Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-4Sa-63-2020.pdf
PDF · 141.76 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-4Sa/63/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v sociálnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX bytom D. XX, XXX XX E., zastúpený: Mgr. Martin Paškala, advokát, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovaného: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 22.06.2020 a rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 20.03.2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 22.06.2020 a rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 20.03.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Z administratívneho konania vyplýva, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2020 žalovaná podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 10. marca 2020. Rozhodnutie odôvodnil § 65 ods. 1, ods. 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pretože doba služobného pomeru v hasičskom zbore nebola zaradená do I. a II. kategórii funkcií, ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa nevzťahuje. Dôchodkový vek bol dovŕšený dňa 12. júla 2010 vo veku 62 rokov. K 12. júlu 2010 získal 3 288 dní obdobia dôchodkového poistenia. K 12. júlu 2010 získal 9 rokov a 3 dni obdobia dôchodkového poistenia. Nárok na starobný dôchodok k 12. júlu 2010 nevznikol, pretože nezískal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-41733-6/2020-VZ zo dňa 27. februára 2020 vyplýva, že bol od 1. mája 2008 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 4. septembra 1972 do 31. augusta 1973 a doba služobného pomeru od 20. septembra 1973 do 30. apríla 2008, t. j. 35 rokov a 229 dní. V uvedenej dobe zamestnanie - funkcia hasič nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií. Pretože získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a bol priznaný výsluhový dôchodok, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. sa doba základnej vojenskej služby od 4. septembra 1972 do 31. augusta 1973 a doba služobného pomeru od 20. septembra 1973 do 30. apríla 2008 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a preto ju pre nárok na starobný dôchodok nehodnotili. Vzhľadom na to, že k 12. júlu 2010 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov, nárok na starobný dôchodok nevznikol, a preto žiadosť o priznanie starobného dôchodku k 10. marcu 2017 bola zamietnutá.
2. Z napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2020 vyplýva, že Generálny riaditeľ žalovanej odvolanie vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie žalovanej. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s rozsudkami krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/138/2011, č. 7So/138/2011, 10So/21/2015, ako aj s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého sa má určiť suma starobného dôchodku účastníka konania za dobu poistenia získanú, tak vo všeobecnom, ako aj osobitnom systéme dôchodkového poistenia s krátením o dobu získanú z osobitného systému sociálneho poistenia, zhodnotenú pre výsluhový dôchodok. Z dôvodu, že účastník konania nezískal dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, dôchodkový vek účastník konania dovŕšil podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dosiahnutím vo veku 62 rokov veku, t. j. 12. júla 2010. K 12. júla 2010 účastník konania získal 3 288 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že k 12. júlu 2010 účastník konania získal 9 rokov a 3 dni obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že k 12. júlu 2010 účastník konania nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, to znamená v rozsahu najmenej 15 rokov, nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-41733-6/2020-VZ zo dňa 27. februára 2020 vyplýva, že účastníkovi konania bol od 1. mája 2008 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v znení neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola účastníkovi konania zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 4. septembra 1972 do 31. augusta 1973 v III., pracovnej kategórii a doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 20. septembra 1973 do 30. apríla 2008 v III. pracovnej kategórii, čo je 35 rokov a 229 dní. Osobitný predpis, na ktorý odkazuje ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 344/2011 Z. z. je zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného teda vyplýva, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Vzhľadom na to, že účastník konania v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. pracovnej kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a výsluhový dôchodok mu aj bol priznaný, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Zamestnanie - funkcia hasič, ktorú účastník konania vykonával, nebola teda v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Účastník konania teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Ani podľa evidenčného materiálu účastníka konania, nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovni, ústredie, nebola doba služby hasiča zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Podľa preukázaného skutkového stavu ak výkon zamestnania hasiča nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby hasiča postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku článok 33 Dohovoru. Nakoľko účastník konania nevykonával službu hasiča vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola účastníkovi konania zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok je 35 rokov a 229 dní, a nakoľko účastník konania bez zohľadnenia tejto doby služby, čo je v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nesplnil podmienku potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok (získal 3 288 dní obdobia dôchodkového poistenia 9 rokov a 3 dni) bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá správne. Vzhľadom na uvedené námietka účastníka konania týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. mája 2008 za výkon zamestnania hasiča a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania hasič nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, z toho
dôvodu pri hodnotení doby služby nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a pri určení sumy dôchodku aplikovať čl. 33 Dohovoru. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby hasiča nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. V odvolaní účastník konania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, nakoľko im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenia odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Predmetný rozsudok č. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012 sa týka skutkovo odlišnej veci, z čoho vyplýva, že nie je možné v prípade účastníka konania postupovať v zmysle uvedeného rozsudku.
3. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 21.07.2023 doručenou správnemu súdu dňa 22.07.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia F. XXX XXX XXXX X z 22.06.2020 a rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 20.03.2020. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.06.2020 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného - rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne - č. XXX XXX XXXX X z 22.06.2020, ktorým ako odvolací orgán podľa § 215 ods. 4 v spojení s § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamieta v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdzuje rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, ústredie - F. XXX XXX XXXX X z 20.03.2020 vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal riadny opravný prostriedok (odvolanie), ktoré žalovaný zamietol napadnutým rozhodnutím. Podaním správnej žaloby si žalobca uplatňuje právo na súdnu ochranu z titulu porušenia jeho základného sociálneho práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré mu je za podrobností ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. dané čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Napadnuté rozhodnutie bolo žalovaným vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (ďalej len „Dohovor č. 128“), ďalej citovanými zákonmi a taktiež v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) zverejnenou napr. v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, pričom žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dohovor č. 128, ktorý je uverejnený v zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., má prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z. a v plnom rozsahu sa vzťahuje na „vec“ žalobcu. Žalovaný nepostupoval v súlade nielen s Dohovorom č. 128, zákonom č. 461/2003 Z. z., ale ani so zákonom č. 328/2002 Z. z., resp. nezohľadnil ustálenú judikatúru súdov vzťahujúcu sa predmetné právne vzťahy. Žalobca má za to, že v prípade zamietnutia jeho žiadosti sa s ním zaobchádza horšie ako s poistencami, ktorí sú dôchodkovo zabezpečení len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, a je pre nepriznanie starobného dôchodku znevýhodnený len z dôvodu, že získal dávku v osobitnom systéme sociálneho poistenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z.), no nezískal v systéme všeobecnom (podľa zákona č. 461/2003 Z. z.). Žalobca jeho žiadosťou sa u Sociálnej poisťovne (žalovaný) domáhal priznania starobného dôchodku za odpracované roky (tzv. časť civilnú), t. j. za doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby služby v Hasičskom a záchrannom zbore (a jeho predchodcoch), ktorá mu nebola zhodnotená pre výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Má za to, že § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj napriek tomu, že mu bol priznaný tzv. výsluhový dôchodok ako príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru, keďže dovŕšil dôchodkový vek. Taktiež má za to, že splnil zákonnú podmienku nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nielen dobu poistenia vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Zhodnotenie doby, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok, nemá žiaden vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku. Zhodnotením doby, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok, dochádza iba k tej skutočnosti, že aj so započítaním doby dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. spĺňa jednu z kumulatívnych podmienok, ktorou je minimálna doba dôchodkového poistenia, čo predstavuje minimálne 15 rokov. Ako uvádza NS SR, až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Poukázal na ustálený právny názor NS SR v obdobnej veci (vyjadreným napríklad v jeho rozsudku spis. zn. 9So/138/2011, rozsudku spis. zn.
7So/138/2011 či rozsudku spis. zn. 10So/21/2015), rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 2Sd 98/2013, rozsudok NS SR sp. zn. 9So 138/2011, rozsudok NS SR sp. zn. 9So 74/2014, rozsudok NS SR spis, zn. 9So 137/2016 z 30.05.2018, v ktorého odôvodnení poukázal na právny názor, ktorý zaujal v obdobnej veci v rozsudku NS SR č. 7So/138/2011 z 15.08.2012. Poukázal aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR (napr. PL. ÚS 36/95, I. ÚS 8 7/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 192/06, III. ÚS 341/07. Na podporu uvedených záverov žalobca poukázal aj na judikatúru NS SR, napr. spis, zn. 5Sžo 195/2010, rozsudok spis. zn. 10So/21/2015 z 30.03.2016 vyhlásený NS SR pri rozhodovaní o odvolaní v obdobnej právnej veci. Žalobca má za to, že Sociálna poisťovňa mala v jeho veci pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 a cit. zákonmi a tento krátiť primerane k dobe trvania jeho služobného pomeru, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku. Poukazuje tiež na to, že sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bolo až do 31.12.2007 riešené vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (podľa zákona č. 461/2003 Z. z.). Príslušník tohto zboru (hasič) a jeho zamestnávateľ (služobný úrad) až do 31.12.2007 odvádzal poistné aj na dôchodkové poistenie, z ktorého sa uhrádzajú dôchodkové dávky (starobný dôchodok) do príslušných fondov Sociálnej poisťovne v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., ktoré po schválení zákona č. 519/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný od 01.01.2008) zostalo naďalej v Sociálnej poisťovni, tzn. nebolo prevedené na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Aj z uvedeného tak bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že v prípade žalobcu žalovaný mal na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. zhodnotiť nielen dobu dôchodkového poistenia získanú do 31.12.2007 tak, ako to vyplýva aj z § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (vzhľadom na skutočnosť, že disponuje poistnými odvodmi), ale aj dobu trvania služobného pomeru, ktorú získal od 01.01.2008 do skončenia služobného pomeru, tzn. že sa zhodnocuje celková doba dôchodkového poistenia. Príslušník Hasičského a záchranného zboru a jeho zamestnávateľ, služobný úrad až do 31.12.2007 odvádzal poistné aj na dôchodkové poistenie, z ktorého sa uhrádzajú dôchodkové dávky (starobný dôchodok) do príslušných fondov Sociálnej poisťovne v súlade s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré po prijatí zákona č. 519/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 519/2007 Z. z“) účinný od 01.01.2008, zostalo naďalej v Sociálnej poisťovni, tzn. nebolo prevedené na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobca sa vo svojej žiadosti nedomáhal priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií, ale z dôvodu, že splnil tak dobu dôchodkového poistenia ustanovenú v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., tzn. minimálne 15 rokov doby dôchodkového poistenia, ako aj skutočnosť, že dovŕšil fyzický vek ustanovený v § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.11.2023 uviedol, že na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 10. marca 2020, žalovaná rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. marca 2020 tak, že žalobcovi podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku, pretože nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 15. apríla 2020, doručené žalovanej ústredie dňa 17. apríla 2020, v ktorom uviedol, že žalovaná nepostupovala v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v znení neskorších predpisov. Ďalej poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s rozsudkami krajských súdov, rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9SO/138/2011, č. 7SO/138/2011 a č. 10So/21/2015, ako aj s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“). Generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodnutím F. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna 2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovanej, ústredie F. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. marca 2020. Proti rozhodnutiu žalovanej, ústredie a rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu. Právny zástupca žalobcu v správnej žalobe uviedol totožné námietky, ktoré uviedol v odvolaní podanom proti rozhodnutiu žalovanej, ústredie F. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. marca 2020, s ktorými sa žalovaná vysporiadala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej F. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna 2020, tak, že žalobca bez zohľadnenia doby služby v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nesplnil podmienku potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, doba služby hasiča nebola zaradená vo zvýhodnenej kategórií funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, nebolo možné v prípade žalobcu postupovať podľa ustálenej
judikatúry súdov a aplikovať čl. 33 Dohovoru. S námietkami žalobcu sa žalovaná nestotožňuje, považuje ich za nedôvodné, pričom žalovaná opakovane uvádza, že jej postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. K námietke právneho zástupca žalobcu, v ktorej poukazuje na obdobné prípady, o ktorých rozhodovali krajské súdy žalovaná uvádza, že sa nejedná o rozhodnutia súdov najvyššej inštancie. Žalovaná poukazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých rozsudkoch uvádza, že nárok na znížený dôchodkový vek podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov vzniká len v prípade, ak poistenec získa potrebnú dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a takéto zamestnanie trvá do 31. decembra 1999, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, na ktorý poukazuje žalobca v odvolaní a právny zástupca v správnej žalobe žalovaná uvádza, že predmetný rozsudok sa skutkovo týka odlišnej veci, a teda netýka sa žalobcu, z čoho vyplýva, že nie je možné v prípade žalobcu postupovať v zmysle uvedeného rozsudku. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej F. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna 2020 a trvá na správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. marca 2020. Žalovaná má zato, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný v podanom vyjadrení k správnej žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na predmetnú vec a nesprávnym aplikovaním všeobecne záväzného právneho predpisu, a to zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako aj záväzných právnych názorov a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobcovi zamietol žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Žalobca má naďalej za to, že ako žiadateľ o priznanie starobného dôchodku splnil podmienky na jeho priznanie ustanovené cit. zákonom č. 461/2003 Z. z. a žalovaný neakceptoval skutočnosť, že v čase podávania žiadosti žalobca splnil týmto zákonom ustanovené obidve podmienky, a to dôchodkový vek a poistnú dobu minimálne 15 rokov. V tejto súvislosti žalobca opakovane poukazuje na v správnej žalobe uvedené rozsudky NS SR, najmä rozsudok spis, zn. 9So/137/2016 z 30.05.2018. Žalobca v zhode s dôvodmi uvedenými v správnej žalobe považuje opakovane za potrebné poukázať na to, že napadnuté rozhodnutie bolo žalovaným vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (ďalej len „Dohovor č. 128“), ďalej v žalobe citovanými zákonmi a taktiež v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR zverejnenou napr. v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, pričom žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti žalobca poukazuje predovšetkým na to, že podľa ustanovenia čl. 1 ods. 2 ústavy Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvu, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzku. Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 5 ústavy medzinárodné zmluvu o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvu, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvu, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dohovor č. 128, ktorý je uverejnený v zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., má prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z. a v plnom rozsahu sa vzťahuje na „vec“ žalobcu. Podanou žiadosťou sa žalobca u žalovaného domáhal priznania starobného dôchodku za odpracované roky (tzv. časť civilnú), t. j. za doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby služby v Hasičskom a záchrannom zbore (a jeho predchodcoch), ktorá mu nebola zhodnotená pre výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Má za to, že zákon č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj napriek tomu, že mu bol priznaný tzv. výsluhový dôchodok ako príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru, keďže dovŕšil dôchodkový vek. V závere k dôvodom či skôr vysvetleniu žalovaného, pre ktoré zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku, žalobca poznamenáva, že z hľadiska ním uplatňovaného práva na ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe je takáto právna argumentácia účelová, ktorá nezodpovedá zásadám právneho štátu a spôsobuje nezákonnú diskrimináciu starobných dôchodcov z radov bývalých profesionálnych hasičov v tejto oblasti právnych vzťahov. V tejto súvislosti
žalobca považuje za potrebné a relevantné opakovane poukázať i na to, že sa vo svojej žiadosti nedomáhal priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií funkcií alebo pracovných kategórií (čo uvádza žalovaný vo vyjadrení), ale z dôvodu, že podľa jeho názoru splnil dobu dôchodkového poistenia ustanovenú v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., tzn. minimálne 15 rokov doby dôchodkového poistenia, a dovŕšil fyzický vek ustanovený v § 65 ods. 2 tohto zákona.
6. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci, o ktorej rozhodol postupom podľa § 137 ods. 4 SSP a podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil nasledovne:
7. Správny súd v Bratislave ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa ust. § 199 a nasl. ustanovenia SSP vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania podľa§ 107 ods. 2 SSP a za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového orgánu zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP.
8. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
9. Podľa ust. § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
10. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
11. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
13. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
14. Podľa ust. § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a, § 274 neustanovuje inak.
15. Podľa ust. § 255 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba, získané pred 01. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
17. Podľa ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
19. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca dosiahol dôchodkový vek a tak podal žiadosť o starobný dôchodok.
20. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok Ministerstvom vnútra SR, ktorého je poberateľom, a to od 01.05.2008. Ďalej nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné, že žalobca dobu služby mal zohľadnenú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z.
21. Z ustanovenia § 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 01. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Hasičského a záchranného zboru („hasič“). V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.
22. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia/zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia.
23. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
24. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia, sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
25. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby).
26. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
27. Sporným v súvislosti so žiadosťou žalobcu o priznanie starobného dôchodku bola doba poistenia podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého okrem dosiahnutého dôchodkového veku zákon na priznanie starobného dôchodku vyžaduje podmienku dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. Rozpor medzi žalobcom a žalovaným bol teda v dobe dôchodkového poistenia. Prvostupňový orgán a žalovaný ako odvolací orgán boli názoru, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, z ktorého titulu bola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietnutá, pretože v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého bola zhodnotená celá doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradená do III. pracovnej kategórie, a preto nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok.
28. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby, resp. trvanie služobného pomeru žalobcu v Hasičskom a záchrannom zbore nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
29. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorá skutkovo-právna situácia v prípade žalobcu nenastala. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zohľadnili len prvú časť z citovaných ustanovení § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a neprihliadali na to, že žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.
30. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
31. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, pretože podľa jeho názoru, v súvislosti so žiadosťou o priznanie starobného dôchodku splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t.j., keď dosiahol dôchodkový vek a bol dôchodkovo poistený minimálne 15 rokov.
32. Žalobca namietal nesprávnosť postupu žalovaného a prvostupňového orgánu, ak celková doba dôchodkového poistenia podľa žalobcu nebola zhodnotená v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a správnych súdov.
33. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj prevažujúcej rozhodovacej činnosti správnych súdov vyplýva, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128.
34. Správny súd má za to, že nebol správny postup žalovaného, pokiaľ pri celkovej dobe dôchodkového poistenia nezobral do úvahy zamestnanie žalobcu v služobnom pomere v Hasičskom a záchrannom zbore len z toho dôvodu, že nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií.
35. Správny súd sa nestotožnil s postupom žalovaného a prvostupňového orgánu, pokiaľ dobu služby v Hasičskom a záchrannom zbore v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok nehodnotil ako dobu dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok.
36. Správny súd v zhode s tvrdením žalobcu v podanej žalobe poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011, z ktorého vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta, vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.
37. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa ust. § 65 zákona č. 461/2003Z.z. mal podľa názoru správneho súdu žalovaný hodnotiť celkovú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom ako aj v osobitnom systéme.
38. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva nutnosť započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a určenie jeho výšky.
39. Najvyšší súd Slovenskej republiky súčasne uviedol, že takto určenú sumu starobného dôchodku je možné len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniacej po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Skutočnosť, že išlo o poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre tento záver rozhodujúca ani podstatná, pretože nároky vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len s možnosťou zníženia dôchodkového veku. Uvedené však nemá vplyv na zistenie obdobia dôchodkového poistenia poistenca zo všetkých systémov dôchodkového poistenia, v ktorých tieto doby získal.
40. Priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje to, aby obdobie výkonu služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore bolo zhodnotené za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. pre nárok na starobný dôchodok. Inými slovami, zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.
41. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011 bolo publikované rozhodnutie NS SR sp. zn. 9So/214/2008 z 28.10.2009, ktoré sa týkalo obdobnej veci, ako je preskúmavaná, z ktorého právna veta znie: „Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení/zabezpečení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.“..... „Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“.
42. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 bol publikovaný rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011, podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. O sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby aj hasiča) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.
43. Žalobca správne poukazoval na konštantnú judikatúru NS SR v obdobných veciach, v ktorých bolo potrebné posúdiť vznik nároku na starobný dôchodok poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.
44. Žalovaný je rozhodnutiami NS SR viazaný k aplikácii takého výkladu zákona o sociálnom poistení, ktorý bol založený na právnom názore, že je potrebné pre účely stanovenia starobného dôchodku poistenca, ktorý je výsluhovým dôchodcom, do dôb poistenia zahrnúť aj dobu, ktorá bola zhodnotená v osobitnom systéme pre výsluhový dôchodok, vrátane dosiahnutých hrubých zárobkov. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl.
33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby najviac však o sumu výsluhového dôchodku.
45. Správny súd považuje za neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom.
46. Doterajšia judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. a II. pracovnej kategórii v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016). Zohľadnenie I. a II. pracovnej kategórie má význam pri posudzovaní dôchodkového veku poistenca.
47. I keď niektorá uvádzaná judikatúra riešila sociálne zabezpečenie vojakov a policajtov, tým, že od 01.01.2008 bol pojem policajt v § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. rozšírený aj na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorým tiež patrí výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, vzťahuje sa na nich rovnako.
48. Správny súd má za to, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. mal orgán verejnej správy zhodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia.
49. Pokiaľ žalovaný ako aj prvostupňový orgán postupovali tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. vylúčili hodnotenie doby jeho poistenia, ktorú získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), malo to za následok nesprávne právne vyhodnotenie.
50. Správny súd sa nestotožnil so záverom a postupom žalovaného, pokiaľ obdobie trvania služobného pomeru žalobcu v Hasičskom a záchrannom zbore, ak nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, nebolo zhodnotené ako doba pre nárok na starobný dôchodok. Takýto postup, rozhodnutie žalovaného nemá oporu v právnej úprave a ani v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Nebol správny právny názor žalovaného a prvostupňového orgánu, pokiaľ obdobie trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore, ak nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií a žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.05.2008, na nárok ktorého bola zhodnotená celková doba výkonu služby v Hasičskom a záchrannom zbore zaradená do III. pracovnej kategórie, nebolo možné podľa záverov žalovaného a prvostupňového orgánu v zmysle § 255 ods. 5 zákona č.461/2003 Z.z. toto obdobie trvania služobného pomeru zhodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok.
51. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa, ústredie opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku, vyhodnotí dobu dôchodkového poistenia žalobcu tak, aby zohľadňovala nielen závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj názor vyjadrený správnym súdom v tomto rozsudku.
52. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 175 ods.1 SSP. V súdnom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne správny súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku za aplikácie ust. § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 písm. c) SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).