Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-134-2023.pdf
PDF · 159.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/134/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa), v sporovej veci žalobcu: Brantner Fatra s.r.o., so sídlom Robotnícka 20, 036 01 Martin, IČO: 31 578 861, právne zastúpeného: MH Legal, s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 46 409 483, proti žalovanému: H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, H. - J., v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. 10C/43/2023-62 zo dňa 19.5.2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. potvrdzuje. II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zostáva nedotknuté.
III. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže ako žalobca v sporovej veci žalobcu proti žalovanému: Brantner Fatra s.r.o., so sídlom Robotnícka 20, 036 01 Martin, IČO: 31 578 861, podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak takáto žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie bude trvať po neobmedzený čas alebo do jeho zrušenia postupom podľa § 334 Civilného sporového poriadku. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku. IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť, aby do 3 dní od doručenia uznesenia natrvalo odstránil zo statusu skupiny H., zverejneného na stránke na sociálnej sieti Facebook
- dňa 28. marca o 20:27 vo výroku „Martinská súťaž o komunálne služby je tragédia, časť podkladov navyše pripravoval L. !“, výrok za čiarkou v znení „časť podkladov navyše pripravoval L. !“ a
- zo statusu zverejneného dňa 3. apríla o 19:42 vo výroku: „Verím, že ÚVO sa postará o dôkladné prešetrenie podozrení zo zjavne zbabraných podmienok súťaže a vyjadrí sa aj k tomu, ako mohla byť časť podkladov pripravená spoločnosť Brantner, ktorá bude s najväčšou pravdepodobnosťou figurovať medzi hlavnými uchádzačmi“, výrok „a vyjadrí sa aj k tomu, ako mohla byť časť podkladov pripravená spoločnosť Brantner, ktorá bude s najväčšou pravdepodobnosťou figurovať medzi hlavnými uchádzačmi“. (výrok I.) Vo zvyšku návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu (výrok III.).
2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca v súčasnosti podnikajúci pod obchodným menom Brantner Fatra s.r.o. v období od 22.1.1993 do 31.5.2005 podnikal po obchodným menom Ekopolis spol. s.r.o.. Do predmetu činnosti žalobcu o.i. patrí aj podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi, podnikanie v oblasti nakladania s ostatnými odpadmi, služby pre spoločnosť
- čistenie komunikácií, verejných priestranstiev, nádvorí. Žalobca vznikol dňom zápisu do Obchodného registra dňa 22.1.1993 a od tohto dňa až do 10.3.2009 podnikal v oblasti nakladania s odpadmi v oblasti odstraňovania odpadu a odvodu odpadových vôd. Od 9.7.2021 je spoločníkom žalobcu mesto Martin a Brantner Slovakia Holding Gmbh, Dr. Franz Wilhelm - Strasse 2a, Krems an der Donau 3500 v Rakúskej republike. Z Vestníka verejného obstarávania č. 43/2023 a to z oznámenia publikovaného 27.2.2023 mal preukázané, že verejný obstarávateľ - mesto Martin dňa 21.2.2023 do Vestníka verejného obstarávania odoslalo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na „zabezpečenie komunálnych služieb v meste Martin v celkovej odhadovanej hodnote 61.500.000 Eur bez DPH“. Predmetom zákazky je zber a odvoz komunálnych odpadov vrátane súvisiacich činností, čistenie miestnych ciest, chodníkov a verejných plôch, starostlivosť, údržba a budovanie verejnej zelene, starostlivosť, údržba, budovanie a rekonštrukcia mobiliáru mesta Martin, zabezpečenie čistenia šácht, uličných vpustí, vsakov a iných kanalizačných šácht na komunikáciách mesta Martin a zimná údržba ciest, chodníkov a verejných spevnených plôch. Žalovaný je verejným funkcionárom, keďže sa v spojených regionálnych voľbách v roku 2022 stal poslancom Mestského zastupiteľstva mesta Martin ako nezávislý kandidát, aj poslanom zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja ako nezávislý kandidát. Na sociálnej sieti Facebook vystupuje a komunikuje žalovaný a) pod profilom „H. O. (M.)“ ako fyzická osoba b) pod profilom resp. stránkou „H. O. - K. H.“, ktorá má vyše 3.900 sledovateľov c) aj ako administrátor facebookovej skupiny „H.“ (skupina stránky H. O. - K. H.“), ktorá je verejná (túto skupinu nájde ktokoľvek), viditeľná (členov skupiny a ich príspevky bude vidieť ktokoľvek) a ktorá má vyše 12.100 členov. Žalovaný na stránke skupiny „H.“ zverejnil status H. O. (Správca skupiny H. od 23. júna 2020) zo dňa 28. marca o 20:27: „MARTINSKÁ SÚŤAŽ O KOMUNÁLNE SLUŽBY JE TRAGÉDIA, ČASŤ PODKLADOV NAVYŠE PRIPRAVOVAL L. ! 1. Martin sa opäť stal príkladom zlej praxe. Tentoraz v oblasti súťaženia komunálnych služieb, čiže rozhodnutia o tom, kto a za koľko sa nám bude starať o odpad, čistotu verejných priestorov i zimnú údržbu. 2. Od samého začiatku nám na zverejnených materiáloch viacero vecí nesedelo. Dali sme ich preto posúdiť odborníkom z Únie profesionálov verejného obstarávania, ktorí nám jasne potvrdili, že mesto Martin si koleduje o veľký problém. 3. Podmienky súťaže sú nastavené zle, navyše jeden z materiálov má v skrytých vlastnostiach dokumentu ako autora uvedenú spoločnosť Brantner (Ekopolis s.r.o), o je nehorázny prešľap, keďže vysoko pravdepodobne ide o jedného z prípadných uchádzačov v súťaži. 4. 13. marca sme sa preto vybrali na stretnutie s primátorom E. G. a prednostom H. M., aby sme ich vyzvali k odstráneniu týchto pochybení. 5. Obom sme odovzdali pripomienky odborníkov k verejnému obstarávaniu dúfajúc, že takto pomôžeme nášmu mestu, aby sa vyhlo nevýhodným 10-ročným zmluvám, alebo prípadným pokutám od Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). 6. Žiaľ, išlo o márnu snahu - primátor i prednosta si vyžiadali 7 dní na preštudovanie materiálov, po ktorých „nám určite dajú vedieť“. Doteraz sa neozvali a dokumentáciu k súťaži neupravili. 7. V záujme mesta Martin a jeho občanov sa na prebiehajúcu súťaž za takto nastavených podmienok nemienime len nečinne prizerať a budeme konať. 8. Pretože vedenie mesta Martin nie je otvorené konštruktívnej diskusii, rozhodli sme podať podnet na ÚVO. 9. Zároveň sme sa rozhodli zverejniť stanovisko k súťaži spracované JUDr. E. V., PhD., predsedom Únie profesionálov verejného obstarávania, ktoré nájdete tu: P. Za Reštart Martina: H. O., H. C., H. Z..“ (ďalej aj len „Status č. 1“). Následne žalovaný na stránke skupiny „Martin - naše mesto bez cenzúry“ zverejnil status H. O. (Správca skupiny H. od 23. júna 2020) zo dňa 3. apríla o 19:42: „Dnes som na Úrad pre verejné obstarávanie priniesol oficiálny podnet na prešetrenie martinskej súťaže o komunálne služby za 61 miliónov. Verím, že ÚVO sa postará o dôkladné prešetrenie podozrení zo zjavne zbabraných podmienok súťaže a vyjadrí sa aj k tomu, ako mohla byť časť podkladov pripravená
spoločnosť Brantner, ktorá bude s najväčšou pravdepodobnosťou figurovať medzi hlavnými uchádzačmi. Všetci poslanci mestského zastupiteľstva v Martine dostali možnosť pridať svoj podpis pod toto podanie. Čiže pod to, aby sa tieto podozrenia odborne a objektívne posúdili nezávislým úradom. Títo sa k tomu aj odhodlali, za čo im veľmi pekne ďakujem: H. C., H. Z., V. A., E. J., E. R., H. N., K. D., E. H., H. L., O. P., Y. D..“ (ďalej aj len „Status č. 2“) (Status č. 1 a Status č. 2 ďalej spoločne aj ako „Namietané statusy“). Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa akejkoľvek formy konania spočívajúceho v zverejňovaní a šírení negatívnych informácií spojených s obchodnou spoločnosťou Brantner Fatra s.r.o., ktoré sa týkajú prípravy materiálov a podkladov pre verejné obstarávanie verejného obstarávateľa Mesto Martin, Vnútroštátne identifikačné číslo: 00316792, Nám. S. H. Vajanského 1, 036 01 Martin, Kód NUTS: SK031 pod názvom „Zabezpečenie komunálnych služieb v meste Martin“ zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č. 43/2023, č. oznámenia 8593 - MSS“, a súčasne, aby žalovanému bola uložená povinnosť do troch dní odo dňa doručenia uznesenia natrvalo odstrániť
- zo statusu skupiny „H. zverejneného stránke na sociálnej sieti Facebook dňa 28. marca o 20:27 nasledovné výroky: „MARTINSKÁ SÚŤAŽ O KOMUNÁLNE SLUŽBY JE TRAGÉDIA, ČASŤ PODKLADOV NAVYŠE PRIPRAVOVAL L. !“ „3. Podmienky súťaže sú nastavené zle, navyše jeden z materiálov má v skrytých vlastnostiach dokumentu ako autora uvedenú spoločnosť Brantner (Ekopolis s.r.o), čo je nehorázny prešľap, keďže vysoko pravdepodobne ide o jedného z prípadných uchádzačov v súťaži.“
- a zo statusu žalovaného zo dňa 3. apríla o 19:42 výrok „Verím, že ÚVO sa postará o dôkladné prešetrenie podozrení zo zjavne zbabraných podmienok súťaže a vyjadrí sa aj k tomu, ako mohla byť časť podkladov pripravená spoločnosť Brantner, ktorá bude s najväčšou pravdepodobnosťou figurovať medzi hlavnými uchádzačmi.“, v časti „a vyjadrí sa aj k tomu, ako mohla byť časť podkladov pripravená spoločnosť Brantner, ktorá bude s najväčšou pravdepodobnosťou figurovať medzi hlavnými uchádzačmi.“. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vo vzťahu k výrokom, ktoré žalobca navrhol odstrániť zo statusu žalovaného, sa zaoberal otázkou, či ide o vyjadrenia, ktoré sú vo vzťahu k žalobcovi difamujúce, či ide o hodnotiace úsudky, alebo o skutkové tvrdenia. Pokiaľ žalobca žiadal odstrániť zo statusu žalovaného výrok „Martinská súťaž o komunálne služby je tragédia, časť podkladov navyše pripravoval L.“, dospel k presvedčeniu, že v tejto vete je obsiahnutý tak hodnotiaci úsudok žalovaného, ako aj skutkové tvrdenie, pričom skutkové tvrdenie žalovaného zatiaľ nie je preukázané. Žalovaný svoj príspevok na sociálnej sieti nazval, začal slovami „Martinská súťaž o komunálne služby je tragédia ...“, čo možno považovať za hodnotiaci úsudok, teda za názor autora, ktorý môže mať opodstatnenie v ďalších údajoch, zverejnených pod bodom 1 až 9 tohto príspevku, pričom už z bodu 2 vyplýva, že autor príspevku sa opiera o stanovisko odborníkov z Únie profesionálov verejného obstarávania, ktorí autorovi príspevku, žalovanému zjavne podľa textu príspevku, tlmočili svoje zistenia a ktoré autor príspevku následne v danom statuse z 28.3.2023 uvádza a súčasne dodáva, že vzhľadom na takéto odborné posúdenie verejného obstarávania sa kontaktoval aj s primátorom mesta Martin. To, že sú podmienky súťaže nastavené zle a navyše jeden z materiálov má v skrytých vlastnostiach dokumentu ako autora uvedenú spoločnosť Brantner (Ekopolis s.r.o.), vyplýva naviac aj z článku z 13.4.2023, uverejneného redaktorkou X. H. v novinách MY, ktorá E. V. z firmy, ktorá analýzu predmetného verejného obstarávania vypracovala, aj cituje. Samotný názor žalovaného, že martinská súťaž o komunálne služby je tragédia, nie je výrokom, ktorý by mal žalovaný odstrániť, pretože je vydarením jeho názoru, ktorý vychádza z odborného posúdenia verejného obstarávania a naviac tento výrok sám o sebe vo vzťahu k žalobcovi nie je difamujúci. Čo sa týka textu za čiarkou „časť podkladov navyše pripravoval L.“ táto časť výroku žalovaného má charakter nespochybniteľného skutkového tvrdenia napriek tomu, že autor - žalovaný, v ďalšom texte udáva, že navyše jeden z materiálov má v skrytých vlastnostiach dokumentu ako autora uvedenú spoločnosť Brantner (Ekopolis s.r.o.). Z ďalších materiálov žalovaného, ktoré sú predmetom posudzovania potom vyplýva, že konečné slovo k prevereniu tejto skutočnosti zaujme Úrad pre verejné obstarávanie, na ktoré sa žalovaný spolu s ďalšími poslancami mestského zastupiteľstva mesta Martin obrátil. Súčasne však je táto skutočnosť zrejmá aj z vyjadrenia E. V., predsedu Únie profesionálov verejného obstarávania, ktorý je citovaný v spomínanom článku zo dňa 13.4.2023. Túto skutočnosť naznačuje potom aj snímka statusu žalovaného z 28.3.2023, ktorú pripojil samotný žalobca (č.l. 9). Pozornosti súdu v tejto súvislosti neušlo, že dokument bol naposledy upravovaný 21.2.2023, čo je
dátum zhodný s odoslaním oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania do Vestníka verejného obstarávania. Je zjavné, že na znázornení skrytej vlastnosti spomínaného dokumentu figuruje aj názov Ekopolis spol. s r.o. a je zjavné, že ide o obchodné meno, pod ktorým žalobca podnikal do 31.5.2005. Preto tvrdenie, že je žalobca uvedený v skrytých vlastnostiach dokumentu, nie je nepravdivé, keďže sa tam nachádza jeho predchádzajúce obchodné meno. Považoval za zrejmé, že žalovaný ako autor statusu v statuse z 28.3.2023 s poukazom na skryté vlastnosti jedného z materiálov, vyvodzuje kategorické skutkové tvrdenie, že časť podkladov pre verejné obstarávanie obstarávateľa mesta Martin pripravoval žalobca. V tejto súvislosti zobral do úvahy aj vyjadrenie E. V. zverejnené v pripojenom článku z 13.4.2023, v ktorom ponúkol aj iné možné vysvetlenie takejto „skrytej vlastnosti dokumentu“, keď pre noviny uviedol, že „na druhej strane však nie je vylúčené, že verejný obstarávateľ (mesto Martin) len použilo technické údaje a dokumenty o doterajšieho dodávateľa a tieto dalo ako podklad pravdepodobne až pred Úradom pre verejné obstarávanie. Z tohto pohľadu potom posudzoval skutkové tvrdenia žalovaného v napadnutých výrokoch, že „jeden z pokladov pripravovala firma žalobcu“, samozrejme za predpokladu, že sa žalobca zúčastní verejného obstarávania, vyhláseného mestom Martin, čo je vzhľadom na predmet jeho činnosti vysoko pravdepodobné, ako výroky spôsobilé poškodiť dobrú povesť žalobcu a diskvalifikovať ho v očiach verejnosti, verejného obstarávateľa, či ďalších uchádzačov o zákazku v rámci verejného obstarávania vyhláseného mestom Martin. Aj z ďalšieho statusu žalovaného, ktorý zverejnil 3.4.2023, je zrejmé, že tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca pripravoval podklady pre verejné obstarávania mestu Martin, čím by sa nepochybne dostal do konfliktu záujmov, nie sú zatiaľ preukázané, pretože budú predmetom prieskumu Úradu pre verejné obstarávanie. Samotný žalobca však tvrdenia žalovaného poprel a poprel aj súvis s osobou, ktorá mala dokument vyhotoviť - s p. P.. Preto výroky žalovaného, ktoré jednoznačne konštatujú, že žalobca pripravoval podklady pre verejné obstarávanie verejnému obstarávateľovi - mestu Martin, považoval vo vzťahu k žalobcovi za difamujúce, poškodzujúce jeho dobrú povesť a v čase rozhodovania súdu za nepreukázané. Takéto výroky totiž výrazne prekračujú rámec oprávnenej kritiky a sú excesom z práva na slobodu prejavu, ktorému nemožno priznať právnu ochranu. Preto vo výrokovej časti tohto uznesenia nariadil žalovanému odstránenie týchto výrokov tak, ako sú tam presne citované, čím poskytol neodkladnú právnu ochranu dobrému menu žalobcu. Za takéto výroky nepovažoval výroky v znení „Martinská súťaž o komunálne služby je tragédia ...“, pretože tento výrok bol vyjadrením hodnotiaceho úsudku žalovaného, ktorý má opodstatnenie v ďalšom texte príspevku a odbornom posúdení, ktorý si žalovaný dal vyhotoviť. Za takýto výrok nepovažoval ani text „Podmienky súťaže sú nastavené zle, navyše jeden z materiálov má v skrytých vlastnostiach dokumentu ako autora uvedenú spoločnosť Brantner (Ekopolis s.r.o), čo je nehorázny prešľap, keďže vysoko pravdepodobne ide o jedného z prípadných uchádzačov v súťaži.“ Tento text zverejnený žalovaným 28.3.2023 vychádza z odborného posúdenia odborníka z Únie profesionálov verejného obstarávania a je zrejmé, že tento text je vyjadrením odborného názoru, o ktorý sa žalovaný opiera, čiže vychádza z tohto odborného posúdenia. Navyše tieto skutočnosti vyplynuli aj z vyjadrenia E. V., ktorý poskytol novinám MY Turiec. Tento text, aj keď sa ním žalobca cíti dotknutý, má charakter oprávnenej a odborne podloženej kritiky, vyslovenej vo verejnom záujme a preto nariadiť odstránenie tohto výroku by bolo flagrantným porušením práva žalovaného na slobodu prejavu a na právo vyhľadávať a šíriť informácie, ktoré je garantované článkom 26 ods. 4 Ústavy SR. Preto v tejto časti ohľadne týchto výrokov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Pokiaľ ide o status žalovaného z 3.4.2023, nariadil žalovanému odstrániť výrok uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia z rovnakých dôvodov, pre ktoré tak urobil ohľadne výroku v statuse zo dňa 28.3.2023 konštatujúc, že týmto výrokom žalovaný na základe zatiaľ neobjasnených skutočností vyslovil kategoricky záver, kategorické skutkové tvrdenie, ktoré je spôsobilé poškodiť dobré meno žalobcu a preto takémuto výroku nie je možné priznať ochranu z pohľadu článku 26 Ústavy SR. V časti návrhu, kde sa žalobca proti žalovanému domáhal uloženia povinnosti zdržať sa akejkoľvek formy konania spočívajúceho v zverejňovaní a šírení negatívnych informácií spojených s obchodnou spoločnosťou žalobcu, ktoré sa týkajú prípravy materiálov a podkladov pre verejné obstarávanie verejného obstarávateľa mesta Martin, dospel k presvedčeniu, že v tejto časti návrhu na neodkladné opatrenie vyhovieť nemožno, pretože by bolo v zásadnom rozpore s právom žalovaného, garantovaného článkom 26 ods. 2, ods. 4 Ústavy SR. Nie je totiž možné zakázať žalovanému, aby šíril vo verejnom záujme a aj v súvislosti s ochranou majetku mesta Martin o žalobcovi prípadné pravdivé negatívne informácie, vykonávajúc tým jednak svoju úlohu poslanca mestského zastupiteľstva, obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov, ale aj aby si plnil úlohu angažovaného občana, ktorý sa dôsledne zaoberá vecami verejnými a teda aj tým, akým spôsobom mesto, v ktorom žije, nakladá do svojím majetkom vo
vzťahu k niektorému z účastníkov vyhláseného verejného obstarávania. Zverejnenie pravdivých, aj keď negatívnych informácií, majúcich potencionálne negatívny dopad na povesť žalobcu, je totiž z hľadiska verejného záujmu v demokratickej spoločnosti žiaduce, slúži spoločenskej kontrole, je výrazom slobody prejavu žalovaného a preto by bolo v rozpore s právom žalovaného na slobodu prejavu, garantovaným ústavou ho obmedziť neodkladným opatrením, v ktorom by povinnosť žalovaného bola formulovaná spôsobom, aký navrhol žalobca. Preto aj v tejto časti návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, čo do výroku I., ktorým bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovené, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, žiadajúc zmenu ním napadaného výroku tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta aj v tejto časti. Podanie odvolanie odôvodnil s poukazom na všetky dôvody vymedzené ustanovení § 365 ods. 1 CSP v prvom rade neexistenciou a nepreukázaním potreby zásahu súdu, keďže zverejňoval len pravdivé informácie, ktoré sú z verejne dostupných zdrojov, pričom plnil svoju kontrolnú funkciu ako volený zástupca v samospráve. Mal za to, že uvedené hodnoverné skutočnosti súd ignoroval a nezohľadnil. Namietajúc absenciu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že neexistujú nielen hodnoverné okolnosti na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia voči, ale ani dôvodnosť tohto nároku žalobcu na poskytnutie predbežnej ochrany. Uviedol, že sociálna sieť Facebook funguje vo svojej podstate ako časová os, kde dosah a vplyv zverejňovaných statusov na akomkoľvek účte má len krátky časový dosah (pokiaľ nie sú statusy sponzorované - čo v tomto prípade neboli ani nie sú, čo je nesporné v konaní). Teda dosah a vplyv statusu z 28.3.2023 a statusu z 3.4.2023 bol len niekoľko dní - maximálne 1 týždeň. Preto akékoľvek úpravy statusu - napríklad trvalé odstránenie časti statusu (uložené súdom) nemá vplyv a dosah na divákov autora statusu. Z uvedenej skutočnosti teda vyplýva, že vplyvom uplynutia času nikdy po zverejnení statusov (28.3.2023 a 3.4.2023) a už vôbec nie v čase vydania uznesenia (19.5.2023), či v čase povinnosti trvalo odstrániť časť výrokov (3 dni od doručenia 4.6.2023) už tieto úpravy dlhodobo zverejnených statusov nemajú absolútne žiadny vplyv na divákov autora statusu. Z týchto dôvodov teda nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalobcu je absolútne vylúčené. Namietal, že súd prvej inštancie mu znemožnil ako strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, k čomu malo dôjsť nezohľadnením hodnoverných nesporných objektívnych skutočnosti, ktoré vyplývajú už aj zo skutočností súdu známych aj bez dôkazov a jeho tvrdení, ktoré svojim odvolaním preukazuje. Namietal tiež nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s napadnutým uznesením žalovanému, čím malo dôjsť k odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie jeho práva na spravodlivý proces - odňatie prístupu k súdu. Mal za to, že z napadnutého výroku I. nie je zrejmé miesto, kde sa má nachádzať status žalovaného, čo spôsobuje nevykonateľnosť predmetného výroku. Skutočnosť, že časť podkladov pripravoval žalobca, nie je jeho výmyslom, ale preukazujú to vlastnosti dokumentu (s názvom: „Návrh operačného plánu zimnej údržby, Mestský operačný plán zimnej údržby“), z ktorých jednoznačne vyplýva, že autorom dokumentu je spoločnosť nesúca pôvodné obchodné meno žalobcu. Uviedol, že o jeho dobromyseľnosti svedčí aj skutočnosť, že dávno pred zverejnením informácie 28.3.2023 na osobnom stretnutí 13.3.2023 u primátora aj prednostu Mesta Martin, upozornil na túto dôležitú skutočnosť, že časť podkladov k verejnému obstarávaniu č. 43/2023 zrejme pochádza z „dielne“ žalobcu. Ako mestský a župný poslanec so zákonnou povinnosť obhajovať záujmy mesta Martin a jeho obyvateľov bol povinný v rámci snahy chrániť ich záujmy pred možnou nezákonnosťou tohto verejného obstarávania a s ním plynúcich veľkých finančných sankcií pre mesto Martin zo strany Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj len „ÚVO“) na tieto skutočnosti upozorňovať, a to v akejkoľvek forme (osobne 13.3.2023 u primátora a prednostu, či v elektronickej forme). Keďže disponoval s informáciou verejne dostupnou z metadát verejne dostupného dokumentu, tak v žiadnom prípade nemohol zverejnením tejto pravdivej informácie voči žalobcovi postupovať difamujúco a teda nijako nepoškodil dobrú povesť žalobcu. Tento výrok informujúci o pravdivej skutočnosti autorstva dokumentu nemôže byť nijako poškodzujúci žalobcu. Zverejňovanie pravdivej informácie je v rámci ustálenej súdnej praxe vždy považované za súčasť ústavného práva na slobodu prejavu. V ďalšom uviedol, že na účte (na súdom neurčenej neznámej sociálnej sieti, či inom hmotnom mieste) len zverejnil nádej („verím“), že ÚVO v rámci výkonu zákonnej kontroly nad zákonnosťou tohto verejného obstarávania č. 43/2023 UVE aj uvedie skutočnosti ako mohol vôbec žalobca pripravovať aj časť podkladov pre toto verejné obstarávanie č. 43/2023, kde na záver statusu vyslovuje svoj odhad, že žalobca vysoko pravdepodobne bude figurovať medzi uchádzačmi pre toto verejné obstarávanie. Takéto
prezentovanie nádeje a vlastných laických odhadov - v jedinej snahe chrániť záujmy mesta Martin a jeho obyvateľov, nemôže byť nikým ani ničím obmedzované. Takéto obmedzovanie zo strany súdu prvej inštancie je porušením jeho ústavného práva na slobodu prejavu a cenzúrou jeho prejavu. Na dokreslenie situácie, že v čase vydávania napádaného uznesenia z 19.5.2023 bolo nesporné, že zverejňoval len pravdivé skutočnosti, uviedol, že zo strany ÚVO ku 7.6.2023 stále prebieha kontrola verejného obstarávania č. 43/2023, a to z podnetu občianskeho združenia Reštart Martina z 24.4.2023, ktorého štatutárnym zástupcom je on. Z tohto listu ÚVO vyplýva, že ÚVO jednoznačne považuje podnet za dôvodný, neodmietol ho, a zrejme bude predmetom skúmania aj autorstvo dokumentov do verejného obstarávania č. 43/2023, keďže na tieto skutočnosti Reštart Martina upozornil. Samotné ÚVO v závere listu uvádza, že vec bude posudzovať komplexne - teda je dôvodné predpokladať, že sa ÚVO vyjadrí aj na skutočnosti, ktoré žalovaný v statuse z 3.4.2023 uviedol, teda k skutočnosti ako mohol vôbec žalobca pripravovať (kde pravdivosť o autorstve dokumentu z „dielne“ žalobcu je preukázaná) o časť podkladov pre toto verejné obstarávanie č. 43/2023. Poukázal na to, že deliacim kritériom na to, aby zverejňovanie výrokov osoby mohlo alebo nemohlo byť difamujúce, je skutočnosť o pravdivosti výroku. Za tohto stavu preto právnu ochranu musí požívať zverejňovateľ týchto pravdivých výrokov pred reputačným rizikom žalobcu. S poukazom na judikatúru (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 56/2012 a sp.zn. 5Obdo 32/2013, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.: II. ÚS 200/09, II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07 I. ÚS 265/05, IV. ÚS 14/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 36/2010 a ZSP 56/2008, ZSP 13/2012) napadnutému uzneseniu tiež vytýkal absenciu riadneho odôvodnenia. Uviedol, že procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia druhej strany žalovaného, bez nariadenia pojednávania, kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť rozhodnutia, avšak napadnuté uznesenie presvedčivé nie je.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý stotožniac sa s výrokmi uznesenia súdu prvej inštancie, navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasiac s tvrdeniami žalovaného uvedenými v jeho odvolaní uviedol, že trvá na skutočnostiach uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom preukazuje, že žalovaný
- hrubo a zároveň bez uvedenia faktického základu, prípadne relevantného dôkazu zasahuje do jeho dobrej povesti, z ktorého dôvodu je tu daná neodkladná potreba súdnej ingerencie vo forme nariadenia neodkladného opatrenia;
- ide o reálne spôsobovanie vážnej ujmy na jeho dobrej povesti, a preto má byť jeho ochrana v tejto oblasti nevyhnutná a neodkladná. Jemu hroziaca ujma v súvislosti s tvrdeniami a informáciami žalovaného je bezprostredná a konkrétna; vážna ujma na jeho dobrej povesti má za následok najmä stratu dôvery zákazníkov, obchodných partnerov a zamestnancov v serióznosť jeho podnikania, či vykonávania akejkoľvek inej činnosti súvisiacej s jeho podnikaním a postavením na trhu, navyše spojenú s hrozbou vzniku aj jeho materiálnej ujmy v podobe úbytku zákazníkov, a/alebo ukončenia spolupráce so súčasnými obchodnými partnermi. Sociálna sieť Facebook nefunguje ako časová os (ako tvrdil žalovaný), ale zverejňovanie statusov a ich zobrazovanie divákom, sledovateľnom alebo komukoľvek inému (resp. každému) má výrazný a dlhodobý efekt. Statusy zverejnené na sociálnej sieti Facebook, bez zásahu ich autora (alebo Facebooku), zo sociálnej siete Facebook nezmiznú a na sociálnej sieti Facebook sú dostupné „navždy“. Ak sa statusy (ako aj komentáre alebo príspevky k nim) autorom nevymažú alebo neodstránia, existujú na sociálnej sieti Facebook bez obmedzenia a sú každému dostupné kedykoľvek, a to buď na základe ich priameho vyhľadania alebo na základe vyhľadávania kľúčových slov, v ktorom prípade takéto statusy vyhľadá a zobrazí priamo sociálna sieť Facebook. Tvrdenie žalovaného, že posudzované statusy boli žalovaným zverejnené už dávno, je irelevantné, nakoľko dosah zverejnenia statusov autora trvá nepochybne dlhšie časové obdobie. Preto z rovnakého dôvodu nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že úprava statusu „nemá akýkoľvek vplyv a dosah na divákov autora statusu“. Podľa dostupných štatistických údajov (zverejnených napr. na P.) je totiž sociálna sieť Facebook najrozšírenejšou a najpoužívanejšou sociálnou sieťou a každých 30 dní sa priemernému používateľovi Facebooku páči 11 príspevkov, zanechá päť komentárov, znova zdieľa jeden príspevok a klikne na dvanásť reklám. Práve uvedená skutočnosť, odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov a súčasne osvedčuje dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu. Navyše časové hľadisko je len jedným z kritérií, na základe ktorých sociálna sieť Facebook zverejňuje statusy (ako aj komentáre alebo príspevky k nim). Sociálna sieť Facebook, podľa verejne dostupných informácii o fungovaní sociálnej siete Facebook, vychádza zo
zložitých algoritmov a zobrazovanie statusov je plne individualizované pre každého užívateľa. Dôsledky zverejnenia posudzovaných statusov žalovaného boli preukázané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (emailová správa č. 1, Emailová správa č. 2, Článok zo dňa 13.4.2023, str. 1 a 3) a po podaní tohto návrhu bola následne vo vysielaní televízie TA3 dňa 3.5.2023 odvysielaná reportáž a v rovnaký deň aj publikovaný článok, v ktorých sa tvrdenia uvedené žalovaným v posudzovaných statusoch dostali do širokého povedomia verejnosti, a to už nielen na regionálnej, ale celoslovenskej úrovni (<.). Uvedené len opakovane zdôrazňuje, že je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko jeho dobrá povesť je spochybňovaná v čoraz väčšej intenzite (záujem sledovateľov sociálnej siete Facebook, záujem širšej verejnosti, záujem regionálnych médií, záujem celoslovenských médií a záujem štátnych orgánov), a to aj vinou statusov žalovaného zverejnených na sociálnej sieti Facebook. V ďalšom zdôraznil, že v konaní nerozporoval, že vlastnosti dokumentu obsahujú uvedenie konkrétneho autora dokumentu. Vo svojom návrhu len poukázal na to, že iba samotná skutočnosť, že jeden z materiálov má „v skrytých vlastnostiach dokumentu ako autora uvedenú spoločnosť Brantner (Ekopolis s.r.o)“, žiadnym spôsobom nepreukazuje, že tento materiál priamo pripravoval on. Uviedol, že nie je možné tvrdiť ako pravdivú skutočnosť, že ak v skrytých vlastnostiach dokumentu je ako autor uvedená spoločnosť Ekopolis s.r.o., tak časť podkladov pripravoval on. Medzi týmito skutočnosťami nie je priama a nevyhnutná kauzálna súvislosť a je zrejmé, že mohlo dôjsť ku skutočnosti, že skryté vlastnosti dokumentu ho obsahujú ako autora bez toho, aby ich priamo on pripravoval (časť podkladov).
5. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný replikou, v ktorej opakujúc argumentáciu prezentovanú v odvolaní, naviac uviedol, že vyjadrenie žalobcu ignoruje hodnoverné objektívne nesporné skutočnosti, ktoré boli preukázané jeho odvolaním s tým, že vyjadrenie žalobcu nijako konkrétne nevyvracia ním preukázané skutočnosti a tvrdenia.
6. Žalobca v duplike odkazujúc na svoju predchádzajúcu argumentáciu v tomto konaní uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s konštatovaniami súdu prvej inštancie, v súvislosti s čím odkázal na body 74. až 76. napadnutého uznesenia.
7. Na dupliku žalobcu reagoval žalovaný podaním, v ktorom uviedol, že konštatovanie (tvrdenie), že časť dokumentov k verejnému obstarávaniu pripravila spoločnosť žalobcu (resp. Ekopolis) nie je jeho domnienkou, ale vyplýva z vlastností daného dokumentu, kde je doslova príslušná kolónka nazvaná „Autor“. Nie je preto právne a logicky možné akokoľvek sankcionovať autora tohto konštatovania (tvrdenia), ktorý len na túto faktickú skutočnosť poukáže, zvlášť poslanca dotyčného mesta, ktorého zákonnou povinnosťou je práveže na pochybenia a podozrenia z konfliktov záujmov tohto typu verejne poukazovať. Navyše samosprávne predpisy predpokladajú princíp otvorenosti samosprávy, keďže nakladajú s verejnými financiami. Je navyše naozaj nemožné, aby sa práve takéto meno autora práve v tomto dokumente vyskytlo náhodnou zhodnou okolností. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že dochádza k akémusi en bloc poškodzovaniu dobrého mena žalobcu z jeho strany. Počas svojej verejnej komunikácie sa drží zásady primeranosti a spravodlivosti, z čoho vyplýva, že nemá problém poukázať aj na dobré veci, resp. diverzifikovať zodpovednosť za prešľapy. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o následkoch na jeho zamestnancoch, čo vyvracia jeho priloženým komentárom k príspevku p. K. zo dňa 14.9.2023 v skupine na sociálnej sieti Facebook: "H.". V uvedenom príspevku sa pochvalne vyjadruje na adresu zamestnancov žalobcu za ich činnosť. Uvedený príspevok od náhodného občana však zároveň dokazuje, že žalobca má dlhodobo medzi Martinčanmi (bez ohľadu na jeho status na sociálnej sieti Facebook) pošramotenú povesť v dôsledku svojich viacerých krokov z minulosti a jeho status na sociálnej sieti Facebook na túto skutočnosť nikdy nemala ani nemá žiaden vplyv, keďže ten iba konštatuje známe a verejne dostupné skutočnosti v záujme ochrany verejného záujmu. Tvrdenie žalobcu, že časový rámec nie je vo veci daného príspevku, resp. jeho odstránenia, napriek tomu, že ubehlo niekoľko mesiacov od jeho uverejnenia v danej skupine, relevantný a že do hry vstupujú ďalšie algoritmy Facebooku, je hrubo nepravdivé tvrdenie. Je verejne známe, že príspevky v skupinách staré niekoľko mesiacov algoritmy Facebooku ľuďom nezobrazuje v ich "News Feede/Novinkách" a ak by si ho niekto chcel v súčasnosti zobraziť (resp. aj niekoľko dní od zverejnenia, keďže v spomínanej Facebook skupine pribudne aj 10 príspevkov denne), musel by sa k nemu pracne a cielene prerolovať. Irelevantný vo veci konkrétneho príspevku vo Facebookovej skupine je aj argument o obľúbenosti platformy Facebook ako takej, keďže nijak nesúvisí so skutočnosťou, že daný príspevok sa používateľom Facebooku už aktívne nezobrazuje, čím jeho odstránenie nemá absolútne žiaden efekt.
8. Krajský súd v Žilina ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d), § 359 a § 362 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Na tomto mieste v súvislosti s požiadavkami na obsah a kvalitatívnu stránku vyjadrení sporových strán odvolací súd vo všeobecnosti podotýka, že nepovažuje za potrebné cyklicky v každom podaní opakovať už raz prezentovanú argumentáciu. Princíp „obohranej platne“ v zmysle neustáleho opakovania tých istých skutočností a názorov, ktoré už raz boli vyjadrené, nemá žiadnu efektívnosť vo vzťahu k presvedčivosti takto prezentovanej argumentácie (ktorá buď relevantná je alebo nie je), a vo svojej podstate je nadbytočný a nehospodárny v každom jednom ohľade.
10. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Civilný sporový poriadok výslovne pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP). Navrhovateľ preto nemusí byť vždy motivovaný domáhať sa následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej, keďže súdna ochrana mu je efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Ak súd dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami alebo sú tu iné reálne dôvody, pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Obmedzí sa iba na poučenie strán, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej, a aké právne následky sú s tým spojené.
12. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). Absentuje teda bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby.
13. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
14. Po oboznámení sa s obsahom na vec sa vzťahujúceho materiálu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade so stavom veci a zákonom, keď nariadeným neodkladným opatrením poskytol žalobcovi ochranu jeho dobrej povesti v tom rozsahu v akom jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
15. V reakcii na odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd v súhrne konštatuje, že ju nepovažoval za dôvodnú. Vo vzťahu k odvolacej námietke indikujúcej neexistenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy, odvolací súd podotýka, že potrebu bezodkladne upraviť pomery vzhliadol predovšetkým v okolnostiach súdenej veci, kedy žalovaný na sociálnej sieti Facebook (vo verejnej skupine, ktorej je administrátorom) zverejňoval statusy týkajúce sa aj žalobcu v súvislosti s verejným obstarávaním na zabezpečenie komunálnych služieb v Meste Martin, a to v čase, keď toto verejné obstarávanie prebiehalo, pričom sám žalovaný vo svojom statuse vyjadril predpoklad, že žalobca je vysoko pravdepodobne jeden z prípadných uchádzačov v súťaži. Vychádzajúc zo statusu (postavenia) žalovaného, ktorý nie je len „obyčajným“ občanom, ale svedčí mu i status verejného funkcionára / činiteľa (má mandáty poslanca Mestského zastupiteľstva mesta Martin a zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja) s prihliadnutím i na počet oficiálnych členovej verejnej skupiny, kde boli statusy žalovaného týkajúce sa žalobcu, zverejňované (12.100 členov), berúc do úvahy i fakt, že statusy žalovaného si môže prečítať a následne zdieľať ktokoľvek (t.j. aj nečlen predmetnej verejnej skupiny) možno konštatovať, že informácie uvedené v zverejnených statusoch žalovaného sa dostali do verejného priestoru i do povedomia širokej verejnosti, čomu nasvedčuje najmä to, že v súvislosti s týmito zverejnenými informáciami týkajúcimi sa žalobcu bol žalobca kontaktovanými aj inými médiami.
16. Vo vzťahu k námietke o dosahu a vplyvu predmetných statusov žalovaného (zo dňa 28.3.2023 a 3.4.2023) v kontexte fungovania Facebooku z hľadiska časového dosahu tam zverejňovaných statusov na ich divákov, ktorý žalovaný považuje za minimálny (v rozsahu niekoľkých dní - maximálne 1 týždeň) s tým, že podľa žalovaného trvalé odstránenie časti statusu nemá akýkoľvek vplyv a dosah na divákov autora statusu, odvolací súd podotýka, že sa jedná o subjektívny názor žalovaného, ktorý neobstojí najmä vzhľadom na fakt, že statusy zverejnené na Facebooku sú kedykoľvek (hoc i pracne) dohľadateľné, pričom reakcia na niektoré statusy môže pretrvávať aj dlhšie časové obdobie, resp. zverejnený status môže vyvolať rozsiahlu diskusiu aj širokej verejnosti, nakoľko Facebook funguje aj ako časovo neobmedzené diskusné fórum. Naviac pokiaľ žalovaný v podstate naznačuje, že úprava dlhodobo zverejneného statusu je v dôsledku absencie vplyvu na divákov autora statusu v podstate bezvýznamná, či neefektívna, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo sa žalovaný bráni odstráneniu časti statusov, ktorými bola poškodená dobrá povesť žalobcu.
17. Len pre úplnosť v nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého „pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie“. Inak povedané pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To neznamená, že odvolací súd nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 CSP. Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. V posudzovanom prípade však odvolateľ ani netvrdil, a z jeho podaní ani nevyplývalo, že by sa skutkový stav v priebehu predmetného súdneho konania akokoľvek zmenil.
18. K námietke vytýkajúcej súdu prvej inštancie, že žalovanému nebol spolu s napadnutým uznesením doručený aj samotný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd podotýka, že toto pochybenie súdu prvej inštancie v procesnom postupe (nezohľadňujúce procesnú úpravu zakotvenú v § 331 ods. 1 CSP) nie je takého charakteru, že by spôsobovalo nezákonnosť, či nesprávnosť napadnutého uznesenia. Podstatný obsah návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je zakomponovaný v odôvodnení napadnutého uznesenia a žalovanému bola daná možnosť reagovať na tento obsah predmetného návrhu žalobcu v odvolacom konaní, čo žalovaný aj využil práve prostredníctvom podaného odvolania. V nadväznosti na uvedené odvolací súd vo všeobecnosti podotýka, že procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu „audiatur et altera pars“ (nech je vypočutá aj druhá strana), avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny a zákonný. Obligatórne vyjadrenie alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by vo väčšine prípadov znemožnilo poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany, a to najmä z časového hľadiska.
19. Za absolútne neopodstatnenú považuje odvolací súd námietku vytýkajúcu napadnutému uzneseniu jeho nedostatočné odôvodnenie. Napadnuté uznesenie je vo vzťahu k veci samej precízne, riadne
a vyčerpávajúco odôvodnené. Súd prvej inštancie presvedčivo, zrozumiteľne a vyvážene odôvodnil úvahy, ktoré zvolil pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu, pričom právne závery, na ktorých je rozhodnutie založené, nemožno v žiadnom ohľade hodnotiť ako arbitrárne. Súd prvej inštancie s poukazom na príslušnú judikatúru (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 385/2012 z 21.1.2014) dôsledne vykonal test proporcionality v kolízii medzi dotknutými zverejnenými statusmi žalovaného, ktoré sú prejavom slobody jeho prejavu a práva na šírenie informácií a právom žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti, a na základe tohto posúdenia dospel k správnym záverom o tom, ktoré výroky (vyjadrenia) žalovaného sú v medziach oprávnenej kritiky a ktoré jej rámec prekračujú a sú excesom z práva na slobodu prejavu, ktorý právnu ochranu nepožíva. Ani sloboda prejavu nie je bezbrehá a má svoje limity a hranice, ktoré sú hlavne dané právami, či slobodami iných osôb, a to i právom na ochranu dobrej povesti a iných práv. Žalovanému nikto neupiera jeho právo verejne sa vyjadrovať k veciam verejným, avšak nemožno akceptovať, aby žalovaný v rámci práva na slobodu prejavu citeľne neoprávnene zasahoval do práv iných vrátane práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. K takémuto neoprávnenému zásahu do práva na ochranu dobrej povesti dochádza aj zverejňovaním takých výrokov, ktorých pravdivosť nebola preukázaná a sú len domnienkami ich autora, ktoré sú však na verejnosti prezentované ako kategorické skutkové tvrdenia.
20. Odvolací súd tiež podotýka, že len sama polemika s rozhodnutím súdu prvej inštancie alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bol účastník konania, či sporová strana pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
21. Odvolateľ neopodstatnene namietal i nevykonateľnosť napadnutého výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie, keď tvrdí, že z neho nie je zrejmé, kde sa má nachádzať status zverejnený dňa 3.4.2023. Výrokovú časť treba vnímať ako jeden celok, a to predovšetkým s akcentom na jej obsah. Z úvodnej časti predmetného enunciátu nepochybne vyplýva, že žalovanému bola uložená povinnosť, aby do 3 dní od doručenia uznesenia natrvalo odstránil zo statusu skupiny Martin - naše mesto bez cenzúry, zverejneného na stránke na sociálnej sieti Facebook - časti (presne konkretizované vo výroku I. napadnutého uznesenia) dvoch tam konkretizovaných výrokov obsiahnutých v statusoch zo dňa 28. marca o 20:27 a 3. apríla o 19:42. Formulácia výroku I. napadnutého uznesenia nevyvoláva žiadne pochybnosti ohľadne toho, o aké statusy sa jedná a kde sa nachádzajú ako špekulatívne tvrdí odvolateľ (ide o statusu skupiny H., zverejnené na stránke na sociálnej sieti Facebook dňa 28. marca o 20:27 a 3. apríla o 19:42 hod., čo je zdôraznené aj v bode 9. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Naviac sám žalovaný ako autor týchto statusov preukázateľne musí mať vedomosť, o aké statusy (resp. ich časti) sa jedná.
22. Hoci odvolateľ vo svojom odvolaní cyklicky deklaruje, že zverejňoval len pravdivé skutočnosti, pričom tvrdí, že preukázal pravdivosť o „autorstve dokumentu z dielne žalobcu“, ide o ničím nepodložené tvrdenie, ktoré nemá oporu v žiadnom doposiaľ predloženom dôkaze. Z argumentáciu žalovaného vyplýva, že tento vyvodzoval svoje skutkové tvrdenie, že časť podkladov pre verejné obstarávanie obstarávateľa mesta Martin pripravoval žalobca, zo skrytých vlastností jedného z písomných materiálov, ktorý bol podkladom verejného obstarávania - označenom ako „príloha 1 Návrh operačného plánu zimnej údržby“ (č.l. 81 spisu), kde ako Autor je uvedený „P.“ a ako spoločnosť „Ekopolis spol. s.r.o“ (č.l. 82 spisu). Žalobca v konaní nerozporoval, že vlastnosti dokumentu obsahujú tieto údaje. Rovnako tak súd prvej inštancie tvrdenie, že žalobca (pod jeho predchádzajúcim obchodným menom) je uvedený v skrytých vlastnostiach dokumentu, nevyhodnotil ako nepravdivé (bod 73. uznesenia), v dôsledku čoho žalovanému vo vzťahu k tomuto tvrdeniu neuložil povinnosť na jeho odstránenie. Okrem toho, že podľa údajov týkajúcich sa podrobností tohto dokumentu (č.l. 82 spisu) je ako dátum vytvorenia obsahu a dátum posledného uloženia uvedený dátum 21.2.2023 o 14:18, čo je dátum zhodný s odoslaním oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania do Vestníka verejného obstarávania, tak zároveň z nich aj vyplýva, že predmetný dokument naposledy uložila „Ing. F. H.“, ktorá je podľa verejne dostupných informácií, zamestnankyňou Mestského úradu Martin (referent pre verejné obstarávanie).
23. Podstatnou pointou v súdenej veci je skutočnosť, že zo skrytých vlastností dokumentu nie je možné bez ďalšieho vyvodiť kategorické tvrdenie, že autor uvedený v skrytých vlastnostiach dokumentu obsah tohto dokumentu aj skutočne vytvoril - t.j. je autorom obsahu dokumentu, a nielen „autorom“, ktorému prináleží ním vytvorená (prázdna) zložka programu Microsoft Office Word. Tento záver vychádza z technických vlastností dokumentu, na základe ktorých je možné obsah jedného a toho istého už raz vytvoreného dokumentu (kde je ako autor uvedený ten, kto tento prvý dokument vytvoril), meniť, upravovať, zmazať, a to opakovane počas celej existencie tohto dokumentu až do jeho odstránenia. Naviac ako už bolo uvedené podľa podrobností - skrytých vlastností predmetného dokumentu, predloženého samotným žalovaným, predmetný dokument naposledy uložila Ing. F. H. - t.j. zamestnankyňa Mestského úradu Martin.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že medzi vytvorením dokumentu typu Microsoft Office Word a vytvorením obsahu dokumentu neexistuje nevyhnutná kauzálna súvislosť (autor vytvorenia dokumentu a autor obsahu predmetného dokumentu nemusí byť tá istá osoba), v dôsledku čoho nemožno bez ďalších dôkazov nepochybne kategoricky tvrdiť, že autor obsahu dokumentu je ten, kto je uvedený ako autor vytvorenia dokumentu. Tvrdenie žalovaného, že časť podkladov pre verejné obstarávanie pripravoval žalobca, nebola v čase vydania napadnutého uznesenia ani vydania tohto uznesenia, preukázaná.
25. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP spolu so závislým výrokom na náhradu trov konania, keď žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na absenciu plnej úspešnosti tej ktorej sporovej strany v konaní.
26. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
27. Súd prvej inštancie pochybil len v tom, že žalovaného opomenul poučiť podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, ktorými sa v záujme rovnosti sporových strán poskytuje zabezpečenie adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie konzumujúce vec samu smeruje. Pri nariadení tohto druhu neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd navrhovateľovi neuloží žalobnú povinnosť, súčasne osobitným výrokom poučí protistranu o tom, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej. Toto opomenutie zo strany súdu prvej inštancie napravil odvolací súd sám, keď vo výroku III. tohto uznesenia žalovanému poskytol poučenie podľa § 337 CSP.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) proti žalovanému, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)