Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/9/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Milana Deáka v právnej veci

žalobkyne R. – B., N., proti žalovanému L., š.p., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. I. S.,

advokátkou v K., o vydanie nehnuteľností, vednej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod

sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 22. júna 2004 č.k. -894

v spojení s dopĺňajúcim rozsudkom z 3. marca 2005 č.k. -959 a v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 7. decembra 2006 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom (v poradí štvrtým rozhodnutím) z 22. júna

2004 č.k. -894 uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v kat.úz. V., zapísané v PK vl. X. a to C. parcelu X. lesnú pôdu (plochu)

2

o výmere X. m, identickú podľa identifikácie parciel zo 17. júna 1999 zloženú z PK parciel

2 2

č. X. les o výmere X. ma parc.č. X. les o výmere X. ma povinnosť vydať žalobkyni

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. N. zapísané v PK vl. X. (špecifikované v rozsudku).

Žalobu v časti o vydanie nehnuteľností zapísaných v PK vložke X. kat.úz. N. parcela č. C. X.

2 2

vodná plocha o výmere X. ma parcela č. C. X. vodná plocha o výmere X. mzamietol.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Dopĺňajúcim rozsudkom

z 3. marca 2005 č.k. -959 doplnil výrok vyššie cit. rozsudku o výrok, že “súd

nezaväzuje účastníkov uhradiť trovy štátu“. Ďalším dopĺňajúcim rozsudkom zo 7. apríla 2005

č.k. -967 doplnil výrok pôvodného rozsudku tak, že konanie v časti o vydanie

nehnuteľností parc.č. X., X., ako aj parc.č. X. a X. zapísaných v PKV č. X. kat.úz. N. zastavil.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že žalobkyňa je oprávnenou osobu v zmysle

, keďže predmetom vydania sú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát

podľa , ktorých ako vlastník v pozemkovej knihe bola zapísaná

Uhorská náboženská základina. Podľa predložených dokladov, najmä pozemnoknižného

hárku č. X. kat.úz. N., nehnuteľnosti zapísané v tomto hárku prešli z pozemnoknižných

vložiek č. X. X. a X. do vložky č. X. a z PKV č. X. N. zistil, že na základe rozhodnutia

ONV v Gelnici z 15. decembra 1959 pod č. X. prešlo vlastníctvo k nehnuteľnostiam

zapísaným v tejto vložke na Československý štát do správy Krajskej správy lesov K..

S poukazom na ustanovenia § až 5 dospel k záveru, že sú splnené

podmienky pre rozhodnutie o vydaní nehnuteľností, pričom v zmysle

Zb. je R. v Rožňave právnickou osobou s právnou subjektivitou a je oprávnenou osobou,

keďže podľa výpisu z pozemkovej knihy vlastníkom nehnuteľností bola Uhorská náboženská

základina, ktorej aj podľa stanoviska Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je právnym

nástupcom R. v R., ktoré aj v minulosti tento majetok spravovalo. Pritom vychádzal z toho, že

historické dokumenty preukazujú, že Náboženská základina nikdy nebola verejnou

základinou, o čom svoje stanovisko vyjadril už aj Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd

Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 7. decembra 2006 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v spojení s dopĺňajúcimi rozsudkami

vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené. V celom rozsahu poukázal na správne, výstižné

a presvedčivé dôvody prvostupňového rozsudku. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa,

že žalobkyňa je oprávnenou osobou v zmysle , keďže predmetom

vydania sú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát podľa , ktorých ako

vlastník v pozemkovej knihe bola pred prechodom na štát zapísaná Uhorská náboženská

základina.

Na základe podnetu žalovaného podal proti rozsudku okresného súdu v spojení

s rozsudkom krajského súdu v potvrdzujúcej časti mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd oba uvedené rozsudky zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že okresný súd

v napadnutom rozsudku podrobne analyzoval vývoj náboženskej základiny, pričom

vychádzal z dokladov predložených predovšetkým žalobkyňou. Skutočnosť, že išlo

o náboženskú základinu patriacu cirkvi, potvrdil aj odvolací súd, v plnom rozsahu sa

stotožniac s odôvodnením okresného súdu. V rámci hodnotenia dôkazov sa však súdy mali

zaoberať aj predloženými znaleckými posudkami znalcov – odborníkov na posudzované

obdobie (Prof. JUDr. M. Š., DrSc., JUDr. M. N., PhD. a Prof. PhDr. P. K., PhD.), ktoré

odvolací súd vyhodnotil ako listinné dôkazy, ktoré neboli spôsobilé zvrátiť skutkový stav

zistený súdom, ale pri svojom rozhodovaní vychádzal z dobových dokumentov. S pomerne

rozsiahlym poukazom práve na znalecký posudok Prof. PhDr. P. K., PhD. uviedol, že

nespochybňuje právnu subjektivitu žalobkyne, spochybňuje však jej právnu subjektivitu vo

vzťahu k náboženskej základine, pretože majetky náboženskej základiny nie sú účelovým

majetkom cirkevným, ale verejno-prospešnými verejno-účelovými. Náboženská základina aj

v zmysle zákona č. 26/1791 bola pomenovaná účelovým majetkom základiny a podľa toho

bola aj spravovaná a využívaná. Náboženská základina bola zriadená za účelom financovania

náboženských, cirkevných vecí a záležitostí, avšak nebola majetkom cirkvi. V súdnom konaní

žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by jednoznačne preukázala prevod majetku

náboženskej základiny na cirkev a svoju žalobu odôvodňovala len historickým vývojom

náboženskej základiny a účelom, na ktorý majetok tejto základiny bol využívaný. Žalobkyňa

tak neuniesla dôkazné bremeno, pretože žalovaný svojimi predloženými dôkazmi dostatočne

preukázal svoje tvrdenia, ktorými nesporne a presvedčivo poukázal na skutočnosť, že

náboženská základina mala verejný charakter, pričom názov “náboženská“ jej bol pričlenený

len z titulu úloh, ktoré boli z majetku náboženskej základiny financované. Okrem toho

namietal, že v konaní došlo k tzv. inej vade konania, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie veci (nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, ako aj

nevykonanie dokazovania listinnými dôkazmi zákonom predpísaným spôsobom).

Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s obsahom mimoriadneho dovolania.

Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu ho navrhla v celom rozsahu

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 v spojení s ) preskúmal napadnuté rozsudky krajského a okresného

súdu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.

Podľa o zmiernení niektorých majetkových krívd

spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení

oprávnenými osobami sú štátom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti so sídlom

v Slovenskej republike vrátane ich častí s právnou subjektivitou, ktorých vec prešla

do vlastníctva štátu alebo obce v rozhodnom období v prípadoch uvedených v § 4 ods. 2.

Medzi štátom registrované cirkvi so sídlom v Slovenskej republike patrí R.

v Slovenskej republike (porovnaj o slobode náboženskej

viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, a prílohu tohto zákona obsahujúcu

zoznam cirkví a náboženských spoločností, ktoré na základe zákona alebo na základe súhlasu

štátu pôsobia na území Slovenskej republiky).

Súčasťou spoločenských zmien po roku 1989 bolo aj vyriešenie viacerých v minulosti

prehliadaných problémov vrátane majetkových reštitúcií. Počiatok úpravy majetkových

vzťahov štátu a cirkví v zmysle nápravy majetkových krívd napáchaných na cirkvách

a náboženských spoločnostiach v uplynulých desaťročiach potláčania demokratických práv

a občianskych slobôd možno vidieť v prijatí o úprave niektorých

majetkových vzťahov rehoľných rádov a kongregácií a arcibiskupstva olomouckého v znení

o zmiernení následkov niektorých

majetkových krívd v znení neskorších predpisov umožnil aj cirkvám, aby za podmienok

uvedených v tomto zákone získali späť vlastníctvo k veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu

najmä podľa vládneho nariadenia č. Slovenská republika po vyčlenení

zo štátneho zväzku s Českou republikou pokračovala v náprave majetkových krívd

napáchaných na cirkvách a náboženských spoločnostiach prijatím

o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským

spoločnostiam. Motívom prijatia tohto zákona bolo naplnenie princípu všeobecnej

spravodlivosti a morálky spoločnosti pri vrátení odňatého majetku a poznanie, že tento

majetok bude mať všeobecno-prospešný význam, predovšetkým v charitatívnej a sociálnej

oblasti, ako aj v zdravotníctve, školstve a inde. Vrátenie tohto majetku sledovalo však aj

dlhodobejší cieľ spočívajúci vo vytváraní ekonomických podmienok pre proces postupného

ekonomického osamostatnenia cirkví a náboženských spoločností (porovnaj dôvodovú správu

k tomuto zákonu).

Ešte v čase monarchie vzniknuté fondy (základiny) : študijný fond, zriadený

panovníckym aktom Márie Terézie, a náboženský fond súdna prax za prvej Československej

republiky (porovnaj napr. Nález Najvyššieho správneho súdu zo 17. apríla 1924 č. 6486, nález

toho istého súdu z 8. marca 1926 č. 4515, rozhodnutia Boh. A 3968/1924, Boh. A 5402/1926)

aj právna teória (porovnaj napr. Slovník veřejného práva československého, zv. II.,

Polygrafia, Brno, 1932, st. 691 a nasl. : heslo Náboženské fondy) považovali za verejné

fondy. Predstavovali osobitné majetkové podstaty nadačného typu a ich majetok spravoval

štát s určením pre podporu katolíckej cirkvi. Tieto fondy mali slúžiť potrebám katolíckej

cirkvi – ich účel (ako aj pôvod) mal bezprostrednú spojitosť s touto cirkvou. Odhliadnuc

od predošlého historického vývoja treba zdôrazniť, že v porovnaní s Českom na Slovensku

v päťdesiatych rokoch minulého storočia došlo k rozdielnemu vývoju : fondový život tu

zanikol – došlo k ukončeniu činnosti fondu (pozri Pejs, Oldřich : K historickým souvislostem

existence náboženské matice u nás, in Čtyřicet let cirkevních zákonů v Československu,

Sekretariát vlády ČSR pro věci cirkevní, Praha, 1989, nález Ústavného súdu Českej republiky

z 3. augusta 2005, sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky

z 2. novembra 2006 č.k. -73).

Oba súdy nižšieho stupňa nespochybnili, že v predmetnom nehnuteľnom majetku išlo

podľa pôvodu o cirkevný majetok (katolícky) a že aj jeho účel bol bezprostredne spojený

s rímskokatolíckou cirkvou. Za situácie, keď na Slovensku už nepôsobí náboženská základina

(fond), ktorej majetok bol priamo zviazaný s rímskokatolíckou cirkvou (pôvodom aj účelom),

dovolací súd dospel k záveru, že pre posúdenie, či žalobkyňa je alebo nie je oprávnenou

osobou v zmysle v znení , nie je

podstatnou samotná skutočnosť, že náboženská základina (fond) netvorila súčasť

hierarchického zriadenia rímskokatolíckej cirkvi. Pri výklade pojmu oprávnenej osoby pre

účely uvedeného zákona nemožno totiž obísť, aký bol pôvod (majetkový základ), účel a ciele

uvedeného fondu a zároveň stav, že ukončením jeho činnosti sa zmarili účel a ciele fondu

bezprostredne zviazané s rímskokatolíckou cirkvou, t.j. že krivda spáchaná na tomto fonde

predstavovala priamu krivdu voči rímskokatolíckej cirkvi, ktorú napraviť nepochybne

sledoval zámer Dovolací súd preto považuje za plne súladné

s účelom a zmyslom , aby v takomto prípade za oprávnenú osobu bola

považovaná R. v Slovenskej republike (žalobkyňa). Iný – len doslovný (gramatický) výklad §

2 ods. 2 citovaného zákona by znamenal nenaplnenie základného poslania tohto reštitučného

zákona spočívajúceho v uplatnení princípu všeobecnej spravodlivosti a morálky spoločnosti

pri vrátení tohto odňatého majetku. Prijatý výklad pojmu oprávnenej osoby v zmysle § 2 ods.

1 v znení nie je v žiadnom prípade až

neprípustne rozširujúcim, dokonca je konformný aj s judikatúrou prijímanou za prvej

Československej republiky, kedy sa pre účely aplikácie príslušnej zákonnej úpravy majetok

verejného fondu (náboženského) chápal (posudzoval) zároveň aj ako cirkevný majetok

(porovnaj dôvody rozhodnutia Najvyššieho súdu z 21. marca 1922, R I 313/22). Identické

stanovisko, od ktorého nebol dôvod sa odchýliť, zaujal už v obdobnej veci Najvyšší súd

Slovenskej republiky v rozsudku z 25. augusta 2008 sp.zn. .

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na nedôvodné

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorý namietal

nesprávne právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne podľa § 2 ods. 1 zákona

č. v znení oboma súdmi nižšieho stupňa, ako aj

vzhľadom na to, že v mimoriadnom dovolaní namietané (vyššie v odôvodnení tohto rozsudku

uvedené) vady konania nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, mimoriadne

dovolanie zamietol ( ).

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a s tým, že v tomto konaní žalobkyňa návrh

na náhradu trov konania nepodala ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová