu v exekučných konaniach sp. zn. ; sp. zn. , EX 530/98; sp. zn. ; sp. zn. , EX 712/98; sp. zn. ; sp. zn. EX 147/98; sp. zn. EX 148/98, sp. zn. ; sp. zn. EX 149/98, sp. zn. ; sp. zn. ; sp. zn. , spočívajúceho v prieťahoch v období r. 1998 - 2015; a titulom nesprávneho úradného postupu v konkurznom konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. , spočívajúceho v prieťahoch v období r. 1998 - 2008.

9. Podľa ust. , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa ust. , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11. Podľa ust. . , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

12. Podľa ust. , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

13. Podľa ust. , pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa ust. , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

15. Podľa ust. , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11.

16. Podľa ust. , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatňovaní nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

17. Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa ust. , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

19. Podľa ust. , výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

20. Podľa ust. , výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytnutá osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

21. Podľa ust. veta prvá , právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

22. Podľa ust. , najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa a 8.

23. Podľa ust. , lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

24. K ťažiskovej odvolacej argumentácii žalobcu spočívajúcej v odkazoch na rozhodnutia českých súdov poukazuje odvolací súd na uznesenie NS SR z 31.10.2017, sp. zn. : „S prihliadnutím na základných princípov do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú.“ Preto sa odvolací so žalobcovou argumentáciou v tomto rozsahu nevysporiadaval.

25. Súd prvej inštancie správne posúdil základ nároku žalobcu podľa ako zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, ktorá mala byť spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu alebo konkurzným súdom, a správne ustálil štátny orgán, koná v mene zodpovedného subjektu - štátu, MS SR.

26. Odvolací súd na prvom mieste konštatuje, že prvoinštančný súd postupoval pri rozhodovaní vo veci správne, keď posudzoval žalovaným vznesené námietky premlčania, a dospel k správnemu právnemu záveru o premlčaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spolu v sume 78.000 eur uplatneného žalobou dňa 22.06.2018 (teda vec správne právne posúdil), ak si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach - sp. zn. vo výške 10.000 eur, sp. zn. , EX 530/1998 vo výške 10.000 eur, sp. zn. vo výške 10.000 eur; sp. zn. , EX 712/1998 vo výške 10.000 eur, sp. zn. EX 147/1998 vo výške 9.000 eur, sp. zn. EX 148/1998 vo výške 9.000 eur, sp. zn. EX 149/1998 vo výške 20.000 eur, ktoré exekučné konania boli uzneseniami Okresného súdu Považská Bystrica právoplatne zastavené dňa 12.11.2014, a trojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu prieťahov v týchto exekučných konaniach (predĺžená o dobu predbežného prerokovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy) uplynula dňa 05.04.2018 (12.11.2014 + 3 roky + 4 mesiace a 24 dní). Na právoplatnosť uznesení o zastavení exekučných konaní dňa 12.11.2014 nemalo žiaden vplyv podanie odvolania exekútorom voči trovám exekúcie, preto je táto argumentácia žalobcu v odvolaní nedôvodná. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave v konkurznom konaní, sp. zn. , právoplatne skončeným dňa 09.11.2007 uznesením č. k. -871 zo dňa 03.10.2007, ktorým konkurzný súd zrušil konkurz na majetok úpadcu a zbavil správcu konkurznej podstaty funkcie. Je zjavné, že podanie žaloby dňa 22.06.2018 (po viac ako 10 rokoch od zrušenia konkurzu) po uplynutí trojročnej subjektívnej lehoty (predĺženej o obdobie predbežného prerokovania nároku na náhradu škody), ako aj po uplynutí desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty upravenej v ust. , je oneskorené a aj táto časť žalobou uplatneného nároku je premlčaná, teda aj v tomto rozsahu bol nárok žalobcu právne posúdený správne.

27. Rovnako postupoval súd prvej inštancie správne, ak následne vo vzťahu k časti nároku, voči ktorému nebola vznesená námietka premlčania vo výške 29.000 eur z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučných konaniach sp. zn. (vo výške 10.000 eur); sp. zn. a sp. zn. (obe spolu vo výške 19.000 eur), ale aj vo vzťahu k premlčanému nároku pre doplnenie dôvodov pre zamietnutie žaloby, zisťoval, či sú splnené všetky (existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a vznikom škody), kde primárne skúmal, či je daný nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto zákonných podmienok/predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa znáša žalobca ako poškodený.

28. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v uvedených exekučných konaniach alebo súdu v konkurznom konaní spočívajúcom v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní správne súd prvej inštancie skonštatoval, že s poukazom na ust. možno vychádzať výhradne z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, z právoplatného rozhodnutia ESĽP, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, ktorým ÚS SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca svoje tvrdenie o prieťahoch v predmetných exekučných konaniach v období r. 1998 - 2015 a v predmetnom konkurznom konaní v r. 1998 – 2008 jednoznačne bez ďalšieho nepreukázal (samotné opakované tvrdenia o prieťahoch v predmetných početných konaniach v celkovej dĺžke 17 rokov nie sú postačujúce), naviac tento záver súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku nijak účinne nerozporuje žiadnymi konkrétnymi odvolacími námietkami.

29. Nakoľko pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu podľa sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých troch zákonných podmienok, nesplnenie už prvej z nich (danosť nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci) vylučuje nastúpenie zodpovednosti štátu a splnenie ďalších podmienok (škoda a príčinná súvislosť). Súd prvej inštancie tiež správne skonštatoval s poukazom na kontradiktórnosť konania a bremeno tvrdenia a dokazovania, že strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia v konaní založenom na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie Neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne existencie nesprávneho úradného postupu, ergo následne bez potreby podrobného skúmania ani vzniku nemajetkovej ujmy a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vznikom uplatnenej nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom. Žalobcom uvedenú odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako ani ďalšie jeho námietky uvedené v odvolaní vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

30. Odvolaním žalobcu (konkrétnymi odvolacími námietkami) závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil podrobne premlčanie nároku (plynutie a počítanie premlčacej doby) a v zásade ani nenaplnenie predpokladov zodpovednosti štátu, ako dôvodov pre zamietnutie žaloby, rozporované neboli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto časti a konštatovanie uvedeného vedie k záveru o správnosti posúdenia nároku žalobcu ako nedôvodného tak, ako to vyvodil súd prvej inštancie.

31. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu ako odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. , , a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. S ohľadom na všetko zhora uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , a a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).