Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/34/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpený JUDr. Peter Čurilla, advokát, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., 2/ B-LINE, a. s., so sídlom Petöfiho 20, 080 01 Prešov, IČO: 43 849 873, obaja žalovaní 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Ernest Vokál, advokát, so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, o zaplatenie 7.800,- eur s príslušenstvom, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -163 zo dňa 7.6.2023 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 2/ v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. – 163 v I. výroku zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 7.800,-eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 20.10.2022 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v II. výroku žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, v III. výroku vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, a v IV. výroku žalobcovi voči žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84 %.

2. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2022 žiadal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 7.800,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 17.12.2020 do zaplatenia. Žalobca dňa 13.08.2020 v snahe uplatniť si po dedičoch svojho nebohého brata dedičské právo k majetku, ktoré patrilo do dedičstva po ich nebohej matke a zistiť skutočnosti ohľadom kúpnej ceny, ktorú matka žalobcu získala predajom nehnuteľnosti a z nájomných zmlúv, ktorú sumu nespotrebovala za života, ale bola bratom žalobcu prevedená na jeho bankový účet, udelil plnomocenstvo žalovanému 1/, aby ho tento zastupoval pred Okresným súdom Prešov, Košice, Okresným úradom Košice-okolie a Národnou diaľničnou spoločnosťou vo veci dedičských konaní po právnej predchodkyni, ako aj nebohom bratovi. Podľa žalobcu žalovaný 1/ s odôvodnením potreby zálohy k dedičskému konaniu si od neho vyžiadal postupne zálohy v celkovej výške 7.800,- eur, príjmové pokladničné doklady však boli vystavené žalovaným 2/. Zo strany žalovaného 1/ nedošlo k špecifikácii potreby vyššie uvedených finančných prostriedkov, ani k žiadnemu odôvodneniu ich vynakladania a k žiadnemu vyúčtovaniu. Žalobcovi tak nie je známa samotná činnosť a aktivita žalovaného 1/, pričom doposiaľ nedošlo k žiadnemu ,,odpočtu“ jeho údajnej činnosti. Žalobca tú skutočnosť, že príjmové pokladničné doklady sú vystavené spoločnosťou

žalovaným 2/ si všimol až z podnetu právneho zástupcu a s poukazom na túto je daná pasívna legitimácia žalovaného 2/ a je odôvodňovaná len potrebou istoty. Žalobca v zabezpečení a ochrane svojich záujmov splnomocnil len žalovaného 1/, čo jasne vyplýva z obsahu samotného plnomocenstva.

3. Žalovaní vo vzťahu k žalovanému 1/ vzniesli námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže od začiatku bolo nepochybné, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu so spoločnosťou B-LINE a z príjmových pokladničných dokladov je zrejmé, že tieto boli uhradené spoločnosti a nie fyzickej osobe. Žalovaní vo svojej obrane poukázali, že dňa 13.08.2020 uzatvoril žalobca so žalovaným 2/ ústnu príkaznú zmluvu, ktorou zaviazal zabezpečiť pre neho uplatnenie pohľadávky v dedičskom konaní, ako aj vykonať činnosti smerujúce k vyporiadaniu časti pozemku KNC č. 1375/72 k. ú. E., a preto sa dohodol sa so žalovaným v 2/, aby zistil skutočnú výšku vyplatených finančných prostriedkov prostredníctvom kontaktov v NDS a. s. a následne túto uplatnil v dedičskom konaní. Zároveň sa dohodli, že zabezpečí vyporiadanie vyššie uvedeného pozemku vrátane rokovaní s vlastníkmi susedných pozemkov za účelom prístupu k tejto parcele. Za tým účelom udelil žalobca žalovanému 2/ plnomocenstvo a nemôže súhlasiť s tým, že udelil toto plnomocenstvo žalovanému 1/. Z formulácie plnomocenstva je pre žalovaných nepochybné, že splnomocňuje D. E. ako predsedu predstavenstva. Za zariadenie tejto záležitosti si zmluvné strany podľa dohodli odmenu vo výške 7.800,- eur, ktorá bola vyplatená postupne. Žalovaný 2/ v zmysle tejto dohody zabezpečil pre žalobcu zistenie výšky sumy, ktorá bola vyplatená matke žalobcu, a ktorá nebola predmetom dedenia a následne bola táto suma prihlásená ako pohľadávka do dedičského konania po bratovi žalobcu, keďže tento zomrel, pričom prihlásenie pohľadávky podpísal samotný žalobca, čím vyjadril súhlas s takýmto postupom. Žalovaný 2/ sa následne opakovane domáhal informácií v dedičskom konaní, resp. kópie dedičského spisu. Súčasne žalovaný 2/ sprostredkoval pre žalobcu uzatvorenie nájomnej zmluvy s NDS vo vzťahu k časti jeho parcely KNC č. 1375/72 a to spätne za obdobie od 01.11.2016 do 30.06.2020. Preto žalovaní vyplatenie sumy 7.800,- eur nepovažujú za bezdôvodné obohatenie, keďže bolo vyplatené na základe platného právneho dôvodu.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:

- žalobca dňa 13.08.2020 splnomocnil D. E. s uvedením jeho dátumu narodenia, rodného čísla, bydliska a čísla občianskeho preukazu s označením konateľa spoločnosti B-LINE a. s., aby ho v jeho mene zastupoval pred Okresným súdom v Prešove a Košiciach, Okresným úradom Košice - okolie a Národnou diaľničnou spoločnosťou a. s. vo veci dedičských konaní, náhradných dedičských konaní po D. B. zomrelej dňa 18.02.2018 a F. B. zomrelého v auguste roku 2020 s tým, aby vykonal všetky úkony a podpísal všetky listiny s tým spojené.

- podľa príjmových pokladničných dokladov spoločnosť B-LINE a. s. prevzala od žalobcu zálohy k dedičskému konaniu a to dňa 13.08.2020 a 21.08.2020 vo výške 1.200,- eur, 23.09.2020 vo výške 2.200,- eur, 08.10.2020 vo výške 2.200,- eur a 16.12.2020 vo výške 1.000 eur.

- žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nebohá mama mala dostať druhú časť peňazí kúpnej ceny za pozemky odpredané Národnej diaľničnej spoločnosti. Pán E. mu oznámil, že to vyrieši a potom sa dohodnú na tom, aká odmena mu bude vyplatená. Nič nevybavil, avšak on mu postupne vyplatil celkovo sumu 7.800,- eur. Povedal mu, že bude postačovať záloha 1.000,- eur, avšak ako prvú mu následne vyplatil zálohu 1.200,- eur. Pri každom vyplatení zálohy mu povedal, že vec je v riešení, že potrebuje finančné prostriedky v súvislosti s kontaktovaním košickej pobočky Národnej diaľničnej spoločnosti a. s., neskôr banskobystrickej a následne popradskej. Nikdy mu neoznámil, aké činnosti v zmysle predloženej plnej moci realizoval. Nie je pravdou, že by plnú moc udelil obchodnej spoločnosti, táto bola udelená iba pánovi E. ako fyzickej osobe a aj jemu odovzdával všetky zálohy. Až neskôr si všimol, že sa na príjmovom pokladničnom doklade nachádza pečiatka spoločnosti B-LINE. Pokiaľ si pamätá, bola tam uvedená ulica Petöfiho 20, kde býva aj pán E.. O tom, že tam sídli aj jeho spoločnosť, vedel iba z počutia a nikdy na uvedenej adrese nebol.

- žalovaný 1/, ktorý má zároveň postavenie predsedu predstavenstva žalovaného 2/ uviedol, že so žalobcom ich zoznámil spoločný známy s tým, že mu prisľúbil, že spoločnosť žalovaného 2/ mu poskytne pomoc v súvislosti s prihlásením pohľadávky titulom nevyplatenej časti kúpnej ceny po jeho nebohej matke v dedičskom konaní po jeho nebohom bratovi a tiež pomoc po komunikácii s Národnou diaľničnou spoločnosťou k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a súčasne vyrieši otázku prístupu k dotknutej parcele aj s vlastníkmi okolitých pozemkov za účelom zabezpečenia jej ďalšieho predaja. Následne došlo k podpisu plnej moci, z ktorej je nepochybne zrejmé, že žalobca splnomocnil žalovaného 2/ nie žalovaného 1/. Žalobcovi bolo vysvetlené, že ho pri týchto úkonoch bude zastupovať žalovaný 2/ a v prípade, ak tomu nerozumel, mohol požiadať o vysvetlenie. Taktiež z predložených príjmových pokladničných

dokladov vyplýva, že tieto boli vystavené spoločnosťou žalovaného 2/ a on ako predseda predstavenstva bol oprávnený za spoločnosť tieto peňažné prostriedky preberať. Medzi žalovaným 2/ a žalobcom bola dohodnutá ústnym spôsobom príkazná zmluva na zabezpečenie vyššie uvedených činností za odmenu 7.800,- eur, ktorá bola vyplatená po častiach. Pri každom preberaní zálohy bolo žalobcovi vysvetlené, aké činnosti boli doposiaľ vykonané. Na otázku právneho zástupcu žalobcu však nevedel vysvetliť, aké konkrétne činnosti vykonal pri prebratí záloh. Ďalej dodal, že spoločnosť žalovaného 2/ po komunikácii s Národnou diaľničnou spoločnosťou a. s. zabezpečila pre žalobcu uzatvorenie nájomnej zmluvy; otvorenie účtu v G. G. a .s., na ktorý mu bolo vyplatené dohodnuté nájomné; samotné overenie podpisu žalobcu na uvedenej zmluve na notárskom úrade JUDr. Marušina a v súčasnej dobe realizuje úkony v súvislosti s prístupom na parcelu v predmete nájmu. Finančné prostriedky, ktoré spoločnosť žalovaného 2/ prevzala boli riadne zaúčtované v jej účtovníctve.

- žalovaní predložili podania realizované v rámci dedičského konania a to prihlásenie pohľadávky zo dňa 23.09.2020 bez uvedenia výšky; podanie zo dňa 25.09.2020, ktorým bola upresnená výška prihlásenej pohľadávky v sume 12.129,90 eur, ďalej podanie zo dňa 08.10.2020 označenú ako výpoveď vo veci pohľadávky, žiadosť o informáciu o prihlásenej pohľadávke zo dňa 02.07.2021 spolu so žiadosťou o kópiu dedičského rozhodnutia zo dňa 06.07.2021.

- v súvislosti s uzatvorením nájomnej zmluvy a zisťovaním výšky vyplatenej kúpnej ceny za pozemok jeho nebohej matke žalovaní predložili e-mailovú komunikáciu s Národnou diaľničnou spoločnosťou spolu s kópiou nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 08.02.2021 v predmete nájmu spoluvlastníckeho podielu žalobcu parcely 1375/72 s tým, že za obdobie od 01.11.2016 do 30.06.2020 bude žalobcovi vyplatené nájomné vo výške 288,20 eur.

- z obsahu spisu v dedičskom konaní po nebohej matke žalobcu vyplýva, že žalovaní nerealizovali žiadne úkony v uvedenom dedičskom konaní a v spise boli realizované právne úkony popísané žalovaným 1/ s výnimkou podania zo dňa 08.10.2020.

- zo správy Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. zo dňa 2.1.2023 vyplýva, že majetkovo-právne usporiadanie pozemkov potrebných pre stavbu diaľnice D1 Budimír - Bidovce, súčasťou ktorého bolo aj uzatvorenie nájomnej zmluvy, zabezpečovala spoločnosť GEOPLÁN s. r. o.. Majetkovo- právne usporiadanie vykonávala uvedená spoločnosť ako zhotoviteľ na základe zmluvy o dielo. Po ukončení účinnosti zmluvy bola Národnej diaľničnej spoločnosti odovzdaná iba podpísaná nájomná zmluva spolu s čestným prehlásením o čísle účtu, ktoré podpísal žalobca, pričom jeho podpis bol úradne osvedčený. Súvisiaca dokumentácia teda napr. komunikácia s vlastníkom Národnej diaľničnej spoločnosti odovzdaná nebola.

- spoločnosť GEOPLÁN spol. s r. o. odpoveďou zo dňa 28.3.2023 uviedla, že všetky úkony majetkovo- právneho usporiadania vykonávala firma GEODETICCA s. r. o., ktorá spracovala všetku agendu okolo tejto nájomnej zmluvy, vrátane vyhotovenia, odoslania zmluvy a komunikáciu s vlastníkom. Všetky podpísané zmluvy a listiny, ako napr. čestné prehlásenie o čísle účtu, na ktoré má byť vlastníkovi zaslaná náhrada, vlastníci posielali priamo na adresu NDS a. s.. Nemajú preto vedomosť o tom, či uzatvorenie zmluvy bolo podmienené aktívnou účasťou žalovaných.

- zo živnostenského registra vyplýva, že žalovaný 1/ je živnostníkom v oblasti obchodnej činnosti v rozsahu voľnej živnosti, ďalej v oblasti sprostredkovania obchodu a služieb, podnikateľského poradenstva a organizovania usporadúvania kurzov, seminárov a školení.

- spoločnosť žalovaného 2/ má v predmete činnosti sprostredkovanie obchodu, výroby a dopravy, podnikateľské poradenstvo, realitnú činnosť, organizovanie dobrovoľných dražieb, sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb, kúpu tovaru, čistiace a upratovacie služby a organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. , , , , a , , až 3, až 3, , ods. 1 a , .

6. Súd prvej inštancie za nespornú skutočnosť ustálil udelenie plnej moci žalobcom dňa 13.08.2020 na zastupovanie pred Okresným súdom Prešov a Košice, Okresným úradom katastrálnym odborom Košice-okolie a Národnou diaľničnou spoločnosťou a. s. vo veci dedičských a náhradných dedičských konaní po poručiteľoch a to matke a bratovi žalobcu. Za spornú otázku súd prvej inštancie považoval, ktorému zo žalovaných bola uvedená plná moc udelená, keďže podľa žalobcu bola plná moc udelená žalovanému 1/ ako fyzickej osobe a podľa žalovaných žalovanému 2/.

7. K uvedenej spornej otázke súd prvej inštancie mal za nepochybné, že písomné vyhotovenie plnej moci zabezpečoval žalovaný 1/ a podľa jeho názoru z jazykového vyjadrenia plnomocenstva vyplýva,

že postavenie splnomocnenca na základe plnej moci zo dňa 13.08.2020 mal výlučne žalovaný 1/, keďže tento bol označený identifikačnými údajmi fyzickej osoby, teda dátumom narodenia, rodným číslom, miestom bydliska, ako aj číslom občianskeho preukazu. Uvedenie, že žalovaný 1/ je konateľom spoločnosti žalovaného 2/, súdu prvej inštancie nepostačovalo pre záver, že toto plnomocenstvo bolo udelené uvedenej obchodnej spoločnosti, pričom dodal, že žalovaný 1/ opakovane deklaroval svoju odbornú spôsobilosť napriek neexistencii právnického vzdelania a preto ako osobe dlhoročne pôsobiacej na podnikateľskom trhu mu muselo byť známe, že pri označení právnickej osoby ako splnomocnenca sa táto označuje obchodným menom, sídlom, prípadne identifikačným číslom. Zároveň z obsahu splnomocnenia vyplýva, že žalovaný 1/ má mať postavenie konateľa spoločnosti napriek tomu, že štatutárnym zástupcom akciovej spoločnosti je vždy predseda predstavenstva. Záver, že postavenie splnomocnenca mal žalovaný 2/ súd prvej inštancie nevedel vyvodiť ani z listín predložených žalovanými, v ktorých figuruje označenie žalovaného 2/, keďže príkazník môže zveriť vykonanie príkazu aj inému subjektu.

8. Za ďalšiu spornú otázku súd prvej inštancie označil aj dohodu o odmene, ktorá podľa žalovaných bola vo výške 7.800,- eur, pričom žalobca existenciu takejto dohody, teda o odmene príkazníka, popieral. Súd prvej inštancie ustálil, že v zmysle živnostenského oprávnenia žalovaný 1/ nemohol poskytovať právne služby, ani realitnú činnosť, potom nárok na odmenu v zmysle ust. mal iba za predpokladu existencie dohody medzi príkazcom a príkazníkom. Lenže podľa súdu prvej inštancie žalovaný 1/ súdu nepredložil, resp. neoznačil akýkoľvek dôkaz preukazujúci, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna dohoda o odmene príkazníka v zmysle ust. .

9. Žalovaní tiež tvrdili, že dňa 13.08.2020 bola uzatvorená príkazná zmluva, ktorou sa príkazník zaviazal príkazcovi, teda žalobcovi zabezpečiť preňho záležitosť a to uplatnenie pohľadávky v dedičskom konaní, ale aj vykonať činnosti smerujúce k vyporiadaniu časti pozemku KNC č. 1375/72 k.ú. E.. Z predložených príjmových pokladničných dokladov však súdu prvej inštancie nevyplynulo, že by prijaté finančné prostriedky od žalobcu mali charakter odmeny z príkaznej zmluvy, keďže vo všetkých prípadoch boli tieto sumy prijaté s označením, že ide o zálohy v súvislosti s dedičskými konaniami alebo s označením nároku k dedičskému konaniu. Zálohy prijaté podľa pokladničných dokladov dňa 13.8.2020 a dňa 21.8.2020 podľa súdu prvej inštancie nemohli mať charakter odmeny v zmysle ust. , keďže prvým úkonom bolo podanie adresované do dedičského spisu až dňa 23.09.2020. Súd prvej inštancie tiež ustálil, že pokiaľ príkazník vykonával úkony smerujúce k uplatneniu pohľadávky žalobcu v dedičskom konaní po nebohom bratovi vedenom pod sp. zn. , ktoré bolo právoplatne skončené 19.04.2021, potom žalovaným tvrdená príkazná zmluva v uvedenej časti zanikla v zmysle ust. v spojení s ust. najneskôr ku dňu kedy bolo žalovanému 2/ doručené rozhodnutie o dedičskom konaní, v zmysle ktorého dedičia po nebohom bratovi žalobcu jeho pohľadávku neuznali. S poukazom na právnu úpravu súd prvej inštancie následne uzavrel, že keďže dňa 02.07.2021 bolo žalovanému 2/ doručované oznámenie, že pohľadávka žalobcu uznaná nebola, a až splnením príkazu by príkazníkovi, teda žalovanému 1/, mohol vzniknúť nárok na dohodnutú odmenu v zmysle ust. , peňažné prostriedky, ktorých úhradu žalobca realizoval v roku 2020, môžu mať tak iba charakter prostriedkov podľa ust. ako nevyhnutné na splnenie príkazu.

10. Podľa žalovaného 1/ uvedené platby predstavovali aj odmenu na základe príkaznej zmluvy aj v súvislosti s konaním s Národnou diaľničnou spoločnosťou a. s., lenže súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by z obsahu plnomocenstva vyplývalo oprávnenie žalovaného 1/ zabezpečiť uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi žalobcom a Národnou diaľničnou spoločnosťou k parc. KNC 1375/72 k. ú. E. so zabezpečením prístupu k nej po komunikácii s Národnou diaľničnou spoločnosťou a. s., ako aj vlastníkmi okolitých pozemkov. Preto súd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením žalovaného 1/, že v platbách podľa príjmových pokladničných dokladov bola kumulovaná aj odmena za uzatvorenie nájomnej zmluvy, ako aj za činnosti smerujúce k zabezpečeniu prístupu k parcele v predmete nájomnej zmluvy. Z obsahu príjmových pokladničných dokladov súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že platby realizované žalobcom boli určené výlučne k pohľadávke uplatňovanej v dedičskom konaní a preto nemohli mať charakter odmeny za iné činnosti vykonávané žalovaným 1/.

11. V uvedenom konaní bolo však pre súd prvej inštancie rozhodujúce, že všetky platby v zmysle predložených príjmových pokladničných dokladov boli prevzaté spoločnosťou žalovaného 2/, ktorý nemal postavenie splnomocnenca na základe plnej moci uzatvorenej dňa 13.08.2020, a preto platby

žalobcu na základe predložených príjmových pokladničných dokladov prevzal bez právneho dôvodu a vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Podľa uvedeného je súd prvej inštancie toho názoru, že iba uvedená spoločnosť má postavenie pasívne vecne legitimovanej strany sporu na vydanie bezdôvodného obohatenia a tak žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Z dôvodu nepreukázania doručenia výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia pred podaním žaloby voči žalovanému 2/, potom v súlade s ust. a citujúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.9.2014 sa žalovaný 2/ dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia od 20.10.2022 (žaloba doručená 18.10.2022) a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania v súlade s ust. Nariadenia vlády č. od 20.10.2022 a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania zamietol.

12. V závere súd prvej inštancie s poukazom na ust. , až 3 k prostriedkom procesnej obrany žalovaných prednesených na pojednávaní konanom dňa 15.05.2023 vo forme návrhu na doplnenie dokazovania listinami preukazujúcimi činnosť v súvislosti s realizáciou príkaznej zmluvy na základe plnej moci zo dňa 13.08.2020 uviedol, že tieto boli prednesené v rozpore so zásadou sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácie, pričom žalovaní neuviedli akékoľvek objektívne okolnosti, ktoré by im bránili návrhy na doplnenie dokazovania predložiť skôr. Ani skutočnosť, že k prevzatiu právneho zastúpenia žalovaného 1/ došlo krátko pred termínom pojednávania , nepovažoval súd prvej inštancie za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle ust. . Podľa súdu prvej inštancie žalovaný 1/ mal vytvorený dostatočný časový priestor na zabezpečenie si právneho zástupcu tak, aby tomuto vytvoril dostatočný priestor na oboznámenie sa so spisom. Žalovanému 1/ bola žaloba doručená 18.10.2022 a súčasťou výzvy na vyjadrenie bolo aj poučenie o možnosti zvoliť si právneho zástupcu, pričom termín pojednávania nariadený na deň 15.05.2023 bol žalovanému 1/ doručený dňa 13.03.2023, teda mal vytvorený dostatočný časový priestor na zvolenie si právneho zástupcu tak, aby tomuto vytvoril dostatočný časový priestor pre oboznámenie sa s obsahom súdneho spisu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR ).

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. , , , pričom vo vzťahu žalobcu a žalovaného 2/ súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v podľa úspechu strán sporu a žalobcovi, ktorý bol úspešný v 92 % z hodnoty sporu a neúspešný v 8 % z hodnoty sporu, bol priznaný nárok na pomernú časť náhrady trov konania v rozsahu 84 %.

14. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. V konkrétnom prípade súd prvej inštancie videl dôvod pre aplikáciu ust. jednak v okolnostiach samotného predmetu sporu, kedy konaním žalovaného 1/, ktorý ako jediný bol splnomocnený na zastupovanie žalobcu na základe plnej moci 13.08.2020 platby prevzal ako štatutárny zástupca žalovaného 2/ napriek tomu, že uvedený subjekt nebol splnomocnený na zastupovanie žalobcu. Na druhej strane to odôvodňujú aj samotné pomery žalobcu, ktorý je starobným dôchodcom, býva v nájme, nevlastní nehnuteľný majetok vo väčšej hodnote a nemá žiadne úspory, čo mal súd prvej inštancie za preukázanú v konaní o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku.

15. V zákonom stanovenej lehote podal proti I. a IV. výroku odvolanie žalovaný 2/ z toho dôvodu, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, najmä čo sa týka vyhodnotenia plnomocenstva vo vzťahu k osobe splnomocnenca, v ktorom smere žalovaný 2/ poukázal na . Podľa žalovaného 2/ súd prvej inštancie nezohľadnil, že za právnickú osobu vždy koná konkrétna fyzická osoba a nezohľadnil ani to, že fyzická osoba sa nepodpisuje s poukazom, že ide konateľa spoločnosti a názvom spoločnosti. Žalovanému 2/ je zrejmé, že žalovaný 1/ ako konateľ môže konať výlučne a jedine za obchodnú spoločnosť, a teda nekoná sám za seba, pričom skutočnosť, že žalovaný 1/ je jediným konateľom žalovaného 2/ plynie z výpisu z Obchodného registra.

16. Podľa žalovaného 2/ vôľa zmluvných strán príkaznej zmluvy je preukázaná aj vystavenými faktúrami, z ktorých plynie, že sú vystavené obchodnou spoločnosťou a tieto neboli zo strany žalobcu namietané. Preto je žalovaný 2/ toho názoru, že nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie spočíva v tom, že zo strany žalovaného 2/ došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže medzi stranami sporu bol zmluvný vzťah, na základe ktorého bola dojednaná odmena. Ak by odmena nebola dojednaná, neexistoval by dôvod, aby žalobca žalovanému 2/ vyplácal túto odmenu a aby boli žalobcovi vystavované aj faktúry

žalovaným 2/. Žalovaný 2/ je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 13.08.2020 uzatvoril žalobca so žalovaným 2/ ústnu príkaznú zmluvu, ktorou sa zaviazal žalovaný 2/ zabezpečiť pre žalobcu záležitosť, a to uplatniť pohľadávku v dedičskom konaní, ako aj vykonať činnosti smerujúce k vysporiadaniu časti pozemku v k. ú. E. užívanej Národnou diaľničnou spoločnosťou a zabezpečiť prístup k tejto parcele. Žalovaný v 2/ rade v zmysle tejto dohody aj konal a následne aj pohľadávku do dedičského konania po bratovi žalobcu prihlásil. V tomto smere žalovaný 2/ poukázal, že prihlásenie pohľadávky podpísal aj žalobca, čím vyjadril súhlas s takýmto postupom. Žalovaný 2/ sa následne domáhal informácií v dedičskom konaní, pričom zo strany súdu mu bolo oznámené, že pohľadávka nebola dedičmi uznaná a žalobcovi bolo odporúčané obrátiť sa na súd. Zároveň žalovaný 2/ sprostredkoval pre žalobcu aj uzatvorenie nájomnej zmluvy, pričom vďaka sprostredkovaniu cez žalovaného 2/ došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy omnoho rýchlejšie, a to aj za obdobie predchádzajúcich rokov. Žalovaný predložil komunikáciu so spoločnosťou Geoplan, z ktorej vyplýva, že vykonával činnosť podľa príkaznej zmluvy. Žalobu žalovaný 2/ považuje za nedôvodnú a nesprávny je preto aj výrok o náhrade trov konania. Žalovaný 2/ navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. V zákonom stanovenej lehote proti III. výroku podal odvolanie aj žalovaný 1/, a to z toho dôvodu, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. pri rozhodovaní o trovách konania. Žalovaný 1/ je toho názoru, že v tomto prípade neboli splnené podmienky na takýto postup. Z konania pred súdom prvej inštancie je žalovanému 1/ zrejmé, že žalobca si zvolil možnosť žalovať oba subjekty s konštatovaním ich pasívnej legitimácie a táto sa ukázala ako nedôvodná, a teda je zrejmé, že buď vo vzťahu k jednému alebo druhému by nevyhnutne musel byť neúspešný. Preto je žalovaný 1/ toho názoru, že žalobca musí znášať dôsledky svojho rozhodnutia, aj teda čo sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania. Z hľadiska charakteru konania žalovaný 1/ zdôraznil, že žalobca sa v prejednávanej veci domáhal svojho nároku voči žalovanému 1/, avšak v konečnom dôsledku úspech vo veci nemal. Taktiež žalovaný 1/ uviedol, že podľa judikatúry najvyšších súdnych autorít plynie, že sociálne dôvody a priznané oslobodenie od súdnych poplatkov nezakladajú podmienky na použitie . Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutom výroku zrušil a priznal mu náhradu trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.

18. V zákonom stanovenej lehote proti II. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalobca, a to z dôvodu podľa . Žalobca poukázal na správny právny záver súdu prvej inštancie, že k udeleniu plnomocenstva došlo zo strany žalobcu v prospech žalovaného 1/, ale podľa jeho názoru ani jeden zo žalovaných nepreukázal, aby žalobcom poskytnuté finančné prostriedky sa stali majetkom žalovaného 2/, resp. aby tieto boli prijaté do účtovníctva žalovaného 2/. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že dôkazné bremeno jednoznačne spočívalo na žalovaných, zdôrazňujúc, že prezenčná pečiatka obchodnej spoločnosti žalovaného 2/ na príjmovom doklade nie je dôkazom o tom, že predmetné finančné prostriedky nadobudol právne legitímnym spôsobom žalovaný 2/, resp. že boli prijaté do obchodného imania tejto spoločnosti, resp. prijaté čo by len do účtovníctva obchodnej spoločnosti žalovaného 2/. V tejto súvislosti žalobca ďalej zdôraznil, že zo strany ani jedného zo žalovaných nedošlo k popretiu skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že predmetné finančné prostriedky odovzdal žalovanému 1/ majúc za to, že práve medzi týmito stranami konania vznikol právny vzťah, deklaráciou ktorého bolo udelenie plnomocenstva. Práve s týmto vedomím žalobca odovzdával finančné prostriedky žalovanému 1/ a v tomto presvedčení aj konal.

19. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie s poukazom na osobnú účasť žalobcu na pojednávaní, na možnosť vnímať rozumové schopnosti žalobcu, jeho intelekt a právne vedomie nevyporiadal s okolnosťou, či žalobca bol objektívne schopný posúdiť a pochopiť význam prezenčného razítka na príjmovom a výdavkovom doklade, pričom opatrne zdôraznil, že žalobca na rozdiel práve od žalovaného 1/ je jednoduchým človekom, absolútne právne nevzdelaným, o čom v konečnom dôsledku svedčí, že dôverujúc žalovanému 1/ tomuto bez akýchkoľvek výčitiek a bez akéhokoľvek preskúmania vynakladania finančných prostriedkov na požiadanie žalovaného 1/ opätovne odovzdával pomerne vysoké finančné čiastky a to bez toho, aby žalovaný 1/ mu čo i len zdokumentoval a zdokladoval vynaloženie týchto finančných prostriedkov.

20. Žalobca ďalej poukázal, že v súčasnosti je orgánmi činnými v trestnom konaní vedené trestné konanie, predmetom ktorého je podnet žalobcu na preskúmanie postupu žalovaného a preskúmanie, či tento svojim konaní nenaplnil pojmové znaky trestného činu podvodu, resp. iného trestného činu.

Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku v súlade so žalobným návrhom.

21. Žalobca sa vyjadril k odvolaniam žalovaných, pričom vo vzťahu k samotnej argumentácii žalovaného v 1/ rade poukázal na výsledky dokazovania a na jednoznačný postoj súdu prvej inštancie vyjadrený už v predbežnom právnom názore. Podľa žalobcu práve žalovaný 1/, ktorý sa na samotnom pojednávaní verbálne odvolával na svoju vysokú právnu erudovanosť, spôsobil u mentálne jednoduchého a profesne neerudovaného žalobcu to, že samotný žalobca mal za to, tak ako na to poukazuje vo svojom odvolaní, že práve žalovaný 1/ údajne konajúc v jeho prospech ako mandatár prevzal všetky finančné prostriedky a nevykonal žiadne procesné úkony. Z tohto dôvodu žalobca žiadal, aby odvolací súd vo výroku III. rozsudok potvrdil.

22. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného 2/ žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na argumentáciu súdu prvej inštancie, na jeho predbežný názor, ako aj na dôvody podané v odvolaní žalobcu.

23. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepredložili.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( (ďalej len „“) oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané stranami sporu a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozsudku (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolania strán sporu nie sú dôvodné.

25. Žalovaný 2/ a aj žalobca podali odvolania, pričom ako odvolací dôvod uviedli , podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu odvolania žalovaného 2/ však vyplýva, že tento namieta aj nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie, teda odvolací dôvod podľa ust. psím. f) .

26. Žalovaný v 2/ rade namieta nesprávne právne posúdenie čo do záveru súdu prvej inštancie o bezdôvodnom obohatení, keďže podľa žalovaného 2/ z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi ním a žalobcom bola uzatvorená príkazná zmluva a finančné prostriedky, ktoré žalovaný 2/ od žalobcu prijal, boli odmenou za vykonanú činnosť, pričom podľa žalovaného 2/ bol povinný pre žalobcu zabezpečiť záležitosť – uplatniť pohľadávku v dedičskom konaní, ako aj vykonať činnosti smerujúce k vyporiadaniu pozemku užívanej NDS a zabezpečiť prístup k pozemku.

27. Žalobca vo svojom odvolaním nesúhlasil so zamietnutím žaloby voči žalovanému 1/ a to z dôvodu, že žalobca odovzdával finančné prostriedky žalovanému 1/, a žalovaní nepreukázali, že tieto boli pojaté do obchodné imania žalovaného 2/.

28. Čo sa týka skutkových zistení súdu prvej inštancie, odvolací súd poznamenáva, že nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo viacerých fázach

- od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak však súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.9.2010).

29. Čo sa týka hodnotenia dôkazov upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v , v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia, ale dôkazy hodnotí z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Zistený skutkový stav vychádza z procesnej aktivity strán sporu. V prejednávanom prípade stranami sporu boli predložené listinné dôkazy, súd prvej inštancie si vyžiadal stanoviská dotknutých právnických osôb (Národná diaľničná spoločnosť a. s. – NDS, GEOPLAN s. r. o.), pripojil si dotknuté dedičské spisy a vypočul strany sporu na pojednávaní.

30. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné posúdiť, medzi ktorými stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu, aké boli vzájomné práva a povinnosti, komu žalobca odovzdal finančné prostriedky vo výške 7.800,- eur a či na ich vyplatenie vznikol preberajúcej osobe nárok.

31. Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. ( ) Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe zástupcu.( ) Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.( )Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.( )

32. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že pre príkaznú zmluvu nie je stanovená písomná forma, teda sa môže uzatvoriť aj ústne. Vzťah medzi príkazcom a príkazníkom vo forme zmluvy upravuje ich vnútorný vzťah v zmysle vzájomných práv a povinností. Naplnenie záväzku príkazníka vykonať určitú činnosť v jeho mene je však podmienené existenciou plnomocenstva, a to najmä v takom prípade, ak je príkazná zmluva uzavretá ústne, nakoľko príkazník predložením plnej moci predkladá tretej osobe svoje oprávnenie konať v mene príkazcu.

33. V danom prípade nebolo žiadnou zo strán sporu preukázané, že by došlo k uzatvoreniu písomnej príkaznej zmluvy, preto vzhľadom na zistený skutkový stav súd prvej inštancie ustálil, že príkazná zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/, za ktorým účelom bolo žalovanému 1/ udelené plnomocenstvo. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje. Podľa predloženého plnomocenstva je nepochybné, že žalobca splnomocňoval žalovaného 1/ ako fyzickú osobu a to podľa uvedených identifikačných znakov (meno, priezvisko, rodné priezvisko, bydlisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu) a to aj napriek tomu, že je pri jeho mene uvedená funkcia „konateľ spoločnosti B-LINE, a. s.“, keďže v ďalšom texte je vyjadrená činnosť splnomocnenca v mužskom rode jednotného čísla „aby ma zastupoval ... a vykonal“, pričom ak by splnomocniteľ splnomocňoval práve obchodnú spoločnosť B-LINE, a. s., činnosť splnomocnenca by bola vyjadrená v ženskom rode jednotného čísla „aby ma zastupovala ... a vykonala“. Tiež bez povšimnutia nemôže ostať ani označenie funkcie žalovaného 1/ ako „konateľa spoločnosti“, čo je nesprávne. Akciová spoločnosť je právnickou osobou a tak ako poukázal žalovaný 2/ právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia štatutárne orgány, teda tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom ( ). Štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti je predstavenstvo ( ), pričom z obchodného registra pre žalovaného 2/ vyplýva, že žalovaný 1/ je predsedom predstavenstva.

34. Podľa odvolacieho súdu je preto aj správny záver, že nebolo preukázané, že by došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 2/. Podľa žalovaného 2/ vôľa zmluvných strán príkaznej zmluvy je preukázaná vystavenými faktúrami, avšak odvolací súd uvádza, že žiadne faktúry predložené stranami sporu neboli. Súčasťou listinných dôkazov sú príjmové pokladničné doklady, podľa ktorých žalobca odovzdal žalovanému 2/ finančné prostriedky postupne spolu vo výške 7.800,- eur s uvedením účelu „záloha k dedičskému konaniu, nárok k dedičskému konaniu“. Žalobca poprel, že by jednal s nejakou firmou a že by uzatváral nejakú zmluvu a taktiež poprel, že by došlo k dohode o odmene. To že medzi žalobcom a žalovaným 2/ nevznikol zmluvný vzťah titulom príkaznej zmluvy vyplýva práve z predloženej plnej moci, podľa ktorej žalobca splnomocňuje len žalovaného 1/ ako fyzickú osobu. Tiež nemožno považovať za preukázané tvrdenia žalovaného 2/, že peňažné prostriedky prijal ako dohodnutú odmenu, keďže z predložených príjmových dokladov vyplýva, že tieto boli vyplácané len ako záloha

k dedičskému konaniu ( ). Žalovaný 2/ neoznačil a ani nepredložil dôkaz, ktorý by preukázal ním tvrdenú uzavretú príkaznú zmluvu, podľa ktorej bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému 2/ odmenu za výkon činnosť sumu 7.800,- eur.

35. Ani ďalšie tvrdenia žalovaného 2/ uvedené v odvolaní, podľa ktorých žalovaný 2/ prostredníctvom svojich kontaktov mal zabezpečiť zistenie výšky sumy, ktorá bola vyplatená jeho matke a podľa ktorých sprostredkovala uzatvorenie nájomnej zmluvy s NDS, neboli preukázané. Tieto tvrdenia nevyplývajú ani len z komunikácie, ktorú žalovaní predložili. Spoločnosť NDS tiež uviedla, že majetkovoprávne usporiadanie pozemkov vrátane uzatvorenia nájomnej zmluvy zabezpečovala spoločnosť Geoplán spol. s r. o. a spoločnosť Geoplán spol. s r. o. uviedla, že všetky úkony majektovoprávneho usporiadania vykonávala firma GEODETICA s. r. o., ktorá spracovávala všetku agendu okolo nájomnej zmluvy vrátane vyhotovenia a odoslania zmluvy a komunikáciu s vlastníkom. Spoločnosť Geoplán spol. s r. o. nemala vedomosť, či uzavretie zmluvy bolo podmienené aktívnou účasťou žalovaných.

36. V zmysle aktuálnej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda vybudovaný na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Je zrejmé, že žalovaný 2/ bol súdom prvej inštancie poučený o povinnosti predloženia, či označenia všetkých dôkazov a skutočností najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Pokiaľ žalovaný 2/ k odvolaniu pripojil emailovú komunikáciu so spoločnosťou Geoplán zo dňa 21.9.2020, je potrebné uviesť, že odvolací súd prihliada na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité ( ) len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Je zrejmé, že tieto podmienky so zreteľom na uvedené v prejednávanej veci vo vzťahu k žalovanému 2/ splnené neboli a žalovaný 2/ nepreukázal, prečo bez svojej viny tieto nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.

37. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poukazuje, že právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav; je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questioiuris). Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

38. Podľa názoru odvolacieho súdu správne sa súd prvej inštancie vysporiadal s uplatneným nárokom ako nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia citujúc ust. .

39. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (napr. bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých zdrojov). Funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. To, či v konkrétnom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu. Podľa ustálenej judikatúry má inštitút bezdôvodného obohatenia subsidiárny charakter. Právny vzťah môže byť podľa neho posúdený iba vtedy, ak nárok nevyplýva z iného zákonného ustanovenia a nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť opodstatnený iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie neupravuje iný právny inštitút, napr. náhrada škody.

40. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú

- získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (objektívne merateľný majetkový prospech u obohateného),

- protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,

- majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a

- príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby,

pričom nemôže ísť o prípad, kedy napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (pozri uznesenie NS SR zo dňa 19. 1. 2012, sp. zn. , rozsudok NS SR, zo dňa 24.5.2017 sp. zn. ). Ak dôjde k bezdôvodnému obohateniu, t. j. naplnia sa všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady, vznikne medzi dvoma osobami (prípadne medzi viacerými individuálne určenými osobami), samostatný záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia.

41. Majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Vnútorný psychický vzťah obohateného subjektu k príčinám obohatenia sa je bez akejkoľvek právnej relevancie. Vznik reparačného právneho následku je teda objektivizovaným prejavom základnej funkcie súkromného práva, ktorou je spravodlivosť v právnych vzťahoch.

42. Vzťah skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je vzťahom generálnej klauzuly a jednotlivých zákonodarcom prezumovaných prípadov bezdôvodného obohacovania sa (z povahy veci ide o výpočet demonštratívny). Ak teda určité konanie osôb nebude možné subsumovať pod konkrétnu zákonodarcom normovanú skutkovú podstatu bezdôvodného obohacovania sa, postačí, ak takéto konanie vykazuje také znaky, ktoré sú kogentnou právnou normou ustanovenia § 451 ods. 1 zakázané. Uvedený záver vyplýva aj z preferencie ústavnokonformného a teleologického výkladu právnych noriem. Zákaz bezdôvodného obohacovania sa je totiž len derivátom absolútneho subjektívneho práva vlastniť majetok, resp. pokojného užívať (čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

43. V danom prípade v zhode so súdom prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že na úkor žalobcu došlo na strane žalovaného 2/ k bezdôvodnému obohateniu získaním majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu, keďže nemal postavenie splnomocnenca, no napriek tomu prevzal finančné prostriedky od žalobcu vo výške 7.800,- eur. K námietke žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že žalovaní nepreukázali, že by finančné prostriedky boli pojaté do účtovníctva žalovaného 2/, odvolací súd poukazuje, že žalovaný 1/ vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie na otázku, na čo boli použité finančné prostriedky prijaté od žalobcu, uviedol, že ide o aktíva spoločnosti B-LINE a. s. a boli riadne spracované v účtovníctve. Po skončení výpovede žalovaného 2/ právny zástupca žalobcu uvedené nespochybnil a ďalšie návrhy na dokazovanie nemal. Ďalšie návrhy na dokazovanie mal právny zástupca žalovaného 1/, ktoré však súd prvej inštancie s poukazom na sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania zamietol.

44. Odvolací súd zdôrazňuje, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda konkrétnych skutkových zisteniach založených na rozmeroch každej prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť netypické, čo však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé, preto úlohou súdu je nazerať na zákon aj cez prizmu spravodlivosti.

45. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky strán sporu čo do predmetu konania nie sú dôvodné a skutočnosti uvedené v odvolaniach neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. podľa potvrdený.

46. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že výsledkom súdneho konania je autoritatívne rozhodnutie, podľa ktorého je v sporovom konaní vždy jedna strana sporu úspešná a druhá strana neúspešná. Súčasťou práva na spravodlivý proces tak nemôže byť právo na to, aby bola procesná strana (žalobca, i žalovaný) pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil práve s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok (porov. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

K trovám konania

47. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

48. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

50. Podľa ust. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

51. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je premietnutá v ust. a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Úspech v konaní treba chápať teda v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalovaného je stav, keď súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne, čo je aj daný prípad.

52. Čo sa týka výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ súd prvej inštancie rozhodol podľa a náhradu trov konania im nepriznal s poukazom na sociálne pomery žalobcu. Žalovaný 1/ s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil a žiadla preskúmať výrok III.

53. Odvolací súd poukazuje, že ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a tiež od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania buď sčasti alebo vôbec neprizná. Už zo slovného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov. Jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu na oboch stranách sporu, vrátane dôvodov, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania a nepriznať tak náhradu trov úspešnej strane sporu, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad.

54. Práve z okolností na strane žalobcu súd prvej inštancie vychádzal, keďže mal za preukázané pomery žalobcu, ktorý je starobným dôchodcom, býva v nájme, nevlastní nehnuteľný majetok vo väčšej hodnote, nemá žiadne úspory, nemá stavebné sporenie, nie je vlastníkom motorového vozidla a ani nevlastní žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty. Aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade spočívajú v jeho nepriaznivej závažnej sociálnej a majetkovej situácie. Podľa názoru odvolacieho súdu možno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby si náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto súdnym konaním, hradil sám, pričom nepriznaním trov konania nebude výrazne zasiahnuté do jeho majetkovej sféry v takom rozsahu, v akom by bola zasiahnutá do sféry žalobcu. V tomto smere odvolací súd poukazuje, že žalobca neuviedol, aký by bol dopad nepriznania náhrady trov konania na jeho majetkové pomery.

55. K námietke žalovaného 1/, podľa ktorej sociálne dôvody a priznané oslobodenie od súdnych poplatkov nezakladajú podmienky na použitie , odvolací súd uvádza, že žalobca nekonkretizoval konkrétne súdne rozhodnutie, ktoré by uvedené potvrdilo, keďže sa odvolával na rozhodovaciu prax súdov. Naproti tomu odvolací súd poukazuje na závery vyslovené Ústavným súdom SR v uznesení z 8. decembra 2011, sp. zn. -14, kde uviedol, že „zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.“

56. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaniu žalovaného 1/ nevyhovel a potvrdil rozsudok aj vo výroku III.

57. Čo sa týka náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovaným 2/, súd prvej inštancie rozhodoval podľa zásady úspechu, a keďže odvolací súd potvrdil výrok, ktorým bol žalovaný 2/ zaviazaný na finančné plnenie žalobcovi, je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 2/ správny a preto bol výrok IV. tiež potvrdený.

58. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, a keďže žalovaný 1/ nebol úspešný v odvolacom konaní, ale ani žalobca nebol v odvolacom konaní voči žalovanému 1/ úspešný, odvolací súd rozhodol tak, že vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného 2/, keďže žalovaný 2/ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalobcovi voči žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

59. Výšku trov ustáli postupom podľa ust. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. a podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.