Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/72/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: EPHRAIM TRANS, s.r.o., so sídlom Košice, Holubyho 14, IČO: 46 431 802, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mickiewiczova 2, IČO: 35 951 087, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa B. XX, 2. B. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D. E. XXX, 3. B. E., nar. XX.X.XXXX, adresa F. XXX, 4. G. H., nar. X.X.XXXX, adresa B. XX, 5. A. B., nar. X.X.XXXX, adresa B. XX, 6. I. J., nar. XX.XX.XXXX, adresa B. XX, 7. C. J., nar. XX.X.XXXX, adresa B. XX, 8. K. H., nar. XX.X.XXXX, adresa B. XX, 9. L. B., nar. XX.X.XXXX, adresa B. XX, 10. H. B., nar. XX.X.XXXX, adresa D. E. XXX, žalovaní 1., 3.-10. zastúpení advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 2.228,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -813 zo dňa 27.10.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1, 3 až 10 p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

III. Žalovanej 2 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. priznal žalovaným v 1., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 10. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100% a v treťom výroku (nesprávne označenom ako I.) súd žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.06.2017 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 2.228 eur s odôvodnením, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území B. ako pozemok parcela registra “C“ č. 6/2 o výmere 1910 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie v podiele 1/1. Žalobca poukázal na to, že žalovaní nemajú k pozemku vlastnícke ani iné právo. Pozemok všetci žalovaní užívajú neoprávnenie ako záhradu. Preto ich vyzval na vypratanie pozemku do 7 dní, lebo ich vstup na pozemok bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka je protiprávny. Zároveň poukázal na vyjadrenie žalovaných, ktorí listom zo dňa 20.02.2017 potvrdili, že priľahlý pozemok KNC parcela č. 6/2 užívajú. Následne žalovaným zaslal výzvu na bezodkladné vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu spoločného užívania pozemku za mesiace marec 2017 a apríl 2017 spolu v sume 2 228 eur. Dňa 27.11.2020 doručil na súd návrh na zmenu petitu žaloby v nasledovnom znení:

„Žalovaní v 1 rade, v 3 rade, v 4 rade, v 10 rade a v 11 rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške: 326,53 EUR (280 m2 x 70 dní x 0,0166602 EUR) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 326,53 EUR od 08.06.2017 do zaplatenia, Žalovaná v 5 rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 264,73 EUR (227 m2 x 70 dní x 0,0166602 EUR) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 264,73 EUR od 08.06.2017 do zaplatenia, Žalovaní v 7 rade a v 8 rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 269,39 EUR (231 m2 x 70 dní x 0,0166602 EUR) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 269,39 EUR od 08.06.2017 do zaplatenia, Žalovaný v 9 rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 276,39 EUR (237 m2 x 70 dní x 0,0166602 EUR) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 276,39 EUR od 08.06.2017 do zaplatenia, Žalovaná v 6 rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 268,22 EUR (230 m2 x 70 dní x 0,0166602 EUR) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 268,22 EUR od 08.06.2017 do zaplatenia, Žalovaní v 1 rade, v 3 rade až v 11 rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 555,11 EUR (476 m2 x 70 dní x 0,0166602 EUR) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 555,11 EUR od 08.06.2017 do zaplatenia, Žalovaní v 1 rade, v 3 rade až v 11 rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 100% (čl. 533 v spise)“. Súd dňa 30.10.2021 vydal uznesenie o nepripustení zmeny petitu žaloby (z č. l. 601 v spise). Dňa 05.08.2020 podal návrh na čiastočné zastavenie konania voči žalovaným v 2. a 3. rade (čl. 459 v spise), ktorý bol zamietnutý uznesením zo dňa 30.10.2021 (č. l. 601 v spise).

3. Dňa 27.9.2017 Okresným súdom Dunajská Streda bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. -34, ktorým súd vyhovel žalobe, na základe ktorej súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 2.228,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.228,- EUR od 06.06.2017 do zaplatenia. Dňa 23.10.2017 voči platobnému rozkazu žalovaní podali odpor s odôvodnením, že užívajú pozemok parcelu č. 6/2 ako priľahlý pozemok oprávnene. Nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že užívajú tento pozemok bez akéhokoľvek oprávnenia, čím dochádza k ich bezdôvodnému obohateniu. Svoj nárok na užívanie parcely č. 6/2, opreli o o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení. Na liste vlastníctva číslo XXX, vydanom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre okres Dunajská Streda, obec B., žalovaní sú vlastníkmi bytov zapísaných v katastri nehnuteľností ako byty č. X M. X, číslo vchodu 1, nachádzajúcich sa na 1. p. až na 2. p. poschodového bytového domu, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na tomto liste vlastníctva ako poschodový obytný dom, súpisným číslom XX postavený na pozemku parcelné číslo 6/6, parcela registra ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 202 m2. Žalobca je výlučným vlastníkom zastavaného pozemku. Žalovaní nadobudli byty od predávajúceho: Okresné stavebné bytové družstvo, Dunajská Streda, so sídlom: Kúpeľná 33, Dunajská Streda 929 01, IČO: 00 170 674. Žalovaní tvrdili, že nie je možné usporiadať právne vzťahy k pozemku v zmysle ustanovenia , a Zákona o vlastníctve bytov, ak vlastník domu nie je vlastníkom zastavaného a priľahlého pozemku, vzniká k pozemku zo zákona vecné bremeno k bytu alebo nebytovému priestoru. Poukázali na právnu úpravu uvedenú v lex specialis, ustanovenie Zákona o vlastníctve bytov. Zákon o vlastníctve bytov, teda bez ďalšieho vzťahuje vecné bremeno na pozemok, upresňuje vzťah pozemku najmä na bytové domy, ktoré sú v právnom režime vlastníctva bytov alebo nebytových priestorov a presne vymedzuje, že vecné bremeno sa zriaďuje v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na jeho zápis tak nie je potrebná žiadna zmluva ani iný právny titul, pričom účinky tohto vecného bremena vznikajú priamo nadobudnutím účinnosti tohto Zákona o vlastníctve bytov. Poukázali na katastrálnu mapu, z ktorej vyplýva, že pozemok parcela č. 6/2 je v zmysle Zákona o vlastníctve bytov priľahlým pozemkom k bytovému domu. Označenie priľahlý pozemok podľa Zákona o vlastníctva bytov je potrebné chápať ako legislatívnu skratku pre pojem „pozemok patriaci k domu", účelom priľahlého pozemku je najmä umožniť riadne užívanie bytového domu, teda bytov a nebytových priestorov, v príslušnom bytovom dome; na tomto priľahlom pozemku sa môžu nachádzať veci dôležité pre riadne užívanie bytov alebo nebytových priestorov (napr. prístrešky, oplotenia a pod.). Vecné bremeno sa týka nielen zastavaného pozemku, ale aj priľahlého pozemku. Toto vecné bremeno vzniká teda priamo zo zákona, bez ohľadu na vôľu vlastníka pozemku a vlastníka domu, t. j. bez potreby vykonať určitý úkon (napr. uzatvoriť zmluvy) a zapisuje sa do katastra nehnuteľností záznamom. Záznam nemá vplyv na vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam; zápis tohto vecného bremena do katastra nehnuteľností má

teda len deklaratórny charakter, a preto zápis tohto vecného bremena v katastri nehnuteľností nemôže mať vplyv na posudzovanie toho, či ide o priľahlý pozemok. S prihliadnutím na vyššie uvedené žalovaní majú za preukázané, že pozemok parcela č. 6/2 slúži bytovému domu, tvorí s bytovým domom a so zastavaným pozemkom jeden funkčný celok, a preto je pozemok priľahlým a k tomu priľahlému pozemku patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 2 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Následne sa vyjadrili aj k náhrade za vecné bremeno k priľahlému pozemku a vzniesli námietku premlčania. Zdôraznili, že predmetom tohto sporu je zaplatenie sumy 2.228,- eur, čo predstavuje obvyklé nájomné za užívanie obdobných pozemkov v obci B., pri jej určení žalobca vychádzal z odborného vyjadrenia poskytnutého realitnou kanceláriou. Žalovaní tvrdili, že uplatnená výška sumy je absolútne neopodstatnená, nakoľko žalobca si nemôže uplatňovať sumu za pozemok len na základe potvrdenia ním určenej realitnej kancelárie, pričom výška sumy nie je ničím odôvodnená a nezohľadňuje cenové pomery v danom mieste a čase. Zákon o vlastníctve bytov výslovne neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 23 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov vzniká len za náhradu, finančná náhrada za obmedzenie na priľahlom pozemku môže vzniknúť len pôvodnému vlastníkovi takéhoto pozemku, alebo jeho právnemu nástupcovi (ak si pôvodný vlastník túto náhradu neuplatní), avšak len v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. Pokiaľ tento (nezmenený) vlastník právo na náhradu za obmedzenie svojho vlastníctva neuplatnil v stanovenej dobe, došlo k premlčaniu jeho práva a po uplynutí premlčacej doby sa už nemôže domáhať žiadnej náhrady za obmedzenie jeho vlastníckeho práva. S prihliadnutím na vyššie uvedené tvrdili, že nárok žalobcu, ako súčasného vlastníka pozemku parcely č. 6/2, na finančnú náhradu za vecné bremeno, ktoré vzniklo zo zákona na priľahlom pozemku parcele č. 6/2 je premlčané, pretože tento nárok vznikol už právnemu predchodcovi žalobcu - p. N. B., H. H., dátum narodenia: X.XX.XXXX, ako bývalému vlastníkovi priľahlého pozemku, pričom p. N. B. mohla svoj nárok uplatniť vo všeobecnej premlčacej dobe. Vzhľadom k tomu, že vecné bremená (t. j. aj vecné bremeno podľa Zákona o vlastníctve bytov) prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu s vlastníctvom prevádzanej veci, nie je možné, aby sa ako nový vlastník už zaťaženého pozemku mohol úspešne domáhať finančnej náhrady. Preto navrhli žalobu zamietnuť.

4. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. a , , a , , a , a veta prvá ( – ďalej aj len ), , , Zákona o vlastníctve bytov (), s použitím a ( – ďalej aj len ).

5. Z obsahu listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B. prvoinštančný súd zistil, že výlučným vlastníkom parcely č. 6/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1910 m2 je žalobca, ktorý nadobudol nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy v spojení zmluvy o zriadení záložného práva, vklad bol povolený Okresným úradom, katastrálny odbor Dunajská Streda dňa 17.01.2017 pod V-9203, pod záznamom č. z. 14/17.

6. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 2.228 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za opakované neoprávnené užívanie pozemku parcely č. 6/2 žalovanými s príslušenstvom za obdobie od 08.03.2017 do 16.05.2017. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo do preukázania neoprávneného užívania pozemku parcely č. 6/2 žalovanými, ktorí nadobudli kúpou byty od predávajúceho: Okresné stavebné bytové družstvo, Dunajská Streda, so sídlom Kúpeľná 33, Dunajská Streda 929 01, IČO: 00 170 674, ktorý nie je vlastníkom pozemku. Právne vzťahy k pozemku žalovaní neusporiadali.

7. V zmysle ustanovenia § 23 ods. 2, 3 a 4 Zákona o vlastníctve bytov, ak vlastník domu nie je vlastníkom zastavaného a priľahlého pozemku vzniká k pozemku zo zákona vecné bremeno k bytu alebo nebytovému priestoru. Súd prvej inštancie mal preukázané, že na priľahlom pozemku je umiestnené oplotenie, záhrada, stavby resp. porasty, ktoré sú vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorému priľahlý pozemok výlučne slúži. Tak tomu je aj v prípade pozemku parcely č. 6/2, po obvode ktorého sa nachádza oplotenie slúžiace potrebám bytového domu. Na danom pozemku parcele č. 6/2 sa okrem iného nachádza aj žumpa, do ktorej sa zahusťuje kanalizácia slúžiaca bytovému domu a zároveň smetné koše, ktoré využívajú obyvatelia bytového domu.

8. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že ide o zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo v zmysle ustanovenia Zákona o vlastníctve bytov, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje prostredníctvom záznamu v zmysle o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení. Pozemok parcela č. 6/2 ako

priľahlý pozemok nie je možné ohraničiť geometrickým plánom tak, ako to plánoval žalobca a navrhol na základe schémy zmenu petitu žaloby. Rozsah vecného bremena k priľahlému pozemku totiž nemožno ohraničiť, len na právo vstupu a prechodu cez priľahlý pozemok, ale rozsah takéhoto vecného bremena je definovaný obsahom § 2 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov.

9. Za vecné bremeno zriadené v zmysle § 23 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov patrí náhrada; táto finančná náhrada je majetkovým právom osoby povinnej z vecného bremena. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je však jednorazová, nemá charakter opakovaného plnenia, nárok na jej vyplatenie vznikol zriadením vecného bremena (t. j. účinnosťou Zákona o vlastníctve bytov dňom 01.09.1996), pričom táto náhrada ako majetkové plnenie podlieha premlčaniu v zmysle a nasl. , ktorým sa právo vecného bremena zriadilo. Všeobecná trojročná premlčacia doba začala tak plynúť dňom 01.09.1993 a uplynula dňom 01.09.1996. Žaloba v predmetnej veci bola podaná až 27.04.2007 (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Rvp260/2019, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.112020).

10. Súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané, že žalobca nadobudol pozemok parcelu č. 6/2 na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola povolená vkladom dňa 17.1.2017, pod č. V-9203, nadobudol predmetný pozemok už zaťažený vecným bremenom a jeho vlastnícke právo tak bolo od začiatku obmedzené. Žalobcovi náhrada za obmedzenie na pozemku parcele č. 6/2 nepatrí. Skutočnosť, že na dotknutom pozemku je zo Zákona o vlastníctve bytov zriadené vecného bremeno sa malo odraziť na kúpnej cene, za ktorú nadobudol pozemok žalobca. Vzhľadom na to , že žalobca nepreukázal že v danom spore sú splnené podmienky vydania bezdôvodného obohatenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s , - priznal náhradu trov konania žalovaným 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 voči žalobcovi v plnom rozsahu, ktorých v konaní zastupoval ich právny zástupca. Náhradu trov konania nepriznal žalovanej 2., lebo jej v tomto konaní žiadne nevznikli ( ).

12. Proti tomuto rozsudku, výslovne voči výroku I. a II. z odvolacích dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej, podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako nezákonný v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na riadne konanie, pričom si súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

13. V úvodnej časti odvolania označeného ako I. – Stručná sumarizácia skutkového a právneho stavu zdôraznil, že žalobou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie dotknutého pozemku za rozhodné obdobie (od 8.3.2017 do 16.5.2017). Žalovaní s výnimkou žalovanej 2 v konaní nepopierali, že predmetný pozemok v rozhodnom období užívali aj naďalej užívajú. Vzhľadom na vyjadrenie žalovanej 2 zobral žalobca voči nej žalobu späť. V zápisnici z pojednávania zo dňa 24.9.2020 žalovaní zhodne potvrdili, že podstatnú časť pozemkov od roku 1961 neužívajú spoločne, ale každý z nich má vyčlenenú aj samostatne oplotenú konkrétne vymedzenú časť pozemku, ktorú každý z nich užíva samostatne. Následným návrhom na zmenu žaloby zo dňa 25.11.2020 žalobca, reflektujúc na skutkové tvrdenie žalovaných, v časti zmenil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, že tento uplatnil voči jednotlivým žalovaným samostatne podľa rozsahu nimi potvrdeného samostatného užívania pozemku. Žalobca opakovane zdôraznil, že v danom prípade sa nejedná o spoločné užívanie pozemku slúžiace účelnému užívaniu bytového domu v zmysle v spojení s Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pozemok je priľahlým pozemkom k bytovému domu, ktorý žalovaní užívajú spoločne z titulu zákonného vecného bremena a nárok žalobcu na náhradu za vznik vecného bremena, ktorého sa žalobca nedomáhal, je premlčaný a zároveň skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že v danom prípade sú splnené podmienky bezdôvodného obohatenia a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. V nasledujúcej časti odvolania II. – Odôvodnenie odvolania, v časti Nesprávny procesný postup, odvolateľ s poukazom na znenie ust. skonštatoval, že v odôvodnení úplne absentuje skutková a právna argumentácia žalobcu uplatnená v konaní. Tvrdenie súdu uvedené v bode 4 rozsudku je nepravdivé, nakoľko súd výsluch žalobcu vôbec nevykonal (a ani všetkých žalovaných) a zjavne sa vôbec neoboznámil so všetkými listinnými dôkazmi predloženými a tieto dôkazy vo vymenovanom rozsahu teda vôbec nevykonal. Konanie pred súdom prvej inštancie tak trpí procesnými chybami, ktorých priamym dôsledkom je nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Následne odvolateľ poukázal na podľa neho nesprávne skutkové zistenia súdu v bode 19 odôvodnenia, keď súd nevysvetlil, na základe akých konkrétnych dôkazov dospel k tam uvedeným skutkovým tvrdeniam, ani ako sa vysporiadal s protiargumentáciou a dôkazmi žalobcu, na základe akých právnych úvah následne dospel k právnemu záveru o tom, že pozemok, na ktorom je umiestnených 6 súkromných samostatne oplotených záhrad so záhradnými chatkami, chlievmi, maštaľami a podobne, slúži bezpochyby účelnému využitiu bytového domu. Súd v rozsudku vôbec nevyhodnotil podstatné skutočnosti a dôkazy predložené žalobcom, ktoré vylučujú, že by daný pozemok slúžil účelnému využitiu bytového domu ako základnej podmienky pre právnu kvalifikáciu pozemku ako priľahlého pozemku k bytovému domu. Súd najmä nevyhodnotil technickú dokumentáciu drobnej stavby oplotenia z roku 1982, ktorá nepreukazuje faktické oplotenie celého pozemku, ale riešil len časť plánovaného budúceho oplotenia. Navyše z výpovede A. B. vyplýva, že žalovanými označené existujúce oplotenie je v skutočnosti oplotením susedných pozemkov a teda nepatrí k bytovému domu. Súd tiež nevyhodnotil výpovede žalovaných, z ktorých niektorí uviedli, že nie sú vlastníkmi, ani užívateľmi bytov v bytovom dome. Všetci žalovaní, s výnimkou žalovanej 2, potvrdili, že tieto záhradky užívajú samostatne, a nie za účelom spoločného účelného užívania bytového domu. Zároveň žalovaní potvrdili, že oni, resp. ich právni predchodcovia vybudovali na pozemku čierne stavby, ktoré slúžili samostatne jednotlivým žalovaným, resp. ich právnym predchodcom. Tieto vyjadrenia žalovaných vytvárajú logický rozpor so záverom súdu o tom, že pozemok slúži výlučne bytovému domu a stavby majú byť v spoluvlastníctve vlastníkov bytov. Navyše z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ktorý pozemok označuje súd za priľahlý, či ide o parcelu 6/2 alebo parcelu 6/21. V rozsudku teda úplne absentujú akékoľvek logické právne úvahy súdu, ktoré by zohľadnili všetky známe skutkové okolnosti prípadu, keď súd v rozsudku len arbitrárne deklaroval „spoločné užívanie pozemku“ pre účely bytového domu a to napriek tomu, že zistený faktický stav je preukázateľne diametrálne odlišný.

16. V ďalšej časti odvolania nadpísanej „Nesprávne právne posúdenie“ odvolateľ uviedol, že záver súdu o tom, že pozemok je priľahlým pozemkom, je zjavne nesprávny z dôvodu, že je v príkrom rozpore so skutočným spôsobom a účelom užívania pozemku, ktorý spočíva v reálnom rozdelení pozemku na samostatné oplotené záhrady, z ktorých každá je výlučne užívaná konkrétnym žalovaným, v pestovaní poľnohospodárskych produktov v jednotlivých záhradách konkrétnymi žalovanými samostatne (nie spoločne), vo výstavbe súkromných (nie spoločných) chát, chlievov, drevární a podobne, v chove hydiny a ošípaných jednotlivými žalovanými samostatne (nie spoločne). Žalovaní nikdy nevykonávali a ani nevykonávajú žiadne spoločné právo k dotknutému pozemku, ako to ustanovuje Rovnako ani drobné stavby nemožno považovať za príslušenstvo bytového domu, nakoľko tieto stavby vôbec neslúžia a neovplyvňujú riadne užívanie bytového domu. Pozemok v skutočnosti netvorí s bytovým domom jeden funkčný celok, naopak je nepochybné, že ide o dva absolútne samostatné funkčné celky. Pozemok preto objektívne nespĺňa zákonnú definíciu priľahlého pozemku podľa zákona. Súd v rozsudku vôbec neuviedol žiadnu svoju právnu úvahu, nekonfrontoval svoje závery s argumentáciou žalobcu a nijako nevysvetlil naplnenie zákonnej definície priľahlého pozemku, keď je preukázané samostatné užívanie pozemku jednotlivými žalovanými výlučne pre ich vlastné súkromné potreby. K vyjadreniu súdu v bode 19 rozsudku odvolateľ uviedol, že na pojednávaní 24.9.2020 každý zo žalovaných zakreslil do ortofotomapy oplotenie jeho vlastnej súkromnej záhrady na pozemku. Na základe reálneho zákresu rozdelenia pozemku dal žalobca vypracovať GP 77/2020 a dňa 25.11.2020 podal návrh na zmenu žaloby tak, že v rozsahu individuálneho užívania pozemku uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči jednotlivým žalovaným samostatne. Žalobca neplánoval „ohraničiť geometrickým plánom pozemok“, nakoľko predmetný pozemok de facto už ohraničený vždy bol. Žalobcom navrhnutá zmena petitu preto nevyplývala „z návrhu schémy žalobcu“, ale zo skutkového stavu preukázané na predchádzajúcom pojednávaní vo veci. Pokiaľ teda súd skonštatoval, že rozsah vecného bremena k priľahlému pozemku nie je možné ohraničiť geometrickým plánom, dôkazom opaku mal súd za preukázané, že nakoľko v danom prípade ohraničenie v zmysle GP 77/2020 vyplývalo

zo skutočného stavu užívania pozemku žalovanými, nie je možné, aby pri takomto spôsobe užívania pozemku existovalo spoločné vecné bremeno k priľahlému pozemku a teda je tým súčasne vylúčené, že pozemok spĺňa právnu kvalifikáciu priľahlého pozemku.

17. V časti odvolania – Nevykonanie dôkazov, s odkazom na bod 19 rozsudku odvolateľ uviedol, že súd skonštatoval preukázanie zákonného vecného bremena napriek tomu, že nevykonal žiaden z dôkazov predložených žalobcom, ani nevyhodnotil závery katastrálneho konania, v ktorom správny orgán na základe návrhu žalovaných na záznam vecného bremena k pozemku zo dňa 17.12.2020 zapísal zákonné vecné bremeno k zastavanému pozemku, ale nevykonal zápis žalovanými tvrdeného zákonného vecného bremena k pozemku ako priľahlému pozemku. Súd uznesením na pojednávaní 27.10.2022 zamietol návrh žalovaných 1, 4 až 9 na vykonanie dokazovania miestnou ohliadkou, pričom sa odvolal na zhodné výpovede žalovaných ohľadne účelu, doby užívania pozemku, ako aj nerušeného užívania, avšak z rozsudku nie je zrejmé z akých konkrétnych zhodných vyjadrení žalovaných súd vychádzal, najmä s ohľadom na skutočnosť, že vyjadrenie žalovanej 2 bolo nepochybne skutkovo v rozpore s vyjadreniami niekoľkých ostatných žalovaných. Odvolateľ má za to, že riadnym nevykonaním a nevyhodnotením všetkých dôkazov nebol skutkový stav veci zistený súdom objektívne, čoho následkom boli nesprávne skutkové a následne aj nesprávne právne závery súdu.

18. V ďalšej časti odvolania odvolateľ namietal vadné procesné uznesenia súdu prvej inštancie s tým, že na pojednávaní dňa 27.10.2022 súd vyhlásil uznesenie v zmysle ktorého pribral tlmočníčku v osobe asistentky súdu za pomoci sudkyne. Samotný výsluch žalovanej 4 bol vykonaný spôsobom, ktorý porušuje procesné ustanovenia , s poukazom na . Asistentka súdu nie je tlmočníčkou (navyše ani neovláda maďarský jazyk) a preklad z a do maďarského jazyka zabezpečovala žalovanej 4 výlučne sudkyňa priamo na pojednávaní, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na nestranný preklad výsluchu a tým aj k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Odvolateľ pokračoval, že napádanému rozsudku predchádzalo uznesenie zo dňa 30.10.2021, ktorým súd späťvzatie žaloby voči žalovanej 2 nepripustil a rovnako uznesenie zo dňa 17.1.2022, ktorým súd opakované späťvzatie žaloby voči žalovanej 2 nepripustil. Nerešpektovaním ust. sú predmetné uznesenia vydané v priebehu konania nezákonné, pokiaľ súd v odôvodnení v poradí prvého uznesenia uvádza, že bolo preukázané, že žalovaná 2 užívala spolu s nebohým manželom sporné nehnuteľnosti. Po preukázaní zjavnej nepravdivosti tohto tvrdenia súd v odôvodnení 2 už uviedol, že bral zreteľ na obsah podaného odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaná 2 aj nebohý manžel uviedli, že spornú nehnuteľnosť užívali do 16.5.2017. Po oboznámení sa s obsahom odporu podaného žalovanou 2 je nutné skonštatovať, že citované tvrdenie súdu nie je pravdivé. Napriek tomu, že súd v oboch uzneseniach odcitoval , ktorý upravuje podmienky zastavenia konania v prípade, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, súd dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia v prípade danej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia nijakým spôsobom neobjasnil. Odvolateľ pokračoval, že súd v prvom zo spomínaných uznesení nepripustil ani zmenu petitu, pričom priamo v jeho odôvodnení potvrdil, že výsledky doterajšieho konania by umožňovali konať o zmenenej žalobe a že teda sú splnené podmienky na pripustenie zmeny žaloby podľa a napriek tomu v rozpore s vlastným konštatovaním súd návrh na zmenu žaloby nepripustil. Návrh na zmenu žaloby pritom podal žalobca v reakcii na nové skutočnosti vyplývajúce z výsluchu žalovaných. Nešlo teda o žiadne nové skutkové tvrdenie žalobcu, ako to neprávne vyhodnotil súd. Neexistoval žiadny zákonný dôvod na nepripustenie návrhu na zmenu žaloby. Nerešpektovaním základného procesného dispozičného práva žalobcu na čiastočné späťvzatie žaloby ako aj na zmenu žaloby došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, čo má za následok aj nezákonnosť samotného rozsudku.

19. Žalovaní odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu predložili prostredníctvom svojho právneho zastúpenia vyjadrenie žalovaní 1, 3 až 10, v ktorom uviedli, že v plnom rozsahu sa stotožňujú s názorom prvoinštančného súdu, ktorý dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech a preto je potrebné ju zamietnuť, pričom navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaným 1, 3 až 10 priznal nárok na 100% náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

20. Žalovaní zdôraznili, že vecné bremeno v zmysle má charakter zákonného vecného bremena, ktoré vzniká priamo zo zákona bez potreby vykonať akýkoľvek právny úkon a zapisuje sa do katastra nehnuteľností výlučne záznamom podľa Katastrálneho zákona. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.5.2012 sp. zn. systematickým

výkladom § 23 citovaného zákona je možné dospieť k záveru, že vecné bremeno dopadá aj na priľahlý pozemok. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu o neexistencii vecného bremena, resp. že zákonné vecné bremeno nevzniklo z dôvodu, že nebolo zapísané príslušným katastrálnym odborom. To, že zákonné bremeno v danom prípade nie je zapísané v katastri nehnuteľností, nemôže bez ďalšieho znamenať, že pozemok pôvodná parcela číslo 6/2 nebol priľahlým pozemkom, resp. že by vlastníkom bytov a nebytových priestorov nevzniklo k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Záznam je vo vzťahu k evidencii katastra nehnuteľností iba evidenčným úkonom, ktorým sa zapisuje už existujúce právo a má len deklaratórny charakter. Pozemok parcela číslo 6/2 je priľahlým pozemkom a s bytovým domom a so zastavaným pozemkom tvoria jeden funkčný celok a to z hľadiska jeho využitia i z hľadiska jeho umiestnenia, predmetný priľahlý pozemok čo do polohy a spôsobu užívania prislúcha k bytovému domu, od počiatku slúži obyvateľom bytového domu. Vecné bremeno podľa vzniká len za finančnú náhradu, ktorú sú oprávnení z vecného bremena povinní uhradiť povinnému z vecného bremena spoločne a nerozdielne, pričom na strane pasívne legitimovaných ide o nerozlučné spoločenstvo podľa . Ide pritom o jednorazovú náhradu, ktorá je ale v danom prípade premlčaná. Právo na finančnú náhradu za obmedzenie na priľahlom pozemku môže vzniknúť len pôvodnému vlastníkovi takéhoto pozemku alebo jeho právnemu nástupcovi, ak si pôvodný vlastník túto náhradu neuplatní, avšak len v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. Žalovaní poukázali na nález ÚS SR pod sp. zn. , podľa ktorého nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena je majetkovým právo a každé majetkové právo podlieha premlčaniu. V danom prípade platí všeobecná trojročná premlčacia lehota. Pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci objektívny moment, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Nepochybne sa právo prvýkrát mohlo uplatniť v deň účinnosti zákona o vlastníctve bytov, teda 1.9.1993, trojročná lehota preto uplynula 1.9.1996. V tomto rozhodnutí ÚS SR zároveň potvrdil, že náhrada za zriadenie zákonného vecného bremena je jednorazová, nemá charakter opakovaného plnenia a podlieha premlčaniu. Vzhľadom na to, že žalovaní vzniesli námietku premlčania, je nutné skonštatovať, že došlo k premlčaniu práva žalobcu na finančnú náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že na pojednávaní 27.10.2022 súd vyhlásil vadné procesné uznesenie, žalovaní majú za to, že neboli porušené žiadne procesné práva a oprávnené záujmy žiadneho účastníka konania, všetci účastníci konania pochopili, čo bolo predmetom a obsahom výpovede. Ako vyplýva z uvedeného, nárok žalobcu ako vlastníka pozemku parc. č. 6/2 na finančnú náhradu za obmedzenie užívania tohto pozemku z dôvodu vecného bremena podľa Zákona o vlastníctve bytov je premlčaný. Zároveň bolo preukázané, že žalobcovi za obmedzenie užívania pozemku ako priľahlého pozemku, nevznikol nárok na finančnú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia.

21. K vyjadreniu žalovaných 1, 3 až 10 žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia predložil repliku, v ktorej namietal, že vo vyjadrení žalovaní len všeobecne konštatovali, že prvoinštančný súd sa riadne vysporiadal a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil, bez akejkoľvek konfrontácie s argumentáciou žalobcu v odvolaní. Žalovaní účelovo vo vyjadrení opomenuli absenciu podstatného aspektu: spoločného a nerozdielneho využitia pozemkov parc. č. 6/21 a 6/2 vlastníkmi bytov v dome za účelom riadneho užívania bytového domu, resp. bytov. Je nepochybné, že riadne užívanie bytu v bytovom dome nie je podmienené zriadením a individuálnym užívaním súkromnej zeleninovej záhrady na cudzom pozemku. Žalovaní opakovane poukázali na zákonné vecné bremeno a spochybnili potrebu jeho zápisu do katastra nehnuteľností, napriek tomu, že v priebehu súdneho konania sa takéhoto zápisu neúspešne domáhali, keď správny orgán zákonné vecné bremeno k pozemkom parc. č. 6/21 a 6/2 nezapísal. Týmito skutočnosťami a s tým súvisiacimi listinnými dôkazmi sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Teoretickoprávne úvahy vo vyjadrení žalovaných týkajúce sa nároku na finančnú náhradu za zákonné vecné bremeno a jeho premlčanie, sú pre predmet tohto sporu irelevantné. Odvolanie žalobcu je dôvodné a preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako nezákonný zrušil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

22. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( – ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

24. Predmetom prvoinštančného konania bol žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovaným 1 až 10 na zaplatenie sumy 2.228,- eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia v dôsledku neoprávneného užívania žalovanými parc. reg. „C“ č. 6/2 o výmere 1.910 m2 zastavaná plocha a nádvorie zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území B. vo výlučnom vlastníctve žalobcu, v rozhodnom období mesiacov marec a apríl 2017.

25. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu (keď tretí výslovne nenapadnutý výrok o náhrade trov konania žalovanej 2 je v zmysle závislým) v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom (ako boli popísané vyššie), a to so zameraním sa na posúdenie, či sporný pozemok je tzv. priľahlým pozemkom v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na ktorom by zo zákona vzniklo v prospech vlastníkov bytov vecné bremeno, čo by znamenalo, že predmetný pozemok neužívajú bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho by neboli splnené podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa pritom v zmysle v odôvodnení musel zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

26. V zmysle ust. , , kto na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z nepoctivých zdrojov.

27. V zmysle ust. prvá veta , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

28. Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok").”

29. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. Podľa ods. 5, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

30. Podľa ust. , , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

31. V zmysle ust. , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

32. Podľa ust. , (veta prvá) , právo sa premlčí, ak sa nekonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

33. V zmysle ust. , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

34. Základnou spornou otázkou, ktorú bolo potrebné pre rozhodnutie danej veci zodpovedať bolo, či predmetná parcela č. 6/2 spĺňa definíciu tzv. „priľahlého pozemku“ v zmysle cit. , čo by v prípade kladnej odpovede znamenalo, že ku dňu účinnosti citovaného zákona t.j. 1.9.1996 by v zmysle jeho k predmetnému pozemku zo zákona vzniklo právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome zodpovedajúce vecnému bremenu. To by znamenalo, že vlastníci bytov majú právny dôvod na užívanie priľahlého pozemku a nemôže preto na ich strane vznikať bezdôvodné obohatenie (ako majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu).

35. Z citovaných ustanovení vyplýva, že pojem „priľahlé pozemky“ zákon výslovne nedefinuje. Z dikcie cit. ust. citovaného zákona vyplýva, že ide o pozemky, na ktorých sa nachádza domu, v rámci ktorého zákon demonštratívne vymenúva, že sa ním rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria. Priľahlé pozemky možno teda definovať ako pozemky, na ktorých sa nachádza domu a ktorých využitie je bezprostredne späté s riadnym a plnohodnotným výkonom vlastníckeho práva k bytu, resp. nebytového priestoru. Priľahlý pozemok spolu s parcelou, na ktorej je postavený bytový dom a bytovým domom tvoria funkčný celok a slúžia k zabezpečeniu kvalitného užívania jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome. Takýto funkčný celok a zabezpečenie dostatočne kvalitného užívania je spojené i s určitou obslužnou funkciou aj priľahlého pozemku, ktorá súvisí napríklad s jeho využitím na voľnočasové aktivity, oddych, vybudovanie záhradky, altánku, sedenia a podobne. Pojem priľahlého pozemku je potrebné tiež vykladať aj v spojení s , ktorého cieľom je usporiadať vlastnícke právo k pozemkom vo vlastníctve obce, na ktorých bola pred rokom 1989 vykonaná stavebná činnosť tak, aby bol zosúladený skutočný stav užívania týchto pozemkov pred rokom 1989 so stavom právnym. Teda zabezpečiť, aby tieto pozemky vlastnili tie osoby, ktoré vlastnia byty v bytových domoch. Za priľahlý pozemok sa považuje pozemok, ktorý bol prenechaný do užívania užívateľom bytového domu. Za takýto pozemok pritom nemožno považovať iba taký, ktorý bezprostredne prilieha k bytovému domu, bolo by to v rozpore s účelom zákona. Možno teda konštatovať, že priľahlým pozemkom bude najmä pozemok, ktorý bezvýhradne slúži tomu ktorému obytnému domu a sú na ňom zriadené napríklad skleníky, studne, vysadené ovocné či okrasné dreviny, záhrady a slúži výlučne tomuto domu a jeho obyvateľom.

36. Posúdiac v danom prípade zistený skutkový stav podľa poukázaných teoretických východísk, odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že dotknutá sporná parcela č. 6/2 je priľahlým pozemkom a teda príslušenstvom predmetného bytového domu vo vlastníctve žalovaných. Ako bolo v konaní preukázané, predmetný pozemok parc. č. 6/2 už od konca 60-tych rokov 20. storočia, t.j. viac ako 50 rokov slúži výlučne obyvateľom predmetného bytového domu na užívanie a v priebehu rokov si tento pozemok rozčlenili na jednotlivé časti, zriadili na nich záhradky, tieto pooplocovali a postavili na nich rôzne drobné stavby, či prístrešky (pre vec je irelevantné, či v súlade so Stavebným poriadkom), nachádza sa na ňom tiež žumpa (je irelevantné, či ne/využívaná) a stojisko pre smetné koše. Predmetný pozemok teda dlhodobo spĺňa obslužnú funkciu vo vzťahu k predmetnému bytovému domu, na ktorom sa realizujú voľnočasové či oddychové aktivity jeho obyvateľov. Na tento účel je pritom predmetný pozemok užívaný dlhodobo a neprerušene už viac ako 50 rokov. Predmetný pozemok teda bezvýhradne slúži výlučne tomuto obytnému domu a výlučne jeho obyvateľom. Od počiatku bol určený na spoločné užívanie obyvateľmi domu. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, či oplotenie daného pozemku je vo vlastníctve vlastníkov bytov v danom bytovom dome alebo patrí vlastníkom susediacich pozemkov. Ide o ohradený pozemok v súčasných hraniciach od roku 1969, čo potvrdila aj obec (č.l. 709). Predmetný pozemok je tak dlhodobo a nemenne určený na spoločné užívanie a aj fakticky takto užívaný obyvateľmi daného domu. Odvolací súd pritom považoval za nerozhodné, ak sa užívatelia domu navzájom dohodli a tento pozemok si v teréne rozčlenili na jednotlivé časti, ktoré individuálne užívajú ako záhrady. Samotný zákonodarca v cit. ust. ráta zriadením záhrad a stavieb (v množnom čísle) na priľahlom pozemku, nie teda výlučne jednej komunitnej záhrady.

37. Keďže predmetný pozemok parcela č. 6/2, spolu so zastavaným pozemkom a bytovým domom tvoria jeden funkčný celok nielen z hľadiska polohy, ale aj z hľadiska jeho trvalého využitia, tento prislúcha k danému bytovému domu a tvorí tak priľahlý pozemok v zmysle V dôsledku toho v zmysle citovaného , keďže vlastník domu nebol pri jeho prevode vlastníkom dotknutého pozemku, zo zákona vzniklo k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností (záznamom v zmysle Katastrálneho zákona). Keďže citované ustanovenie komplexne reguluje práva k pozemku, vrátane priľahlého, vzniká na základe neho vecné bremeno aj k priľahlému pozemku. Pretože predmetné bremeno vzniká priamo zo zákona, bez potreby vykonať akýkoľvek právny úkon a bez ohľadu na vôľu dotknutých osôb, zápis do katastra nehnuteľností záznamom má len deklaratórny charakter bez vplyvu na vznik tohto vecného bremena. Nie je preto rozhodujúce, či kataster a z akýchkoľvek dôvodov odmietol urobiť záznam o vzniku tohto bremena vo vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti, na čo poukazuje odvolateľ.

38. S poukazom na vyššie uvedené, keďže podľa zhodných záverov prvoinštančného a odvolacieho súdu dotknutá parcela č. 6/2 je priľahlým pozemkom v zmysle , v zmysle citovaného zákona zo zákona vzniklo k danému pozemku v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súvisiacom bytovom dome právo zodpovedajúce vecnému bremenu in rem, obmedzujúce vlastníka danej nehnuteľnosti v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení predmetnú nehnuteľností užívať a vlastník pozemku – žalobca je povinný toto užívanie trpieť. Žalovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome (s výnimkou žalovanej 2) teda užívajú predmetnú nehnuteľnosť so zákonom daného právneho dôvodu a preto s poukazom na cit. ust. nevzniká na ich strane plnením bez právneho dôvodu majetkový prospech v podobe bezdôvodného obohatenia ( zo dňa 3.5.2012). Žalobou uplatnený nárok žalobcovi voči žalovaným preto nevznikol.

39. Keďže občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo), strany nie sú povinné uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať (viď ), pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia iba uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemá právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť uplatňované plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (napríklad uznesenie NS SR sp. zn. ).

40. Vzhľadom na všeobecne platnú zásadu iura novit curia bolo dôvodným, aby sa prvoinštančný súd zaoberal otázkou vzniku nároku žalobcu na plnenie od žalovaných v súvislosti s predmetným pozemkom parc. č. 6/2 i z iného právneho dôvodu a to z titulu náhrady za vzniknuté vecné bremeno.

41. S otázkou náhrady za vecné bremeno sa prvoinštančný súd riadne vysporiadal, najmä v ods. 20 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku v súlade s ustálenou praxou najvyšších súdnych autorít, ktoré závery napokon odvolateľ ani nepoprel. Prvoinštančný súd správne ustálil, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa cit. vzniklo ex lege jednorazovo ku dňu účinnosti tohto zákona (1.9.1993) tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku, pričom toto právo ako majetkové podlieha premlčaniu v zmysle a nasl. vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odkedy sa predmetné právo mohlo prvýkrát vykonať, teda odo dňa účinnosti citovaného zákona, teda od 1.9.1993 a uplynula dňom 1.9.1996. Keďže žaloba v danej veci bola podaná až dňa 24.7.2007 a žalovaný vzniesol námietku premlčania, takto premlčané právo nebolo možné priznať. Bolo vecou pôvodného vlastníka pozemku, či si nárok na túto finančnú náhradu uplatnil a ak nie, tento nárok neprechádza na nového vlastníka, ako kupujúceho. Z cit. ust. nevzniká ďalšiemu vlastníkovi zaťaženého pozemku právo na náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckych práv (NS SR ). Určité finančné zadosťučinenie nového vlastníka takýmto vecným bremenom zaťaženého pozemku je v tom, že spravidla kúpna cena pozemku je nižšia ako u obdobného pozemku bez vecného bremena (, ).

42. S poukazom na všetko vyššie uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku prvoinštančným súdom, bolo potom potrebným žalobu ako v celom rozsahu nedôvodnú zamietnuť.

43. Vzhľadom, že na vyššie uvedené závery súdu boli postačujúce výsledky dokazovania, ktoré prvoinštančný súd vykonal, ďalšie prípadné stranami navrhnuté dokazovanie bolo už nadbytočné a nepotrebné na zistenie pre vec rozhodujúcich skutočností. V dôsledku toho nebol naplnený odvolací dôvod uplatnený odvolateľom v zmysle . Ak prvoinštančný súd pritom v odôvodnení preskúmavaného rozsudku v rozpore s výslovne neuviedol, prečo daný dôkaz nevykonal, išlo síce o jeho nesprávny procesný postup, avšak nie taký, ktorým by znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a preto s poukazom na ust. nebol založený ani tento odvolací dôvod.

44. Odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod v zmysle ust. s tým, že právoplatné uznesenia súdu prvej inštancie č.k. -601 zo dňa 30.10.2021 a č.k. -670 zo dňa 17.1.2022 majú vadu v zmysle – boli nezákonné, keďže neboli splnené podmienky na nepripustenie späťvzatia žaloby voči žalovanej 2, ani na zamietnutie návrhu na zmenu petitu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa znenia citovaného ustanovenia, podmienkou na účinné uplatnenie tohto odvolacieho dôvodu je, že vytýkaná vada predchádzajúceho právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie mala vplyv na napádané meritórne rozhodnutie, čo ale na daný prípad neplatí. I v prípade, že by bolo vyhovené návrhu žalobcu a predmetné konanie bolo predtým zastavené výlučne vo vzťahu k žalovanej 2 a rovnako i v prípade, že by súd vyhovel návrhu žalobcu a petit žaloby by sa zmenil tak, že žalovaná suma by nebola požadovaná od všetkých žalovaných spoločne, ale príslušným podielom od každého žalovaného osobitne, by s poukazom na vyššie uvedené závery muselo dôjsť k zamietnutiu žaloby. Odvolateľom poukázané procesné uznesenia prvoinštančného súdu sú preto bez priameho vplyvu na rozhodnutie vo veci samej, preto nebol naplnený ani tento odvolací dôvod uplatnený žalobcom.

45. Odvolateľ tiež namietal uznesenie súdu prvej inštancie z pojednávania dňa 27.10.2022 (č.l. 811 spisu), ktorým pribral tlmočníčku v osobe asistentky súdu za pomoci sudkyne.

46. V zmysle každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv, s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Podľa nadväzujúceho ustanovenia vyhl. MS SR č. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, ak je to potrebné, priberie súd tlmočníka. Tlmočenie môže zabezpečiť aj asistent; v iných ako trestnoprávnych veciach aj predseda senátu alebo niektorý člen senátu. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.

47. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že prvoinštančný súd nijako nepochybil, ak v predmetnom uznesení na výslovnú žiadosť žalovanej 4 do konania pribral tlmočníčku v osobe označenej asistentky za pomoci sudkyne, keďže obe boli v zmysle citovaného oprávnené zabezpečiť tlmočenie z jazyka, ktorý ovládajú.

48. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

49. S poukazom na vyššie uvedené v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku prvoinštančným súdom, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vo všetkých výrokoch vecne správny, včítane, vzhľadom na spôsob rozhodnutia správne výroky o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. , potvrdil.

50. O náhrade tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. a v spojení s ust. a odvolací súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že plne úspešným žalovaným 1, 3 až 10 priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovanej 2, ktorá bola v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden úkon a v odvolacom konaní jej ani žiadne trovy nevznikli, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania (i s odkazom aj na R72/2018) nepriznal.

51. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).