Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-36Cb/103/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: SPEEDLINES, s.r.o., so sídlom Pri prachárni 20, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 608 548, právne zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v konaní o zaplatenie 340,23 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

- sumu 340,23 eur,

- úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 340,23 eur od 30.07.2021 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 340,23 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % p.a. z predmetnej istiny od 30.07.2021 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.05.2021 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Octavia, EČV: H., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: S. E., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej ako „poistený“). Poistený mal so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6823039747/2760022635. Poistený túto udalosť žalovanému riadne a včas nahlásil, pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. 8810715928.Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 789,71 eur s DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2021025. Na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.07.2021 bolo oznámené ukončenie šetrenie škodovej udalosti a žalovaný priznal na účet žalobcu pohľadávku vo výške 283,48 eur. Uplatnená pohľadávka za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 8810715928 predstavovala sumu vo výške 789,71 eur. Pohľadávka priznaná a uhradená žalovaným po odčítaní spoluúčasti vo výške 166 eur však bola iba vo výšky 283,48 eur. Celková neuhradená pohľadávka vo výške 340,23 eur bola postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2021. Skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný v Oznámení o poistnom plnení č. 8810715928 nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom

poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. Poistený, resp. žalobca žiada len zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu, ktorú riadne preukázal. Medzi poisteným a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: H. alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. Žalovaný priznal žalobcovi primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 eur/NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %). Takúto limitáciu považuje za arbitrárnu. Žalobca poukázal na porušenie ustanovenia , a to konkrétne . Konaním, kde žalovaný limitoval výšku poskytnutej normohodiny na sumu 20, eur/NH bez DPH, je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti dodávateľa (poisťovne) - nedobromyseľne stanovil limitovanú sumu 20,00 eur/NH bez DPH, bez ohľadu na vývoj cien na trhu, kde má vedomosť o tom, že z uvedeného bude profitovať, keďže ceny na trhu za opravu daného typu motorového vozidla sú preukázateľne vyššie, ako v čase, keď bola uzavretá poistná zmluva. Žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred poistnou udalosťou. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie žalobca poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla: - Auto Gábriel, s.r.o. Košice - 43 eur bez DPH - mechanické, elektrické, lakovacie a klampiarske práce; Moris Slovakia s.r.o. - 40 bez DPH - mechanické práce, 37 eur bez DPH - lakovacie a klampiarske práce. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle Škoda Octavia, EČV: H. za 1 Nh mechanickej práce a lakovacej práce sumu vo výške 40 eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena. Preto je nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Žalovaný ako odborne spôsobilá osoba, poskytujúca poistenie majetku, ak mal za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške 40 eur bez DPH je cena neprimeraná v regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Žalovaný však len uviedol, že nepriznáva položky, ktorými je cena práce a cena práce lakovania, bez akéhokoľvek odborného odôvodnenia, bez predloženia akýchkoľvek cenníkov. Aj uvedené naznačuje tomu, že postup žalovaného je nezákonný, v rozpore s judikatúrou a platnou právnou úpravou. Nie je známe, na základe akých skutočností, dôkazov, dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej zaplatenie má poistený, resp. žalobca nárok o 340,23 eur. V súlade s uvedeným, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdenej skutočnosti, čoho následkom má byť jeho neúspech. Vo vzťahu ku kráteniu ceny náhradných dielov z dôvodu nepredloženia daňového dokladu o nákupe originálneho dielu poukázal na skutočnosť, že poisťovateľovi bola predložená kalkulácia opravy, v ktorej bolo uvedené číslo predmetného náhradného dielu - 5E0807906A. Na základe toho si žalovaný, resp. poisťovateľ ako odborne spôsobilá osoba na vykonávanie predmetnej činnosti mohol overiť, či ide/ nejde o originálny náhradný diel. Žalobca, resp. poistený neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a z VPP. Poistený žalovanému bezodkladne oznámil vznik poistnej udalosti a zároveň poskytol žalovanému všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.09.2021 platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti ktorému podal žalovaný odpor. Podaný odpor žalovaný odôvodnil nasledovne. Žalovaný upozornil na a náležitosti podanej žaloby, ktoré predmetná žaloba nespĺňa. Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácii samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poisteného. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. V ďalšej časti konania namietal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom

potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poistený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poistený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poisteného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade by došlo k postúpeniu záväzku poisteného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. S poukazom na argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poisteným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávky zo strany poisteného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poistenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúce predmety postúpenia), je podľa žalovaného tento právny úkon podľa ustanovenia absolútne neplatný. Samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaného predmetu zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poistený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poistenému za opravu vozidla, a to v dôsledku poistnej udalosti. Žalobca nepreukázal, že by poistený zaplatil faktúru v časti návrhu uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho poistenému nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho vozidla a nedošlo ani k úbytku majetkovej podstaty poisteného. V predmetnej zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poisteného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky.

3. Žalobca v replike uviedol k náležitostiam žaloby, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy z dôkazov predložených so žalobou vyplýva, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poisteného na poistné plnenie, sporný je len rozsah poistného plnenia. V návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová riadne u žalovaného nahlásená- žalovaný poistnú udalosť zaregistroval pod č. 8810715928, 2) že v dôsledku vzniknutej situácie-škodovej udalosti, si poistený dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii poistnej udalosti s vymedzením, koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko nie, pričom oznámenie o poistnom plnení bolo ako dôkaz v konaní predložené, 5) informácia o tom, že pohľadávka poškodeného, vzniknutá z neuhradenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, Ing. Mgr. Petruľák, a Mgr. Šulíková na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poistený (poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. Nárok na poistné plnenia, vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t. j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t. j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne, vyplýva

aj z iných ustanovení . Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Zákon pripúšťa dokonca aj postúpenie budúcej pohľadávky. Argumentácia žalovaného nemá oporu v zákone, práve naopak postup žalobcu zákon plne podporuje, a je v jeho súlade. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t. j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t. j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t. j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). V článku II zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. v platnom znení. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Taktiež v čl. III zmluvy zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú.

4. Predmetná vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 19.08.2021.

5. Na pojednávaní dňa 29.09.2023 súd konal v neprítomnosti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, keďže sa na predmetné pojednávanie ospravedlnil a požiadal o konanie v neprítomnosti.

6. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s Oznámením o poistnom plnení, s poistnou zmluvou, s faktúrou č. 2021025, so Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2021, s cenníkmi iných servisov, s kategorizáciou vozidiel a s písomnými a ústnymi prednesmi strán.

7. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

8. Podľa (ďalej len „“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

9. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

10. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa , a strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej

12. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

14. Podľa skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

15. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

16. Podľa a v rozhodnom znení (ďalej len „“) sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

17. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

18. Podľa ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

19. Podľa až 3 poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalostí, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

20. Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

21. Podľa poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.

22. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

24. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

25. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia poistného plnenia z havarijného poistenia, ktoré bolo žalobcovi krátené z poistnej udalosti č. 8810715928 zo dňa 11.05.2021 na motorovom vozidle Škoda Octavia, EČV: H., a to vo výške 340,23 eur.

26. V konaní nebol sporný vznik a priebeh poistnej udalosti, ani to, že k škode na motorovom vozidle došlo. Žalobca má uzatvorené havarijné zmluvné poistenie u žalovaného, z ktorého si nárok na krátené poistné plnenie uplatňuje. Nesporným v konaní bolo aj oznámenie poistnej udalosti včas a predloženie požadovaných dokladov k poistnej udalosti, vystavenie faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, oznámenie o ukončení likvidácie žalovaného zo dňa 14.07.221 a ukončenie šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný priznal a uhradil žalobcovi poistné plnenie vo výške 449,48 eur, z ktorého odpočítal spoluúčasť vo výške 166 eur a na účet žalobcu zaslal doplatok vo výške 283,48 eur.

27. Spornou bola v konaní aktívna vecná legitimácia v súvislosti s postúpením pohľadávky poškodeného na žalobcu. Žalovaný ďalej namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, nesplnenie základných náležitostí žaloby podľa , ako aj primeranosť nákladov, keď uznal len cenu prác vo výške 20 eur na 1 Nh bez DPH a výšku lakovacej konštanty 100 %. Žalovaný krátil aj poistné plnenie vo výške 2,39 eur z dôvodu nedoručeného nadobúdacieho daňového dokladu k originálnemu náhradnému dielu.

28. Žalovaný celú svoju obranu postavil na nasledovných argumentoch, s ktorými sa súd v rámci posúdenia predmetnej veci zaoberal. Súd v prvom rade skúmal námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s ohľadom na uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávku a námietku žalovaného, že predmetná zmluva je absolútne neplatná, a preto na strane žalobcu ani nemohla vzniknúť pohľadávka.

29. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. ).

30. Žalovaný považoval za spornú otázku postúpenie pohľadávky. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru, na ktorú sčasti odkázal aj žalobca, v zmysle ktorej možno postúpiť každú pohľadávku, ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi. K námietke absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení časti pohľadávky z dôvodu jej neurčitosti, ako aj z dôvodu neexistencie postupovaných pohľadávok je treba doplniť, že určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. V prejednávanom spore postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá mala byť vyplatené titulom nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 8810715928 na žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Súd preto nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, keďže považoval zmluvu o postúpení neuhradenej časti pohľadávky za platný právny úkon, pretože v tejto zmluve je presne špecifikovaný predmet zmluvy o postúpení, a to nezaplatenie časti pohľadávky vo výške 340,23 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a sumou reálne zaplatenou žalovaným. Predmetný nárok, tak ako vyplýva zo zmluvy vznikol z poistnej udalosti č. 8810715928, pri ktorej došlo k poškodeniu konkrétneho motorového vozidla špecifikovaného priamo v zmluve o postúpení pohľadávky. Preto nie je pochybnosť o tom, aká zmluva, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávka vznikla. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Súd posúdiac predmetnú zmluvu aj s ohľadom na negatívne taxatívne vymedzenie pohľadávok, ktoré nie je možné postúpiť , , dospel k vyššie uvedeným záverom. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorou odkázal na rozhodnutia súdov k postúpeniu pohľadávky, keď citoval, že „požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, bez toho aby postupované pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované (R (ČR) 27/2008). Ak nemá postupca voči dlžníkovi v dobe postúpenia inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého druhu ako u postupovanej pohľadávky (teda iné pohľadávky zameniteľnej s postupovanou pohľadávkou), potom platí, že postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky dostatočné určito identifikovaná i vtedy, ak ju vymedzuje len údaj o osobe dlžníka a predmetu plnenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. )“. Zároveň je potrebné poukázať aj na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozhodnutí z 01. apríla 2015, sp. zn. týkajúce sa preferencie platnosti výkladu právnych úkonov.

31. Podľa nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. V zmysle judikatúry (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží, preto nie je ani rozhodujúce, či došlo k úhrade faktúry za vykonanú opravu. Vznik nároku na poistné plnenie nastal samotnou poistnou udalosťou v dôsledku

poškodenia motorového vozidla, pričom nárok na poistné plnenie vznikol poistenému už momentom poistnej udalosti, v dôsledku ktorej má nárok na úhradu účelných nákladov, ktoré mu vznikli v spojení s touto poistnou udalosťou. Žalovaný v prípade poistnej udalosti nemôže podmieňovať vyplatenie poistného plnenia predložením dokladu o úhrade nákladov, ktoré poistenému v súvislosti s poistnou udalosťou vznikli. Navyše z oznámenia o poistnom plnení je zrejmé, že žalovaný vyplatil krátené poistné plnenie bez skúmania úhrady predmetnej faktúry, z čoho vyplýva, že v rámci šetrenia poistnej udalosti predmetná okolnosť nebola ani pre samotného žalovaného relevantná.

32. Zároveň súd zdôrazňuje, že samotné uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky je prejavom vôle postupcu, o čom súd nemá pochybnosť, pričom v zmluve o postúpení pohľadávky strany vyhlásili, že zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne bez právneho a skutkového omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju podpísali, z čoho je jednoznačne zrejmé, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Takto špecifikovaný predmet zmluvy o postúpení časti pohľadávky je právny úkon jasný, určitý a z toho dôvodu platný.

33. V tejto súvislosti súd navyše (keďže vznik nároku je potrebné viazať na moment vzniku poistnej udalosti) poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. a v odôvodnení ktorom sa uvádza, že „v rámci biznis modelu podnikateľskej činnosti žalobcu prišlo k situácii, kedy žalobca vystavil faktúru za prenájom vozidla pre poškodeného, pričom poškodenému na základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorá má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu (čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní)“. Odvolací súd v citovanom rozhodnutí uvádza, že „úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Náklady poškodený voči svojmu veriteľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.“

34. Odvolací súd v citovanom rozhodnutí síce posudzoval nárok ako náhradu škody podľa , avšak s ohľadom na obdobnú situáciu súd upozorňuje, že postúpením pohľadávky môže dôjsť aj k vyrovnaniu záväzkov medzi poisteným ako postupcom a servisom ako postupníkom, ktorý vykonával opravu vozidla a ktorému vznikla pohľadávka za túto opravu voči poistenému. S ohľadom na právny záver vyslovený v rozhodnutí krajského súdu, ktorý je možné aplikovať aj v predmetnom prípade, je potrebné zdôrazniť, že popri postúpení pohľadávok môže dôjsť zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poisteným ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom, čo nespôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre neexistenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému.

35. K náležitostiam predmetnej žaloby a žalovaným namietanej existencie opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2008, sp. zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD37410SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, z ktorého je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke“ V tomto smere súd upozorňuje na príliš formalistický výklad žalovaného týkajúceho sa ustanovenia , ak predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 340,23 eur s príslušenstvom z titulu havarijnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a spôsobenou poistnou udalosťou vymedzenou č. 8810715928 a základným popisom skutkových okolností, považuje za nedostatočné. Cieľom a zmyslom predmetného ustanovenia nie je, aby strany v podanej žalobe, ale aj v ďalších svojich písomných stanoviskách, či ústnych prednesoch obšírne a detailne vymedzili skutkový a právny stav. Potrebným je vystihnúť podstatu predmetného sporu (týka sa to aj iných právnych a skutkových argumentov, alebo inak povedané kvantita neznamená kvalitu), čo nie je podmienené rozpisom detailných skutkových okolností, ktoré pre posúdenie sporu ani nie sú rozhodujúce, obzvlášť, ak tieto medzi stranami konania nie sú sporné. S ohľadom na uvedené a na posúdenie jednotlivých náležitostí predmetnej žaloby, súd dospel

k rovnakému záveru, ako okresný súd, ktorý vydal platobný rozkaz (v opačnom prípade by ani nebolo možné vydať platobný rozkaz), potvrdiac názor žalobcu, že zákonom požadované náležitosti žaloby uvedené v boli splnené. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že žalobca označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení práve v prílohe žaloby (časť tlačiva I) Prílohy), ako napr. faktúru, oznámenie o poistnom plnení, kategorizáciu vozidiel, cenníky etc.

36. K spornej primeranosti nákladov priznaných len do výšky určenej žalovaným (teda ceny prác vo výške 20 eur/1 Nh a 100% lakovacej konštanty), súd uvádza nasledovné. Základom pre priznanie nároku na poistné plnenie je, že sa poistná udalosť stala a poistené motorové vozidlo bolo poškodené v rozsahu, v akom sa vykonala jeho oprava, ktorá bola účelná a smerovala k odstráneniu následkov poistnej udalosti. Poistné plnenie závisí najmä od rozsahu následkov spôsobených poistnou udalosťou na poistenej veci. Napriek tomu, že účelom poistenia majetku je predovšetkým reparovať škody vzniknuté na poistenom majetku, rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody. Vo všeobecnosti platí, poistné plnenie sa odvíja od výšky nákladov, ktoré treba v danom prípade vynaložiť na znovuobstaranie zničenej veci. Avšak determinujúcim faktorom (okrem iných) je preukázaný rozsah následkov poistnej udalosti. Ak pristúpi poistený k oprave vozidla, je treba pri určení náhrady vychádzať z výšky nákladov na opravu vozidla súvisiacich s poistnou udalosťou a posudzovať ich účelnosť a nevyhnutnosť. Účelnou opravou je tá, ktorá smeruje k odstráneniu následkov poistnej udalosti.

37. V tejto súvislosti súd upozorňuje na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu kogentného ustanovenia (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 27.01.2011). Poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Dôkazné bremeno o tom, že žalobca vedome porušil svoju povinnosť, resp. že krátenie bolo dôvodné, zaťažuje žalovaného. Ak žalovaný nepredloží dôkazy preukazujúce uvedené skutočnosti, je možné jeho tvrdenia považovať za účelové, ktorých cieľom je vyhnúť sa povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v celom rozsahu.

38. Ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že žalovaný ako subjekt, ktorého ťaží dôkazné bremeno, v konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy, naproti tomu žalobca doložil okrem faktúry servisu, ktorý vykonával opravu, aj cenníky primeranej ceny práce v danom regióne, ktoré svedčia v jeho prospech. Obdobne aj v súvislosti s lakovacou konštantou uznanou vo výške 100 %, žalovaný nepreukázal primeranosť určenia v danej výške. Na danom mieste súd upozorňuje na cenníky prác servisov v regióne pre daný typ motorového vozidla: Auto Gábriel, s.r.o. Košice - 43 eur bez DPH - mechanické, elektrické, lakovacie a klampiarske práce; Moris Slovakia s.r.o. - 40 bez DPH - mechanické práce, 37 eur bez DPH - lakovacie a klampiarske práce. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle Škoda Octavia, EČV: H. za 1 Nh mechanickej práce a lakovacej práce sumu vo výške 40 eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná cena. Preto je nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. V prípade unesenia dôkazného bremena tvrdenia žalovaného o neprimeranosti ceny týchto prác, mal žalovaný predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, čo nespravil.

39. Vo vzťahu ku kráteniu ceny náhradného dielu z dôvodu nepredloženia daňového dokladu o nákupe originálneho dielu, súd v zhode s názorom žalobcu uvádza, že ak bola poisťovateľovi predložená kalkulácia opravy (čo nepoprel), v ktorej je uvedené číslo predmetného náhradného dielu - 5E0807906A, je možné overenie originálneho náhradného dielu. Okrem toho v tejto súvislosti žalovaný nepreukázal, že by na predloženie uvedeného dokladu pred krátením poistného plnenia z uvedeného dôvodu, predmetné doklady vyžadoval a túto skutočnosť ani žiadnym spôsobom netvrdil.

40. Odôvodnenie žalovaného v oznámení o poistnom plnení spočívajúce v tom o aký typ servisu sa jedná, či autorizovaný alebo neautorizovaný, je právne irelevantná a uvedené rozlišovanie nemá oporu v zákone. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. V tomto smere platí aj pre poisťovne čl. 101 a čl. 102 Zmluvy o fungovaní európskej únie. V zmysle čl. 102 je zrejmé, že akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikmi

sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom, ak sa tým môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä: a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok; b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov; c) uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú; d) podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom plnenia. Navyše v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka"- majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Vertikálne dohody sú dohody týkajúce sa predaja alebo nákupu tovaru alebo služieb medzi spoločnosťami pôsobiacimi na rôznych úrovniach výrobného alebo distribučného reťazca, napríklad distribučné dohody medzi výrobcami a veľkoobchodnými alebo maloobchodnými predajcami. Vyššie uvedená bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov. Predmetné rozlišovanie a vnútené uprednostňovanie len určitého typu servisu vozidiel, by preto bolo v rozpore s hospodárskou súťažou a právom Európskej únie.

41. Súd preto nemal preukázané tvrdenie žalovaného o primeranosti účtovanej ceny práce za 1 Nh práce ani lakovacej konštanty, pre ktoré krátil poistné plnenie z poistnej udalosti. Rovnako tak súd nemal za dôvodnú námietku nepredloženia nadobúdacieho daňového dokladu (najmä z dôvodu absencie akýchkoľvek skutkových tvrdení zo strany žalovaného). Vzhľadom na uvedené, súd žalobcovi požadovaný nárok na zaplatenie kráteného poistného plnenia priznal.

42. S ohľadom na tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu, s ktorým mal poistnú zmluvu žalovaný uzatvorenú, uzatváral zmluvu ako fyzická osoba a následným postúpením pohľadávky, od ktorých žalobca odvodzoval svoj nárok na poistné plnenie, sa povaha záväzku postúpením pohľadávky a zmenou v osobe veriteľa nemení, súd posudzoval príslušenstvo predmetnej pohľadávky v zmysle nasledovných ustanovení.

43. Podľa prvá veta plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

44. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

45. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

46. Podľa Nariadenia Vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Základná úroková sadzba ECB v období od 16.03.2016 až do 26.07 2022 bola vo výške 0,00 %.

48. Okrem istiny požadoval žalobca aj zaplatenie 5,00 % úroku z omeškania ročne zo sumy 340,23 eur od 30.07.2021 až do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný v prípade poistnej udalosti v Oznámení o poistnom plnení oznámil, že dňa 14.07.2021 ukončil jej šetrenie. Obsahom tohto listu bol aj výpočet výšky poistného plnenia, z ktorého vyplynulo krátenie poistného plnenia vo výške uplatneného nároku. Poistné plnenie, ktoré mal žalovaný vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu, že sa dostal s jeho plnením do omeškania žalobca si uplatnil príslušenstvo žalovanej pohľadávky nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty splatnosti poistného plnenia, teda dňom 30.07.2021. Od tohto dátumu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie príslušenstva žalovanej priznanej pohľadávky vo výške 340,23 eur, keďže dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením v príslušnej zákonnej základnej úrokovej sadzbe, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

49. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením veta prvá , podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

50. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( -Exekučný poriadok).