Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/247/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne R., so sídlom v Č.Č.,

zastúpenej M. & F. s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej vykáva advokáciu ako konateľ JUDr.

V. K., proti ţalovaným 1/ S., so sídlom v B. a 2/ L., štátny podnik, so sídlom v B., o vydanie

nehnuteľných vecí, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp.zn. , o dovolaní

ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 27. apríla 2009 sp.zn.

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 27. apríla

2009 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Senica 27. apríla 2007, po pripustení jej zmeny

v priebehu konania, sa ţalobkyňa domáhala voči ţalovaným vydania podrobne

špecifikovaných nehnuteľností (v zmysle navrátenia vlastníctva k nim) nachádzajúcich

sa v kat. úz. Č.. V ţalobe uviedla, ţe v zmysle o navrátení vlastníctva

k nehnuteľným veciam cirkvám a náboţenským spoločnostiam a prechode vlastníctva k

niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len „“) jej vzniklo právo na

navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, no napriek písomnej výzve s ňou ţalovaní

neuzavreli dohodu o ich vydaní.

Okresný súd Senica rozsudkom z 25. júla 2008 č.k. -268 ţalobu zamietol

a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným náhradu trov konania. Zamietnutie ţaloby

odôvodnil tým, ţe ţalobkyňa nesplnila podmienku riadneho uplatnenia nároku v prekluzívnej

lehote do 30.4.2006, keďţe písomné výzvy na navrátenie vlastníctva doručené ţalovaným

27.4.2006 neboli perfektné, pretoţe neobsahovali označenie nehnuteľností (parcelným číslom,

výmerou, druhom pozemku) a nebol v nich označený a ani preukázaný reštitučný dôvod.

Označenie nehnuteľností v týchto výzvach len odkazom na pozemnokniţné vloţky č. X.

a X. v kat. úz. Č. povaţoval pre riadne uplatnenie nároku za nepostačujúce.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 27. apríla

2009 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia ţaloby

a vo výroku o trovách konania ţalovaného 2/ potvrdil. Vo výroku o trovách konania

ţalovaného 1/ prvostupňový rozsudok zmenil a rozhodol aj o trovách odvolacieho konania.

Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo veci samej odôvodnil jeho vecnou správnosťou

stotoţňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa o zániku práva na navrátenie

vlastníctva pre neperfektnosť výziev doručených ţalovaným. V odôvodnení rozsudku uviedol,

ţe písomná výzva predpokladaná v musí spĺňať všeobecné

podmienky vyţadované pre platnosť právnych úkonov, a ţe písomné výzvy adresované

ţalobkyňou ţalovaným, v ktorých boli nehnuteľnosti označené len odkazom

na pozemnokniţné vloţky č. X. X. pre kat. úz. Č., nebolo moţné povaţovať za právne úkony

určité a zrozumiteľné. Vyslovil názor, ţe pochybnosti, ktoré v súvislosti s týmito výzvami

u ţalovaných nastali, bolo moţné odstrániť priloţením pozemnokniţných vloţiek k týmto

písomnostiam.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a ţalobe vyhovel. Dovolanie odôvodnila

odňatím moţnosti konať pred súdom a nesprávnym právnym posúdením veci. Za odňatie

moţnosti konať pred súdom povaţovala nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho

súdu, v ktorom sa tento súd nevyporiadal s jej podstatným argumentom o všeobecnej

dostupnosti pozemnokniţných vloţiek ako verejných listín.

Ţalovaní sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za

bodkočiarkou ) a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti

( veta druhá ). V prejednávanej veci je daná existencia takejto vady a to

vada vyplývajúca z ustanovenia

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného

podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

Ustanovenie stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo

odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva

účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretoţe sa mu tým odníma moţnosť náleţite

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda moţnosť riadne konať

pred súdom.

Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou

vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Rozhodujúcou okolnosťou, ktorou

odvolací súd odôvodnil zamietnutie ţaloby, bol podľa jeho názoru zánik nároku ţalobkyne

na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v dôsledku neperfektnosti písomných výziev

na ich vydanie z dôvodu, ţe nehnuteľnosti boli v nich označené len odkazom na konkrétne

pozemnokniţné vloţky v konkrétnom katastrálnom území. Ak odvolací súd zároveň vyslovil

názor, ţe tento nedostatok by nebol daný, ak by pozemnokniţné vloţky boli k písomným

výzvam pripojené, potom poţiadavka na presvedčivé odôvodnenie jeho rozhodnutia

vyţadovala, aby sa vyporiadal s podstatnou okolnosťou, na ktorú poukazovala ţalobkyňa

počas celého konania, a to s okolnosťou, ţe pozemnokniţné vloţky i dokumenty v nich

uvedené sú všeobecne dostupné verejné listiny, a ako také boli dostupné aj ţalovaným. Tým,

ţe odvolací súd sa s týmto argumentom nevyporiadal, bol jeho rozsudok čiastočne

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Nedostatočným odôvodnením rozsudku

odvolacieho súdu bolo konanie pred ním zaťaţené vadou znamenajúcou odňatie moţnosti

ţalobkyni konať pred súdom.

Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie

práva na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť,

dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Za účelom efektivity ďalšieho konania a naplnenia jeho účelu, ktorým je spravodlivá

ochrana práv účastníkov, dovolací súd povaţuje za potrebné zaujať stanovisko k správnej

interpretácii ustanovenia

Z hľadiska podstaty vzniku subjektívneho práva na navrátenie vlastníctva

k nehnuteľným veciam je právnou skutočnosťou zakladajúcou toto

právo pri splnení podmienok stanovených v tomto zákone. Vznik tohto práva je zároveň

sprevádzaný vznikom povinnosti vydať nehnuteľné veci, ku ktorým sa ţiada navrátiť

vlastníctvo. Podmienkami vzniku práva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam sú

existencia oprávnenej osoby, prechod vlastníckeho práva tejto osoby k nehnuteľným veciam

vymedzeným v zákone na štát alebo na obec v rozhodnom období z dôvodu určeného

zákonom (reštitučného dôvodu) a existencia povinnej osoby. Ustanovenie § 5 ods. 1

uvedeného zákona sa netýka podmienok vzniku práva na navrátenie vlastníctva, ale upravuje

len spôsob jeho uplatnenia, a to tak, ţe ho treba uplatniť výzvou, ţe táto výzva musí mať

písomnú formu, ţe musí byť urobená do 30. apríla 2006 a ţe v tejto lehote musí byť

preukázaný prechod vlastníctva k nehnuteľným veciam na štát alebo na obec z niektorého

reštitučného dôvodu vymedzeného v § 3 tohto zákona, pričom následkom neuplatnenia práva

v stanovenej lehote je jeho zánik. Bolo vecou oprávnenej osoby, či právo na navrátenie

vlastníctva v určenej lehote uplatní, alebo či ho neuplatní a nechá uplynutím lehoty zaniknúť.

K zániku práva by však došlo aj v prípade, ak by nebola dodrţaná písomná forma výzvy alebo

ak by z výzvy nebolo zrejmé, resp. zistiteľné, ku ktorým nehnuteľnostiam má byť

prinavrátené vlastníctvo alebo ak by nebol preukázaný dôvod prechodu vlastníctva na štát

alebo na obec v zmysle Samotnú výzvu však nebolo moţné

povaţovať za právny úkon, pretoţe s ňou nebol spojený vznik práva na navrátenie vlastníctva,

pretoţe, ako uţ bolo uvedené, vznik tohto práva bol podmienený splnením iných podmienok.

Výzvou sa len malo uplatniť existujúce právo. Ak by vznik práva bol spojený aţ s doručením

písomnej výzvy v zákonom určenej lehote, potom by sa nemohlo uplatniť ustanovenie

o zániku tohto práva jeho neuplatnením, lebo by nemalo čo zaniknúť (zaniknúť môţe len

existujúce právo). Na takúto výzvu preto nebolo moţné klásť prísne formálne a obsahové

poţiadavky vyţadované zákonom pre platnosť právnych úkonov.

je podľa predmetu v ňom obsiahnutej právnej úpravy

reštitučným predpisom, ktorého účelom je zmierniť následky minulých majetkových a iných

krívd. Orgány štátu sú pri aplikácii a interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade

so zákonnými záujmami subjektov, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná.

K splneniu jeho účelu a cieľa je preto nutné, aby súdy interpretovali tento predpis vo vzťahu

k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o zmiernenie niektorých

majetkových krívd, v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo. Z hľadiska interpretácie

§ 5 ods. 1 uvedeného zákona to potom znamená, ţe pre riadne uplatnenie práva na navrátenie

vlastníctva bolo postačujúce, ak v písomnej výzve doručenej povinnej osobe do 30. apríla

2006, boli nehnuteľnosti, ku ktorým sa uplatnilo právo na navrátenie vlastníctva, označené

hoci aj len odkazom na konkrétne pozemnokniţné vloţky v konkrétnom katastrálnom území,

a rovnako bolo postačujúce, ak reštitučný dôvod v zmysle § 3 zákona bol preukázaný hoci aj

len odkazom na dokument zapísaný v pozemnokniţných vloţkách, z ktorého bol tento dôvod

zistiteľný. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení platnom v čase doručenia výzvy

ţalovaným bol totiţ katastrálny operát (súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje

katastra z jedného katastrálneho územia) verejný, kaţdý mal právo doň nahliadať a robiť si

z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. V zmysle § 69 tohto zákona správa katastra bola povinná

na poţiadanie vyhotoviť potvrdený výpis alebo potvrdenú kópiu z pozemkových kníh, pričom

tieto listiny boli označené za verejné listiny. Verejne dostupnou listinou s moţnosťou jej

vyţiadania z príslušného archívu bol aj dokument zistiteľný z pozemnokniţných vloţiek,

na základe ktorého bolo zapísané vlastnícke právo štátu. Týmto dokumentom bol

v predmetnej veci výmer O., z ktorého bol zrejmý dôvod prechodu vlastníctva na štát.

Ţalovaným preto boli dostupné všetky potrebné údaje týkajúce sa uplatneného práva na

navrátenie vlastníctva vydaním nehnuteľných vecí.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová