Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-28-2009.pdf
PDF · 138.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/28/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev - farnosť Sv. Michala Archaniela Hlohovec, Kamenná č. 6, Hlohovec, zast. MAPLE & FISH s.r.o., Rajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432 proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov zobrazených ako parc. reg. „E“ evidovaných na mape určeného operátu ako parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 8.064 m2, parc. č. XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 4.848 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 5.539 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 4.546 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 13.045 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 331 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. a obec Q. v celosti a stavby - domu s pôvodným č. XXX postavenému na pozemku parc. reg. „E“, parc. č. XXXX zapísané v PKV č. XXXX.
Žalovaný je povinný vydať žalobcovi nehnuteľnosti parc. reg. „E“ evidovaných na mape určeného operátu ako parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 8.064 m2, parc. č. XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 4.848 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 5.539 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 4.546 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 13.045 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 331 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. a obec Q. v celosti a stavby - domu s pôvodným č. XXX postavenému na pozemku parc. reg. „E“, parc. č. XXXX zapísané v PKV č. XXXX, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 1.329,78 eur a iné trovy konania v sume 99,50 eur na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v M. F., E..L.. číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáha v zmysle naposledy pripustenej zmeny petitu dňa 4.10.2012 na pojednávaní určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov: parciel reg. „E“ evidovaných na mape určeného operátu ako parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 8.064 m2, parc. č. XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 4.848 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 5.539 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 4.546 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 13.045 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 331 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. a obec Q. v celosti a stavby - domu s pôvodným č. XXX postavenému na pozemku parc. reg.
„E“, parc. č. XXXX zapísané v PKV č. XXXX (ďalej len „ nehnuteľnosti“). Taktiež žiadal uložiť povinnosť žalovanému vydať mu predmetné nehnuteľnosti.
Žalobu odôvodnil tým, že nehnuteľnosti uvádzané v návrhu pôvodne zapísané v PK vložke č. XXXX na Hlohovskú rímsko-katolícku základnú školu sú jeho výlučným vlastníctvom. Podľa jeho názoru administratívna dohoda o prevode správy národného majetku zo dňa 16.5.1963 medzi odovzdávajúcim Odborom pre vnútorné veci MsNV Hlohovec a preberajúcim Odborom poľnohospodársky ONV Trnava nie je titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. Q. zapísaných v PK vložke č. XXXX . Dal súdu do pozornosti, že predmetné nehnuteľnosti neboli znárodnené, preto ich nevlastnil Československý štát ani žiadna štátna organizácia. Vyjadrením štátneho archívu v Trnave z 15.7.1992 zistil, že neexistoval znárodňovací výmer na tieto nehnuteľnosti. Poukázal na skončené konania vedené na OS Trnava sp. zn. 14Nc 1593/99 a 13 Nc 1519/98, v ktorých bolo podľa neho preukázané, že Slovenská republika nie je vlastníkom, držiteľom a ani správcom predmetných nehnuteľností. V roku 1999 boli pozemky prepísané na LV č. XXXX a ako vlastník bol uvedený žalobca. Žalobu odôvodnil i tým, že Slovenský pozemkový fond, odbor Trnava požiadal dňa 14.8.2008 Správu katastra o zápis vlastníckeho práva na list vlastníctva k tým istým pozemkov, ktorých vlastníctva sa on domáha. Po preskúmaní žiadosti Správa katastra uzavrela, že nie je jednoznačne preukázané vlastníctvo k predmetným parcelám a preto 8.10.2008 založila nový LV č. XXXX, na ktorom sú ako vlastníci v 1/1-ine uvádzaný navrhovateľ i Slovenský pozemkový fond.
Žalobca na podanom návrhu trval. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich písomnými vyjadreniami, správami Katastra Hlohovec z 22.09.2011 a z 16.11.2011, pripojenými spismi OS Trnava sp. zn.: 19C 239/95, 13Nc 1519/98, 14Nc 1510/98, písomným potvrdením Arcibiskupského úradu Trnava z 23.09.1992, administratívnou dohodou z 16.07.1963 (čd XXXX/XX), výpisom z pozemkovej knihy k č. vložky XXXX, LV č. XXXX, listom Katastrálneho úradu v Trnave zasielaný poľnohospodárskemu družstvu ( ďalej „PD“) Hlohovec z 29.10.2008, listom PD Hlohovec z 31.03.1994 pre navrhovateľa, výzvou navrhovateľa na SPF na vrátenie vlastníctva z 25.01.2006, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Z obsahu potvrdenia Arcibiskupského úradu Trnava z 23.9.1992 mal súd preukázané, že farský úrad Hlohovec je samostatný právny subjekt, pričom nehnuteľnosti patriace cirkvi v obvode mesta Hlohovec ( aj zapísané vo vložke č. XXXX) sú vo vlastníctve farského úradu Hlohovec. Z obsahu uznesenia Konferencie biskupov Slovenska č.: 77/1995/KBS z 14.9.1995 mal súd preukázané, že nehnuteľnosti zapísané na Rímskokatolícku cirkev bez uvedenia farnosti alebo biskupstva vedené na rímskokatolícke školy, sirotince,.. patria do vlastníctva toho biskupstva, na území ktorého sa nachádzajú. Týmto uznesením bolo určené právne nástupníctvo po zaniknutých alebo zrušených spoločenstvách. Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko - trnavská arcidiecéza v písomnom vyjadrení z 1.4.2006 uviedla, že nehnuteľnosti pôvodne vedené na PKV č. XXXX sú vedené na Hlohovskú rímskokatolícku školskú základinu v celosti od 05.01.1907 a mali slúžiť na prevádzku školy a podpory chudobných školu navštevujúcich žiakov. Cirkevná dievčenská škola ako náboženská základina bola založená Rímskokatolíckou cirkvou, farnosťou Hlohovec a bola vedená a financovaná až do 15.7.1963, kedy bola prevedená na Československý štát v správe ONV Trnava v celosti.
Súd sa oboznámil z časovým sledom zápisov k parcelám č. XXXX až XXXX/X a domu stojacemu na parc. č. XXXX v k.ú. Q.. Bolo preukázané , že predmetné parcely a dom boli pôvodne vedené v PK vložke č. XXXX. Z obsahu PK vložky č. XXXX mal súd preukázané, že tieto nehnuteľnosti boli v časti B pod porad. č. 1 vedené vo vlastníctve „Hlohovskej rímsko - katolíckej základnej školy“ a to až do roku 1963. Pod porad. č. 2 časti tejto B PK vložky ( po preklade z maďarského do slovenského jazyka) je uvedené, že „polovica výnosov týchto nehnuteľností sa použije na odmeňovanie učiteľov rímskokatolíckej ľudovej školy a druhá polovica sa použije na odmeňovanie chudobných žiakov, ktorí navštevujú školu“. ( Pri preklade súd použil maďarsko - slovenský slovník a zistil, že jeho preklad sa stotožnil s prekladom doloženým v rámci vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu). Pod porad. č. 3 v časti B PK vložky je zaznamenané, že v zmysle administratívnej dohody ( čd XXXX) bolo dňa 26.9.1963 vložené v celosti vlastníctvo pre Československý štát v správe odboru vodného hospodárstva a pre veci poľnohos. a lesníctva ONV v Trnave. Išlo o administratívnu dohodu ( čd XXXX/XXXX) z 16.7.1963, v zmysle ktorej Odbor pre vnútorné veci MsNV Hlohovec odovzdal na odbor poľnohospodársky ONV Trnava správu základných fondov s účinnosťou od 1.7.1963. Správa katastra v Hlohovci zapísala návrh žalobcu na záznam vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z PK vložky č. XXXX na LV č. XXXX dňa 1.6.1993 z titulu osvedčenia Notárskeho úradu č. Nz 45/93. OS v Trnave na návrh poľnohospodárskeho družstva Hlohovec rozsudkom č. k. 19C/239/1995-35 z 7.3.1996 určil neplatnosť tohto osvedčenia z 23.3.1993 vydaného pod sp. zn. Nz 45/93. (Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.7.1997.) Po právoplatnosti tohto rozhodnutia Správa katastra zrušila zápis vlastníctva v prospech žalobcu. Dotknuté nehnuteľnosti boli roku 1999 prepísané z LV č. XXXX do LV č. XXXX, avšak stále vo vlastníctve Rímsko katolíckej cirkvi v Hlohovci, neskôr so zmenou žalobcu. V roku 2006 bol na LV č. XXXX daný stav katastra do súladu so zákonom a v katastri ostal vedený len pozemkovoknižný zápis v PK vložke č.XXXX vo vlastníctve Čsl. štátu v správe Odboru vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva ONV v Trnave. Žalobca potvrdil uplatnenie aj reštitučného nároku na vydanie ( navrátenie) predmetných nehnuteľností u Slovenského pozemkového fondu. Súd mal preukázané, že žiadosť dodal opakovane listami z 9.4.1994, 25.1.2006, 21.4.2006, 20.6.2008. SPF reagoval na žiadosť z 9.4.1994 listom z 21.4.1994 a oznámil žalobcovi, že podľa LV č. XXXX je žalobca vedený ako vlastník žiadaných nehnuteľností a preto uzavrel , že nie je dôvod na vydanie nehnuteľností. SPF zaujal k ďalšej žiadosti stanovisko listom z 18.9.2006, že žalobca je na LV č. XXXX vedený ako výlučný vlastník žiadaných nehnuteľností. SPF sa k žiadosti z 20.6.1994 vyjadril listom z 6.8.2008 konštatujúc, že pôvodné pozemky v PKV č. XXXX boli do katastra nehnuteľností zapísané v prospech žalobcu na základe osvedčenia NZ 45/93 z 23.3.1993 ( na LV č. XXXX), ktoré bolo neskôr rozsudkom OS Trnava č.k. 19C/239/95-35 z 7.3.1996 zrušené. SPF odôvodnil nevyhovenie žiadosti na vydanie nehnuteľností z 25.1.2006 tým, že v čase žiadosti bol žalobca vedený ako vlastník pozemkov vedených v LV č. XXXX. Odmietol uzatvoril s žalobcom dohodu o vydaní nehnuteľností. Po doručení žiadosti na Správu katastra v Hlohovci dňa 23.7.2008 od Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Hlohovec bolo dňa 10.8.2008 opäť zapísané vlastnícke právo k predmetných nehnuteľnostiam v prospech žiadateľa na LV č. XXXX. Dňa 14.8.2008 doručil SPF na Správu katastra Hlohovec žiadosť na zápis vlastníckeho práva pozemkov do LV. Následne kataster dospel k záveru, že nie je jednoznačne preukázané vlastníctvo k sporným pozemkom a preto 8.10.2008 založil nový LV č. XXXX, na ktorom sú ako výluční vlastníci uvádzaní SPF a Rímskokatolícka cirkev, farnosť Hlohovec. Súd ma preukázané, že existuje ešte aj LV č. XXXX, na ktorom je ako vlastník nehnuteľností uvedená SR- Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava v 1/1, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená žiadosť o zápis vlastníckeho práva z 14.4.2009 a doplnenie žiadosti z 1.3.2010.
Právny zástupca žalobcu dôvodnosť nároku oprel o závery rozsudku NS S R sp. zn. 2Cdo 201/2009, ktorý riešil otázku náboženských základín. Má naliehavý právny záujem na jeho určovacej žalobe, lebo je tu právna neistota medzi účastníkmi konania o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Podľa jeho tvrdenia absentuje nadobúdací titul k nehnuteľnostiam u žalovaného, lebo žalovaný svoje domnelé vlastníctvo odvodzuje od administratívnej dohody z 16.7.1963. Podľa neho predmetná administratívna dohoda nie je titulom spôsobilým nadobudnúť vlastnícke právo štátu, bola len dohodou o prevode správy národného majetku. Na LV č. XXXX je ako titul nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam uvedená žiadosť o zápis z 14.4.2009 a doplnenie z 1.3.2010 v súvislosti s zák. č. 229/1991 Zb., zák. č. 180/1995 Z.z. a z.č. 162/1995 Z.z. Právny zástupca má za to, že v zmysle právnych predpisov platných a účinných v čase domnelého prechodu vlastníctva na štát malo poštátnenie vykonať Povereníctvo slovenskej národnej rady pre školstvo a osvetu a rozhodnúť o ňom výmerom, pritom žiadny výmer v tomto konkrétnom prípade neexistuje. Dal súdu do pozornosti, že poštátnenie majetku nemôžu byť titulom nadobudnutia vlastníckeho práva a že rímskokatolícka školská základina nebola národným majetkom, lebo štát nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Tvrdenie žalovanej o výkupe základín za Márie Terézie, resp. za prvej ČSR považuje za ničím nepodloženú domnienku.
Právny zástupca žalobcu reagoval i vyjadrenie žalovaného, že si mal nároky uplatniť podľa reštitučného zákona. Potvrdil uplatnenie reštitučného nároku k sporným nehnuteľnostiam s poukazom na zamietnutie uplatneného nárok z dôvodu, že základina nepatrí do cirkvi. Odvolávajúc sa na § 2 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z.z. dodal, že nebolo potrebné uplatňovať nárok na navrátenie vlastníctva, lebo nehnuteľnosti uvádzané v rámci tejto žaloby neprešli do vlastníctva štátu. Záverom poukázal na to, že sporné nehnuteľnosti niekoľko desaťročí užívala, čo preukazoval predložením nájomnej zmluvy z 9.12.2001 uzavretej medzi ním a nájomcom K.. Ľ.I. Y.. Z obsahu predloženej nájomnej zmluvy mal súd preukázané, že predmetom prenájmu boli nehnuteľnosti v k.ú. Q. o výmere 1ha 8964 m2 bez uvedenia konkrétnych parciel.
Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v zmysle označenia v žalobe z dôvodu, že nie je oprávnenou osobou podľa zákona č. 161/2005 Z. z. Túto skutočnosť uviedol aj ako dôvod, pre ktorý nebolo možné s žalobcom uzatvoriť dohodu o vydaní sporných nehnuteľností. Z PK vložky č. XXXX mu vyplýva, že vlastníkom predmetných nehnuteľností nebola cirkev ale škola. Žalobu považuje za účelovú, nedôvodnú. Podľa neho o nadobudnutí nehnuteľnosti do vlastníctva štátu svedčí administratívna dohoda čd XXXX/XXXX z 16.7.1963, na základe ktorej pozemky prešli do správy štátnych majetkov, následne do trvalého užívania PD Hlohovec. Podľa neho tu bol reštitučný dôvod na vydanie nehnuteľností podľa reštitučných zákonov uplatňovaných od roku 1989 pokiaľ oprávnená osoba preukáže všetky zákonom stanovené podmienky na vydanie nehnuteľnosti. Má za to, že sporné nehnuteľnosti nikdy neprešli do vlastníctva cirkvi, ale najneskôr od roku 1918 sú vo vlastníctve štátu. K veci uviedol, že lehoty uplatňované v rámci reštitučných zákonov majú prekluzívny charakter. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 21.6.2012 potvrdil, že žalovaný zamietol obe žiadosti žalobcu na vydanie nehnuteľností práve v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. Žalovaný popiera existenciu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a K.. Ľ. Y. z roku 2001. Odôvodnil to tým, že žalobca sa listom z 9.4.2002 obrátil na PD Hlohovec a zaslal žalovanému nájomné zmluvy na prenájom objektu Balaton ( ide o nehnuteľnosti uvádzané v tejto žalobe). Podľa žalovaného ani nikdy nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a poľnohospodárskym družstvom Hlohovec. PD Hlohovec užíva pozemky od roku 1963 na základe odovzdania do trvalého bezplatného užívania rozhodnutím národného výboru zn. voda-66-62/63 z 25.09.1963. Žalovaný tvrdil, že PD Hlohovec platí od r. 1963 za pozemky dane.
Žalobca predložil nájomnú zmluvu z 10.4.2002 uzatvorenú medzi ním ako prenajímateľom a PD Hlohovec ako nájomcom, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti na LV č. XXXX. Zmluva bola podpísaná len zo strany prenajímateľa.
Svedok K.. Ľ. Y. potvrdil, že v minulosti mal a doposiaľ i má uzatvorenú nájomnú zmluvu s Farským úradom sv. Michala Archanjela Hlohovec na ornú pôdu s konkrétnou výmerou, ktroú i užíva. Svedok nevie presne uviesť, ktoré parcely sú na zmluve uvádzané, ale nájomnú zmluvu určite podpisoval. Podľa jeho tvrdenia bola nájomná zmluva uzavretá v r. 1995 - 1997. Išlo o rozrobené parcely, ktorých výmera sa zrátala, určila sa bonita a následne bola pôda vyňatá. Nájom platím cirkvi za dohodnutú výmeru. S PD Hlohovec nemá uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu. Svedkyňa R.. R. F. je právničkou v PD Hlohovec. Ospravedlnila volaného svedka E. Z., ktorý je štatutárom v PD Hlohovec dodajúc, že ona vie o problematike, v akej má vypovedať. K veci uviedla, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ( pôvodne v PK vložke č. XXXX ) PD Hlohovec užíva, ale boli rozdelené geometrickým plánom, boli zapísané na LV č. XXXX. Nehnuteľnosti trvalo a bezplatne užíva PD na základe rozhodnutia ONV, odbor vodného hospodárstva, pre veci poľnohospodárstva a lesníctva značka VODA 6662/1963 z 25.09.1963. Odo dňa vstúpenia do užívania mali práva a povinnosti vlastníka nehnuteľnosti. Za nehnuteľnosti platia dane. Žalovanému platia ako nájomné rozdiel medzi skutočne užívanou výmerou všetkých parciel a výmerami, ku ktorým sú nájomné zmluvy. PD Hlohovec sa nikdy necítilo ako vlastník sporných nehnuteľností. Nemá vedomosť o nájomnej zmluve medzi K.. Y. s rímskokatolíckou cirkvou. Podľa jej vyjadrenia sú v súčasnosti ako „zastavané plochy“: spoločenská budova XXXX/X o výmere 661 m2, prešovňa na parc. č. XXXX/X o výmere 288 m2, sklad na parc. č. XXXX/X o výmere 99 m2, prevádzková budova na parc. č. XXXX/X o výmere 53 m2, sklad na parc. č. XXXX/X o výmere 68 m2.
Zo správy Mestského úradu Hlohovec z 10.8.2011 mal súd preukázané, že v období 1960-1988 platili ohľadom platenia daní viaceré právne normy, ktoré ale do r. 1988 neukladali daňovníkom povinnosť platiť poľnohospodárksu daň za pozemky dané do nájmu. Z tejto správy si súd ustálil nepravdivosť tvrdenia žalovaného, že PD Hlohovec platí od r. 1963 za pozemky dane. Od r. 1989 platil poľnohospod. daň z pozemkov užívateľ pozemku. Správou mal súd preukázané, že ako nájomca nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX je vedený PD Hlohovec, Ľ. Y., Y. Q., E. F., ZS Energetika a.s. Bratislava. PD Hlohovec neplatil dane od 1989-1992 a platí ich až od r. 1993. Z tejto správy mal súd preukázané, že účastníci konania neplatia daň z prenajatej pôdy.
V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobcu zotrval na svojom nároku, lebo je právnym nástupcom pôvodného vlastníka: rímskokatolíckej školskej základiny v Hlohovci a žiadnym dokumentom nedošlo k odňatiu jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Uplatnil si trovy konania.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť pre nepreukázanie opodstatnenosti žaloby. Odvolajúc sa na § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z. poukázal na preklúziu, keďže žalobca doručil žiadosť na vydanie žalovanému dňa 03.02.2006 a žalobu na súd podal až 19.12.2008. Je presvedčený, že žalobca nie je právnym nástupcom základín. Potvrdil neexistenciu výmeru ako vkladu schopnej listiny. Podľa jeho tvrdenia, pokiaľ by nebol výmer vydaný, nemohla by byť urobená administratívna dohoda a ani rozhodnutie o pridelení do trvalého užívania.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 1 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len zákon č. 161/2005 Z.z.) tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu 1) a prechod vlastníctva k niektorým nehnuteľným veciam.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z.z., povinnou osobu je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z., ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.
Predmetom sporu je v prvom rade určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli pôvodne na PK vložke č. XXXX vedené vo výlučnom vlastníctve Hlohovskej rímsko - katolíckej základnej školy. Súd sa najprv musel vyporiadať s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu, z dôvodnosťou tohto nároku, námietkou preklúzie zo strany žalovaného a až následne sa mohol zaoberať žiadosťou uložiť povinnosť žalovanému sporné nehnuteľnosti vydať.
Súd si na začiatku vyriešil ako predbežnú otázku, či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby, lebo žalovaný túto skutočnosť namietal. Vzniknuté fondy (základiny), študijný fond, a náboženský fond zriadené panovníckym aktom Márie Terézie súdna prax za prvej Československej republiky ( napr. Nález Najvyššieho správneho súdu zo 17. apríla 1924 č. 6486, nález toho istého súdu z 8. marca 1926 č. 4515, rozhodnutia Boh. A 3968/1924, Boh. A 5402/1926) aj právna teória ( napr. Slovník veřejného práva československého, zv. II., Polygrafia, Brno, 1932, st. 691 a nasl. : heslo Náboženské fondy) považovali za verejné fondy. Predstavovali osobitné majetkové podstaty nadačného typu a ich majetok spravoval štát s určením pre podporu katolíckej cirkvi. Tieto fondy mali slúžiť potrebám katolíckej cirkvi, preto ich pôvod a účel mal bezprostrednú spojitosť s touto cirkvou. Majetkový základ študijného fondu bol vytvorený predovšetkým z majetku rehole jezuitov po jej zrušení pápežom Klementom XIV, ktorý bol pôvodne spravovaný pod názvom „ jezitská masa“. Z publikácie F. Sedláka „verejné základiny dištriktu Šaľa 1785-1954“ mal súd preukázané, že verejné základiny delíme na náboženské základiny, študijné základiny a univerzitné základiny. K 1.1.1794 k majetkom hospodárskych celkov patrili majetkýcy mnohých zrušených kláštorov a medzi iným aj majetkový diel v panstve Hlohovec s pozemkami v chotári mestečka Hlohovec (Z strany 26 27 tejto publikácie). Základiny študijné ( t.j. i Hlohovská rímsko - katolícka základná škola) boli určené na prevádzku univerzít, škôl, školských zariadení a chudobných študentov. Po vzniku prvej Československej republiky bol na majetok cirkvi uvalený štátny dozor. Až do roku 1935 boli fondové majetky spravované samostatnou likvidačnou komisiou. Odhliadnuc od predošlého historického vývoja treba zdôrazniť, že v porovnaní s Českom, na Slovensku v päťdesiatych rokoch minulého storočia došlo k rozdielnemu vývoju : fondový život tu zanikol - došlo k ukončeniu činnosti fondu (pozri Pejs, Oldřich : K historickým souvislostem existence náboženské matice u nás, in Čtyřicet let cirkevních zákonů v Československu, Sekretariát vlády ČSR pro věci cirkevní, Praha, 1989, nález Ústavného súdu Českej republiky z 3. augusta 2005, sp. zn. II. ÚS 189/02, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 2. novembra 2006 č.k. 5 A 35/2002-73). Za situácie, keď na Slovensku už nepôsobí náboženská základina (fond), ktorej majetok bol priamo zviazaný s rímskokatolíckou cirkvou (pôvodom aj účelom), súd dospel k záveru, že pre posúdenie, či žalobca je alebo nie je oprávnenou osobou, nie je podstatnou samotná skutočnosť, že náboženská základina (fond) netvorila súčasť hierarchického zriadenia rímskokatolíckej cirkvi. Pri výklade pojmu oprávnenej osoby pre účely uvedeného zákona nemožno totiž obísť, aký bol pôvod (majetkový základ), účel a ciele uvedeného fondu a zároveň stav, že ukončením jeho činnosti sa zmarili účel a ciele fondu bezprostredne zviazané s rímskokatolíckou cirkvou, t.j., že krivda spáchaná na tomto fonde predstavovala priamu krivdu voči rímskokatolíckej cirkvi, ktorú napraviť nepochybne sledoval zámer reštitučného zákona. Iný výklad tohto zákona by znamenal nenaplnenie základného princípu všeobecnej spravodlivosti a morálky spoločnosti pri vrátení tohto odňatého majetku. Prijatý výklad nie je v žiadnom prípade až neprípustne rozširujúcim, dokonca je konformný aj s judikatúrou prijímanou za prvej Československej republiky, kedy sa pre účely aplikácie príslušnej zákonnej úpravy majetok verejného fondu (náboženského) chápal (posudzoval) aj ako cirkevný majetok (dôvody rozhodnutia Najvyššieho súdu z 21. marca 1922 R I 313/22). Identické stanovisko, od ktorého nebol dôvod sa odchýliť, zaujal už v podobnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 28. augusta 2008 sp. zn. 1 Cdo 247/2006, rozsudku z 30.11.2010 sp. zn. 2Cdo 201/2009 a rozhodnutí z 27. februára 2009 sp. zn. 1 M Cdo 9/2007. Súd vychádzal podporne i z rozsudku NS SR z 28. februára 2003 sp. zn. 3 Cdo 119/2002, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky uznal Rímskokatolícku cirkev za oprávnenú osobu (§ 2 ods. 1 zák. č. 282/1993 Zb. v znení zákona č. 97/2002 Z.z.) vo vzťahu k majetku patriacemu a odňatému náboženskej základine. Súd si vykonaním dokazovaní ustálil, že žalobca je právny nástupcom pôvodného pozemkovoknižného vlastníka, Rímskokatolíckej školskej základiny v Hlohovci slúžiacej potrebám a cieľom rímskokatolíckej cirkvi od 05.01.1907 slúžiacou na prevádzku školy a podpory chudobných školu navštevujúcich žiakov. Išlo o cirkevnú dievčenskú školu ako náboženská základina založenú Rímskokatolíckou cirkvou, farnosťou Hlohovec. Preto si súd ustálil ( podporne vychádzajúc z rozhodnutí NS SR sp.zn: 2Cdo 201/2009 z 30.11.2010, 1Cdo 247/2006 z 28.8.2008. 1M Cdo 9/2007 z 27.2.2009; NS ČSR R I 313/22 z 21.3.1922 ), že Rímskokatolícka školská základina v Hlohovci a jej majetok boli cirkevným majetkom a preto nie je potrebné preukazovať prechod, resp. prevod vlastníckeho práva zo základiny na rímskokatolícku cirkev. V tomto konkrétnom prípade prihliadal i na obsah uznesenia Konferencie biskupov Slovenska č.: 77/1995/KBS z 14.9.1995, potvrdenia Arcibiskupského úradu Trnava z 23.9.1992 a rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 119/2002, v ktorom bola vyriešená otázka prechodu vlastníckeho práva zo základiny na rímskokatolícku cirkev. ( Majetok základiny bol vytvorený z majetku rímskokatolíckej cirkvi , bol určený pre jej potreby a bol ňou aj spravovaný, teda vždy išlo len o majetok cirkvi.)
Z PK vložky č. XXXX mal súd preukázané, že dňa 26.9.1963 bolo vložené v celosti vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam Československý štát. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva sa uvádza len administratívna dohoda. Súd mal preukázané, že jedinou listinou, na základe ktorej bolo zapísané vlastnícke právo Československého štátu v roku 1963 k sporným nehnuteľnostiam bola administratívna dohoda z 16.7.1963. Súd si vyhodnotil, že predmetná administratívna dohoda nie je titulom prevodu vlastníckeho práva a preto ani ČSR nemohla vlastníctvo nadobudnúť, teda sporné nehnuteľnosti sa ani nestali národným majetkom. V roku 1963 by mohol štát nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom jedine poštátnením, ale to by obligatórne muselo zrealizovať Povereníctvo slovenskej národnej rady pre školstvo a osvetu ( nariadenie SNR č. 34/1945 Sb. z 16.5.1945 ) a následne rozhodnúť ňom výmerom.
Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by bol vydaný Povereníctvom takýto výmer. Z tohto dôvodu vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam i naďalej svedčí vlastníkovi uvádzanému pod porad. číslom 1 v časti B ( vlastníci) na PK vložke č. XXXX. Súd si vyššie uvádzaným výkladom ustálil, že žalobca je právny nástupcom pôvodného vlastníka sporných nehnuteľností a preto i žalobe vyhovel celom rozsahu, určil vlastnícke právo žalobcovi k sporným nehnuteľnostiam. Na základe týchto skutočností súd považuje v súlade s účelom a zmyslom zákona č. 161/2005 Z.z. v tejto prejednávanej veci za oprávnenú osobu žalobcu.
K pasívnej legitimácii žalovaného súd dodáva, že povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti zákona č. 161/2005 Z.z. spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce. V tomto konkrétnom prípade niet pochýb, že je to žalovaný ( SR-Slovenský pozemkový fond).
Zákon č. 161/2005 Z.z. je podľa predmetu v ňom obsiahnutej právnej úpravy reštitučným predpisom, ktorého účelom je zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd. Orgány štátu sú pri aplikácii a interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade so zákonnými záujmami subjektov, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. K splneniu jeho účelu a cieľa je preto nutné, aby súdy interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o zmiernenie niektorých majetkových krívd, v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2010 sp. zn. 4 Cdo 247/2009). Súd sa oboznámil z dôvodovou správou k zákonu 161/2005 Z.z. Z jej obsahu mu vyplýva, že existujúci právny stav, najmä zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, že vlastníckemu právu k pôde fyzických osôb a náprave krívd spáchaných na tomto majetku fyzickým osobám v rozhodnom období poskytoval štát vyššiu ochranu ako náprave krívd spáchaných na majetku cirkví a náboženských spoločností podľa zákona č. 282/1993 Z.z. v platnom znení, čím boli porušené ústavné práva týchto subjektov a ústavná rovnosť ochrany vlastníctva. Cieľom zákona č. 161/2005 Z.z. je umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v stanovenej lehote, aby tento mohli uplatniť v novej lehote a aby sa poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzickým osobám a vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam.
Žalobca výzvami z 9.4.1994, 25.1.2006, 21.4.2006, 20.6.2008 opakovane vyzval žalovaného na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam. Nehnuteľnosti špecifikoval podľa ich zápisu v pozemnoknižnej vložke č. XXXX. Vo výzve uviedol, že cirkevná právnická osoba registrovaná na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, cirkevný odbor, je zákonným nástupcom všetkých nehnuteľných vecí na jej území po zaniknutých alebo zrušených cirkevných organizáciách rímskokatolíckej cirkvi v zmysle uznesenia Konferencie biskupov Slovenska zn. 77/1995/KBS z 14. septembra 1995. Taktiež bol vo výzve uvádzaný pôvodný vlastník nehnuteľností. Vychádzajúc z zápisu v pozemnoknižnej vložke č. XXXX má súd za to, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu bez náhrady, lebo o tejto skutočnosti nie je v PK vložke žiadna zmienka. Súd dospel k záveru, že žalobca si riadne výzvou u žalovaného uplatnil vydanie sporných nehnuteľností do 30.4.2006, ale jeho žiadosti nebolo vyhovené a nebola uzatvorená medzi žalobcom a SPF dohoda o vydaní nehnuteľností.
V prípade písomnej výzvy podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. nemožno ustúpiť od požiadavky určitosti tohto jednostranného právneho úkonu ako podmienky jej platnosti v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka. Avšak vzhľadom na to, že v § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. nie je bližšie vymedzený obsah pojmu „výzva“ a jej náležitosti, potom sa stanovenie minimálnych kritérií pre jej určitosť a platnosť musí spravovať takým výkladovým pravidlom, ktorý sleduje naplnenie účelu zákona. Stanovenie minimálnych kritérií pre určitosť a platnosť výzvy nesmie opomenúť ani to, či obsah výzvy je spôsobilý vyvolať zákonodarcom zamýšľané účinky, a rovnako je namieste neopomenúť a prihliadať na konkrétne okolnosti veci vrátane subjektu oprávnenej a povinnej osoby. Vzhľadom na už uvedené nemožno pri výzve oprávnenej osoby podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. ustúpiť od požiadavky minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si oprávnená osoba uplatňuje reštitučný nárok a uvedenia dôvodu, o ktorý ho opiera. Na splnenie požiadavky určitosti výzvy požiadavka minimálnej konkretizácie nehnuteľností bola splnená označením príslušnej pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 7. júla 2010 sp. zn. I. ÚS 12/2010). Z týchto dôvodov si súd ustálil, že výzvy žalobcu na SPF na vydanie nehnuteľností spĺňajú všetky náležitosti vyžadované zákonom pokiaľ ide o uvedenú parcelu.
V rámci ustálenia si, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného vlastníka nehnuteľností Hlohovskej rímsko - katolíckej základnej školy, súd má za to, že jeho žiadosť na vydanie nebola dôvodná. Súd ju považuje za nedôvodnú, lebo si vyhodnotil, že r. 1963 neprešlo vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na štát a preto v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z.z. nebol oprávnený domáhať sa navrátenia nehnuteľností. Súd má za to, že už v čase podávania žiadostí na SPF bola na mieste určovacia žaloba na určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Na základe týchto dôvodov súd neprihliadal ani na námietku preklúzie žalovaného vzťahujúcu sa na zák. č. 161/2005 Z.z. týkajúci sa reštitúcie. Súd pritom podporne vychádzal z nálezu Ústavného súdu ČR I. ÚS 562/09 z 31.8.2011 a rozsudku NS SR z 24.02.2010 sp. zn. 5 MCdo 4/2009.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že návrh bol podaný dôvodne, lebo súd si ustálil, že žalobca ako právny nástupca Hlohovská rímsko - katolícka základná škola je v súčasnosti vlastníkom sporných nehnuteľností. Pritom mal súd zo strany žalobcu preukázaný aj naliehavý právny záujem na jeho pozitívnej určovacej žalobe, lebo v súčasnosti existuje LV č. XXXX, na ktorom sú ako výluční vlastníci uvádzaní obaja účastníci konania, čím je právne postavenie žalobcu neisté. Súd mal ustálené, že návrh je dôvodný v časti určenia vlastníckeho práva v prospech žalobcu a majúc preukázané, že doposiaľ má žalobca nehnuteľnosti v správe, vyhovel návrhu žalobcu i v časti žiadosti uložiť žalovanému povinnosť sporné nehnuteľnosti vydať. Záverom súd dodáva, že žalobca v návrhu uvádza žalovaného ako Slovenský pozemkový fond reg. odbor v Trnave , Vajanského č. 22, Trnava aj SR, Slovenský pozemkový fond , Búdkova 36, Bratislava, pritom na LV č. XXXX s duplicitným vlastníctvom je uvádzaný ako vlastník subjekt: SR, Slovenský pozemkový fond , Búdkova 36, Bratislava. Súd má za to, že pasívne legitimovaný je práve tento subjekt, pritom Slovenský pozemkový fond reg. odbor v Trnave je len detašované pracovisku a preto i v záhlaví rozsudku uvádza ako žalovaného len: SR, Slovenský pozemkový fond , Búdkova 36, Bratislava.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle poznámky 1 k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), z návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, a z návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, bytu a nebytových priestorov alebo na vydanie veci sa poplatok vyberie podľa písmena b) tejto položky. Ak je predmetom konania viacej hnuteľných vecí alebo nehnuteľných vecí, poplatok sa vyberie iba za jednu z nich.
Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Súd má za to, že pri posudzovaní správnosti uplatnených trov právneho zastúpenia a počítania odmeny za jeden úkon právnej služby v tomto konkrétnom prípade treba vychádzať z toho, že predmetom sporu bolo určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je- v konkrétnom prípade či tu je alebo nie je vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam. Preto si súd ustálil, že predmetom je právo a nie nehnuteľná vec.
Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd uložil povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi iné trovy konania v sume 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh dňa 01.06.2009 a trovy právneho zastúpenia v sume 1.329,78 eur. Právny zástupca žalobcu si účtoval hodnotu úkonu v zmysle § 9 ods. 1, §10 ods. 2 vyhl. MS SR č.655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov z ceny nehnuteľností v sume 663.878,38 eur určených znaleckým posudkom 005/2009 z 30.1.2009. Vychádzajúc z tejto sumy si uplatnil odmenu za jeden úkon právnej služby v sume 1.747,89 eur. Súd tento postup na výpočet odmeny a za použitia § 9 ods. 1, §10 ods. 2 vyhl. MS SR č.655/2004 Z.z. nepovažuje za správny. Súd má za to, že správne je treba pri výpočte odmeny za jeden úkon právnej služby ( pri určovaní vlastníckeho práva) použiť § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a z tohto ustanovenia súd i vychádzal. Vychádzal z toho, že 1/13-ina výpočtového základu bola v roku 2008 v sume 1465 Sk ( 48,60 eur), v roku 2010 v sume 55,49 eur, v roku 2011 v sume 57 eur a v roku 2012 v sume 58,69 eur. Právny zástupca si uplatnil: 1/ odmenu za právne úkony, ale nakoľko v nesprávnej výške žiadal priznať odmenu za právne úkony, súd odmenu vypočítal v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov: 2 x 48,60 eur za prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2008, podanie žaloby na súd 25.11.2008; 2 x 55,49 eur za doplnenie žaloby z 5.2.2010 a písomné podanie na súd ( späťvzatie žaloby, návrh na pristúpenie účastníka, doplnenie žaloby ) z 7.4.2010; 4 x 57 eur za účasť na pojednávaní: 31.5.2011, 26.7.2011 a vyjadrenie žalobcu z 27.5.2011, 4.7.2011; 3 x 58,69 eur za účasť na pojednávaní dňa:21.6.2012, 4.10.2012 a vyjadrenie žalobcu z 3.10.2012. Spolu si mal správne uplatniť odmenu za úkony právnej služby sumu 612,25 eur ( a nie 11 x 1.747,89 eur=19.226,79 eur). Uplatnil si oprávnene 19% DPH z odmeny za prvé 4 úkony a 20 % DPH z odmeny z ostatných 7 úkonov právnej služby, ale už v nesprávne výške, lebo vychádzal z nesprávne určenej výšky odmeny. 2/ Správne si mal uplatniť 19% DPH z sumy 208,18 eur (48,60 x 2 +55,49 x 2), t.j. sumu 39,55 eur a 20 % DPH z sumy404,07 eur ( 57 x 4 + 58,69 x 3 ), t.j. sumu 80,81 eur. Spolu súd priznal DPH v sume 120,36 eur. 3/ Súd priznal správne uplatnený režijný paušál vrátane DPH v celkovej sume 104,44 eur ( v r. 2008: 2 x 6,34 eur, v r. 2010: 2 x 7,21 eur, v r. 2011: 4 x 7,41 eur, v r. 2012: 4 x 7,63 eur; 19% z 27,10 eur + 20 % z 60,16 eur = 17,18 eur). 4/ Súd priznal správne uplatnenú náhradu za stratu času v celkovej sume 180,43 eur vrátane 20% DPH ( a) pri účasti na pojednávaní 31.5.2011 za 10 polhodín á 12,35 eur - na ceste Dolný Kubín - Piešťany a späť, t.j. 10 x 12,35 +20%; b) pri účasti na pojednávaní 26.7.2011 za 10 polhodín á 12,35 eur - na ceste Dolný Kubín - Piešťany a späť, t.j. 10 x 12,35 +20%; c) pri účasti na pojednávaní 21.6.2012 za 6 polhodín á 12,35 eur - na ceste Bratislava - Piešťany a späť, t.j. 6 x 12,35 +20%;. d) pri účasti na pojednávaní 4.10.2012 za 6 polhodín á 12,35 eur - na ceste Bratislava - Piešťany a späť, t.j. 6 x 12,71 +20%); 5/ Súd priznal správne uplatnenú náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 312,30 eur vrátane 20% DPH ( a) pri účasti na pojednávaní 31.5.2011 - cestovné náhrady 61,85 eur + 20% DPH, náhrada za pohonné hmoty pri 5,6l/100 km a cene PHM 1,48 eur/1liter=28,01 eur; b) pri účasti na pojednávaní 26.7.2011 - cestovné náhrady 61,85 eur + 20% DPH, náhrada za pohonné hmoty pri 5,6l/100 km a cene PHM 1,46 eur/1liter=27,67 eur c) pri účasti na pojednávaní 21.6.2012 - cestovné náhrady 32,21 eur + 20% DPH, náhrada za pohonné hmoty pri 5,6l/100 km a cene PHM 1,54 eur/1liter=15,19 eur;. d) pri účasti na pojednávaní 4.10.2012 - cestovné náhrady 32,21 eur + 20% DPH, náhrada za pohonné hmoty pri 5,6l/100 km a cene PHM 1,59 eur/1liter=15,69 eur). Spolu trovy právneho zastúpenia súd vypočítal v sume 1.329,78 eur, ktorých náhradu súd žalobcovi i priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo. Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.