Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/149/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. M. Z., bývajúceho

v D., zastúpeného JUDr. D. I., advokátom so sídlom v B., a 2/ A. M. so sídlom v L.,

IČO: X., proti ţalovanému Ing. Z. S., bývajúcemu v P. č. X. zastúpenému Advokátskou

kanceláriou JUDr. I. G., s.r.o., so sídlom v D., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako

konateľka advokátka JUDr. I. G., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Rimavská

Sobota pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu 1/ a ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo 4. februára 2009 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 4. februára 2009 sp.zn. v I. výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť na najbliţšej tlačovej konferencii Strany m.

predniesť ospravedlnenie v znení špecifikovanom v tomto výroku, v II. výroku, ktorým

rozhodol, ţe ţalobcovia sú oprávnení spoločne a nerozdielne uverejniť na náklady ţalovaného

právoplatný rozsudok s náleţitosťami, v znení a spôsobom špecifikovanom v tomto výroku,

vo IV. výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti

ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 300 000,-- Sk tak, ţe

ţalobu ţalobcu 1/ v tejto časti zamietol a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec

mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I 29.11.2006 sa ţalobcovia domáhali

ochrany proti neoprávnenému zásahu do osobnostných práv ţalobcu 1/ (občianskej

a profesionálnej cti) a do dobrej povesti (dôveryhodnosti a serióznosti) ţalobkyne 2/, ku

ktorému podľa nich došlo výrokmi ţalovaného ako bývalého ministra p. na tlačovej

konferencii Strany m. (ďalej len „S.“) dňa X. a X. a v diskusných reláciách odvysielaných

dňa X. (správne X.) v TV Y. „V.“, TV Y. „N.“ a TV Y. „P.“. Išlo o výroky súvisiace

s dodatkom č. X., ktorým na podnet ţalobcu 1/ (ďalej len „ţalobca“) ako š. m. minister p.

zmenil a podľa ţalobcov zosúladil s komunitárnym právom usmernenie ministra p.

Slovenskej republiky na úseku štátnej správy o p. formou priamych platieb (ďalej len

„usmernenie“), uverejnené vo Vestníku ministerstva p. Slovenskej republiky z X., čiastka X.

V ţalobe uviedli, ţe výroky ţalovaného najmä o tom, ţe zmenu usmernenia inicioval

ţalobca vo svoj vlastný prospech, ţe išlo o zmenu účelovú a retroaktívne meniacu pravidlá

hry, ţe táto sa dotýka len štyroch spoločností, z ktorých najviac profituje firma, v ktorej je

ţalobca akcionárom a jeho manţelka členkou dozornej rady, ţe ţalobca, resp. ţe táto firma -

ţalobkyňa 2/ (ďalej len „ţalobkyňa“) - získa o X. milióna korún viac, ţe ţalobca zneuţil svoju

funkciu a porušil morálku, etiku a konal v rozpore so zákonom o konflikte záujmov, resp. so

zákonmi a s nariadením EÚ, obsahujú jednak nepravdivé tvrdenia a tieţ subjektívne

hodnotiace úsudky, ktoré nezodpovedajú objektívnemu stavu. Poukazovali na to, ţe podnetom

zmeny usmernenia bola ţiadosť predsedu O. z X., na základe ktorého príslušný odbor

ministerstva p. pripravil návrh zmeny, ktorý ţalobca vo funkcii š. tohto ministerstva predloţil

na schválenie ministrovi p. Nešlo o protiprávne konanie ani o zmenu pravidiel počas hry, ale

o odstránenie protiprávneho stavu spôsobeného usmernením, ktoré prijal ţalovaný v čase

výkonu funkcie ministra p. a o zosúladenie slovenských vykonávacích predpisov

s komunitárnym právom v oblasti p..

Ţiadali, aby ţalovanému bola uloţená povinnosť na najbliţšej tlačovej konferencii S. sa

im ospravedlniť v znení špecifikovanom v petite ţaloby, aby boli oprávnení na náklady

ţalovaného uverejniť právoplatný rozsudok za podrobne špecifikovaných podmienok

na televíznych staniciach TV Y., TV Y. a TV Y. a v denníkoch N., P., S., H. a Ú., a aby

ţalovanému bola uloţená aj povinnosť zaplatiť im náhradu nemajetkovej ujmy a to ţalobcovi

5 000 000,-- Sk (165 969,59 EUR) a ţalobkyni 1 000 000,-- Sk (33 193,92 EUR).

Okresný súd Rimavská Sobota, ktorému bola vec postúpená z dôvodu miestnej

príslušnosti, rozsudkom zo 7. júla 2008 č.k. -447 uloţil ţalovanému povinnosť

v lehote do jedného mesiaca po právoplatnosti rozsudku na najbliţšej tlačovej konferencii S.,

po pozvaní zástupcov všetkých médií, ktorých zástupcovia sa zúčastnili na tlačových

konferenciách S. X. a X., predniesť toto ospravedlnenie:

„Ospravedlňujem sa Ing. M. Z. a predstavenstvu a akcionárom spoločnosti A. M. za

svoje verejné, nepravdivé a účelovo zavádzajúce výroky prednesené v októbri X. v súvislosti

so zmenou usmernenia ministra p. Slovenskej republiky o podpore p. Týmito výrokmi som

poškodil občiansku, osobitne profesionálnu česť Ing. M. Z. a v dôsledku nich sa v značnej

miere zníţila jeho váţnosť v spoločnosti. Týmito výrokmi som takisto poškodil dobrú povesť

spoločnosti A. M..“

Ďalším výrokom rozhodol, ţe ţalobcovia sú oprávnení do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozsudku na náklady ţalovaného uverejniť právoplatný rozsudok s jeho

presným označením, označením účastníkov konania a úplným obsahom výroku právoplatného

rozsudku vo veci samej týkajúceho sa ospravedlnenia formou zobrazeného a zrozumiteľne

čítaného textu bezprostredne pred začatím vysielania relácie „P.“ na televíznej stanici TV Y.,

relácie „N.“ na televíznej stanici Y. a relácie „V.“ na televíznej stanici Y., ako aj v denníkoch

N., P., S., H. a Ú. na ich titulnej strane textom s typom a veľkosťou písma, ktorý je totoţný

s textom článku s najvýraznejším typom a najväčšou veľkosťou písma uverejneným na

titulnej strane.

O nároku na náhradu nemajetkovej ujmy rozhodol tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť

ţalobcovi z titulu tejto náhrady sumu 300 000,-- Sk (9 958,18 EUR) do troch dní

od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalovanému uloţil aj povinnosť

zaplatiť v rovnakej lehote ţalobcom náhradu trov konania 904 685,-- Sk (30 030,04 EUR)

na účet ich právneho zástupcu JUDr. D. I.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v odvolacom konaní začatom

na odvolanie ţalobcov i ţalovaného najprv vyzval ţalobcov na upresnenie a doplnenie petitu

ţaloby konkretizáciou výrokov, ktorými sa cítili byť dotknutí a za ktoré ţiadali

ospravedlnenie a priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Po upresnení ţalobného petitu

a prejednaní veci na odvolacom pojednávaní rozsudkom zo 4. februára 2009

sp.zn. rozhodol o odvolaní ţalovaného proti výrokom rozsudku súdu prvého

stupňa o jeho povinnosti sa ospravedlniť, o oprávnení ţalobcov uverejniť rozsudok,

o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 300 000,-- Sk

a o trovách konania takto:

I. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť

do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku na najbliţšej tlačovej konferencii S. predniesť

toto ospravedlnenie:

„Ospravedlňujem sa Ing. M. Z. a predstavenstvu a akcionárom spoločnosti A. M.. za

tieto nepravdivé, účelovo zavádzajúce a difamujúce výroky prednesené v októbri X.

v súvislosti so zmenou usmernenia ministra p. Slovenskej republiky o podpore p.:

A/ výroky prednesené na tlačovej konferencii S. X.:

„Prišiel ako š., tam inicioval materiál, ako máme moţnosť vidieť na tomto materiáli

tak, aby on získal o X. milióna korún viac“.

„Ja namietam, ţe bola prijatá účelová zmena v prospech jednej spoločnosti alebo pár

jednotlivcov v krajine zo X. ţiadateľov, v prospech A. M., čo je neprípustné, aby človek

prišiel na ministerstvo a začal prijímať rozhodnutie, čo je v rozpore so zákonom, vo svoj

prospech, v prospech svojej bývalej firmy alebo firmy, kde som akcionárom a manţelka je

členkou dozornej rady“.

„...menia sa podmienky kvôli š., a to na jeho podnet“.

B/ výroky prednesené na tlačovej konferencii S. X.:

„pán t. (...) vedome porušil ústavný zákon SR, keď inicioval zmenu, ktorá sa dotkne

troch aţ štyroch podnikov na Slovensku, takţe ţiadny verejný záujem, ale len záujem pána š.

získať X. milióna korún.“

„Koľkokrát je ešte moţné, aby pán š. klamal a zavádzal?“

„...koľko dôkazov ešte treba predloţiť o morálke a o etike tohto š., aby sme konali

v zmysle slov pána premiéra?“

„Nedočkavosť a chamtivosť sú zlým radcom a niekto si chcel zarobiť X. milióna

korún“.

C/ výroky prednesené v relácii TV Y. „V.“ X.:

„Pre mňa je jasné a ja som presvedčený, ţe š. zneuţil svoju funkciu“.

D/ výroky prednesené v TV Y. „N.“ X.:

„Ja osobne teraz vnímam túto situáciu ako porušenie morálne a etické a porušenie

slovenských zákonov v rovine pána š.“.

E/ výroky prednesené v relácii TV Y. „P.“ X.:

„Pán š., keď prišiel na ministerstvo, tak inicioval zmenu vo svoj vlastný prospech.

Retroaktívne menil pravidlá posudzovania hry v rozpore so zákonom o konflikte záujmov,

konal v rozpore s nariadením EÚ ...“

Týmito výrokmi som poškodil občiansku, osobitne profesionálnu česť Ing. M. Z.

a v dôsledku nich sa v značnej miere zníţila jeho váţnosť v spoločnosti. Týmito výrokmi som

takisto poškodil dobrú povesť spoločnosti A. M..“

II. Rozhodol, ţe ţalobcovia sú oprávnení spoločne a nerozdielne do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozsudku uverejniť na náklady ţalovaného právoplatný rozsudok s jeho

presným označením, označením účastníkov konania a obsahom právoplatného výroku vo veci

samej:

- v rozsahu ospravedlnenia uvedeného v bode I. písmeno C/ výroku tohto rozsudku

formou zobrazeného a zrozumiteľne čítaného textu bezprostredne pred začatím vysielania

relácie „V.“ na televíznej stanici Y.;

- v rozsahu ospravedlnenia uvedeného v bode I. písmeno D/ výroku tohto rozsudku

formou zobrazeného a zrozumiteľné čítaného textu bezprostredne pred začatím vysielania

relácie „N.“ na televíznej stanici TV Y.;

- v rozsahu ospravedlnenia uvedeného v bode I. písmeno E/ výroku tohto rozsudku

formou zobrazeného a zrozumiteľne čítaného textu bezprostredne pred začatím vysielania

relácie „D.“ na televíznej stanici TV Y.;

- v rozsahu ospravedlnenia uvedeného v bode I. písmeno A/ a B/ výroku tohto rozsudku

v denníkoch N., P., S., H. a Ú. na ich titulnej strane textom s typom a veľkosťou písma, ktorý

je totoţný s textom článku s najvýraznejším typom a najväčšou veľkosťou písma

uverejneným na titulnej strane.

III. V prevyšujúcej časti ţalobu ţalobcov zamietol.

IV. Vo výroku, ktorým bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi z titulu

náhrady nemajetkovej ujmy sumu 300 000,-- Sk (9 958,18 EUR) do troch dní

od právoplatnosti rozsudku rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu v tejto

časti zamietol.

V. Rozhodol o trovách konania tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Osobitným výrokom rozhodol o zastavení odvolacieho konania o odvolaní ţalobcov

proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobcu v časti

o náhradu nemajetkovej ujmy nad priznanú sumu 300 000,-- Sk, a ktorým bola zamietnutá

ţaloba ţalobkyne v časti o náhradu nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu späťvzatia odvolania.

V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, ţe ţalovaný svojimi výrokmi

prednesenými na tlačových konferenciách S. X. a X. a v diskusných reláciách odvysielaných

v TV Y., TV Y. a TV Y. X., špecifikovanými vo výroku I. rozsudku, presiahol hranice

prípustnej kritiky tým, ţe neposkytol masovokomunikačným prostriedkom pravdivé

informácie a ani forma ich verejnej prezentácie nebola primeraná. Týmito výrokmi

prekračujúcimi medze toho, čo je moţné tolerovať v politickej diskusii, neoprávnene zasiahol

do osobnostných práv ţalobcu a dobrej povesti ţalobkyne, pričom tento zásah bol objektívne

spôsobilý narušiť alebo ohroziť chránené práva oboch ţalobcov. Ţalobu v časti o uloţenie

povinnosti ospravedlnenia a o vyslovenie oprávnenia uverejniť právoplatný rozsudok preto

povaţoval za čiastočne opodstatnenú a to v rozsahu vymedzenom v I. a II. výroku rozsudku.

Zmenu rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţalovanému uloţená

povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 300 000,-- Sk a zamietnutie ţaloby

v tejto časti odôvodnil nesplnením podmienok pre poskytnutie takejto náhrady v zmysle § 13

ods. 2 Obč. zákonníka, pretoţe vzhľadom na okolnosti prípadu (ţalobca mal moţnosť

vystúpiť vo viacerých televíziách, túto moţnosť aj vyuţil, po odchode z funkcie š. sa stal

poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s platom porovnateľným v predchádzajúcej

funkcii) bolo postačujúce morálne zadosťučinenie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Dovolaním napadol

tento rozsudok vo výrokoch u uloţení povinnosti ospravedlniť sa ţalobcom a o oprávnení

ţalobcov uverejniť právoplatný rozsudok. Ţiadal v tejto časti rozsudok odvolacieho súdu

zmeniť a ţalobu zamietnuť. Dovolanie odôvodnil tzv. inými vadami konania a nesprávnym

právnym posúdením veci. Za iné vady označil nesprávne naformulovanie a nevykonateľnosť

rozsudku odvolacieho súdu v napadnutých výrokoch, a to najmä z dôvodu, ţe zaväzuje tretí

subjekt – S., ktorý nebol účastníkom konania, ţe je nepresný a neurčitý a neurčuje výšku

nákladov na uverejnenie rozsudku. Nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom

odôvodnil predovšetkým tým, ţe tento súd uznal za nepravdivé všetky výroky uvedené

v I. výroku rozsudku, hoci mnohé z nich mali povahu subjektívnych hodnotiacich úsudkov

a vychádzali z pravdivých podkladov.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podal aj ţalobca, a to vo výroku, ktorým

bola zamietnutá ţaloba o náhradu nemajetkovej ujmy aj pokiaľ ide o sumu 300 000,-- Sk.

Ţiadal, aby dovolací súd v tejto časti rozsudok odvolacieho súdu zmenil a priznal mu náhradu

nemajetkovej ujmy v uvedenej výške. Vyčítal odvolaciemu súdu, ţe neprihliadol na zníţenie

jeho váţnosti a osobnej a profesionálnej cti.

Ţalobca a ţalovaný sa zároveň vyjadrili k vzájomne podaným dovolaniam. Ţalobca

ţiadal dovolanie ţalovaného odmietnuť pre neprípustnosť a ţalovaný navrhol dovolanie

ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolania boli podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenými osobami

(účastníkmi konania) v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti

ktorému sú v zmysle v napadnutých výrokoch prípustné (výroky I. a II.

rozsudku odvolacieho súdu formálne označené za zmeňujúce bolo potrebné povaţovať

za zmeňujúce aj vzhľadom na ich obsah s prihliadnutím na skutočnosť, ţe v dôsledku

konkretizácie petitu ţaloby v tejto časti aţ v odvolacom konaní ich nebolo moţné porovnávať

s výrokmi rozsudku súdu prvého stupňa a nebolo moţné z nich vyvodzovať záver a rovnakej

úprave práv a povinností účastníkov prvostupňovým a odvolacím súdom), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu

a dospel k záveru, ţe ho treba v napadnutej časti zrušiť ( ).

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne sa zaoberá len vadami

konania uvedenými v a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť dovolací súd

predovšetkým skúmal existenciu vád vymedzených v a iných vád konania,

pričom zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté tzv. inými vadami, na ktoré

v dovolaní poukazoval ţalovaný. Tieto vady spočívali v tom, ţe odvolací súd napriek výzve

adresovanej ţalobcom o upresnenie a doplnenie petitu ţaloby konkretizáciou výrokov

ţalovaného nebol dôsledný, keď ich zároveň nevyzval aj na upresnenie spôsobu realizácie

ţiadaného ospravedlnenia tak, aby nebolo viazané na súčinnosť subjektu, ktorý účastníkom

konania nebol a nevyzval ich ani na doplnenie petitu určením výšky nákladov, resp. určením

ich limitu, ktoré by za uverejnenie rozsudku mal znášať ţalovaný.

Uvedené vady konania však nebránili dovolaciemu súdu zaujať stanovisko

k právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom v otázke opodstatnenosti podanej ţaloby

z hľadiska existencie neoprávneného zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý zasiahnuť

do osobných práv ţalobcu, resp. do dobrej povesti ţalobkyne.

Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu,

neţ ktorý správne mal byť pouţitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny

predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyloţil podmienky všeobecne

vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo,

stanovené dispozíciou právnej normy).

V prejednávanej veci išlo vo vzťahu k ţalobcovi o aplikáciu § 11 a nasl. Obč. zákonníka

a vo vzťahu k ţalobkyni o aplikáciu § 19b ods. 2 a 3 toho istého predpisu. Podľa § 11 Obč.

zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä ţivota a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej

bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zákonníka). Podľa § 19b ods. 2 Obč.

zákonníka pri neoprávnenom pouţití názvu právnickej osoby sa moţno domáhať na súde, aby

sa neoprávnený uţívateľ zdrţal jeho uţívania a odstránil závadný stav; moţno sa tieţ

domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môţe poţadovať aj v peniazoch. V zmysle

odseku 3 uvedeného ustanovenia odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej

povesti právnickej osoby.

Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby, resp. dobrej povesti právnickej

osoby, prichádza do úvahy iba pri takých zásahoch do osobnosti chránenej všeobecným

osobnostným právom, resp. do dobrej povesti, ktoré sú neoprávnené (protiprávne).

Neoprávneným je zásah do osobnosti fyzickej osoby, resp. do dobrej povesti právnickej

osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. K vzniku

občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej

osoby podľa § 13 Obč. zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená

podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu

buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,

tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi

zásahom a vzniklou ujmou na chránených osobnostných právach fyzickej osoby. Obdobné

predpoklady musia byť splnené aj pre poskytnutie občianskoprávnej ochrany za zásah

do dobrej povesti právnickej osoby.

Kaţdý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti

a na ochranu mena (Čl. 19 ďalej len „Ústava“).

Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (Čl. 26 ods. 1 ).

Kaţdý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným

spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu

na hranice štátu (Čl. 26 ods. 2 veta prvá ).

Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie moţno obmedziť zákonom, ak

ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,

bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (Čl. 26 ods. 4

).

Citované články 19 a 26 vyjadrujú základné ústavné hodnoty právneho poriadku

Slovenskej republiky ako demokratického právneho štátu. Pre demokraciu, chápanú ako vládu

ľudu, ľudom a pre ľud, je ţivotnou nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či uţ

pochvalných alebo kritických, preto aby bola verejnosť zásobená všetkými dostupnými faktmi

nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach celospoločenského záujmu

a následného utvárania názorov jednotlivcov alebo pre dosiahnutie konsenzu o konaní

a obstarávaní vecí celospoločenského záujmu. Sloboda prejavu však nie je bezbrehá; ústavne

zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä

právami uvedenými v Čl. 19 . Kolízia oboch práv sa realizuje práve napríklad pri

aplikácii § 11 a nasl. Obč. zákonníka v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany

osobnosti a pri aplikácii § 19b ods. 3 Obč. zákonníka v súvislosti s uplatňovaním ochrany

dobrej povesti právnickej osoby. Povinnosťou súdov v takýchto prípadoch je interpretovať

jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne

garantovaných práv a slobôd. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti treba

dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv

nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. V konkrétnom prípade je vţdy

nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu

osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom

na poţiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby príslušný

zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. aby tu existovala

príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takému zásahu

dochádza iba vtedy, ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou

intenzitou takú mieru, ktorú uţ v demokratickej spoločnosti nemoţno tolerovať.

K porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, môţe dôjsť slovom, písmom, obrazom

i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevaţujúcej, dehonestujúcej,

diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní

primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo

hodnotiaci úsudok (kritiku), pretoţe podmienky kladené na prípustnosť kaţdej z týchto

kategórií sa líšia.

Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná

pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, ţe oznámenie

pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je

podaný tak, ţe skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, ţe by odporoval právu

na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je

nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej

informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia

(oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môţe byť spôsobené len takými

skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej

povesti dotknutého subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne.

Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa pouţitých výrazov a formulácií,

ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam,

za ktorých k tvrdeniu došlo.

Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor

svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, ţe ho hodnotí z hľadiska

správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci

úsudok nemoţno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej

informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je

nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je

hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi kritikou prípustnou

(oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môţe tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva

na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná

(zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyţaduje, aby kritika

vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok.

Hodnotiaci úsudok musí byť totiţ záverom, ktorý moţno na základe uvedených skutočností

logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, ţe hodnotiaci úsudok sa musí opierať

o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta (pouţitými

výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, ţe nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu

sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).

Práva na ochranu osobnosti sa samozrejme môţu domáhať aj politici a ostatne verejne

činné osoby, no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich

prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, ţe

osoba vstúpiaca na verejnú scénu musí počítať s tým, ţe ako osoba verejne známa bude pod

drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny ako aj súkromný ţivot

a súčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záleţitosti.

V prejednávanej veci právne posúdenie opodstatnenosti uplatnených nárokov odvolacím

súdom vo väzbe na zistený skutkový stav nebolo správne. Odvolací súd nerešpektoval vyššie

uvedené výkladové hľadiská, keď najmä dôsledne nerozlišoval medzi skutkovými tvrdeniami

a hodnotiacimi úsudkami a výroky ţalovaného neposudzoval s prihliadnutím na všetky

súvislosti a okolnosti, za ktorých k nim došlo, predovšetkým so zreteľom na ich podstatu

a sledovaný cieľ. To malo za následok, ţe povaţoval za nepravdivé výroky ţalovaného

majúce povahu hodnotiacich úsudkov, hoci ako uţ bolo uvedené, ich pravdivosť nemoţno

dokazovať a teda v tomto zmysle ani hodnotiť.

Odvolací súd uloţil ţalovanému povinnosť ospravedlniť sa ţalobcom za výroky

pozostávajúce jednak zo skutkových tvrdení a jednak z hodnotiacich úsudkov. Podľa názoru

dovolacieho súdu vo výrokoch, za ktoré bola ţalovanému uloţená odvolacím súdom

povinnosť sa ospravedlniť, sú skutkovými tvrdeniami informácie, ţe ţalobca sa stal š.

(ministerstva p.), ţe inicioval materiál - zmenu normatívneho právneho aktu ministerstva p.

upravujúceho poskytovanie štátnej podpory vo forme priamych platieb v p., okrem iného aj

poskytovanie podpory pre p., ţe v dôsledku tejto zmeny získa vo finančnom vyjadrení

o X. milióna korún vyššiu podporu (dotáciu) firma A. M.. (ţalobkyňa), ţe ţalobca je

akcionárom tejto firmy a jeho manţelka je členkou dozornej rady. Ostatné výroky, resp. ich

časti mali povahu hodnotiacich úsudkov, teda kritiky. Pri vymedzení obsahu uvedených

skutkových tvrdení nebolo postačujúce vychádzať len z ich formulácie vytrhnutej z kontextu

výrokov ţalovaného, ale bolo treba prihliadnuť na jeho celkový slovný prejav, pri ktorom

prvýkrát poskytol informácie o ţalobcovi a vyslovil svoje hodnotiace úsudky. Išlo o jeho

vystúpenie na tlačovej konferencii S. X. Z písomného prepisu záznamu z tejto tlačovej

konferencie, ktorý bol predmetom dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, vyplynuli

skutkové zistenia o tom, ţe ţalovaný v postavení poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky za uvedenú stranu na tlačovej konferencii informoval, ţe v marci X. boli

vypracované pravidlá pre poskytovanie podpory v p., ktoré boli uverejnené vo vestníku

ministerstva p., pričom ţiadosti o podporu mohli byť podávané v termíne od X. do X., ţe po

zmene vlády a zmene vedenia ministerstva bol X. vo vestníku uverejnený dodatok č. X.

k týmto pravidlám týkajúci sa poskytovania podpory v oblasti p., ţe na základe tohto dodatku

firma š. - ţalobcu, t.j. firma A., v ktorej je š. akcionárom a jeho manţelka členkou dozornej

rady, získa na podpore o X. milióna korún viac, a ţe materiál, t.j. návrh dodatku č. X., sa

predkladal na základe pokynu š. Pravdivosť týchto informácií (skutkových tvrdení) bola

v konaní preukázaná, resp. nebola sporná, preto nimi nebolo neoprávnene zasiahnuté do

osobnostných práv ţalobcu a do dobrej povesti ţalobkyne.

V súvislosti s oznámením uvedených informácií ţalovaný vyslovil aj hodnotiace

úsudky, ktorými hodnotil konanie ţalobcu, resp. výsledok tohto konania, a to napr. slovami,

ţe išlo o účelovú zmenu, zmenu pravidiel počas hry, zmenu na prospech firmy, v ktorej je

ţalobca akcionárom a jeho manţelka členkou dozornej rady, ţe nevie, či je to úplne

v poriadku so zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov a ţe osobná a morálna zodpovednosť je na strane ţalobcu. Hodnotiace úsudky

vrátane tých, za ktoré mu bola uloţená povinnosť sa ospravedlniť („ ... menia sa podmienky

kvôli š. ...“, „ ... pán t. ... vedome porušil ústavný zákon ...“, „ ... koľkokrát je ešte moţné, aby

pán š. klamal a zavádzal ...“, „ ... koľko dôkazov ešte treba predloţiť o morálke a etike tohto š.

... „, „ ... nedočkavosť a chamtivosť sú zlým radcom ...“. „ ... š. zneuţil svoju funkciu ...“, „ja

osobne teraz vnímam túto situáciu ako porušenie morálne a etické ...“, „pán š. ... retroaktívne

menil pravidlá posudzovania hry v rozpore so zákonom o konflikte záujmov, konal v rozpore

s nariadením EÚ...“ ) vyslovil aj na tlačovej konferencii S. X. a v diskusných televíznych

reláciách.

Správne právne posúdenie veci preto vyţadovalo posúdenie či kritika prednesená

ţalovaným na adresu ţalobcu vo forme hodnotiacich úsudkov bola prípustná (oprávnená), t.j.

či spĺňala kritériá kritiky vecnej, konkrétnej a primeranej. Podľa názoru dovolacieho súdu

tieto poţiadavky v preskúmavanej veci boli splnené. Kritika bola vecná, pretoţe vychádzala

z pravdivých skutočností (uvedených vyššie), bola konkrétna (teda na základe konkrétnych

skutočností umoţňovala vytvoriť si vlastný názor na jej závery) a s prihliadnutím na to, ţe

na strane ţalovaného išlo o poslanca národnej rady a na strane ţalobcu o vysokého š.

vykonávajúceho správu vecí verejných, bola aj primeraná formou a obsahom, ktoré

nevybočovali z medzí nutných na dosiahnutie sledovaného cieľa. Pre posúdenie oprávnenosti

kritiky prednesenej ţalovaným nebolo právne významné, či dodatkom č. X. k usmerneniu

o poskytovaní podpory v p. sa mal tento normatívny právny akt zosúladiť s komunitárnym

právom, pretoţe riešenie tejto otázky nemohlo nič zmeniť na pravdivosti informácie

o existencii majetkového a personálneho prepojenia medzi ţalobcom a ţalobkyňou ako

ţiadateľkou o poskytnutie podpory (dotácie) na p. Podstatou kritiky totiţ bolo poukázať na

konanie ţalobcu, ktoré ţalovaný hodnotil ako konanie v rozpore so zákonom o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Tým bol zároveň vymedzený

cieľ tejto kritiky, ktorým bolo vyvolanie verejnej diskusie a závaţných otázkach

celospoločenského významu, akými sú otázky, či postup a konanie verejného funkcionára

v konkrétnej veci je alebo nie je v rozpore s ústavným o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Tento zákon, ktorý za

verejných funkcionárov označuje aj š., výslovne zakazuje verejnému funkcionárovi pri

výkone svojej funkcie uprednostniť osobný záujem (t. j. záujem, ktorý prináša majetkový

prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám) pred

verejným záujmom. Vzhľadom na fakty, o ktoré ţalovaný oprel svoje hodnotiace úsudky a

s prihliadnutím na skutočnosť, ţe zmena pravidiel pre poskytovanie podpory pre p. bola na

prospech ţalobkyne, s ktorou mal ţalobca majetkové a personálne prepojenie, bola kritika

ţalovaného ako spôsob uplatňovania jeho základného práva na slobodu prejavu prípustná

a teda oprávnená, a to bez ohľadu na to, či o rozpor záujmov na strane ţalobcu skutočne išlo.

Len pre úplnosť dovolací súd v súvislosti s hodnotiacim úsudkom o klamaní a zavádzaní

poznamenáva, ţe aj tento mal svoj základ vo fakte spočívajúcom v tom, ţe ţalobca tvrdenie

o iniciovaní zmeny usmernenia označil za nepravdivé, hoci vykonaným dokazovaním bol

preukázaný opak. Rovnako z reálneho základu vychádzal aj úsudok o retroaktivite a zmene

pravidiel počas hry. Týmto základom bola skutočnosť, ţe podľa pravidiel uverejnených

v marci X., mohli byť ţiadosti o p. podávané od X. do X. príslušného roka, najneskôr do 25

dní po tomto termíne (v tomto prípade s následkom upravenia podpory), s tým, ţe na neskôr

podané ţiadosti sa nebude prihliadať. Zmena pravidiel uskutočnená dodatkom č. X. sa

uskutočnila v čase (v októbri X.) po uplynutí uvedených termínov. Ďalej povaţuje dovolací

súd za potrebné uviesť, ţe podľa jeho názoru hodnotiace úsudky týkajúce sa toho, či postup

alebo rozhodnutie orgánu štátu alebo verejného funkcionára, alebo normatívny právny akt je

alebo nie je zákonný, alebo či je alebo nie je v súlade s komunitárnym právom, najmä za

situácie, keď na túto otázku nie je v čase ich vyslovenia daná autoritatívna odpoveď

príslušného orgánu, nie sú spôsobilé bez ďalšieho neoprávnene zasiahnuť do osobnostných

práv, resp. dobrej povesti.

So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu vo výrokoch I., II.,

IV. a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Aj keď vo IV. výroku, ktorý dovolaním napadol ţalobca, bola ţaloba

o náhradu nemajetkovej ujmy zamietnutá, povaţoval dovolací súd za potrebné zrušiť

rozsudok odvolacieho súdu aj v tejto časti. Zamietnutie ţaloby ţalobcu na náhradu

nemajetkovej ujmy bolo totiţ odôvodnené nesplnením podmienok pre jej poskytnutie, keď

inak odvolací súd vychádzal z toho, ţe k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv došlo.

Zrušenie rozsudku odvolacieho súdu aj vo IV. výroku rešpektuje ústavnú poţiadavku

vyplývajúcu z princípu právnej istoty, aby na tú istú otázku, navyše medzi tými istými

účastníkmi, bola daná súdom rovnaká odpoveď. Zamedzí sa tým existencii dvoch

právoplatných rozhodnutí, v ktorých by otázka danosti neoprávneného zásahu do

osobnostných práv v tej istej veci bola riešená rozdielne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2010

JUDr. Rudolf Čirč,v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová