Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 81 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (94)d32/366598.7b9018.pdf
PDF · 158.31 KB
No categories available
4Cdo/149/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 149/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. M. Z., bývajúceho
v D., zastúpeného JUDr. D. I., advokátom so sídlom v B., a 2/ A. M. so sídlom v L.,
IČO: X., proti ţalovanému Ing. Z. S., bývajúcemu v P. č. X. zastúpenému Advokátskou
kanceláriou JUDr. I. G., s.r.o., so sídlom v D., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako
konateľka advokátka JUDr. I. G., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Rimavská
Sobota pod sp.zn. 7 C 56/07, o dovolaní ţalobcu 1/ a ţalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo 4. februára 2009 sp. zn. 15 Co 222/2008 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 4. februára 2009 sp.zn. 15 Co 222/2008 v I. výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť na najbliţšej tlačovej konferencii Strany m.
predniesť ospravedlnenie v znení špecifikovanom v tomto výroku, v II. výroku, ktorým
rozhodol, ţe ţalobcovia sú oprávnení spoločne a nerozdielne uverejniť na náklady ţalovaného
právoplatný rozsudok s náleţitosťami, v znení a spôsobom špecifikovanom v tomto výroku,
vo IV. výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti
ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 300 000,-- Sk tak, ţe
ţalobu ţalobcu 1/ v tejto časti zamietol a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec
mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I 29.11.2006 sa ţalobcovia domáhali
ochrany proti neoprávnenému zásahu do osobnostných práv ţalobcu 1/ (občianskej
a profesionálnej cti) a do dobrej povesti (dôveryhodnosti a serióznosti) ţalobkyne 2/, ku
ktorému podľa nich došlo výrokmi ţalovaného ako bývalého ministra p. na tlačovej
konferencii Strany m. (ďalej len „S.“) dňa X. a X. a v diskusných reláciách odvysielaných
dňa X. (správne X.) v TV Y. „V.“, TV Y. „N.“ a TV Y. „P.“. Išlo o výroky súvisiace
s dodatkom č. X., ktorým na podnet ţalobcu 1/ (ďalej len „ţalobca“) ako š. m. minister p.
zmenil a podľa ţalobcov zosúladil s komunitárnym právom usmernenie ministra p.
Slovenskej republiky na úseku štátnej správy o p. formou priamych platieb (ďalej len
„usmernenie“), uverejnené vo Vestníku ministerstva p. Slovenskej republiky z X., čiastka X.
V ţalobe uviedli, ţe výroky ţalovaného najmä o tom, ţe zmenu usmernenia inicioval
ţalobca vo svoj vlastný prospech, ţe išlo o zmenu účelovú a retroaktívne meniacu pravidlá
hry, ţe táto sa dotýka len štyroch spoločností, z ktorých najviac profituje firma, v ktorej je
ţalobca akcionárom a jeho manţelka členkou dozornej rady, ţe ţalobca, resp. ţe táto firma -
ţalobkyňa 2/ (ďalej len „ţalobkyňa“) - získa o X. milióna korún viac, ţe ţalobca zneuţil svoju
funkciu a porušil morálku, etiku a konal v rozpore so zákonom o konflikte záujmov, resp. so
zákonmi a s nariadením EÚ, obsahujú jednak nepravdivé tvrdenia a tieţ subjektívne
hodnotiace úsudky, ktoré nezodpovedajú objektívnemu stavu. Poukazovali na to, ţe podnetom
zmeny usmernenia bola ţiadosť predsedu O. z X., na základe ktorého príslušný odbor
ministerstva p. pripravil návrh zmeny, ktorý ţalobca vo funkcii š. tohto ministerstva predloţil
na schválenie ministrovi p. Nešlo o protiprávne konanie ani o zmenu pravidiel počas hry, ale
o odstránenie protiprávneho stavu spôsobeného usmernením, ktoré prijal ţalovaný v čase
výkonu funkcie ministra p. a o zosúladenie slovenských vykonávacích predpisov
s komunitárnym právom v oblasti p..
Ţiadali, aby ţalovanému bola uloţená povinnosť na najbliţšej tlačovej konferencii S. sa
im ospravedlniť v znení špecifikovanom v petite ţaloby, aby boli oprávnení na náklady
ţalovaného uverejniť právoplatný rozsudok za podrobne špecifikovaných podmienok
na televíznych staniciach TV Y., TV Y. a TV Y. a v denníkoch N., P., S., H. a Ú., a aby
ţalovanému bola uloţená aj povinnosť zaplatiť im náhradu nemajetkovej ujmy a to ţalobcovi
5 000 000,-- Sk (165 969,59 EUR) a ţalobkyni 1 000 000,-- Sk (33 193,92 EUR).
Okresný súd Rimavská Sobota, ktorému bola vec postúpená z dôvodu miestnej
príslušnosti, rozsudkom zo 7. júla 2008 č.k. 7 C 56/07-447 uloţil ţalovanému povinnosť
v lehote do jedného mesiaca po právoplatnosti rozsudku na najbliţšej tlačovej konferencii S.,
po pozvaní zástupcov všetkých médií, ktorých zástupcovia sa zúčastnili na tlačových
konferenciách S. X. a X., predniesť toto ospravedlnenie:
„Ospravedlňujem sa Ing. M. Z. a predstavenstvu a akcionárom spoločnosti A. M. za
svoje verejné, nepravdivé a účelovo zavádzajúce výroky prednesené v októbri X. v súvislosti
so zmenou usmernenia ministra p. Slovenskej republiky o podpore p. Týmito výrokmi som
poškodil občiansku, osobitne profesionálnu česť Ing. M. Z. a v dôsledku nich sa v značnej
miere zníţila jeho váţnosť v spoločnosti. Týmito výrokmi som takisto poškodil dobrú povesť
spoločnosti A. M..“
Ďalším výrokom rozhodol, ţe ţalobcovia sú oprávnení do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozsudku na náklady ţalovaného uverejniť právoplatný rozsudok s jeho
presným označením, označením účastníkov konania a úplným obsahom výroku právoplatného
rozsudku vo veci samej týkajúceho sa ospravedlnenia formou zobrazeného a zrozumiteľne
čítaného textu bezprostredne pred začatím vysielania relácie „P.“ na televíznej stanici TV Y.,
relácie „N.“ na televíznej stanici Y. a relácie „V.“ na televíznej stanici Y., ako aj v denníkoch
N., P., S., H. a Ú. na ich titulnej strane textom s typom a veľkosťou písma, ktorý je totoţný
s textom článku s najvýraznejším typom a najväčšou veľkosťou písma uverejneným na
titulnej strane.
O nároku na náhradu nemajetkovej ujmy rozhodol tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť
ţalobcovi z titulu tejto náhrady sumu 300 000,-- Sk (9 958,18 EUR) do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalovanému uloţil aj povinnosť
zaplatiť v rovnakej lehote ţalobcom náhradu trov konania 904 685,-- Sk (30 030,04 EUR)
na účet ich právneho zástupcu JUDr. D. I.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v odvolacom konaní začatom
na odvolanie ţalobcov i ţalovaného najprv vyzval ţalobcov na upresnenie a doplnenie petitu
ţaloby konkretizáciou výrokov, ktorými sa cítili byť dotknutí a za ktoré ţiadali
ospravedlnenie a priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Po upresnení ţalobného petitu
a prejednaní veci na odvolacom pojednávaní rozsudkom zo 4. februára 2009
sp.zn. 15 Co 222/2008 rozhodol o odvolaní ţalovaného proti výrokom rozsudku súdu prvého
stupňa o jeho povinnosti sa ospravedlniť, o oprávnení ţalobcov uverejniť rozsudok,
o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 300 000,-- Sk
a o trovách konania takto:
I. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť
do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku na najbliţšej tlačovej konferencii S. predniesť
toto ospravedlnenie:
„Ospravedlňujem sa Ing. M. Z. a predstavenstvu a akcionárom spoločnosti A. M.. za
tieto nepravdivé, účelovo zavádzajúce a difamujúce výroky prednesené v októbri X.
v súvislosti so zmenou usmernenia ministra p. Slovenskej republiky o podpore p.:
A/ výroky prednesené na tlačovej konferencii S. X.:
„Prišiel ako š., tam inicioval materiál, ako máme moţnosť vidieť na tomto materiáli
tak, aby on získal o X. milióna korún viac“.
„Ja namietam, ţe bola prijatá účelová zmena v prospech jednej spoločnosti alebo pár
jednotlivcov v krajine zo X. ţiadateľov, v prospech A. M., čo je neprípustné, aby človek
prišiel na ministerstvo a začal prijímať rozhodnutie, čo je v rozpore so zákonom, vo svoj
prospech, v prospech svojej bývalej firmy alebo firmy, kde som akcionárom a manţelka je
členkou dozornej rady“.
„...menia sa podmienky kvôli š., a to na jeho podnet“.
B/ výroky prednesené na tlačovej konferencii S. X.:
„pán t. (...) vedome porušil ústavný zákon SR, keď inicioval zmenu, ktorá sa dotkne
troch aţ štyroch podnikov na Slovensku, takţe ţiadny verejný záujem, ale len záujem pána š.
získať X. milióna korún.“
„Koľkokrát je ešte moţné, aby pán š. klamal a zavádzal?“
„...koľko dôkazov ešte treba predloţiť o morálke a o etike tohto š., aby sme konali
v zmysle slov pána premiéra?“
„Nedočkavosť a chamtivosť sú zlým radcom a niekto si chcel zarobiť X. milióna
korún“.
C/ výroky prednesené v relácii TV Y. „V.“ X.:
„Pre mňa je jasné a ja som presvedčený, ţe š. zneuţil svoju funkciu“.
D/ výroky prednesené v TV Y. „N.“ X.:
„Ja osobne teraz vnímam túto situáciu ako porušenie morálne a etické a porušenie
slovenských zákonov v rovine pána š.“.
E/ výroky prednesené v relácii TV Y. „P.“ X.:
„Pán š., keď prišiel na ministerstvo, tak inicioval zmenu vo svoj vlastný prospech.
Retroaktívne menil pravidlá posudzovania hry v rozpore so zákonom o konflikte záujmov,
konal v rozpore s nariadením EÚ ...“
Týmito výrokmi som poškodil občiansku, osobitne profesionálnu česť Ing. M. Z.
a v dôsledku nich sa v značnej miere zníţila jeho váţnosť v spoločnosti. Týmito výrokmi som
takisto poškodil dobrú povesť spoločnosti A. M..“
II. Rozhodol, ţe ţalobcovia sú oprávnení spoločne a nerozdielne do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozsudku uverejniť na náklady ţalovaného právoplatný rozsudok s jeho
presným označením, označením účastníkov konania a obsahom právoplatného výroku vo veci
samej:
- v rozsahu ospravedlnenia uvedeného v bode I. písmeno C/ výroku tohto rozsudku
formou zobrazeného a zrozumiteľne čítaného textu bezprostredne pred začatím vysielania
relácie „V.“ na televíznej stanici Y.;
- v rozsahu ospravedlnenia uvedeného v bode I. písmeno D/ výroku tohto rozsudku
formou zobrazeného a zrozumiteľné čítaného textu bezprostredne pred začatím vysielania
relácie „N.“ na televíznej stanici TV Y.;
- v rozsahu ospravedlnenia uvedeného v bode I. písmeno E/ výroku tohto rozsudku
formou zobrazeného a zrozumiteľne čítaného textu bezprostredne pred začatím vysielania
relácie „D.“ na televíznej stanici TV Y.;
- v rozsahu ospravedlnenia uvedeného v bode I. písmeno A/ a B/ výroku tohto rozsudku
v denníkoch N., P., S., H. a Ú. na ich titulnej strane textom s typom a veľkosťou písma, ktorý
je totoţný s textom článku s najvýraznejším typom a najväčšou veľkosťou písma
uverejneným na titulnej strane.
III. V prevyšujúcej časti ţalobu ţalobcov zamietol.
IV. Vo výroku, ktorým bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy sumu 300 000,-- Sk (9 958,18 EUR) do troch dní
od právoplatnosti rozsudku rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu v tejto
časti zamietol.
V. Rozhodol o trovách konania tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Osobitným výrokom rozhodol o zastavení odvolacieho konania o odvolaní ţalobcov
proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobcu v časti
o náhradu nemajetkovej ujmy nad priznanú sumu 300 000,-- Sk, a ktorým bola zamietnutá
ţaloba ţalobkyne v časti o náhradu nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu späťvzatia odvolania.
V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, ţe ţalovaný svojimi výrokmi
prednesenými na tlačových konferenciách S. X. a X. a v diskusných reláciách odvysielaných
v TV Y., TV Y. a TV Y. X., špecifikovanými vo výroku I. rozsudku, presiahol hranice
prípustnej kritiky tým, ţe neposkytol masovokomunikačným prostriedkom pravdivé
informácie a ani forma ich verejnej prezentácie nebola primeraná. Týmito výrokmi
prekračujúcimi medze toho, čo je moţné tolerovať v politickej diskusii, neoprávnene zasiahol
do osobnostných práv ţalobcu a dobrej povesti ţalobkyne, pričom tento zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť chránené práva oboch ţalobcov. Ţalobu v časti o uloţenie
povinnosti ospravedlnenia a o vyslovenie oprávnenia uverejniť právoplatný rozsudok preto
povaţoval za čiastočne opodstatnenú a to v rozsahu vymedzenom v I. a II. výroku rozsudku.
Zmenu rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţalovanému uloţená
povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 300 000,-- Sk a zamietnutie ţaloby
v tejto časti odôvodnil nesplnením podmienok pre poskytnutie takejto náhrady v zmysle § 13
ods. 2 Obč. zákonníka, pretoţe vzhľadom na okolnosti prípadu (ţalobca mal moţnosť
vystúpiť vo viacerých televíziách, túto moţnosť aj vyuţil, po odchode z funkcie š. sa stal
poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s platom porovnateľným v predchádzajúcej
funkcii) bolo postačujúce morálne zadosťučinenie.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Dovolaním napadol
tento rozsudok vo výrokoch u uloţení povinnosti ospravedlniť sa ţalobcom a o oprávnení
ţalobcov uverejniť právoplatný rozsudok. Ţiadal v tejto časti rozsudok odvolacieho súdu
zmeniť a ţalobu zamietnuť. Dovolanie odôvodnil tzv. inými vadami konania a nesprávnym
právnym posúdením veci. Za iné vady označil nesprávne naformulovanie a nevykonateľnosť
rozsudku odvolacieho súdu v napadnutých výrokoch, a to najmä z dôvodu, ţe zaväzuje tretí
subjekt – S., ktorý nebol účastníkom konania, ţe je nepresný a neurčitý a neurčuje výšku
nákladov na uverejnenie rozsudku. Nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom
odôvodnil predovšetkým tým, ţe tento súd uznal za nepravdivé všetky výroky uvedené
v I. výroku rozsudku, hoci mnohé z nich mali povahu subjektívnych hodnotiacich úsudkov
a vychádzali z pravdivých podkladov.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podal aj ţalobca, a to vo výroku, ktorým
bola zamietnutá ţaloba o náhradu nemajetkovej ujmy aj pokiaľ ide o sumu 300 000,-- Sk.
Ţiadal, aby dovolací súd v tejto časti rozsudok odvolacieho súdu zmenil a priznal mu náhradu
nemajetkovej ujmy v uvedenej výške. Vyčítal odvolaciemu súdu, ţe neprihliadol na zníţenie
jeho váţnosti a osobnej a profesionálnej cti.
Ţalobca a ţalovaný sa zároveň vyjadrili k vzájomne podaným dovolaniam. Ţalobca
ţiadal dovolanie ţalovaného odmietnuť pre neprípustnosť a ţalovaný navrhol dovolanie
ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolania boli podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenými osobami
(účastníkmi konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti
ktorému sú v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. v napadnutých výrokoch prípustné (výroky I. a II.
rozsudku odvolacieho súdu formálne označené za zmeňujúce bolo potrebné povaţovať
za zmeňujúce aj vzhľadom na ich obsah s prihliadnutím na skutočnosť, ţe v dôsledku
konkretizácie petitu ţaloby v tejto časti aţ v odvolacom konaní ich nebolo moţné porovnávať
s výrokmi rozsudku súdu prvého stupňa a nebolo moţné z nich vyvodzovať záver a rovnakej
úprave práv a povinností účastníkov prvostupňovým a odvolacím súdom), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu
a dospel k záveru, ţe ho treba v napadnutej časti zrušiť (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne sa zaoberá len vadami
konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť dovolací súd
predovšetkým skúmal existenciu vád vymedzených v § 237 O.s.p. a iných vád konania,
pričom zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté tzv. inými vadami, na ktoré
v dovolaní poukazoval ţalovaný. Tieto vady spočívali v tom, ţe odvolací súd napriek výzve
adresovanej ţalobcom o upresnenie a doplnenie petitu ţaloby konkretizáciou výrokov
ţalovaného nebol dôsledný, keď ich zároveň nevyzval aj na upresnenie spôsobu realizácie
ţiadaného ospravedlnenia tak, aby nebolo viazané na súčinnosť subjektu, ktorý účastníkom
konania nebol a nevyzval ich ani na doplnenie petitu určením výšky nákladov, resp. určením
ich limitu, ktoré by za uverejnenie rozsudku mal znášať ţalovaný.
Uvedené vady konania však nebránili dovolaciemu súdu zaujať stanovisko
k právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom v otázke opodstatnenosti podanej ţaloby
z hľadiska existencie neoprávneného zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý zasiahnuť
do osobných práv ţalobcu, resp. do dobrej povesti ţalobkyne.
Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu,
neţ ktorý správne mal byť pouţitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny
predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyloţil podmienky všeobecne
vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo,
stanovené dispozíciou právnej normy).
V prejednávanej veci išlo vo vzťahu k ţalobcovi o aplikáciu § 11 a nasl. Obč. zákonníka
a vo vzťahu k ţalobkyni o aplikáciu § 19b ods. 2 a 3 toho istého predpisu. Podľa § 11 Obč.
zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä ţivota a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej
bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zákonníka). Podľa § 19b ods. 2 Obč.
zákonníka pri neoprávnenom pouţití názvu právnickej osoby sa moţno domáhať na súde, aby
sa neoprávnený uţívateľ zdrţal jeho uţívania a odstránil závadný stav; moţno sa tieţ
domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môţe poţadovať aj v peniazoch. V zmysle
odseku 3 uvedeného ustanovenia odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej
povesti právnickej osoby.
Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby, resp. dobrej povesti právnickej
osoby, prichádza do úvahy iba pri takých zásahoch do osobnosti chránenej všeobecným
osobnostným právom, resp. do dobrej povesti, ktoré sú neoprávnené (protiprávne).
Neoprávneným je zásah do osobnosti fyzickej osoby, resp. do dobrej povesti právnickej
osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. K vzniku
občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby podľa § 13 Obč. zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená
podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu
buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,
tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi
zásahom a vzniklou ujmou na chránených osobnostných právach fyzickej osoby. Obdobné
predpoklady musia byť splnené aj pre poskytnutie občianskoprávnej ochrany za zásah
do dobrej povesti právnickej osoby.
Kaţdý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti
a na ochranu mena (Čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky ďalej len „Ústava“).
Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (Čl. 26 ods. 1 Ústavy).
Kaţdý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu
na hranice štátu (Čl. 26 ods. 2 veta prvá Ústavy).
Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie moţno obmedziť zákonom, ak
ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (Čl. 26 ods. 4
Ústavy).
Citované články 19 a 26 Ústavy vyjadrujú základné ústavné hodnoty právneho poriadku
Slovenskej republiky ako demokratického právneho štátu. Pre demokraciu, chápanú ako vládu
ľudu, ľudom a pre ľud, je ţivotnou nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či uţ
pochvalných alebo kritických, preto aby bola verejnosť zásobená všetkými dostupnými faktmi
nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach celospoločenského záujmu
a následného utvárania názorov jednotlivcov alebo pre dosiahnutie konsenzu o konaní
a obstarávaní vecí celospoločenského záujmu. Sloboda prejavu však nie je bezbrehá; ústavne
zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä
právami uvedenými v Čl. 19 Ústavy. Kolízia oboch práv sa realizuje práve napríklad pri
aplikácii § 11 a nasl. Obč. zákonníka v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany
osobnosti a pri aplikácii § 19b ods. 3 Obč. zákonníka v súvislosti s uplatňovaním ochrany
dobrej povesti právnickej osoby. Povinnosťou súdov v takýchto prípadoch je interpretovať
jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne
garantovaných práv a slobôd. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti treba
dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv
nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. V konkrétnom prípade je vţdy
nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu
osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom
na poţiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby príslušný
zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. aby tu existovala
príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takému zásahu
dochádza iba vtedy, ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou
intenzitou takú mieru, ktorú uţ v demokratickej spoločnosti nemoţno tolerovať.
K porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, môţe dôjsť slovom, písmom, obrazom
i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevaţujúcej, dehonestujúcej,
diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní
primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo
hodnotiaci úsudok (kritiku), pretoţe podmienky kladené na prípustnosť kaţdej z týchto
kategórií sa líšia.
Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná
pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, ţe oznámenie
pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je
podaný tak, ţe skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, ţe by odporoval právu
na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je
nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej
informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia
(oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môţe byť spôsobené len takými
skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej
povesti dotknutého subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne.
Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa pouţitých výrazov a formulácií,
ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam,
za ktorých k tvrdeniu došlo.
Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor
svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, ţe ho hodnotí z hľadiska
správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci
úsudok nemoţno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej
informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je
nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je
hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi kritikou prípustnou
(oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môţe tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva
na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná
(zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyţaduje, aby kritika
vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok.
Hodnotiaci úsudok musí byť totiţ záverom, ktorý moţno na základe uvedených skutočností
logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, ţe hodnotiaci úsudok sa musí opierať
o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta (pouţitými
výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, ţe nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu
sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).
Práva na ochranu osobnosti sa samozrejme môţu domáhať aj politici a ostatne verejne
činné osoby, no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich
prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, ţe
osoba vstúpiaca na verejnú scénu musí počítať s tým, ţe ako osoba verejne známa bude pod
drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny ako aj súkromný ţivot
a súčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záleţitosti.
V prejednávanej veci právne posúdenie opodstatnenosti uplatnených nárokov odvolacím
súdom vo väzbe na zistený skutkový stav nebolo správne. Odvolací súd nerešpektoval vyššie
uvedené výkladové hľadiská, keď najmä dôsledne nerozlišoval medzi skutkovými tvrdeniami
a hodnotiacimi úsudkami a výroky ţalovaného neposudzoval s prihliadnutím na všetky
súvislosti a okolnosti, za ktorých k nim došlo, predovšetkým so zreteľom na ich podstatu
a sledovaný cieľ. To malo za následok, ţe povaţoval za nepravdivé výroky ţalovaného
majúce povahu hodnotiacich úsudkov, hoci ako uţ bolo uvedené, ich pravdivosť nemoţno
dokazovať a teda v tomto zmysle ani hodnotiť.
Odvolací súd uloţil ţalovanému povinnosť ospravedlniť sa ţalobcom za výroky
pozostávajúce jednak zo skutkových tvrdení a jednak z hodnotiacich úsudkov. Podľa názoru
dovolacieho súdu vo výrokoch, za ktoré bola ţalovanému uloţená odvolacím súdom
povinnosť sa ospravedlniť, sú skutkovými tvrdeniami informácie, ţe ţalobca sa stal š.
(ministerstva p.), ţe inicioval materiál - zmenu normatívneho právneho aktu ministerstva p.
upravujúceho poskytovanie štátnej podpory vo forme priamych platieb v p., okrem iného aj
poskytovanie podpory pre p., ţe v dôsledku tejto zmeny získa vo finančnom vyjadrení
o X. milióna korún vyššiu podporu (dotáciu) firma A. M.. (ţalobkyňa), ţe ţalobca je
akcionárom tejto firmy a jeho manţelka je členkou dozornej rady. Ostatné výroky, resp. ich
časti mali povahu hodnotiacich úsudkov, teda kritiky. Pri vymedzení obsahu uvedených
skutkových tvrdení nebolo postačujúce vychádzať len z ich formulácie vytrhnutej z kontextu
výrokov ţalovaného, ale bolo treba prihliadnuť na jeho celkový slovný prejav, pri ktorom
prvýkrát poskytol informácie o ţalobcovi a vyslovil svoje hodnotiace úsudky. Išlo o jeho
vystúpenie na tlačovej konferencii S. X. Z písomného prepisu záznamu z tejto tlačovej
konferencie, ktorý bol predmetom dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, vyplynuli
skutkové zistenia o tom, ţe ţalovaný v postavení poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky za uvedenú stranu na tlačovej konferencii informoval, ţe v marci X. boli
vypracované pravidlá pre poskytovanie podpory v p., ktoré boli uverejnené vo vestníku
ministerstva p., pričom ţiadosti o podporu mohli byť podávané v termíne od X. do X., ţe po
zmene vlády a zmene vedenia ministerstva bol X. vo vestníku uverejnený dodatok č. X.
k týmto pravidlám týkajúci sa poskytovania podpory v oblasti p., ţe na základe tohto dodatku
firma š. - ţalobcu, t.j. firma A., v ktorej je š. akcionárom a jeho manţelka členkou dozornej
rady, získa na podpore o X. milióna korún viac, a ţe materiál, t.j. návrh dodatku č. X., sa
predkladal na základe pokynu š. Pravdivosť týchto informácií (skutkových tvrdení) bola
v konaní preukázaná, resp. nebola sporná, preto nimi nebolo neoprávnene zasiahnuté do
osobnostných práv ţalobcu a do dobrej povesti ţalobkyne.
V súvislosti s oznámením uvedených informácií ţalovaný vyslovil aj hodnotiace
úsudky, ktorými hodnotil konanie ţalobcu, resp. výsledok tohto konania, a to napr. slovami,
ţe išlo o účelovú zmenu, zmenu pravidiel počas hry, zmenu na prospech firmy, v ktorej je
ţalobca akcionárom a jeho manţelka členkou dozornej rady, ţe nevie, či je to úplne
v poriadku so zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov a ţe osobná a morálna zodpovednosť je na strane ţalobcu. Hodnotiace úsudky
vrátane tých, za ktoré mu bola uloţená povinnosť sa ospravedlniť („ ... menia sa podmienky
kvôli š. ...“, „ ... pán t. ... vedome porušil ústavný zákon ...“, „ ... koľkokrát je ešte moţné, aby
pán š. klamal a zavádzal ...“, „ ... koľko dôkazov ešte treba predloţiť o morálke a etike tohto š.
... „, „ ... nedočkavosť a chamtivosť sú zlým radcom ...“. „ ... š. zneuţil svoju funkciu ...“, „ja
osobne teraz vnímam túto situáciu ako porušenie morálne a etické ...“, „pán š. ... retroaktívne
menil pravidlá posudzovania hry v rozpore so zákonom o konflikte záujmov, konal v rozpore
s nariadením EÚ...“ ) vyslovil aj na tlačovej konferencii S. X. a v diskusných televíznych
reláciách.
Správne právne posúdenie veci preto vyţadovalo posúdenie či kritika prednesená
ţalovaným na adresu ţalobcu vo forme hodnotiacich úsudkov bola prípustná (oprávnená), t.j.
či spĺňala kritériá kritiky vecnej, konkrétnej a primeranej. Podľa názoru dovolacieho súdu
tieto poţiadavky v preskúmavanej veci boli splnené. Kritika bola vecná, pretoţe vychádzala
z pravdivých skutočností (uvedených vyššie), bola konkrétna (teda na základe konkrétnych
skutočností umoţňovala vytvoriť si vlastný názor na jej závery) a s prihliadnutím na to, ţe
na strane ţalovaného išlo o poslanca národnej rady a na strane ţalobcu o vysokého š.
vykonávajúceho správu vecí verejných, bola aj primeraná formou a obsahom, ktoré
nevybočovali z medzí nutných na dosiahnutie sledovaného cieľa. Pre posúdenie oprávnenosti
kritiky prednesenej ţalovaným nebolo právne významné, či dodatkom č. X. k usmerneniu
o poskytovaní podpory v p. sa mal tento normatívny právny akt zosúladiť s komunitárnym
právom, pretoţe riešenie tejto otázky nemohlo nič zmeniť na pravdivosti informácie
o existencii majetkového a personálneho prepojenia medzi ţalobcom a ţalobkyňou ako
ţiadateľkou o poskytnutie podpory (dotácie) na p. Podstatou kritiky totiţ bolo poukázať na
konanie ţalobcu, ktoré ţalovaný hodnotil ako konanie v rozpore so zákonom o ochrane
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Tým bol zároveň vymedzený
cieľ tejto kritiky, ktorým bolo vyvolanie verejnej diskusie a závaţných otázkach
celospoločenského významu, akými sú otázky, či postup a konanie verejného funkcionára
v konkrétnej veci je alebo nie je v rozpore s ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Tento zákon, ktorý za
verejných funkcionárov označuje aj š., výslovne zakazuje verejnému funkcionárovi pri
výkone svojej funkcie uprednostniť osobný záujem (t. j. záujem, ktorý prináša majetkový
prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám) pred
verejným záujmom. Vzhľadom na fakty, o ktoré ţalovaný oprel svoje hodnotiace úsudky a
s prihliadnutím na skutočnosť, ţe zmena pravidiel pre poskytovanie podpory pre p. bola na
prospech ţalobkyne, s ktorou mal ţalobca majetkové a personálne prepojenie, bola kritika
ţalovaného ako spôsob uplatňovania jeho základného práva na slobodu prejavu prípustná
a teda oprávnená, a to bez ohľadu na to, či o rozpor záujmov na strane ţalobcu skutočne išlo.
Len pre úplnosť dovolací súd v súvislosti s hodnotiacim úsudkom o klamaní a zavádzaní
poznamenáva, ţe aj tento mal svoj základ vo fakte spočívajúcom v tom, ţe ţalobca tvrdenie
o iniciovaní zmeny usmernenia označil za nepravdivé, hoci vykonaným dokazovaním bol
preukázaný opak. Rovnako z reálneho základu vychádzal aj úsudok o retroaktivite a zmene
pravidiel počas hry. Týmto základom bola skutočnosť, ţe podľa pravidiel uverejnených
v marci X., mohli byť ţiadosti o p. podávané od X. do X. príslušného roka, najneskôr do 25
dní po tomto termíne (v tomto prípade s následkom upravenia podpory), s tým, ţe na neskôr
podané ţiadosti sa nebude prihliadať. Zmena pravidiel uskutočnená dodatkom č. X. sa
uskutočnila v čase (v októbri X.) po uplynutí uvedených termínov. Ďalej povaţuje dovolací
súd za potrebné uviesť, ţe podľa jeho názoru hodnotiace úsudky týkajúce sa toho, či postup
alebo rozhodnutie orgánu štátu alebo verejného funkcionára, alebo normatívny právny akt je
alebo nie je zákonný, alebo či je alebo nie je v súlade s komunitárnym právom, najmä za
situácie, keď na túto otázku nie je v čase ich vyslovenia daná autoritatívna odpoveď
príslušného orgánu, nie sú spôsobilé bez ďalšieho neoprávnene zasiahnuť do osobnostných
práv, resp. dobrej povesti.
So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu vo výrokoch I., II.,
IV. a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Aj keď vo IV. výroku, ktorý dovolaním napadol ţalobca, bola ţaloba
o náhradu nemajetkovej ujmy zamietnutá, povaţoval dovolací súd za potrebné zrušiť
rozsudok odvolacieho súdu aj v tejto časti. Zamietnutie ţaloby ţalobcu na náhradu
nemajetkovej ujmy bolo totiţ odôvodnené nesplnením podmienok pre jej poskytnutie, keď
inak odvolací súd vychádzal z toho, ţe k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv došlo.
Zrušenie rozsudku odvolacieho súdu aj vo IV. výroku rešpektuje ústavnú poţiadavku
vyplývajúcu z princípu právnej istoty, aby na tú istú otázku, navyše medzi tými istými
účastníkmi, bola daná súdom rovnaká odpoveď. Zamedzí sa tým existencii dvoch
právoplatných rozhodnutí, v ktorých by otázka danosti neoprávneného zásahu do
osobnostných práv v tej istej veci bola riešená rozdielne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2010
JUDr. Rudolf Čirč,v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová