Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)53f/389074.cbe852.pdf
PDF · 270.73 KB
No categories available
7Cdo/13/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 13/2012
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana
Deáka a členov senátu JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v právnej veci
navrhovateľky Ing. P. T. bývajúcej v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mandzák
a spol., s. r.o. , so sídlom v Bratislave , Zámocká 5, v mene a na účet ktorej koná advokát
JUDr. Michal Mandzák, proti odporkyni SPOLOČNOSTI 7 PLUS, s. r. o., so sídlom
v Bratislave , Panónska cesta 9, zastúpenej JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom
v Bratislave, Liptovská 2/A, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava
V pod sp. zn. 7 C 315/2007, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo 7. júna 2011 sp. zn. 5 Co 268/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania
155, 20 € na účet Advokátskej kancelárie Mandzák a spol. , s. r. o. vedený v UniCredit Bank
Slovakia , a. s. Bratislava , č. ú. 1311701001/1111 do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 7. mája 2009 č. k. 7 C 315/2007 – 142 návrh
na ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy ( 165 969, 65 € ) zamietol
2
a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 7 439,
49 € na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že
výrokmi uvedenými v článku uverejnenom v denníku Plus JEDEN DEŇ dňa 27. augusta
2007 ( ročník 2, číslo 198 ) s titulkom „Na snem bez podprsenky“ a s podtitulkom „T. dcéra,
ktorá randí so šéfom Sociálnej poisťovne , na bontón kašle“ a s titulkom na prvej strane „T.
dcéra sa nekašle : Pikantné, na snem prišla bez podprsenky“ , ako aj zverejnením fotografií
na strane 2. a na úvodnej strane prislúchajúcich k článku nebolo porušené právo na ochranu
osobnosti navrhovateľky v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že je treba robiť rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom z hľadiska pravdivosti,
vernosti, objektívnosti a sledovaného cieľa , keď zákonná ochrana je daná len nepravdivým
a pravdu skresľujúcim prejavom. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa zasiahla
do práv navrhovateľky šírením nepravdivých údajov. Navrhovateľka sa totiž zúčastnila
trenčianskeho snemu strany SMER spolu s matkou – ministerkou práce a sociálnych vecí SR
V. T. a delegátkou snemu Z. K. . Za právne irelevantnú vyhodnotil súd skutočnosť, či sa
navrhovateľka ( ne ) zúčastnila snemu ako delegátka, ale za podstatnú tú , či sa zúčastnila
snemu v oblečení, ktoré autor predmetného článku považoval za nevhodné a provokujúce.
Túto kritiku vyjadril hodnotiacimi výrokmi : „T. dcéra sa nekašle: pikantné – na snem prišla
bez podprsenky....z obliekania si ťažkú hlavu nerobí“. Vzhľadom na to, že navrhovateľka
sprevádzala svoju matku - verejnú činiteľku - musela si byť vedomá toho, že vzbudí záujem
médií . Preto kritika oblečenia navrhovateľky uvedená v predmetnom článku nebola
spôsobilá zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti. K zverejneniu fotografií
v predmetnom článku došlo podľa názoru súdu v súlade so spravodajskou licenciou ( § 12
ods. 3 Občianskeho zákonníka ). Aj skutočnosť, že navrhovateľka randí s Ing. B., bola
v konaní preukázaná . V predmetnom článku sa pritom konštatuje len to, že sa stretávajú, nie
že by medzi nimi bol bližší vzťah – milenecký, či erotický. Preto ani výrok uvedený v článku
„T dcéra. , ktorá randí so šéfom Sociálnej poisťovne“ nebol spôsobilý zasiahnuť do
osobnostných práv navrhovateľky. Neboli splnené ani zákonné predpoklady vzniku nároku
navrhovateľky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom zo 7. júna 2011
sp. zn. 5 Co 268/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodol , že zverejnením
článku uverejnenom v denníku Plus JEDEN DEŇ dňa 27. augusta 2007 ( ročník 2, číslo 198 )
3
s titulkom „Na snem bez podprsenky“ a s podtitulkom „T dcéra., ktorá randí so šéfom
Sociálnej poisťovne, na bontón kašle“ a s titulkom na prvej strane „T.dcéra sa nekašle:
pikantné, na snem prišla bez podprsenky“ a zverejnením fotografií na strane 2 a na úvodnej
strane tohto denníka prislúchajúcich k tomuto článku došlo k neoprávnenému zásahu do
práva navrhovateľky na ochranu osobnosti. Odporkyni uložil povinnosť v najbližšom čísle
celoslovenského vydania denníka Plus JEDEN DEŇ pripravovanom po právoplatnosti tohto
rozsudku uverejniť na prvej strane tohto denníka ospravedlnenie navrhovateľke
v nasledovnom znení : „OSPRAVEDLNENIE Ing. P. T. : V celoslovenskom vydaní denníka
Plus JEDEN DEŇ zo dňa 27. augusta 2007 sme uverejnili článok s titulkom „Na snem bez
podprsenky a s podtitulkom „T.dcéra , ktorá randí so šéfom Sociálnej poisťovne, na bontón
kašle“ a s titulkom na prvej strane „T dcéra. sa nekašle: pikantné, na snem prišla bez
podprsenky“. V uvedenom článku sme uviedli, že Ing. P. T. „randí“ s I. B. a na trenčiansky
snem strany Smer - SD prišla ako delegátka bez podprsenky. Zverejnením tohto článku sme
vážnym spôsobom zasiahli do ochrany osobnosti Ing. P. T., a preto sa za uverejnenie tohto
článku Ing. P. T. verejne ospravedlňujeme. Nadpis ospravedlnenia „OSPRAVEDLNENIE
Ing. P. T.“ uložil odporkyni uverejniť rovnakým písmom a rovnakou veľkosťou písma ako
bol uverejnený titulok článku „ Na snem prišla bez podprsenky“, uverejnený v denníku Plus
JEDEN DEŇ dňa 27. augusta 2007 ( ročník 2, číslo 198 ), s. 2. Odporkyni uložil povinnosť
v najbližšom čísle celoslovenského denníka Plus JEDEN DEŇ pripravovanom po
právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť na prvej strane tohto denníka ospravedlnenie
navrhovateľke v nasledovnom znení : „OSPRAVEDLNENIE Ing. P. T. : V celoslovenskom
vydaní denníka Plus JEDEN DEŇ zo dňa 27. augusta 2007 sme uverejnili článok s titulkom
„Na snem prišla bez podprsenky“ a s podtitulkom „T.dcéra, ktorá randí so šéfom Sociálnej
poisťovne , na bontón kašle“ a s titulkom na úvodnej strane „T. dcéra sa nekašle: pikantné, na
snem prišla bez podprsenky“, a ako súčasť tohto článku boli zverejnené fotografie Ing. P. T.,
a to na strane 2 i na úvodnej strane . Zverejnením týchto fotografií sme zasiahli do ochrany
osobnosti Ing. P. T. , a preto sa za jej zverejnenie Ing. P. T. verejne ospravedlňujeme. Nadpis
tohto ospravedlnenia uložil odporkyni uverejniť rovnakým typom písma a rovnakou
veľkosťou písma ako bol uverejnený titulok článku „Na snem prišla bez podprsenky“,
uverejnený v denníku Plus JEDEN DEŇ dňa 27. augusta 2007 ( ročník 2, číslo 198
), s. 2. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 3 300 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku v tejto časti rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov prvostupňového
4
a odvolacieho konania. Po prejednaní veci v rozsahu a z dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1
O. s. p .) na odvolacom pojednávaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
navrhovateľky je dôvodné. V odôvodnení konštatoval, že za uverejnením predmetného
článku a zverejnením fotografií k nemu prislúchajúcich je treba vidieť úmysel vykresliť
navrhovateľku ako ženu ľahších mravov . Trenčiansky snem strany SMER – SD sa totiž
konal dávno pred uverejnením článku ( a odporkyňa musela dávno disponovať
fotografiami ) , avšak túto informáciu odporkyňa prináša načasovane ako súčasť série
článkov smerujúcich proti navrhovateľke a preto týmto konaním odporkyne došlo
k neoprávnenému zásahu do práva navrhovateľky na ochranu osobnosti. V tomto kontexte
sa potom treba pozerať aj na široký pojem „randenie“, ktorý smeruje a podporuje uvedený
úmysel. Tieto skutočnosti treba vidieť aj v kontexte uverejnených článkov a úmysel
odporkyne potvrdzujú – článok Týždenník Plus 7 dní zo dňa 17.augusta 2007, číslo 31
s titulom na 1 strane : „Ale, pani ministerka! Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádzal v noci
z domu pani T.?“, článok v denníku Plus JEDEN DEŇ zo dňa 16. augusta 2007 ročník 2, číslo
189 s titulom na úvodnej strane : „T. a šéf Sociálnej poisťovne milenci?“, článok v denníku
Pravda zo dňa 16. augusta 2007 s titulkom : „Prilepší dcérinmu priateľovi?“ ako aj v článku
uverejnenom na internetovej stránke www.bleskovky.sk zo dňa 17. augusta 2007 s titulkom
„B. a T. dcéra - ďalší klientelizmus Smeru. Takýto úmysel odporkyne potvrdzuje aj
výpoveď svedka M. S. , ktorý ako motív napísania článku uviedol skutočnosť, že
navrhovateľka sa stala osobou verejného záujmu v súvislosti s Ing. I. B. a použitú fotografiu
našiel v archíve. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pracovný snem
strany Smer – SD sa konal dňa 30. septembra 2006 a článok s fotografiou bol uverejnený až
27. augusta 2007. Teda celkovým úmyslom odporkyne bolo negatívne vykreslenie
navrhovateľky. Článok obsahoval aj nepravdivé fakty - označenie navrhovateľky ako
delegátky snemu , keď z vyhlásenia strany Smer – SD je zrejmé, že sa snemu ako delegátka
nezúčastnila. Nestotožnil sa s tvrdením prvostupňového súdu , že fotografie boli zverejnené
v rámci zákonnej licencie, t. j. v rámci informovania verejnosti. Pri určení výšky
nemajetkovej ujmy vychádzal z okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do práva na
ochranu osobnosti navrhovateľky došlo a prihliadol na popularitu, náklad a sledovanosť
denníka a riadiacu funkciu navrhovateľky. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2
O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
5
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ( v jeho zmeňujúcej vyhovujúcej časti ) podala
dovolanie odporkyňa. Navrhla, aby ho dovolací súd zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na
ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2písm. a/, b/, c/
O. s. p. Namietala, že záver odvolacieho súdu , podľa ktorého jej úmyslom bolo vykresliť
navrhovateľku ako ženu ľahších mravov , nemá oporu vo vykonanom dokazovaní .
Z dokazovania podľa nej vyplýva len to, že autori predmetného článku zisťovali z fotografií
matky navrhovateľky, či ju niekde sprevádza jej dcéra, ktorú spoznali pri nočnom
rozhovore , rande s Ing. I. B.. Tak našli v archíve fotografiu matky navrhovateľky
prichádzajúcu na snem a vedľa nej nevhodne oblečenú jej dcéru. Nebol preukázaný žiadny
úmysel utajovať fotografiu navrhovateľky na čas, keď bude zverejnenie fotografie
súčasťou nejakej série článkov o navrhovateľke. Z kritiky nevhodnosti oblečenia nemožno
v žiadnom prípade vyvodiť snahu vykresliť navrhovateľku ako ženu ľahších mravov. Podľa
jej názoru ani z uverejnenia ostatných článkov ( uvedených odvolacím súdom ) nebol
preukázaný úmysel vykresliť navrhovateľku ako ženú ľahších mravov. Namietala nesprávne
právne posúdenie veci odvolacím súdom ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) . V tejto
súvislosti uviedla, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie je zrejmé, na základe
čoho dospel k záveru, podľa ktorého tvrdenie , že sa navrhovateľka zúčastnila snemu ako
delegátka , bolo spôsobilé privodiť jej ujmu na jej osobnostných právach ( za tento
nepravdivý výrok navrhovateľka určenie neoprávnenosti zásahu ani nežiadala). Odvolací súd
tiež opomenul právne vyhodnotiť konfrontáciu osobnostných práv navrhovateľky s právom
vydavateľa periodickej tlače na verejné vyslovenie názoru, kritiky správania sa osoby
verejného záujmu. V jeho rozsudku absentuje riadne zdôvodnenie vzniku nároku na
nemajetkovú ujmu , predovšetkým v čom táto ujma spočívala , akú mieru dosiahla , prečo
nepostačuje poskytnutie primeraného zadosťučinenia ( subsidiárna funkcia náhrady )
a z čoho zistil kauzálny nexus medzi zverejnením článku ( nie s ostatnými uvedenými
článkami ) a zistenou ujmou a ako dospel k určeniu jej výšky. Napokon namietala
nesprávny procesný postup odvolacieho súdu , v rozpore s ustanovením § 213 O. s.
p. , lebo ak dospel z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom k iným zisteniam ,
mal dokazovanie v primeranom rozsahu opakovať. Tiež, že odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu nie je v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. , pretože neobsahuje analýzu
skutkového stavu , nemožno z neho zistiť, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval , ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil samostatne a v ich vzájomných súvislostiach
z hľadiska ich významu pre podstatu veci , ich hodnovernosti a pravdivosti.
6
Navrhovateľka navrhla dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho
konania. Mala za to, že skutkové zistenia, ktorých správnosť odporkyňa namieta, nie sú
skutkovými zisteniami, ale právnym posúdením skutkových zistení, v čom je podstatný
rozdiel. Odvolací súd totiž skutkové zistenia nezmenil, ale vychádzal zo skutkových zistení,
ktoré vykonal súd prvého stupňa . Práve na základe týchto skutkových zistení odvolací súd
uzavrel, že odporkyňa mala úmysel vykresliť ju ako ženu ľahších mravov. Tento záver nie je
skutkovým záverom, ale jeho právnym posúdením. O tom, že odporkyni išlo o jej zlé
vykreslenie svedčí aj to, že uviedla, že sa v nevhodnom oblečení mala zúčastniť snemu ako
delegátka. Rozsudok odvolacieho súdu považovala za vecne správny a riadne odôvodnený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po
zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený
advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) proti rozsudku , ktorý možno napadnúť dovolaním
( § 238 ods. 1 O. s. p. ) , preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho
pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou ,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , c/ rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci . Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania ,
ale aj v dovolaní uplatnenými dôvodmi ( § 242 ods. 1 O. s. p. ) , obligatórne sa zaoberá
procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. )
skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. , zaoberal sa dovolací
súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ až g/ ( t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku
návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad
odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným
7
sudcom či nesprávne obsadeným súdom ) . Existenciu žiadnej z uvedených vád dovolací súd
nezistil .
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu
dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných
procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní .
Z obsahu dovolania odporkyne vyplýva, že namieta porušenie § 213 O. s. p .
odvolacím súdom , ktorý zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v ( dovolaním )
napadnutej časti , keď z vykonaného dokazovania v prvostupňovom konaní dospel k iným
skutkovým zisteniam ( a na ich základe aj k iným právnym záverom ) tým, že dokazovanie
v primeranom rozsahu nezopakoval.
Dovolací súd z obsahu spisu ale zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa nevyvodil odlišné skutkové zistenia. Pri svojom zmeňujúcom
rozhodnutí ( v dovolaním napadnutej časti ) vychádzal zo skutkového stavu zisteného
prvostupňovým súdom , na základe vykonaného dokazovania , z ktorého však vyvodil iné
právne závery, ako súd prvého stupňa. Teda zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa
z dôvodu, že zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery.
V preskúmavanej veci bolo z hľadiska skutkového stavu zistené , že odporkyňa ako
vydavateľ denníka Plus JEDEN DEŇ uverejnila dňa 27. augusta 2007 v tomto denníku ,
ročník 2, číslo 198, článok na strane 2 s titulkom „ Na snem bez podprsenky“ a podtitulkom
„T. dcéra , ktorá randí so šéfom Sociálnej poisťovne, na bontón kašle“, a s titulkom na prvej
strane s názvom „T. dcéra sa nekašle: Pikantné Na snem bez podprsenky“, ktorého autorom
je M. S. . V uvedenom článku ( ako aj na titulnej strane denníka ) , ktorý tematicky
nadväzoval na sériu článkov ( konkretizovaných v návrhu navrhovateľky ) uverejnených
v týždenníku „Plus 7 dní“ , bola zverejnená aj fotografia navrhovateľky so sprievodným
textom „TRENČIANSKY SNEM: P. ( vpravo ) sa na ňom objavila bez podprsenky“ . Snem
( strany SMER – SD ) sa pritom konal dňa 30. septembra 2006 a predmetný článok
s fotografiou , zachytávajúcou navrhovateľku v priesvitnej blúzke bez podprsenky , bol
uverejnený ( ako vyplýva zhora ) v denníku až 27. augusta 2007. Z toho vyplýva, že
trenčiansky snem strany SMER – SD sa konal dávno ( takmer rok ) pred uverejnením
predmetného článku s fotografiou navrhovateľky , vybranej na tento účel z archívu
8
a použitej bez jej súhlasu. Navrhovateľka nebola delegátkou snemu a nebol preukázaný jej
dôverný vzťah ( „randenie“ ) s Ing. I. B..
Súd prvého stupňa z takto zisteného skutkového stavu vyvodil právny záver , podľa
ktorého kritika oblečenia navrhovateľky uvedená v článku a vyjadrená hodnotiacimi
úsudkami je oprávnená a nie je neprimeraná , a preto nie je spôsobilá zasiahnuť do práva
navrhovateľky na ochranu jej osobnosti . Do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky
nebol spôsobilý zasiahnuť ani výrok týkajúci sa jej randenia so šéfom Sociálnej poisťovne
a pokiaľ ide o fotografie, tie boli zverejnené v súlade so spravodajskou licenciou.
Vychádzajúc z tohto právneho záveru nepovažoval za dôvodný ani nárok uplatnený
navrhovateľkou titulom nemajetkovej ujmy ( vo výške 165 969, 59 € ). V porovnaní s ním
odvolací súd dospel k právnemu záveru o existencii neoprávneného zásahu a jeho
objektívnej spôsobilosti narušiť , prípadne ohroziť práva navrhovateľky chránené
ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka ( práva na česť a podobizeň ) uverejneným
článkom a fotografiami v rozpore s § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka . Dospel tiež k
záveru o splnení podmienok pre priznanie aj nemajetkovej ujmy v peniazoch ( § 13 ods. 2
Odporkyňa v dovolaní namietala, že právne posúdenie veci odvolacím súdom je
nesprávne ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Dovolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že odvolací súd , vychádzajúci
zo správne zisteného skutkového stavu prvostupňovým súdom , svoje rozhodnutie založil na
správnej interpretácii ustanovení o ochrane osobnosti ( § 11 až 13 Občianskeho zákonníka ).
Fyzická osoba má podľa § 11 Občianskeho zákonníka právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, či občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu
do chránených osobnostných práv , má fyzická osoba právo najmä sa domáhať , aby sa
9
upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie
podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa tohto ustanovenia najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo je vážnosť v spoločnosti , má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch ( § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ) . Výšku náhrady určí súd
s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti , za ktorých k porušeniu práva
došlo ( § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka ).
Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo
k neoprávnenému zásahu , a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
chránených osobnostných právach . Tieto náležitosti musia byť súčasne splnené, aby vznikol
právny vzťah , obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11
Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom .
Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia, je
fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom , ktorý je nositeľom
povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť
následky zásahov, alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická alebo
právnická osoba , ktorá sa dopustila určitého konania, neoprávnene zasahujúceho do
chránených osobnostných práv.
V danej veci je dovolateľka vydavateľom denníka Plus JEDEN DEŇ , v ktorom bol
predmetný článok uverejnený. Ide teda o „nositeľa“ slobody prejavu a poskytovateľa
informácií , na ktorého sa vzťahuje zvýšená ochrana ( privilegované postavenie )
poskytovaná novinárom, resp. masmédiám ( rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick v.
Rakúsko z 26. apríla 1995, sťažnosť č. 1 594/90, Bladet Tromso a Stemsaas v. Nórsko z
20. mája 1999, sťažnosť č. 21 980/93 ), ktorá však nie je absolútna , má svoje hranice
a vychádzajúc z konkrétnych okolností danej veci jej mieru treba zohľadniť vo vzťahu
k právam na ochranu osobnosti navrhovateľky. Ústavný súd Slovenskej republiky ( ďalej
len „ústavný súd“ ) už judikoval, že všetky základné práva a slobody , sa chránia len
v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde
k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody ( pozri IV.
256/07 ). Právo a slobody jedného sú teda obsahovo obmedzené právami iných , či už tieto
práva vyplývajú ako ústavne zaručené z ústavného poriadku alebo z iných zákonov
chrániacich celospoločenské záujmy, či hodnoty.
10
Sloboda prejavu a právo na informácie sú síce zaručené a každý má právo
vyjadrovať svoje názory spôsobom vyplývajúci z čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej
republiky ( ďalej len „ústava“ ), v niektorých prípadoch však musí sloboda prejavu ustúpiť.
K obmedzeniu slobody prejavu a práva vyhľadávať a šíriť informácie možno nielen
z dôvodov explicitne uvedených v čl. 26 ods. 4 ústavy, ale dôvodom takéhoto obmedzenia
môže byť tiež aj „ochrana práva a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce
zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 ústavy
a konkretizovanom najmä v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka , ktoré chránia fyzické
osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných osôb , vrátane navrhovateľky ( pozri
K zásahom do osobnostných práv môže dôjsť slovom, písmom, obrazom
i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej ( zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej,
diskreditačnej ) povahy. Ak k takému porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní
primeranosti konkrétnych výrokov v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenia
alebo hodnotiaci úsudok ( kritiku ), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej
z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakty, objektívne existujúcu
realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Na
rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho
autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska
správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných ( subjektívnych ) kritérií . Aj
z rozhodnutí ESĽP vyplýva, že hoci nie je možné preukazovať pravdivosť názoru, resp.
hodnotiaceho úsudku, aj názor, či hodnotiaci úsudok môže byť excesom a nemusí byť
v súlade so slobodou prejavu – a to najmä vtedy, keď hodnotiaci úsudok nemá žiadny
faktický ( skutkový ) základ, od ktorého by sa odvíjal . V rozhodnutiach De Haes und
Gijsels v. Belgicko a Feldek v. Slovenská republiky uviedol , že „tam, kde tvrdenie je
hodnotiacim úsudkom, môže primeranosť zásahu závisieť od toho, či existuje dostatočný
skutkový základ pre napadnuté tvrdenie, pretože dokonca aj hodnotiaci úsudok bez
akéhokoľvek skutkového základu , ktorý by ho podporoval, môže byť „neprimeraný“.
Vyslovenie hodnotiaceho úsudku požíva ochranu v rámci zaručenej slobody prejavu , ako
vyplýva zhora, len keď prejavený hodnotiaci úsudok vychádza z dostatočného faktického
základu a nevybočuje tak z medzí v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných
pravidiel slušnosti.
11
Podľa názoru dovolacieho súdu navrhovateľku v čase zverejnenia predmetného
článku nebolo možné považovať za osobu verejne známu, ako tvrdila odporkyňa, i keď
v dôsledku blízkeho vzťahu s osobou verejne známou ( matka navrhovateľky pôsobí vo
verejnom živote ) nepatrila ani do kategórie „bežný občan“ , preto miera posudzovania
skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov musela byť vo vzťahu k realizácii slobody
prejavu odporkyne podstatne prísnejšia. Je to dané skutočnosťou, že osoba verejne známa
( na rozdiel od „bežného občana“ ) musí počítať s tým, že bude pod drobnohľadom
verejnosti , ktorá sa zaujíma nielen o jej profesionálny, ale aj súkromný život. A rozhodnutie
o tom, aké mala navrhovateľka v uvedenom smere postavenie, je rozhodnutím súdu
o právnej otázke ( nie skutkovým zistením ).
Predmetný článok sa nepochybne týkal navrhovateľky, ktorá bola v ňom označená
plným menom, pričom tvrdenie , že na akcii ( sneme )sa zúčastnila ako delegátka nebolo
pravdivé. Podstatným bolo, že článok svojím obsahom vytváral jednak obraz o jej súkromí ,
resp. o jej vzťahu so ( ženatým ) šéfom Sociálnej poisťovne I. B. - „ktorá randí so šéfom
Sociálnej poisťovne“ a hodnotil ( kritizoval ) „nevhodné“ oblečenie navrhovateľky
konštatovaním , že „ na oficiálne stranícke podujatie pokojne prišla bez spodnej bielizne“ ,
čoho dôkazom mala byť pripojená fotografia s detailným záberom jej intímnych partií.
Preto dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že uvedený článok
s fotografiami bol objektívne spôsobilý svojím obsahom vyvolať negatívny zásah do
osobnostných práv navrhovateľky chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka,
konkrétne práva na česť a podobizeň a imanentne práva na súkromie. Aj podľa názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol článok v kontexte s už uverejnenými článkami ,
na ktoré odvolací súd poukázal , písaný jednoznačne v ironickom duchu s cieľom
( úmyslom ) vykresliť obraz navrhovateľky u verejnosti ( čitateľov ) v nepriaznivom svetle,
podčiarknutý zverejnením fotografií , bez súhlasu navrhovateľky, so sprievodným textom ,
ale bez relevantného vecného základu . Autor článku totiž vyjadril svoje hodnotiace výroky
– kritiku oblečenia navrhovateľky v súvislosti s tvrdenými , ale nepravdivými skutkovými
okolnosťami týkajúcimi sa jej súkromného života.
Pokiaľ ide o zverejnené fotografie ( na titulnej strane denníka a v samotnom v
článku ) treba uviesť, že písomnosti osobnej povahy, podobizne , obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy
sa môžu vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením ( § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka) .
12
Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú na úradné účely na základe zákona ( 12 ods. 2
Občianskeho zákonníka ) alebo ak sa vyhotovia alebo použijú primeraným spôsobom aj na
vedecké , umelecké účely a pre tlačové , filmové , rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani
také použitie však nesmie byť v rozpore so záujmami fyzickej osoby ( § 12 ods. 3
Občianskeho zákonníka ) a je na pôvodcovi zásahu do práva na ochranu osobnosti , aby
preukázal , že existoval konkrétny dôvod ( okolnosť ) , ktorý podľa právneho poriadku
( uvedených zákonných ustanovení ) neoprávnenosť zásahu vylučuje. Vo všetkých prípadoch
tzv. zákonných licencií je ich prípustnosť odôvodnená v situácii , keď nad individuálnymi
záujmami fyzickej osoby , do ktorých osobnostných práv je zasahované, prevláda
závažnejší, významnejší a funkčne vyšší verejný záujem . Verejnému záujmu zodpovedajú
veci ( záležitosti ), ktoré sa budú týkať dôležitých otázok politického, spoločenského,
kultúrneho života , ale aj súkromného , pokiaľ pôjde o osoby „verejne známe“ a je
nepochybne poslaním tlače informácie o otázkach verejného záujmu šíriť a súčasne právom
verejnosti takéto informácie prijímať. V danom prípade však zverejnené fotografie,
dotvárajúce obsah sprievodného textu , vychádzajúceho z hore uvedených nepravdivých
skutkových okolností , úplne vybočovali z hraníc spravodajského cieľa , nemali akúkoľvek
verejnoprávnu rovinu ( neprispeli k žiadnej záležitosti verejného záujmu ) a neprípustne
vypovedali ( len ) o súkromnej sfére navrhovateľky ( do ktorej tak neoprávnene a hrubo
zasiahli ). Preto bol správny záver odvolacieho súdu, že fotografie neboli zverejnené
v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Treba ale poznamenať, že
otázka úmyslu odporkyne pri opísanom zásahu ( zverejnenie článku s fotografiami ) nebola
rozhodujúca, samotný opísaný zásah odporkyne bol neoprávneným zásahom do
osobnostných práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka , konkrétne práva na česť
a podobizeň a s tým imanentne spojeného práva na súkromie, ktorým bola navrhovateľke
spôsobená závažná ujma, ako správne ustálil odvolací súd.
Správny je potom záver odvolacieho súdu, že zverejnením článku s fotografiami
došlo k porušeniu práva navrhovateľky na ochranu jej osobnosti. Tak ústavný súd ako aj
judikatúra ESĽP nepopiera právo novinára dopustiť sa určitej nepresnosti, avšak za
súčasného rešpektovania zásady, že uverejnenie informácií v relevantnom čase zodpovedalo
reálne existujúcim skutočnostiam, ktorá zásada z uvedených dôvodov odporkyňou dodržaná
nebola ( nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 156/99 ). V danom prípade
bolo jednoznačne potrebné uprednostniť právo na ochranu osobnosti navrhovateľky , lebo
13
uverejnením predmetného článku s fotografiami prekročilo periodikum ústavou mu
garantovanú slobodu prejavu a neprípustným spôsobom zasiahol do ( uvedených )
osobnostných práv navrhovateľky. Podľa názoru dovolacieho súdu, ak by súd neuznal právo
na ochranu osobnosti navrhovateľky , znamenalo by to, že jednému právu t. j. právu na
informácie bez akýchkoľvek obmedzení a hraníc ( ktoré sú však nutné a vyžadované aj so
zreteľom na elementárnu slušnosť a kultúru v spoločenskom styku v európskom
civilizačnom prostredí ) by dal prednosť pred právom na ochranu osobnosti a súkromného
života navrhovateľky, čo je neprípustné. Že malo byť vecou samotného vydavateľa ( a to
predovšetkým vecou jeho profesionality ) , aby pred zverejnením predmetného článku
s fotografiami , dostatočne posúdil a zhodnotil , či ich zverejnením ( ne) môže zasiahnuť do
práva na ochranu osobnosti navrhovateľky, netreba snáď ani osobitne pripomínať.
Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch t. j. materiálnej
satisfakcie , ktorú si navrhovateľka tiež uplatnila, je vždy, samozrejme v závislosti na
individuálnych okolnostiach konkrétnej veci , existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu
treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba
vzhľadom na okolnosti , za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie
alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej
subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko , teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom
mieste a čase ( v tej istej situácii , postavení a pod. ) vnímala aj každá iná fyzická osoba.
Odvolací súd dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľke neoprávneným
zásahom do osobnostných práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka , konkrétne práva
na česť a podobizeň a s tým imanentne spojeným právom na súkromie, bola spôsobená
závažná ujma, za ktorú jej patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch ( § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka ), lebo len morálne zadosťučinenie ( pri opísanom zásahu ) za
postačujúce považovať nemožno. Existenciu závažnej ujmy spôsobenej navrhovateľke
neoprávneným zásahom do jej osobnostných práv pritom odvolací súd aj správne objektívne
vyhodnotil z hľadiska obsahu, intenzity a okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu
došlo . Zohľadnil jednak skutočnosť, že sporný článok s fotografiami bol uverejnený
v denníku, ktorý má celoslovenskú pôsobnosť a vysoký náklad ,ale hlavne( uvedené )
okolnosti , za ktorých sa tak stalo a napokon aj postavenie navrhovateľky. Podľa názoru
dovolacieho súdu v žiadnom prípade nie je možné odvolacím súdom priznanú nemajetkovú
ujmu v peniazoch ( 3 300 € ) považovať za privysokú a tak nezodpovedajúcu kritériám na
14
určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, otázku; či išlo aj o dostatočnú výšku,
dovolaciemu súdu so zreteľom na vymedzený ohraničený rozsah prieskumu posudzovať
neprislúcha.
Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyhovuje požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to
najmä pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť , dovolací súd dáva do
pozornosti, že podľa uznesenia ústavného súdu z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03 nemusí
všeobecný súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho , aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie všeobecného súdu ( prvostupňového , ale aj
odvolacieho ) , ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí
pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivé súdne konanie . V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na uznesenie
ústavného súdu zo 16.marca 2005 sp. zn. II. ÚS 78/05, podľa ktorého súčasťou základného
práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je právo
na odôvodnenie , ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. Táto norma
sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( § 211 O. s. p. ) . Odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ,
zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia ,
ktoré sa v odvolacom konaní preskúmava.
Preskúmaním veci dospel dovolací súd k záveru, že napadnutá časť rozhodnutia
odvolacieho súdu vyššie uvedeným kritériám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí
zodpovedá. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody, ktoré ho viedli
k záveru, že uverejneným článkom a fotografiami došlo k neoprávnenému zásahu do
uvedených osobnostných práv navrhovateľky a že jej týmto bola spôsobená značná ujma
a sú splnené podmienky pre priznanie aj nemajetkovej ujmy v peniazoch a prečo
predmetné fotografie neboli uverejnené v súlade s § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa
názoru dovolacieho súdu závery odvolacieho súdu nie sú v danej veci zjavne
neodôvodnené, nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy a odôvodnenie dovolaním napadnutej
časti rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia
15
( § 157 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy
v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv dovolateľky.
So zreteľom na riadne odôvodnený správny právny záver odvolacieho súdu
( v dovolaním napadnutej časti ) dovolací súd dovolanie odporkyne ( smerujúce proti
správnemu rozsudku odvolacieho súdu ) zamietol ( § 243b ods. 1 O. s. p. ).
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal Najvyšší súd Slovenskej
republiky náhradu trov tohto konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( § 243d ods. 5
O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s .p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ). Tieto pozostávajú z trov
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - vyjadrenie k dovolaniu zo 6.októbra
2011 ( čl. 218 spisu ) vo výške 118, 44 €, t. j. odmena 91, 29 € plus paušál 7, 41 € a plus
20 % DPH 19, 74 € a účasť na vyhlásení rozsudku 25. apríla 2013 vo výške 36, 76 € t. j.
odmena 22,82 € plus paušál 7, 81 € a plus DPH 6, 13 € , teda spolu vo výške 155, 20 €
( § 1 ods. 3, 10 ods. 8 , § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 5 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25 . apríla 2013
JUDr. Milan D e á k , v.r.
predseda senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta
16