Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_NM-7Cpr-15-2017.pdf
PDF · 358.07 KB
Case nature
Area
Subarea
NM-7Cpr/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpenej: JUDr. Zuzana Tomášová, advokátka so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti žalovanému: Centrum sociálnych služieb – Chmelinec, IČO: 17 066 913, so sídlom Hoštínska 1620, Púchov, zastúpenému: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., IČO: 52 471 420, so sídlom Jesenského 6431, Trenčín o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným žalobným návrhom zo dňa 13.03.2017 došlým súdu dňa 14.03.2017 domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru medzi zamestnávateľom – žalovaným a zamestnancom – žalobkyňou je neplatné, a zaviazal žalovaného na náhradu ušlej mzdy a trov konania. Žalobný návrh odôvodnila tým, že bola zamestnankyňou žalovaného a to na základe pracovnej zmluvy od 04.01.1993. V zmysle tejto pracovnej zmluvy do roku 1.11.1995 mala dojednaný druh práce skladníčka, následne došlo k zmene pracovnej zmluvy na druh práce prevádzkový pracovník. Od 1.10.2003 došlo k zmene druhu práce na finančný účtovník a prevádzkar a dňom 1.7.2013 sa zmenil druh práce dohodou o zmene pracovnej zmluvy na vedúcu ekonomicko-prevádzkového úseku. Svoju prácu zodpovedne vykonávala. Dňa 24.6.2013 obdržala pri podpise dohody o zmene pracovnej zmluvy aj opis pracovných činností, od vtedajšieho riaditeľa žalovaného F. G. A.. Dôkaz: dohoda o zmene pracovnej zmluvy, opis pracovných činností Nikdy v minulosti nemala od svojho zamestnávateľa
- žalovaného vítku, príp. iný spôsob prejavu nespokojnosti s jej výkonom práce a domnievala sa, že patrí k zamestnancom, ktorí sú pracovným prínosom pre žalovaného s tým, že si svoje povinnosti plní aj nad rámec pracovného času a uložených povinností. Ich zriaďovateľ TSK v Trenčíne vykonal v roku 2016 kontrolu u zamestnávateľa. Predmetom kontroly bolo s cieľom zabezpečiť dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami organizácie dodržiavanie verejného obstarávania. Kontrolované obdobie bol rok 2015 a prvý 1/2 rok 2016. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že verejné obstarávanie v mene zamestnávateľa, teda žalovaného nebolo v jej kompetencií a nebola touto činnosťou nikdy poverená. Výsledkom kontroly bol návrh správy č. XXXXXX zo dňa 15.12.2016. Tento návrh správy bol samozrejme doručený štatutárnemu zástupcovi, riaditeľke F. B. H. dňa 21.12.2016 s tým, že riaditeľka žalovaného bola zaviazaná predložiť prijaté opatrenia na odstránenie nedostatkov do 20.1.2017. Po vykonanej kontrole a oboznámení s jej závermi, dňa 20.1.2017 riaditeľka F. B. H. predvolala žalobkyňu a slovne jej oznámila, že s poukazom na uvedenú správu, ktorej závery považuje za obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny z jej strany, rozhodla sa s ňou okamžite ukončiť pracovný pomer. Žalobkyňa bola z reakcie riaditeľky prekvapená a v strese
a požiadala ju vzhľadom na momentálnu neschopnosť a indispozíciu, aby jej listinu, ktorú držala v ruke zaslala poštou, aby sa mohla o jej obsahu poradiť. Listinu, ktorú riaditeľka držala v ruke a o ktorej sa vyjadrovala, ako o úkone okamžitej výpovede, jej však nezaslala. Žalobkyňa dokonca písomne požiadala riaditeľku o zaslanie, na toto však nereagovala a doposiaľ nemá doručenú listinu, ktorú držala v ruke a ktorá má byť podkladom na ukončenie jej pracovného pomeru okamžite. Žalobkyňa však zistila, nakoľko vzhľadom na zdravotné problémy navštívila lekára a je PN od 20.1.2017, že jej zamestnávateľ vykonal odhlásenie z poisťovní a považuje jej pracovný pomer za skončený. Dôkaz: oznámenie zo dňa 6.2.2017 doručené štat. zást. žalovanej. Žalobkyňa zásadne popiera, že sa dopustila konania, ktoré spĺňa zákonné náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu obzvlášť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zásadne popiera zákonnosť a dôvodnosť takéhoto úkonu, ktorý vykonala žalované strana v zastúpené štatutárnej zástupkyne. Trvá na tom, že neporušila pracovnú disciplínu žiadnym spôsobom, teda ani obzvlášť závažným spôsobom a trvá na tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom je neplatné. Domnieva sa, nakoľko písomne nedisponujem takouto listinou, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo zo strany žalovaného s poukazom na § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, avšak z opatrností a z dôvodov, ktoré vyššie vysvetlila namieta, akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny a žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní určil, že právny úkon - okamžité skončenie pracovného pomeru medzi zamestnávateľom - žalovaným a zamestnancom
- žalobkyňou A. B. je neplatné a určil, že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni náhradu ušlej mzdy a nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.
2. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 23.06.2016 – vyjadrenie k žalobe uviedol že, na základe písomne uzatvorenej zmluvy zo dňa 01.01.1995 bol medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený pracovný pomer. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24.06.2013 bol dojednaný druh práce vedúca ekonomicko-prevádzkového úseku. Ako vedúca ekonomicko-prevádzkového úseku sa žalobca s obsahom tejto pracovnej náplne oboznámil dňa 24.06.2013, čo žalobca potvrdil svojím podpisom. Dňa 01.04.2016 bol žalobca pánom G. I., predsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja, poverený riadením žalovaného, do doby vymenovania riaditeľa žalovaného Zastupiteľstvom Trenčianskeho samosprávneho kraja. Dňom 05.06.2016 bolo toto poverenie zrušené zo strany predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja č. XX/ XXXX bola v čase od 16.11.2016 do 14.12.2016 vykonaná finančná kontrola za účelom dodržiavania podmienok uskutočňovania verejného obstarávania počas obdobia roku 2015 a I. polrok roku 2016. Výsledkom tejto kontroly je Návrh správy o výsledku finančnej kontroly v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a kontroly verejného obstarávania v rozpočtovej organizácií: Centrum sociálnych služieb - Chmelinec, Púchov, s ktorou sa dňa 21.12.2016 oboznámil štatutárny zástupca zamestnávateľa. V návrhu správy o výsledku finančnej kontroly, bolo konštatované porušenie viacerých právnych predpisov, v dôsledku čoho v organizácií preukázateľne došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu verejných prostriedkov podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kontrolná skupina v návrhu správy uviedla nasledovné zistenia: - vo faktúrach sa vyskytli aj tie druhy potravín, ktoré neboli vysúťažené - v kúpnych zmluvách, súčasťou ktorých sú výstupné jednotkové ceny potravín výhercu elektronickej aukcie (dodávateľa) boli v niektorých prípadoch ceny na faktúrach odlišné, ako tie, ktoré boli pre žalovaného ako kupujúceho záväzné,
- verejné obstarávanie mraziarenských výrobkov, hydiny, hydinových výrobkov vyhrala v roku 2016 v elektronickej aukcii spoločnosť Mabonex Slovakia, s.r.o. Predložené skontrolované faktúry boli vystavené dodávateľom INMEDIA, spol. s.r.o., - výberovým spôsobom skontrolované predložené faktúry obsahovali jednotlivé položky potravín, ktoré mali rozličnú sumu ako bola zazmluvnená v cenovej ponuke, - v prípade faktúr kontrolovaných výberovým spôsobom bol na došlých faktúrach č. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX B. J. XXX/XX ako príklad uvedená hodnota rozdielu medzi cenovou ponukou a vyfaktúrovanými cenami v sume 692,00 eur bez DPH, - pri obstarávaní mlieka, mliečnych výrobkov bol podobný spôsob fakturovania taktiež od spoločnosti INMEDIA, spol. s r.o. a hodnota vyčísleného rozdielu z faktúr č. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX predstavuje 317,27 eur bez DPH, - vyššie opisované zistenia sa objavili aj v roku 2015. Vo faktúrach č. XXX/XX, J. XXX/XX B. J. XXX/XX bol pri dodávke čerstvej zeleniny a ovocia od spoločnosti VEHOX, s.r.o. rozdiel medzi zazmluvnenými a vyfaktúrovanými položkami v sume 328,74 eur bez DPH. Uvedené nedostatky pri nedodržiavaní vysúťaženého a zazmluvneného druhu potravín predmetného verejného obstarávania, ako aj ich jednotkových cien nie sú v súlade s uzatvorenými zmluvami medzi dodávateľom jednotlivých druhov potravín (predávajúci) a verejným obstarávateľom (kupujúci). Dôkaz: Návrh správy o výsledku finančnej kontroly v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a kontroly verejného
obstarávania v rozpočtovej organizácii Centrum sociálnych služieb - Chmelinec, Púchov (Príloha č. 2). Výsledky uskutočnenej finančnej kontroly poukázali na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré tvorili obsah pracovnej náplne žalobcu, a to najmä cit. odsek, prísne rešpektuje zásady hospodárnosti, šetrí zverený majetok, dodržiava zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Z uvedeného dôvodu na porade konanej dňa 02.01.2017 štatutárny zástupca žalovaného žiadal od žalobcu, ako od riadiaceho pracovníka ekonomicko-prevádzkového úseku, na ktorom boli zistené nedostatky vážneho charakteru, vyjadrenie k výsledku kontroly. Na túto žiadosť žalobca nereagoval, pričom následne bol vyzvaný, aby do nasledujúceho pracovného dňa podal vyjadrenie o výsledku kontroly písomne. Dňa 03.01.2017 žalobca doručil štatutárnemu zástupcovi žalovaného list s názvom Vyjadrenie k výsledku kontroly. V doručenej písomnosti žalobca uviedol, že riadi 31 zamestnancov a každý má svoju náplň práce. Ďalej žalobca uviedol, že verejné obstarávanie na potraviny má v pracovnej náplni p. K. H. a p. L. I., ktoré sa už písomne k jednotlivým bodom kontroly vyjadrili. Žalobca tiež uviedol, že nie je osobou spôsobilou na verejné obstarávanie, nemá to v pracovnej náplni, nie je ani štatutár, ktorý podpisuje uzatvorené zmluvy s dodávateľskými spoločnosťami. Žalobca ďalej uviedol, že z jeho strany dochádzalo ku kontrole finančnej, kde kontroloval celkovú sumu faktúry a jej zaúčtovanie v zmysle zákona o účtovníctve a finančnú kontrolu za rozpočet. Žalobca uviedol, že je nemysliteľné, aby pri svojej rozsiahlej pracovnej náplni kontroloval názov obstarávaného tovaru, jednotkovú cenu podľa verejného obstarávania. Žalobca podľa svojho názoru vykonáva prácu precízne, zodpovedne, načas s dôrazom na presnosť. Podľa jeho názoru, ak má vykonávať pracovné činnosti za iné osoby, tak potom osoby zamestnané na daných pozíciách tam nemusia byť. Ďalej žalobca uviedol, že za vykonanú kontrolu bol postihnutý finančne a to tak, že nedostal koncoročné odmeny a pracovníci, ktorí spadajú do kompetencie jeho riadenia odmeny dostali. Dôkaz: Vyjadrenie k výsledku kontroly zo dňa 03.01.2017 (Príloha č. 3) Dňa 13.01.2017 sa uskutočnilo rokovanie vo veci nedodržania zmluvných podmienok z kúpnej zmluvy č. X/XXXX (predmet zmluvy „Potravinárske výrobky" zo dňa 26.02.2016, kúpnej zmluvy č. X/XXXX (predmet zmluvy „Vajcia čerstvé, konzumné" zo dňa 26.02.2016), kúpnej zmluvy č. X/XXXX (predmet zmluvy „Mlieko a mliečne výrobky" zo dňa 26.02.2016), ktoré boli uzatvorené medzi žalovaným ako kupujúcim, a spoločnosťou INMEDIA, spol. s.r.o. V zápisnici z tohto rokovania sa uvádza, že bolo zistené, že predávajúci nedodržal v niektorých prípadoch zazmluvnené jednotkové ceny, a že nakoľko preukázateľne došlo u žalovaného k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu verejných prostriedkov podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je dôvodné vymáhať škodu od oprávnenej osoby. V zápisnici sa tiež uvádza, že ešte nebola konkretizovaná výška sumy, ktorá je vyčíslením rozdielu fakturovaných jednotkových cien a zazmluvnených jednotkových cien. Podľa zápisnice štatutárny zástupca žalovaného (t. j. kupujúceho) požiadal štatutárneho zástupcu predávajúceho o náhradu škody spôsobenej nedodržaním zazmluvnených vysúťažených jednotkových cien pri fakturácii, pričom štatutárny zástupca predávajúceho INMEDIA, spol. s r.o. reagoval kladne. V zmysle zápisnice sa teda osoby oprávnené konať za jednotlivé subjekty dohodli na náhrade škody, ktorá vznikla nedodržaním zazmluvnených vysúťažených jednotkových cien potravín podľa vyčíslenia škodovej komisie porovnaním s vyčíslením na strane predávajúceho. Dôkaz: Zápisnica zo dňa 13.01.2017 z rokovania vo veci nedodržania zmluvných podmienok (Príloha č. 4) Dňa 20.01.2017 o 9:00 hod. bol žalobcovi oznámený štatutárnym zástupcom žalovaného dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, o čom sa žalobcovi doručili aj listiny. V Zápisnici o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017 sa uvádza, že na základe výsledkov uskutočnenej finančnej kontroly poukazujúcich na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré sú obsahom pracovnej náplne ekonómky, a to najmä s nerešpektovaním zásady hospodárnosti a šetrného nakladania so zverenými finančnými prostriedkami a porušením smernice upravujúcej zaobchádzanie s majetkom štátu, došlo zo strany ekonómky pani B. A. k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Ukončenie pracovného pomeru končí doručením oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Pri odovzdávaní oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru si pani B. (žalobca) chcela oznámenie najskôr prečítať, čas na prečítanie jej bol poskytnutý. Pani B. (žalobcovi) bola tiež ponúknutá možnosť ukončiť pracovný pomer vzájomnou dohodou. Pani B. (žalobcovi) bola následne ponúknutá voľná pracovná pozícia opatrovateľky, nakoľko má na pracovnú pozíciu odbornú spôsobilosť. K tejto ponuke sa pani B. (žalobca) nevyjadrila. Na záver jednania bola pani B. (žalobca) opätovne vyzvaná k podpísaniu prevzatia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, pani B. (žalobca) podpísať prevzatie odmietla. Uvedeného oznámenia dôvodu okamžitého ukončenia pracovného pomeru a doručenia listín žalobcovi sa zúčastnili okrem štatutárneho orgánu aj traja svedkovia (A. A. J., M. N., B. E.), ktorí predmetnú zápisnicu aj podpísali. V dokumente Závažné porušenie pracovnej disciplíny, zo dňa 20.01.2017 žalovaný uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol okamžite
skončiť pracovný pomer so žalobcom, pričom žalovaný sa v tomto dokumente vysporiadal aj s tvrdeniami žalobcu uvedenými v dokumente Vyjadrenie k výsledku kontroly zo dňa 03.01.2017. V súvislosti s nepriznaním koncoročných odmien žalobcovi, žalovaný v dokumente Závažné porušenie pracovnej disciplíny, zo dňa 20.01.2017 uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadom odmien nemajú oporu v zákone, nakoľko neudelenie odmeny nie je trestom, nakoľko podľa § 20 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov odmena tvorí fakultatívnu zložku platu zamestnanca a odmena nie je preto nárokovateľná. Jej neudelenie pri nesplnení legislatívou daných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zákona Č, 553/2003 Z. z. nemožno preto považovať za trest Žalovaný v dokumente Závažné porušenie pracovnej disciplíny, zo dňa 20.01.2017 taktiež uviedol, že pred samotným obdržaním výsledku kontroly neboli štatutárnym zástupcom rozdelené všetky disponibilné finančné prostriedky, ktoré bolo možné použiť na vyplatenie odmien zamestnancom. Bola ponechaná dostatočná finančná rezerva, ktorá mohla a mala byť použitá pre zamestnancov ekonomicko-prevádzkového úseku, ktorí neboli za druhý polrok roku 2016 odmenení vo výplatnom termíne za mesiac november 2016. Dôvodom na pozastavenie vyplatenia koncoročných odmien 4 zamestnancom ekonomicko-prevádzkového úseku bola skutočnosť, že vtom čase ešte neboli výsledky kontroly známe. Pokiaľ by kontrolná skupina nezistila porušenia v kontrolovanej oblasti, odmenu by žalobca bol dostal. Po obdržaní výsledkov kontroly dňa 21.12.2016 bola táto rezerva rozdelená medzi 23 iných zamestnancov obidvoch úsekov, tak ako je to v návrhu zo dňa 21.12.2016. V dokumente Závažné porušenie pracovnej disciplíny, zo dňa 20.01.2017 žalovaný taktiež citoval § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, § 81 Zákonníka práce, § 82 Zákonníka práce, § 8 zákona č. 553/2003 Z. z., bod 11.1 pracovného poriadku žalovaného, bod 11.2 pracovného poriadku žalovaného, bod 11.3 pracovného poriadku žalovaného, pričom žalovaný v tomto dokumente jednoznačne vymedzil, z akého dôvodu považuje konanie žalobcu za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dôkaz: Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zo dňa 20.01.2017 (Príloha č. 5) Závažné porušenie pracovnej disciplíny, zo dňa 20.012011 (Príloha č. 6) Zápisníc a o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017 (Príloha č. 7) Žalobca zaslal následne štatutárnemu zástupcovi žalovaného list s názvom Oznámenie a dožiadanie, zo dňa 06.02.2017, v ktorom žalobca uvádza, že mu nebola doručená výpoveď, že je práceneschopný od 20.01.2017, no napriek tomu bol odhlásený zo sociálnej poisťovne dňom 20.01.2017. Ďalej žalobca uviedol, že takéto skončenie pracovného pomeru považuje za neoprávnené a neplatné, nakoľko mu nebolo nič písomne doručené a nikdy žiadne porušenie pracovnej disciplíny oznámené, pretože si svoju prácu vykonával zodpovedne a načas. Ďalej uviedol, že žiada žalovaného o písomné vyjadrenie a svoj pracovný pomer považuje za neskončený a žiada o znovu prihlásenie do poisťovní. K uvedenému listu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril listom s názvom Oznámenie a dožiadanie - odpoveď, zo dňa 28.02.2017, v ktorom uviedol, že ako zamestnávateľ okamžite skončil so žalobcom ako zamestnancom pracovný pomer v súlade s § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu. Pracovný pomer teda skončil dňom doručenia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom listiny boli žalobcovi doručené dňa 20.01.2017 v prítomnosti zamestnancov A. A. J., B. E. a M. N., avšak žalobca tieto listiny odmietol prevziať. S poukázaním na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka práce účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. Dôkaz: Oznámenie a dožiadanie - odpoveď, zo dňa 28.02.2017 (Príloha č. 8) Dňa 10.02.2017 došlo u žalovaného k spísaniu Zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie, pričom k zasadnutiu uvedenej komisie došlo za účelom vyčíslenia hodnoty rozdielu medzi záväznými zmluvnými cenami vyplývajúcimi z platne uzatvorených zmlúv a vyfaktúrovanými cenami potravín, mlieka a mliečnych výrobkov, vajec, mrazenej zeleniny, hydiny a hydinových výrobkov od zmluvných subjektov INMEDIA, spol. s r.o., Námestie SNP 11, 960 01 Zvolen a MABONEX Slovakia, spol. s. r.o., Krajinská cesta 3, 921 01 Piešťany. Dôkaz: Zápisnica zo zasadnutia škodovej komisie, zo dňa 10.02.2017 (Príloha č. 9), Dobropis XXXXXXXXX vystavený dňa 04.05.2017 spoločnosťou INMEDIA, spol. s r.o. (Príloha č. 10). Právny stav a popretie skutkových tvrdení žalobcu: Žalovaný ďalej vo vyjadrení citoval zákonné ustanovenia: § 68 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce, § 70 Zákonníka práce, § 38 ods. 1 Zákonníka práce, § 38 ods. 4 Zákonníka práce. Z judikatúry SR, S III, s. 44: „Účinky doručenia výpovede nastanú aj vtom prípade, ak adresát odmietne doručovanú písomnosť prevziať alebo ak svojím počínaním jej doručenie zmarí O odmietnutie doručovanej výpovede pôjde nielen vtedy, keď ju adresát odmietne prevziať pri osobnom odovzdávaní, ale aj vtedy, keď odoprie prijatie poštovej zásielky." Z judikatúry SR, V 22/1983 „Ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne, nastanú účinky doručenia, hoci o tomto následku zamestnanec nebol pri doručovaní poučený. Obdobné použitie ustanovenia § 50 OSP tu neprichádza do úvahy." Z judikatúry SR, R 190/1999: „Ak súd pri preskúmavaní rozhodnutia zamestnávateľa zistí, že jedno z viacerých porušení pracovnej disciplíny,
za ktoré bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer, nie je dokázané, sám posudzuje, či ostatné porušenia pracovnej disciplíny ešte odôvodňujú okamžité skončenie pracovného pomeru." Z judikatúry SR, 21 Cdo 1252/2002: „Pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažne, závažne alebo zvlášť hrubým spôsobom, môže súd prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, a pod." Ďalej citoval Pracovný poriadok bo 11.1, 11.2, 11.3.. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že dňa 01.01.1995 bol medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený pracovný pomer. Neskôr na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24.06.2013 bol dojednaný druh práce vedúca ekonomicko- prevádzkového úseku. Ako vedúca ekonomicko-prevádzkového úseku sa žalobca s obsahom tejto pracovnej náplne oboznámil dňa 24.06.2013, čo žalobca potvrdil svojím podpisom. Žalobca bol taktiež preukázateľne oboznámený s pracovným poriadkom, nakoľko je titulný list predmetného pracovného poriadku opatrený podpisom žalobcu. Na základe opisu pracovných činností vedúcej ekonomicko- prevádzkového úseku zo dňa 24.06.2013 (účinnosť 01.07.2013) bolo povinnosťou žalobcu, okrem iného, prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zverený majetok, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzame s majetkom štátu. Ako vedúca ekonomicko-prevádzkového úseku sa žalobca s obsahom tejto pracovnej náplne oboznámil dňa 24.06.2013, čo potvrdil aj svojím podpisom. Nakoľko žalobca u žalovaného zastával vysokú pracovnú pozíciu so širokým rozsahom oprávnení, zodpovedal tomu aj vyšší stupeň zodpovednosti oproti bežným zamestnancom. Výsledky uskutočnenej finančnej kontroly poukázali na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré tvorili obsah pracovnej náplne žalobcu, a to najmä cit. odsek, prísne rešpektuje zásady hospodárnosti, šetrí zverený majetok, dodržiava zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Z uvedeného dôvodu na porade konanej dňa 02.01.2017 štatutárny zástupca žalovaného žiadal od žalobcu, ako od riadiaceho pracovníka ekonomicko-prevádzkového úseku, na ktorom boli zistené nedostatky vážneho charakteru, vyjadrenie k výsledku kontroly. Na túto žiadosť žalobca nereagoval, pričom následne bol vyzvaný, aby do nasledujúceho pracovného dňa podal vyjadrenie o výsledku kontroly písomne. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.01.2016 sa žalobca označil za nekompetentného v oblasti verejného obstarávania, a implicitne podcenil aj kontrolnú činnosť jemu podriadených zamestnancov. V súvislosti stým popiera tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že: „verejné obstarávanie v mene zamestnávateľa, teda žalovaného nebolo v mojej kompetencii a nebola som touto činnosťou nikdy poverená“, pričom uvádza vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Žalobca zastával pozíciu vedúca ekonomicko- prevádzkového úseku. Na základe opisu pracovných činností vedúcej ekonomicko-prevádzkového úseku zo dňa 24.06.2013 (účinnosť 01.07.2013) žalobca mal povinnosť riadiť ekonomicko-prevádzkový úsek, pričom taktiež bolo povinnosťou žalobcu, okrem iného, prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zverený majetok, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Žalobca zároveň ako vedúci pracovník bol povinný v zmysle vyššie citovaného bodu 11.2 Pracovného poriadku „ riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov Žalobca na pozícii vedúcej ekonomicko- prevádzkového úseku mal teda vyššiu mieru zodpovednosti, nakoľko bol povinný, okrem iného, aj riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, ktorí boli žalobcovi podriadení. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že verejné obstarávanie nebolo v jeho kompetencii, keďže zamestnanci zodpovední za verejné obstarávanie patria do ekonomicko-prevádzkového úseku, v ktorom bol žalobca vedúcim, a bol povinný ich prácu kontrolovať. Žalovaný mal preto za to, že zo strany žalobcu nie je možné vykonávať riadne a zodpovedne funkciu vedúcej ekonomicko-prevádzkového úseku, teda riadiť a kontrolovať podriadených zamestnancov, pretože pri svojej činnosti na pracovnej pozícii preukázateľne nevyužíval základné atribúty vedúceho pracovníka. Dôkaz: Pracovný poriadok, vrátane titulného listu, ktorý je opatrený podpisom žalobcu (Príloha č. 11) Taktiež je potrebné uviesť, že v období od 01.04.2016 do 05.06.2016 bol žalobca poverený riadením žalovaného, a to podľa § 5 ods. 9 zákona č. 552/2003 Z. z. na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 31.03.2016. V tomto období bol žalobca štatutárnym zástupcom žalovaného. V uvedenom období žalobca jednak vykonával finančnú kontrolu z hľadiska jej prípustnosti a vyjadroval sa či je alebo nie je finančná operácia alebo jej časť v súlade s rozpočtom na rok 2016 jednak ako zamestnanec avšak zároveň aj ako vedúci zamestnanec. Svojím podpisom žalobca na platobných poukazoch ako aj na krycích listoch žalovaného potvrdzoval prípustnosť finančných operácií alebo ich častí a následne vlastnoručným podpisom potvrdzoval prípustnosť finančných operácií. To znamená, že žalobca ich kontroloval aj schvaľoval zároveň. Na platobných poukazoch za toto obdobie figuruje na listinných dokladoch podpis žalobcu jednak na strane zamestnanca ako aj na strane vedúceho zamestnanca. Tento postup nie je z hľadiska
platného legislatívneho rámca zákona o finančnej kontrole prípustný. V prípade došlých faktúr č. M., M., M., M., M. žalobca osobne schválil prípustnosť finančnej operácie nezmluvnému subjektu INMEDIA, spol. s.r.o., so sídlom Námestie SNP 11, 960 01 Zvolen, IČO: 36 019 208 vo veci dodávky, ktorá mala byť predmetom zmluvy mraziarenské výrobky, hydina, hydinové výrobky. Žalovaný s poukázaním na inštitút objektívnej zodpovednosti za porušenie povinností vedúceho zamestnanca hodnotil všetky vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach. Nedôsledné plnenie povinností vedúceho zamestnanca ktoré vyplýva priamo z pracovného zaradenia a rovnako aj z pracovnej náplne žalobcu malo za následok vznik škody, ktorú bolo potrebné presne vyčísliť. V priebehu mesiaca december 2016 si žalobca tiež osoboval kompetencie štatutárneho zástupcu žalovaného, ktoré mu preukázateľne neprináležali. Viaceré úhrady došlých faktúr boli zrealizované svojvoľne, bez toho aby boli predložené na finančnú kontrolu štatutárnemu zástupcovi, resp. bez ich predchádzajúceho schválenia. Doklady boli štatutárnemu zástupcovi predkladané na schválenie dodatočne, až po tom ako boli jednotlivé finančné operácie zrealizované. Bolo zistené, že vo viacerých prípadoch, keď štatutárny zástupca žalovaného nesúhlasil s pokračovaním finančnej operácie a nedal súhlas na realizáciu platby, žalobca napriek tomu takéto platby svojvoľne zrealizoval. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný okamžite ukončil so žalobcom pracovný pomer z dôvodu, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu, pretože konal v rozpore s pracovnou povinnosťou vyplývajúcou z jeho pracovnej náplne, a to najmä cit. odsek, prísne rešpektuje zásady hospodárnosti, šetrí zverený majetok, dodržiava zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Nakoľko v zmysle bodu 11.3 Pracovného poriadku sa „za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje najmä nesplnenie si pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne, úmyselné neplnenie príkazov vedúcich pracovníkov alebo odmietnutie ich plnenia, žalovaný bol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom. Žalovaný má za to, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny bolo vyhotovené v súlade so zásadou materiálnej pravdy, s poukázaním na inštitút objektívnej zodpovednosti, s prihliadnutím na priťažujúce okolnosti (spôsobenú škodu), je dostatočne odôvodnené a na základe všetkých vyššie uvedených skutočností sa klasifikuje ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa § 74 Zákonníka práce prvá veta „ Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. " Nakoľko u žalovaného nepôsobia legitímne zvolení zástupcovia zamestnancov a za obdobie posledných piatich rokov u žalovaného neprebehli žiadne voľby zástupcov zamestnancov, žalovaný teda mohol rozhodnúť samostatne v zmysle § 12 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého „Ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne. " Popierame tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, kde uvádza: „Listinu, ktorú riaditeľka držala v ruke a o ktorej sa vyjadrovala, ako o úkone okamžitej výpovede, mi však nezastala. Dokonca som písomne požiadala riaditeľku o zaslanie, na toto však nereagovala a doposiaľ nemám doručenú listinu, ktorú držala v ruke a ktorá má byť podkladom na ukončenie môjho pracovného pomeru okamžite." Vyššie uvedené tvrdenie žalobcu kategoricky popierame, pričom uvádzame vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Pracovný pomer so žalobcom žalovaný skončil okamžite, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, dňa 20.01.2017 na základe listiny Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zo dňa 20.01.2017, ktorej prílohou bol dokument Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017. Oba uvedené dokumenty boli žalobcovi odovzdávané osobne dňa 20.01.2017, čo preukazuje aj Zápisnica o oznámení dôvodu okamžitého ukončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017. V uvedenej zápisnici sa uvádza: „Ukončenie pracovného pomeru končí doručením oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Pri odovzdávaní oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru si pani B. chcela oznámenie najskôr prečítať, čas na prečítanie jej bol poskytnutý. Pani B. bola tiež ponúknutá možnosť ukončiť pracovný pomer vzájomnou dohodou. Pani B. bola následne ponúknutá voľná pracovná pozícia opatrovateľky, nakoľko má na pracovnú pozíciu odbornú spôsobilosť. K tejto ponuke sa pani B. nevyjadrila. Na záver jednania bola pani B. opätovne vyzvaná k podpísaniu prevzatia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. pani B. podpísať prevzatie odmietla." Uvedeného oznámenia dôvodu okamžitého ukončenia pracovného pomeru a doručenia listín žalobcovi sa zúčastnili okrem štatutárneho orgánu aj traja svedkovia (A. A. J., M. N., B. E.), ktorí predmetnú zápisnicu aj podpísali. Žalobcovi bol daný priestor na oboznámenie sa s predmetnými listinami týkajúcimi sa okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak prevzatie týchto listín žalobca odmietol. Vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka práce a rozsudky citované v bode 10. tohto vyjadrenia poukazujeme na zásadnú skutočnosť, ktorej si žalobca zrejme nie je vedomý, a síce, že účinky doručenia písomnosti nastanú aj v tom prípade, ak adresát odmietne doručovanú písomnosť prevziať. V danom prípade žalobca odmietol prevziať listiny
tykajúce sa okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo vyplýva aj zo zápisnice, a potvrdené je to aj svedkami, ktorí boli pri osobnom doručovaní týchto písomností žalobcovi prítomní. Nie je preto pravdou čo tvrdí žalobca, že listina, ktorá mala byť podkladom okamžitého ukončenia pracovného pomeru nebola žalobcovi doručená. Listina s názvom Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zo dňa 20.01.2017, ktorej prílohou bol dokument Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017, boli žalobcovi doručované osobne dňa 20.01.2017 v prítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného a troch svedkov, čo jednoznačne preukazuje Zápisnica o oznámení dôvodu okamžitého ukončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017. Keďže žalobca uvedené dokumenty odmietol prevziať, účinky doručenia nastali odmietnutím prevzatia týchto dokumentov. V dôsledku toho žalovaný už nebol povinný dodatočne zasielať žalobcovi predmetné písomnosti, keďže účinky doručenia nastali automaticky odmietnutím ich prevzatia žalobcom. Taktiež žalovaný poukazuje na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného spĺňa všetky zákonné atribúty, nakoľko žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru vyhotovil písomne, skutkovo vymedzil jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a v ustanovenej lehote ho doručil druhému účastníkovi - žalobcovi (štatutárny zástupca sa o výsledku finančnej kontroly dozvedel dňa 21.12.2016, a okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom dňa 20.01.2017, nakoľko v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, je nepochybné, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené v ustanovenej lehote). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je platné. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje konajúcemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol, a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania.
3. Žalobkyňa v podaní zo dňa 08.09.2017 – stanovisko k vyjadreniu žalovaného uviedla, že zotrváva na podaných dôvodoch žaloby. Z formálneho hľadiska trvá na tvrdení, že žalobkyňa nemala riadne doručenú listinu - oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru. Poukazuje na skutočnosť, že dňa 20.1.2017 žalobkyňa bola vyzvaná osobou poverenou riadením žalovaného k prevzatiu listiny, avšak žiadnym spôsobom jej nebolo oznámené, resp. uvedené o akú listinu ide, čo potvrdzuje aj skutočnosť, súdu z nám doručených listín, žalovaná strana predložila niekoľko príloh, čo vyvoláva zmätočnosť o aké listiny v čase ich predkladania išlo. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa v uvedený deň mala značené zdravotné indispozície, čo potvrdzuje aj doposiaľ PN žalobkyne a žiadala, aby listiny jej boli doručené poštou. Žalovaná toto odmietla. Tvrdíme, že nie sú splnené podmienky na plynutie lehoty a na zákonný spôsob ukončenia pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Tvrdenie, že dňa 20.1.2017 boli zmätočným spôsobom doručované listiny, ktorých obsah jej nebol známy, avšak popiera, že išlo o „oznámenie o okamžitom zrušení pracovného pomeru", potvrdzuje aj skutočnosť, že následne žalobkyňa požiadala o pracovné voľno, ktoré jej štatutárna zástupkyňa žalovaného podpísala a ktoré sa týka zamestnanca a vedúceho, teda pri podpise tejto listiny, ktorá nasledovala po odmietnutí prevzatia listín, už nebolo potrebné povoľovať pracovné voľno zo strany vedúceho pracovníka, lebo už fakticky pracovný pomer zanikol. Dôkaz: žiadosť o pracovné voľno Skutočnosť, že žalovaná strana poukazuje na prítomnosť svedkýň, ktoré sú zároveň podriadenými osobe poverenou riadením, je možné považovať za účelovosť tvrdení a nepreskúmateľnosť, pretože je takmer 100%-nou istotou, že zamestnanci nebudú svedčiť proti zamestnávateľovi a to najmä v tejto súvislosti, keď ich pracovná pozícia by bola svedectvom ohrozená, alebo by si takýmto svedectvom uškodili. Zápisnica o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorú žalovaná strana predkladá, uvádza, že žalobkyni bola poskytnutá možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou, resp. že jej bola poskytnutá iná pracovná pozícia. Aj z tejto listiny je zrejmé, že zo strany žalovaného išlo voči osobe žalobkyne o špekulatívne konanie, ktoré bolo motivované, buď skutočnosťou, že na jej pozíciu mal žalovaný plán iného pracovníka, ale najmä bola za týmto konaním snaha vyviniť zodpovedného zástupcu žalovaného vo vzťahu k TSK Trenčín po výsledku finančnej kontroly. Z vecného hľadiska taktiež absolútne namieta dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa v zmysle opisu pracovných činností zo dna 24.6.2013 žiadnym spôsobom nezabezpečovala verejné obstarávanie pre žalovaného. Žiadnym spôsobom nebolo jej pracovnou povinnosťou zabezpečovať práce, ktoré boli predmetom výsledku finančnej kontroly TSK. Cieľom finančnej kontroly bolo dodržiavanie podmienok pri uskutočňovaní verejného obstarávania. Je logické, že pokiaľ verejné obstarávanie pre žalovaného nevykonával pracovník, alebo subjekt výlučne s takouto pracovnou náplňou, zodpovedá za cieľ kontroly, teda dodržiavanie podmienok pri uskutočňovaní verejného obstarávania, Štatutárny zástupca žalovaného.
Je absolútne vylúčené, aby štatutárny zástupca žalovaného sa snažil vyviňovať na úkor bežného zamestnanca, konkrétne žalobkyne, ktorá žiadnym spôsobom nemala v pracovnej náplni a ani inými pokynmi nebola poverená nešiť verejné obstarávania pre žalovaného. Zo záveru správy TSK, ako kontrolného orgánu vyplýva, že nedošlo v trestnoprávnej rovine k porušeniu povinností a naopak, v rámci zistených nedostatkov bolo doporučené tieto odstrániť. Je teda zrejmé, že kontrolný orgán žalovaného subjektu TSK, nevyvodil voči štatutárnemu zástupcovi následky, ktoré by mali vplyv na jeho pozíciu v zamestnaní, ale zástupca štatutárneho orgánu v snahe vykonať zrejme nadprácu a zakryť svoje nedostatky v práci, vyvodil dôsledky voči žalobkyni, ktorá žiadnym spôsobom nemala vplyv na výsledky verejného obstarávania a nezodpovedala za Činnosti, ktoré boli predmetom finančnej kontroly a sú obsiahnuté v návrhu správy TSK. Poukazuje na skutočnosť, že z formálneho, ale aj vecného hľadiska a podstaty, okamžité zrušenie pracovného pomeru, ako dôsledok porušenia povinnosti zamestnanca, je sankciou neprimeranou, nezákonnou a žiada, aby súd vyhovel žalobe a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru medzi žalovanou a žalobkyňou je neplatné a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Žalovaný v podaní zo dňa 17.10.2017 došlom súdu dňa 19.10.2017 – vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 08.09.2017 uviedol, že v prvom rade uvádza, že zotrváva na všetkých tvrdeniach, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.06.2017, pričom dopĺňa nasledovné. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza: „Z formálneho hľadiska trváme na tvrdení, že žalobkyňa nemala riadne doručenú listinu - oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru. Poukazujeme na skutočnosť, že dňa 20.01.2017 žalobkyňa bola vyzvaná osobou poverenou riadením žalovaného k prevzatiu listiny, avšak žiadnym spôsobom jej nebolo oznámené, resp. uvedené o akú listinu ide, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že súdu z nám doručených listín, žalovaná strana predložila niekoľko príloh, čo vyvoláva zmätočnosť o aké listiny v čase ich predkladania išlo. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa v uvedený deň mala značné zdravotné indispozície, čo potvrdzuje aj doposiaľ PN žalobkyne a žiadala, aby listiny jej boli doručené poštou. Žalovaná toto odmietla. Tvrdíme, že nie sú splnené podmienky na plynutie lehoty a na zákonný spôsob ukončenia pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Uvedené tvrdenie žalobca popiera, a k tomuto uvádza vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Žalobca naďalej trvá na tom, že oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru mu nebolo doručené, avšak má za to, že v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 19.06.2017 podrobne uviedol za akých okolností došlo k doručeniu oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Opätovne preto uvádza, že dňa 20.01.2017 o 9:00 hod. bol žalobcovi oznámený štatutárnym zástupcom žalovaného dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, o čom sa žalobcovi doručili aj listiny. V Zápisnici o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017 (ďalej len „zápisnica") sa uvádza, že na základe výsledkov uskutočnenej finančnej kontroly poukazujúcich na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré sú obsahom pracovnej náplne ekonómky, a to najmä s nerešpektovaním zásady hospodárnosti a šetrného nakladania so zverenými finančnými prostriedkami a porušením smernice upravujúcej zaobchádzanie s majetkom štátu, došlo zo strany ekonómky pani B. A. k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Ukončenie pracovného pomeru končí doručením oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Pri odovzdávaní oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru si pani B. (žalobca) chcela oznámenie najskôr prečítať, čas na prečítanie jej bol poskytnutý. Pani B. (žalobcovi) bola tiež ponúknutá možnosť ukončiť pracovný pomer vzájomnou dohodou. Pani B. (žalobcovi) bola následne ponúknutá voľná pracovná pozícia opatrovateľky, nakoľko má na pracovnú pozíciu odbornú spôsobilosť. K tejto ponuke sa pani B. nevyjadrila. Na záver jednania bola pani B. opätovne vyzvaná k podpísaniu prevzatia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, pani B. podpísať prevzatie odmietla. Uvedeného oznámenia dôvodu okamžitého ukončenia pracovného pomeru a doručenia listín žalobcovi sa zúčastnili okrem štatutárneho orgánu aj traja svedkovia (A. A. J., M. N., B. E.), ktorí predmetnú zápisnicu aj podpísali. Zo Zápisnice o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017 (ktorú zaslal ako prílohu k vyjadreniu k žalobe zo dňa 19.06.2017) jednoznačne vyplýva, ako prebiehalo doručenie listín Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zo dňa 20.01.2017 (predmetné oznámenie taktiež zaslal ako prílohu k vyjadreniu k žalobe zo dňa 19.06.2017) a Závažné porušenie pracovnej disciplíny, zo dňa 20.01.2017 (túto listinu tiež zaslal ako prílohu k vyjadreniu k žalobe zo dňa 19.06.2017). Predmetná zápisnica, ktorú okrem štatutárneho orgánu podpísali aj traja svedkovia jednoznačne preukazuje, že žalobca si oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru prečítal, nakoľko v zápisnici je jednoznačne uvedené: „Pri odovzdávaní oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru si pani B. chcela oznámenie najskôr prečítať, čas na prečítanie jej bol poskytnutý. " Vzhľadom na uvedené preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že mu
nebolo oznámené, o akú listinu ide. Taktiež mu nie je zrejmé, za akého dôvodu má žalobca za to, že predložili niekoľko príloh čo údajne vyvoláva zmätočnosť o aké listiny v čase ich predkladania išlo. Má za to, že uvedené tvrdenie žalobcu je účelové, pretože žalobca mal vedomosť o tom, aké listiny mu majú byť doručené, čo potvrdzuje predmetná zápisnica. Zo zápisnice totiž vyplýva, že žalobcovi bol na jeho požiadanie poskytnutý čas na prečítanie Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zo dňa 20.01.2017, pričom prílohou tohto oznámenia bol dokument Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemohlo dôjsť k vyvolaniu zmätku ohľadom toho, o aké listiny v čase ich predkladania išlo. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o tom, že požiadal žalovaného, aby listiny doručil poštou a žalovaný to mal odmietnuť, uvádza nasledovné. V prvom rade uvádza, že zo zápisnice jednoznačne vyplýva, že žalobca bol vyzvaný k podpísaniu prevzatia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom podpísať prevzatie odmietol. Vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka práce a rozsudky, ktoré citoval vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.06.2017, poukazuje na zásadnú skutočnosť, že účinky doručenia písomnosti nastanú aj v tom prípade, ak adresát odmietne doručovanú písomnosť prevziať. Navyše žalobca vo svojom vyjadrení ani nespochybňuje skutočnosť, že bol k prevzatiu listín vyzvaný. V danom prípade žalobca odmietol prevziať listiny týkajúce sa okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo vyplýva aj zo zápisnice, a potvrdené je to aj svedkami, ktorí boli pri osobnom doručovaní týchto písomností žalobcovi prítomní. Keďže žalobca uvedené dokumenty odmietol prevziať, účinky doručenia nastali odmietnutím prevzatia týchto dokumentov. V dôsledku toho žalovaný už nebol povinný dodatočne zasielať žalobcovi predmetné písomnosti poštou, keďže účinky doručenia nastali automaticky odmietnutím ich prevzatia žalobcom. V druhom rade je potrebné uviesť, že žalobca nikdy nežiadal, aby mu boli predmetné listiny zaslané poštou. Žalobca zaslal štatutárnemu zástupcovi žalovaného list Oznámenie a dožiadanie, zo dňa 06.02.2017, v ktorom nežiadal, aby mu predmetné listiny boli zaslané poštou. Na tento list žalobcu reagoval štatutárny zástupca žalovaného písomne listom s názvom Oznámenie a dožiadanie - odpoveď, zo dňa 28.02.2017 (ktorý sme zaslali ako prílohu k vyjadreniu k žalobe zo dňa 19.06.2017). Žalovaný do dnešného dňa nemá vedomosť o tom, že by žalobca žiadal zaslať listiny poštou. Navyše, žalobca nepredložil žiadne dôkazy na podporu takéhoto tvrdenia. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza: „Tvrdenie, že dňa 20.01.2017 boli zmätočným spôsobom doručované listiny, ktorých obsah nám nebol známy, avšak popierame, že išlo o „ oznámenie o okamžitom zrušení pracovného pomeru ", potvrdzuje aj skutočnosť, že následne žalobkyňa požiadala o pracovné voľno, ktoré jej štatutárna zástupkyňa žalovaného podpísala a ktoré sa týka zamestnanca a vedúceho, teda pri podpise tejto listiny, ktorá nasledovala po odmietnutí prevzatia listín, už nebolo potrebné povoľovať pracovné voľno zo strany vedúceho pracovníka, lebo už fakticky pracovný pomer zanikol. "Uvedené tvrdenie žalobcu žalovaný popiera, a k tomuto uvádzame vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Zo Žiadosti o pracovné voľno, ktorú žalobca predložil ako prílohu svojho vyjadrenia, vyplýva, že žalobca požiadal dňa 20.01.2017 o pracovné voľno na deň 20.01.2017 z dôvodu návštevy lekára. Zdravotné problémy žalobcu nastali po doručení listín týkajúcich sa okamžitého skončenia pracovného pomeru. Naďalej má za to, že pracovný pomer žalobcu sa skončil dňom doručenia týchto listín. Žalobca mal odovzdať pracovnú agendu, keď prišiel požiadať štatutárneho zástupcu žalovaného o pracovné voľno z dôvodu návštevy lekára. Podľa dochádzkového listu za január 2017 žalobca k lekárovi odišiel o 9:23 hod., teda až po doručení listín. Následne žalobca doručil pracovníčke personalistiky a miezd p. M. N. doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalovaný sa domnieva, že žalobca sa tendenčne chcel vyhnúť doručeniu listín. Po doručení predmetného dokladu bol žalobcovi tento deň zaplatený ako jeden deň pracovnej neschopnosti. Žalovaný má za to, nakoľko žalobca mal po doručení listín odovzdať pracovnú agendu, že zamestnancom bol do 14:00 hod, t. j. do konca riadneho pracovného času v ten deň. Navyše podotýkame, že aj keď bolo vyhovené žiadosti žalobcu o pracovné voľno na deň 20.01.2017, nemá to za následok pokračovanie pracovného pomeru žalobcu alebo neúčinnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dôkaz: Dochádzkový list žalobcu za január 2017 (Príloha č. 1) Výplatná páska žalobcu za január 2017 (Príloha č. 2) Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza: „Skutočnosť, že žalovaná strana poukazuje na prítomnosť svedkýň, ktoré sú zároveň podriadenými osobe poverenou riadením, je možné považovať za účelovosť tvrdení a nepreskúmateľnosť, pretože je takmer 100%-nou istotou, že zamestnanci nebudú svedčiť proti zamestnávateľovi a to najmä v tejto súvislosti, keď ich pracovná pozícia by bola svedectvom ohrozená, alebo by si takýmto svedectvom uškodili. " Uvedené tvrdenie žalobcu popierame, pričom uvádzame nasledovné. K tomuto vyjadreniu uvádzame, že je bežnou praxou keď pri osobnom doručovaní písomností na pracovisku sú svedkami tohto doručovania zamestnanci, pričom ani žiadny právny predpis nevylučuje prítomnosť zamestnancov ako svedkov pri doručovaní. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza: „Zápisnica o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorú žalovaná strana predkladá, uvádza, že žalobkyni bola
poskytnutá možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou, resp. že jej bola poskytnutá iná pracovná pozícia. Aj z tejto listiny je zrejmé, že zo strany žalovaného išlo voči osobe žalobkyne o špekulatívne konanie, ktoré bolo motivované, buď skutočnosťou, že na jej pozíciu mal žalovaný plán iného pracovníka, ale najmä bola za týmto konaním snaha vyviniť zodpovedného zástupcu žalovaného vo vzťahu k TSK Trenčín po výsledku finančnej kontroly." Uvedené tvrdenie žalobcu popiera, a k tomuto uvádza vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Nie je nám zrejmé na základe akých skutočností sa žalobca domnieva, že zo strany žalovaného išlo o špekulatívne konanie, keď poskytol žalobcovi možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou, resp. mu ponúkol iné pracovné miesto. V prvom rade uvádza, že žalovaný nemal dôvod prijímať na pozíciu vedúceho ekonomicko- prevádzkového úseku žiadneho iného zamestnanca, a to preto, lebo na túto pracovnú pozíciu žalovaný už mal zamestnanca v kmeňovom stave, a to pani E. L. I.. V roku 2015 bol žalobca poverený riadením žalovaného, pričom vtom čase žalobca uzatvoril pracovnú zmluvu s pani E. L. I., ktorú prijal na pracovnú pozíciu vedúca ekonomicko- prevádzkového úseku. To znamená, že hoci v organizačnej štruktúre bolo iba jedno takéto pracovné miesto, rovnakú pracovnú zmluvu mali dve zamestnankyne. Pani E. I. je však od 01.04.2016 pracovne neschopná, pričom z tohto dôvodu bola dňa 29.03.2017 uzatvorená pracovná zmluva s p. F. G. N. na zastupovanie pani E. I.. Z uvedeného dôvodu považuje vyššie citované tvrdenie žalobcu za tendenčné, nakoľko z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalovaný nemal žiaden postranný úmysel, keď okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom. Inými slovami, žalovaný neskončil pracovný pomer so žalobcom preto, aby na jeho pozíciu prijal iného zamestnanca, nakoľko žalovaný na túto pracovnú pozíciu zamestnanca už mal, a to pani E. I.. V druhom rade, čo sa týka ponúknutia pracovnej pozície opatrovateľky, k tomuto uvádza nasledovné. Žalovaný, berúc do úvahy dlhoročné pôsobenie žalobcu ako zamestnanca u žalovaného, s ohľadom na jeho vek, majúc vedomosť o ďakovnom liste (ktorý predseda TSK odovzdal žalobcovi ako aj ďalším asi pätnástim zamestnancom najdlhšie pôsobiacim u žalovaného), ponúkol z ľudského hľadiska žalobcovi pracovnú pozíciu opatrovateľky, nakoľko vtom čase bolo jedno pracovné miesto opatrovateľky voľné a žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca spĺňa odbornú spôsobilosť na túto pracovnú pozíciu. Bol to však žalobca, kto sa vedome rozhodol nereflektovať na ponúknutú možnosť zotrvať v pracovnom pomere na inej pracovnej pozícii. Dôkaz: Poverenie A. B. riadením zo dňa 27.02.2015, Zrušenie poverenia zo dňa 09.03.2015, Poverenie A. B. riadením zo dňa 30.03.2016, Zrušenie poverenia zo dňa 03.06.2016 (Príloha č. 3) Pracovná zmluva E. L. I., Dohoda o zmene pracovných podmienok č. 1 (Príloha č. 4), Poverenie E. L. I. riadením zo dňa 09,03.2015, Zrušenie poverenia zo dňa 30.03.2016 (Príloha č. 5) Pracovná zmluva F. G. N. (Príloha č. 6), Osvedčenie o spôsobilosti na výkon povolania pomocného zdravotníckeho pracovníka (Príloha č. 7). Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uvádza: „Z vecného hľadiska taktiež absolútne namietame dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa v zmysle opisu pracovných činností zo dňa 24.06.2013 žiadnym spôsobom nezabezpečovala verejné obstarávanie pre žalovaného. Žiadnym spôsobom nebolo jej pracovnou povinnosťou zabezpečovať práce, ktoré boli predmetom výsledku finančnej kontroly TSK. Je logické, že pokiaľ verejné obstarávanie pre žalovaného nevykonával pracovník, alebo subjekt výlučne s takouto pracovnou náplňou, zodpovedá za cieľ kontroly, teda dodržiavanie podmienok pri uskutočňovaní verejného obstarávania, štatutárny zástupca žalovaného. Je absolútne vylúčené, aby štatutárny zástupca žalovaného sa snažil vyviňovať na úkor bežného zamestnanca, konkrétne žalobkyne, ktorá žiadnym spôsobom nemala v pracovnej náplni a ani inými pokynmi nebola poverená riešiť verejné obstarávania pre žalovaného. Je teda zrejmé, že kontrolný orgán žalovaného subjektu TSK, nevyvodil voči štatutárnemu zástupcovi následky, ktoré by mali vplyv na jeho pozíciu v zamestnaní, ale zástupca štatutárneho orgánu v snahe vykonať zrejme nadprácu a zakryť svoje nedostatky v práci, vyvodil dôsledky voči žalobkyni, ktorá žiadnym spôsobom nemala vplyv na výsledky verejného obstarávania a nezodpovedala za Činnosti, ktoré boli predmetom finančnej kontroly a sú obsiahnuté v návrhu správy TSK. " Uvedené tvrdenie žalobcu žalovaný popiera, a k tomuto uvádza vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Predovšetkým je potrebné uviesť, že vyššie uvedené tvrdenia žalobca už prezentoval v žalobe, pričom žalovaný sa k týmto tvrdeniam podrobne vyjadril vo svojom vyjadrení zo dňa 19.06.2017. Opätovne preto uvádza nasledovné. Na základe opisu pracovných činností vedúcej ekonomicko-prevádzkového úseku zo dňa 24.06.2013 (účinnosť 01.07.2013) bolo povinnosťou žalobcu, okrem iného, prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zverený majetok, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Ako vedúca ekonomicko- prevádzkového úseku sa žalobca s obsahom tejto pracovnej náplne oboznámil dňa 24.06.2013, čo potvrdil aj svojím podpisom. Nakoľko žalobca u žalovaného zastával vysokú pracovnú pozíciu so širokým rozsahom oprávnení, zodpovedal tomu aj vyšší stupeň zodpovednosti oproti bežným zamestnancom. Výsledky uskutočnenej finančnej kontroly poukázali na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré tvorili obsah pracovnej náplne žalobcu, a to najmä cit. odsek, prísne rešpektuje zásady hospodárnosti,
šetrí zverený majetok, dodržiava zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Žalobca zároveň ako vedúci pracovník bol povinný v zmysle vyššie bodu 11.2 Pracovného poriadku (s ktorým bol preukázateľne oboznámený) „ riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov Žalobca na pozícii vedúcej ekonomicko-prevádzkového úseku mal teda vyššiu mieru zodpovednosti, nakoľko bol povinný, okrem iného, aj riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, ktorí boli žalobcovi podriadení. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že verejné obstarávanie nebolo v jeho kompetencii, keďže zamestnanci zodpovední za verejné obstarávanie patria do ekonomicko- prevádzkového úseku, v ktorom bol žalobca vedúcim, a bol povinný ich prácu kontrolovať. Žalovaný mal preto za to, že zo strany žalobcu nie je možné vykonávať riadne a zodpovedne funkciu vedúcej ekonomicko-prevádzkového úseku, teda riadiť a kontrolovať podriadených zamestnancov pretože pri svojej činnosti na pracovnej pozícii preukázateľne nevyužíval základné atribúty vedúceho pracovníka. Taktiež zdôrazňuje, že žalobca bol kompetentnou osobou na vykonávanie finančnej kontroly podľa § 5 ods. 1 písm. c), d) ah) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Na listinách finančnej kontroly žalobca svojím podpisom potvrdzoval prípustnosť finančnej operácie a dával pokyn na úhradu. Jednou z hlavných povinností vedúcich zamestnancov je riadiť a kontrolovať podriadených zamestnancov. Žalobca bol povinnou osobou na vykonávanie finančnej kontroly, čo je podľa zákona o finančnej kontrole č. 357/2015 Z. z. súhrn činností zabezpečujúcich overovanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti finančných operácií alebo ich častí pred ich uskutočnením, v ich priebehu a až do ich konečného vysporiadania, zúčtovania, dosiahnutia a udržania výsledkov a cieľov finančných operácií alebo ich častí, preto nie je z jeho strany možné vyviniť sa a zbavovať sa vlastnej zodpovednosti na úkor podriadených zamestnancov. Na skutočnosť, že zmluvné subjekty nedodržiavajú zmluvné ceny bol žalobca ústne upozornený už v októbri 2016. Napriek tomu k náprave nedošlo, nakoľko výsledky uskutočnenej finančnej kontroly poukázali na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré tvorili obsah pracovnej náplne žalobcu. Vo viacerých prípadoch boli uhradené faktúry, kde štatutárny orgán pri finančnej kontrole písomne uviedol, že finančnú operáciu nie je možné uskutočniť a ďalej v nej pokračovať, napriek tomu boli úhrady realizované (napr. došlé faktúry XXX/XXXX, XXX/XXXX
- Príloha č. 8). Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca naďalej prenáša zodpovednosť na podriadených aj nadriadených zamestnancov, pričom neberie na zreteľ aj zodpovednosť vlastnej osoby. Pokiaľ ide o výsledok kontroly TSK, žalobca dostal možnosť vyjadriť sa ako vedúci pracovník písomne. Vyjadrenie žalobcu (bolo súčasťou príloh, pričom k tomuto vyjadreniu sme už zaujali stanovisko v našom vyjadrení zo dňa 19.06.2017) nespĺňa atribúty odbornosti, je plné emócií, pričom v ňom absentujú fakty. Žalobca nepreukázal dostatočné odborné ani osobnostné predpoklady a nemal dostatočné kompetencie na to, aby mohol na tak dôležitej pracovnej pozícii ďalej zotrvať. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný okamžite ukončil so žalobcom pracovný pomer z dôvodu, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu, pretože konal v rozpore s pracovnou povinnosťou vyplývajúcou z jeho pracovnej náplne, a to najmä cit. odsek, prísne rešpektuje zásady hospodárnosti, šetrí zverený majetok, dodržiava zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Nakoľko v zmysle bodu 11.3 Pracovného poriadku sa „za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje najmä nesplnenie si pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne. úmyselné neplnenie príkazov vedúcich pracovníkov alebo odmietnutie ich plnenia. žalovaný bol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom. Žalovaný má naďalej za to, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny bolo vyhotovené v súlade so zásadou materiálnej pravdy, s poukázaním na inštitút objektívnej zodpovednosti, s prihliadnutím na priťažujúce okolnosti (spôsobenú škodu), je dostatočne odôvodnené a na základe všetkých vyššie uvedených skutočností sa klasifikuje ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dôkaz: Faktúra XXX/XXXX, faktúra XXX/XXXX (Príloha č. 8). V súvislosti s prílohami, ktoré žalobca k svojmu vyjadreniu pripojil uvádza žalovaný nasledovné. Žalobca predložil ako prílohu podací lístok, avšak nie je jednoznačne zrejmé, akého podania sa tento podací lístok týka. Ďalšou prílohou je Žiadosť o pracovné voľno, ku ktorej sme sa vyjadrili v bode č. 5 tohto vyjadrenia. Ako prílohu žalobca pripojil aj list s názvom Vyjadrenie k výsledku kontroly zo dňa 03.01.2017. Tento list bol tiež súčasťou žaloby, pričom sme sa k nemu vyjadrovali vo vyjadrení zo dňa 19.06.2017. Ďalšími prílohami sú písomné vyjadrenia p. H. a p. I. k výsledku finančnej kontroly. Máme za to, že predmetné vyjadrenia zaslal žalobca za účelom vyvinenia sa a zbavenia sa vlastnej zodpovednosti na úkor podriadených zamestnankýň. Naďalej má žalovaný za to, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že verejné obstarávanie nebolo v jeho kompetencii, keďže zamestnanci zodpovední za verejné obstarávanie patria do ekonomicko-prevádzkového úseku, v ktorom bol žalobca vedúcim, a bol povinný ich prácu kontrolovať. Navyše žalobca, ako sme už vyššie uviedli, bol kompetentnou osobou na vykonávanie finančnej kontroly podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, takže výlučne žalobca bol povinný plniť si povinnosti, ktoré mu z tohto zákona vyplývajú a z tohto dôvodu je neprijateľné, aby
to kládol na zodpovednosť podriadeným zamestnankyniam. Ďalšou prílohou, ktorú žalobca predložil je ďakovný list, ktorý mu bol adresovaný predsedom TSK. Hoci mu nie je zrejmé, čo chce žalobca týmto ďakovným listom preukázať, žalovaný bral na tento ďakovný list zreteľ vtedy, keď ponúkol žalobcovi pracovnú pozíciu opatrovateľky. Žalobca taktiež predkladá list s názvom Odpoveď na Váš podnet zo dňa 24.05.2017 vypracovaný Inšpektorátom práce Trenčín. Nie je mu zrejmé, z akého dôvodu tento list žalobca predkladá a čo by mal preukázať, nakoľko tento list nemá žiadnu relevanciu k predmetnému konaniu a to z nasledovných dôvodov. Predmetný list od Inšpektorátu práce Trenčín síce poukazuje na porušenie povinností žalovaného, ale nie v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru, ale iba v súvislosti s nevyplatením platu a náhrady mzdy v zákonom stanovenom termíne. Oneskorené vyplatenie platu a náhrady mzdy však nie je predmetom tohto konania. Inšpektorát práce Trenčín sa vo svojom liste síce zaoberal aj okamžitým skončením pracovného pomeru, avšak sám na strane č. 3 v predposlednom odseku uviedol: „Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ splnil všetky zákonom požadované náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré vyžaduje ustanovenie § 70 Zákonníka práce. Vzhľadom na uvedené konštatovanie Inšpektorátu práce Trenčín máme za to, že ak by okamžité skončenie pracovného pomeru bolo v rozpore so zákonom, Inšpektorát práce Trenčín by to v predmetnom liste uviedol. Nakoniec žalobca predkladá Opis pracovných činností a Dohodu o zmene pracovnej zmluvy. Čo sa týka týchto dokumentov, taktiež mu nie je zrejmé, z akého dôvodu ich žalobca opätovne predkladá, keďže ich predložil už v žalobe a žalovaný sa k nim vyjadril vo svojom vyjadrení zo dňa 19.06.2017. V ostatnom žalovaný zotrváva na predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 19.06.2017 a navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
5. Žalovaný v podaní zo dňa 27.06.2022 došlom súdu dňa 04.07.2022 uviedol, že ako už v rámci súdneho konania viackrát uviedli, dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru nebol len vznik škody, ale závažné porušenie pracovnej disciplíny a povinností, ktoré vyplývali žalobkyni z jej pracovnej zmluvy a základných povinností vedúceho zamestnanca stanovených zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce. Skutkový základ jednotlivých porušení bol obšírne popísaný v listine s názvom „Závažné porušenie pracovnej disciplíny" zo dňa 20.01.2017 (založená v súdnom spise), ktorý žalobkyňa odmietla prevziať pri rozväzovaní pracovného pomeru. Z popísaných skutkov je zrejmé, že žalobkyňa porušila povinnosti vedúceho zamestnanca a to najmä podľa § 82 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce: Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa. Z vyššie uvedených základných povinností vedúceho zamestnanca (ktorými je viazaný) je zrejmé, že aj za porušenia povinností podriadených zamestnancov je zodpovedný ich nadriadený zamestnanec t.j. vedúci zamestnanec a musí niesť zodpovednosť. Zbavovanie sa zodpovednosti vedúceho zamestnanca tým, že za to nezodpovedal on ale iný zamestnanci je teda právne irelevantné, keďže vyššie uvedené povinnosti vedúceho zamestnanca sú pre neho záväzné a týchto povinností nie je nožné sa zbaviť resp. ich delegovať na podriadených zamestnancov vedúceho zamestnanca. Porušenia pracovnej disciplíny žalobkyne mali základ v zisteniach uvedených v Správe o výsledku finančnej kontroly zo dňa 21.12.2016 (ďalej tiež ako „Správa"), s ktorou bola žalobkyňa oboznámená, pričom samotné faktúry a listiny, potrebné pre kontrolu, prekladala samotná žalobkyňa, ako aj uviedla vo svojom výsluchu dňa 06.06.2022. Samotná Správa konštatuje viaceré závažné porušenia. Žalovaný toho času vyhodnotil, že za zistené porušenia je zodpovedná vedúca zamestnankyňa na ekonomicko-prevádzkovom útvare t.j. žalobkyňa a to z dôvodu, že ako vedúca zamestnankyňa: - nedostatočne riadila a kontrolovala prácu zamestnancov /§ 82 písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z./, - nezabezpečila, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny /§ 82 písm. e) zákona č. 311/2001 Z.z./, f) nezabezpečila prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa /§ 82 písm. f) zákona č. 311/2001 Z.z./, pričom za vyššie uvedené porušenia bola zodpovedná ona ako vedúca zamestnankyňa. Máme za to, že z titulu jej pozície nebolo na konštatovanie porušenia povinností vedúceho zamestnanca potrebné, aby zistenia v Správe boli spájané s konkrétnym menom zamestnanca, keďže žalobkyňa bola vedúca zamestnankyňa na ekonomicko-prevádzkovom útvare a teda bola zodpovedná za riadnej vykonávanie povinností iných zamestnancov na tomto úseku. Vyššie uvedené právne posúdenie nebolo nevyhnutne potrebné citovať v listine s názvom „Závažné porušenie pracovnej disciplíny" zo dňa 20.01.2017 (založený v súdnom spise) a to s poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, z 27.04.2014, 7Cdo 1033/2015: Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani
výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. K samotnému porušeniu pracovnej disciplíny dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca... Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. 1 písm. b/ a §63 ods. l písm. e/ Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. S poukazom na vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR uvádzame, že ani nebolo opätovne potrebné pri skončení pracovného pomeru predkladať faktúru a listiny, ktoré tvorili základ zistení v Správe, keďže ako bolo v konaní preukázané, tieto ku kontrole predkladala samotná žalobkyňa a teda s ich obsahom teda bola uzrozumená. Okrem toho mala sa možnosť písomne vyjadriť pred samotným skončením pracovného pomeru, čo aj učinila avšak k obsahu zistení sa nevyjadrila, pričom bagatelizovala svoje povinnosti ako povinnosti vedúceho zamestnanca. K dispozícii mala aj návrh Správy, ako sama vypovedala na pojednávaní dňa 06.06.2022. Na základe výsluchu žalobkyne 06.06.2022, ale aj z ostatných vyjadrení žalobkyne, aj samotnej žaloby vyplýva jej účelovosť a to na základe nižšie uvedených dôkazov, ktoré navrhujeme na pojednávaní vykonať: na pojednávaní dňa 06.06.2022 na otázku: mali ste zavedenú aj nejakú internú normu o kontrolách na pracovisku, žalobkyňa odpovedala: nie, nepamätám si že by bola nejaká interná norma o kontrolách. K uvedenému tvrdeniu žalobkyne predkladáme: Smernicu o finančnom riadení a finančnej kontrole s účinnosťou dňa 01.01.2016 (Príloha č. 1) Príloha č. 1 k Smernici o finančnom riadení a finančnej kontrole (Príloha č. 2) Z uvedených dôkazov, najmä v zmysle bodu 2 Prílohy č. 1 vyplýva, že samotná žalobkyňa bola zodpovedná za výkon základnej finančnej kontroly. Samotná smernica hovorí o stanovenom postupe, ktorý musí dodržiavať. Ak teda žalobkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že si nepamätá si že by bola nejaká interná norma o kontrolách je možné len konštatovať, že je zrejmé že ani nemohla vykonávať svoje povinnosti v súlade so Zákonníkom práce a jej pracovnou zmluvou, kdeže ani nevedela aké interné normy má zamestnávateľ prijaté a aký postup stanovený. Ako sme už však uviedli, tieto povinnosti jej ako vedúcej zamestnankyne vyplývali so Zákonníka práce a jej pracovnej zmluvy. Na pojednávaní dňa 06.06.2022 žalobkyňa uviedla, čo sa týkalo riaditeľky H. z jej strany nejaké riadenie nebolo, pretože sme nemali nijaké spoločné sedenia alebo porady. Toto tvrdenie taktiež považujeme za účelové, predkladáme ako príklad zápisnicu z porady, ktorej sa osobne zúčastnila žalobkyňa: Zápisnica z porady zo dňa 18.07.2016 (Príloha č. 3) – súdny spis čl. 421. Na pojednávaní dňa 06.06.2022 žalobkyňa opäť niekoľko krát uviedla, že jej sa verejné obstarávanie netýkalo a nebola zaň zodpovedná. Opätovne však poukazujeme na to, že so žalobkyňou nebol rozviazaný pracovný pomer z dôvodu, že by verejné obstarávanie nevykonávala osobne, ale za to že ako vedúca zamestnankyňa na ekonomicko- prevádzkovom útvare nezabezpečila aby sa verejné obstarávanie vykonávalo riadne a v súlade so zákonom (odkazujeme na základné povinnosti vedúceho zamestnanca a to najmä § 82 písm. f/ zákona č. 311/2001 Z.z.). Vedúca zamestnankyňa mala teda dohliadať na to, aby zamestnanci vykonávali verejné obstarávanie podľa zákona ale aj podľa smerníc zamestnávateľa, ktoré sama žalobkyňa vypracovala (dôkaz o tom je hneď na prvej strane každej smernice) a to: Smernica o verejnom obstarávaní zo dňa 01.01.2004 (Príloha č. 4) Smernica o verejnom obstarávaní zo dňa 01.12.2007 (Príloha č. 5). Čo sa týka porušení uvedených v listine s názvom „Závažné porušenie pracovnej disciplíny" zo dňa 20.01.2017 (založená v súdnom spise), žalovaný trvá že za ne zodpovedná žalobkyňa ako vedúca zamestnankyňa a to najmä zistenia: - vo faktúrach sa vyskytli aj tie druhy potravín, ktoré neboli vysúťažené, - v kúpnych zmluvách, súčasťou ktorých sú výstupné jednotkové ceny potravín výhercu elektronickej aukcie (dodávateľa) boli v niektorých prípadoch ceny na faktúrach odlišné, ako tie, ktoré boli pre CSS — Chmelinec ako kupujúceho záväzné, - verejné obstarávanie mraziarenských výrobkov, hydiny, hydinových výrobkov vyhrala v roku 2016 v elektronickej aukcii spoločnosť Mabonex Slovakia, s.r.o.. Predložené skontrolované faktúry boli vystavené dodávateľom INMEDIA, spol. s r.o., - výberovým spôsobom skontrolované predložené faktúry obsahovali jednotlivé položky potravín, ktoré mali rozličnú sumu ako bola zazmluvnená v cenovej ponuke; -v prípade faktúr kontrolovaných výberovým spôsobom bol na došlých faktúrach č. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX B. J. XXX/XX ako príklad uvedená hodnota rozdielu medzi cenovou ponukou a vyfaktúrovanými cenami v sume 692,00 eur bez DPH; - pri obstarávaní mlieka, mliečnych výrobkov bol podobný spôsob fakturovania taktiež od spoločnosti INMEDIA, spol. s r.o. a hodnota vyčísleného rozdielu z faktúr č. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX, J.
XXX/XXXXXXXXXXXXX 317,27 eur bez DPH. Okrem vyššie uvedených porušení obsahuje predmetná listina podrobný obsah ďalších porušení na 9 stranách, ktoré žalovaný zosobnil žalobkyni ako vedúcej zamestnankyne. Tieto porušenia citoval žalovaný resp. jeho právny zástupca aj na pojednávaní dňa 06.06.2022, pričom ku každému jednému položil otázku žalobkyni, ktorá sa ku každému jednému porušeniu mohla vyjadriť. Žalobkyňa však opäť bagatelizovala svoje povinnosti vedúceho zamestnanca a zbavovala sa zodpovednosti tým, že to porušili iný zamestnanci. Na otázky či týchto zamestnancov pri práci kontrolovala vypovedala, že si nepamätá interný predpis podľa ktorého sa mala robiť finančná kontrola (vyjadrili sme sa k tomu v bode 5 tohto oznámenie). Aj z výsluchu žalobkyne je teda zrejmé, že funkciu vedúceho zamestnanca si neplnila riadne a zodpovedne. Ako sme už uviedli samotná listina s názvom „Závažné porušenie pracovnej disciplíny" zo dňa 20.01.2017 (založená v súdnom spise) odkazuje na porušenia zo Správy, s ktorou bola žalobkyňa uzrozumená pred skončením jej pracovného pomeru. Napriek podrobnému popisu opäť odkazujeme na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, z 27.04.2014, 7Cdo 1033/2015: Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností.... Ako sme už uviedli, vznik škody nebol jedným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Trenčiansky samosprávny kraj vykonal dôslednú kontrolu, pričom ako vypovedal na pojednávaní svedok - člen kontrolnej skupiny JUDr. Miroslav Holba, k finančnej kontrole mali desiatky šanónov a finančná kontrola trvala približne mesiac. Žalobkyňa mala možnosť sa k návrhu Správy vyjadriť (vypovedala tak na pojednávaní dňa 06.06.2022), čo však neučinila a až v mesiaci jún 2022 na konanom pojednávaní bol žalovaný oboznámený s jej prepočítaním, ktoré podľa jej tvrdení nesedí a výsledky finančnej kontroly Trenčianskeho samosprávneho kraja nie sú správne. Opätovne uvádzame, že vznik škody nebol jediným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru a podľa ustálenej rozhodovacej praxe súd musí skúmať všetky vytýkané porušenia jednotlivo, nie ako celok, pričom na posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru postačuje jedno z vytýkaných porušení, uvedených v listine s názvom „Závažné porušenie pracovnej disciplíny" zo dňa 20.01.2017 (založená v súdnom spise). Čo sa týka náhrady škody resp. mzdy tak opätovne uvádza, že tento nárok nevznikol keďže žalobkyňa ani raz nepožiadala o prideľovanie práce tak ako to stanovuje Zákonník práce, pričom uvedené ani nemohla, keďže po okamžitom skončení pracovného pomeru bola práce neschopná. Žalobkyňa v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. neoznámila zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, preto zamestnávateľ nebol povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby súd žalobu ako celok zamietol ako nedôvodnú a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
6. Žalobkyňa o.i. na nariadenom pojednávaní dňa 06.06.2022 uviedla, že má vzdelanie stredná chemická priem. škola s maturitou. U žalovaného pracovala bez mála 27 rokov. Za túto dobu, ktorú tam pracovala sa tam vystriedalo 6 riaditeľov. Ani jeden nemal výhrady k jej práci, ani nikdy nemala žiaden zápis o tom, že by si nevykonávala svoju prácu nedôsledne. Nevie, čo by povedala k tomu, táto jej výpoveď bola účelová, nakoľko p. H. tam mala v minulosti zamestnaných aj iných rodinných príslušníkov a na základe toho sa jej potrebovala zbaviť. Finančná kontrola sa robila. Verejné obstarávanie (ďalej len VO) v pracovnej náplni nemala. VO mala v pracovnej náplni p. I. a pani H. bola skladníčka potravín, dávala podklady k tomuto VO. Pani I. obstarávala potraviny elektronickou formou, do ktorej mala len ona prístup, nikto iný. Preto to ona nemohla nijako ovplyvniť. V konečnom dôsledku dodávateľsko - odberateľské zmluvy vždy podpisoval štatutár. I. podpísala zmluvu s firmou MABONEX, ktorá bola odnožou firmy INMEDIA, a preto chodili faktúry z INMEDIA a toto som ona nevidela akú zmluvu podpísala alebo s kým. Lebo zmluvy tak isto mala I. a keď dávali ku kontrole podklady, tak tam si to I. podpísala, že za VO ona predložila doklady. Žalobkyňa sa v tomto smere necíti byť vinná, nič neporušila. PZ protistrany čo povedal, že v decembri podpísala nejaké faktúry, tie faktúry 2016 boli podpísané na základe toho, že F. H. riaditeľa mala v tom čase dovolenku a p. riaditeľka vie čo je koniec roka. 28.12. sa platia posledné faktúry a keď si zoberie riaditeľka dovolenku, čo som robiť. Mala od riaditeľky p. H. poverovací list, že v jej neprítomnosti ju zastupujem v plnom rozsahu. Tie faktúry museli byť uhradené, lebo by im prešli až do druhého roka. A tie ktoré prišli za december, ktoré prišli až v januári, tak by sa platili z rozpočtu ďalšieho roka. Ona by si nedovolila, zaplatiť niečo na čo by nemala podklad. Nedovolila by si jeden cent spreneveriť. Výpisy na konci roka dávali do uzávierky, to bolo všetko podložené. Lenže H. toto chcela, chcela si tam dosadiť kamarátku, tak sa žalobkyne potrebovala zbaviť, nedostala koncoročné odmeny, siahla jej na osobné ohodnotenie, nemohla zniesť, že mala nižšie fin. ohodnotenie, pretože jej nezapočítali odpracované roky a podľa tých tabuliek je uznali 13 rokov praxe a ona už potom jednala na základe toho. Vedela, že aký má žalobkyňa zdravotný stav, že išla na závažnú operáciu. Žalobkyňa jej to povedala, pretože slušnosť to káže, že pôjde na operáciu a ona to potom už ukončila. Možno na základe toho, že sa zľakla, že jej nebude mať kto robiť, alebo jednoducho bolo to
účelové. Pred začatím samotnej kontroly samotným kontrolórom predkladala nejaké podklady, ale už si nepamätá čo to konkrétne bolo. Myslí si, že to boli faktúry. Finančnú kontrolu vykonávala len za rozpočet. Nevykonávala finančnú kontrolu za VO ani za nákup, ktorý sa realizoval. Čo sa týkalo kontroly z TSK žalobkyňa sa nepodieľala na ničom, len pripravila podklady, tie faktúry pripravila na odvezenie na TSK, tam vykonávali tú kontrolu a nikto sa jej nepýtal z kontrolnej skupiny, ktorá bola. Na žiadne nedostatky, čo by im nebolo jasné. Nič sa jej nepýtali. Čo sa týka správy z finančnej kontroly, žalobkyňa sa vyjadrila len k tomu, že za VO bola zodpovedná p. I. a za nákupy p. H., ale k inému sa nevyjadrovala. Pani H. ju požiadala, aby sa písomne vyjadrila. Spolu s výzvou na vyjadrenie jej bol daný aj návrh správy, kde boli definované tie porušenia. Riaditeľka to rozmnožila a každému na ekonomickom úseku to dala, nech si to pozrie. Pani I. bola jej podriadená zamestnankyňa. Pani H. bola jej podriadená zamestnankyňa. Okrem týchto dvoch pracovníčok mala podriadenú mzdárku, personálnu, pracovníčky práčovne, upratovačky, kuchyňu, údržbárov, toto sa nezakladalo na tom, že by riadila len tieto dve osoby. Ten úsek ekonomicko- prevádzkový mal 32 zamestnancov vrátane riaditeľov. Neznamená, že ona nevedela riadiť, keď musela ísť za upratovačkou, išla za upratovačkou. Ak sa v kuchyni niečo stalo tam riešiť. V kuchyni ak bol problém p. H. jej povedala, choďte tam vy a vy to vyriešte. Bolo tam 7 upratovačiek na 10 nadzemných podlaží a ak niektorá vypadla, niektorá bola PN, niektorá si chcela zobrať dovolenku, tak bolo to treba riešiť. Mala som prístup k nejakým materiálov, čo sa týka stavebných projektov a tak. K vytýkanému porušeniu a to: „vo faktúrach sa vyskytli aj tie druhy potravín, ktoré neboli vysúťažené“ žalobkyňa uviedla, že vo faktúrach neboli vysúťažené, ona v podstate nevedela, čo bolo vysúťažené, ona sa nezaoberala VO, to nemala ani v pracovnej náplni, kontrolovať podklady. Podklady dávala Halušková, potom keď tu bola pani H. tvrdila, že ona si dávala podklady k VO. K porušeniu citovanému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny: „v kúpnych zmluvách súčasťou ktorých sú výstupné jednotkové ceny potravín výhercu elektronickej aukcie boli v niektorých prípadoch ceny na faktúrach odlišné ako tie, ktoré boli pre žalovaného ako kupujúceho ako záväzné“ žalobkyňa uviedla, že toto znova súvisí s VO. Bolo nemysliteľne, aby ona každú jednu faktúru zobrala a prepočítavala. E. H. podpisovala na krycom liste, že je zodpovedná za číselné a vecné preskúmanie faktúry. T.j. ona si mala prepočítať a porovnať si tie ceny, ktoré boli vysúťažené. Ona dávala tie podklady a ona vedela za čo vysúťažila. K otázke, či žalobkyňa kontrolovala svojich podriadených zamestnancov či vykonávali činnosti podľa ich pracovných zmlúv uviedla, že ich kontrolovala, ale nebolo možné toto všetko kontrolovať. Toto boli námatkové kontroly, ktoré sa robili v priebehu roka. To nebolo dennodenne. Vo vzťahu k I. tam si vie spomenúť na námatkové kontroly, pretože ona mala aj iné veci, tam sa robili kontroly majetku, ktorý sa zavádzal do systému. Kontroly odpisov majetku, to čo súviselo s účtovníctvom. Záznamy o takýchto námatkových kontrolách sa neviedli, to boli kontroly že prebiehali, že ona doniesla odpis majetku, žalobkyňa ho skontrolovala či je to správe a žalobkyňa to zaúčtovala, aby to v účtovníctve bolo podchytené. Majetok sa zaraďoval do hmotného investičného majetku, do drobného hmotného majetku a do operatívne tech. dokumentácie aj do prírastkových záznamov. Nemali zavedenú nejakú internú normu o kontrolách na pracovisku, nepamätá si že by bola nejaká interná norma o kontrolách. K porušeniu citovanému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny: „VO mraziarenských výrobkov hydiny, hydinových výrokov vyhrala v roku 2016 v elekronickej aukcii spoločnosť MABONEX s.r.o., predložené skontrolované faktúry boli vystavené dodávateľom INMEDIA s.r.o.“ žalobkyňa uviedla, že k tomuto sa vyjadrila predtým, že MABONEX bola odnožou INMEDIE. Ona nevedela, akú zmluvu podpísala riaditeľka či s MABONEX alebo INMEDIA. Ona ju nepodpisovala, ani nebolo účastná pri podpise zmluvy. K porušeniu citovanému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny: „k výberovým spôsobom skontrolované predložené faktúry obsahovali jedn. položky potravín, niektoré mali rozličnú sumu ako bola zazmluvnená v cenovej ponuke“ žalobkyňa uviedla, že kontrolovanie vysúťažených komodít s faktúrami mala na starosti p. H. tak ako uviedla, bola zodpovedná za vecné preskúmanie faktúry, aj za číselné preskúmanie faktúr. Toto ona potvrdzovala svojim podpisom. K porušeniu citovanému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny: „v prípade faktúr kontrolovaných výberovým spôsobom bol na došlých faktúra č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX ako príklad uvedená hodnota rozdielu medzi cenovou ponukou a vyfakturovanými cenami v sume 692,- Eur bez DPH“ žalobkyňa uviedla, že to nie je pravda, pretože robili tie tabuľky, kde to prepočítavali a tam sa to zistilo, že faktúra XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, nemali žiadne rozdiely a jedine rozdiel bol na faktúre XXX vo výške 167,56 Eur, ale táto faktúra bola aj dobropisovaná. XXX taká faktúra nebola kontrolovaná nami, nedostala sa jej do rúk, mali faktúry č. XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX. Tieto rozdiely boli vypočítané na základe zmlúv.
K porušeniu citovanému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny: „vyjadrenie k časti pri obstarávaní mlieka, mlieč. výrobkov bol podobný spôsob fakturovania od spoločnosti INMEDIA a hodnota vyčísleného rozdielu z faktúr č. XXX/XX J. XXX/XXXX,XXX/XX,XXX/XX čo predstavuje rozdiel 317,20 Eur bez DPH“ žalobkyňa uviedla, že ako povedala, nemala na starosti VO. K tomu, že na platobných preukazoch za obdobie roku 2016 figuruje na listinných dokladoch podpis žalobkyne na strane zamestnanca ako aj na strane vedúceho zamestnanca žalobkyňa uviedla, že na strane zamestnanca za zaúčtovanie, bola poverená aj riadeným, keď odišiel prvý riaditeľ. Vtedy bola poverená riadením, vtedy to podpísala za vedúceho pracovníka. K otázke žalovaného: Podľa listiny ktoré sa uvádzajú v porušeniu prac. disciplíny sa uvádza, že ste osobne schválili prístupnosť fin. operácie nezazmluvnený subjekt INMEDIA s.r.o. a to v prípade došlých faktúr č. DF XXX/XXXX, M., M. XXX/XXXX, M.,M. XXX/XXXX, M.? žalobkyňa uviedla, že neviem v akom časovom úseku to bolo, či to bolo od 01.04. do 31.05.2016 kedy bola poverená riadením. Nevie o aké faktúry sa jedná. Nemá ich pred sebou, tak sa k nim nevie vyjadriť. Na otázku, či sa vie vyjadriť k tomu, že v období december 2016 štatutárny zástupca p. riaditeľka H. nesúhlasila s pokračovaním finančnej operácie, napriek tomu žalobkyňa takéto platby svojvoľne realizovali, žalobkyňa uviedla, že si nie je vedomá, keď je koniec roka, tie faktúry sa musia uhradiť ( keďže mala dovolenku). Čo sa týkalo riaditeľky H. z jej strany nejaké riadenie nebolo, pretože nemali nijaké spoločné sedenia alebo porady. Za ten čas čo žalobkyňa s ňou spolupracovala, možno 5x navštívila jej kanceláriu od 01.06.2016 – 20.01.2017. Pani riaditeľka jej nič nevytkla, ani žiadny písomný zápis ani ústny. Ona so žalobkyňou nekomunikovala. Žalobkyňa nevie kedy riaditeľka H. prišla na to, že v jej firme, subjekte je nejaký problém. Myslí si, že až po obdržaní tej správy TSK. Myslí si, že aj táto kontrola bola účelná, pretože v roku 2015 tam bola tiež kontrola, keď tam bola I. – nepamätá si presne. Riaditeľov zastupovala od 27.02.2015 a tam to bolo krátko lebo 15.03.2015 prišla I.. To bola nová riaditeľka. P. riaditeľ ukončil k 27.02.2015. Bola poverená riadením od 01.04.2016 - 31.05.2016. Poverovací dekrét mala do 31.05.2016, ale potom jej to predlžovali, ale písomne som to nemala. 5 dní bola vedúcou, 05.06.2016 nastúpila H., ale mala nastúpiť 01.06.2016 len nemala podpísaný poverovací dekrét. Na otázku: Na základe čoho štatutárnu zástupkyňu zastupovala koncom roka 2016 žalobkyňa uviedla, že ona keď tam nastúpila, odrobila 2 týždne a išla na dovolenku, dala žalobkyni ten papier – ale ho nemá. Dala jej papier, že počas jej neprítomnosti ju zastupuje, poverenie neodvolala. Nebolo to špeciálne len na tú dovolenku. To boli kumulované funkcie, ona nemala svoju zástupkyňu. Poverenie žalobkyňa mala. Nemávali žiadne porady s riaditeľkou, pretože si to chcela riadiť sama a nezvolávala žiadne porady ako bolo zvykom od predchádzajúcich riaditeľov, aspoň 1x za týždeň, toto tu neexistovalo. Nevie presne, ale v roku 2016 mala mesačný čistý príjem cca 850,- Eur. Tie nevyplatené koncoročné odmeny 2016 boli akoby trest za toto, lebo ich nedala ani I. ani H.. B. N. nedala koncoročné odmeny a to, že žalobkyni siahla na osobné ohodnotenie, vôbec to s ňou neprerokovala že prečo. Nedostala písomne, že jej ho odoberá.
7. Štatutárna zástupkyňa žalovaného F. B. G. o.i. na nariadenom pojednávaní uviedla, že ako štatutárna zástupkyňa žalovaného pracuje od roku 2018. Veci ktoré si zisťovala v archíve v súvislosti s internými normami v zariadení boli od pani žalobkyne vyjadrenia také, že zariadenie nemalo žiadne normy, ona sa s nimi nestretla, ani ich nepodpisovala. V archíve dohľadali, že normy boli dokonca nielenže podpísané, že bola oboznámená s normami, ale ich aj vytvorila. Tieto normy našli aj z predošlých rokov nielen len rok 2014 - 2016. Normy mali nie ako teraz ich majú, ale základné boli aj vtedy také. Poukazuje na smernicu o fin. riadení a fin. kontrole č. XXX príloha čl. 420, zápisnica z porady riadiacich pracovníkov zo dňa 18.07.2016 čl. 421, smernica 1/2004 o ver. obstarávaní zo dňa 01.01.2004 čl. 422, ktorú vypracovala p. B., smernica o VO zo dňa 01.12.2007, ktorú vypracovala žalobkyňa, výpočet. Podľa posledných dokumentov predložených žalovaným bol rozdiel dobropisovaný. Škoda teda po skončení PP nevznikla, avšak v čase podávania oznámenia o OSPP sa pridržiava vyčíslenia, ktoré bolo uvedené v správe fin. kontroly, t.j. 1.009,27 Eur. Medzi stranami sporu bola sporná výška škody od 20.01.-30.06.2016, žalovaný poukazuje na to, že sa pridržiava škody, ktorú vypočítala TSK 1.009,27 Eur s tým, že priznáva že táto celá suma bola dobropisovaná po skočení PP so žalobkyňou. Keď sa skončil PP nevedeli či dôjde k nejakému dobropisovaniu k tejto škode. Rada by predložila ako dôkaz, že smernice zariadenia existovali aj v čase pani B. a konkrétne predkladá smernicu, ktorá má účinnosť od 01.02.2015 smernica o fin. riadení a fin. kontrole ktorú vypracovala A. B. – ekonómka. Je podpísaná a platná tá bola do roku 2016 platná a pokračovala až do jej príchodu. Žalovaná krátkou cestou predkladá smernicu o fin. riadení a kontrole zo dňa 01.07.2019. Predložila na nahliadnutie smernicu o fin. riadení a kontrole zo dňa 25.02.2015 účinnosťou od 01.02.2015 ktorú vypracovala A. B..
8. Svedkyňa F. B. H., zamestná v Dome ošetrovateľskej starostlivosti v Púchove, ako zdravotná sestra o.i. uviedla, že pozná predmet sporu, vzťah k žalobkyni nemá žiaden, predtým pracovno-právny, bola nadriadená žalobkyni. Vzťah so žalovaným nemá žiaden, neudržuje kontakt s nikým z Centra sociálnych služieb Chmelinec ani z bývalých ani súčasných zamestnancov. Trvá na svojich písomných stanoviskách, ktoré dávala ešte ako štatutár žalovaného. Vzhľadom na časový odstup tri roky je jej už ťažké sa vyjadrovať k týmto skutočnostiam. Nedisponuje žiadnymi listinnými dokladmi, aby si to mohla ozrejmiť. Bola zamestná ako štatutárna zástupkyňa Centra sociálnych služieb O. v rokoch 2016-2018 od 01.06.2016 do 31.05.2018. Po prevzatí funkcie pokračovala v tom, čo bolo, nemenila zaužívané spôsoby riadenia v CSS ani si nie je vedomá, že by niekoho prijímala alebo odvolávala. Na vedúcich pozíciách zostávali tí istí ľudia, možno prijala nejaký ošetrujúci personál. Po príchode do CSS sa oboznámila s predpismi, najskôr jednotlivými predpismi CSS a potom aj zo strany nadriadeného orgánu TSK. Nastúpila v júni to jej trval cca 3 mesiace do augusta resp. dlhšie ešte. Podľa priority priebežne sa s nimi oboznamovala a kontrovala či sa dodržiavajú predpisy. Ústnou formou sa pýtala na miestne zvyklosti. Čo sa týka systému, ako sa realizoval od počiatku nákup materiálu v CSS a to až po jeho konečné zaplatenie, postupovala v zmysle interných smerníc, s ktorými sa oboznámila pri nástupe a sa s nimi priebežne oboznamovala a pokiaľ ide o verejné obstarávanie bola smernica TSK kde boli dané limity. Čo sa ako nakupuje od súm počínajúc sa realizuje verejné obstarávanie jednak buď prostredníctvom Proebiz alebo prostredníctvom EKS Elektronického systému. Tak boli striktne dané sumy ako sa nakupuje prípadne obstaráva. Potom sa oboznámila už s uzatvorenými, ktoré boli už zverejnené na stránke, po nástupe si od pani žalobkyne vyžiadala zoznam zmlúv, ktoré mala CSS uzatvorené. Postupovali v zmysle zmluvných podmienok. Predpokladá, že tieto interné predpisy určite mala k dispozícii pani B. vedúca tohto úseku a zmluvy parciálne, ktoré patrili mali v tej druhej kópii aj tí zamestnanci, ktorí toto riešili ak sa bavíme o tých nákupoch resp. všetky predpisy nevie čo je predmetom otázky či zmluvy alebo právne predpisy, pracovný poriadok, smernice. Svedkyňa tie prepisy nemala k dispozícii, ona si ich práve vyžiadala od pani B., ktorá vlastne bola predo ňou štatutárnym zástupcom. V čase jej vedenia CSS mali v prac. náplni realizáciu verejného obstarávania pani I. ako prevádzkarka, participovala aj pani H., ktorá jej dávala podklady aj jej dávala tabuľky, ktoré sú potrebné a aké potraviny majú byť predmetom, participiálne aj skladníčka pani P.. To, že pracovníčka B. porušuje prac. povinnosti zistila 26.10.2016. Zistením bolo, že svedkyňa pri schvaľovaní dokladov, ktoré mali byť zaplatené zistila nesúlad medzi zmluvne dojednanou cenou a cenou na faktúre ktorá bola doručená CSS. Vzhľadom na krátky čas ktorý som bola u zamestnávateľa si predvolala pani B., oboznámila ju ako vedúcu ekonomicko-prevádzkového úseku o tejto skutočnosti. Požiadala ju o nápravu ústne, aby daná faktúra bola vrátená dodávateľovi na prepracovanie prípadne, aby bol vystavený dobropis. Aby sa zjednala náprava a ona si dôsledne kontrovala svojich podriadených zamestnancov. V tom čase neboli vypracované dobropisy, predmetná faktúra prišla od dodávateľa opravená. Tie sumy aj položky sa na tej faktúre opravili. Keď to zistila na prvej faktúre tam nevznikla škoda, pretože sa tá faktúra vrátila dodávateľovi na opravu on ju vrátil spať už s opravnými položkami aj celkovou sumou, takže v tomto konkrétnom prípade, keď to prvýkrát zistila nemá vedomosť, že by došlo k škode. Nevie sa vyjadriť, či počas celého obdobia kedy riadila organizáciu až do odchodu žalobkyne vznikla v organizácii škoda ak áno či vymáhali túto škodu od zamestnanca. Čo sa týka toho, či si spomína či voči žalobkyne podávali nejakú žalobu o náhrade škody prípadne žalobu voči dodávateľovi z titulu faktúry alebo podobne, svedkyňa ako človek uprednostňuje - má za to, že prvou cestou je dohoda u akýchkoľvek strán, vždy sa snaží s každým dohodnúť prioritne. K tej škode exaktne a prioritne došlo. Bola stanovaná škodová komisia, kde svedkyňa určila členov, táto škodová komisia vyčíslila škodu. Viackrát osobne rokovala so štatutárnym zástupcom INMEDIE. Navzájom si porovnali tieto sumy, oboznámila ho aj s výškou nesprávne fakturovanej sumy, ktorú vyčíslila škodová komisia a následne ten zmluvný subjekt vystavil dobropis a neoprávnene vyplatené finančné prostriedky vrátil CSS. Na základe toho, keďže došlo k tejto vzájomnej dohode a vráteniu, nebolo dôvodné vymáhať vzniknutú škodu priamo od zamestnancov, tak ako to chcel zriaďovateľ. Dôvodom oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru dňa 20.01.2017 so žalobkyňou bolo, že žalobkyňa neplnila základné atribúty vedúceho pracovníka a riadiaceho teda riadiť a kontrolovať svojich podriadených. Dala žalobkyni priestor písomne sa vyjadriť k výsledkom kontroly, a teda očakávala nejaké riešenia, tento písomný dokument bol plný emócii a neobsahoval žiadne konštruktívne návrhy riešenia vzniknutej situácie, naviac žalobkyňa sa označila ako nekompetentná v oblasti vereného obstarávania, pokiaľ si teda pamätá. V predmete pracovnej zmluvy mala žalobkyňa ako vedúca ekonomicko-prevádzkového oddelenia jej pracovné zaradenie a jej pracovnú náplň si presne nepamätá. V každom prípade tam bola kontrolná činnosť a mala kontrolovať, pokiaľ ju teda priamo nemala, mala kontrolovať zamestnancov, ktorí verejné obstarávanie v pracovnej zmluve mali a boli na to kompetentní. Má za to, že pokiaľ niečo neovláda
a nevie to, tak prirodzene nemá kognitívne schopnosti kontrolovať či je to vykonané správne. Nespomína si presne na dátum, kedy zistila, že žalobkyňa nespĺňa podmienky, bolo to v januári 2017, keď jej žalobkyňa doručila to písomne vyjadrenie ku kontrole o ktoré bola požiadaná. Naviac tam neboli rešpekované ani nejaké ústne pokyny, o ktoré vzhľadom na jej povahové vlastnosti považovala za nedôvodné ba možno šikanózne, aby na týždennej báze v prípade pani I. tam bolo dôvodné aj denné upozornenie. S každým chcela vychádzať dobre a upozorniť ich na ich chyby, ktoré zistila kontrolovanou činnosťou a zjednať nápravu, aby sa tie chyby neopakovali. V prvom rade to robila ústnou formou, pokiaľ sa toto opakovalo, tak došlo už k písomnej komunikácii, kde v prvom rade písomne žiadala od svojich zamestnancov, aby sa vyjadrili písomne k akejkoľvek problematike, ktorá bola zistená nejakým porušením akýchkoľvek predpisov na ktoromkoľvek úseku. Na základe pohovoru odišli niektorí zamestnancovi zo zariadenia dobrovoľne a nemusel sa riešiť ich radikálny odchod. Bola to pani H., s ktorou sa dohodli na odchode do starobného dôchodku a takisto s pani I., ktorá vzhľadom na svoj zdravotný stav takisto odišla na invalidný dôchodok. Nakoľko zriaďovateľ dal svedkyni ústny pokyn s týmito zamestnancami skončiť pracovný pomer a jej úlohou bolo to zabezpečiť a vykonať, na základe výsledkov tejto kontroly. V mnohých prípadoch boli platobné poukazy zo strany žalobkyne podpisované nesprávne. U nej na podpis sa dostali po tej viacstupňovej kontrole platobné poukazy, ktoré obsahovali 4 podpisy, že sú správne, napriek tomu tam boli nezrovnalosti. Na otázku: V OSPP bolo uvedené, že žalobkyňa podpisovala plat. poukazy jednak na strane zamestnanca ako aj na strane vedúceho zamestnanca. Pamätáte si počet takýchto plat. poukazov alebo čísla s odstupom času? svedkyňa uviedla, že bolo to viackrát, bolo to minimálne v 4-5 prípadoch ťažko jej je povedať ten počet, nakoľko svedkyňa ich ani nepodpísala, keďže ku nej sa dostali až po uhradení. Nesúhlasí s uhradením, niektoré vrátila aj nepodpísané. Bolo to v období decembra už keď bežala aj tá kontrola. Svedkyni prišli platobné poukazy, ktoré jej dali kvázi formálne len podpísať, už boli uhradené. Ona to presne v novembri - decembri kontrolovala každú jednu položku tie, ktoré zistila nedostatok im vrátila na prepracovanie. Odovzdala to p. B. a ona svojim zamestnancov. Tých faktúr bolo veľa, keďže varili pre cca 200 stravníkov a sústavne sa chyby opakovali. Nebol to správny postup, že za štatutára podpisovala účtovné doklady pani B.. Bolo to potom komplikované, vystavovať zase dobropis, bolo jednoduchšie im vrátiť tie faktúry, aby to opravili aby sa to zaúčtovalo a vyplatilo správne. V podstate keď sa uhradili nesprávne sumy a svedkyni sa to dalo iba formálne podpísať po uhradení faktúry, tak sa to komplikovalo, napriek osobným upozorneniam nedošlo k náprave a svedkyňa už nemala ani dôveru k pani B.. Keď máte ekonóma, ktorý napriek tomu, že nemá to odsúhlasené vykoná finančnú úhradu, nemala dôveru ku žalobkyni, keď zistila aj tieto skutočnosti. Bolo množstvo aj takýchto prípadov. Napriek tomu, že neboli tie dokumenty opatrené, nebol daný pokyn na ich úhradu, tak bola táto operácia uskutočnená. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené na porade. Žalobkyni bolo dané okamžité skončenie a sa jej vidí, že aj tá zápisnica. Nedisponuje tými listinami ani dokumentáciou. Vie, že jej to dali, dokument si prečítala, oboznámila sa s ním. Oni ďalej pokračovali v porade o ostatných veciach, pokiaľ si pani B. listiny prečítala a následne ich vrátila a povedala, že ona to prevzatie nepodpíše. To, že žalobkyňa nedodržuje predpisy, že ju obchádza, že porušuje pravidlá svedkyňa zistila v priebehu tej kontroly, keď sa tomu začala precízne venovať. Od októbra 2016. Presne si nespomína, aby to presne vyšpecifikovala kedy to bolo. Z konečnej správy zriaďovateľa a následne z jej obsahu bola parciálnou časťou podnetom na OS PP žalobkyne. Svedkyňa osobne mala postih od zriaďovateľa za zistené nedostatky. Vo vzťahu k jej finančnému prímu. Zriaďovateľ jej oznámil, že vzhľadom na krátky časový úsek, ktorý tam bola ju ponechá na danej pracovnej pozícii, pokiaľ by tam bývala dlhšie bol by s ňou okamžite skončil pracovný pomer. Oni svedkyni povedali, že vzhľadom na to, že tam nie je ani pol roka, tak ju nevyhodia. Nepamätá si, či písomne dostala nejakú vítku, nie je si toho vedomá. Dostala dekrét s osobným ohodnotením 0 Eur, nemala osobné ohodenie. Pracovný pomer svedkyne bol ukončený uplynutím doby, nakoľko dostala inú pracovnú ponuku, pracovný pomer mala na dobu určitú. Rozhodla sa tam viacej nepracovať. Momentálne pracuje v dome ošetrovateľskej starostlivosti, kde je aj štatutárom. Bolo mi ponúknuté nastúpenie do tejto firmy.
9. Svedkyňa L. I. o.i. uviedla, že pozná predmet sporu. Pani B. bola jej nadriadená, priateľský vzťah nemajú. Teraz nemá k žalovanému vzťah, lebo tam už nepracuje. K bývalej riaditeľke p. H. nemá dobrý vzťah, má úplne negatívny vzťah. Bola dlhoročnou pracovníčkou v CSS Chmelinec a mala celkom pozitívny vzťah, práca sa jej páčila až do doby kedy bývalý riaditeľ A. odišiel a nastúpila za riaditeľku CCA H.. Keď prišla k nim, tak to bolo niekedy v júni júli 2016 nepamätá si presne. Svedkyňa mala na starosti prevádzku, nemala záujem chodiť po prevádzke, neinformovala sa skrátka nekomunikovala. Keď sa vyskytli nejaké záležitosti čo sa týkalo prevádzky, keď bolo niečo pokazené, bolo niečo treba
opraviť, svedkyňa napísala aj objednávku nepáčilo sa jej to prečo sa ide čosi opravovať. Mala na to svoj názor, chcela si to robiť podľa seba. Povedala by, čo sa týkalo jej práce mala na starosti aj vrátnikov, tam im vypisovala služby atď. oni mali určite nejaké prac. povinnosti a zato, že oni stratili kľúč za ktorý boli oni zodpovedný dala jej to ako prvé kárne opatrenie. Skrátka chcela sa jej zbaviť aj zamestnancov čo tam boli pôvodne na ekonomicko-prevádzkovom pracovisku skrátka nachádzala si rôzne veci, svedkyňa si to nepamätám, len skrátka s ňou nekomunikovala. Skrátka sa chcela starých zamestnancov zbaviť a pani B. ako vedúca úseku tak tá išla ako prvá a z toho dôvodu, ona tam prítomná nebola, keď ju prepúšťala ale bolo to narýchlo. Musela sa zbaliť a odísť. Takisto môže potvrdiť, ani s ňou nekomunikovala, čo sa týka ekon. a fin. otázok chcela si to viesť ona sama. Vlastne prepustila žalobkyňu, svedkyňu a ešte dve pracovníčky pôvodné a dosadila si tam svoje. Nebola pritom ani nemá vedomosť o tom, že by riaditeľka vytýkala v minulosti pani B. nedostatky v práci, alebo jej nejakým spôsobom nariadila zmenu vo výkone úkonov v zamestnaní. Do CSS sa nakupovalo cez verejné obstarávanie. Všetky verejné obstarávania mala v pracovnej náplni ona, svedkyňa. Nemá vedomosť, že by pani B. vykonávala verejné obstarávanie. Aby mohla vykonať verejné obstarávanie museli jej doložiť podklady k tomu verejnému obstarávaniu pracovníčky, ktoré mali na starosti tieto výrobky, skladníčky potravín, čistiace prostriedky, kancelárske. Oni jej vlastne dávali tabuľky, ktoré boli prílohou verejného obstarávania, ktoré potom zverejnili cez elektronické trhovisko. Žalobkyňa mala na tie tabuľky taký dosah, že im určila sumu, za akú to môžu objednať resp. vysúťažiť. Zo zamestnanie odchádzala tak, že riaditeľka jej dala podpísať výpoveď k 31.01.2017. Bola privolaná presne 31.01.2017 do jej kancelárie, nevedela o čo sa jedná, strčili jej to tam podpísať, že výpoveď na ktorú aj svedkyňa napísala že v časovej tiesni, ale keď si to lepšie uvedomila bola to výpoveď dohodou s 2 mesačnou výpovednou lehotou. Potom ešte dorobila to verejné obstarávanie, čo mala rozrobené na tie potraviny na budúci rok a potom to už nezvládla a išla na PN.
10. Svedkyňa K. H. o.i. uviedla, že vzťah k žalobkyni má dobrý pracovný aj priateľský. Vzťah k žalovanému, 31 rokov tam pracovala a potom sa 3,5 mesiaca pred nástupom do dôchodku dozvedala, že dostala výpoveď. Bolo to pre ňu neskutočné, neuveriteľné, 19.05.2017 nastúpila na dôchodok. U žalovaného pracovala ako skladník potravín. Jej nadriadenou v práci bola Pani B.. Väčšinou to bolo tak, že prácu si vykonávali, ako mali v náplni práce, prípadne keď dala riaditeľka nejaké pokyny museli poslúchať. Predmetom jej pracovnej náplne bolo verejné obstarávanie nákup tovaru a potravín. Svedkyňa pripravovala podklady k verejnému obstarávaniu, čo sa týkalo celého sortimentu potravín, ktoré používali na prípravu jedál v kuchyni. Tieto podklady sa predkladali pani riaditeľke a vlastne na základe toho sa vyhlasovalo verejné obstarávanie. Potom už bola súťaž samostatná, ktorá bola na určitý termín stanovená. Ku koncu roka nedostali osobné ohodnotenie na základe toho, že to boli závery kontroly a na základe toho tam boli vytknute nedostatky. Na základe toho bola krátená na odmenách a osobnom ohodnotení. Pokiaľ vie, pani B. bola krátená odmena to vie z počutia, lebo sa o tom rozprávali, myslí, že aj osobné ohodnotenie. Tak asi aj pani I., myslí si, nevie. Čo sa týka okolností, za akých sa skončil jej pracovný pomer, F. H. jej oznámila, že končí. Bolo svedkyni povedané že končí, pretože tam mali byt nedostatky a ona v tom čase mal 3,5 mesiaca do dôchodku, tak jediná možnosť bola pre ňu ísť na PN do nástupu na dôchodok čo jej bolo veľmi ľúto. Nevie v podstate poriadne či bol jej pracovný pomer skončený výpoveďou alebo dohodou. 01.02. mala výpoveď a 3,5 mesiaca bolo do toho 19.5 čo maródovala. Riaditeľka im prezentovala nedostatky z konečnej správy TSK, ukázala im zápis z tej kontroly, kde boli vyčíslené nejaké nedostatky ceny za tovar, ktoré boli vyčíslené inak ako boli vysúťažené. Boli tam spomenuté aj tovary ktoré neboli nacenené a to od nich chcela predchádzajúca riaditeľka, chcela tam presadiť švédske stoly, čo bolo neúnosne na takéto zariadenie a chcela aby objednávali tovar, ktoré neboli vysúťažené vo verejnom obstarávaní. Išlo o riaditeľku F. I.. Predmetom správy boli aj nedostatky z obdobia riadenia predchádzajúcej riaditeľky F. I..
11. Svedok G. A. H. o.i. uviedol, že je zamestnaný na TSK oddelenie vnútornej kontroly a petície, pozná premet sporu. Žalobkyňu pozná iba z úradnej činnosti, nikdy sa spolu nestretli. Žalovaného pozná ako subjekt. Je to organizácia zriaďovateľskej pôsobnosti. Svedkovi bolo predložené OSPP na nahliadnutie. Svedok založil krátkou cestou do spisu kompletný spis Q. /XXXX/XXXXX Q. zo dňa 15.11.2016. Zároveň priniesol aj originál spisu, pričom súd potvrdzuje, že originál je totožný s kópiou. Uviedol, že oddelenie vnútornej kontroly, petícii a sťažností bolo vytvorené od 01.01.2016 na TSK. Na základe poverenia 15.11. doložené bola ustanovená kontrolná skupina. Vedúca bola F. R. E., ako vedúca oddelenia a členom F. I. a on ako členovia kontrolnej skupiny. Poverenie bolo vydané na vykonanie fin. kontroly v zmysle zákona a kontroly VO (verejné obstarávanie) v zmysle zákona. Jeho cieľom bolo dodržiavanie podmienok pri uskutočňovaní VO. Za rok 2015 a prvý polrok 2016 v CSS Chmelinec ako organizácie zriaďovateľa
TSK. Na základe vykonanej kontroly a zistení bol vyhovený návrh správy o výsledku fin. kontroly. K návrhu správy boli doložené O. O. boli zaslané opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Písomný zoznam splnených opatrení a v tejto súvislosti bola vyhovená správa o vykonaní správy – doklady sú kompletne prístupné. Ku kontrole boli priložené doklady podľa potvrdenia o prevzatí a odovzdaní materiálov. Fyzicky sa v samotnom zariadení zúčastňovali kontroly F. E. a F. I.. Svedok do kontrolovaného subjektu nevycestovával. Nebol v osobnom kontakte s personálom a riaditeľkou a podieľal sa na kontrole a vyhotovovaní materiálov ktoré boli vrátené na TSK. Výsledky kontroly sú presne určené v spise. Osobne si nejak podrobne nepamätá, na samotnú kontrolu a nejaké detaily, ktoré by pomohli k objasneniu tohto prípadu. Bolo to už dávno a v jeho agende nie je len kontrola, ale aj vybavovanie sťažností, petícii a podania. Kolegyne F. E. cca 2 roky nepracuje a F. A. je na MD ( I.) k samotnému spisu nemá čo viac dodať. Nenachádzali sa tam ani žiadne poznámky, z archívu vytiahol spis a ten predložil. Oni kontrolujú subjekt, ktorý má vlastnú právnu subjektivitu s riaditeľom, alebo štatutárom. Závery sú dané k dispozícii vedeniu TSK. Prijaté opatrenie daného kontrolovaného subjektu a oznámenie o plnení opatrení sa javí ako postačujúce, tak je to zhrnuté v samotnej správe a v podstate sporadicky sa robia aj nejaké kontroly, ale teraz vám nepoviem, či k tomuto bola vykonaná kontrola. V tomto prípade to bol rozsah veľký, bol tam rok 2015 až prvý polrok 2016. Mnohé veci sa kontrolovali na mieste. Všeobecne ich prevážame, kolegyne niečo prefotia, aby ich svedok preskúmal porovnal s nejakou právnou kvalifikáciou. Kontrola bola ukončená – spis bol ukončený tak ako je. V návrhu správy sú konkrétne termíny a tie opatrenia ako boli plnené resp. prijaté sú v samotnej správe, je to vlastne prenesené z tých opatrení, ktoré posielali z TSK, vychádzalo sa z toho.
12. Svedkyňa A. A. J., zamestnaná CSS Nosice – Púchov, na pojednávaní konanom dňa 20.04.2022 o.i. viedla, že predmet sporu pozná. Žalobkyňu pozná, mali len pracovný vzťah. Pozná aj žalovaného, je to zariadenie, kde spolu pracovali. Súd predložil svedkyni OSPP na nahliadnutie. Svedkyňa uviedla, že to bolo veľmi dávno, je ťažko si pamätať udalosti toho dňa. Čo sa týka jej s A. B., spolu pracovali takým spôsobom, že žalobkyňa bola zamestnankyňou zariadenia ale na inom úseku ako svedkyňa. Žalobkyňa bola ekonomicko-prevádzkový a ja soc. zdravotnícky. V tom čase bola poverená vedením sociálno-zdravotníckeho úseku. Tým pádom nemali veľa informácii ako tie procesy fungujú v tej inej časti. Svedkyňa bola poverená vedením sociálno- zdravotníckeho úseku. Poznala ju ako zodpovedného zamestnanca. Svedkyňa jej dávala podklady čo sa týkalo úhrady klientov. Nikdy tam nevidela žiadne nezrovnalosti. Čo sa týka doručovania listín ohľadom skončenia pracovného pomeru žalobkyne, to bolo oznámené v riaditeľni a boli tam zavolané viaceré osoby a jednou z nich bola svedkyňa, čo sa týka ukončenia toho pracovného pomeru žalobkyne. Bola ako svedok. Ak si dobre pamätá, vie že riaditeľka zariadenia povedala B., že s ňou ukončuje pracovný pomer, ale okolnosti si už nepamätá. Na otázku, či bol žalobkyni uvedený aj dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla, že myslí že to bol ten nesúlad, ktorý bol zistený. Nevie, aké sa jej listiny doručovali. Nepamätá si tie okolnosti, bolo to veľmi dávno. Čiastočne si pamätá na finančnú kontrolu 2016, bola jej súčasťou, bola predsedkyňou škodovej komisie. Porovnávali sa tam zmluvy, zmluvné ceny s týmito cenami, ktoré boli uvedené na faktúrach, či boli v súlade alebo nesúlade. Na základe toho porovnania bol vyčíslený rozdiel, toto robila svedkyňa v rámci komisie. Myslí, že sa mali možnosť oboznámiť s návrhom tej správy. Určite sa nevyjadrovala k tomuto návrhu. Úlohou komisie bolo vypočítať rozdiel. Ďalej sa k tomu nevyjadrovali. Táto komisia bolo zriadená len kvôli tým faktúram, ak si dobre pamätá. Nepamätá si, či na základe tejto fin. kontroly bola vyvodená zodpovednosť. Nevie povedať, na základe akých skutočností dochádzalo k tým rozdielom medzi faktúrami a tými uhradenými sumami. Pracovala na úplne inom úseku, tieto ekonomické procesy s tým ona nebola vôbec v kontakte, nebol to predmet jej práce. Nevie, prečo bola členkou komisie a nepamätá si ani členov. Neviem povedať, kto bol poslednou osobou ktorá odsúhlasovala úhradu faktúr. Nevie, ako dochádzalo k úhrade faktúr. Súd predložil zápisnicu zo zasadnutia škodovej komisie. Svedkyňa uviedla, že zápisnicu podpisovala ona, potvrdila že je to jej podpis. Cieľom bolo zistenie len toho rozdielu a vlastne súčasťou nebolo zisťovať kto za to môže, iba vyčísliť ten rozdiel. Predložili jej faktúry a zmluvy s týmito dodávateľmi. Svedkyňa potvrdila, že aj následné tabuľky robila ona 49 a následne súdneho spisu. Na ich úseku to prebiehalo tak, že čo sa týkalo všetkých faktúr boli predmetom ekonomického úseku, tam boli stanovení zodpovední pracovníci. Sociálno-zdravotnícky úsek akoby nebol v kontakte priamo s faktúrami, ktoré bolo nutné uhrádzať. Ekonomické záležitosti riešil ekonomicko- prevádzkový úsek. Na otázku, či sa svedkyňa vie vyjadriť, ako pristupovala žalobkyňa ako vedúca zamestnankyňa k svojich podriadeným uviedla, že ono to spadalo pod iný úsek. Vie povedať, len ako spolu spolupracovali ony, keď jej svedkyňa predkladala tie doklady do účtovníctva. Keď spolu spolupracovali, tak nikdy nemali nejaké zásadné problémy, alebo konflikty. Z jej pohľadu si myslí, že p. B. bola pedantná na podklady. Nemala nikdy obavy, že by
boli nejaké nezrovnalosti, čo sa týkalo podkladov a toho spracovania na tom ekonomickom úseku. Prekvapilo ju, že dostala výpoveď. Ekonomické a účtovne doklady za jej oddelenie predkladala pani B., keď bolo potrebné a to bolo vlastne všetko so súhlasom riaditeľa. Pani B. dávala všetko na podpis pani riaditeľke, všetky účtovné doklady. Na sociálno-zdravotníckom úseku bolo málo vecí, týkalo sa to iba úhrad klientov, ktoré boli vyčíslené svedkyňou. Podpísal to riaditeľ a potom na zaúčtovanie to putovalo vlastne na ekonomicko-prevádzkový úsek – účtovníčke. Oni mali minimum prac. kontaktov. Celú prevádzku zabezpečuje pre ten sociálno-zdravotnícky úsek, čo sa týka toho fin. toku. Pri kontrole, ktorú vykonávali mali vedomosť aké výšky kúpnych cien boli vysúťažené vo verejnom obstarávaní, lebo to bolo súčasťou zmlúv. Nevie, či to bolo vyslovene KZ, bola to suma o výške tých surovín. Svedkyni boli predložené KZ čl. 5-8 súdneho spisu. Ono to bolo dávno, myslí že áno, ale nie je si istá. Môžu to byť tieto KZ. Svedkyňa sa oboznamovala sa s jednotlivými položkami. Na otázku, či sa jej položka „nákup mor. pŕs pre centrum, ktorý nákup je súčasťou KZ 5/2016 a v zmysle tejto KZ by mali byť mor. prsia mrazené uvedené v prílohe č. 1 vysúťažné za KC na kg 0,576 Eur“ zdala reálna uviedla, že určite nie, ale išlo o matematickú kontrolu, obsah neskúmala, ani to nebol premet tej kontroly. Išlo tam len o vyčíslenie nie o jednotlivé položky, nikdy na to nemala ani zo svojej pozície dosah.
13. Svedkyňa M. N., na pojednávaní konanom dňa 28.02.2022 o.i. uviedla, že pozná predmet sporu. Vzťahy so žalobkyňou mala veľmi dobré, vždy bola ochotná svedkyni pomôcť, robili spolu pár rokov. Mimo práce sa nestretávali. Od OSPP boli asi 2 x v telefonickom kontakte, o súdnom spore sa nerozprávali. Je to už 5 rokov, čo pracovala u žalovaného, pracuje už niekde inde. Bola jej daná výpoveď z nadbytočnosti od 01.07.2019. Už ani nevie, nepamätá si už, ako to bolo. Pracovala tam ako mzdová účtovníčka – personalistka. Nastúpila v roku 2013 a robila tam 7 rokov pre žalovaného. Čo sa týka toho, akým spôsobom alebo formou bol skončený pracovný pomer so žalobkyňou uviedla, že vie čo si teda pamätá, že riaditeľka toho času H. svedkyňu zavolala, aby prišla k nej do kancelárie. Potom tam sedeli ešte dve kolegyne J. a A. L.. Potom bola privolaná pani B. a tam sa jej položili papiere, nech si to prečíta a aby to podpísala tú okamžitú výpoveď. Chcela si to prečítať v kľude, v kancelárii alebo niekde inde, nie pred všetkými teda či s tým, bude súhlasiť. Ale svedkyňa si nepamätá, či to podpísala alebo nie. Pani riaditeľka jej nedala možnosť, aby si to v kľude prečítala, že si to má v riaditeľni prečítať. Myslí, že to nepodpísala a riaditeľka to dala im ako svedkom, že bola o tom oboznámená a týmto to berie, že má okamžitú výpoveď. Nevie, či sa jednalo o jeden alebo viac dokumentov. Pani J. robila k tomu zápisnicu z toho čo sedeli a podpísali sa tam sa ako svedkovia, p. J., A. a svedkyňa. Myslí, že tam už nikto iný nebol. Svedkyni riaditeľka prezentovala dôvody OSPP tak, že jej povedala, že nedodržiavala verejné obstarávanie, ona ako ekonómka to podpisovala. Riaditeľka im povedala, že má výpoveď a ony sú ako svedkovia. Pani B. požiadala, že by si chcela sama prečítať listiny čo jej dala. Riaditeľka jej povedala, že jej dáva priestor v riaditeľni, že má čas. Nech si ti prečíta tam. Nečítala jej to, dala jej to, nech si prečíta. Má vedomosť o tom, že koncom roku 2016 sa uskutočnila fin. kontrola, ale nepamätá si, čo bolo jej výsledkom. Tieto výsledky ohľadom hospodárenia s majetkom čo si pamätá keď tá kontrola prebiehala, prebiehala aj na ekonomickom aj na mzdovom aj u skladníčky aj u majetkárky. Niektoré výsledky boli vynikajúce ale niekde sa našli chyby. Dali jej nápravné opatrenie, tie sa odstránili a boli v poriadku ako u každého, u koho sa našla chyba. Nepamätá si už charakter tých chýb. Myslím si, že zo strany kontroly nebola konštatovaná aj majetková škoda. Keď prebiehala tá kontrola, periodická každé tri roky, že by niekomu niečo vyčíslili – nejakú škodu. Svedkyňa ako mzdová účtovníčka má vedomosť, že účtovný doklad podpisovala aj žalobkyňa. Žalobkyňa bola zodpovedná, starostlivá, starala sa o zamestnancov. Keď sa niečo pokazilo, alebo nejaká havária bola medzi prvými, aby zabezpečila aby to bolo v poriadku. Bola taká obetavá pre toto zariadenie. Čo sa týka vzťahu riaditeľky a B., keď si svedkyňa spomína, že ju riaditeľka moc rada ani nemala, lebo ju dosť obchádzala. Keď bol nejaký problém ako za vedúcou úseku za ňou málo chodila, aby o tom vedela. Viac menej ju obchádzala, zle na ňu nehovorila, ale stále mala výhrady. Čo sa týka toho, či mala riaditeľka pracovné výhrady vo vzťahu k žalobkyni v období pred doručením OSPP, svedkyňa uviedla, že vie, že kontrolovala nejaké faktúry a bola nahnevaná na B. aj keď to nebolo s verejným obstarávaním, bola taká nepríjemná. Svedkyni to isto povedala len raz, priamo povedala, že B. robote nerozumie, lebo podpisuje možno ani nevie čo. Bolo to v súvislosti so správou a keď dostala výpoveď. K forme komunikácii riaditeľky k zamestnancom uviedla, že vie, že porady mávali, ale keď sa riaditelia menili každú chvíľu, konkrétne si nepamätá. Svedkyni to ľúto, že ju takýmto spôsobom vyhodila a ona si to nezaslúžila.
14. Svedkyňa B. E., na pojednávaní konanom dňa 28.02.2022 o.i. uviedla, že so žalobkyňou mali pracovný vzťah, niekedy mali aj prieky, nesúhlasila s tým, čo ona povedala, ale bolo to len pracovné. Nestretávajú sa. Ohľadom sporu si nevolali, nekontaktovali sa. U žalovaného pracovala ako hlavná
sestra. Čo sa týka okolností okamžitého skončenia so žalobkyňou, svedkyňa bola zavolaná do kancelárie riaditeľky, nevedela o čo sa jedná, potom zavolali pani B.. Bola tam N. a J. a riaditeľka. Nepamätá si, či jej čítala tú vypovedať alebo nečítala, vie že ju B. nepodpísala, nepamätá sa prečo. Zavolali ju ako svedka. Spísala sa zápisnica a niečo aj podpisovali asi tú zápisnicu. Konkrétne si nepamätá dôvody okamžitého skončenia, konkrétne tam bolo ohľadom verejného obstarávania. Ona nebola informovaná o tom, ona riadila zdravotný úsek. Nepamätá sa na finančnú kontrolu koncom roka 2016, to išlo mimo nej. Svedkyňa počas výpovede na pojednávaní po predložení zápisnice zo dňa 20.01.2017 potvrdila, že podpisy na zápisnici zo dňa 20.01.2017, ako aj na druhej strane sú jej.
15. Tunajší súd na pojednávaní konanom dňa 25.05.2020 rozhodol podľa § 140 ods. 1 § 142 ods. 1 Csp o pripustení rozšírenie žaloby nasledovne: „Súd určuje, že právny úkon – okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 dané žalovaným žalobcovi, je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu ušlej mzdy vo výške 34.366,80 EUR do 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.“ Uznesenie bolo na pojednávaní vyhlásené, odôvodnené a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku.
16. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom žalobcu, výsluchom žalovanej na nariadenom pojednávaní, výsluchom svedkov: F. B. H., L. I., K. H., G. A. H., A. A. J., M. N., B. E., Dohodou o zmene pracovnej zmluv zo dňa 24.06.2013, Opis pracovných činností zo dňa 24.06.2023, Návrhom správy o výsledku finančnej kontroly v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a kontroly verejného obstarávania v rozpočtovej organizácií: Centrum sociálnych služieb - Chmelinec, Púchov vyhotoveným dňa 15.12.2016, Zápisnicou zo dňa 13.01.2017 z rokovania vo veci nedodržania zmluvných podmienok, Oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“ zo dňa 20.01.2017, ktorého Prílohou bola písomná listina „Závažné porušenie pracovnej disciplíny“ zo dňa 20.01.2017, Zápisnicou o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017, Zápisnicou zo zasadnutia škodovej komisie, Dobropisom XXXXXXXXX, Smernicou o finančnom riadení a finančnej kontrole s účinnosťou dňa 01.01.2016, Príloha č. 1 k Smernici o finančnom riadení a finančnej kontrole, Smernicou o verejnom obstarávaní zo dňa 01.01.2004, Smernicou o verejnom obstarávaní zo dňa 01.12.2007, Spisom Inšpektorátu práce Trenčín a ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
17. Žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného a to na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1995. V zmysle pracovnej zmluvy mala dojednaný druh práce skladníčka, následne došlo k zmene pracovnej zmluvy na druh práce prevádzkový pracovník. Od 01.10.2003 došlo k zmene druhu práce na finančný účtovník a prevádzkar. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24.06.2013 sa zmenil druh práce na vedúcu ekonomicko-prevádzkového úseku s účinnosťou od 01.07.2013. Dňa 24.6.2013 žalobkyňa obdržala pri podpise dohody o zmene pracovnej zmluvy aj Opis pracovných činností, od vtedajšieho riaditeľa žalovaného F. G. A.. Žalobkyňa sa s obsahom Opisu pracovných činností oboznámila dňa 24.06.2013, čo potvrdila svojím podpisom na predmetnom dokumente. Dňa 24.06.2013 bola medzi stranami uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti. Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24.06.2013 je na čl. 4 súdneho spisu, Opis pracovných činností zo dňa 24.06.2013 spolu s podpisom žalobkyne na čl. 5 súdneho spisu.
18. Dňa 01.04.2016 bola žalobkyňa poverené riadením žalovaného a to podľa § 5 ods. 9 zákona č. 552/2003 Z. z. na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja pána G. I. zo dňa 31.03.2016, do doby vymenovania riaditeľa žalovaného Zastupiteľstvom Trenčianskeho samosprávneho kraja. Dňom 05.06.2016 bolo toto poverenie zrušené zo strany predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Žalobkyňa teda bola poverená riadením žalovaného v období od 01.04.2016 do 05.06.2016.
19. Na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 52/2016 bola v čase od 16.11.2016 do 14.12.2016 vykonaná finančná kontrola za účelom dodržiavania podmienok uskutočňovania verejného obstarávania počas obdobia roku 2015 a I. polrok roku 2016. Výsledkom tejto kontroly bol Návrh správy o výsledku finančnej kontroly v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a kontroly verejného obstarávania v rozpočtovej organizácií: Centrum sociálnych služieb - Chmelinec, Púchov, s ktorou sa dňa 21.12.2016 oboznámil vtedajší štatutárny zástupca zamestnávateľa. V návrhu správy o výsledku finančnej kontroly, bolo konštatované porušenie
viacerých právnych predpisov, v dôsledku čoho v organizácií preukázateľne došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu verejných prostriedkov podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kontrolná skupina v návrhu správy uviedla nasledovné zistenia:
- vo faktúrach sa vyskytli aj tie druhy potravín, ktoré neboli vysúťažené,
- v kúpnych zmluvách, súčasťou ktorých sú výstupné jednotkové ceny potravín výhercu elektronickej aukcie (dodávateľa) boli v niektorých prípadoch ceny na faktúrach odlišné, ako tie, ktoré boli pre žalovaného ako kupujúceho záväzné,
- verejné obstarávanie mraziarenských výrobkov, hydiny, hydinových výrobkov vyhrala v roku 2016 v elektronickej aukcii spoločnosť Mabonex Slovakia, s.r.o. Predložené skontrolované faktúry boli vystavené dodávateľom INMEDIA, spol. s r.o.,
- výberovým spôsobom skontrolované predložené faktúry obsahovali jednotlivé položky potravín, ktoré mali rozličnú sumu ako bola zazmluvnená v cenovej ponuke,
- v prípade faktúr kontrolovaných výberovým spôsobom bol na došlých faktúrach č. XXX/XX, J. XXX/ XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX B. J. XXX/XX ako príklad uvedená hodnota rozdielu medzi cenovou ponukou a vyfaktúrovanými cenami v sume 692,00 eur bez DPH,
- pri obstarávaní mlieka, mliečnych výrobkov bol podobný spôsob fakturovania taktiež od spoločnosti INMEDIA, spol. s r.o. a hodnota vyčísleného rozdielu z faktúr J. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/ XX predstavuje 317,27 eur bez DPH,
- vyššie opisované zistenia sa objavili aj v roku 2015. Vo faktúrach č. XXX/XX, J. XXX/XX B. J. XXX/XX bol pri dodávke čerstvej zeleniny a ovocia od spoločnosti VEHOX, s.r.o. rozdiel medzi zazmluvnenými a vyfaktúrovanými položkami v sume 328,74 eur bez DPH. Návrh správy o výsledku finančnej kontroly v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a kontroly verejného obstarávania v rozpočtovej organizácií: Centrum sociálnych služieb - Chmelinec, Púchov sa nachádza na čl. 28-32 súdneho spisu. Uvedené nedostatky pri nedodržiavaní vysúťaženého a zazmluvneného druhu potravín predmetného verejného obstarávania, ako aj ich jednotkových cien nie sú v súlade s uzatvorenými zmluvami medzi dodávateľom jednotlivých druhov potravín (predávajúci) a verejným obstarávateľom (kupujúci).
20. Na porade konanej dňa 02.01.2017 štatutárny zástupca žalovaného žiadal od žalobkyne, ako od riadiaceho pracovníka ekonomicko-prevádzkového úseku, na ktorom boli zistené nedostatky vážneho charakteru, vyjadrenie k výsledku kontroly. Na túto žiadosť žalobkyňa nereagovala, následne bola vyzvaná, aby do nasledujúceho pracovného dňa podala vyjadrenie o výsledku kontroly písomne. Dňa 03.01.2017 žalobkyňa doručila štatutárnemu zástupcovi žalovaného F. B. H. písomnosť s názvom „Vyjadrenie k výsledku kontroly“ (čl. 33 súdneho spisu), v ktorom žalobkyňa o.i. uviedla, že riadi 31 zamestnancov a každý má svoju náplň práce v zmysle Pracovného poriadku. Ďalej žalobkyňa uviedla, že verejné obstarávanie na potraviny má v pracovnej náplni p. K. H. a p. L. I., ktoré dali písomné vyjadrenie k jednotlivým bodom kontroly. Uviedla, že podľa výsledkov kontroly boli Trenčíanskym samosprávnym krajom odd. Kontroly stanovené návrhy zo strany kontrolórov na opatrenia ohľadom zmlúv, cien, dodržiavania verejného obstarávania. Žalobkyňa tiež uviedla, že nie je osobou spôsobilou na verejné obstarávanie, nemá to v pracovnej náplni, nie je ani štatutár, ktorý podpisuje uzatvorené zmluvy s dodávateľskými spoločnosťami. Žalobkyňa uviedla, že z jej strany dochádzalo ku kontrole finančnej, kde kontrolovala celkovú sumu faktúry a jej zaúčtovanie v zmysle zákona o účtovníctve a finančnú kontrolu za rozpočet. Žalobkyňa uviedla, že je nemysliteľné, aby pri svojej rozsiahlej pracovnej náplni kontrolovala názov obstarávaného tovaru, jednotkovú cenu podľa verejného obstarávania, má za to, že svoju prácu si vykonáva precízne, zodpovedne, načas s dôrazom na presnosť. Podľa jej názoru, ak má vykonávať pracovné činnosti za iné osoby, tak má za to, že osoby zamestnané na daných pozíciách tam potom nemusia byť. Ďalej žalobkyňa uviedla, že za vykonanú kontrolu bola ešte pred samotným výsledkom postihnutá finančne a to tak, že nedostala koncoročné odmeny a pracovníci, ktorí spadajú do kompetencie jej riadenia odmeny dostali, čím sa preukázalo, ako ich riadi.
21. Zo Zápisnice zo dňa 13.01.2017 z rokovania vo veci nedodržania zmluvných podmienok (čl. 34 súdneho spisu) súd zistil, že dňa 13.01.2017 sa uskutočnilo rokovanie vo veci nedodržania zmluvných podmienok z kúpnej zmluvy č. X/XXXX (predmet zmluvy „Potravinárske výrobky" zo dňa 26.02.2016, kúpnej zmluvy č. 7/2016 (predmet zmluvy „Vajcia čerstvé, konzumné" zo dňa 26.02.2016), kúpnej zmluvy č. 6/2016 (predmet zmluvy „Mlieko a mliečne výrobky" zo dňa 26.02.2016), ktoré boli uzatvorené medzi žalovaným ako kupujúcim, a spoločnosťou INMEDIA, spol. s r.o. V zápisnici z tohto rokovania sa uvádza, že bolo zistené, že predávajúci nedodržal v niektorých prípadoch
zazmluvnené jednotkové ceny, a že nakoľko preukázateľne došlo u žalovaného k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu verejných prostriedkov podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je dôvodné vymáhať škodu od oprávnenej osoby. V zápisnici sa tiež uvádza, že ešte nebola konkretizovaná výška sumy, ktorá je vyčíslením rozdielu fakturovaných jednotkových cien a zazmluvnených jednotkových cien. Podľa zápisnice štatutárny zástupca žalovaného (t. j. kupujúceho) požiadal štatutárneho zástupcu predávajúceho o náhradu škody spôsobenej nedodržaním zazmluvnených vysúťažených jednotkových cien pri fakturácii, pričom štatutárny zástupca predávajúceho INMEDIA, spol. s r.o. reagoval kladne. V zmysle zápisnice sa teda osoby oprávnené konať za jednotlivé subjekty dohodli na náhrade škody, ktorá vznikla nedodržaním zazmluvnených vysúťažených jednotkových cien potravín podľa vyčíslenia škodovej komisie porovnaním s vyčíslením na strane predávajúceho.
22. Zo „Zápisnice a o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017“ – čl. 44 a 45 súdneho spisu, súd zistil, že dňa 20.01.2017 o 9:00 hod. bol žalobkyni oznámený štatutárnym zástupcom žalovaného F. B. H. dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, o čom sa žalobcovi doručili aj listiny. V Zápisnici o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017 sa uvádza, že na základe výsledkov uskutočnenej finančnej kontroly poukazujúcich na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré sú obsahom pracovnej náplne ekonómky, a to najmä s nerešpektovaním zásady hospodárnosti a šetrného nakladania so zverenými finančnými prostriedkami a porušením smernice upravujúcej zaobchádzanie s majetkom štátu, došlo zo strany ekonómky pani B. A. k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Ukončenie pracovného pomeru končí doručením oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Pri odovzdávaní oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru si pani B. chcela oznámenie najskôr prečítať, čas na prečítanie jej bol poskytnutý. Pani B. bola tiež ponúknutá možnosť ukončiť pracovný pomer vzájomnou dohodou. Pani B. bola následne ponúknutá voľná pracovná pozícia opatrovateľky, nakoľko má na pracovnú pozíciu odbornú spôsobilosť. K tejto ponuke sa pani B. nevyjadrila. Na záver jednania bola pani B. opätovne vyzvaná k podpísaniu prevzatia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, pani B. podpísať prevzatie odmietla. Oznámenia dôvodu okamžitého ukončenia pracovného pomeru a doručenia listín žalobkyni sa zúčastnili okrem štatutárneho orgánu – F. B. H., poverenej riadením žalovaného aj traja svedkovia: A. A. J., M. N., B. E., ktorí predmetnú zápisnicu aj podpísali.
23. Žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer listinou „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“ zo dňa 20.01.2017 (čl. 36-37 súdneho spisu), ktorého Prílohou bola písomná listina „Závažné porušenie pracovnej disciplíny“ zo dňa 20.01.2017 (čl. 38-43 súdneho spisu). V dokumente Závažné porušenie pracovnej disciplíny, zo dňa 20.01.2017 žalovaný uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou. V dokumente Závažné porušenie pracovnej disciplíny, zo dňa 20.01.2017 žalovaný taktiež citoval § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, § 81 Zákonníka práce, § 82 Zákonníka práce, § 8 zákona č. 553/2003 Z. z., bod 11.1 pracovného poriadku žalovaného, bod 11.2 pracovného poriadku žalovaného, bod 11.3 pracovného poriadku žalovaného, pričom žalovaný v tomto dokumente jednoznačne vymedzil, z akého dôvodu považuje konanie žalobcu za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
24. Žalobkyňa doručila štatutárnemu zástupcovi žalovaného list s názvom „Oznámenie a dožiadanie“ zo dňa 06.02.2017, v ktorom žalobkyňa uviedla, že jej nebola doručená výpoveď, že je práceneschopná od 20.01.2017, no napriek tomu bola odhlásená zo sociálnej poisťovne dňom 20.01.2017. Ďalej uviedol, že takéto skončenie pracovného pomeru považuje za neoprávnené a neplatné, nakoľko jej nebolo nič písomne doručené a nikdy žiadne porušenie pracovnej disciplíny oznámené, pretože si svoju prácu vykonávala zodpovedne a načas. Ďalej uviedla, že žiada žalovaného o písomné vyjadrenie a svoj pracovný pomer považuje za neskončený a žiada o znovu prihlásenie do poisťovní.
25. Žalovaný sa písomne vyjadril listom s názvom „Oznámenie a dožiadanie – odpoveď“ zo dňa 28.02.2017 (čl. 46 súdneho spisu), ktorý doručil žalobkyni a v ktorom uviedol, že ako zamestnávateľ okamžite skončil so žalobkyňou ako zamestnancom pracovný pomer v súlade s § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu. Pracovný pomer teda skončil dňom doručenia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Listiny boli žalobkyni doručené dňa 20.01.2017 v prítomnosti zamestnancov A. A. J., B. E. a M. N., pričom žalobkyňa si
tieto listiny odmietla prevziať. S poukázaním na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka práce účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. Žalovaný uviedol, že vo vzťahu k poisťovniam si zamestnávateľ splnil oznamovaciu povinnosť v lehotách, ktoré súd dané legislatívou a berie na vedomie informáciu o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne.
26. Dňa 10.02.2017 došlo u žalovaného k spísaniu „Zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie“ (čl. 47 a nasl. súdneho spisu), pričom k zasadnutiu uvedenej komisie došlo za účelom vyčíslenia hodnoty rozdielu medzi záväznými zmluvnými cenami vyplývajúcimi z platne uzatvorených zmlúv a vyfaktúrovanými cenami potravín, mlieka a mliečnych výrobkov, vajec, mrazenej zeleniny, hydiny a hydinových výrobkov od zmluvných subjektov INMEDIA, spol. s r.o., Námestie SNP 11, 960 01 Zvolen a MABONEX Slovakia, spol. s r.o., Krajinská cesta 3, 921 01 Piešťany. Prílohou Zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 10.02.2017 je Tabuľka výpočtov (čl. 49-57 súdneho spisu)
27. Z Dobropisu XXXXXXXXX (čl. 58 súdneho spisu), vystaveného dňa 04.05.2017 a splatného dňa 25.05.2017 spoločnosťou INMEDIA, spol. s r.o., súd zistil, že spoločnosť INMEDIA, spol. s r.o. ako dodávateľ sa zaviazal uhradiť odberateľovi Centrum sociálnych služieb Chmelinec (žalovaný) sumu 6.960,56 Eur.
28. Žalobkyňa podala dňa 14.03.2017 žalobu na súd, v ktorej sa domáha určenia, že okamžite skončenie pracovného pomeru je neplatné, žiada priznať náhradu mzdy a náhradu trov konania.
29. Súd neprihliadol na svedeckú výpoveď A. D. z dôvodu, že menovaná nebola osobne prítomná pri skončení pracovného pomeru so žalobkyňou a nebola v pracovnom pomere so žalovaným.
30. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
31. Podľa § 12 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne
32. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
33. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
34. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru), Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
35. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
36. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
37. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
38. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
39. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
40. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
41. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
42. Podľa § 81 písm. a), c), e) Zákonníka práce (Základné povinnosti zamestnanca), zamestnanec je povinný najmä: a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadený je aj predstavený podľa osobitného zákona, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné právne predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničení a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
43. Podľa § 82 písm. a), e), f) Zákonníka práce, vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.
44. Podľa bodu 11.1 Pracovného poriadku je zamestnanec povinný: - pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených v súlade s právnymi predpismi, - byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, - dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú ak bol s nimi riadne oboznámený, - hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť majetok pred jeho poškodením, stratou, zničením a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, - zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
45. Podľa bodu 11.2 Pracovného poriadku je vedúci zamestnanec povinný: - riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, - utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, - zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa predpisov, kolektívnej zmluvy a pracovných zmlúv, - utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb, - zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, - zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.
46. Podľa bodu 11.3 Pracovného poriadku sa „za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje najmä nesplnenie si pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne, úmyselné neplnenie príkazov vedúcich pracovníkov alebo odmietnutie ich plnenia."
47. Na základe vykonaného dokazovania, súd po skutkovej a právnej stránke vec posúdil tak, že žalobný návrh nie je nedôvodný a žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol. Pracovný pomer so žalobkyňou žalovaný skončil okamžite, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, dňa 20.01.2017 na základe listiny Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zo dňa 20.01.2017, ktorej prílohou bol dokument Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017. Oba uvedené dokumenty boli žalobcovi odovzdávané osobne dňa 20.01.2017, čo preukazuje aj Zápisnica o oznámení dôvodu okamžitého ukončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017.
48. Žalobkyňa ako zamestnanec sa podanou žalobou voči žalovanému zamestnávateľovi domáha, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné. Tunajší súd na pojednávaní konanom dňa 25.05.2020 rozhodol podľa § 140 ods. 1 § 142 ods. 1 Csp o pripustení rozšírenie žaloby nasledovne: „Súd určuje, že právny úkon – okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 dané žalovaným žalobcovi, je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu ušlej mzdy vo výške 34.366,80 EUR do 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.“
49. Súd obligatórne skúmal, či bola žaloba v zmysle § 77 Zákonníka práce podaná včas, uplatnená na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené dňa 20.01.2017, kedy žalobkyňa odmietla predmetné písomné okamžité skončenie pracovného pomeru prevziať. Žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 14.03.2017. Súd teda konštatuje, že žaloba bola podaná v dvojmesačnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehote. 50. Na pojednávaní konanom dňa 25.05.2020 sudca skonštatoval, že za nesporné skutkové tvrdenia považuje: Medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bola uzatvorená pracovná zmluva zo dňa 01.01.1995, pričom posledná dohoda o zmene pracovnej zmluvy bola uzatvorená dňa 24.06.2013 a súčasťou dodatku bol aj opis pracovných činností zo dňa 24.06.2013. Dňa 24.06.2013 bola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti. Žalobca počas svojho pracovného pôsobenia nebol disciplinárne riešený za porušenie pracovnej disciplíny. Kontrolované obdobie bolo od 01.01.2015 do 30.06.2016. Závery kontroly o pochybeniach. Pochybenia, ktoré sa udiali do 20.01.2016 nie sú dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.
51. Na pojednávaní konanom dňa 25.05.2020 sudca skonštatoval, že za sporné skutkové tvrdenia považuje: Aká je priemerná výška mesačnej mzdy v prípade priznanej náhrady mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru. Aká výška škody vznikla v rozhodnom období od 20.01.2016 do 30.06.2016. Či žalobca mohol vedieť, že faktúra číslo XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX B. XXX/XX je predložená od nezmluvného subjektu. Či žalobca odmietol prevziať v súlade so Zákonníkom práce okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 20.01.2017.
52. Povinnosťou zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru je, aby bolo okamžité skončenie pracovného pomeru riadne prerokované so zástupcami zamestnancov. Podľa § 74 Zákonníka práce prvá veta, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Ak zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobia, tak v zmysle § 12 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ postupovať samostatne bez realizácie povinnosti prerokovania v zmysle § 74 Zákonníka práce. Súd poukazuje na to, že medzi stranami nebolo sporné, že u žalovaného – zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Nakoľko u žalovaného nepôsobia legitímne zvolení zástupcovia zamestnancov, žalovaný teda mohol rozhodnúť samostatne v zmysle § 12 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.
53. K namietanému doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni a k namietaniu, že žalobkyni dňa 20.01.2017 nebolo doručované oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru súd konštatuje, že listinnými dôkazmi: „Zápisnica o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017“ – čl. 44 a 45 súdneho spisu, ako aj výpoveďami svedkýň: A. A. J., M. N., B. E., ktoré boli dňa 20.01.2017 spolu s riaditeľkou F. B. H. prítomné pri oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a doručení listín A. B., mal súd za preukázané, že dňa 20.01.2017 o 9:00 hod. bol žalobkyni oznámený štatutárnym zástupcom žalovaného F. B. H. dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, o čom sa žalobcovi doručili aj listiny. Pri odovzdávaní oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru si žalobkyňa chcela oznámenie najskôr prečítať, čas na prečítanie jej bol poskytnutý. Žalobkyni bola tiež ponúknutá možnosť ukončiť pracovný pomer vzájomnou dohodou. Žalobkyni bola následne ponúknutá voľná pracovná pozícia opatrovateľky, nakoľko má na pracovnú pozíciu odbornú spôsobilosť. K tejto ponuke sa žalobkyňa nevyjadrila. Na záver jednania bola žalobkyňa opätovne vyzvaná k podpísaniu prevzatia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, žalobkyňa podpísať prevzatie odmietla. Preto sa v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za doručené žalobkyni dňom kedy žalobkyňa prijatie písomností odmietla, t.j. dňa 20.01.2017. Okamžité skončenie pracovného pomeru tak bolo žalobkyni riadne doručené dňa 20.01.2017, kedy žalobkyňa odmietla predmetné písomné okamžité skončenie pracovného pomeru prevziať.
54. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 08.08.2022 vzniesla námietku preklúzie lehoty. Uviedla, že poukazuje na skutočnosť, že subjektívna lehota na ukončenie pracovného pomeru z dôvodu obzvlášť závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorá je dvojmesačná odo dňa kedy sa žalovaný dozvedel o porušení disciplíny žalobkyňou nastala po vyhotovení záverečného protokolu od orgánu, ktorý kontrolu vykonával čo v danom prípade bolo v mesiaci december 2016. Čo sa týka objektívnej lehoty, teda kedy dôvod vznikol poukazujeme na to, že predmetnou kontrolou, kedy sa zriaďovateľ zaoberal faktúrami za obdobie rokov 2015 a 2016 zriaďovateľ zistil nezrovnalosti a na základe toho sa domnievame, že objektívna lehota vzniku protiprávneho konania resp. porušenia disciplíny vznikla a má byť počítaná od roku 2015, teda od vyhotovenia prvej faktúry resp. od skutočného porušenia pravidiel podľa názoru kontrolného orgánu a teda k tomuto porušeniu došlo v roku 2015. Tvrdíme a to aj s poukazom na judikatúru, že od tohto obdobia roku 2015 mala byť počítaná objektívna lehota na vznik dôvodu na ukončenie pracovného pomeru, prípadného so žalobkyňou zo strany žalovanej. Poukazujeme na to, že samotná štatutárna zástupkyňa vtedy zastupujúca žalovaného vôbec nezistila porušenie disciplíny v rámci svojho postavenia u žalovaného a k zisteniu údajného porušenia pracovnej disciplíny štatutárna zástupkyňa prišla až po doručení záverečnej správy zo strany zriaďovateľa. Samotná štatutárna zástupkyňa žiadnym spôsobom v rámci svojej pracovnej povinnosti počas roku 2016 nezistila žiadne porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou. Z uvedených dôvodov sa domnieva, že objektívna lehota jedného roka uplynula v roku 2016 a z tohto dôvodu namieta prekluzívnu lehotu. Z rovnakého uviedla, že trvá na námietke premlčania v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 06.11.2023. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. Je preto potrebné, aby zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o dôvode zakladajúcom možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, najneskôr v rámci objektívnej lehoty do jedného roka od vzniku dôvodu. Ak ide o subjektívnu prekluzívnu lehotu na strane zamestnávateľa, stačí, ak sa o tomto dôvode dozvie bezprostredne alebo vyššie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý je oprávnený tomuto podriadenému zamestnancovi (vo vzťahu ku ktorému sa má okamžite skončiť pracovný pomer) ukladať pracovné úlohy a dávať mu záväzné pokyny. Jednoročná lehota je objektívnou prekluzívnou lehotou, ktorá začína plynúť odo dňa, keď dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru vznikol. Lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru sú hmotnoprávne a prekluzívne. Ich márnym uplynutím zaniká právo na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Objektívnu lehotu môže zamestnávateľ využiť len vtedy, ak sa v rámci subjektívnej lehoty oprávnený nedozvedel o dôvode, ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak sa zamestnávateľ v priebehu dvojmesačnej prekluzívnej lehoty dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru svoje právo nevyužil, nemôže už okamžité skončenie pracovného pomeru uplatniť v rámci jednoročnej objektívnej lehoty. Dodržanie subjektívnej lehoty je potrebné posúdiť k okamihu, keď je okamžité skončenie pracovného pomeru doručované, nie keď je spisované (datované) alebo odosielané. Subjektívna lehota je postačujúca, avšak obvykle interné prešetrovanie porušenia
pracovnej disciplíny trvá dlhšie obdobie, zamestnávateľ sa často ocitá v časovej tiesni. Zamestnávateľ by mal mať preukázané, že zamestnanec zavinene porušil pracovnú disciplínu. Keďže zisťovanie okolností porušenia pracovnej disciplíny nie je v niektorých prípadoch jednoduché a spočiatku má a spočiatku má zamestnávateľ obvykle k dispozícií len určité indície a nemá ešte presné informácie a dôkazy o tom, kedy a ako došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, je dôležité skúmať aj to, kedy sa vlastne reálne dozvie o tom, že zamestnanec porušil pracovnú disciplínu. Je obvyklé, že zamestnávateľ sa dozvie, že k porušeniu nejakej povinnosti došlo, ale nemá istotu, či skutočne k porušeniu došlo a kto za to zodpovedá, a preto začne dôslednejšie šetriť. Až výsledok takéhoto šetrenia (napr. interného auditu, kontroly) je relevantný pre začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty. „Okamih“ resp. deň „dozvedenia sa“ o výsledku tohto interného šetrenia by mal byť dňom podstatným pre začiatok lehoty. Na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 52/2016 bola v čase od 16.11.2016 do 14.12.2016 vykonaná finančná kontrola za účelom dodržiavania podmienok uskutočňovania verejného obstarávania počas obdobia roku 2015 a I. polrok roku 2016. Výsledkom tejto kontroly bol Návrh správy o výsledku finančnej kontroly v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a kontroly verejného obstarávania v rozpočtovej organizácií: Centrum sociálnych služieb - Chmelinec, Púchov, s ktorou sa dňa 21.12.2016 oboznámil vtedajší štatutárny zástupca zamestnávateľa F. B. H. (podpis dňa 21.12.2016 na predmetnom dokumente). Týmto dňom začala plynúť dvojmesačná subjektívna lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, nakoľko bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 20.01.2017, subjektívna lehota bola dodržaná. Čo sa týka jednoročnej objektívnej lehoty, tá začína plynúť odo dňa, keď dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru vznikol. Kontrolovaným obdobím finančnej kontroly Centra sociálnych služieb Trenčianskym samosprávnym krajom bolo obdobie od 01.01.2015 do 30.06.2016. Vzhľadom na to, že žalobkyni bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené dňa 20.01.2017, pochybenia, ktoré sa udiali do 20.01.2016 nemôžu byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru a súd na tieto ani neprihliadol, podstatné obdobie na posúdenie predmetných výsledkov kontroly bolo teda obdobie od 20.1.2016 do 30.06.2016. Podľa judikatúry SR, R 190/1999: „Ak súd pri preskúmavaní rozhodnutia zamestnávateľa zistí, že jedno z viacerých porušení pracovnej disciplíny, za ktoré bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer, nie je dokázané, sám posudzuje, či ostatné porušenia pracovnej disciplíny ešte odôvodňujú okamžité skončenie pracovného pomeru. "
55. Čo sa týka porušení uvedených v listine s názvom „Závažné porušenie pracovnej disciplíny" zo dňa 20.01.2017 (založená v súdnom spise) týkajúcej sa zistení finančnej kontroly TSK, súd mal z vykonaného dokazovania najmä z Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a kontroly verejného obstarávania v rozpočtovej organizácií: Centrum sociálnych služieb - Chmelinec, Púchov, z Opisu pracovných činností žalobkyne zo dňa 24.06.2013, z bodu 11.1, 11.2, 11.3 Pracovného poriadku, z výsluchu svedkyne F. H. za preukázané, že žalobkyňa ako vedúca zamestnankyňa bola zodpovedná najmä za nasledovné zistenia: - vo faktúrach sa vyskytli aj tie druhy potravín, ktoré neboli vysúťažené - v kúpnych zmluvách, súčasťou ktorých sú výstupné jednotkové ceny potravín výhercu elektronickej aukcie (dodávateľa) boli v niektorých prípadoch ceny na faktúrach odlišné, ako tie, ktoré boli pre CSS — Chmelinec ako kupujúceho záväzné, - verejné obstarávanie mraziarenských výrobkov, hydiny, hydinových výrobkov vyhrala v roku 2016 v elektronickej aukcii spoločnosť Mabonex Slovakia, s.r.o.. Predložené skontrolované faktúry boli vystavené dodávateľom INMEDIA, spol. s.r.o., - výberovým spôsobom skontrolované predložené faktúry obsahovali jednotlivé položky potravín, ktoré mali rozličnú sumu ako bola zazmluvnená v cenovej ponuke; - v prípade faktúr kontrolovaných výberovým spôsobom bol na došlých faktúrach č. XXX/ XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX B. J. XXX/XX ako príklad uvedená hodnota rozdielu medzi cenovou ponukou a vyfaktúrovanými cenami v sume 692,00 eur bez DPH; - pri obstarávaní mlieka, mliečnych výrobkov bol podobný spôsob fakturovania taktiež od spoločnosti INMEDIA, spol. s.r.o. a hodnota vyčísleného rozdielu z faktúr č. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XXXXXXXXXXXXX 317,27 eur bez DPH.
56. Podľa judikatúry SR, 21 Cdo 1252/2002: „Pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažne, závažne alebo zvlášť hrubým spôsobom, môže súd prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, a pod. " Súd uvádza, že spornou bola aj výška škody v čase doručovania okamžitého skončenia pracovného
pomeru za rozhodné obdobie od 20.01.2016 do 30.06.2016. Dokazovaním mal súd za preukázané, že v čase doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, bola škoda za rozhodné obdobie od 20.01.2016 do 30.06.2016 vyčíslená v Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a kontroly verejného obstarávania v rozpočtovej organizácií: Centrum sociálnych služieb - Chmelinec, Púchov zo dňa 15.12.2016, na strane 4, kde sa uvádza hodnota rozdielu medzi cenovou ponukou a vyfaktúrovanými cenami v sume 1.009,27 Eur bez DPH (pri faktúrach označených s posledným dvojčíslom 16). A to v prípade faktúr kontrolovaných výberovým spôsobom bol na došlých faktúrach č. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX B. J. XXX/ XX ako príklad uvedená hodnota rozdielu medzi cenovou ponukou a vyfaktúrovanými cenami v sume 692,00 eur bez DPH a pri obstarávaní mlieka, mliečnych výrobkov bol podobný spôsob fakturovania taktiež od spoločnosti INMEDIA, spol. s r.o. a hodnota vyčísleného rozdielu z faktúr č. XXX/XX, J. XXX/ XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX predstavuje 317,27 eur bez DPH. Spolu 1.009,27 Eur bez DPH.
57. K námietkam žalobkyne týkajúcej sa neplatnosti okamžitého skončenia z dôvodu, že celá škoda, ktorá vznikla žalovanému bola následne dobropisovaná súd uvádza, že skutočnosť, že po okamžitom skončení pracovného pomeru sa podarilo žalovanému vyrokovať dobropisom zníženie výšky škody, nemôže byť dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže žalovaný v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru nemohol vedieť, že ďalšími rokovaniami a vyjednávaním sa dobropisom podarí výšku škody znížiť. Je právne irelevantné, že predmetná škoda bola následne dobropisovaná, podstatné v tomto smere pre posúdenie tohto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je skutočnosť, že škoda žalovanému vznikla. Zároveň súd uvádza, že výška škody zistená za obdobie od 20.01.-30.06 tak, ako bola vypočítala TSK v sume 1.009,27 Eur, nebola jediným dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa listiny Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“ zo dňa 20.01.2017, ktorého Prílohou bola písomná listina „Závažné porušenie pracovnej disciplíny“ zo dňa 20.01.2017.
58. Súd zistil, že ďalšími porušeniami žalobkyne uvedenými v listine Závažné porušenie disciplíny zo dňa 20.01.2017 bolo, že v období od 01.04.2016 do 05.06.2016 bola žalobkyňa poverená riadením žalovaného, a to podľa § 5 ods. 9 zákona č. 552/2003 Z. z. na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 31.03.2016, zároveň tomto období bola žalobkyňa štatutárnym zástupcom žalovaného. V uvedenom období žalobkyňa jednak vykonávala finančnú kontrolu z hľadiska jej prípustnosti a vyjadroval sa či je alebo nie je finančná operácia alebo jej časť v súlade s rozpočtom na rok 2016 jednak ako zamestnanec avšak zároveň aj ako vedúci zamestnanec. Svojím podpisom žalobkyňa na platobných poukazoch ako aj na krycích listoch žalovaného potvrdzoval prípustnosť finančných operácií alebo ich častí a následne vlastnoručným podpisom potvrdzoval prípustnosť finančných operácií. To znamená, že žalobkyňa ich kontrolovala aj schvaľovala zároveň. Na platobných poukazoch za toto obdobie figuruje na listinných dokladoch podpis žalobkyne jednak na strane zamestnanca ako aj na strane vedúceho zamestnanca. Tento postup nie je z hľadiska platného legislatívneho rámca zákona o finančnej kontrole prípustný. V prípade došlých faktúr č. M., M., M., M., M. žalobkyňa osobne schválila prípustnosť finančnej operácie nezmluvnému subjektu INMEDIA, spol. s r.o,, so sídlom Námestie SNP 11, 960 01 Zvolen, IČO: 36 019 208 vo veci dodávky, ktorá mala byť predmetom zmluvy mraziarenské výrobky, hydina, hydinové výrobky. Tieto porušenia sú okrem iných uvedené v listine Závažné porušenie disciplíny zo dňa 20.01.2017.
59. Ďalšími porušeniami žalobkyne bolo, že v priebehu mesiaca december 2016 si žalobkyňa osobovala kompetencie štatutárneho zástupcu žalovaného, ktoré jej preukázateľne neprináležali. Viaceré úhrady došlých faktúr boli zrealizované svojvoľne, bez toho aby boli predložené na finančnú kontrolu štatutárnemu zástupcovi, resp. bez ich predchádzajúceho schválenia. Doklady boli štatutárnemu zástupcovi predkladané na schválenie dodatočne, až po tom ako boli jednotlivé finančné operácie zrealizované. Bolo zistené, že vo viacerých prípadoch, keď štatutárny zástupca žalovaného nesúhlasil s pokračovaním finančnej operácie a nedal súhlas na realizáciu platby, žalobkyňa napriek tomu takéto platby svojvoľne zrealizovala.
60. K tvrdeniu žalobkyni, že verejné obstarávanie v mene zamestnávateľa, teda žalovaného nebolo v jej kompetencii a nebola touto činnosťou nikdy poverená, súd uvádza že žalobkyňa zastávala pozíciu vedúca ekonomicko-prevádzkového úseku, na základe opisu pracovných činností vedúcej ekonomicko-prevádzkového úseku zo dňa 24.06.2013 (účinnosť 01.07.2013) žalobkyňa mala povinnosť riadiť ekonomicko-prevádzkový úsek, pričom taktiež bolo povinnosťou žalobkyne, okrem iného, prísne
rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zverený majetok, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Žalobkyňa zároveň ako vedúci pracovník bola povinná v zmysle vyššie citovaného bodu 11.2 Pracovného poriadku „ riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov“. Žalobkyňa na pozícii vedúcej ekonomicko-prevádzkového úseku mala teda vyššiu mieru zodpovednosti, nakoľko bola povinná, okrem iného, aj riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, ktorí boli žalobkyni podriadení. Neobstojí preto tvrdenie žalobkyne, že verejné obstarávanie nebolo v jej kompetencii, keďže zamestnanci zodpovední za verejné obstarávanie patrili do ekonomicko-prevádzkového úseku, v ktorom bola žalobkyňa vedúcou, boli jej podriadenými, a bola povinná ich prácu kontrolovať. Nakoľko žalobkyňa u žalovaného zastávala vysokú pracovnú pozíciu so širokým rozsahom oprávnení, zodpovedal tomu aj vyšší stupeň zodpovednosti oproti bežným zamestnancom, nakoľko bola povinná, okrem iného, aj riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, ktorí boli žalobcovi podriadení. Neobstojí preto tvrdenie žalobkyne, že verejné obstarávanie nebolo v jej kompetencii, keďže zamestnanci zodpovední za verejné obstarávanie patria do ekonomicko-prevádzkového úseku, v ktorom bola žalobkyňa vedúcim, a bola povinná ich prácu kontrolovať. Žalobkyňa bola kompetentnou osobou na vykonávanie finančnej kontroly podľa § 5 ods. 1 písm. c), d) a h) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Na listinách finančnej kontroly žalobkyňa svojím podpisom potvrdzovala prípustnosť finančnej operácie a dávala pokyn na úhradu. Jednou z hlavných povinností vedúcich zamestnancov je riadiť a kontrolovať podriadených zamestnancov. Žalobca bol povinnou osobou na vykonávanie finančnej kontroly, čo je podľa zákona o finančnej kontrole č. 357/2015 Z. z. súhrn činností zabezpečujúcich overovanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti finančných operácií alebo ich častí pred ich uskutočnením, v ich priebehu a až do ich konečného vysporiadania, zúčtovania, dosiahnutia a udržania výsledkov a cieľov finančných operácií alebo ich častí. Výsledky uskutočnenej finančnej kontroly poukázali na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré tvorili obsah pracovnej náplne žalobkyne. Vo viacerých prípadoch boli uhradené faktúry, kde štatutárny orgán pri finančnej kontrole písomne uviedol, že finančnú operáciu nie je možné uskutočniť a ďalej v nej pokračovať, napriek tomu boli úhrady realizované (napr. došlé faktúry XXX/XXXX, XXX/XXXX).
61. Na pojednávaní konanom dňa 06.06.2022 na otázku: mali ste zavedenú aj nejakú internú normu o kontrolách na pracovisku, žalobkyňa odpovedala: nie, nepamätám si že by bola nejaká interná norma o kontrolách. K uvedenému tvrdeniu žalobkyne žalovaný predložil: Smernicu o finančnom riadení a finančnej kontrole s účinnosťou dňa 01.01.2016, Prílohu č. 1 k Smernici o finančnom riadení a finančnej kontrole. Súd poukazuje na skutočnosť, že Smernicu o finančnom riadení CSS- Chmelinec s účinnosťou od 01.02.2015 vypracovala žalobkyňa pani B. a rovnako je tak aj pani B. podpísaná (čl. 469 súdneho spisu). Je to smernica o finančnom riadení finančnej kontrole zo dňa 25.02.2015. Ďalšou v poradí smernicou bola smernica č. 1/2016 (čl. 481) o finančnom riadení finančnej kontrole podpísaná dňa 22.01.2016 pani I.. K tejto smernici bol prijatý dodatok č. 1 zo dňa 01.04.2016 (čl. 491), ktorý bol podpísaný tiež pani B.. Toho času bola pani B. aj poverená riadením žalovaného a zastávala aj funkciu vedúcej ekonomicko-prevádzkového úseku. Dodatok č. 1 bol doplnený dodatkom č. 2 (čl. 491) zo dňa 06.06.2016, ktorý bol podpísaný pani H., ktorá bola poverená riadením žalovaného. Za trvania prac. pomeru so žalobkyňou bola v tejto smernici č. 1/2016 ešte prijatá príloha č. 1 k smernici č. 1/2016 ( čl. 490). Z uvedených dôkazov, najmä v zmysle bodu 2 Prílohy č. 1 vyplýva, že samotná žalobkyňa bola zodpovedná za výkon základnej finančnej kontroly. Samotná smernica hovorí o stanovenom postupe, ktorý musí dodržiavať. Tieto povinnosti jej ako vedúcej zamestnankyne vyplývali so Zákonníka práce a jej pracovnej zmluvy. Na pojednávaní dňa 06.06.2022 žalobkyňa opäť niekoľkokrát uviedla, že jej sa verejné obstarávanie netýkalo a nebola zaň zodpovedná. Súd na to uvádza, že so žalobkyňou nebol rozviazaný pracovný pomer z dôvodu, že by verejné obstarávanie nevykonávala osobne, ale za to že ako vedúca zamestnankyňa na ekonomicko-prevádzkovom útvare nezabezpečila, aby sa verejné obstarávanie vykonávalo riadne a v súlade so zákonom (základné povinnosti vedúceho zamestnanca a to najmä § 82 písm. f) Zákonníka práce). Ako vedúca zamestnankyňa mala teda dohliadať na to, aby zamestnanci vykonávali verejné obstarávanie podľa zákona ale aj podľa smerníc zamestnávateľa, ktoré sama žalobkyňa aj vypracovala a to: Smernica o verejnom obstarávaní zo dňa 01.01.2004 (čl. 422 súdneho spisu), Smernica o verejnom obstarávaní zo dňa 01.12.2007.
62. S poukázaním na inštitút objektívnej zodpovednosti za porušenie povinností vedúceho zamestnanca súd hodnotil všetky vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach. Nedôsledné plnenie povinností vedúceho zamestnanca, ktoré vyplývalo priamo z pracovného zaradenia a rovnako aj z pracovnej náplne žalobkyne malo za následok vznik škody. Žalovaný okamžite ukončil so žalobkyňou pracovný pomer z dôvodu, že žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu, pretože konala v
rozpore s pracovnou povinnosťou vyplývajúcou z jeho pracovnej náplne, a to najmä cit. odsek, „prísne rešpektuje zásady hospodárnosti, šetrí zverený majetok, dodržiava zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu“. Nakoľko v zmysle bodu 11.3 Pracovného poriadku žalovaného sa „za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje najmä nesplnenie si pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne, úmyselné neplnenie príkazov vedúcich pracovníkov alebo odmietnutie ich plnenia“, súd sa stotožnil so žalovaným, že súdom vyššie uvedené porušenia, ktorými žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu boli závažného charakteru a že žalovaný bol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou.
63. Z vykonaného dokazovania a ním zistených skutočností mal súd za preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ splnil všetky zákonom požadované náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré vyžaduje ustanovenie § 70 Zákonníka práce, teda zo strany žalovaného boli splnené zákonné predpoklady ako formálne, tak aj materiálne pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, súd preto vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 danú žalobkyni zo strany žalovaného ako platnú. Podľa súdu žalovaný pri okamžitom skončení pracovného pomeru postupoval zákonným spôsobom a nebol daný dôvod na určenie neplatnosti. Z týchto dôvodov v rozhodnutí vyššie uvedených, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
64. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
65. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol vo veci úspešný v plnom rozsahu, preto súd rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.