Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/13/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana

Deáka a členov senátu JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v právnej veci

navrhovateľky Ing. P. T. bývajúcej v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mandzák

a spol., s. r.o. , so sídlom v Bratislave , Zámocká 5, v mene a na účet ktorej koná advokát

JUDr. Michal Mandzák, proti odporkyni SPOLOČNOSTI 7 PLUS, s. r. o., so sídlom

v Bratislave , Panónska cesta 9, zastúpenej JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom

v Bratislave, Liptovská 2/A, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava

V pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo 7. júna 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania

155, 20 € na účet Advokátskej kancelárie Mandzák a spol. , s. r. o. vedený v UniCredit Bank

Slovakia , a. s. Bratislava , č. ú. 1311701001/1111 do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 7. mája 2009 č. k. – 142 návrh

na ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy ( 165 969, 65 € ) zamietol

2

a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 7 439,

49 € na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že

výrokmi uvedenými v článku uverejnenom v denníku Plus JEDEN DEŇ dňa 27. augusta

2007 ( ročník 2, číslo 198 ) s titulkom „Na snem bez podprsenky“ a s podtitulkom „T. dcéra,

ktorá randí so šéfom Sociálnej poisťovne , na bontón kašle“ a s titulkom na prvej strane „T.

dcéra sa nekašle : Pikantné, na snem prišla bez podprsenky“ , ako aj zverejnením fotografií

na strane 2. a na úvodnej strane prislúchajúcich k článku nebolo porušené právo na ochranu

osobnosti navrhovateľky v zmysle citovaných ustanovení . Uviedol,

že je treba robiť rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom z hľadiska pravdivosti,

vernosti, objektívnosti a sledovaného cieľa , keď zákonná ochrana je daná len nepravdivým

a pravdu skresľujúcim prejavom. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa zasiahla

do práv navrhovateľky šírením nepravdivých údajov. Navrhovateľka sa totiž zúčastnila

trenčianskeho snemu strany SMER spolu s matkou – ministerkou práce a sociálnych vecí SR

V. T. a delegátkou snemu Z. K. . Za právne irelevantnú vyhodnotil súd skutočnosť, či sa

navrhovateľka ( ne ) zúčastnila snemu ako delegátka, ale za podstatnú tú , či sa zúčastnila

snemu v oblečení, ktoré autor predmetného článku považoval za nevhodné a provokujúce.

Túto kritiku vyjadril hodnotiacimi výrokmi : „T. dcéra sa nekašle: pikantné – na snem prišla

bez podprsenky....z obliekania si ťažkú hlavu nerobí“. Vzhľadom na to, že navrhovateľka

sprevádzala svoju matku - verejnú činiteľku - musela si byť vedomá toho, že vzbudí záujem

médií . Preto kritika oblečenia navrhovateľky uvedená v predmetnom článku nebola

spôsobilá zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti. K zverejneniu fotografií

v predmetnom článku došlo podľa názoru súdu v súlade so spravodajskou licenciou ( § 12

ods. 3 ). Aj skutočnosť, že navrhovateľka randí s Ing. B., bola

v konaní preukázaná . V predmetnom článku sa pritom konštatuje len to, že sa stretávajú, nie

že by medzi nimi bol bližší vzťah – milenecký, či erotický. Preto ani výrok uvedený v článku

„T dcéra. , ktorá randí so šéfom Sociálnej poisťovne“ nebol spôsobilý zasiahnuť do

osobnostných práv navrhovateľky. Neboli splnené ani zákonné predpoklady vzniku nároku

navrhovateľky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 1 v spojení s

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom zo 7. júna 2011

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodol , že zverejnením

článku uverejnenom v denníku Plus JEDEN DEŇ dňa 27. augusta 2007 ( ročník 2, číslo 198 )

3

s titulkom „Na snem bez podprsenky“ a s podtitulkom „T dcéra., ktorá randí so šéfom

Sociálnej poisťovne, na bontón kašle“ a s titulkom na prvej strane „T.dcéra sa nekašle:

pikantné, na snem prišla bez podprsenky“ a zverejnením fotografií na strane 2 a na úvodnej

strane tohto denníka prislúchajúcich k tomuto článku došlo k neoprávnenému zásahu do

práva navrhovateľky na ochranu osobnosti. Odporkyni uložil povinnosť v najbližšom čísle

celoslovenského vydania denníka Plus JEDEN DEŇ pripravovanom po právoplatnosti tohto

rozsudku uverejniť na prvej strane tohto denníka ospravedlnenie navrhovateľke

v nasledovnom znení : „OSPRAVEDLNENIE Ing. P. T. : V celoslovenskom vydaní denníka

Plus JEDEN DEŇ zo dňa 27. augusta 2007 sme uverejnili článok s titulkom „Na snem bez

podprsenky a s podtitulkom „T.dcéra , ktorá randí so šéfom Sociálnej poisťovne, na bontón

kašle“ a s titulkom na prvej strane „T dcéra. sa nekašle: pikantné, na snem prišla bez

podprsenky“. V uvedenom článku sme uviedli, že Ing. P. T. „randí“ s I. B. a na trenčiansky

snem strany Smer - SD prišla ako delegátka bez podprsenky. Zverejnením tohto článku sme

vážnym spôsobom zasiahli do ochrany osobnosti Ing. P. T., a preto sa za uverejnenie tohto

článku Ing. P. T. verejne ospravedlňujeme. Nadpis ospravedlnenia „OSPRAVEDLNENIE

Ing. P. T.“ uložil odporkyni uverejniť rovnakým písmom a rovnakou veľkosťou písma ako

bol uverejnený titulok článku „ Na snem prišla bez podprsenky“, uverejnený v denníku Plus

JEDEN DEŇ dňa 27. augusta 2007 ( ročník 2, číslo 198 ), s. 2. Odporkyni uložil povinnosť

v najbližšom čísle celoslovenského denníka Plus JEDEN DEŇ pripravovanom po

právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť na prvej strane tohto denníka ospravedlnenie

navrhovateľke v nasledovnom znení : „OSPRAVEDLNENIE Ing. P. T. : V celoslovenskom

vydaní denníka Plus JEDEN DEŇ zo dňa 27. augusta 2007 sme uverejnili článok s titulkom

„Na snem prišla bez podprsenky“ a s podtitulkom „T.dcéra, ktorá randí so šéfom Sociálnej

poisťovne , na bontón kašle“ a s titulkom na úvodnej strane „T. dcéra sa nekašle: pikantné, na

snem prišla bez podprsenky“, a ako súčasť tohto článku boli zverejnené fotografie Ing. P. T.,

a to na strane 2 i na úvodnej strane . Zverejnením týchto fotografií sme zasiahli do ochrany

osobnosti Ing. P. T. , a preto sa za jej zverejnenie Ing. P. T. verejne ospravedlňujeme. Nadpis

tohto ospravedlnenia uložil odporkyni uverejniť rovnakým typom písma a rovnakou

veľkosťou písma ako bol uverejnený titulok článku „Na snem prišla bez podprsenky“,

uverejnený v denníku Plus JEDEN DEŇ dňa 27. augusta 2007 ( ročník 2, číslo 198

), s. 2. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy vo

výške 3 300 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku v tejto časti rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov prvostupňového

4

a odvolacieho konania. Po prejednaní veci v rozsahu a z dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1

O. s. p .) na odvolacom pojednávaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie

navrhovateľky je dôvodné. V odôvodnení konštatoval, že za uverejnením predmetného

článku a zverejnením fotografií k nemu prislúchajúcich je treba vidieť úmysel vykresliť

navrhovateľku ako ženu ľahších mravov . Trenčiansky snem strany SMER – SD sa totiž

konal dávno pred uverejnením článku ( a odporkyňa musela dávno disponovať

fotografiami ) , avšak túto informáciu odporkyňa prináša načasovane ako súčasť série

článkov smerujúcich proti navrhovateľke a preto týmto konaním odporkyne došlo

k neoprávnenému zásahu do práva navrhovateľky na ochranu osobnosti. V tomto kontexte

sa potom treba pozerať aj na široký pojem „randenie“, ktorý smeruje a podporuje uvedený

úmysel. Tieto skutočnosti treba vidieť aj v kontexte uverejnených článkov a úmysel

odporkyne potvrdzujú – článok Týždenník Plus 7 dní zo dňa 17.augusta 2007, číslo 31

s titulom na 1 strane : „Ale, pani ministerka! Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádzal v noci

z domu pani T.?“, článok v denníku Plus JEDEN DEŇ zo dňa 16. augusta 2007 ročník 2, číslo

189 s titulom na úvodnej strane : „T. a šéf Sociálnej poisťovne milenci?“, článok v denníku

Pravda zo dňa 16. augusta 2007 s titulkom : „Prilepší dcérinmu priateľovi?“ ako aj v článku

uverejnenom na internetovej stránke www.bleskovky.sk zo dňa 17. augusta 2007 s titulkom

„B. a T. dcéra - ďalší klientelizmus Smeru. Takýto úmysel odporkyne potvrdzuje aj

výpoveď svedka M. S. , ktorý ako motív napísania článku uviedol skutočnosť, že

navrhovateľka sa stala osobou verejného záujmu v súvislosti s Ing. I. B. a použitú fotografiu

našiel v archíve. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pracovný snem

strany Smer – SD sa konal dňa 30. septembra 2006 a článok s fotografiou bol uverejnený až

27. augusta 2007. Teda celkovým úmyslom odporkyne bolo negatívne vykreslenie

navrhovateľky. Článok obsahoval aj nepravdivé fakty - označenie navrhovateľky ako

delegátky snemu , keď z vyhlásenia strany Smer – SD je zrejmé, že sa snemu ako delegátka

nezúčastnila. Nestotožnil sa s tvrdením prvostupňového súdu , že fotografie boli zverejnené

v rámci zákonnej licencie, t. j. v rámci informovania verejnosti. Pri určení výšky

nemajetkovej ujmy vychádzal z okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do práva na

ochranu osobnosti navrhovateľky došlo a prihliadol na popularitu, náklad a sledovanosť

denníka a riadiacu funkciu navrhovateľky. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2

v spojení s

5

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ( v jeho zmeňujúcej vyhovujúcej časti ) podala

dovolanie odporkyňa. Navrhla, aby ho dovolací súd zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na

ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2písm. a/, b/, c/

Namietala, že záver odvolacieho súdu , podľa ktorého jej úmyslom bolo vykresliť

navrhovateľku ako ženu ľahších mravov , nemá oporu vo vykonanom dokazovaní .

Z dokazovania podľa nej vyplýva len to, že autori predmetného článku zisťovali z fotografií

matky navrhovateľky, či ju niekde sprevádza jej dcéra, ktorú spoznali pri nočnom

rozhovore , rande s Ing. I. B.. Tak našli v archíve fotografiu matky navrhovateľky

prichádzajúcu na snem a vedľa nej nevhodne oblečenú jej dcéru. Nebol preukázaný žiadny

úmysel utajovať fotografiu navrhovateľky na čas, keď bude zverejnenie fotografie

súčasťou nejakej série článkov o navrhovateľke. Z kritiky nevhodnosti oblečenia nemožno

v žiadnom prípade vyvodiť snahu vykresliť navrhovateľku ako ženu ľahších mravov. Podľa

jej názoru ani z uverejnenia ostatných článkov ( uvedených odvolacím súdom ) nebol

preukázaný úmysel vykresliť navrhovateľku ako ženú ľahších mravov. Namietala nesprávne

právne posúdenie veci odvolacím súdom ( ) . V tejto

súvislosti uviedla, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie je zrejmé, na základe

čoho dospel k záveru, podľa ktorého tvrdenie , že sa navrhovateľka zúčastnila snemu ako

delegátka , bolo spôsobilé privodiť jej ujmu na jej osobnostných právach ( za tento

nepravdivý výrok navrhovateľka určenie neoprávnenosti zásahu ani nežiadala). Odvolací súd

tiež opomenul právne vyhodnotiť konfrontáciu osobnostných práv navrhovateľky s právom

vydavateľa periodickej tlače na verejné vyslovenie názoru, kritiky správania sa osoby

verejného záujmu. V jeho rozsudku absentuje riadne zdôvodnenie vzniku nároku na

nemajetkovú ujmu , predovšetkým v čom táto ujma spočívala , akú mieru dosiahla , prečo

nepostačuje poskytnutie primeraného zadosťučinenia ( subsidiárna funkcia náhrady )

a z čoho zistil kauzálny nexus medzi zverejnením článku ( nie s ostatnými uvedenými

článkami ) a zistenou ujmou a ako dospel k určeniu jej výšky. Napokon namietala

nesprávny procesný postup odvolacieho súdu , v rozpore s ustanovením § 213 O. s.

p. , lebo ak dospel z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom k iným zisteniam ,

mal dokazovanie v primeranom rozsahu opakovať. Tiež, že odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu nie je v súlade s , pretože neobsahuje analýzu

skutkového stavu , nemožno z neho zistiť, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

spravoval , ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil samostatne a v ich vzájomných súvislostiach

z hľadiska ich významu pre podstatu veci , ich hodnovernosti a pravdivosti.

6

Navrhovateľka navrhla dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho

konania. Mala za to, že skutkové zistenia, ktorých správnosť odporkyňa namieta, nie sú

skutkovými zisteniami, ale právnym posúdením skutkových zistení, v čom je podstatný

rozdiel. Odvolací súd totiž skutkové zistenia nezmenil, ale vychádzal zo skutkových zistení,

ktoré vykonal súd prvého stupňa . Práve na základe týchto skutkových zistení odvolací súd

uzavrel, že odporkyňa mala úmysel vykresliť ju ako ženu ľahších mravov. Tento záver nie je

skutkovým záverom, ale jeho právnym posúdením. O tom, že odporkyni išlo o jej zlé

vykreslenie svedčí aj to, že uviedla, že sa v nevhodnom oblečení mala zúčastniť snemu ako

delegátka. Rozsudok odvolacieho súdu považovala za vecne správny a riadne odôvodnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený

advokátom ( ) proti rozsudku , ktorý možno napadnúť dovolaním

( ) , preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/

v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou ,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci . Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania ,

ale aj v dovolaní uplatnenými dôvodmi ( ) , obligatórne sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací

súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ ( t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným

7

sudcom či nesprávne obsadeným súdom ) . Existenciu žiadnej z uvedených vád dovolací súd

nezistil .

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní .

Z obsahu dovolania odporkyne vyplýva, že namieta porušenie § 213 O. s. p .

odvolacím súdom , ktorý zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v ( dovolaním )

napadnutej časti , keď z vykonaného dokazovania v prvostupňovom konaní dospel k iným

skutkovým zisteniam ( a na ich základe aj k iným právnym záverom ) tým, že dokazovanie

v primeranom rozsahu nezopakoval.

Dovolací súd z obsahu spisu ale zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného

súdom prvého stupňa nevyvodil odlišné skutkové zistenia. Pri svojom zmeňujúcom

rozhodnutí ( v dovolaním napadnutej časti ) vychádzal zo skutkového stavu zisteného

prvostupňovým súdom , na základe vykonaného dokazovania , z ktorého však vyvodil iné

právne závery, ako súd prvého stupňa. Teda zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa

z dôvodu, že zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanej veci bolo z hľadiska skutkového stavu zistené , že odporkyňa ako

vydavateľ denníka Plus JEDEN DEŇ uverejnila dňa 27. augusta 2007 v tomto denníku ,

ročník 2, číslo 198, článok na strane 2 s titulkom „ Na snem bez podprsenky“ a podtitulkom

„T. dcéra , ktorá randí so šéfom Sociálnej poisťovne, na bontón kašle“, a s titulkom na prvej

strane s názvom „T. dcéra sa nekašle: Pikantné Na snem bez podprsenky“, ktorého autorom

je M. S. . V uvedenom článku ( ako aj na titulnej strane denníka ) , ktorý tematicky

nadväzoval na sériu článkov ( konkretizovaných v návrhu navrhovateľky ) uverejnených

v týždenníku „Plus 7 dní“ , bola zverejnená aj fotografia navrhovateľky so sprievodným

textom „TRENČIANSKY SNEM: P. ( vpravo ) sa na ňom objavila bez podprsenky“ . Snem

( strany SMER – SD ) sa pritom konal dňa 30. septembra 2006 a predmetný článok

s fotografiou , zachytávajúcou navrhovateľku v priesvitnej blúzke bez podprsenky , bol

uverejnený ( ako vyplýva zhora ) v denníku až 27. augusta 2007. Z toho vyplýva, že

trenčiansky snem strany SMER – SD sa konal dávno ( takmer rok ) pred uverejnením

predmetného článku s fotografiou navrhovateľky , vybranej na tento účel z archívu

8

a použitej bez jej súhlasu. Navrhovateľka nebola delegátkou snemu a nebol preukázaný jej

dôverný vzťah ( „randenie“ ) s Ing. I. B..

Súd prvého stupňa z takto zisteného skutkového stavu vyvodil právny záver , podľa

ktorého kritika oblečenia navrhovateľky uvedená v článku a vyjadrená hodnotiacimi

úsudkami je oprávnená a nie je neprimeraná , a preto nie je spôsobilá zasiahnuť do práva

navrhovateľky na ochranu jej osobnosti . Do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky

nebol spôsobilý zasiahnuť ani výrok týkajúci sa jej randenia so šéfom Sociálnej poisťovne

a pokiaľ ide o fotografie, tie boli zverejnené v súlade so spravodajskou licenciou.

Vychádzajúc z tohto právneho záveru nepovažoval za dôvodný ani nárok uplatnený

navrhovateľkou titulom nemajetkovej ujmy ( vo výške 165 969, 59 € ). V porovnaní s ním

odvolací súd dospel k právnemu záveru o existencii neoprávneného zásahu a jeho

objektívnej spôsobilosti narušiť , prípadne ohroziť práva navrhovateľky chránené

ustanovením ( práva na česť a podobizeň ) uverejneným

článkom a fotografiami v rozpore s . Dospel tiež k

záveru o splnení podmienok pre priznanie aj nemajetkovej ujmy v peniazoch ( § 13 ods. 2

)

Odporkyňa v dovolaní namietala, že právne posúdenie veci odvolacím súdom je

nesprávne ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že odvolací súd , vychádzajúci

zo správne zisteného skutkového stavu prvostupňovým súdom , svoje rozhodnutie založil na

správnej interpretácii ustanovení o ochrane osobnosti ( až 13 ).

Fyzická osoba má podľa právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, či občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu

do chránených osobnostných práv , má fyzická osoba právo najmä sa domáhať , aby sa

9

upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie

podľa . Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie

podľa tohto ustanovenia najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej

osoby alebo je vážnosť v spoločnosti , má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch ( ) . Výšku náhrady určí súd

s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti , za ktorých k porušeniu práva

došlo ( ).

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo

k neoprávnenému zásahu , a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na

chránených osobnostných právach . Tieto náležitosti musia byť súčasne splnené, aby vznikol

právny vzťah , obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11

a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom .

Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia, je

fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom , ktorý je nositeľom

povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť

následky zásahov, alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická alebo

právnická osoba , ktorá sa dopustila určitého konania, neoprávnene zasahujúceho do

chránených osobnostných práv.

V danej veci je dovolateľka vydavateľom denníka Plus JEDEN DEŇ , v ktorom bol

predmetný článok uverejnený. Ide teda o „nositeľa“ slobody prejavu a poskytovateľa

informácií , na ktorého sa vzťahuje zvýšená ochrana ( privilegované postavenie )

poskytovaná novinárom, resp. masmédiám ( rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick v.

Rakúsko z 26. apríla 1995, sťažnosť č. 1 594/90, Bladet Tromso a Stemsaas v. Nórsko z

20. mája 1999, sťažnosť č. ), ktorá však nie je absolútna , má svoje hranice

a vychádzajúc z konkrétnych okolností danej veci jej mieru treba zohľadniť vo vzťahu

k právam na ochranu osobnosti navrhovateľky. Ústavný súd Slovenskej republiky ( ďalej

len „ústavný súd“ ) už judikoval, že všetky základné práva a slobody , sa chránia len

v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde

k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody ( pozri IV.

256/07 ). Právo a slobody jedného sú teda obsahovo obmedzené právami iných , či už tieto

práva vyplývajú ako ústavne zaručené z ústavného poriadku alebo z iných zákonov

chrániacich celospoločenské záujmy, či hodnoty.

10

Sloboda prejavu a právo na informácie sú síce zaručené a každý má právo

vyjadrovať svoje názory spôsobom vyplývajúci z , 2 Slovenskej

republiky ( ďalej len „ústava“ ), v niektorých prípadoch však musí sloboda prejavu ustúpiť.

K obmedzeniu slobody prejavu a práva vyhľadávať a šíriť informácie možno nielen

z dôvodov explicitne uvedených v , ale dôvodom takéhoto obmedzenia

môže byť tiež aj „ochrana práva a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce

zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v

a konkretizovanom najmä v a nasl. , ktoré chránia fyzické

osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných osôb , vrátane navrhovateľky ( pozri

).

K zásahom do osobnostných práv môže dôjsť slovom, písmom, obrazom

i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej ( zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej,

diskreditačnej ) povahy. Ak k takému porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní

primeranosti konkrétnych výrokov v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenia

alebo hodnotiaci úsudok ( kritiku ), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej

z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakty, objektívne existujúcu

realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Na

rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho

autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska

správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných ( subjektívnych ) kritérií . Aj

z rozhodnutí ESĽP vyplýva, že hoci nie je možné preukazovať pravdivosť názoru, resp.

hodnotiaceho úsudku, aj názor, či hodnotiaci úsudok môže byť excesom a nemusí byť

v súlade so slobodou prejavu – a to najmä vtedy, keď hodnotiaci úsudok nemá žiadny

faktický ( skutkový ) základ, od ktorého by sa odvíjal . V rozhodnutiach De Haes und

Gijsels v. Belgicko a Feldek v. Slovenská republiky uviedol , že „tam, kde tvrdenie je

hodnotiacim úsudkom, môže primeranosť zásahu závisieť od toho, či existuje dostatočný

skutkový základ pre napadnuté tvrdenie, pretože dokonca aj hodnotiaci úsudok bez

akéhokoľvek skutkového základu , ktorý by ho podporoval, môže byť „neprimeraný“.

Vyslovenie hodnotiaceho úsudku požíva ochranu v rámci zaručenej slobody prejavu , ako

vyplýva zhora, len keď prejavený hodnotiaci úsudok vychádza z dostatočného faktického

základu a nevybočuje tak z medzí v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných

pravidiel slušnosti.

11

Podľa názoru dovolacieho súdu navrhovateľku v čase zverejnenia predmetného

článku nebolo možné považovať za osobu verejne známu, ako tvrdila odporkyňa, i keď

v dôsledku blízkeho vzťahu s osobou verejne známou ( matka navrhovateľky pôsobí vo

verejnom živote ) nepatrila ani do kategórie „bežný občan“ , preto miera posudzovania

skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov musela byť vo vzťahu k realizácii slobody

prejavu odporkyne podstatne prísnejšia. Je to dané skutočnosťou, že osoba verejne známa

( na rozdiel od „bežného občana“ ) musí počítať s tým, že bude pod drobnohľadom

verejnosti , ktorá sa zaujíma nielen o jej profesionálny, ale aj súkromný život. A rozhodnutie

o tom, aké mala navrhovateľka v uvedenom smere postavenie, je rozhodnutím súdu

o právnej otázke ( nie skutkovým zistením ).

Predmetný článok sa nepochybne týkal navrhovateľky, ktorá bola v ňom označená

plným menom, pričom tvrdenie , že na akcii ( sneme )sa zúčastnila ako delegátka nebolo

pravdivé. Podstatným bolo, že článok svojím obsahom vytváral jednak obraz o jej súkromí ,

resp. o jej vzťahu so ( ženatým ) šéfom Sociálnej poisťovne I. B. - „ktorá randí so šéfom

Sociálnej poisťovne“ a hodnotil ( kritizoval ) „nevhodné“ oblečenie navrhovateľky

konštatovaním , že „ na oficiálne stranícke podujatie pokojne prišla bez spodnej bielizne“ ,

čoho dôkazom mala byť pripojená fotografia s detailným záberom jej intímnych partií.

Preto dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že uvedený článok

s fotografiami bol objektívne spôsobilý svojím obsahom vyvolať negatívny zásah do

osobnostných práv navrhovateľky chránených ustanovením ,

konkrétne práva na česť a podobizeň a imanentne práva na súkromie. Aj podľa názoru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol článok v kontexte s už uverejnenými článkami ,

na ktoré odvolací súd poukázal , písaný jednoznačne v ironickom duchu s cieľom

( úmyslom ) vykresliť obraz navrhovateľky u verejnosti ( čitateľov ) v nepriaznivom svetle,

podčiarknutý zverejnením fotografií , bez súhlasu navrhovateľky, so sprievodným textom ,

ale bez relevantného vecného základu . Autor článku totiž vyjadril svoje hodnotiace výroky

– kritiku oblečenia navrhovateľky v súvislosti s tvrdenými , ale nepravdivými skutkovými

okolnosťami týkajúcimi sa jej súkromného života.

Pokiaľ ide o zverejnené fotografie ( na titulnej strane denníka a v samotnom v

článku ) treba uviesť, že písomnosti osobnej povahy, podobizne , obrazové snímky

a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy

sa môžu vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením ( ) .

12

Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú na úradné účely na základe zákona ( 12 ods. 2

) alebo ak sa vyhotovia alebo použijú primeraným spôsobom aj na

vedecké , umelecké účely a pre tlačové , filmové , rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani

také použitie však nesmie byť v rozpore so záujmami fyzickej osoby ( § 12 ods. 3

) a je na pôvodcovi zásahu do práva na ochranu osobnosti , aby

preukázal , že existoval konkrétny dôvod ( okolnosť ) , ktorý podľa právneho poriadku

( uvedených zákonných ustanovení ) neoprávnenosť zásahu vylučuje. Vo všetkých prípadoch

tzv. zákonných licencií je ich prípustnosť odôvodnená v situácii , keď nad individuálnymi

záujmami fyzickej osoby , do ktorých osobnostných práv je zasahované, prevláda

závažnejší, významnejší a funkčne vyšší verejný záujem . Verejnému záujmu zodpovedajú

veci ( záležitosti ), ktoré sa budú týkať dôležitých otázok politického, spoločenského,

kultúrneho života , ale aj súkromného , pokiaľ pôjde o osoby „verejne známe“ a je

nepochybne poslaním tlače informácie o otázkach verejného záujmu šíriť a súčasne právom

verejnosti takéto informácie prijímať. V danom prípade však zverejnené fotografie,

dotvárajúce obsah sprievodného textu , vychádzajúceho z hore uvedených nepravdivých

skutkových okolností , úplne vybočovali z hraníc spravodajského cieľa , nemali akúkoľvek

verejnoprávnu rovinu ( neprispeli k žiadnej záležitosti verejného záujmu ) a neprípustne

vypovedali ( len ) o súkromnej sfére navrhovateľky ( do ktorej tak neoprávnene a hrubo

zasiahli ). Preto bol správny záver odvolacieho súdu, že fotografie neboli zverejnené

v súlade s ustanovením . Treba ale poznamenať, že

otázka úmyslu odporkyne pri opísanom zásahu ( zverejnenie článku s fotografiami ) nebola

rozhodujúca, samotný opísaný zásah odporkyne bol neoprávneným zásahom do

osobnostných práv chránených , konkrétne práva na česť

a podobizeň a s tým imanentne spojeného práva na súkromie, ktorým bola navrhovateľke

spôsobená závažná ujma, ako správne ustálil odvolací súd.

Správny je potom záver odvolacieho súdu, že zverejnením článku s fotografiami

došlo k porušeniu práva navrhovateľky na ochranu jej osobnosti. Tak ústavný súd ako aj

judikatúra ESĽP nepopiera právo novinára dopustiť sa určitej nepresnosti, avšak za

súčasného rešpektovania zásady, že uverejnenie informácií v relevantnom čase zodpovedalo

reálne existujúcim skutočnostiam, ktorá zásada z uvedených dôvodov odporkyňou dodržaná

nebola ( nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ). V danom prípade

bolo jednoznačne potrebné uprednostniť právo na ochranu osobnosti navrhovateľky , lebo

13

uverejnením predmetného článku s fotografiami prekročilo periodikum mu

garantovanú slobodu prejavu a neprípustným spôsobom zasiahol do ( uvedených )

osobnostných práv navrhovateľky. Podľa názoru dovolacieho súdu, ak by súd neuznal právo

na ochranu osobnosti navrhovateľky , znamenalo by to, že jednému právu t. j. právu na

informácie bez akýchkoľvek obmedzení a hraníc ( ktoré sú však nutné a vyžadované aj so

zreteľom na elementárnu slušnosť a kultúru v spoločenskom styku v európskom

civilizačnom prostredí ) by dal prednosť pred právom na ochranu osobnosti a súkromného

života navrhovateľky, čo je neprípustné. Že malo byť vecou samotného vydavateľa ( a to

predovšetkým vecou jeho profesionality ) , aby pred zverejnením predmetného článku

s fotografiami , dostatočne posúdil a zhodnotil , či ich zverejnením ( ne) môže zasiahnuť do

práva na ochranu osobnosti navrhovateľky, netreba snáď ani osobitne pripomínať.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch t. j. materiálnej

satisfakcie , ktorú si navrhovateľka tiež uplatnila, je vždy, samozrejme v závislosti na

individuálnych okolnostiach konkrétnej veci , existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu

treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba

vzhľadom na okolnosti , za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie

alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej

subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko , teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom

mieste a čase ( v tej istej situácii , postavení a pod. ) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Odvolací súd dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľke neoprávneným

zásahom do osobnostných práv chránených , konkrétne práva

na česť a podobizeň a s tým imanentne spojeným právom na súkromie, bola spôsobená

závažná ujma, za ktorú jej patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch ( § 13 ods. 2

), lebo len morálne zadosťučinenie ( pri opísanom zásahu ) za

postačujúce považovať nemožno. Existenciu závažnej ujmy spôsobenej navrhovateľke

neoprávneným zásahom do jej osobnostných práv pritom odvolací súd aj správne objektívne

vyhodnotil z hľadiska obsahu, intenzity a okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu

došlo . Zohľadnil jednak skutočnosť, že sporný článok s fotografiami bol uverejnený

v denníku, ktorý má celoslovenskú pôsobnosť a vysoký náklad ,ale hlavne( uvedené )

okolnosti , za ktorých sa tak stalo a napokon aj postavenie navrhovateľky. Podľa názoru

dovolacieho súdu v žiadnom prípade nie je možné odvolacím súdom priznanú nemajetkovú

ujmu v peniazoch ( 3 300 € ) považovať za privysokú a tak nezodpovedajúcu kritériám na

14

určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, otázku; či išlo aj o dostatočnú výšku,

dovolaciemu súdu so zreteľom na vymedzený ohraničený rozsah prieskumu posudzovať

neprislúcha.

Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyhovuje požiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to

najmä pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť , dovolací súd dáva do

pozornosti, že podľa uznesenia ústavného súdu z 3. júla 2003 sp. zn. nemusí

všeobecný súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,

ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho , aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie všeobecného súdu ( prvostupňového , ale aj

odvolacieho ) , ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí

pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na

spravodlivé súdne konanie . V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na uznesenie

ústavného súdu zo 16.marca 2005 sp. zn. , podľa ktorého súčasťou základného

práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa je právo

na odôvodnenie , ktorého štruktúra je rámcovo upravená v Táto norma

sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ) . Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ,

zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia ,

ktoré sa v odvolacom konaní preskúmava.

Preskúmaním veci dospel dovolací súd k záveru, že napadnutá časť rozhodnutia

odvolacieho súdu vyššie uvedeným kritériám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí

zodpovedá. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody, ktoré ho viedli

k záveru, že uverejneným článkom a fotografiami došlo k neoprávnenému zásahu do

uvedených osobnostných práv navrhovateľky a že jej týmto bola spôsobená značná ujma

a sú splnené podmienky pre priznanie aj nemajetkovej ujmy v peniazoch a prečo

predmetné fotografie neboli uverejnené v súlade s . Podľa

názoru dovolacieho súdu závery odvolacieho súdu nie sú v danej veci zjavne

neodôvodnené, nezlučiteľné s a odôvodnenie dovolaním napadnutej

časti rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

15

( ). Za porušenie základného práva zaručeného v

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv dovolateľky.

So zreteľom na riadne odôvodnený správny právny záver odvolacieho súdu

( v dovolaním napadnutej časti ) dovolací súd dovolanie odporkyne ( smerujúce proti

správnemu rozsudku odvolacieho súdu ) zamietol ( ).

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal Najvyšší súd Slovenskej

republiky náhradu trov tohto konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( § 243d ods. 5

v spojení s O. s .p. a ). Tieto pozostávajú z trov

právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - vyjadrenie k dovolaniu zo 6.októbra

2011 ( čl. 218 spisu ) vo výške 118, 44 €, t. j. odmena 91, 29 € plus paušál 7, 41 € a plus

20 % DPH 19, 74 € a účasť na vyhlásení rozsudku 25. apríla 2013 vo výške 36, 76 € t. j.

odmena 22,82 € plus paušál 7, 81 € a plus DPH 6, 13 € , teda spolu vo výške 155, 20 €

( § 1 ods. 3, 10 ods. 8 , § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 5 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25 . apríla 2013

JUDr. Milan D e á k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta

16