Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoPr-3-2024.pdf
PDF · 202.07 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Tomášovou, so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti žalovanému F. D. D. - F., so sídlom G. XXXX, E., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 7713/12, Trenčín, IČO: 52 471 420, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. decembra 2023, č.k. NM-7Cpr/15/2017-777, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. apríla 2024, č.k. NM-7Cpr/15/2017-829, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru medzi zamestnávateľom (žalovaným) a zamestnancom (žalobkyňou) je neplatné a domáhala sa zaplatenia náhrady ušlej mzdy. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného na základe pracovnej zmluvy od 04.01.1993, v zmysle ktorej do 01.11.1995 mala dojednaný druh práce skladníčka. Od 01.10.2003 došlo k zmene druhu práce na finančný účtovník a prevádzkar a dňa 01.07.2013 sa zmenil druh práce na vedúcu ekonomicko-prevádzkového úseku. Ich zriaďovateľ TSK v Trenčíne vykonal v roku 2016 kontrolu u zamestnávateľa. Predmetom kontroly bolo zabezpečiť dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami organizácie a dodržiavanie verejného obstarávania. Kontrolované obdobie bol rok 2015 a prvý pol rok 2016. Verejné obstarávanie v mene zamestnávateľa (žalovaného) nebolo v kompetencií žalobkyne a nebola touto činnosťou nikdy poverená. Výsledkom kontroly bol návrh správy č. 522016 zo dňa 15.12.2016, ktorý bol doručený riaditeľke H. B. G. dňa 21.12.2016 s tým, že riaditeľka žalovaného bola zaviazaná predložiť prijaté opatrenia na odstránenie nedostatkov do 20.01.2017. Po vykonanej kontrole a oboznámení s jej závermi, dňa 20.01.2017 riaditeľka H. B. G. predvolala žalobkyňu a slovne jej oznámila, že s poukazom na uvedenú správu, ktorej závery považuje za obzvlášť
závažné porušenie pracovnej disciplíny z jej strany, rozhodla sa s ňou okamžite ukončiť pracovný pomer. Žalobkyňa bola z reakcie riaditeľky prekvapená a požiadala, aby jej listinu zaslala poštou. Listinu, ktorú riaditeľka držala v ruke, o ktorej sa vyjadrovala, ako o úkone okamžitej výpovede, žalobkyni nezaslala. Žalobkyňa doposiaľ nemá doručenú listinu, ktorá má byť podkladom na okamžité ukončenie jej pracovného pomeru. Žalobkyňa popiera, že sa dopustila konania, ktoré spĺňa zákonné náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu obzvlášť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný k podanej žalobe uviedol že, na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 01.01.1995 bol medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorený pracovný pomer a na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24.06.2013 bol dojednaný druh práce vedúca ekonomicko-prevádzkového úseku. Ako vedúca ekonomicko-prevádzkového úseku sa žalobkyňa s obsahom tejto pracovnej náplne oboznámila dňa 24.06.2013, čo potvrdila svojím podpisom. Dňa 01.04.2016 bola žalobkyňa poverená riadením žalovaného, do doby vymenovania riaditeľa a dňa 05.06.2016 bolo poverenie zrušené. Na základe poverenia č. 52/2016 bola v čase od 16.11.2016 do 14.12.2016 vykonaná finančná kontrola za účelom dodržiavania podmienok uskutočňovania verejného obstarávania počas obdobia roku 2015 a 1. polrok roku 2016. Výsledkom tejto kontroly je Návrh správy o výsledku finančnej kontroly v F. D. D.
- F., E., s ktorou sa dňa 21.12.2016 oboznámil štatutárny zástupca zamestnávateľa. V návrhu správy o výsledku finančnej kontroly, bolo konštatované porušenie viacerých právnych predpisov, v dôsledku čoho v organizácií preukázateľne došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu verejných prostriedkov. Kontrolná skupina v návrhu správy uviedla, že zistené nedostatky pri nedodržiavaní vysúťaženého a zazmluvneného druhu potravín predmetného verejného obstarávania, ako aj ich jednotkových cien, nie sú v súlade s uzatvorenými zmluvami medzi dodávateľom jednotlivých druhov potravín (predávajúci) a verejným obstarávateľom (kupujúci). Dňa 20.01.2017 o 9:00 hod. bol žalobkyni oznámený štatutárnym zástupcom žalovaného dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, o čom sa žalobkyni doručili aj listiny. V Zápisnici o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručení listín žalobkyni dňa 20.01.2017 sa uvádza, že na základe výsledkov uskutočnenej finančnej kontroly poukazujúcich na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré sú obsahom pracovnej náplne ekonómky, a to najmä s nerešpektovaním zásady hospodárnosti a šetrného nakladania so zverenými finančnými prostriedkami a porušením smernice upravujúcej zaobchádzanie s majetkom štátu, došlo zo strany ekonómky žalobkyne k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Pri odovzdávaní oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru si žalobkyňa chcela oznámenie najskôr prečítať, čas na prečítanie jej bol poskytnutý. Žalobkyni bola následne ponúknutá voľná pracovná pozícia opatrovateľky, pričom k ponuke sa nevyjadrila. Na záver jednania bola opätovne vyzvaná k podpísaniu prevzatia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, žalobkyňa odmietla podpísať prevzatie. Uvedeného oznámenia dôvodu okamžitého ukončenia pracovného pomeru a doručenia listín žalobkyni sa zúčastnili okrem štatutárneho orgánu aj traja svedkovia (A. A. I., J. K., B. E.), ktorí zápisnicu podpísali. V dokumente Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017 žalovaný taktiež citoval § 47 ods. 1 písm. b), § 81, § 82 Zákonníka práce, § 8 zákona č. 553/2003 Z. z., bod 11.1, bod 11.2, bod 11.3 pracovného poriadku žalovaného, pričom žalovaný v tomto dokumente jednoznačne vymedzil, z akého dôvodu považuje konanie žalobcu za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na základe opisu pracovných činností vedúcej ekonomicko- prevádzkového úseku zo dňa 24.06.2013 (účinnosť 01.07.2013) bolo povinnosťou žalobkyne, okrem iného, prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zverený majetok, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzame s majetkom štátu. Nakoľko žalobkyňa u žalovaného zastávala vysokú pracovnú pozíciu so širokým rozsahom oprávnení, zodpovedal tomu aj vyšší stupeň zodpovednosti oproti bežným zamestnancom. Výsledky uskutočnenej finančnej kontroly poukázali na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré tvorili obsah pracovnej náplne žalobkyne, a to povinnosť prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zvereným majetkom, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Žalobkyňa zároveň ako vedúci pracovník bola povinná v zmysle bodu 11.2 Pracovného poriadku riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov. V období od 01.04.2016 do 05.06.2016 bola žalobkyňa poverená riadením žalovaného, ako štatutárny zástupca žalovaného a v tomto období vykonávala finančnú kontrolu z hľadiska jej prípustnosti a vyjadrovala sa či je alebo nie je finančná operácia alebo jej časť v súlade s rozpočtom na rok 2016, jednak ako zamestnanec, avšak zároveň aj ako vedúci zamestnanec. Svojím podpisom žalobkyňa na platobných poukazoch ako aj na krycích listoch žalovaného potvrdzovala prípustnosť finančných
operácií alebo ich častí a následne vlastnoručným podpisom potvrdzovala prípustnosť finančných operácií. To znamená, že žalobkyňa ich kontrolovala aj schvaľovala zároveň. Na platobných poukazoch za toto obdobie figuruje na listinných dokladoch podpis žalobkyne na strane zamestnanca ako aj na strane vedúceho zamestnanca. Tento postup nie je z hľadiska platného legislatívneho rámca zákona o finančnej kontrole prípustný. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný okamžite ukončil so žalobkyňou pracovný pomer z dôvodu, že žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu, pretože konala v rozpore s pracovnou povinnosťou vyplývajúcou z jej pracovnej náplne. Pracovný pomer so žalobkyňou žalovaný skončil dňa 20.01.2017 na základe listiny Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorej prílohou bol dokument Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017. Oba uvedené dokumenty boli žalobkyni odovzdávané osobne dňa 20.01.2017, čo preukazuje aj Zápisnica o oznámení dôvodu okamžitého ukončenia pracovného pomeru a o doručení listín žalobkyni dňa 20.01.2017. Keďže žalobkyňa uvedené dokumenty odmietol prevziať, účinky doručenia nastali odmietnutím prevzatia týchto dokumentov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je platné, preto navrhol žalobu zamietnuť.
2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1995, v zmysle ktorej mala dojednaný druh práce skladníčka, následne došlo k zmene pracovnej zmluvy na druh práce prevádzkový pracovník. Od 01.10.2003 došlo k zmene druhu práce na finančný účtovník a prevádzkar. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24.06.2013 sa zmenil druh práce na vedúcu ekonomicko-prevádzkového úseku s účinnosťou od 01.07.2013. Dňa 24.06.2013 žalobkyňa obdržala pri podpise dohody o zmene pracovnej zmluvy aj Opis pracovných činností, s ktorým obsahom sa oboznámila dňa 24.06.2013, čo potvrdila svojím podpisom. Dňa 01.04.2016 bola žalobkyňa poverená riadením žalovaného podľa § 5 ods. 9 zákona č. 552/2003 Z. z. na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 31.03.2016, do doby vymenovania riaditeľa žalovaného. Dňom 05.06.2016 bolo toto poverenie zrušené. Žalobkyňa bola poverená riadením žalovaného v období od 01.04.2016 do 05.06.2016. Na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 52/2016 bola v čase od 16.11.2016 do 14.12.2016 vykonaná finančná kontrola za účelom dodržiavania podmienok uskutočňovania verejného obstarávania počas obdobia roku 2015 a I. polrok roku 2016. Výsledkom tejto kontroly bol Návrh správy o výsledku finančnej kontroly v rozpočtovej organizácií F. D. D. - F., E., s ktorou sa dňa 21.12.2016 oboznámil štatutárny zástupca zamestnávateľa. V návrhu správy o výsledku finančnej kontroly bolo konštatované porušenie viacerých právnych predpisov, v dôsledku čoho preukázateľne došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu verejných prostriedkov podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Kontrolná skupina v návrhu správy uviedla zistenia, vo faktúrach sa vyskytli aj tie druhy potravín, ktoré neboli vysúťažené; v kúpnych zmluvách, súčasťou ktorých sú výstupné jednotkové ceny potravín výhercu elektronickej aukcie (dodávateľa) boli v niektorých prípadoch ceny na faktúrach odlišné, ako tie, ktoré boli pre žalovaného ako kupujúceho záväzné; verejné obstarávanie mraziarenských výrobkov, hydiny, hydinových výrobkov vyhrala v roku 2016 v elektronickej aukcii spoločnosť A. D., D., pričom predložené skontrolované faktúry boli vystavené dodávateľom H., D.. D.; výberovým spôsobom skontrolované predložené faktúry obsahovali jednotlivé položky potravín, ktoré mali rozličnú sumu ako bola zazmluvnená v cenovej ponuke; v prípade faktúr kontrolovaných výberovým spôsobom bol na došlých faktúrach č. 160/16, č. 229/16, č. 213/16, č. 190/16 a č. 274/16 ako príklad uvedená hodnota rozdielu medzi cenovou ponukou a vyfakturovanými cenami v sume 692 eur; pri obstarávaní mlieka, mliečnych výrobkov bol podobný spôsob fakturovania taktiež od spoločnosti H., D.. D. a hodnota vyčísleného rozdielu z faktúr č. 219/16, č. 235/16, č. 233/16, č. 245/16 predstavuje 317,27 eur. Vyššie opisované zistenia sa objavili aj v roku 2015. Uvedené nedostatky pri nedodržiavaní vysúťaženého a zazmluvneného druhu potravín predmetného verejného obstarávania, ako aj ich jednotkových cien, nie sú v súlade s uzatvorenými zmluvami medzi dodávateľom jednotlivých druhov potravín (predávajúci) a verejným obstarávateľom (kupujúci). Na porade dňa 02.01.2017 štatutárny zástupca žalovaného žiadal od žalobkyne, ako od riadiaceho pracovníka ekonomicko-prevádzkového úseku, na ktorom boli zistené nedostatky vážneho charakteru, vyjadrenie k výsledku kontroly. Dňa 03.01.2017 žalobkyňa doručila štatutárnemu zástupcovi žalovaného vyjadrenie k výsledku kontroly, v ktorom uviedla, že riadi 31 zamestnancov a každý má svoju náplň práce v zmysle Pracovného poriadku. Žalobkyňa uviedla, že nie je osobou spôsobilou
na verejné obstarávanie, nemá to v pracovnej náplni, nie je ani štatutár, ktorý podpisuje uzatvorené zmluvy s dodávateľskými spoločnosťami. Z jej strany dochádzalo ku kontrole finančnej, kde kontrolovala celkovú sumu faktúry a jej zaúčtovanie v zmysle zákona o účtovníctve a finančnú kontrolu za rozpočet. Je nemysliteľné, aby žalobkyňa pri svojej rozsiahlej pracovnej náplni kontrolovala názov obstarávaného tovaru, jednotkovú cenu podľa verejného obstarávania.
3. Zo Zápisnice o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. (žalobkyni) dňa 20.01.2017 vyplynulo, že dňa 20.01.2017 o 9:00 hod. bol žalobkyni oznámený štatutárnym zástupcom žalovaného H. B. G. dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, o čom sa žalobkyni doručili aj listiny, a to na základe výsledkov uskutočnenej finančnej kontroly poukazujúcich na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré sú obsahom pracovnej náplne ekonómky, najmä s nerešpektovaním zásady hospodárnosti a šetrného nakladania so zverenými finančnými prostriedkami a porušením smernice upravujúcej zaobchádzanie s majetkom štátu, došlo zo strany ekonómky pani B. A. k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Ukončenie pracovného pomeru končí doručením oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Pri odovzdávaní oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru si pani B. chcela oznámenie najskôr prečítať, čas na prečítanie jej bol poskytnutý, následne jej bola ponúknutá voľná pracovná pozícia opatrovateľky, k tejto ponuke sa nevyjadrila. Na záver jednania bola pani B. opätovne vyzvaná k podpísaniu prevzatia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom odmietla podpísať prevzatie. Oznámenia dôvodu okamžitého ukončenia pracovného pomeru a doručenia listín žalobkyni sa zúčastnili okrem štatutárneho orgánu (H. B. G.) aj traja svedkovia, a to A. A. I., J. K., B. E., ktorí predmetnú zápisnicu podpísali. Žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer Oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 20.01.2017, ktorého prílohou bola písomná listina označená ako Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017, v ktorej listine žalovaný uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou a taktiež citoval § 47 ods. 1 písm. b), § 81, § 82 Zákonníka práce, § 8 zákona č. 553/2003 Z. z., bod 11.1, bod 11.2, bod 11.3 pracovného poriadku žalovaného, pričom žalovaný v tomto dokumente jednoznačne vymedzil, z akého dôvodu považuje konanie žalobkyne za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa bodu 11.1 Pracovného poriadku je zamestnanec povinný: - pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú ak bol s nimi riadne oboznámený, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť majetok pred jeho poškodením, stratou, zničením a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. Podľa bodu 11.2 Pracovného poriadku je vedúci zamestnanec povinný riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa predpisov, kolektívnej zmluvy a pracovných zmlúv, utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb, zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa. Podľa bodu 11.3 Pracovného poriadku sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje najmä nesplnenie si pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne, úmyselné neplnenie príkazov vedúcich pracovníkov alebo odmietnutie ich plnenia. Zo Zápisnice zo dňa 13.01.2017 vyplynulo, že dňa 13.01.2017 sa uskutočnilo rokovanie vo veci nedodržania zmluvných podmienok z kúpnej zmluvy č. 8/2016 (potravinárske výrobky), kúpnej zmluvy č. 7/2016 (vajcia čerstvé, konzumné), kúpnej zmluvy č. 6/2016 (mlieko a mliečne výrobky), ktoré boli uzatvorené medzi žalovaným ako kupujúcim a spoločnosťou H., D.. D.,L. V zápisnici sa uvádzajú zistenia, že predávajúci nedodržal v niektorých prípadoch zazmluvnené jednotkové ceny a keďže preukázateľne došlo u žalovaného k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu verejných prostriedkov, je dôvodné vymáhať škodu od oprávnenej osoby. V zmysle zápisnice sa osoby oprávnené konať za jednotlivé
subjekty dohodli na náhrade škody, ktorá vznikla nedodržaním zazmluvnených vysúťažených jednotkových cien potravín podľa vyčíslenia škodovej komisie. Dňa 10.02.2017 došlo u žalovaného k spísaniu Zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie za účelom vyčíslenia hodnoty rozdielu medzi záväznými zmluvnými cenami vyplývajúcimi z platne uzatvorených zmlúv a vyfaktúrovanými cenami potravín, mlieka a mliečnych výrobkov, vajec, mrazenej zeleniny, hydiny a hydinových výrobkov od zmluvných subjektov H., D.. D.. Prílohou Zápisnice zo dňa 10.02.2017 je tabuľka výpočtov. Z Dobropisu č. 244700002 vystaveného dňa 04.05.2017 a splatného dňa 25.05.2017 spoločnosťou H., D.. D. vyplynulo, že spoločnosť H., D.. D. ako dodávateľ sa zaviazal uhradiť odberateľovi F. D. D. F. sumu 6.960,56 eur.
4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 12 ods. 2, § 38 ods. 1, 4, § 47 ods. 1 písm. b), § 59 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b), § 68 ods. 2, § 70, § 74, § 77, § 79 ods. 1, 2, § 81 písm. a), c), e), § 82 písm. a), e), f) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je dôvodná, preto ju zamietol. Pracovný pomer so žalobkyňou žalovaný skončil dňa 20.01.2017 okamžite, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to na základe listiny Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 20.01.2017, ktorej prílohou bol dokument Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017. Obidva dokumenty boli žalobkyni odovzdávané osobne dňa 20.01.2017, čo preukazuje aj Zápisnica o oznámení dôvodu okamžitého ukončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bola uzatvorená pracovná zmluva zo dňa 01.01.1995, pričom posledná dohoda o zmene pracovnej zmluvy bola uzatvorená dňa 24.06.2013 a súčasťou dodatku bol aj opis pracovných činností zo dňa 24.06.2013. Žalobkyňa počas svojho pracovného pôsobenia nebola disciplinárne riešená za porušenie pracovnej disciplíny. Kontrolované obdobie bolo od 01.01.2015 do 30.06.2016. K namietaniu, že žalobkyni dňa 20.01.2017 nebolo doručované oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru súd konštatoval, že na základe Zápisnice o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017, ako aj z výpovede svedkýň A. A. I., J. K., B. E., ktoré boli dňa 20.01.2017 prítomné pri oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a doručení listín žalobkyni, mal súd za preukázané, že dňa 20.01.2017 o 9:00 hod. bol žalobkyni oznámený štatutárnym zástupcom žalovaného H. B. G. dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, o čom sa žalobkyni doručili aj listiny. Pri odovzdávaní oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru si žalobkyňa chcela oznámenie najskôr prečítať, čas na prečítanie jej bol poskytnutý. Žalobkyni bola následne ponúknutá voľná pracovná pozícia opatrovateľky, k tejto ponuke sa nevyjadrila. Na záver jednania bola žalobkyňa opätovne vyzvaná k podpísaniu prevzatia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, žalobkyňa odmietla podpísať prevzatie, preto sa v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za doručené dňom, kedy žalobkyňa prijatie písomností odmietla, t.j. dňa 20.01.2017. Žalobkyňa vzniesla námietku preklúzie lehoty a uviedla, že subjektívna lehota na ukončenie pracovného pomeru z dôvodu obzvlášť závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorá je dvojmesačná odo dňa, kedy sa žalovaný dozvedel o porušení disciplíny žalobkyňou, nastala po vyhotovení záverečného protokolu od orgánu, ktorý kontrolu vykonával, čo v danom prípade bolo v mesiaci december 2016. Čo sa týka objektívnej lehoty, teda kedy dôvod vznikol, žalobkyňa namietala, že kontrolou, kedy sa zriaďovateľ zaoberal faktúrami za obdobie rokov 2015 až 2016, zriaďovateľ zistil nezrovnalosti a na základe toho objektívna lehota porušenia disciplíny má byť počítaná od roku 2015, od vyhotovenia prvej faktúry, preto objektívna lehota jedného roka uplynula v roku 2016. Súd prvej inštancie uviedol, že je potrebné, aby zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o dôvode zakladajúcom možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, najneskôr v rámci objektívnej lehoty do jedného roka od vzniku dôvodu v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce, o začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 Zákonníka práce. Na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 52/2016 bola v čase od 16.11.2016 do 14.12.2016 vykonaná finančná kontrola
za účelom dodržiavania podmienok uskutočňovania verejného obstarávania počas obdobia roku 2015 a 1. polrok roku 2016. Výsledkom kontroly bol Návrh správy o výsledku finančnej kontroly v organizácií F. D. D. - F., E., s ktorým sa dňa 21.12.2016 oboznámil vtedajší štatutárny zástupca zamestnávateľa H. B. G.. Týmto dňom začala plynúť dvojmesačná subjektívna lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. Nakoľko bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 20.01.2017, subjektívna lehota bola dodržaná. Čo sa týka jednoročnej objektívnej lehoty, tá začína plynúť odo dňa, keď dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru vznikol. Kontrolovaným obdobím finančnej kontroly bolo obdobie od 01.01.2015 do 30.06.2016. Vzhľadom na to, že žalobkyni bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené dňa 20.01.2017, pochybenia, ktoré sa udiali do 20.01.2016 nemôžu byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru a súd na tieto ani neprihliadol, podstatné obdobie na posúdenie predmetných výsledkov kontroly bolo obdobie od 20.1.2016 do 30.06.2016. Čo sa týka porušení uvedených v listine „Závažné porušenie pracovnej disciplíny" zo dňa 20.01.2017, súd mal z vykonaného dokazovania, najmä z Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly, z Opisu pracovných činností žalobkyne zo dňa 24.06.2013, z bodu 11.1, 11.2, 11.3 Pracovného poriadku, za preukázané, že žalobkyňa ako vedúca zamestnankyňa bola zodpovedná najmä za nasledovné zistenia, a to vo faktúrach sa vyskytli aj tie druhy potravín, ktoré neboli vysúťažené; v kúpnych zmluvách, súčasťou ktorých sú výstupné jednotkové ceny potravín výhercu elektronickej aukcie (dodávateľa), boli v niektorých prípadoch ceny na faktúrach odlišné, ako tie, ktoré boli pre F. D. D. ako kupujúceho záväzné; verejné obstarávanie mraziarenských výrobkov, hydiny, hydinových výrobkov vyhrala v roku 2016 v elektronickej aukcii spoločnosť A. D., D., predložené skontrolované faktúry boli vystavené dodávateľom H., D.. D.; výberovým spôsobom skontrolované predložené faktúry obsahovali jednotlivé položky potravín, ktoré mali rozličnú sumu ako bola zazmluvnená v cenovej ponuke; v prípade faktúr kontrolovaných výberovým spôsobom bol na došlých faktúrach č. 160/16, č. 229/16, č. 213/16, č. 190/16 a č. 274/16 ako príklad uvedená hodnota rozdielu medzi cenovou ponukou a vyfaktúrovanými cenami v sume 692 eur bez DPH; pri obstarávaní mlieka, mliečnych výrobkov bol podobný spôsob fakturovania taktiež od spoločnosti H., D.. D. a hodnota vyčísleného rozdielu z faktúr č. 219/16, č. 235/16, č. 233/16, č. 245/16 predstavuje 317,27 eur bez DPH. Súd mal za preukázané, že v čase doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, bola škoda za rozhodné obdobie od 20.01.2016 do 30.06.2016 vyčíslená v Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly zo dňa 15.12.2016, v zmysle ktorého hodnota rozdielu medzi cenovou ponukou a vyfaktúrovanými cenami je v sume 1.009,27 eur bez DPH, a to v prípade faktúr č. 160/16, č. 229/16, č. 213/16, č. 190/16, č. 274/16 (spolu vo výške 692 eur bez DPH) a v prípade faktúr č. 219/16, č. 235/16, č. 233/16, č. 245/16 (spolu vo výške 317,27 eur bez DPH). K námietke žalobkyne týkajúcej sa neplatnosti okamžitého skončenia z dôvodu, že celá škoda, ktorá vznikla žalovanému, bola následne dobropisovaná, súd uviedol, že skutočnosť, že po okamžitom skončení pracovného pomeru sa podarilo žalovanému vyrokovať dobropisom zníženie výšky škody, nemôže byť dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže žalovaný v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru nemohol vedieť, že rokovaniami sa dobropisom podarí výšku škody znížiť. Je právne irelevantné, že škoda bola následne dobropisovaná, podstatné v tomto smere pre posúdenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je skutočnosť, že škoda žalovanému vznikla. Súd zistil, že ďalšími porušeniami žalobkyne uvedenými v listine Závažné porušenie disciplíny zo dňa 20.01.2017 bolo, že v období od 01.04.2016 do 05.06.2016 bola žalobkyňa poverená riadením žalovaného na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 31.03.2016, zároveň v tomto období bola žalobkyňa štatutárnym zástupcom žalovaného. V uvedenom období žalobkyňa vykonávala finančnú kontrolu z hľadiska jej prípustnosti a vyjadroval sa či je alebo nie je finančná operácia alebo jej časť v súlade s rozpočtom na rok 2016 jednak ako zamestnanec, avšak zároveň aj ako vedúci zamestnanec. Svojím podpisom žalobkyňa na platobných poukazoch ako aj na krycích listoch žalovaného potvrdzovala prípustnosť finančných operácií alebo ich častí a následne vlastnoručným podpisom potvrdzovala prípustnosť finančných operácií. To znamená, že žalobkyňa ich kontrolovala aj schvaľovala zároveň. Na platobných poukazoch za toto obdobie figuruje na listinných dokladoch podpis žalobkyne jednak na strane zamestnanca, ako aj na strane vedúceho zamestnanca. Tento postup nie je z hľadiska platného legislatívneho rámca zákona o finančnej kontrole prípustný. V prípade došlých faktúr č. DF160/16, č. DF190/16,
č. DF229/16, č. DF251/16, č. DF265/16 žalobkyňa osobne schválila prípustnosť finančnej operácie nezmluvnému subjektu H., D.. D. vo veci dodávky, ktorá mala byť predmetom zmluvy mraziarenské výrobky, hydina, hydinové výrobky. Tieto porušenia sú okrem iných uvedené v listine Závažné porušenie disciplíny zo dňa 20.01.2017. K tvrdeniu žalobkyni, že verejné obstarávanie v mene zamestnávateľa (žalovaného) nebolo v jej kompetencii a nebola touto činnosťou nikdy poverená, súd uviedol, že žalobkyňa zastávala pozíciu vedúca ekonomicko-prevádzkového úseku. Na základe opisu pracovných činností vedúcej ekonomicko-prevádzkového úseku zo dňa 24.06.2013 žalobkyňa mala povinnosť riadiť ekonomicko-prevádzkový úsek a jej povinnosťou bolo tiež prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zverený majetok, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Žalobkyňa ako vedúci pracovník bola povinná v zmysle bodu 11.2 Pracovného poriadku riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov. Neobstojí preto tvrdenie žalobkyne, že verejné obstarávanie nebolo v jej kompetencii, keďže zamestnanci zodpovední za verejné obstarávanie patrili do ekonomicko- prevádzkového úseku, v ktorom bola žalobkyňa vedúcou a bola povinná ich prácu kontrolovať. Žalobkyňa bola kompetentnou osobou na vykonávanie finančnej kontroly podľa § 5 ods. 1 písm. c), d) a h) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Na listinách finančnej kontroly žalobkyňa svojím podpisom potvrdzovala prípustnosť finančnej operácie a dávala pokyn na úhradu. Žalobkyňa bola povinnou osobou na vykonávanie finančnej kontroly, čo je podľa zákona o finančnej kontrole č. 357/2015 Z. z. súhrn činností zabezpečujúcich overovanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti finančných operácií alebo ich častí pred ich uskutočnením, v ich priebehu a až do ich konečného vysporiadania, zúčtovania, dosiahnutia a udržania výsledkov a cieľov finančných operácií alebo ich častí. Výsledky uskutočnenej finančnej kontroly poukázali na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré tvorili obsah pracovnej náplne žalobkyne. Vo viacerých prípadoch boli uhradené faktúry, kde štatutárny orgán pri finančnej kontrole písomne uviedol, že finančnú operáciu nie je možné uskutočniť a ďalej v nej pokračovať, napriek tomu boli úhrady realizované (napr. došlé faktúry 507/2016, 508/2016). Smernicu o finančnom riadení F.- F. s účinnosťou od 01.02.2015 vypracovala žalobkyňa. Ďalšou smernicou v poradí bola smernica č. 1/2016 o finančnom riadení finančnej kontrole, ku ktorej bol prijatý dodatok č. 1 zo dňa 01.04.2016 podpísaný žalobkyňou. Toho času bola žalobkyňa aj poverená riadením žalovaného a zastávala aj funkciu vedúcej ekonomicko-prevádzkového úseku. Z uvedených dôkazov, najmä v zmysle bodu 2 Prílohy č. 1 vyplynulo, že samotná žalobkyňa bola zodpovedná za výkon základnej finančnej kontroly. Smernica hovorí o stanovenom postupe, ktorý musí dodržiavať. Tieto povinnosti jej ako vedúcej zamestnankyne vyplývali zo Zákonníka práce a pracovnej zmluvy. So žalobkyňou nebol rozviazaný pracovný pomer z dôvodu, že by verejné obstarávanie nevykonávala osobne, ale za to, že ako vedúca zamestnankyňa na ekonomicko-prevádzkovom útvare nezabezpečila, aby sa verejné obstarávanie vykonávalo riadne a v súlade so zákonom (§ 82 písm. f/ Zákonníka práce). Ako vedúca zamestnankyňa mala dohliadať na to, aby zamestnanci vykonávali verejné obstarávanie podľa zákona a podľa smerníc zamestnávateľa, ktoré sama žalobkyňa aj vypracovala. Nedôsledné plnenie povinností vedúceho zamestnanca, ktoré vyplývalo priamo z pracovného zaradenia a rovnako aj z pracovnej náplne žalobkyne, malo za následok vznik škody. Žalovaný okamžite ukončil so žalobkyňou pracovný pomer z dôvodu, že žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu, pretože konala v rozpore s pracovnou povinnosťou vyplývajúcou z jeho pracovnej náplne, a to najmä prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zverený majetok, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Nakoľko v zmysle bodu 11.3 Pracovného poriadku žalovaného sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje najmä nesplnenie si pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne, úmyselné neplnenie príkazov vedúcich pracovníkov alebo odmietnutie ich plnenia, súd sa stotožnil so žalovaným, že vyššie uvedené porušenia, ktorými žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu, boli závažného charakteru a žalovaný bol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou. Žalovaný ako zamestnávateľ splnil všetky zákonom požadované náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 70 Zákonníka práce, teda boli splnené zákonné predpoklady pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, súd preto vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 ako platné a žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol vo veci úspešný v plnom rozsahu, preto súd žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že zákonnou sudkyňou v predmetnej veci nebola JUDr. Júlia Prikrylová, ale zákonným sudcom mal byť JUDr. Andrej Stachovič, ktorý vykonal predbežné posúdenie veci. Ústavné právo na prejednávanie veci zákonným sudcom bolo tak porušené a vec prejednávala sudkyňa JUDr. Júlia Prikrylová. Základom žaloby bolo doručenie Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 20.1.2017, ktoré žalobkyňa v predmetný deň neprevzala a súdu bolo zdôvodnené, za akých okolností došlo k neodovzdaniu listiny. V zmysle Oznámenia o okamžitom zrušení pracovného pomeru je pravdou, že od 24.06.2013 žalobkyňa vykonávala funkciu vedúcu ekonomicko-prevádzkového úseku a od 01.04.2016 do 05.06.2016 bola riadením F. D. D.. Je preukázané, že od vzniku pracovného pomeru až do skončenia pracovného pomeru žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom napomenutá, ani postihnutá sankciou, svoju prácu vykonávala svedomite, nebola upozornená žiadnym z nadriadených, že výkon práce má nedostatky, čoho dôkazom je aj poverenie na určité obdobie vykonávať riaditeľa zariadenia a uloženie pochvaly predsedom TSK. Podstatou ukončenia pracovného pomeru má byť závažné porušenie pracovnej disciplíny a najprísnejšia sankcia, skončenie pracovného pomeru okamžite, dňom doručenia listiny. V bode 4. Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru je konštatovaný obsah podstaty obzvlášť závažného konania, ktoré závažné porušenie vyplýva z finančnej kontroly a obdobia kontroly v čase roku 2015 a prvého 1/2 roku 2016. Porušenie povinností žalobkyňou v zmysle kontroly malo byť počas obdobia roka 2015 a prvého 1/2 roka 2016, a to nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynaloženie verejných prostriedkov. V bode 5. Oznámenia je poukazovanie na nesúlad vykonávanej činnosti s obsahom v pracovnej náplni žalobkyne, čo viedlo riaditeľku H. B. G. k ukončeniu pracovného pomeru okamžite. Počas konania bola vznesená námietka premlčania, ktorou sa v rámci predbežného posúdenia veci zaoberal aj zákonný sudca JUDr. Stachovič, ktorý konštatoval, že je dôvodná námietka premlčania, teda obdobie, kedy žalobkyňa mala porušovať obzvlášť závažne pracovnú disciplínu, je kratšie, ako je uvedené v Oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru. Konanie bolo neštandardné a nie vedené v súlade s rovnosťou strán sporu a ochrany práv účastníkov sporu. Súd sa neustále pokúšal o zmierenie strán, pričom dochádzalo k zbytočným prieťahom, nákladom konania, čo uznal aj Ústavný súd SR, ktorý nariadil súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 eur. Rozhodnutie súdu je nezákonné a sankcionované za konanie pred Ústavným súdom SR. V rámci dokazovania boli vypočuté svedkyne a pracovníčky, ktoré vykonávali v rámci svojej pracovnej náplne u žalovaného verejné obstarávanie za rozhodné obdobia (M. G. a M. N.). Uvedené výpovede svedkýň preukazovali, že kompetencie vo veci verejného obstarávania vykonávala p. G., ktorá odovzdávala správu o kontrole objednaného tovaru na faktúrach a obdobné vyjadrenia mala aj p. N.. Kúpne zmluvy v rámci záverov verejného obstarávania nepodpisovala žalobkyňa, ale poverená riaditeľka E. O. N., pričom kúpny zmluvy boli záväzné. V kúpnej zmluve č. 5/2016 čl. IV. bolo uvedené, že oprávneným pracovníkom kupujúceho je M. G., nie žalobkyňa. Zmluvy boli záväzné, do obsahu zmlúv a verejných obstarávaní žalobkyňa nebola oprávnená zasahovať. Až na obdobie od 01.04.2016 do 05.06.2016, kedy bola poverená riadením, teda podstatnú časť kontrolovaného obdobia, za ktoré bolo konštatované kontrolným orgánom porušenie, vykonávali riadiacu funkciu iné subjekty. V čase vykonania kontroly, bola poverenou riadiacou pracovníčkou H. B. G., ktorá nezistila žiadne porušenia, čo v rámci každoročného predkladania správy zriaďovateľovi konštatovala vo výročnej správe v roku 2016 a 2017, ktorá obsahovala hospodárenie v predošlom roku a tým, že zariadenie efektívne a hospodárne vynakladalo finančné prostriedky. Vo výročnej správe sú konštatované takéto závery, pričom z krokov H. G. vyplynulo niečo iné a žalobkyňu z práce vyhodila. Počas dokazovania pred súdom sa snažila žalobkyňa poukázať na pomery v zariadení a na skutočnosti, že zariadenie bolo dlhodobo zle riadené a žalobkyňa nespôsobovala nedostatky v zariadení, ale bol to celý komplex aktivít, najmä najvyššieho vedenia, ktoré mali vplyv na závery kontroly vykonávanej zriaďovateľom, tiež na spôsob vykonávania verejného obstarávania a končeného uzavretia kúpnych zmlúv. Štatutárny orgán poverená riaditeľka, bola plne zodpovedná za chod a riadenie zariadenia a nie žalobkyňa ako ekonómka, ktorá nemala v pracovnej náplni uzatváranie kúpnych zmlúv, objednávanie tovaru, skladové hospodárstvo, výdaj tovaru, ale to mala v náplni p. G.. Verejné obstarávanie vykonávala p. N., ktorá bola na túto pozíciu preškolená a sama uviedla, že bola zodpovednou osobou. Žalobkyňa sa nestotožňuje so záverom súdu, že porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom a žalovaný bol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer. Súd dĺžkou konania spôsobil žalobkyni škodu, doposiaľ nemá možnosť riadne si uplatniť výplatu dôchodku, uzavrieť dobu trvania pracovného pomeru a žalobkyňa si myslí, že súd nekonal v jej veci
v záujme bránenia pravdy, ale rozhodol ovplyvnený ústavnou sťažnosťou, keď žalobu zamietol. Toto rozhodnutie súdu predstavuje svojvoľný postup a odmietnutie spravodlivosti. Vytýkané nedostatky nie sú obzvlášť závažným porušením pracovnej disciplíny a žalobkyňa poukázala na citovanú judikatúru v rozsudku, ktorú bolo možné aplikovať inak a v prospech žalobkyne, nie tak, ako učinil súd. Namietaním premlčania a z obsahu listiny, ktorou bol skončený pracovný pomer okamžite, je zrejmé, že časť nároku je premlčaný a v časti je žalobkyňa úspešná. Žalovaný obdobie závažného porušenia pracovnej disciplíny považoval aj v čase, keď tento nárok bol premlčaný. Súd síce zdôvodňuje a uvádza, že zohľadnil toto obdobie, avšak žiadnym spôsobom uvedené nevyplýva z výroku a náhrada trov konania v rozsahu 100 % je nezákonná. Súdu je zrejmé, že žalobkyňa bola dlhodobo PN, následne na čiastočnom invalidnom dôchodku, jej majetkové pomery sú obtiažne a náhrada trov konania je pre žalobkyňu likvidačná. Vzhľadom na uvedené sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré oprávňujú súd s poukazom na § 257 CSP výnimočne nepriznať náhradu trov konania žalovanej strane. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil súdu vec na nové rozhodnutie, prípadne rozhodne, že žalobe vyhovie a prizná žalobkyni náhradu trov konania.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že považuje napadnutý rozsudok v plnom rozsahu za vecne správny, zákonný, založený na riadnom a dostatočne presvedčivom odôvodnení a odvolacie námietky žalobkyne považuje žalovaný za neopodstatnené. Žalovaný trvá na tom, že žalobkyňa závažným spôsobom porušila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývali z pracovnej zmluvy, pracovnej náplne, ako aj základných povinností podľa § 72 Zákonníka práce. Z bodu 62 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že počas konania bolo preukázané, že žalobkyňa si riadne neplnila svoje základné povinnosti vyplývajúce z § 82 písm. a), e) a f) Zákonníka práce, a to riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny a zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa. Uvedené povinnosti bolo z titulu funkcie, ktorú žalobkyňa zastávala, nevyhnuté vykonávať, a to aj z pohľadu interných predpisov zamestnávateľa (smernica o finančnom riadení a kontrole, smernica o verejnom obstarávaní a organizačný poriadok). Z týchto smerníc vyplýva, že žalobkyňa bola vedúcou ekonomicko-prevádzkového úseku, ktorý aj z pohľadu organizačného poriadku mal zabezpečovať riadny chod zamestnávateľa. Zbavovanie sa zodpovednosti žalobkyne v tom rozsahu, že za verejné obstarávanie zodpovedala jedna zamestnankyňa, za vedenie účtovníctva zodpovedala iná zamestnankyňa, nie je z pohľadu skončenia pracovného pomeru relevantné, nakoľko práve žalobkyňa bola vedúcou zamestnankyňou, ktorá týchto zamestnancov mala riadiť a kontrolovať. Zlyhanie týchto zamestnancov je zlyhaním vedúceho zamestnanca, ktorou bola žalobkyňa. V kontexte samotného oznámenia o skončení pracovného pomeru žalovaný poukázal na to, že odmietnutie prevzatia oznámenia nespôsobuje nezákonnosť skončenia pracovného pomeru. Uvedené potvrdzuje aj napádaný rozsudok, kde súd prvej inštancie v bode 63 rozsudku konštatoval, že žalovaný ako zamestnávateľ splnil všetky zákonom požadované náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré vyžaduje ustanovenie § 70 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne s náležitým odôvodnením uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Súd mal za preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ splnil všetky zákonom požadované náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda zo strany žalovaného boli splnené zákonné predpoklady ako formálne, tak aj materiálne, pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 dané žalobkyni zo strany žalovaného ako platné. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný pri okamžitom skončení pracovného pomeru postupoval zákonným spôsobom a nebol daný dôvod na určenie neplatnosti. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, ktorým súd prvej inštancie opravil záhlavie napadnutého rozsudku v časti označenia súdu, ktorý vydal v prejednávanej veci rozhodnutie, je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyňou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobkyne boli totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal a so všetkými námietkami sa náležite vysporiadal. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám § 220 CSP. Námietky žalobkyne uvedené v podanom odvolaní, ktoré uplatnila už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
9. Právo na spravodlivý proces v sebe obsahuje umožnenie strane sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré jej zákon priznáva. O takéto nesplnenie procesných podmienok ide vždy, ak išlo o postup nesprávny (posudzované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom, alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prvej inštancie prejavil v priebehu konania, ale najmä pri rozhodovaní. Obsah práva na spravodlivý proces tvorí predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákazu ľubovôle, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ako aj právo na preskúmanie rozhodnutia.
10. Odvolací súd sa zaoberal odvolacou námietkou žalobkyne a skúmal, či vo veci rozhodla zákonná sudkyňa JUDr. Júlia Prikrylová. Pojem zákonný sudca je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov, ako aj obsadenie príslušného súdu, ktoré je vymedzené v procesných poriadkoch a v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon. Iba sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Základné právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Toto základné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania (stranu sporu), že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“. Rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu.
11. Podľa § 3 ods. 3, 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.
12. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.
13. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, rozvrh práce obsahuje písm. a) určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd, písm. c) určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony.
14. Podľa § 51 ods. 1 veta prvá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
15. S ohľadom na obsah spisu je zrejmé, že dňa 20.03.2017 bol Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom (teraz Okresný súd Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom) prijatý nový návrh na začatie konania v uvedenej právnej veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru a vec bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Júlii Prikrylovej, ako zákonnej sudkyni. Z úradného záznamu zo dňa 12.09.2019 vyplýva, že zákonná sudkyňa JUDr. Júlia Prikrylová je práceneschopná od 16.07.2019 doposiaľ, pričom zastupujúcim sudcom v zmysle rozvrhu práce je JUDr. Andrej Stachovič. Podľa dodatku č. 3 k rozvrhu práce na rok 2019 pre Okresný súd Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.09.2019 (účinného od 20.09.2019) došlo k prerozdeleniu vecí medzi sudcov počas práceneschopnosti sudkyne JUDr. Júlie Prikrylovej, a to náhodným výberom, (vecí zapísaných v senáte 7Cpr) a predmetná vec vedená pod sp. zn. 7Cpr/15/2017 bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Andrejovi Stachovičovi. V zmysle dodatku č. 2 k rozvrhu práce na rok 2020 pre Okresný súd Nové Mesto nad Váhom a z dôvodu skončenia práceneschopnosti sudkyne JUDr. Júlie Prikrylovej bola vec vedená pod sp. zn. 7Cpr/15/2017 opätovne pridelená dňa 02.06.2020 zákonnej sudkyni JUDr. Júlii Prikrylovej na prejednanie a rozhodnutie. Na podklade týchto skutočností je zrejmé, že odvolacia námietka týkajúca sa nezákonnej sudkyne nebola relevantná a vo veci rozhodla zákonná sudkyňa JUDr. Júlia Prikrylová.
16. Predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to na podklade Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 20.01.2017, ktorého prílohou bola listina označená ako Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017.
17. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
18. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
19. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
20. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
21. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
22. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
23. Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadený je aj predstavený podľa osobitného zákona, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné právne predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničení a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
24. Podľa § 82 Zákonníka práce, vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.
25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného (F. D. D. – F.) na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1995, v zmysle ktorej mala žalobkyňa dojednaný druh práce ako skladníčka, pričom v priebehu trvania pracovného pomeru dochádzalo niekoľkokrát k zmene pracovnej zmluvy z dôvodu zmeny pracovnej pozície. K poslednej zmene pracovnej zmluvy a druhu práce došlo na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24.06.2013, s účinnosťou od 01.07.2013, v zmysle ktorej sa zmenila pracovná pozícia žalobkyne na vedúcu ekonomicko-prevádzkového úseku a spolu s dohodou žalobkyňa obdržala a oboznámila sa s obsahom opisu pracovných činností. Uvedený pracovný pomer žalovaný skončil so žalobkyňou listinou označenou ako Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 20.01.2017, ktorého prílohou bola listina označená ako Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017. V obidvoch listinách žalovaný uviedol podrobne všetky dôvody, pre ktoré okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou, a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Podľa odvolacieho súdu uvedenú písomnosť možno považovať za písomnosť zamestnávateľa týkajúcu sa vzniku, zmeny, zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a pre doručovanie takejto písomnosti je potrebné aplikovať ust. § 38 ods. 1 až 4 Zákonníka práce. Povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť zamestnancovi sa splní, len čo zamestnanec písomnosť prevezme, alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nedošlo k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru, toto tvrdenie nebolo v konaní preukázané. Zo zápisnice o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručovaní listín A. B. zo dňa 20.01.2017, ako aj z výpovede svedkýň A. I., J. K. a B. E., mal aj odvolací súd za preukázané, že štatutárnym zástupcom žalovaného, riaditeľkou H. B. G., bol na pracovisku žalovaného dňa 20.01.2017 o 9.00 hod. žalobkyni oznámený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a zároveň bolo žalobkyni doručované Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 s prílohou Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017. Pri odovzdávaní a oboznámení sa s Oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru bol žalobkyni poskytnutý čas na prečítanie, následne bola žalobkyni ponúknutá možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou, ako aj ponúknutá voľná pracovná pozícia opatrovateľky, k čomu sa žalobkyňa nevyjadrila. Po opätovnom vyzvaní žalobkyne k podpisu prevzatia Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, žalobkyňa odmietla podpísať prevzatie oznámenia, čo bolo zaznamenané v Zápisnici o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručovaní listín zo dňa 20.01.2017, ktorú zápisnicu podpísala riaditeľka H. B. G. a 3 prítomné svedkyne A. I., J. K. a B. E.. Svedkyne aj v priebehu výpovede pred súdom prvej inštancie potvrdili a uviedli, že žalobkyňa odmietla podpísať prevzatie Oznámenia o okamžitom skončení
pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017, čo vyplynulo aj zo samotnej Zápisnice zo dňa 20.01.2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 s prílohou bolo žalobkyni riadne doručené dňa 20.01.2017 na pracovisku žalovaného s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka práce, kedy žalobkyňa odmietla podpísať a prevziať Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru.
26. Odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa konštatovania sudcu, že je daná dôvodnosť námietky premlčania, nakoľko obdobie, kedy žalobkyňa mala závažne porušovať pracovnú disciplínu, je kratšie, ako je uvedené v Oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru a za obdobie závažného porušenia pracovnej disciplíny považoval žalovaný aj v čase, keď tento nárok bol premlčaný, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. V zmysle ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce je nevyhnutné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ uplatnil v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o dôvode, ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, najneskôr v rámci objektívnej lehoty do jedného roka od vzniku dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru sú hmotnoprávne a prekluzívne, preto ich márnym uplynutím zaniká právo na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. V prípade subjektívnej prekluzívnej lehoty na strane zamestnávateľa, stačí, ak sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvie bezprostredne alebo vyššie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý je oprávnený podriadenému zamestnancovi ukladať pracovné úlohy a dávať mu záväzné pokyny. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 561/2012 uviedol, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (R 64/1973), podľa ktorej je na začatie plynutia lehoty rozhodujúcej na okamžité skončenie pracovného pomeru podstatný čas, keď sa o skutočnosti odôvodňujúcej takéto skončenie dozvie iný zamestnanec, ktorý je nadriadený zamestnancovi, o ktorého pracovný pomer ide. Pokiaľ ide o objektívnu prekluzívnu lehotu, táto lehota je jednoročná a začína plynúť odo dňa, keď vznikol dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Objektívnu lehotu môže zamestnávateľ využiť len v prípade, keď sa v rámci subjektívnej lehoty oprávnený nedozvedel o dôvode, ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak sa zamestnávateľ v priebehu dvojmesačnej subjektívnej lehoty dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru a svoje právo nevyužil, nemôže už okamžité skončenie pracovného pomeru uplatniť v rámci jednoročnej objektívnej lehoty. Pre uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je predovšetkým dôležitá subjektívna lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z uvedeného dôvodu je potrebné skúmať, kedy nastal moment u zamestnávateľa, že sa dozvedel o porušení pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca a či okamžité skončenie pracovného pomeru doručil zamestnancovi v rámci dvojmesačnej subjektívnej lehoty. Odvolací súd má za to, že bola dodržaná subjektívna dvojmesačná lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, nakoľko s Návrhom správy o výsledku finančnej kontroly v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a kontroly verejného obstarávania u žalovaného, z ktorého vyvodil žalovaný dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, sa štatutárny zástupca žalovaného, vtedajšia riaditeľka H. B. G. oboznámila dňa 21.12.2016, čo potvrdila svojim podpisom. Oboznámením sa s Návrhom správy o výsledku finančnej kontroly sa žalovaný ako zamestnávateľ dozvedel o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru a uvedená skutočnosť predstavovala okamih začatia plynutia dvojmesačnej subjektívnej lehoty, ktorá lehota bola dodržaná, nakoľko žalovaný doručil žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 20.01.2017, kedy žalobkyňa odmietla prevziať Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru doručované na pracovisku žalovaného dňa 20.01.2017. Pokiaľ ide o namietanú jednoročnú objektívnu lehotu na uplatnenie dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru, dodržaná bola aj táto lehota. Na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 52/2016 bola vykonaná finančná kontrola za účelom dodržiavania podmienok uskutočňovania verejného obstarávania u žalovaného počas obdobia roku 2015 a prvého polroku 2016, výsledkom ktorej bol Návrh správy o výsledku finančnej kontroly. Vzhľadom na vznesenú námietku preklúzie zo strany žalobkyne, súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetom posúdenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru mohli byť len pochybenia a nedostatky, ktoré boli zistené v rámci vykonanej kontroly a konštatované v Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly za obdobie od 20.01.2016, keď k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 20.01.2017. Z uvedeného dôvodu sa súd prvej inštancie správne zaoberal len dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré nastali v rámci plynutia jednoročnej objektívnej lehoty
a žalobkyňa tak nebola úspešná ani sčasti uplatneného nároku, keď dôvody vymedzené v Oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 spolu s prílohou za posudzované obdobie predstavovali závažné porušenie pracovnej disciplíny.
27. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo predovšetkým posúdenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o naplnení podmienky porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne závažným spôsobom, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
28. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru sa vyjadril Najvyšší súd SR v uzneseniu sp. zn. 5Cdo/95/2009, v ktorom konštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné, doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (§ 70 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. V posudzovanej veci žalovaný ako zamestnávateľ vymedzil dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v Oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017, ktorého prílohou bola listina Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017. Z Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru vyplýva, že na základe poverenia predsedu TSK č. 52/2016 bola vykonaná finančná kontrola za účelom dodržiavania podmienok uskutočňovania verejného obstarávania počas obdobia roku 2015 a 1. polroka 2016 a výsledkom kontroly je Návrh správy o výsledku finančnej kontroly a kontroly verejného obstarávania u žalovaného. V Návrhu správy bolo konštatované porušenie viacerých právnych predpisov, v dôsledku čoho u žalovaného preukázateľne došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu verejných prostriedkov. Výsledky uskutočnenej finančnej kontroly poukazujú na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré sú obsahom pracovnej náplne žalobkyne, a to najmä prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zvereným majetkom, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Z dôvodov uvedených v listine Závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorá tvorí prílohu oznámenia, žalovaný okamžite ukončil pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
29. Dodržiavanie pracovnej disciplíny patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ust. § 81 a § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita tohto porušenia. Odvolací súd konštatuje, že hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, funkciu ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne. Iba porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter tohto zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako
zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/17/2011). Naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ust. § 81 a § 82 Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať, a ak ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti.
30. Z listiny označenej ako Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017, ktorá tvorila prílohu Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 vyplynulo, že žalobkyňa ako vedúca zamestnankyňa bola zodpovedná najmä za zistenia uvedené v Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly a kontroly verejného obstarávania u žalovaného, keď vo faktúrach sa vyskytli aj tie druhy potravín, ktoré neboli vysúťažené; v kúpnych zmluvách, súčasťou ktorých sú výstupné jednotkové ceny potravín výhercu elektronickej aukcie (dodávateľa), boli v niektorých prípadoch ceny na faktúrach odlišné, ako tie, ktoré boli pre žalovaného ako kupujúceho záväzné; verejné obstarávanie mraziarenských výrobkov, hydiny, hydinových výrobkov vyhrala v roku 2016 v aukcii spoločnosť A. D., D., pričom skontrolované faktúry boli vystavené dodávateľom H., D.. D.. Výberovým spôsobom skontrolované predložené faktúry obsahovali jednotlivé položky potravín, ktoré mali rozličnú sumu ako bola zazmluvnená v cenovej ponuke. Žalovaný v tejto listine taktiež poukázal na ust. § 82 Zákonníka práce a body 11.1, 11.2, 11.3 Pracovného poriadku a uviedol, že na základe opisu pracovných činností vedúcej ekonomicko-prevádzkového úseku zo dňa 24.06.2013 je povinnosťou žalobkyne prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zvereným majetkom, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu, pričom výsledky uskutočnenej finančnej kontroly poukazujú na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré sú obsahom pracovnej náplne žalobkyne. Tieto skutočnosti žalovaný subsumoval pod závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom na uvedené odvolací súd skúmal, či vytýkané a zistené nedostatky pri výkone pracovného pomeru zo strany žalobkyne predstavujú závažné porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru. Odvolací súd mal za preukázané, že v období od 01.04.2016 do 05.06.2016 bola žalobkyňa poverená riadením žalovaného na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 31.03.2016 podľa § 5 ods. 9 zákona č. 552/2003 Z. z., v tomto období bola žalobkyňa štatutárnym zástupcom žalovaného. V Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly a kontroly verejného obstarávania u žalovaného bolo konštatované, že zistené nedostatky pri nedodržiavaní vysúťaženého a zazmluvneného druhu potravín verejného obstarávania, ako aj ich jednotkových cien, nie sú v súlade s uzatvorenými zmluvami a pri týchto úkonoch došlo u žalovaného k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu verejných prostriedkov podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z.z.. V prípade kontrolovaných faktúr bola na došlých faktúrach č. 160/16, č. 229/16, č. 213/16, č. 190/16 a č. 274/16 uvedená hodnota rozdielu medzi cenovou ponukou a vyfaktúrovanými cenami v sume 692 eur a pri obstarávaní mlieka, mliečnych výrobkov bol podobný spôsob fakturovania a hodnota vyčísleného rozdielu z faktúr č. 219/16, č. 235/16, č. 233/16, č. 245/16 predstavovala sumu 317,27 eur. Na základe uvedeného vznikla žalovanému škoda, a to na základe rozdielu medzi cenovou ponukou v zmysle uzatvorených kúpnych zmlúv a vyfakturovanými cenami vo výške 1.009,27 eur. Vzniknutá škoda bola riešená v rámci Zápisnice z rokovania zo dňa 13.01.2017 vo veci nedodržania zmluvných podmienok a Zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 10.02.2017, ktorej účelom bolo vyčíslenie hodnoty rozdielu medzi záväznými zmluvnými cenami vyplývajúcimi z platne uzatvorených zmlúv a vyfakturovanými cenami potravín, mlieka, mliečnych výrobkov, vajec, mrazenej zeleniny, hydiny a hydinových výrobkov od zmluvných subjektov H., D.. D. a A. D., D.. D.. Dobropisom č. 244700002 vystaveným dňa 04.05.2017 sa spoločnosť H., D.. D. (dodávateľ) zaviazala uhradiť žalovanému sumu 6.960,56 eur. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na vyššie zistené skutočnosti žalobkyňa závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu v zmysle ust. § 81 písm. e) Zákonníka práce v spojení s bodom 11.1 Pracovného poriadku (povinnosť zamestnanca hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa) a v zmysle ust. § 82 písm. f) Zákonníka práce v spojení s bodom 11.2 Pracovného poriadku (povinnosť vedúceho zamestnanca zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa). V období od 01.04.2016
do 05.06.2016 bola žalobkyňa poverená riadením žalovaného, bola štatutárnym zástupcom žalovaného, kedy vykonávala finančnú kontrolu z hľadiska prípustnosti, či je finančná operácia v súlade s rozpočtom na rok 2016 ako zamestnanec a zároveň aj ako vedúci zamestnanec (štatutárny zástupca). Žalobkyňa tak v danom období kontrolovala a zároveň schvaľovala prípustnosť finančných operácií, ktorý postup nie je prípustný v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite. Pochybenia na strane žalobkyne nastali predovšetkým v prípade faktúr č. DF160/16, č. DF190/16, č. DF229/16, č.DF251/16, č. DF265/16, na základe ktorých žalobkyňa schválila prípustnosť finančnej operácie nezmluvnému subjektu H., D.. D. vo veci dodávky mraziarenských výrobkov, hydiny, hydinových výrobkov, v súvislosti s ktorými vznikla žalovanému škoda vo výške 1.009,27 eur, ktorá bola zistená a konštatovaná v Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly a kontroly verejného obstarávania u žalovaného. Bez ohľadu na skutočnosť, že verejné obstarávanie nevykonávala priamo žalobkyňa, ale iný zamestnanec, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa ako vedúci zamestnanec ekonomicko- prevádzkového úseku mala v zmysle § 82 písm. a) Zákonníka práce v spojení s bodom 11.2 Pracovného poriadku povinnosť riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov a zároveň v spojení s opisom pracovných činností zo dňa 24.06.2013 bola žalobkyňa povinná riadiť ekonomicko-prevádzkový úsek a prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zverený majetok, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Žalobkyňa ako vedúca ekonomického úseku tak bola povinná kontrolovať zamestnancov, ktorí vykonávali verejné obstarávanie a objednávali potrebný tovar a zodpovedala za ich výkon práce. Žalobkyňa mala povinnosť kontrolovať a vystavovať faktúry v súvislosti s objednávaným tovarom (potravinami) v spojení s cenovou ponukou na základe uzatvorených kúpnych zmlúv, bola tak zodpovedná za výkon základnej funkcie a väčšiu zodpovednosť za dodržiavanie hospodárnosti, za šetrenie a zaobchádzanie s majetkom žalovaného mala žalobkyňa v čase výkonu štatutárneho zástupcu, keď schvaľovala a potvrdzovala prípustnosť finančných operácií v súvislosti s výkonom verejného obstarávania.
31. Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne dôsledne riadil úvahami uvedenými v bode 29. odôvodnenia tohto rozhodnutia a správne posúdil všetky individuálne okolnosti prípadu, keď zohľadňoval pracovnú náplň žalobkyne, výkon a plnenie pracovných povinností a okolnosti, za akých došlo k zisteným nedostatkom v rámci výkonu finančnej kontroly a kontroly verejného obstarávania u žalovaného v súvislosti so vzniknutou škodou. Odvolací súd zastáva názor, že žalobkyňa sa dopustila zavineného porušenia pracovnej disciplíny, pričom ide o také závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré zamestnávateľ mohol dôvodne použiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne spočívalo v tom, že konala v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z náplne práce, Pracovného poriadku a predovšetkým zo Zákonníka práce, a to najmä povinnosti prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zverený majetok, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu, ktoré porušenia pracovnej disciplíny boli dôvodne a preukázane vymedzené v Oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 v spojení s prílohou Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd považoval Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 za platné.
32. Odvolací súd sa zaoberal námietkou žalobkyne, ktorá sa týkala jej nepriaznivých majetkových pomerov, postavenia žalobkyne v prejednávanej veci ako slabšej strany sporu v spojení s aplikáciou § 257 CSP a nepriznania náhrady trov konania žalovanému. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, príp. zo sociálnych aspektov. Súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán, okolnosti, ktoré stranu viedli k uplatneniu nároku na súd a ich postoj v konaní. V súlade s Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 10.10.2018, sp. zn. I. ÚS 168/2018 je preto potrebné pri rozhodovaní prihliadať na základné zásady (charakter sporu a procesnú situáciu). Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP však neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami
a jeho použitie neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Preto v tomto prípade neobstojí odvolacia námietka žalobkyne, že v prejednávanej veci je slabšou stranou sporu, ktorá má nepriaznivé majetkové pomery. V uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 CSP. Použitie uvedeného ustanovenia musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočnú povahu (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 469/2013 zo dňa 03.07.2013). Na základe uvedeného samotné tvrdenie nepriaznivých majetkových pomerov na strane žalobkyne, ktorá svoje nepriaznivé majetkové pomery žiadnymi dôkazmi a žiadnym spôsobom nepreukázala, bez ďalšieho nezakladá dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP a nepostačuje na preukázanie nepriaznivej finančnej situácie.
33. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06).
34. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).