Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/123/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu R. P., bytom v M.,

zastúpeného Mgr. V. N. - T., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanej Slovenská

televízia, so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina, o ochranu osobnosti a priznanie

nemajetkovej ujmy 16 596,96 € (500 000 Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava

IV pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 31. marca 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z

31. marca 2010 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 6. septembra 2006

zmenenou 25. marca 2008 (č. l. 123) sa žalobca domáhal, aby žalovanej bola uložená

povinnosť ospravedlniť sa mu v televíznej relácií „Noviny STV“ a „Reportéri“ v znení

uvedenom v žalobe, ďalej aby žalobca na náklady žalovanej poskytol na uverejnenie

ospravedlňujúci text (taktiež v znení uvedenom v žalobe) televíznej relácií „Televízne

noviny“ na TV Markíza, denníkom SME, Nový čas a Pravda, ďalej aby žalovanej bola

uložená povinnosť zaplatiť mu nemajetkovú ujmu v sume 16 596, 96 eur (500 000Sk)

a aby mu žalovaná nahradila aj trov konania. Žalovaná neoprávnene zasiahla do

osobnostných práv tým, že 27. marca 2006 v relácii „Reportéri“ odvysielala reportáž

„Antijastrab“, kde bola skrytou kamerou zachytená a následne bez súhlasu žalobcu

odvysielaná časť reportáže, v ktorej bol zachytený aj žalobca. Predmetná reportáž

bola p. Eugenom Kordom uvedená s nasledovnými slovami: „V nasledujúcich

minútach uvidíte, čo všetko sa so stratenými peňaženkami na policajných staniciach

deje, no a treba povedať, že zo strážcov zákona sa v niektorých prípadoch vykľuli

celkom obyčajní zlodeji.“ Namietal aj ďalšie tvrdenia kde k odvysielanému záznamu

vyjadril advokát tento názor: „No to si myslím, že je ešte vyšší stupeň toho, čo ste mi

ukazovali. Už tu by som skutočne zvažoval to zneužívanie právomoci verejného

činiteľa, lebo on konajúc ako štátny orgán prevzal vec v súlade so zákonom do

úschovy a mal ju vydať niekomu a tomuto oprávnenému ju nevydal...“. Následné

vyjadrenie sa reportéra: „Môžeme povedať, že ju ten policajt ukradol. Podľa toho,

čo sme videli ju prijal a na druhý deň tam nebola...“. Tieto výroky odzneli v reportáži

v ktorej bol žalobca vyobrazený. Reportáž (tak ako bola odvysielaná v televízii)

nezodpovedala celkovému sledu udalostí. Namietal, že výroky žalovaného sú

tvrdeniami nezakladajúcimi sa na pravde a týmto protiprávnym konaním žalovaného

bola žalobcovi spôsobená závažná ujma na jeho právach, chránených zákonom, čo

vyžaduje účinnú právnu ochranu.

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 25. júna 2008 č. k. – 152

uložil žalovanej povinnosť na vlastné náklady do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

uverejniť v najbližšom vysielaní televíznej relácie „Reportéri“ ospravedlnenie

v žalobcom požadovanom znení. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

nemajetkovú ujmu vo výške 16 596,96 € (500 000 Sk), v lehote do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil

povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že

odvysielaním spornej reportáže uvedenej slovami: “V nasledujúcich minútach uvidíte,

čo všetko sa so stratenými peňaženkami na policajných staniciach deje, no a treba

povedať, že zo strážcov zákona sa v niektorých prípadoch vykľuli celkom obyčajní

zlodeji“, a následným vyobrazením žalobcu bez jeho privolenia, v zábere dostatočne

dlhom na jednoznačnú identifikáciu jeho osoby s nasledovným komentárom: „Môžeme

povedať, že ju ten policajt ukradol. Podľa toho, čo sme videli ju prijal a na druhý deň

tam nebola“, došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, reportáž

nesporne vyvolala presvedčenie, že peňaženku „ukradol“ práve on. Vzhľadom na

uvedené mal súd prvého stupňa za to, že primeraným zadosťučinením je

ospravedlnenie. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, predpoklady na priznanie

tejto náhrady mal súd prvého stupňa za naplnené, lebo došlo k zásahu do

osobnostných práv v takej miere, že poskytnuté zadosťučinenie sa nezdá postačujúce;

bola v značnej miere znížená dôstojnosť žalobcu (ako fyzickej osoby)a tiež aj jeho

vážnosť v spoločnosti. Súd prvého stupňa ustálil, že k zásahu do ochrany osobnosti

došlo prostredníctvom celoštátnej, verejnoprávnej televízie a z toho dôvodu tento

zásah mal najširšiu možnú publicitu a už len táto samotná skutočnosť v zásade vytvára

priestor pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Z vykonaného dokazovania mal súd

prvého stupňa za preukázané, že neoprávnený zásah do práv žalobcu vyvolal uňho

závažné nepriaznivé následky a to predovšetkým v jeho profesnej oblasti, kedy žalobca

vykonával, aj vykonáva funkciu verejného činiteľa, ako aj v súkromnej oblasti a preto

priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 16 596,96 € (500 000 Sk) považoval za

primerané.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 31. marca 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že

návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania

nepriznal. Po oboznámení sa s obsahom spisu, i s vykonaným dokazovaním dospel

k záveru, že obsah odvysielanej relácie nebol neoprávneným zásahom do právom

chránených záujmov žalobcu a bol v tolerancii zákonom akceptovateľnej a nebol

spôsobilý porušiť a ani len ohroziť obsahovou formou (prípadne cieľom) osobnosť

žalobcu, ktorý bol navyše v čase vysielania reportáže osobou verejného záujmu,

pričom takéto osoby verejného záujmu sú oprávnene vystavené zvýšenej pozornosti

médií a musia znášať širšiu informovanosť verejnosti. Žalobca nepreukázal predmetný

zásah do svojej osobnosti, ktorej ochrany sa návrhom domáha. K prvej vete

odvysielanej v reportáži: „No a treba povedať, že zo strážcov zákona sa v niektorých

prípadoch vykľuli celkom obyčajní zlodeji“ odvolací súd uviedol, že neodznela pri

mene ani obraze žalobcu a týkala sa viacerých oddelení policajného zboru. Z tohto

samotného faktu, nie je možné v usudzovať, že sa predmetné vyjadrenie týka žalobcu.

K druhej vete: „Môžeme povedať, že ju ten policajt ukradol? Podľa toho, čo sme videli

ju prijal a na druhý deň tam nebola“ odvolací súd konštatoval, že po oboznámení sa

so spornou nahrávkou predmetnej reportáže dospel k názoru, že nešlo o konštatovanie,

ale o otázku reportéra na hovorcu prezídia policajného zboru, nakoľko na uvedenú

otázku bezprostredne nadväzovala odpoveď hovorcu prezídia policajného zboru.

V prípade, že by išlo o konštatovanie, teda vetu oznamovaciu nie opytovaciu, bolo by

len veľmi nelogické, keby na konštatovanie následne odpovedal bezprostredne hovorca

prezídia policajného zboru tým spôsobom, akým reagoval. Žalobca však v petite

žaloby žiadal jednoznačne ospravedlnenie za vetu „môžeme povedať, že ju ten policajt

ukradol“. Keďže v odvysielanej reportáži predmetná veta neodznela, ako veta

oznamovacia, ale ako veta opytovacia, už aj z tohto dôvodu nebolo možné v tejto časti

žalobe žalobcu vyhovieť. K tretej vete: „podľa toho, čo sme videli ju prijal a na druhý

deň tam nebola“ odvolací súd uviedol, že žalovaný pri odvysielaní tejto vety neuviedol

meno ani priezvisko žalobcu a odvysielané zábery neboli osobnej povahy. Nestotožnil

sa s názorom žalobcu, že bežný divák pri sledovaní predmetnej reportáže v tomto bode

musel nadobudnúť jednoznačný dojem, že predmetnú peňaženku na policajnom

oddelení prijal žalobca, a že žalobca si ju mal aj ponechať. Ako uvádza v odôvodnení

rozhodnutia, odvolací súd po oboznámení sa s predmetnou reportážou dospel

k záveru, že na dotknutom OOPZ predmetnú peňaženku od nálezcu jednoznačne prijal

niekto iný, ako ten, ktorý ju mal na nasledujúci deň majiteľovi (ktorý sa dostavil na

OOPZ) vrátiť. Už pri vizuálnom náhľade sa jedná o dve úplne odlišné postavy

príslušníkov policajného zboru. V súvislosti so žiadosťou o priznanie nemajetkovej

ujmy, odvolací súd uviedol, že ak nedošlo k zásahu do práva žalobcu, do jeho

občianskej cti a dôstojnosti, nemá nárok na priznanie nemajetkovej ujmy.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží žalovanému uverejniť

v televíznej relácii „Reportéri“ v jej najbližšom vydaní po právoplatnosti rozsudku

ospravedlnenie v žalobcom požadovanom znení, súčasne uloží žalovanému povinnosť

žalobcovi zaplatiť sumu 16 596,96 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, a to do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku a taktiež povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia podľa ktorého

dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie žalovaný odôvodnil tým, že

konanie v tejto právnej veci je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, ako aj z dôvodu, že toto rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení. Nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, že predmetná

reportáž nebola spôsobilá zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Namietal, že odvolací

súd sa v rozpore so súdnou praxou priklonil k ochrane práv žalovaného na slobodu

prejavu, a to na úkor osobnostných práv žalobcu. Zdôraznil, že predmetnú reláciu je

potrebné vnímať komplexne, ako celok, vo všetkých jej vzájomných súvislostiach, nie je

preto možné usudzovať, že namietané vyjadrenia sa netýkajú žalobcu. Hodnotiace

úsudky vyslovené redaktorom neboli vecné, konkrétne, ani primerané. Odvolací súd

v rozpore s vychádzal z iného skutkového stavu ako súd prvého

stupňa bez toho, aby boli prípadne zopakované dôkazy, na ktorých založil svoje

zistenia prvostupňový súd. Dovolaním napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre

nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov, pretože z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ako

odvolací súd vyhodnotil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, resp. ako sa

s týmito dôkazmi o skutkovom stave daného prípadu vysporiadal. Uvedené malo podľa

tvrdení žalobcu za následok, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V doplnení dovolania zo dňa 12. júla 2010

žalobca uviedol, že aj keď bol v čase vysielania reportáže osobou verejného záujmu,

samotná táto skutočnosť ho nevylučuje z uplatnenia občianskoprávnej ochrany

osobnosti, keďže predmetnou reportážou došlo k hrubému zásahu do jeho

osobnostných práv.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalobcu ako nedôvodné

zamietnuť. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že odvolací súd vychádzal z iného

skutkového základu ako prvostupňový súd. Za nedôvodný považoval aj jeho názor, že

v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade a že napadnutý rozsudok spočíva na

nesprávnom právnom posúdení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený

advokátom ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ods. l ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v

rozsahu podľa a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Keďže v predmetnej veci odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil, dovolanie proti tomuto

zmeňujúcemu rozsudku je prípustné v zmysel ustanovenia

V zmysle ustanovenia § 220 odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ( ), ani na jeho

zrušenie ( ).

AK odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu

opakuje sám ( ).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby

odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je, záver

odvolacieho súdu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a (na nich založených) právnym záverom.

V takomto prípade je nevyhnutné zopakovať dokazovanie v potrebnom rozsahu.

Podmienkou zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa je teda skutočnosť, že odvolací

súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, ktorá je odlišný od skutkového stavu zisteného prvostupňovým

súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného

súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne

závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie

( zopakovanie alebo doplnenie).

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa,

mal si na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov (v zmysle ustanovenia

) sám zadovážiť rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie

dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti

a ústnosti civilného procesu, ktoré zostali zachované aj po účinnosti novely

vykonané vrátane novely

uskutočnenej Je neprípustné, aby odvolací súd k svojím

odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o nedôvodnosti žaloby , dospel len na

základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad riadne v danej veci

nepostupoval. Vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných

súdom prvého stupňa, na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam,

z ktorých vyvodil iný právny záver bez toho, aby doplnil dokazovanie vykonané súdom

prvého stupňa.

Zatiaľ čo súd prvého stupňa považoval odvysielanie reportáže „Antijastrab“

(v rámci relácie „Reportéry“) za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu,

následkom ktorého bola znížená jeho vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti (najmä

v práci a rodinnom živote), a to do takej miery, že nepostačovalo iba žalobcom

požadované ospravedlnenie a zakladalo mu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch , odvolací súd (po prehodnotení dokazovania) dospel k záveru, že žalobca

neutrpel žiadnu ujmu, teda nevznikol mu žiadny nárok vyplývajúci z právnej úpravy

ochrany osobnostných práv v zmysle ustanovení § 11 a nasl Obč. zák.; to ho viedlo

k zmene rozsudku súdu prvého stupňa a zamietnutiu žaloby. Odvolací súd takto

rozhodol (ako je zrejmé zo spisu) potom, čo v zápisnici o odvolacom pojednávaní

konštatoval, že oboznámil priebeh doterajšieho dokazovania, zástupkyňa žalobcu (a

v podstate aj žalobca) sa pridržiavali svojich doterajších prednesov. Nič viac, žiadne

ďalšie dokazovania, ani jeho opakovanie odvolací súd neuskutočnil.

Za týchto okolností možno vyvodiť záver, že odvolací súd si pre svoj odlišný

skutkový záver týkajúci sa spôsobilosti zásahu ohroziť, resp. narušiť osobnostné

práva navrhovateľa, ale aj ohľadne rozsahu skutočne spôsobených následkov

vyvolaných odvysielaním uvedenej relácie (a tým aj dôvodnosti žaloby ) nezadovážil

rovnocenný podklad, ako súd prvého stupňa dokazovania nezopakoval, ani ho

nedoplnil dokazovanie v náležitom rozsahu, t. j. na zistenie okolností potrebných pre

jednoznačný záver o dôvodnosti žaloby v každej jej časti.

Keďže odvolací súd v predmetnej veci nemal rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , jeho skutkové zistenia a na ne

nadväzujúce právne závery týkajúce sa nespôsobilosti predmetného zásahu ohroziť,

prípadne porušiť osobnostné práva žalobcu, sú (prinajmenšom) predčasné.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Na

takúto vadu bol dovolací súd povinný prihliadnuť a to aj vtedy keby nebola uplatnená

ako dôvod prípustného dovolania ( druhá veta ).

Hoci dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na

ich hodnotenie, vo všeobecnosti možno uviesť, že ak k neoprávnenému zásahu do

osobnostných práv fyzickej osoby dôjde televíznym vysielaním, vo všeobecnosti treba

vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu (R 45/2000). Vychádzajúc z tejto

publicity pri súčasnom splnení podmienky nepravdivosti odvysielaných informácií

ohľadne žalobcu, treba vyvodiť, že ide o taký zásah do osobnostných práv fyzickej

osoby, ktorý jej zakladá nárok domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Treba tiež zohľadniť aj ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. R 53/2010,

rozhodnutie , a ďalšie).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci

samej ako aj v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie ( , ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. apríla 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta