Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/107/2009

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. H., bývajúceho v Ž.,

zastúpeného JUDr. O. H., advokátkou v Ž., proti žalovanej Slovenskej republike –

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č. 13,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. októbra 2008 sp.zn. ,

rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. októbra 2008 sp.zn.

vo výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol

v časti o náhradu nemajetkovej ujmy 9 958,18 € (300 000,-- Sk) o d m i e t a .

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. októbra

2008 sp.zn. vo výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

v zostávajúcej časti a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia

vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom z 10. apríla 2008 č.k. -83 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 277 347,45 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne

z istiny 171 103,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, so 17,6 % úrokom z omeškania ročne

z istiny 18 568,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, so 17,6 % úrokom z omeškania ročne

z istiny 39 922,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, so 17,6 % úrokom z omeškania ročne

z istiny 42 604,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, so 17,6 % úrokom z omeškania ročne

z istiny 48 497,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, so 17,6 % úrokom z omeškania ročne

z istiny 52 368,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, s 15,5 % úrokom z omeškania ročne z istiny

59 680,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania ročne z istiny

58 290,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, s 12 % úrokom z omeškania ročne z istiny

2

49 981,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi na trovách

konania na súdnom poplatku 3 000,-- Sk a na trovách právneho zastúpenia na účet jeho

advokátky 124 048,80 Sk, všetko spolu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že

v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. došlo k prieťahom

v konaní, ktorá skutočnosť nesporne vyplynula z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo dňa 10.3.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.4.2005

a ktorý konštatoval, že v čase od 22.9.1997 do 28.5.1998 a ďalej od 9.6.1998 do 8.10.2004

bol Okresný súd Žilina v uvedenej veci nečinný. Došlo tak k prieťahom v konaní, ktoré neboli

spôsobené ani zložitosťou veci a ani správaním sa účastníkov, ale postupom Okresného súdu

Žilina. Aj keď tento napokon žalobe vyhovel, keď zaviazal Ž., s.r.o. zaplatiť žalobcovi

náhradu škody vo výške 541 013,-- Sk s príslušenstvom, ktorá škoda mu bola spôsobená

v dôsledku autohavárie pri plnení pracovných povinností na služobnej ceste v zahraničí,

žalobca sa už uspokojenia svojej pohľadávky nedomohol. Ž., s.r.o. mu totiž predmetnú sumu

dobrovoľne nevyplatila a konajúci exekútor žalobcu ako oprávneného oboznámil s tým, že

povinný nemá zriadený žiadny účet v peňažnom ústave a nevlastní ani iné majetkové práva

a cenné papiere. Z toho dôvodu nebolo možné právo priznané právoplatným a vykonateľným

rozsudkom žiadnym zo spôsobov uvedených v (Exekučný poriadok)

vymôcť. Vychádzajúc z uvedeného sa prvostupňový súd stotožnil s názorom žalobcu, že

v dôsledku prieťahov vo vyššie uvedenom konaní došlo na jeho strane ku škode, spočívajúcej

v nemožnosti vymoženia súdom priznanej sumy vo výške 541 013,-- Sk. S poukazom na

uvedené a pri aplikácii ustanovení o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci, potom žalobe v prevažnej časti vyhovel. V súvislosti

s právnou kvalifikáciou poukázal na to, že vychádzal z ustanovení

a nie zo , tak ako to tvrdila žalovaná, pretože nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, ktorý konštatoval prieťahy v konaní, bol zo dňa 10. marca 2005, teda

už za účinnosti (1.7.2004). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol preto,

lebo žalobca sa domáhal aj zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 300 000,-- Sk, postupujúc

podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, a to aj napriek tomu, že mu už bola Ústavným súdom

Slovenskej republiky priznaná nemajetková ujma vo výške 50 000,-- Sk za prieťahy

v súdnom konaní. Prvostupňový súd vyslovil názor, že túto čiastku musí rešpektovať, pretože

nie je možné si uplatniť vyššiu nemajetkovú ujmu, ako tú, ktorá už bola priznaná nálezom

Ústavného súdu Slovenskej republiky. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Žiline na odvolanie tak žalobcu ako aj žalovanej rozsudkom

z 28. októbra 2008 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu

v celom rozsahu zamietol. Žalovanej náhradu trov (celého) konania nepriznal. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s názorom odvolateľa (rozumej žalovanej – pozn.

dovolacieho súdu) v tom, že v prejednávanej veci prvostupňový súd vec nesprávne právne

posúdil, keď vychádzal z ustanovení o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a nie zo o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, v dôsledku

čoho aj vo veci nesprávne rozhodol. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nesporne

vyplynulo to, že k prieťahom v konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.

došlo v čase od 22.9.1997 do 28.5.1998 a od 9.6.1998 do 8.10.2004. Zákon

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov, ktorý umožňuje odškodňovať tak fyzické ako aj právnické osoby

za zbytočné prieťahy v konaní nadobudol účinnosť 1.7.2004. Na základe toho, kedy došlo

k prieťahom v konaní a z toho, kedy nadobudol účinnosť vyššie citovaný právny predpis je

zrejmé, že k prieťahom v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina došlo v prevažnej časti

ešte za účinnosti o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý bol účinný do 30.6.2004. Len

malá časť obdobia, kedy došlo k prieťahom v konaní, spadá do režimu účinnosti zákona

č. , a síce doba od 1.7.2004 do 8.10.2004. Podľa citovaného zákona sa

tento vzťahuje na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona. Z uvedeného je potom zrejmé, že prvostupňový súd mal správne

na prejednávanú vec aplikovať ustanovenia V tejto súvislosti odvolací

súd vyslovil názor, že nie je rozhodujúci dátum, kedy došlo k vyhláseniu nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky. Obdobie od 1.7.2004 do 8.10.2004, ktoré je možné posudzovať

podľa ustanovení odvolací súd nehodnotil ako dobu, ktorú možno

považovať za prieťah v konaní. Po ustálení právnej kvalifikácie žalobcom uplatneného práva

sa odvolací súd ďalej zaoberal tým, či umožňuje odškodňovať aj také

fyzické a právnické osoby, ktoré sa domáhajú náhrady škody z dôvodu zbytočných prieťahov

v konaní, pričom dospel k záveru, že ustanovenia tohto zákona, na rozdiel od zákona

č. , takéto práva fyzickým ani právnickým osobám výslovne nepriznávajú.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovení §, ods. 1 a ods. 1

s tým, že žalovaná, ktorá mala vo veci úspech si trovy konania neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, teda zaviaže

žalovanú zaplatiť žalobcovi 42 400,17 € (1 277 347,45 Sk) s príslušenstvom ako aj náhradu

nemajetkovej ujmy 9 958,18 € (300 000,-- Sk) a trovy konania, všetko do troch dní.

Odvolaciemu súdu vytkol, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ) jednak v tom, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať

ustanovenia a nie a jednak v tom, že zákon

č. výslovne nepriznáva právo odškodniť tie fyzické a právnické osoby, ktoré sa

domáhajú náhrady škody z dôvodu zbytočných prieťahov v konaní. Poukázal na to, že je

nesporné, že obdobie kedy došlo k prieťahom v konaní na Okresnom súde Žilina sp.zn.

je ohraničené časovým úsekom od 22.6.1997 do 18.5.1998 a ďalej od 9.6.1998

do 8.10.2004. Teda k prieťahom v konaní dochádzalo tak za účinnosti

ako aj Odvolací súd použil ako hlavné rozlišovacie kritérium

na určenie právnej normy, ktorou sa má spravovať režim právneho vzťahu, dĺžku prieťahov

v konaní v tom-ktorom právnom režime. Toto kritérium na výber jednej z dvoch kolidujúcich

noriem však nemá oporu v dotknutých právnych predpisoch ani vo všeobecných právnych

normách. Na rozdiel od tohto kritéria, s ohľadom na všetky okolnosti označil ako vhodnejšie

použitie kritéria okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o existencii škody, čo v jeho prípade

bolo 26.9.2005, kedy mu bola doručená písomná informácia konajúceho exekútora

o nevymožiteľnosti jeho pohľadávky. Aj za predpokladu, že by sa daná vec mala posudzovať

podľa , aj v takom prípade je nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom orgánu štátu dôvodný. Aj keď tento zákon výslovne

neuvádza, že nesprávnym úradným postupom sú aj prieťahy v konaní, je z logického výkladu

pojmu “nesprávny úradný postup“ zrejmé, že postup rozporný so zákonom, alebo s

nemôže byť za žiadnych okolností chápaný ako správny, ale logicky musí byť považovaný

za nesprávny. V časti žalobného návrhu o náhradu nemajetkovej ujmy žalobca zotrval

na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku

pričom vyslovil názor o potrebe rozlišovania dvoch samostatne stojacich nárokoch na náhradu

nemajetkovej ujmy jednak podľa o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky a jednak podľa

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), prejednal dovolanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmajúc najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania opiera o ustanovenie

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia možno za zmenu rozsudku súdu

prvého stupňa odvolacím súdom považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne

zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným

rozhodnutím o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné,

rozdielne rozhodnutie vo veci samej. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu nie je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku (či ho

formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne

ako v dôvodoch označil ustanovenia , podľa ktorých pri

rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa alebo ).

Z porovnania výrokových častí rozsudkov súdov nižších stupňov je zrejmé, že

odvolací súd napriek použitej formulácii o zmene rozsudku súdu prvého stupňa v skutočnosti

(podľa obsahu) jeho rozsudok v časti zamietnutia žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy

9 958,18 € (300 000,-- Sk) potvrdil a tento rozsudok zmenil len v zostávajúcej (ostatnej) časti

týkajúcej sa zaplatenia 42 400,17 € (1 277 347,45 Sk) s príslušenstvom, v ktorej na rozdiel

od súdu prvého stupňa žalobu zamietol. Z hľadiska prípustnosti dovolania žalobcu je

podstatné, že oba rozsudky (tak prvostupňový ako aj odvolací) sú súhlasné v tom, že (zhodne)

žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietli. Z uvedeného vyplýva, že táto časť

rozsudku odvolacieho súdu, ktorá bola žalobcom napadnutá, má povahu potvrdzujúceho

6

rozsudku (vo výroku ktorého prípustnosť dovolania odvolací súd nevyslovil, ani nejde

o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky), preto je nepochybné, že

prípustnosť dovolania žalobcu pre uvedenú časť nie je založená podľa až 3

Pokiaľ však odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu v časti

o zaplatenie 42 400,17 € (1 277 347,45 Sk) zamietol, proti tejto časti výroku rozsudku

odvolacieho súdu je podľa dovolanie prípustné.

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,

ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa

toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/

Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu

z obsahu spisu nezistil.

Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd pri svojom právnom názore o zamietnutí žaloby v jej (už vyššie

uvedenej) zostávajúcej časti vychádzal z toho, že pokiaľ k prieťahom v konaní vo veci

vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. došlo v období od 22.9.1997

do 28.5.1998 a ďalej od 9.6.1998 do 8.10.2004, došlo k nim v prevažnej časti ešte

za účinnosti a len malá časť tohto obdobia spadá do režimu zákona

č. , ktorý nadobudol účinnosť od 1.7.2004; obdobie od 1.7.2004 do 8.10.2004,

ktoré v zmysle možno posudzovať podľa ustanovení tohto

zákona však nie je dobou, ktorú možno považovať za prieťah v konaní a preto mal súd prvého

stupňa na vec aplikovať , ktorého ustanovenia však práva fyzickým

a právnickým osobám na náhradu škody z dôvodu zbytočných prieťahov v konaní výslovne

nepriznávajú.

Dovolací súd sa s uvedeným názorom odvolacieho súdu nestotožňuje.

Občianskej súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie

a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo

porušené ( ).

V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná ( ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Ako uvádza Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 10. marca 2005

(spomenutom už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia), účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným

prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným

rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu,

na ktorom sa osoba domáhala odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv

(napr. ). Z uvedeného tak možno podľa názoru dovolacieho súdu vyvodiť, že

prieťahy v konaní sú trvajúcim protiprávnym stavom (až do právoplatnosti rozhodnutia

vo veci) a v každom okamihu ich existencie dochádza k rovnakému porušovaniu toho istého

práva (t.j. práva zaručeného ).

Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ teda žalobcovi bola spôsobená škoda v dôsledku

prieťahov v súdnom konaní, bez ohľadu na skutočnosť, že vznikli ešte za účinnosti zákona

č. , pokiaľ trvali do doby po nadobudnutí účinnosti bolo

potrebné o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť podľa tohto zákona.

Hodnotenie prieťahov v konaní tak, ako to prezentoval odvolací súd je tak neprijateľné,

nesprávne, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ), keď odvolací súd aplikoval nesprávny právny predpis.

Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti podľa § 243b

ods. 2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; v obsahovo potvrdzujúcej časti

dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol ( v spojení s

písm.c/ ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová