Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-22C/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: A. B. C., narodený XX.X.XXXX, bytom B. X, D., o ochranu dobrej povesti, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý do desiatich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku uverejniť na serveroch E., E., na webovom portáli F. s názvom „A. C. s naliehavým odkazom o situácii v našom zdravotníctve“ ospravedlnenie v nasledovnom znení: „A. B. C. sa týmto ospravedlňuje Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. za uverejnené výroky: „Všeobecná zdravotná poisťovňa nám vnucuje nové všeobecné zmluvné podmienky, ktorými si uzurpuje právo rozhodovať vo všetkom podľa jej vlastných pravidiel, ktoré sú ďaleko nad rámec zákona...... Poisťovňa ........vo všeobecných podmienkach zaväzuje zmluvných poskytovateľov, že nebudú akceptovať odporúčania vyšetrení a liečby od nezmluvných poskytovateľov. Poisťovňa sa novými zmluvnými podmienkami všeobecnými stáva pánom nad existenciou zdravotníckych zariadení a môže ktorékoľvek zdravotnícke zariadenie, ktoré niekomu z pozadia nevyhovuje, kedykoľvek zinkasovať. Takéto pravidlá umožňujú likvidáciu zdravotníckych zariadení na objednávku. Môžu padnúť aj nepohodlné lekárne, nemocnice, a po podpísaní takýchto všeobecných zmluvných podmienok nemajú šancu ani uspieť na súde. Sme pohoršení, že vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne takto verejne flagrantne klame. My sme už v minulosti zvyknutí na klientelistický prístup Všeobecnej zdravotnej poisťovne, avšak tento raz sa vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne uchýlilo k flagrantnej verejnej lži.“ nakoľko uverejnené informácie sa nezakladajú na pravde, čím žalovaný neoprávnene zasiahol do práv na ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 7.5.2021, domáhal určenia, že žalovaný je povinný na serveroch E., E. channel=PolitikanaSlovensku a na webovom portáli F. zverejniť ospravedlnenie v nasledovnom znení: „MUDr. Andrej Janco sa týmto ospravedlňuje Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. za uverejnené výroky vo videách zo dňa 21.9.2021, link: E. (B. C.) s názvom „VÁŽNA situácia so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, OHROZUJÚCA SLOVENSKÉ ZDRAVOTNÍCTVO!“ a taktiež na webovom portáli F. zo dňa 24.3.2021, link: E. channel=PolitikanaSlovensku s názvom „A. C. s naliehavým odkazom o situácii v našom zdravotníctve“, nakoľko uverejnené informácie sa nezakladajú na pravde, čím A. B. C.

neoprávnene zasiahol do práv na ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Žalobca si tiež uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 14.6.2023, žalobca navrhol zmenu petitu žaloby, ktorú súd uznesením zo dňa 21.6.2023, č.k. -254 pripustil, a to tak, že žalovaný je povinný do desiatich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku uverejniť na serveroch E., E., na webovom portáli F. s názvom „A. C. s naliehavým odkazom o situácii v našom zdravotníctve“ ospravedlnenie v nasledovnom znení: „MUDr. Andrej Janco sa týmto ospravedlňuje Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. za uverejnené výroky: „Všeobecná zdravotná poisťovňa nám vnucuje nové všeobecné zmluvné podmienky, ktorými si uzurpuje právo rozhodovať vo všetkom podľa jej vlastných pravidiel, ktoré sú ďaleko nad rámec zákona...... Poisťovňa si diktuje, čo je pri vykazovaní výkonov správne poskytnuté a čo správne vykázané, nesprávne vykázané atdˇ..., a to bez akejkoľvek medicínskej súvislosti, začo si účtuje nielen náhradu uhradenej zdravotnej starostlivosti, ale navyše pokuty, až do výšky 200 %, pri opakovaných chybách až vo výške dvojnásobku sadzby zmluvnej pokuty... Poisťovňa pravdepodobne ráta so zrušením zmlúv s poskytovateľmi lebo vo všeobecných podmienkach zaväzuje zmluvných poskytovateľov, že nebudú akceptovať odporúčania vyšetrení a liečby od nezmluvných poskytovateľov. Postupne, nenápadne, ale systematicky sa Všeobecná zdravotná poisťovňa snaží presadiť povinné pripoistenie, pričom v programovom vyhlásení vlády sa to volá definovaný nárok pacienta, ale v preklade to znamená znížiť doterajší nárok pacienta z verejného zdravotného poistenia. Pacienti si povinne budú hradiť verejné zdravotné poistenie a prípadne aj povinné pripoistenie, aby mali nárok na to, na čo majú nárok dnes. Poisťovňa sa novými zmluvnými podmienkami všeobecnými stáva pánom nad existenciou zdravotníckych zariadení a môže ktorékoľvek zdravotnícke zariadenie, ktoré niekomu z pozadia nevyhovuje, kedykoľvek zinkasovať. Takéto pravidlá umožňujú likvidáciu zdravotníckych zariadení na objednávku. Môžu padnúť aj nepohodlné lekárne, nemocnice, a po podpísaní takýchto všeobecných zmluvných podmienok nemajú šancu ani uspieť na súde. Sme pohoršení, že vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne takto verejne flagrantne klame. My sme už v minulosti zvyknutí na klientelistický prístup Všeobecnej zdravotnej poisťovne, avšak tento raz sa vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne uchýlilo k flagrantnej verejnej lži. Všeobecné zmluvné podmienky sú iba jeden z prejavov, že sa v nich chystajú na prechod na komerčné poistenie.“ nakoľko uverejnené informácie sa nezakladajú na pravde, čím A. B. C. neoprávnene zasiahol do práv na ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žalovaným zverejneného videa odmieta akékoľvek výroky o klientelizme, o nerovnom zaobchádzaní s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, o podvodoch, klamstvách, pričom žalobca bol toho názoru, že zo strany žalovaného boli podané nepravdivé skutkové tvrdenia, a to aj napriek tomu, že žalovaný sa zúčastňoval osobných stretnutí, respektíve rokovaní so žalobcom a mal vedomosť o tom, že ku všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti žalobca pristupoval na základe zásady rovnakého zaobchádzania. K tvrdeniam žalovaného, že všeobecné zmluvné podmienky sú nad rámec zákona a že podľa vyjadrení žalobcu ide o organizovaný podvod má poistencoch uviedol, že všeobecné zmluvné podmienky účinné od 1.1.2021 sú oproti pôvodným všeobecným zmluvným podmienkam účinným od 1.10.2016 výhodnejšie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v rámci uplatňovania zmluvných pokút, čo preukázal žalobca ich predložením. Inštitút zmluvnej pokuty je legitímny, upravený v a nasledujúcich a aj v až 302 , pričom zavedenie zmluvnej pokuty sleduje ciele účelne, efektívne, hospodárne a správne vynakladať prostriedky verejného zdravotného poistenia. Žalobca bol toho názoru, že zo strany žalovaného ide o zverejňovanie nepravdivých skutočností, bez akéhokoľvek skutkového základu, navyše takéto vyhlásenia žalovaného majú široký, negatívny vplyv na verejnosť a poškodzujú dobrú povesť žalobcu. Nepravdivé tvrdenie žalovaného nie je oprávnenou kritikou a neopodstatnené obvinenia zasahujú do práva chráneného . Pokiaľ išlo o vyjadrenie pre žalovaného, že žalobca vo všeobecných podmienkach zaväzuje zmluvných poskytovateľov, že nebudú akceptovať odporúčania vyšetrení a liečby od nezmluvných poskytovateľov, uvedené je v čl. 2 ods. 4 Všeobecných zmluvných podmienok účinných od 1.1.2021, pričom potreba existencie zmluvného vzťahu s poisťovňou vzťahujúca sa aj na osobu odporúčajúceho odborného lekára bola obsiahnutá aj v znení čl. 2 ods. 4 Všeobecných zmluvných podmienok účinných od 1.10.2016.

Ide o zákonnú povinnosť, ktorá vychádza zo zákona č. 581/ 2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach (, ) a o liekoch a zdravotníckych pomôckach (, ). Pri tvrdení žalovaného týkajúceho sa prechodu na komerčné poistenie došlo zo strany žalovaného opätovne k podaniu nepravdivých vyhlásení. V zmysle programového vyhlásenia vlády sa uvádza, že vláda SR umožní občanom platbu pripoistenia. Ďalej navrhli, aby si pacient nad štandardné služby a výkony u zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti platil cez zdravotnú poisťovňu. Ponuka rôznych balíčkov pripoistenia, ak ich cena a rozsah budú závisieť od ponuky poisťovne. Platby a pripoistenie za nadštandardné zdravotné služby u zmluvných poskytovateľov budú poskytovať iba zdravotné poisťovne, ktoré zabezpečia aj štandardnú zdravotnú starostlivosť. Žalobca považoval všetky vyjadrenia žalovaného, zverejnené v predmetných videách za poškodzujúce dobrú povesť žalobcu, nakoľko vykresľujú nielen žalobcu, ale aj vedenie spoločnosti žalobcu ako nedôveryhodné, konajúce tendenčne, a nie v záujme žalobcu a jeho poistencov, pričom všetky vyhlásenia žalovaného nie sú ničím podložené a žalobca bol tiež toho názoru, že daným videom boli naplnené skutkové znaky trestného činu neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi. Nepravdivé vyjadrenia žalovaného uvedené v predmetných videách využívaných širokou verejnosťou, výrazným spôsobom znížili dôveryhodnosť žalobcu a vyvolali stratu dôvery ako inštitúcie celoštátneho významu, pričom majú za následok poškodenie dobrej povesti žalobcu ako najväčšej zdravotnej poisťovne v Slovenskej republike. Videá cielene útočili na žalobcu so snahou poškodiť a označiť žalobcu ako spoločnosť, ktorá porušuje a zneužíva platné právne predpisy. Skutkové tvrdenia žalovaného boli takej intenzity, že ich nemožno tolerovať, pričom majú osočujú sú povahou, pôsobia difamačne, vyvolávajú zneužívajúci dojem a boli podávané opakovanie takou formou a v takých súvislostiach, že môžu viesť ku skresleniu informácie podávanej širokej verejnosti.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.8.2021 v podstatnom uviedol, že od 8.1.2021, kedy prví poskytovatelia obdržali návrhy nových zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s miernym navýšením platieb za niektoré výkony spolu s návrhom nových Všeobecných zmluvných podmienok s antedatovanou účinnosťou od 1.1.2021 začali ako reakciu rozposielať početné zdravotnícke zariadenia, za svoje zdravotnícke zariadenia „Nesúhlas Slovenskej lekárskej únie špecialistov (ďalej len SLÚŠ) so Všeobecnými Zmluvnými Podmienkami VšZP". Dňa 19.1.2021 „Nesúhlas SLÚŠ so Všeobecnými Zmluvnými Podmienkami VšZP" zaslali gen. riaditeľovi VšZP G. H. I., ministrovi zdravotníctva, premiérovi, predsedníčke výboru NRSR pre zdravotníctvo. Následne ich oslovila veľmi promptne A. E., vtedajšia podpredsedníčka predstavenstva žalobcu. V roku 2020 SLÚŠ opakovane žiadal o jednanie, ponúkal spoluprácu, navrhoval pripomienkovanie návrhu VšZP s vecným zdôvodnením pripomienok podloženým platnou legislatívou a spätnou väzbou z praxe zástupcami všetkých organizácií poskytovateľov s následným spoločným prejednaním konsenzuálneho návrhu, pripraveného zdravotnou poisťovňou po zohľadnení zaslaných pripomienok. Tieto návrhy z roku 2020 boli bez odozvy vedenia žalobcu. Termín on-line jednania dohodli na 27.1.2021. Z tohto rokovania existuje nahrávka, ktorá bolo ako dôkaz doložená žalovaným do spisu. Na tomto rokovaní sa dohodli, že niektoré body VZP, napr., že za správnosť predpisov a poskytnutej zdravotnej starostlivosti boli poskytovatelia ochotní zodpovedať len podľa zákona o rozsahu, (ktorý určuje právo pacienta na konkrétny rozsah úhrady zdravotnej starostlivosti) a len to budú brať do úvahy pri rozhodovaní o vyšetreniach a liečbe, nie interné predpisy Poisťovne, ktoré svojvoľne (de facto protiprávne) redukujú rozsah hradenej zdravotnej starostlivosti, na ktorý má pacient zákonný nárok. Tieto body mal žalobca ešte preformulovať. Počas jednania odmietli prijať do zmluvy aj ďalšie záväzky nad rámec zákona (sú v zákone uvedené len ako možnosť, alebo vôbec nie), tiež odmietli akceptovať právomoci poisťovne, ktoré jej zákon vôbec nedáva, ktoré by znížili kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacienta, a tiež ohrozili existencie zdravotníckych zariadení. Išlo konkrétne o záväzky: predpisovať na Repetatur, náhrady a sankcie, pretože za preskripčné obmedzenia zodpovedá lekárnik, za prekročenie množstevných a časových limitov by mal napr. u dietetických potravín a prúžkov na glykémie, iných zdravotníckych pomôcok - zodpovedať pacient, lebo ten ich užil a niekedy s vedomím, že sú nad zákonný limit lekárov zavádzal. Elektronické záznamy nesmú dať do zmluvy, lebo EÚ legislatíva zakazuje centrálny zber údajov o zdraví (hlavný argument), v zákone síce je, ale tento zákon je v rozpore s európskou legislatívou (zákaz centrálneho zberu zdravotných údajov), ktorá mu je v tomto nadradená. Dôležitý bod, ktorý žiadali odsúhlasiť je, že zápočet pohľadávok môže začať zo strany žalobcu len ak poskytovateľ nepodal na súd žiadosť o predbežné opatrenie s následnou žalobou. Ako príklad uviedol zariadenie Čilistov, kde bolo neadekvátnou svojvoľnou revíznou činnosťou žalobcu toto zničené a zaniklo. Súd po vyše 6 rokoch potvrdil, že poisťovňa postupovala v rozpore so zákonom, vyhrali v plnom rozsahu. Zariadenie muselo byť zrušené, vzhľadom na to, že si začali započítavať pohľadávky napriek neoprávnene

revíznou činnosťou neuznaným hospitalizáciám. Súd rozhodol a museli uhradiť všetko, vrátane penále. Zariadenie už ale neobnovili, pacientom chýba, lebo bolo jediné svojho druhu. Výstupov z jednania vo forme odpovede alebo zápisnice z jednania sa zo strany žalobcu nedočkali. Reakcia SLÚŠ na správanie žalobcu bola uverejnená na internetovom portáli ortopedický _ebula_e.sk. Zo stanoviska žalobcu, poskytnutého Ortopedickému magazínu sa SLÚŠ dozvedel, že so všetkým súhlasil a mal možnosť jednať, ale ju údajne nevyužil. Žalovaný vo svojom vyjadrení v súvislosti s vykonaním revízie poukázal na prípad kolegu MUDr. Kehér, ktorý v závere nahrávky hovorí o neadekvátnom postupe pri revíznej činnosti žalobcu v jeho zariadení jednodňovej chirurgie, po ktorej revízni pracovníci žalobcu odmietli uznať existenciu vykázaných operácií, lebo záznamy mal vedené v elektronickej forme a odmietli počkať na vytlačenie záznamov do papierovej formy. Takto ho dostali do situácie, že si musel vybrať preklenovací úver pre svojvoľné stanovenie a započítanie pohľadávok z náhrad a pokút so strany žalobcu. Mal za to, že pri uzatváraní zmlúv žalobca zneužíva svoju právomoc, uvedomujúc si, že poskytovatelia sú na týchto zmluvách existenčne závislí ako na najväčšej zdravotnej poisťovni. Žalobca si stanovuje podmienku na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti u nezmluvného poskytovateľa, že nie je naplnená minimálna verejná sieť a čakacia doba je dlhšia ako 3 mesiace u zmluvných poskytovateľov v kraji, ale súčasne najdlhšia na území SR. U ambulantných poskytovateľov v SR sa čakacie lehoty nikde nesledujú a nezaznamenávajú, čakacie listiny platia len pre plánované hospitalizácie, kúpeľnú liečbu alebo operačné zákroky. Administratívne vyhodnocovanie čakacích lehôt v poisťovni podľa vykázaných dátumov výmenných poukazov na ambulantné vyšetrenie je čisto teoretické a nezodpovedá skutočnosti. Stav pacienta nemusí napĺňať objektívne kritériá potreby neodkladnej zdravotnej starostlivosti, napriek tomu môže odklad odborného vyšetrenia a liečby zanechať závažné trvalé negatívne následky na zdraví pacienta. Stanoviť poistencovi poisťovne podmienky dlhej čakacej lehoty a minimálnej ceny vyšetrenia je de facto podobné ako oznámenie, že u nezmluvných poskytovateľov zdravotnú starostlivosť nepreplatia vôbec. Informáciu o dĺžke čakania u poskytovateľov v danej odbornosti oznámi poisťovňa a poistenec ju bude musieť akceptovať, aj keď skutočnosť môže byť diametrálne odlišná. Navyše do Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len VZP) v rozpore s vôľou zmluvných poskytovateľov žalobca pretlačil záväzok poskytovateľa , že nebude akceptovať odporúčania (laboratórnych vyšetrení, liečby, ...) od nezmluvných poskytovateľov. Tento záväzok platí pre všeobecných lekárov vo vzťahu k nezmluvným špecialistom alebo zmluvných špecialistov vo vzťahu k nezmluvným špecialistom. Pre pacienta to znamená, že mu všeobecný lekár nepredpíše liečbu, ani nezrealizuje laboratórne vyšetrenia odporúčané nezmluvným špecialistom, ak sú tieto viazané na danú odbornosť, prípadne si ich bude musieť hradiť sám a nebudú mu preplatené ani zobrazovacie vyšetrenia (RTG, EKG,...). Žalovaný nikdy netvrdil, že by žalobca už teraz vykonával komerčné poistenie, žalobca však pretláča také všeobecné zmluvné podmienky v rozpore s vôľou zmluvných partnerov - poskytovateľov, ktoré smerujú k vytvoreniu podmienok a ku zdôvodneniu potreby zavedenia komerčného zdravotného pripoistenia ako ďalšieho príjmu do rozpočtu zdravotnej poisťovne. Návrh poskytovateľov bol, aby vo VZP Repetatur bol na uvážení každého lekára po zhodnotení zdravotného stavu pacienta a eRecept podľa vôle pacienta a možností lekára, pričom tento nebol žalobcom akceptovaný. V závere svojho vyjadrenia žalovaný opísal niekoľko konkrétnych prípadov skúseností prevádzkovateľov súkromných ambulantných špecializovaných zdravotníckych zariadení, a to A. J., A. K. v Centrum zraku, s.r.o. a MUDr. Vranková prevádzkovateľ neurologického a algeziologického zdravotníckeho zariadenia v Trenčíne.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.9.2021 (replike) ako aj vo vyjadrení zo dňa 14.6.2023 uviedol, že žalovaný má z pozície prezidenta Slovenskej lekárskej únie špecialistov (SLÚŠ) svojimi nepravdivými výrokmi možnosť ovplyvniť veľmi veľkú časť verejnosti, resp. poistencov žalobcu, a tým narušiť dôveru poistencov v ich zdravotnú poisťovňu, a zároveň v ich očiach značne zdiskreditovať žalobcovo dobré meno, za ktorým stojí veľa úsilia, profesionality, investícií a zdokonaľovania. Nadobudnuté dobré meno žalobca budoval dlhé roky, no k jeho poškodeniu môže dôjsť oveľa rýchlejšie, zvlášť protiprávnym konaním. Žalovaný verejne rozširuje nepravdy a skreslené údaje o protiprávnom konaní žalobcu pri poskytovaní verejného zdravotného poistenia, čím ohrozuje jeho postavenie voči iným zdravotným poisťovniam. Žalobca má zato, že žalovaný svojimi aktivitami vo verejnom mediálnom priestore prispieva k zhoršeniu postavenia žalobcu voči iným zdravotným poisťovniam, pričom sektor zdravotného poistenia je vo všeobecnosti veľmi citlivým na zhoršenie dobrej povesti, ktorá je predpokladom udržania si existujúcich poistencov, ale rovnako je kľúčová aj pre získanie nových poistencov. Osobitne to má význam v období, keď majú poistenci zdravotných poisťovní možnosť prepoistiť sa t. j. zmeniť zdravotnú poisťovňu. Žalobca je najväčšia zdravotná poisťovňa vykonávajúca verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky. Žalobca dlhodobo vynakladá najviac finančných prostriedkov na jedného

poistenca, pričom žalobca má najvyššiu koncentráciu finančne nákladových skupín poistencov v porovnaní s ostatnými zdravotnými poisťovňami. Široká verejnosť, to sú poistenci – klienti žalobcu, ktorých má žalobca podľa aktuálneho stavu najvyšší podiel (podiel vo výške 55,2 %) na Slovensku, pričom najväčší podiel na príjme žalobcu (takmer 100 % z celkového príjmu) tvorí práve poistné hradené poistencami žalobcu. U poistencov, platiteľov poistného, teda zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov, vzniká nedôvera voči žalobcovi, nakoľko na základe predmetných informácií môžu nadobudnúť dojem, že žalobca s odvedeným poistným hospodári netransparentne, že prijaté poistné nevynakladá v záujme poistencov žalobcu. Na základe takéhoto dojmu sa môžu poistenci prepoistiť do inej zdravotnej poisťovne v SR, a taktiež platitelia poistného môžu inicializovať svoj odchod alebo odchod svojich zamestnancov do inej zdravotnej poisťovne v SR. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti môžu mať pocit nedôvery a neistoty spôsobenej klamlivým tvrdením o nehospodárnosti správania žalobcu, ktorý môžu nadobudnúť po prečítaní si predmetných informácií. Žalobca je preto v horšej vyjednávacej pozícii pri jednaniach o nových zmluvách a dodatkoch s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ako aj pri plnení jednej z jeho hlavných úloh, a to napĺňaní minimálnej siete poskytovateľov. Žalobca nemá objektívne dostupné možnosti ako zistiť a preukázať reálny vznik ujmy, napr. či potenciálni obchodní partneri si v dôsledku neoprávneného zásahu rozmysleli nadviazať spoluprácu alebo aké konkrétne subjekty (napr. poistenci) boli prijímateľmi negatívnych informácií o žalobcovi a ako tieto informácie vnímali. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol žalobca toho názoru, že právna úprava ochrany dobrej povesti právnickej osoby nie je postavená na vzniku skutočnej ujmy a následkoch neoprávneného zásahu, ale na objektívnej spôsobilosti neoprávneného zásahu privodiť ujmu, resp. negatívne zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby v rovine ohrozenia tejto dobrej povesti. Nemožno v konkrétnom prípade opomenúť skutočnosť, aké je postavenie dotknutého subjektu v spoločnosti, ktorý môže mať vyvinuté vzťahy s obchodnými partnermi, zamestnancami, poistencami a inými osobami a inštitúciami, pričom tieto vzťahy ako aj potenciálne vzťahy môžu byť neoprávnenými zásahmi na adresu tohto subjektu narušené a ohrozené. Subjekt, do ktorého dobrej povesti sa zasiahlo, sa dokonca o narušení týchto vzťahov ani nemusí dozvedieť, pretože dôvody odmietnutia tretích osôb vstúpiť s ním do určitého vzťahu, môžu pred ním ostať skryté. Práve v tejto skutočnosti spočíva podstata a nebezpečenstvo neoprávnených zásahov do dobrej povesti právnických osôb, a preto právna úprava zakazuje zverejňovanie akýchkoľvek nepravdivých tvrdení a neoprávnenej kritiky a postihuje už samotnú skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na dobrej povesti. Predmetné klamlivé tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky žalovaného sú spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, ktorá sa ale nedá vyčísliť, nakoľko nie je možné určiť či a koľko poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, platiteľov alebo iných obchodných partnerov žalobcu, ukončí so žalobcom na ich základe spoluprácu.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.10.2021 (duplike) a vyjadrení zo dňa 25.5.2023 v podstatnom uviedol, že všetky poskytovateľmi negatívne hodnotené postupy vedenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. ( ďalej Poisťovňa) pri uzatváraní zmlúv a revíznej činnosti , ktoré využívali "právo silnejšieho" majú vždy negatívny dopad aj na pacientov - poistencov Poisťovne, ktorí potom zvažujú prepoistenie. V správe Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za rok 2020 o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia, je zaznamenaný úbytok poistencov žalobcu 161.199. Tento pokles počtu poistencov nastal pred zverejneným žalovaným vyjadrením nesúhlasu A. B. C. s postupom vedenia Poisťovne pri uzatváraní zmluvných podmienok s poskytovateľmi. Žalovaný nikdy nespochybnil Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., ale vyjadril sa vecne kriticky len k postupom vedenia žalobcu. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má poistenec právo podľa na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok určených zákonom, t.j. nie revíznymi pravidlami zdravotnej poisťovne, pomocou ktorých poisťovňa redukuje frekvenciu úhrad vyšetrení, rozsah ordinácie laboratórnych vyšetrení konkrétnym lekárom, možnosti odberov laboratórnych parametrov, čo v praxi spadá taktiež pod formuláciu rozsah a podmienky dohodnuté v zmluve. Tu žalovaný poukázal na znenie čl. I, ods. 3 VZP v porovnaní s a Jediný limit rozsahu pre poskytovateľa určuje zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti a jeho príloha – platný katalóg výkonov, ktorý prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, schválením NRSR a bol uverejnený v Zbierke o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa , čo je plne postačujúce. V žiadnom inom zákone uvedená povinnosť poskytovateľa hlásiť neprítomnosť zdravotnej

poisťovni a ani právomoc zdravotnej poisťovne požadovať predmetné hlásenie nie je zakotvená, čiže povinnosť uvedené vo VZP v čl. 2 ods. 2 písm. k) je nad rámec zákona. Vo VZP čl.2 odsek 1 písm. o) "Predpísanie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín je poskytovateľ povinný zaznamenať v zdravotnej dokumentácii a v liekovej knižke, ak ju VšZP pacientovi vydala, ..." Pacienti, ktorí majú liekovú knižku sú obvykle polymorbidní a polypragmatickí a títo často zabúdajú dokumentáciu, preto záväzok zaznamenať lieky do liekovej knižky nebude môcť lekár splniť, pretože možnosť zápisu závisí od pacienta. Žiadali sme preto preformulovať a vyňať povinnosť poskytovateľa. Pojem lieková knižka nemá oporu v zákone. Bol to v určitom období pokus sprehľadniť medikáciu u polymorbidných pacientov, ktorý sa neosvedčil. Formy vedenia zdravotnej dokumentácie sú uvedené v zákone. Pokiaľ ide o preferovanie predpisovania liekov vytvorením preskripčného záznamu s poznámkou “REPETATUR“, uvedené žiadali vynechať, pretože mnohí pacienti nesúhlasia s elektronickou formou preskripcie. Lieky užívané dlhodobo majú často pacienti, ktorých stav sa môže dramaticky meniť a subjektívne nemusia tieto zmeny vždy včas zaznamenať, preto pokiaľ žalobca nepreberá súčasne zodpovednosť za forenzné následky nezmenenej liečby, nemôže tento záväzok preferovať „REPETATUR“ dávať do zmluvy, pričom zákonné znenie je oprávnenie lekára predpisovať liek vytvorením preskripčného záznamu s poznámkou „REPETATUR“. Poisťovňou navrhovaná zodpovednosť za správnosť indikovania zdravotnej starostlivosti nebola jednoznačne naformulovaná a v praxi sa obvykle vzťahuje na neustále sa meniace indikačné obmedzenia vyšetrení stanovené interným predpisom poisťovne, ktoré nesúvisia so zodpovednosťou za riešenie klinického stavu pacienta a nie sú v súlade s platným o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej, ktorým sú stanovené rozsah a oprávnenosť indikovania zdravotnej starostlivosti. Jediným cieľom lekára má byť v zmysle zákona poskytnutie zdravotnej starostlivosti správne vo vzťahu k zdravotnému stavu pacienta. Ďalej poukázal na VZP ods. 18 kde pri porušení povinnosť dodržiavať preskripčné alebo indikačné obmedzenia má poisťovňa má právo na náhradu plnenia voči predpisujúcemu lekárovi. V zákone nie je nikde pripísaná jediná zodpovednosť predpisujúcemu lekárovi za vydaný liek. Vo VZP čl. 4 ods. 2 a čl. 7 je stanovené, čo sa považuje za neoprávnene vykázanú zdravotnú a lekárenskú starostlivosť a sankcie za porušenie jej vykazovania správne, pravdivo, úplne, bez formálnych nedostatkov. ak lekár poskytol zdravotnú starostlivosť správne, ale ju nesprávne vykázal, pričom správnosť vykazovania určuje poisťovňa svojimi internými predpismi, poisťovňa mu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vyrubí pokutu 10% zo sumy. Zmeny interných predpisov revíznej činnosti a vykazovania zdravotnej starostlivosti sa priebežne menia a sú sprístupnené na stránke VšZP len poskytovateľom. Je veľmi náročné venovať sa plnohodnotne svojej práci a sledovať aj neustále sa meniace podmienky vykazovania, ktoré s kvalitou zdravotnej starostlivosti nemajú žiadny súvis. Interné predpisy revíznej činnosti a vykazovania výkonov sú v rozpore s platnou legislatívou určujúcou rozsah hradenej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia a podmienky vykazovania. Formálne nedostatky pri vykazovaní zdravotnej starostlivosti novou zmenou VZP umožňujú poisťovni nielen neuhradiť správne poskytnutú zdravotnú starostlivosť vykázanú s formálnymi nedostatkami, ale už na základe revízie na diaľku v počítačovom systéme pomocou softvéru stanoviť súčasne pokutu do 250 eur za kontrolované obdobie, namiesto možnosti zaslať opravnú dávku. Zmluvnú pokutu do výšky 200% úhrady vyrubenú za zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytovateľ vykázal nad rámec lekárskeho poukazu je možné interpretovať aj ako zmluvnú pokutu za poskytnutie zdravotnej starostlivosti špecialistom nad rámec požiadavky odosielajúceho lekára, pretože si to zdravotný stav pacienta vyžadoval . Za uvedený postup lege artis, ak to posúdi člen kontrolnej skupiny zdravotnej poisťovne, ktorý nemusí byť špecialista z daného odboru a ani lekár, môže byť vyrubená pokuta. Dôvody pre pokuty k uvedeným bodom sú formulované veľmi všeobecne a sú preto univerzálne použiteľné, ale súčasne zakladajú dôvody pre súdne riešenia. Vzhľadom na to, že vo VZP nezvolili pojem sankcie, ale pokuty, objektívne dôvody poskytovateľa pre nevyhotovenie elektronického receptu s REPETARUR alebo nezaznamenanie predpisu do liekovej knižky, lebo ju pacient nedoniesol, by nemuseli zohľadňovať. Žalovaný tiež poukázal na úpravu kontrolnej činnosti vo VZP a v zákone. V tejto súvislosti uviedol, že v zmysle zákona má poisťovňa nárok na kontrolu zdravotnej dokumentácie poistencov, nárok na vydokladovanie nadobudnutia liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín poskytnutých poistencom VšZP v rozsahu vykázanom a uhradenom poisťovňou. Iné doklady, ktoré sa netýkajú zdravotnej starostlivosti hradenej poistencom VšZP nemá poisťovňa právo od poskytovateľa požadovať. Na ambulanciách sú pacientom poskytované lieky zo skupiny A, evidencia liekov sa netýka len

lekární. VšZP zaväzuje poskytovateľa preukazovať evidenciu a vydávanie liekov aj pre poistencov iných poisťovní. Ak poisťovňa potrebuje vylúčiť dôvodné podozrenie na fiktívne vykazovanie liekov a prípadné nezákonné obchody, môže si overiť dodacie listy v lekárni v porovnaní s vydanými liekmi na recepty alebo na žiadanky a môže koordinovať svoju kontrolu s ostatnými zdravotnými poisťovňami. Potvrdenie pacienta o užití lieku so skupiny A nemôže byť podkladom na obvinenie poskytovateľa z podvodu, pretože v rámci anamnézy si obvykle pacient nepamätá aké antibiotikum alebo iný liek užíval alebo mu bol podávaný pred týždňom a nie za obdobie napr. 1- 2 roky. Pacient, ktorý má podávané lieky zo skupiny A, tieto sú podávané na ambulancii, o čom sa zakaždým urobí zdravotný záznam. Pacient podpíše informovaný súhlas pri prevzatí záznamu. Do skupiny A patria neurologické lieky, chemotherapeutiká alebo biologická liečba. Overovanie podania liekov u pacienta môže Článok 6 o kontrolnej činnosti jasne formuluje, že o správnosti a oprávnenosti vykázanej zdravotnej starostlivosti rozhoduje poisťovňa. Nastavené pravidlá umožňujú likvidáciu zdravotníckych zariadení na objednávku. Zdravotnícka i pacientska verejnosť vníma ako likvidáciu na objednávku aj kauzu rehabilitačného zariadenia v Čilistove, na ktorej sa podieľala revíznou činnosťou práve Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá revíznou kontrolou označila ako neoprávnené vyplatené rehabilitačné pobyty za vyše ročné obdobie a pristúpila k zápočtu pohľadávok namiesto uhrádzania poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Návrh novej zmluvy VšZP bol prijateľný, ale VZP poisťovni umožňujú nezávisle na kvalite a korektnosti poskytovateľa zinkasovať od neho poisťovňou niekoľko násobne viac ako mu vyplatí za výkony na základe zmluvy. Keďže už nejaká skúsenosť tu je, mal za to, že na klesajúci trend počtu poistencov VšZP má vplyv aj obava poskytovateľov z nekorektného postupu pri príprave všeobecných zmluvných podmienok. Dňa 08.01.2021 poskytovatelia zdravotnej starostlivosti obdržali nový návrh zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej VZP), ktoré po podpise zmluvnými stranami by mali byť účinné už od 01.01.2021. VZP s nimi nikto vopred neprejednal, boli im doručené týždeň po dátume ich plánovanej účinnosti napriek tomu, že v nich navrhli závažné zmeny. Poskytovateľ ambulantnej starostlivosti má prijať záväzky nad rámec zákona, prijať zodpovednosť za skutočnosti, ktoré nemá možnosť ovplyvniť a súhlasiť s právomocami žalobcu, ktoré ho vo vzťahu k žalobcovi výrazne znevýhodňujú a môžu znamenať jeho existenčné ohrozenie. Doručenie návrhu po deklarovanom plánovanom dátume účinnosti vystavilo poskytovateľa časovej tiesni pre odsúhlasenie a podpis zmluvného dodatku, pričom na dohodu nového znenia VZP neposkytol žalobca poskytovateľovi možnosť komunikácie. Svojvoľná zmena VZP žalobcom pod zámienkou zmeny právnych predpisov a potreby kopírovať zákon, v posledných rokoch slúži na zavádzanie zmluvného partnera zo strany žalobcu a ohýbanie zákonných pravidiel v zmluve v neprospech partnera žalobcu.

7. Na pojednávaniach konaných dňa 16.5.2023 a 14.11.2023 sporové strany zotrvali na svojich vyjadreniach. Žalobca nad rámec uviedol, že žalovaný je pre verejnosť známou osobou, je to lekár – krajský predseda Hnutia republika, predseda Slovenskej lekárskej únie špecialistov (ďalej len SLÚŠ) a jeho vyjadrenie má vzhľadom na jeho osobu zvýšený nárok na presnosť a primeranosť jeho výrokov. Poukázal na to, že inštitút zmluvných pokút je zákonným inštitútom, ktorý bol zavedený do všeobecných zmluvných podmienok v roku 2014 s tým, že bol zavedený z dôvodu, že veľa poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykazovalo nesprávnu zdravotnú starostlivosť alebo dokonca fiktívnu. Zavedenie zmluvných pokút splnil svoj účel, nakoľko po 9 rokoch od zavedenia poskytovatelia konečne vykazujú po väčšine poskytnutú zdravotnú starostlivosť správne. Porovnaním medzi všeobecnými zmluvnými podmienkami účinnými od 1. 10. 2016 a všeobecnými zmluvnými podmienkami účinnými od 1.1.2021 vo vzťahu k poskytovateľom ide o priaznivejšiu úpravu zmluvných pokút. Pokiaľ ide o započítanie žalobcu vo vzťahu k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti žiadny zákon nezakazuje takýto spôsob započítania. Zákon neumožňuje započítanie len voči štátnym zdravotným zariadeniam. Tieto zaradenia takúto podmienku v zmluve tým pádom uvedenú nemajú. Žalovaný nepreukázal, že skutkové tvrdenia sú správne resp. teda nepreukázal, že čo je v rámci týchto tvrdení správne a nepreukázal čo bolo urobené zo strany žalobcu nad rámec zákona. Dôležité je aj to, že všetky tieto vyjadrenia žalovaného boli dostupné na internetových portáloch, kedy okruh ľudí, ktorí sa dostanú na tieto portály je celoslovenský, a teda má tam širokú publicitu. Žalobca žiada morálne zadosťučinenie formou ospravedlnenia a nežiada zadosťučinenie v peňažnej podobe.

8. Žalovaný nad rámec písomných vyjadrení na pojednávaniach uviedol, že v tom čase, keď dával uvedené vyjadrenia tak, ešte nebol predsedom Celoštátneho odborného tímu Hnutia republika. Jeho úmyslom nebolo škodiť, ale zabrániť škodám, lebo vtedy ešte bol čas. Od samého začiatku pôsobenia v SLÚŠ ako prezident dôsledne a sústavne presadzuje pravdivosť vo vykazovaní výkonov. Je

nemysliteľné, aby jediná osoba, akokoľvek mienkotvorná, dokázala poškodiť dobrú povesť štátnej zdravotnej poisťovne s najvyšším počtom poistencov v štáte, pokiaľ by mala poisťovňa férový prístup k poistencom aj k poskytovateľom a hospodárne by nakladala s financiami z verejného zdravotného poistenia. Mal za to, že ním predložené dôkazy dostatočne preukazujú, že rovnaké výhrady, ako on mali a majú aj početní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ako aj zamestnanci a bývalí zamestnanci VšZP, rovnako aj poistenci. Je to preto výlučne dôsledok konania vedenia VšZP, ktoré spôsobilo poškodenie dobrej povesti zdravotnej poisťovne. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že jeho vyjadrenia v médiách nie sú pravdivé, naopak, je preukázateľné, že pochybenia, ktoré uviedol, teda flagrantné klamstvo, zavádzanie, nehospodárne nakladanie s verejnými financiami a uzatváranie zmlúv, ktoré nie sú v súlade s dobrými mravmi, sú pracovnou metódou súčasného vedenia VšZP. Z revíznych pravidiel, ktoré svojvoľne žalobca mení podsunul do zmluvy, že poskytovateľ sa zaväzuje ich dodržiavať a že ich budú upravovať podľa možností ich rozpočtu. Revízne pravidlá by nemali redukovať rozsah úhrady, garantovaný poistencovi zákonom. Napriek tomu sa to dialo a deje. Zdravotná poisťovňa sa istí všeobecnými zmluvnými podmienkami, ako aj rôznymi ustanoveniami v zmluvných dodatkoch, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorého zákonnou povinnosťou je poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, v rozsahu určenom zákonom, ju z forenzného hľadiska musel poskytnúť, a aby nemohol namietať, ak mu ju zdravotná poisťovňa preplatí len podľa revíznych pravidiel, ktoré si sama určila. V zmysle zákona by mali byť revízne pravidlá zverejnené na stránke VšZP, ale zverejnené nie sú a revízia prebieha minimálne 2 mesiace podľa iných pravidiel a poskytovatelia referujú, že výkony, ktoré im boli uznávané a sú vykázané v súlade s katalógom, VšZP ich prestala uznávať. Nárok žalobcu podľa VZP započítať si revíziou neuznané výkony ako pohľadávku, prípadne s pridanou zmluvnou pokutou podľa VZP zostáva zachovaný a uplatnia ho hneď po podpísaní protokolu. Zákon lekárov nezaväzuje dodržiavať revízne pravidlá v rozpore so zákonom o rozsahu a taktiež nemajú právo revízne pravidlá prispôsobovať rozpočtu. Žalobca si preukázateľne rozdielne vykladá katalóg výkonov na jednotlivých pobočkách, niektorým poskytovateľom tie isté výkony prepláca a iným nie, ústredné vedenie poisťovne to preukázateľne toleruje a schvaľuje. Žalovaný tiež uviedol, že napriek jednaniam SLÚŠ so žalobcom a existencii nahrávky, tieto rokovania žalobca poprel. Podmienkami nad rámec zákona boli podľa žalovaného jednak revízne pravidlá, ktoré sú jednostranne stanovené žalobcom, ako aj napríklad hlásenie neprítomnosti na pracovisku pri neprítomnosti dlhšej ako 3 dni žalobcovi. V zmysle SR má poistenec nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu, ktorý určuje zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti s prílohou. Zdravotná poisťovňa zmluvou so zdravotníckym zariadením len napĺňa svoj zmluvný záväzok voči svojím poistencom a mala by ho naplniť v minimálnom rozsahu stanovenom zákonom.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami sporových strán, video- príspevkom žalovaného na serveroch E., E., na webovom portáli F. s názvom „A. C. s naliehavým odkazom o situácii v našom zdravotníctve“, zvukovou nahrávkou z online rokovania so žalobcom dňa 27.1.2021 o 14.00 hod. predloženou žalovaným (č.l. 58 spisu) a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise:

- všeobecnými zmluvnými podmienkami (ďalej len VZP) účinnými od 1.10.2016 (č.l. 6-13 spisu),

- všeobecnými zmluvnými podmienkami účinnými od 1.1.2021 (č.l. 14-21 spisu),

- porovnaním všeobecných zmluvných podmienok účinných od 1.10.2016 so všeobecnými zmluvnými podmienkami účinnými od 1.1.2021 (č.l. 22),

- listom Slovenskej lekárskej únie špecialistov (ďalej len SLÚŠ) zo dňa 14.1.2021 adresovanému žalobcovi (č.l. 41-44) – nesúhlas s návrhom VZP účinných od 1.1.2021,

- emailom žalovaného zo dňa 22.1.2021 (č.l. 46 spisu), v ktorom je uvedený zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý sa zúčastnili online rokovania so žalobcom dňa 27.1.2021 o 14.00 hod.,

- rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V, č.k. -361 zo dňa 21.3.2017 (č.l. 50-57) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -400 (č.l. 48, 49),

- vyjadrením SLÚŠ zo dňa 8.3.2021 uverejnenom v Ortopedickom magazíne (č.l. 78),

- správou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za rok 2020 o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia, kde je zaznamenaný úbytok poistencov žalobcu 161 199 (č.l. 142),

- kópiou odpovede Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) zaslanej poskytovateľom z Trenčína, ktorí sa sťažovali na rozdielne uznávanie a preplácanie rovnakých výkonov vykázaných s rovnakými kódmi na jednotlivých pobočkách žalobcu a na iné postupy zamestnancov žalobcu voči poskytovateľom, Súd sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, avšak na rozhodnutie vo veci za rozhodujúce považoval len tie, na ktoré poukázal vyššie.

10. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

Podľa (ďalej len ), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

11. Podľa SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

12. Podľa čl. 26 ods. 2 veta prvá SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

13. Podľa SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

14. Podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovoru“) každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

15. Podľa (ďalej len ), právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.

16. Podľa , pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

17. Podľa , odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

18. Predmetom konania je nárok vyplývajúci z ustanovenia § 19b o ochrane povesti právnickej osoby. Predpokladom ochrany podľa § 19b je neoprávnenosť zásahu, pričom zodpovednosť tretej osoby je objektívnej povahy a preto je daná iba vtedy, ak je príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou (zákonnosťou zásahu). Uplatnenie ochrany zapieracou žalobou spočívajúcou v uložení povinnosti zdržať sa zásahu do dobrej povesti právnickej osoby je prípustná vtedy, ak v čase rozhodnutia súdu tretia osoba takto koná. Zákon umožňuje poskytnutie primeraného zadosťučinenia (reštitúcie) aj vo forme ospravedlnenia sa. Ochrany dobrej povesti je možné sa domáhať, ak do nej niekto neoprávnene zasiahne. Podmienkou tejto ochrany však je, že právnická osoba požívala v čase zásahu dobrú povesť. Pod povesťou treba rozumieť všeobecne vytvorený panujúci názor na činnosť danej právnickej osoby osobami, ktoré s právnickou osobou prišli do priameho, či nepriameho kontaktu. Samotné posúdenie dobrej povesti právnickej osoby je pritom treba posudzovať predovšetkým v správaní tejto osoby vo vzťahoch, ktorý tvorí predmet jej činnosti. V prípade obchodných vzťahov bude preto významné napr. aj to, či daná právnická osoba, podnikateľ, porušuje pravidlá hospodárskej súťaže. Pre posudzovanie dobrej povesti platí, že každá právnická osoba má dobrú povesť. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že právnická osoba nemá dobrú povesť, zaťažuje osobu, ktorá do povesti právnickej osoby zasiahla. Musí napríklad preukázať, že ňou uskutočnení zásah spočívajúci v negatívnom tvrdení je pravdivý.

19. Sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam verejným nepochybne patrí činnosť orgánov verejnej moci, vrátane rozhodovacej činnosti súdov, ako aj činnosť osôb pôsobiacich vo

verejnom živote. Sloboda prejavu však nie je bezbrehá; zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä . Pri kolízii oboch garantovaných práv a aplikácii ustanovenia v súvislosti s uplatňovaním ochrany dobrej povesti právnickej osoby, je povinnosťou súdu vždy interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia z pohľadu účelu a zmyslu ochrany garantovaných práv a slobôd. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu dobrej povesti právnickej osoby je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) porušenia základného práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Teória a súdna prax preto rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami, u ktorých možno zisťovať ich pravdivosť a hodnotovými úsudkami, kde tá možnosť je podstatne obmedzená (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009 sp. zn. -52).

20. Uloženie povinnosti zdržať sa zásahu do dobrej povesti a odstránenia závadného stavu, resp. primeraného zadosťučinenia ako dôsledok porušenia práva na ochranu dobrej povesti je namieste len vtedy, ak je to podľa nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Uplatňovanie zmienených základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila ochrana iného práva. Znamená teda, že ani existencia zásahu do osobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takéhoto zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva a vzhľadom na konkrétne okolnosti nepresiahol hranice primeranosti. Inak povedané, v každom konkrétnom prípade je potrebné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu dobrej povesti, a to v kontexte so slobodou prejavu a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ochrany a že samotné zverejnenie nepravdivého údaju dotýkajúceho sa dobrej povesti právnickej osoby podľa súdu spravidla zakladá neoprávnený zásah do dobrej povesti, ale na druhej strane každé zverejnenie nepravdivého údaju nemusí automaticky znamenať takýto zásah. Súd pri posúdení danej veci vychádzal z testu spočívajúceho v tom KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO hovoril (porov. napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. z 5. decembra 2009), ktorý je kľúčový pre posúdenie proporcionality medzi slobodou prejavu a ochranou dobrej povesti.

21. V sporoch o ochranu dobrej povesti ide o posúdenie proporcionality v proti sebe v kolízii stojacich právach – práva na ochranu dobrej povesti na jednej strane a práva na slobodu prejavu na strane druhej. V prípade vzniku konfliktu práva na slobodu prejavu s právom na ochranu dobrej povesti je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu dobrej povesti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany. Zároveň je potrebné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi, keď k zásahu dochádza iba vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Je preto potrebné na základe konkrétnych okolností prípadu zvážiť, či posudzované výroky dosahujú takú intenzitu, že zasahujú do práva na ochranu dobrej povesti danej osoby, alebo či sú danej situácii primerané. Pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku je nevyhnutné v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie, alebo hodnotiaci úsudok, pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Ústavný súd SR vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (, , ). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (, ).

22. Z uvedeného možno prijať záver, že sloboda prejavu a práva na informácie je legitímna, len ak neoprávnene nezasahuje do zákonom chránených zložiek osobnosti, čo v posudzovanom prípade znamená, že žalovaný má legitímne právo prejavovať svoj názor na činnosť žalobcu, avšak len v takej miere, rozsahu a obsahu, dokiaľ nimi nedovoleným spôsobom nezasiahne do jeho osobnostných práv.

23. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie

nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Porušenie práva na dobrú povesť môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti dotknutého subjektu v očiach ostatných osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo.

24. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn. ).

25. V konaní vo veciach ochrany dobrej povesti platí, že dôkazné bremeno nesie žalobca, teda osoba, ktorá tvrdí, že jej bola spôsobená nemateriálna ujma neoprávneným zásahom. Žalobca teda musí dokázať existenciu zásahu, to znamená, že k určitému konaniu, ktoré je zásahom do práv žalobcu, skutočne došlo (M. Števček a spol.: a I, veľké komentáre, C.H.Beck 2015, s. 85 a 86).

26. U difamujúcich skutkových tvrdení je dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu spravidla skutočnosť, že takéto tvrdenia sú pravdivé, resp. že príslušná informácia zodpovedá pravde. Pravdivosť týchto tvrdení však musí preukázať jeho pôvodca (dôkaz pravdy). Nie je preto vecou žalobcu domáhajúceho sa ochrany dobrej povesti právnickej osoby, aby dokazoval, resp. preukázal, že tieto tvrdenia sú nepravdivé. Slobodu prejavu a právo na informácie treba vždy posudzovať v súvislosti s právami ostatných subjektov, v danom prípade s právom na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Je potom všeobecne uznávanou zásadou, že sloboda slova nie je inštitútom bezbrehým. Za výkon tohto práva vo všeobecnosti nemožno považovať tvrdenie nepravdivých, resp. pravde nezodpovedajúcich skutočností.

27. V tomto spore musí dať súd odpovede na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO hovoril. V konaní nebolo sporným KTO zásah do práva na ochranu dobrej povesti vykonal - žalovaný, O KOM bolo inkriminované video a do koho sféry zasahovalo – žalobca, ČO bolo obsahom inkriminovaného videa, KDE (na serveroch E., E., na webovom portáli F. s názvom „A. C. s naliehavým odkazom o situácii v našom zdravotníctve“) a KEDY (dňa 21.9.2021) bolo inkriminované video odvysielané. Sporným bolo AKO boli informácie v inkriminovanom videu formulované.

28. Majúc na zreteli v úvahách vyššie uvedené východiská súd výroky označené žalobcom, ktoré podľa jeho tvrdenia v jednotlivosti zasiahli do jeho všeobecného osobnostného práva na ochranu dobrej povesti, zaradil pre účely posúdenia ich oprávnenosti do dvoch skupín.

29. V prvej skupine súd posudzoval hodnotiace úsudky - výroky v znení a kontexte v akom zazneli vo videu: „Poisťovňa pravdepodobne ráta so zrušením zmlúv s poskytovateľmi...“ „Postupne, nenápadne, ale systematicky sa Všeobecná zdravotná poisťovňa snaží presadiť povinné pripoistenie, pričom v programovom vyhlásení vlády sa to volá definovaný nárok pacienta, ale v preklade to znamená znížiť doterajší nárok pacienta z verejného zdravotného poistenia. Pacienti si povinne budú hradiť verejné zdravotné poistenie a prípadne aj povinné pripoistenie, aby mali nárok na to, na čo majú nárok dnes. Poisťovňa sa novými zmluvnými podmienkami všeobecnými stáva pánom nad existenciou zdravotníckych zariadení a môže ktorékoľvek zdravotnícke zariadenie, ktoré niekomu z pozadia nevyhovuje, kedykoľvek zinkasovať. Takéto pravidlá umožňujú likvidáciu zdravotníckych zariadení na objednávku. Môžu padnúť aj nepohodlné lekárne, nemocnice, a po podpísaní takýchto všeobecných zmluvných podmienok nemajú šancu ani uspieť na súde.“ „Všeobecné zmluvné podmienky sú iba jeden z prejavov, že sa v nich chystajú na prechod na komerčné poistenie.“ V týchto výrokoch žalovaný vyjadril názory na skutočnosti, ktoré nemajú priamu výpovednú hodnotu vo vzťahu k nosnej informácii podanej žalovaným o jednostrannom naformulovaní a prijatí nových

všeobecných zmluvných podmienok žalobcom, ktoré sú ďaleko nad rámec zákona a ktoré sú spôsobilé aj zlikvidovať zdravotnícke zariadenie a túto prakticky obsahovo len dotvárajú. V aplikačnej praxi súdov sa vo všeobecnosti vychádza z prezumpcie ústavnej konformity vyjadrených názorov, čo znamená, že výkon práva kritiky nie je neoprávneným zásahom do práv tretích osôb, pokiaľ nie je preukázaný opak. Kritický názor pritom vystupuje z medzí ústavnej ochrany slobody prejavu predovšetkým tiež vtedy, pokiaľ postráda akýkoľvek vecný základ, alebo pokiaľ ide o kritiku zjavne neprimeranú svojou formou, alebo pokiaľ zásah do osobnostných práv je sprievodným javom kritiky a nie jej primárnym cieľom. Z prezumpcie ústavnej konformity názoru sa ďalej vyvodzuje, že nie je nevyhnutné aby komentár obsahoval dôslednú a logicky úplne korektnú úvahu, ale postačí, aby pre hodnotiaci úsudok existoval aspoň určitý faktický základ, s tým, že pre záver o oprávnenosti kritiky v niektorých prípadoch už bola dokonca v praxi súdov hľadaná aj logická súvislosť medzi skutkovým základom a vyjadreným názorom. Súdna prax pripúšťa v rámci kritiky použitie výrazových prostriedkov preháňania, expresivity a dokonca niekedy i provokácie. Názory žalovaného (hodnotiace úsudky), a to: „Poisťovňa pravdepodobne ráta so zrušením zmlúv s poskytovateľmi...“ „Postupne, nenápadne, ale systematicky sa Všeobecná zdravotná poisťovňa snaží presadiť povinné pripoistenie, pričom v programovom vyhlásení vlády sa to volá definovaný nárok pacienta, ale v preklade to znamená znížiť doterajší nárok pacienta z verejného zdravotného poistenia. Pacienti si povinne budú hradiť verejné zdravotné poistenie a prípadne aj povinné pripoistenie, aby mali nárok na to, na čo majú nárok dnes. „Všeobecné zmluvné podmienky sú iba jeden z prejavov, že sa v nich chystajú na prechod na komerčné poistenie.“, podľa posúdenia súdu všetky tieto kritériá oprávnenej kritiky spĺňajú. Označené názory podľa úvahy súdu majú tiež dostatočný skutkový základ, pričom vyjadrujú najmä názor žalovaného na ďalšie smerovanie fungovania a činnosti žalobcu. Pokiaľ ide o hodnotiaci úsudok žalovaného: „Poisťovňa sa novými zmluvnými podmienkami všeobecnými stáva pánom nad existenciou zdravotníckych zariadení a môže ktorékoľvek zdravotnícke zariadenie, ktoré niekomu z pozadia nevyhovuje, kedykoľvek zinkasovať. Takéto pravidlá umožňujú likvidáciu zdravotníckych zariadení na objednávku. Môžu padnúť aj nepohodlné lekárne, nemocnice, a po podpísaní takýchto všeobecných zmluvných podmienok nemajú šancu ani uspieť na súde.“, podľa názoru súdu tieto výroky boli objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu žalobcu, a tak mohli pôsobiť difamačne voči žalobcovi. Označené názory podľa úvahy súdu nemajú dostatočný skutkový základ. Žalovaný v danej súvislosti poukázal na zdravotnícke (rehabilitačné) zariadenie v Čilistove, pri ktorom žalobca revíznou kontrolou označil ako neoprávnene vyplatené rehabilitačné pobyty za vyše ročné obdobie a pristúpil k zápočtu pohľadávok namiesto uhrádzania poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pričom uvedené konanie (ktoré bolo následne súdom vyhodnotené ako neoprávnené) viedlo k zrušeniu a zániku tohto zariadenia. Tu súd však poukazuje na podstatnú skutočnosť, že k uvedenému konaniu žalobcu došlo ešte v roku 2011, ako to vyplýva z rozsudku pôvodného Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. zo dňa 21.3.2017 v spojení s rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -400, teda za účinnosti iných (starých) všeobecných zmluvných podmienok, pričom žalovaný v uvedenom výroku vo videu uvádza, že k likvidácii zdravotníckych zariadení na objednávku žalobcom ako aj to, že žalobca sa stáva pánom nad existenciou zdravotníckych zariadení má dôjsť práve prijatými novými všeobecnými zmluvnými podmienkami, pričom z príkladu uvádzanom práve žalovaným vyplýva, že k tomu mohlo dôjsť aj za predchádzajúcich všeobecných zmluvných podmienok. Týmto hodnotiacim úsudkom žalovaný zasiahol do dobrej povesti žalobcu a tento bol objektívne spôsobilý mu privodiť ujmu. Za tento hodnotiaci úsudok preto bola žalovanému uložená povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi.

30. V druhej skupine súd posudzoval výroky žalovaného, ktoré sú skutkovými tvrdeniami: „Všeobecná zdravotná poisťovňa nám vnucuje nové všeobecné zmluvné podmienky, ktorými si uzurpuje právo rozhodovať vo všetkom podľa jej vlastných pravidiel, ktoré sú ďaleko nad rámec zákona....“ „Poisťovňa si diktuje, čo je pri vykazovaní výkonov správne poskytnuté a čo správne vykázané, nesprávne vykázané atdˇ..., a to bez akejkoľvek medicínskej súvislosti, začo si účtuje nielen náhradu uhradenej zdravotnej starostlivosti, ale navyše pokuty, až do výšky 200 %, pri opakovaných chybách až vo výške dvojnásobku sadzby zmluvnej pokuty...“ „....vo všeobecných podmienkach zaväzuje zmluvných poskytovateľov, že nebudú akceptovať odporúčania vyšetrení a liečby od nezmluvných poskytovateľov.“ „Sme pohoršení, že vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne takto verejne flagrantne klame.“

„My sme už v minulosti zvyknutí na klientelistický prístup Všeobecnej zdravotnej poisťovne, avšak tento raz sa vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne uchýlilo k flagrantnej verejnej lži.“ Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie: „Poisťovňa si diktuje, čo je pri vykazovaní výkonov správne poskytnuté a čo správne vykázané, nesprávne vykázané atdˇ..., a to bez akejkoľvek medicínskej súvislosti, začo si účtuje nielen náhradu uhradenej zdravotnej starostlivosti, ale navyše pokuty, až do výšky 200 %, pri opakovaných chybách až vo výške dvojnásobku sadzby zmluvnej pokuty...“, toto aj keď s použitím výrazových prostriedkov preháňania (poisťovňa si diktuje) podáva pravdivú informáciu, ktorá vyplýva z čl. 4 a čl. 7 všeobecných zmluvných podmienok účinných od 1.1.2021. Čo sa týka časti tohto skutkového tvrdenia „...a to bez akejkoľvek medicínskej súvislosti...“, pravdivosť tohto tvrdenia mal súd preukázanú napríklad prípadom MUDr. Kehéra, ktorý v závere nahrávky predloženej žalovaným hovorí o neadekvátnom postupe pri revíznej činnosti žalobcu v jeho zariadení jednodňovej chirurgie, po ktorej revízni pracovníci žalobcu odmietli uznať existenciu vykázaných operácií, lebo záznamy mal vedené v elektronickej forme a odmietli počkať na vytlačenie záznamov do papierovej formy. Takéto posudzovanie správnosti vykazovania výkonov zo strany žalobcu možno skutočne hodnotiť ako posudzovanie bez akejkoľvek medicínskej súvislosti. Pokiaľ ide o revízne pravidlá upravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, tieto len konkretizujú postup vykonávania kontroly, ktorý je veľmi všeobecne upravený v o zdravotných poisťovniach. Účelom tejto úpravy je odstránenie výkladových odlišností a rozdielnych postupov pri vykonávaných kontrolách. Keďže všeobecné zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, je na dohode (vyjednávaní) a zmluvnej slobode oboch zmluvných strán (poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a poisťovni) ako tieto budú znieť, a preto prijatím týchto všeobecných zmluvných podmienok (na princípe zmluvnej voľnosti) nemožno následne namietať, že sú nad rámec zákona. Súd má teda za to, že týmto skutkovým tvrdením, keďže podáva pravdivú informáciu, žalovaný nemohol zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie „Všeobecná zdravotná poisťovňa nám vnucuje nové všeobecné zmluvné podmienky, ktorými si uzurpuje právo rozhodovať vo všetkom podľa jej vlastných pravidiel, ktoré sú ďaleko nad rámec zákona....“, tu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno úplnej pravdivosti tohto tvrdenia. I keď z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v niektorých bodoch zaväzujú všeobecné zmluvné podmienky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj nad rámec ustanovení zákona (napr. čl. 2 bod 1 písm. k/ VZP - hlásenie neprítomnosti na pracovisku žalobcovi pri neprítomnosti dlhšej ako 3 dni ak poskytovateľ nemá zabezpečené zastupovanie, čl. 6 bod 4 písm. b/ ...umožniť súčasne kontrolu skladových zásob, údaje o počtoch všetkých vydaných liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických po travín v kontrolovanom období za všetky zdravotne poisťovne, a pod....), avšak nebolo preukázané, že to bolo vo všetkom a ďaleko nad rámec zákona. Aj v prvej časti tohto skutkového tvrdenia (aj keby údaje boli pravdivé), žalovaný používa také výrazové prostriedky (vnucuje, uzurpuje), ktoré sú spôsobilé skresľovať skutočnosť, aj s ohľadom na to, že k rokovaniu medzi SLÚŠ a žalobcom došlo (existuje z toho aj zvukový záznam č.l. 58 spisu) a aj keď len v nepatrnom rozsahu, predsa len boli niektoré pripomienky žalobcom zapracované do všeobecných zmluvných podmienok. Súd tiež poukazuje na to, že všeobecné zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a zmluva ako dvojstranný právny úkon je prejavom slobodnej vôle oboch jej zmluvných strán, preto použitie výrazu „poisťovňa nám vnucuje“ žalovaným súd považoval za neprimerané. Čo sa týka skutkového tvrdenia: „....vo všeobecných podmienkach zaväzuje zmluvných poskytovateľov, že nebudú akceptovať odporúčania vyšetrení a liečby od nezmluvných poskytovateľov.“, uvedené je v čl. 2 ods. 4 Všeobecných zmluvných podmienok účinných od 1.1.2021, pričom potreba existencie zmluvného vzťahu s poisťovňou vzťahujúca sa aj na osobu odporúčajúceho odborného lekára bola obsiahnutá aj v znení čl. 2 ods. 4 všeobecných zmluvných podmienok účinných od 1.10.2016. Ide o zákonnú povinnosť, ktorá vychádza zo zákona č. 581/ 2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach (, ) a o liekoch a zdravotníckych pomôckach (, ). V danom prípade išlo teda o podanie informácie, ktorá vyplýva priamo zo všeobecných právnych predpisov, nevhodným spôsobom vyjadrenia. Skutkové tvrdenia: „Sme pohoršení, že vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne takto verejne flagrantne klame.“ „My sme už v minulosti zvyknutí na klientelistický prístup Všeobecnej zdravotnej poisťovne, avšak tento raz sa vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne uchýlilo k flagrantnej verejnej lži.“, tu súd nemal preukázaný (nielen uvedený) žiadnym prípadom kientelistický prístup žalobcu. Pokiaľ ide o verejnú flagrantnú lož žalobcu, žalovaný uvádzal, že napriek existencii nahrávky z jednania so zástupcami žalobcu, kde pri tomto jednaní boli prítomné aj iné osoby za Slovenskú lekársku úniu

špecialistov, ako aj viacero osôb za žalobcu, žalobca toto jednanie poprel v reakcii na vyjadrenie (otvorený list) SLÚŠ na internetovom portáli _ebula_e.sk. Z reakcie žalobcu na uvedenom portáli, ktorú sám žalovaný uviedol vo svojom podaní zo dňa 17.8.2021 (č.l. 37 spisu) však vyplýva, že žalobca uviedol: „...všetci špecialisti a ich organizácie podpísali zmluvy a to aj vrátane všeobecných zmluvných podmienok, pričom pripomienky asociácií boli zakomponované do podmienok a zmeny boli len minimálne.“ Z uvedeného má súd za to, že k popretiu jednania žalobcu so SLÚŠ nedošlo a inú verejnú flagrantnú lož žalovaný netvrdil, ani nepreukázal. Tieto skutkové tvrdenia teda boli spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu.

31. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti sa nevyžaduje reálne vyvolanie negatívnych následkov (vznik ujmy), ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby, t.j. spôsobilý tieto negatívne následky privodiť; nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, pričom rovnako je irelevantné zavinenie – občianskoprávna ochrana dobrej povesti je totiž založená na objektívnom princípe. V zásade je nepochybné, že k neoprávneným zásahom dochádza vtedy, keď sú nepravdivé skutkové tvrdenia alebo neprimerané hodnotenia prednesené verejne. Ak sa prednesené výroky dostanú na verejnosť alebo ak sa na verejnosť môžu dostať, je tu daná objektívna spôsobilosť vyvolať následky týkajúce sa dobrej povesti právnickej osoby.

32. Vo všeobecnosti možno uviesť, že ak k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby dôjde televíznym vysielaním (obdobne v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo na webových portáloch), vo všeobecnosti treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu (R45/2000). Vychádzajúc z tejto publicity pri súčasnom splnení podmienky nepravdivosti odvysielaných informácií ohľadne určitého subjektu, treba vyvodiť, že ide o taký zásah do dobrej povesti právnickej osoby, ktorý zakladá nárok domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy (obdobne uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 27. apríla 2011).

33. Požiadavka, aby podmienkou úspešného uplatnenia práva na ochranu dobrej povesti bolo vyvolanie následkov, by znamenala povinnosť súdu zisťovať tieto následky (resp. žalobcu dokazovať tieto následky), čo by pri abstraktnosti a subjektívnom ponímaní kategórie dobrej povesti mohlo byť v rozpore s cieľom právnej úpravy ochrany dobrej povesti právnických osôb. Navyše zisťovanie týchto následkov by bolo objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica), nakoľko dotknutý subjekt sa o nich nemusí včas alebo vôbec dozvedieť (napr. sa nedozvie, že určitý subjekt s ním nenadviazal z týchto dôvodov spoluprácu alebo súčasný obchodný partner s ním ukončil spoluprácu pod.), a to zvlášť pri zásahoch so značnou územnou pôsobnosťou (je nemožné preukázať ako bol daný zásah vnímaný čitateľmi určitého textu alebo poslucháčmi určitého prejavu, ktorých dotknutý subjekt nevie určiť a vzhľadom na početnosť tejto základne vykonať dokazovanie výsluchom svedkov).

34. Z hľadiska právnej úpravy sa posudzuje neoprávnený zásah v kontexte jeho objektívnej spôsobilosti, t. j. možnosti privodiť nemajetkovú ujmu a nie z pohľadu reálneho vzniku ujmy. Nemožno v konkrétnom prípade opomenúť skutočnosť, aké je postavenie dotknutého subjektu v spoločnosti, ktorý môže mať vyvinuté vzťahy s obchodnými partnermi, zamestnancami, poistencami a inými osobami a inštitúciami, pričom tieto vzťahy ako aj potenciálne vzťahy môžu byť neoprávnenými zásahmi na adresu tohto subjektu narušené a ohrozené. Subjekt, do ktorého dobrej povesti sa zasiahlo, sa dokonca o narušení týchto vzťahov ani nemusí dozvedieť, pretože dôvody odmietnutia tretích osôb vstúpiť s ním do určitého vzťahu, môžu pred ním ostať skryté. Práve v tejto skutočnosti spočíva podstata a nebezpečenstvo neoprávnených zásahov do dobrej povesti právnických osôb, a preto právna úprava zakazuje zverejňovanie akýchkoľvek nepravdivých tvrdení a neoprávnenej kritiky a postihuje už samotnú skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na dobrej povesti.

35. Pre ochranu dobrej povesti žalobcu však nie je rozhodujúci tento aspekt (t.j. či stratil klienta a vznikla mu škoda v podobe majetkovej ujmy), ale to, aký mal neoprávnený zásah dopad na jeho dobrú povesť a vnímanie verejnosťou, t. j. akým spôsobom bola ohrozená a narušená dôveryhodnosť, serióznosť, poctivosť, spoľahlivosť, vážnosť a slušnosť, istota v dodržanie svojich záväzkov a iné hodnoty, ktoré vytvárajú dobrú povesť žalobcu v očiach tretích osôb, s ktorými prichádza alebo môže prísť do obchodného, príp. iného kontaktu.

36. Na základe vyššie uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi za hodnotiace úsudky a skutkové tvrdenia uvedené v I. výroku tohto rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu súd

žalobu (týkajúcu sa primeraných hodnotiacich úsudkov žalovaného alebo jeho pravdivých skutkových tvrdení bližšie uvedených v bodoch 29 a 30 tohto rozsudku) v II. výroku zamietol.

37. Súd by rád v neposlednom rade podotkol, že cieľom rozhodnutia súdu (ako aj podanej žaloby) nebol úmysel umlčať, respektíve zastrašiť žalovaného, ale dosiahnuť stav aby sa v budúcnosti vyjadroval s prihliadnutím na hranice oprávnenej kritiky (prevencia), na dosiahnutie zhojenia protiprávnych následkov (satisfakcie), ktoré žalovaný vyvolal svojim konaním, a to verejným ospravedlnením sa žalovaného žalobcovi.

38. V predmetnom konaní strany sporu uviedli rad argumentov a dôkazov. Súd sa v rámci zdôvodnenia súdneho rozhodnutia zaoberal relevantnými argumentmi, pričom v zmysle ustálenej judikatúry ESĽP sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

39. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Pri posudzovaní procesného úspechu strán sporu súd zohľadnil, že žalobca bol úspešný len čiastočne a čiastočne bol úspešný žalovaný. Za takéhoto stavu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán a tieto si každá sporová strana bude znášať sama.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).