Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-9C/225/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: T.. L. M., bytom M. strana 1, XXXXX Z., Y. republika, adresa na doručovanie P.O. K. XX, U. - O., Y. republika proti žalovanej : A. republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné Námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej strane priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 19.7.2015 domáhal voči žalovanej náhrady škody v celkovej výške 613.041.- eur spolu s 12% úrokmi z omeškania od 1.8.2015 do zaplatenia a náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 22.000.- eur spolu s 12% úrokom z omeškania od 1.8.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi vznikla skutočná škoda a nemajetková ujma, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky JUDr. Viery Uhríkovej, konkrétne nekonaním a zjavnými bezdôvodnými prieťahmi v exekučných konaniach spisová zn. EX 1/1999, spisová zn. EX 2/19999, spisová zn. EX 3/1999 v období rokov 1999-2015, nepodaním správy o priebehu exekúcie a nevymožením uplatnených pohľadávok V súvislosti s s uvedeným si žalobca uplatnil náhradu škody v celkovej výške 613.041.- eur s príslušenstvom a náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 22.000.- eur s príslušenstvom v zmysle ustanovenia v spojení s o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (ďalej len )

2. Žalovaná strana sa k veci vyjadrila písomne podaním zo dňa 21.7.2016. Vo vyjadrení uviedla, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiadala aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. EX 1/1999, EX 2/1999, EX 3/1999. Keďže absentuje základný predpoklad a to existencia nesprávneho úradného postupu , nie je daný základ pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, pričom nie je preukázaná ich existencia ani ich výška a v konečnom dôsledku žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom skutočnej škody a nemajetkovej ujmy.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a listinnými dôkazmi: výpismi z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, výpisom z listu vlastníctva č. XXX Okresného úradu Košice okolie, katastrálne územie Bidovce, zmluvou o vykonaní exekúcie zo dňa 26.1.1999, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 26.2.1999, nájomnou zmluvou, Prehľadom odoslaných faktúr

zo dňa 23.9.1998, zaslaním stanoviska Slovenskej komory exekútorov k sťažnosti č. 198-10470/2015 zo dňa 7.4.2015, oznámením Ministerstva spravodlivosti o výsledku pribežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 14.8.2015, návrhom na vyhlásenie konkurzu zo dňa 14.12.1995, uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.8.2000 č.k. -20, zaslaním zoznamov aktív a pasív Krajskému súdu v Košiciach, návrhom na speňažovanie majetku konkurznej podstaty správcom konkurznej podstaty, zápisnicou o prieskumnom pojednávaní zo dňa 23.4.2001, zápisnicou o schôdzi konkurzných veriteľov zo dňa 23.4.2001, opatrením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3.5.20001, konečnou správou o speňažení KP úpadcu PD. Bidovce v likvidácii zo dňa 27.7.2004, uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.11.2004 č.k. -104, uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 15.4.2010 č.k. , uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 27.9.2016 č.k.2K/633/1995-165, a ďalšími listinnými dôkazmi na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca a súdna exekútorka JUDr. Viera Uhríková, Exekútorský úrad pri Okresnom súde Košice- okolie so sídlom Letná 40, Košice uzavreli dňa 26.1.1999 zmluvu o vykonaní exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Predmetom zmluvy bolo vykonanie exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky oprávneného proti povinnému : Poľnohospodárske družstvo Bidovce v likvidácii, Bidovce. Dňa 26.2.1999 vydala exekútorka JUDr. Viera Uhríková upovedomenie o začatí exekúcie. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. zo dňa 22.8.2000 vyhlásil konkurz na majetok povinného Poľnohospodárske družstvo Bidovce v likvidácii Bidovce V súlade s ustanovením Zb o konkurze a vyrovnaní boli uvedené konkurzné konania prerušené. Vtedajšie platné znenie Exekučného poriadku neumožňovalo zriadiť exekučné záložné právo na takto zapísanú nehnuteľnosť a teda ani nariadiť dražbu. Skutočnosť, že na majetok úpadcu - povinného bol vyhlásený konkurz bola oznámená žalobcovi listom zo dňa 26.7.2021. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. zo dňa 15.4.2010 bolo rozhodnuté o rozvrhu speňaženej konkurznej podstaty. Krajský súd v Košiciach v konkurznej veci úpadcu Poľnohospodárske družstvo Bidovce v likvidácii so sídlom v Bidovciach rozhodol o zrušení konkurzu dňa 11.1.2013. Dňa 26.3.2019 bolo Poľnohospodárske družstvo Bidovce v likvidácii vymazané z obchodného registra ex offo.

5. Žalobca v žalobe neuviedol od akého právneho predpisu uplatnený nárok odvodzuje. Zo skutkových okolností tvrdených žalobcom, ako aj z označenia žalovanej ako strany sporu je možné vyvodiť záver, že v danej veci je potrebné vychádzať z predpisov upravujúcich zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že k nesprávnemu úradnému postupu v podobe prieťahov v exekučných konaniach malo dôjsť v období rokov 1999 až 2015, je potrebné uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy posudzovať podľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.7.2010).

6. Podľa ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

7. Podľa ustanovenia § 3 ods.1, písm. a/,b/ cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moc nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom.

8. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

9. Podľa ustanovenia § 5 ods.1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

10. Podľa ustanovenia § 6 ods.1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

11. Podľa ustanovenia§ 6 ods. 2cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa ustanovenia § 9 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

13. Podľa ustanovenia §9 ods.2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa ustanovenia § 15 ods.1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

15. Podľa ustanovenia § 16 ods.4 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

16. Podľa ustanovenia § 17 ods.1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a).

17. Podľa ustanovenia §17 ods.2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

18. Podľa ustanovenia §17 ods.3 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

19. Podľa ustanovenia §17 ods.4 cit. zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a).

20. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Tak, ako súd už uviedol vyššie, rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk.

21. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu, alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 21. decembra 2009).

22. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a nemajetkovej ujmy. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi vydaním nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávnym úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou ujmou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody, resp. nemajetkovej ujmy iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu, resp. nemajetkovú ujmu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou ujmou ide vtedy, ak škoda, resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by škoda a ani nemajetková ujma.

23. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa , patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t. j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou, nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom.

24. Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení () a tak, ako súd uviedol vyššie, škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

25. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, alebo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

26. Pri posudzovaní nárokov žalobcu sa súd musel prvotne zaoberať existenciou predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom na vyvodenie zodpovednosti štátu je potrebné ich kumulatívne splnenie. Neexistencia čo len jednej z podmienok zodpovednosti štátu má za následok zamietnutie celého nároku.

27. V prejednávanej veci nebolo sporné, že Ministerstvo spravodlivosti SR je v zmysle ustanovenia orgánom konajúcim v mene štátu ani skutočnosť, že nárok na náhradu škody bol v zmysle vopred predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku.

28. Pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa vyššie uvedených ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok - existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím. Preto súd najprv skúmal, či v danej veci je naplnený prvý základný predpoklad pre prípadné úspešné uplatnenie predmetného nároku a to existencia nesprávneho úradného postupu podľa ustanovenia Žalobca poukazoval na nesprávny úradný postup súdnej exekútorky JUDr, Viery Uhríkovej v exekučných konaniach sp. zn. EX 1/1999, EX 2/1999, EX 3/1999 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že exekučné konania začali dňa 5.1.1999 doručením návrhov žalobcu na vykonanie exekúcií proti povinnému : Poľnohospodárske družstvo Bidovce v likvidácii so sídlom v Bidovciach. V uvedených exekučných konaniach došlo dňa 22.8.2000 k ich prerušeniu zo zákona s poukazom na Zák.č o konkurze a vyrovnaní, nakoľko na majetok povinného bol uvedeným dňom na základe Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. vyhlásený konkurz. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný povinným dňa 2.4.1998. Povinný dňa 31.1995 vstúpil do likvidácie. Podaním zo dňa 26.7.2021 súdna exekútorka oznámila žalobcovi vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, oboznámila ho s ustanovením Zák. o konkurze a vyrovnaní a odporučila prihlásenie pohľadávok na konkurznom súde, a to aj napriek skutočnosti, že žiadny všeobecne záväzný predpis neukladá súdnemu exekútorovi oznamovať účastníkovi konania ohlásenie konkurzu. Žalobca nepreukázal, že by vykonal akýkoľvek úkon smerujúci k uplatneniu predmetných pohľadávok v v rámci konkurzného konania. Zo stanoviska Slovenskej komory exekútorov zo dňa 7.4.2015 č. 198-10470/2015,, ktorá prešetrila sťažnosť žalobcu na postup exekútorky JUDr Viery Uhríkovej v konaniach EX EX 3/1999 vyplýva, že komora exekútorov konštatovala, že súdny exekútorka JUDr viera Uhríková neporušila pri vykonávaní exekúcie v konaniach EX EX 3/1999 žiadne z ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru že v danom prípade absentuje základný predpoklad pre uplatnenie škody a to existencia nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky JUDr. Viery Uhríkovej , nie je preto daný základ pre priznanie nároku na náhradu škody, nakoľko nebol preukázaný nesprávny úradný postup, existencia škody ani príčinná súvislosť medzi nimi.

29. Žalobca si uplatni aj nemajetkovú ujmu vo výške 22.000.- eur s úrokom z omeškania od.1.8.2015d o zaplatenia ktorú odôvodnil tým, e prieťahmi v rokoch 1999-2015 mu vznikla nemajetková ujma v podobe straty dobrého mena, prieťahy spôsobili platobnú neschopnosť, dlhodobý stres, bezvýchodiskovosť situácie a spolupodieľali sa na vzniku a rozvoju ťažkej a nevyliečiteľnej choroby. Ustanovenie predpokladá preukázanie vzniku samotnej nemajetkovej ujmy a ak je preukázaná, nemožnosť uspokojiť nárok prostredníctvom iného satisfakčného prostriedku. Nemajetková ujma v peniazoch sa uhrádza iba ak je vznik nemajetkovej ujmy nepochybne preukázaný a samotné konštatovanie porušenia práva nepostačuje.

30. Podľa / priznanie nemajetkovej ujmy nastupuje až v prípade, ak konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Následne sa nemajetková ujma určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného a jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy sa posudzuje vzhľadom na okolnosti, za ktorých k nej došlo, ako aj vzhľadom na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v jeho súkromnom živote, prípadne v spoločenskom uplatnení a to podľa noriem súkromného práva. Všetky tieto skutočnosti je potrebné pri priznaní nemajetkovej ujmy v konaní zo strany žalobcu preukázať. Preto bolo na žalobcovi preukázať existenciu vzniku škody, nemajetkovej ujmy ako aj príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom súdu. Súd sa v danom prípade stotožnil s obranou žalovanej, pričom vznik žalobcom

tvrdenej nemajetkovej ujmy, ako ani prípadná príčinná súvislosť medzi namietaným rozhodnutím súdu a vznikom žalobcom tvrdenej ujmy, preukázaná nebola.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením / v spojení s ust. / , v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalovaná mala v konaní úspech v rozsahu 100%, náhradu trov konania si uplatnila, súd preto priznal žalovanej strane právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis