Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-95-2018.pdf
PDF · 209.95 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/95/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu JJ & BETROM s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hroncova 5, IČO: 46 397 566, zastúpeného advokátskou kanceláriou GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krmanova 14, proti žalovanému Finančnému raidteľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101060829/2018 zo dňa 29.05.2018 takto
rozhodol:
I. žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101060829/2018 zo dňa 29.05.2018 podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 75062/2018 zo dňa 05.02.2018 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým podľa § 68 ods.6 Daňového poriadku bol daňovému subjektu JJ & BETROM s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hroncova 5, IČO: 46397266, určený rozdiel v sume 8.913,42 eur na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj : „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2013.
2. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že správca dane - Daňový úrad Košice vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2013, výsledky ktorej sú uvedené v protokole č. 9812401/5/2302622/2014/MitG zo dňa 29.05.2014. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole prevzal daňový subjekt 09.06.2014, čím bola daňová kontrola ukončená (§ 46 ods. 9 písm. a/ daňového poriadku). K zisteniam uvedeným v protokole sa daňový subjekt vyjadril v zákonom stanovenej lehote 19.06.2014. Vo veci prerokovania pripomienok daňového subjektu v zmysle doručeného vyjadrenia k predmetnému protokolu bola s daňovým subjektom dňa 11.07.2014 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, následne správca dane vydal dňa 18.08.2014 rozhodnutie č. 9812401/5/3891249/2014/MitG, ktorým nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2013 v sume 8.913,42 eur. Na základe podaného odvolania Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100303/1/517338/2014/14230 zo dňa 26.11.2014 potvrdilo rozhodnutie správcu dane. Krajský súd v Košiciach v súdnom preskúmavacom konaní na základe podanej žaloby rozsudkom zo dňa 29.03.2017 sp.zn. 7S/154/2014 rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil podľa § 191 ods.1 písm.e/ SSP a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bol nedostatočne zistený skutkový stav veci a to najmä v súvislosti s preverením uskutočnenia zdaniteľného plnenia na základe spornej faktúry vystavenej dodávateľom žalobcu spoločnosťou AGROVERT s.r.o. Správny súd uložil správcovi dane doplniť dokazovanie o vypočutie svedka Jána Kostku - splnomocneného dodávateľom daňového subjektu, t.j. spoločnosťou AGROVERT s.r.o. a doplniť dokazovanie aj o preukázanie podnikateľskej aktivity, resp. pasivity tohto dodávateľa v preverovanom období.
3. Z rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia § 49 ods.1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o DPH“), keď správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v sume 8.913,42 eur za zdaňovacie obdobie september 2013 z faktúry vystavenej spoločnosťou AGROVERT s.r.o., Letná 42, Košice, IČO: 44696701, č. 13091801 zo dňa 18.09.2013, dátum dodania 18.09.2013, základ dane 44.567,10 eur, 20 % DPH 8.913,42 eur, predmet fakturácie: fréza valcová - kuželová stopka (ďalej len: „fréza“ ) v množstve 51 kusov o rozmere 80x180, typ HSST4 s dopravou. Žalovaný konštatoval, že správca dane vykonaným preverovaním zistil, že :
- v priestoroch daňového subjektu na adrese Hroncova 5 v Košiciach sa pri obhliadke tovaru dňa 04.02.2014 nachádzalo 5 kusov fréz a splnomocnený zástupca daňového subjektu B. B. uviedol, že ďalších 40 kusov predal v januári 2014 spoločnosti JJ & DEMARO, s.r.o. (ktorej je konateľom a spoločníkom), ostatných 6 kusov fréz sa nachádza v predajniach po celom Slovensku ako ukážka. Názvy týchto predajní však nevedel uviesť, so správcom dane sa dohodol, že so zaslaním faktúr o predaji 40 kusov fréz mu súčasne oznámi aj názvy týchto predajní (úradný záznam č. 9812401/5/446819/2014/ MitG zo dňa 04.02.2014),
- B. B. zaslal správcovi dane 13.02.2014 faktúru č. 20140001 zo dňa 14.01.2014 vystavenú daňovým subjektom - žalobcom spoločnosti JJ & DEMARO, s.r.o. za predaj fréz v počte 40 kusov a faktúru č. 20140002 zo dňa 05.02.2014 vystavenú daňovým subjektom - žalobcom spoločnosti JJ & DEMARO, s.r.o. za predaj fréz v počte 6 kusov. Súčasne zaslal správcovi dane dve faktúry vystavené tou istou spoločnosťou českej spoločnosti WZ Cosmetic s.r.o., Slovenská 2136, Sokolov, a to faktúru č. 20140001 zo dňa 14.01.2014 spolu s dodacím listom, ktorou deklaroval predaj fréz v počte 40 kusov na základe objednávky zo dňa 08.01.2014 a faktúru č. 2014002 zo dňa 05.02.2014 spolu s dodacím listom, ktorou deklaroval predaj fréz v počte 6 kusov na základe objednávky zo dňa 31.01.2014 (úradný záznam č. 9812401/5/1300808/2014/MitG zo dňa 02.04.2014),
- správcovi dane sa vrátila späť výzva zo dňa 04.02.2014 zaslaná na adresu sídla spoločnosti AGROVERT s.r.o. s poznámkou „adresát neznámy“ a výzva zo dňa 10.02.2014, ktorou správca dane následne zaslal na adresu B.G. K., E. F. XXX, W., M., ktorý v danom čase bol zapísaný v obchodnom registri ako konateľ tejto spoločnosti, sa vrátila správcovi dane späť ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Správca dane následne na základe zistenia, že táto spoločnosť nemá označenie na adrese sídla uvedeného v obchodnom registri sa skontaktoval telefonicky so správcom budovy na adrese sídla spoločnosti AGROVERT s.r.o. T.. O. O., ktorý uviedol, že túto spoločnosť neeviduje ako nájomníka a za desať rokov, počas ktorých pracuje ako správca budovy sa s touto spoločnosťou nestretol,
- funkcia konateľa spoločnosti AGROVERT s.r.o. B. K. skončila dňa 05.09.2012, čo je aj deň totožný s jej vznikom. Uvedené vyplýva z odpovede Okresného súdu Košice I. zo dňa 02.04.2014, z ktorej vyplynulo, že Okresný súd Košice I. vykonal zápis zmien zapísaných údajov podľa návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra na základe zápisnice z valného zhromaždenia tejto spoločnosti, ktoré sa konalo dňa 05.09.2012 a zakladateľskej listiny zo dňa 05.09.2012. Registrový súd bol upozornený Obvodným úradom Košice, odbor živnostenského podnikania na nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisu v obchodnom registri a na základe výziev tejto spoločnosti ako aj jej konateľmi na odstránenie rozporov zapísaného stavu so skutočnými údajmi, keďže spoločnosť AGROVERT s.r.o. a ani B. K. na výzvy súdu nereagovali, súd zosúladil zápis v obchodnom registri so skutočným stavom a vymazal tohto konateľa z obchodného registra.
4. Po doručení rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7S/154/2014 zo dňa 29.03.2017 správca dane vo vyrubovacom konaní za účelom preverenia prenájmu priestorov spoločnosťou AGROVERT, s.r.o. v období september 2013 vykonal dňa 17.10.2017 miestne zisťovanie v spoločnosti CASSOFIN, a.s., ktorá spravuje aj nehnuteľnosť, kde mala v septembri 2013 sídliť spoločnosť AGROVERT s.r.o., pričom správca dane komunikoval pri miestnom zisťovaní s T.. O. O., zamestnancom tejto spoločnosti. Spoločnosť AGROVERT s.r.o. mala do 05.10.2012 obchodný názov TOMVER s.r.o., pričom T.. O. uviedol, že na adrese Letná 42, Košice spoločnosť pod obchodným názvom AGROVERT s.r.o. nikdy nesídlila, prenajímateľ nemá s touto spoločnosťou uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu a jej maďarskí konatelia ho nikdy ohľadom nájmu ani nekontaktovali. So spoločnosťou TOMVER s.r.o., Letná 42, Košice uzatvorila spoločnosť CASSOFIN, s.r.o. nájomnú zmluvu č. 2411 zo dňa 28.11.2011, a to na dobu určitú od 01.01.2012 do 31.03.2012 s výpovednou lehotou tri mesiace. Okrem predmetnej nájomnej zmluvy bola predložená aj kniha pohľadávok, z ktorej vyplýva, že poslednú platbu nájomného spoločnosť TOMVER s.r.o. uhradila za mesiac máj 2012 a žiadna ďalšia nájomná zmluva už uzatvorená nebola. Ohľadom nájmu T.. O. komunikoval vždy s p. V., ktorý zabezpečoval aj platby, s vtedajším konateľom tejto spoločnosti E. Ď. nikdy nekomunikoval. Žalovaný ďalej konštatoval, že z výpovede svedka B. C., ktorý bol vypočutý dňa 22.11.2017 vyplynulo, že v roku 2013 cestoval, zdržiaval sa v Maďarsku, na Slovensku, v Prahe, v Srbsku a Chorvátsku, nepodnikal a nebol zamestnaný, spoločnosť AGROVERT s.r.o. pozná, v roku 2013 s ňou spolupracoval a keďže vie po maďarsky bol oslovený p. K. z firmy AGROVERT s.r.o., či mu vie pomôcť v určitej veci bez nároku na odmenu, spolupráca so spoločnosťou AGROVERT s.r.o. spočívala v predaji nejakých strojárenských vecí , vrtáky, frézy a ešte aj viac vecí; počas jeho pôsobenia v tejto spoločnosti komunikoval s B. K., k predloženej plnej moci, ktorú mala spoločnosť AGROVERT s.r.o. splnomocniť B. C., aby ju zastupoval vo všetkých právnych veciach v období od 01.01.2013 do 31.12.2014 svedok uviedol, že predmetné plnomocenstvo prijal, mal od p. K. plnú moc na predaj určitých vecí; vo veci zastupovania tejto spoločnosti ho oslovil konkrétne p. K. a na otázku správcu dane, kde došlo k podpisu plnomocenstva uviedol, že mu ho priniesol už pripravené p. K., svedok mal na základe generálneho plnomocenstva na starosti predaj závitníkov, fréz a vrtákov, a to na základe znalosti maďarčiny, faktúry vystavoval a podpisoval p. K. na základe údajov p. C., keďže sa na Slovensku nevedel dohovoriť a nemal kontakty, svedok pečiatkou nedisponoval, nemal disponibilné právo k bankovému účtu, nevedel uviesť, kto viedol účtovníctvo, to bola vec p. K., svedok nikdy nebol v podnikateľských priestoroch spoločnosti AGROVERT s.r.o., stretával sa v kaviarňach, kde prejednával čo a ako; k preverovanej faktúre č. 13091801 zo dňa 18.09.2013 uviedol, že tento obchod dojednával osobne s p. B., konateľom spoločnosti, ktorého tiež našiel niekde v kaviarni; vo veci dodania fréz oslovil p. C. p. B.; k vzhľadu tovaru svedok uviedol, že tovar videl, aj nakladal, aj nosil, frézy boli balené v drevených debnách a jednotlivé frézy ešte v mastnom papieri. Boli to kotúče s drážkami alebo zúbkami, boli veľmi ťažké; k preprave sa svedok vyjadril, že ich osobne prepravil autom C. XXX W., nakladal ich on osobne v rodinnom dome na ulici - asi sa volala Slovenskej jednoty. Svedok nevedel uviesť, aký to bol dom, uviedol, že asi piaty dom v poradí na pravej strane oproti potravinám a pohostinstvu Čížik, smerom od železničného priecestia k NBS, on dostal iba číslo domu, to však uviesť nevedel. Uviedol, že vyšiel silný pán, on mu povedal, že je od pána K., že prišiel pre veci a on mu ich dal. Vykladal ich s p. B. na Hroncovej 5, kde ho p. B. čakal, niesli ich asi na prvé poschodie, do priestorov firmy JJ & BETROM s.r.o.; k úhrade sa svedok vyjadriť nevedel, o to sa nestaral; keďže svedok uviedol, že obchod zabezpečoval on osobne, správca dane ho požiadal, aby uviedol od koho spoločnosť AGROVERT s.r.o. predmetný tovar nakúpila. To svedok uviesť nevedel, uviedol, že sa o to nestaral. Tiež nevedel uviesť, kde frézy spoločnosť AGROVERT s.r.o. prevzala od svojho dodávateľa. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej uviedol, že správca dane po vyjadrení daňového subjektu zotrval na výsledkoch daňovej kontroly a považoval dokazovanie vykonané vo vyrubovacom konaní za ukončené a konštatoval, že miestnym zisťovaním vykonaným v spoločnosti CASSOFIN, a.s. bolo zistené, že so spoločnosťou AGROVERT, s.r.o. v čase faktúrou deklarovaného zdaniteľného plnenia nebola uzatvorená žiadna nájomná zmluva, maďarskí konatelia správcu budovy nikdy nekontaktovali. V prípade obchodného označenia tejto spoločnosti s obchodným názvom TOMVER s.r.o., táto mala prenajaté priestory iba na dobu určitú, a to do 31.03.2012. Spoločnosť AGROVERT s.r.o. v septembri 2013 na adrese Letná 42, teda reálne nesídlila a nevykonávala tam žiadnu ekonomickú činnosť. Účet tejto spoločnosti uvedený na faktúre č. 13091801 zo dňa 18.09.2013 v septembri 2013 nebol aktívny, bol uzatvorený 19.06.2013, t.j. bol zrušený. Súčasne ani v informačnom systéme finančnej správy nebol evidovaný žiaden aktívny podnikateľský bankový účet tejto spoločnosti. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií bolo zistené, že konateľ B. K. za spoločnosť AGROVERT s.r.o. nikdy nekonal, na prevádzke tejto spoločnosti sa nepodieľal, jeho údaje boli zneužité a za podpísanie nejakých dokumentov mu bola prisľúbená finančná odmena. Z výpovede B. C. vyplynulo, že nikdy nebol v podnikateľských priestoroch spoločnosti AGROVERT s.r.o., obchody dohadoval v kaviarňach, za túto spoločnosť vykonával činnosť bez nároku na odmenu, nedisponoval pečiatkou spoločnosti, nepodpisoval faktúry, nemal disponibilné právo k bankovému účtu, obchod ohľadom dodania fréz pre spoločnosť žalobcu dohadoval s p. B.Š., ktorého našiel niekde v kaviarni. Svedok nevedel ani uviesť bližšie okolnosti ohľadom nákupu fréz žalobcom, uviedol iba, že frézy videl, nakladal, prevážal a vykladal, avšak nevedel uviesť odkiaľ frézy boli, od koho ich spoločnosť žalobcu nakúpila, kto bola osoba, od ktorej frézy prebral, len opisným spôsobom identifikoval miesto, kde mal frézy prevziať. Správca dane z jeho výpovede nevedel identifikovať osobu, spoločnosť, presnú adresu, odkiaľ mali byť frézy prepravené. Svedok uviedol, že pokyny dostával od p., K. ktorý sa však vyjadril, že za spoločnosť nikdy žiadnu činnosť nevykonával a nepodieľal sa ani na prevádzke spoločnosti. Z uvedeného správca dane skonštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo dostatočne preukázané, že spoločnosť AGROVERT s.r.o. bola v čase faktúrou deklarovaného zdaniteľného obchodu týkajúceho sa predaja valcových fréz spoločnosti JJ & BETROM, s.r.o. nekontaktnou spoločnosťou. Samotná existencia faktúry, jej zaúčtovanie v účtovníctve daňového subjektu ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane. Spoločnosť AGROVERT s.r.o. ako dodávateľ nepreukázala žiadnymi dokladmi reálne uskutočnenie preverovaného obchodu. Správca dane na základe všetkých týchto zistených skutočností uzavrel, že vznik daňovej povinnosti u daňového subjektu AGROVERT s.r.o. z titulu dodania valcových fréz podľa faktúry č. 13091801 nebol preukázaný a daňovému subjektu JJ & BETROM s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods.2 písm.a/ zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods.1 písm.a/ označeného zákona v celkovej sume 8.913,42 eur.
5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zhodnotil, že správca dane objasnenie všetkých rozhodujúcich otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nepodsunul iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, t.j. žalobcu, ale využil prostriedky, ktorými objasňoval okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. V danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného odchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym a postupoval pritom v súlade s § 3 ods.6 daňového poriadku. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádza len z faktúr a dokladov, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt prijal fakturované dodanie od spoločnosti uvedenej na faktúre - AGROVERT s.r.o. a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky je plne v súlade s procesnoprávnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku. Správca dane všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane z výsledkov vykonaného dokazovania počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania získal dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých dospel k správnemu záveru, že žalobca odpočítal daň z preverovanej faktúry neoprávnene, keďže dodanie fréz deklarované preverovanou faktúrou predloženou žalobcom za zdaňovacie obdobie september 2013 nebolo uskutočnené tak, ako bolo deklarované, teda spoločnosťou AGROVERT s.r.o. Zistenia správcu dane preukázali, že dodávateľská spoločnosť nepreukázala dodanie tovaru podľa ustanovenia § 8 zákona o DPH, preto ak dodanie tovaru nebolo preukázané označeným dodávateľom, nemohla dodávateľovi pri dodaní tovaru vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, a teda ani odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 označeného zákona.
6. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej k jednotlivým námietkam žalobcu uplatneným v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uviedol, že v súvislosti so zisťovaním reálneho sídla spoločnosti AGROVERT s.r.o. bolo nepochybne zistené, že táto spoločnosť na uvedenej adrese Letná 42 nikdy v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu (september 2013) sídlo nemala. Nájomná zmluva tejto spoločnosti (v tom čase vystupujúcej pod obchodným názvom TOMVER, s.r.o.) bola ukončená v roku 2012 a následne žiadna ďalšia zmluva o nájme nebytových priestorov na danej adrese uzatvorená nebola. Aj z oznámenia Obvodného úradu Košice, odboru živnostenského podnikania ku dňu 13.06.2013 vyplýva, že adresa sídla spoločnosti AGROVERT s.r.o. je fiktívna a poštová zásielka zaslaná na sídlo tejto spoločnosti sa vrátila ako „adresát neznámy“. Práve z týchto dôvodov registrový súd - Okresný súd Košice I. výzvou zo dňa 22.07.2013 túto spoločnosť vyzval, aby predložila obchodnému registru náležitý návrh na zápis skutočného sídla spoločnosti, čo však neurobila. Daná spoločnosť tak v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu, t.j. v septembri 2013 na tejto adrese nesídlila, a nesídlila tam už od vypovedania zmluvy o nájme, resp. od nezaplatenia nájomného, ktoré bolo poslednýkrát uhradené za mesiac máj 2012. Žiadna iná nájomná zmluva s dodávateľom žalobcu - či už pod obchodným názvom AGROVERT s.r.o., resp. TOMVER s.r.o. uzatvorená nebola. K námietke žalobcu, že existencia nájomnej zmluvy dodávateľa daňového subjektu vzťahujúca sa k adrese sídla zapísaného v obchodnom registri je mimozákonnou požiadavkou správcu dane, ktorou podmieňuje priznanie nadmerného odpočtu aj v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH žalovaný uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúry vystavenej spoločnosťou AGROVERT, s.r.o. sú zistenia nepreukazujúce vznik daňovej povinnosti u tejto spoločnosti a zistenia týkajúce sa sídla spoločnosti dotvorili celkový obraz preverovaných obchodných aktivít, avšak neboli hlavným dôvodom neuznaného odpočítania dane. Žalovaný k námietke v súvislosti s výpoveďou Jána Kostku uviedol, že podľa výpovede tohto svedka nikdy nebol v podnikateľských priestoroch spoločnosti AGROVERT s.r.o., pričom z jeho výpovede vyplynuli aj iné podstatné skutočnosti, napr. obchody dohadoval v kaviarňach, za spoločnosť AGROVERT s.r.o. vykonával činnosť bez nároku na odmenu, nedisponoval pečiatkou spoločnosti, nepodpisoval faktúry, nemal disponibilné právo k bankovému účtu, obchod ohľadom dodania fréz pre daňový subjekt dohadoval s p. B., ktorého našiel niekde v kaviarni. Svedok nevedel ani uviesť bližšie okolnosti ohľadne nákupu fréz spoločnosťou AGROVERT s.r.o. Uviedol iba, že frézy videl, nakladal, prevážal, vykladal, avšak nevedel uviesť odkiaľ frézy pochádzali. Naviac len opisným spôsobom identifikoval miesto, kde mal frézy prevziať. Tento svedok neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukázali, že frézy skutočne dodala spoločnosť AGROVERT s.r.o. a k otázke ako tieto frézy vyzerali uviedol, že to boli kotúče s drážkami alebo zúbkami. Podľa predmetu fakturácie sa však jednalo o valcové frézy s kužeľovou stopkou s rozmermi 80x180. Z voľne dostupných internetových zdrojov je možné si overiť ako vyzerá valcová fréza, pričom sa preukázateľne nejedná o kotúč. Práve z týchto dôvodov žalovaný námietku o nesprávnom vyhodnotení svedeckej výpovede tohto svedka považoval za neopodstatnenú. K tvrdeniu, že správca dane neprejavil záujem ísť na svedkom označené miesto hľadať dom, z ktorého mali byť frézy prepravené, žalovaný uviedol, že nezáujem správcu dane v zápisnici č. 1408624/2017 zo dňa 24.10.2017 nie je nikde uvedený. V tejto zápisnici sa však nenachádza ani žiadne návrh svedka o preverenie tejto skutočnosti. Ak by aj správca dane uvedené preveril, takýto dôkaz by neovplyvnil výsledok daňovej kontroly a nebol by rozhodujúcim a postačujúcim na preukázanie skutočnosti, že valcové frézy dodala spoločnosť AGROVERT s.r.o. K námietke žalobcu v podanom odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ohľadom dôkazu získaného prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ( v ďalšom texte aj „MVI“) žalovaný uviedol, že výpoveď B. K. hodnotil správca dane vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi získanými v rámci vyrubovacieho konania. Tento svedok sa vo svojej výpovedi vyjadril, že jeho osobné údaje boli použité podvodne a uviedol aj konkrétne meno osoby, ktorá ho kontaktovala, popísal, ako ho priviezli do Košíc do právnickej kancelárie, ako podpisoval nejaké dokumenty a ako sa mu B. G. vyhrážal. Podstatnou informáciou bolo vyjadrenie tohto svedka, že nebol účastný na prevádzke spoločnosti AGROVERT s.r.o. a takéto vyjadrenie správca dane považoval za dôveryhodné, pretože korešponduje aj s ostatnými zisteniami - miestnym zisťovaním u vlastníka budovy na adrese Letná 42, preverením bankového účtu spoločnosti AGROVERT s.r.o., zisteniami z Okresného súdu Košice I., ktorý vyzýval spoločnosť na zosúladenie údajov v obchodnom registri ohľadom sídla spoločnosti a tiež konateľstva B. K.. Všetky tieto zistenia viedli správcu dane k záveru, že táto spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť a B. K. v nej aktívny nebol. K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že B. K. nehovoril pravdu minimálne pri vyslovení tvrdenia, že nikdy nič nepodpísal a že nikomu plnomocenstvo v mene spoločnosti AGROVERT s.r.o. neudelil, žalovaný uviedol, že takáto informácia sa v predmetnej odpovedi na žiadosť o MVI nenachádza. B. K. sa nevyjadril, že nikomu plnomocenstvo v mene spoločnosti AGROVERT s.r.o. neudelil, uviedol iba, že podpísal nejaké dokumenty, pokiaľ vie išlo iba o zmluvu o nákupe tejto spoločnosti. Vo svojej výpovedi žiadne informácie o udelení nejakého plnomocenstva neuviedol. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že s poukazom na ustanovenie § 27 ods.3 a ods.6 obchodného zákonníka, správca dane nemôže pripisovať na ťarchu daňového subjektu skutočnosť, že konateľ B. K. sa necítil byť konateľom spoločnosti AGROVERT s.r.o., pretože na neho bol údajne spáchaný podvod, žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu takáto skutočnosť nevyplýva. Správca dane vykonal preverovanie na strane deklarovaného dodávateľa tovaru, ale vzhľadom na zistené skutočnosti oprávnene nadobudol pochybnosti o tom, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Zdôraznil, že pri posudzovaní práva daňového subjektu na odpočítanie dane sa kladie dôraz na preukázanie dodania zdaniteľných obchodov konkrétnymi podnikateľskými subjektmi a nielen na samotnú existenciu materiálneho plnenia u platiteľa dane. Žalovaný zdôraznil, že pre vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane bolo podstatné nepreukázanie dodania tovaru deklarovanou spoločnosťou AGROVERT s.r.o. a ak správca dane získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol zdaniteľný obchod uskutočnený tak, ako bol deklarovaný, nie je povinný preukazovať jeho uskutočnenie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predloženej faktúre, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, inak pri uplatnení svojho nároku nemôže byť úspešný. Žalobca nepodnikol žiadne vlastné kroky na preverenie dôveryhodnosti svojho obchodného partnera a z predloženého spisového materiálu vyplýva, že so spoločnosťou AGROVERT s.r.o. jednal len na základe plnej moci vystavenej pre Jána Kostku s podpisom B. K.. Daňový subjekt je pri tom povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady na to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nároku a povinnosti v zmysle daňových zákonov. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť pod kontrolou daňového subjektu, preto žalobca ako platiteľ dane mal možnosť obstarať si dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu tak, ako je to deklarované na faktúre. Zároveň by malo byť v záujme daňového subjektu, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou dávkou obozretnosti a aby správcovi dane predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju dôkaznú povinnosť tak, ako k tomu došlo aj v danom prípade.
7. Žalovaný v tej súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom súd upozornil na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ako aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že jej štatutárny orgán musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí, ako aj právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/42/2012, podľa ktorého: „v záujme prechádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napríklad aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej - ktorej zmluvnej strany“. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že bez výpovednej hodnoty je aj zistenie správcu dane o neaktívnom bankovom účte dodávateľskej spoločnosti AGROVERT s.r.o. a aj túto požiadavku, ktorou správca dane podmieňuje priznanie nadmerného odpočtu možno označiť za mimozákonnú a zároveň v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH žalovaný uviedol, že v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Žalovaný zdôraznil, že správca dane pri dokazovaní postupoval v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/154/2014, ktorým bolo uložené správcovi dane okrem iného preukázať ekonomickú aktivitu, respektíve pasivitu dodávateľa AGROVERT s.r.o.. Bankový účet č. 2622815457/1100, uvedený na faktúre č. 13091801 zo dňa 18.09.2013, na ktorý mal daňový subjekt, t. j. žalobca, poukázať sumu 53 480,52 eur za nákup valcových fréz, však v čase faktúrou deklarovaného zdaniteľného plnenia aktívny nebol, tento bol zrušený (zatvorený) ku dňu 19.06.2013. Jeho majiteľom a disponentom bola jediná osoba, a to E. Ď., ktorý bol konateľom spoločnosti TOMVER s.r.o. v období od 08.04.2009 do 16.04.2012. Žiadne iné osoby disponibilné právo k tomuto účtu nemali, toto právo nemal ani B. K.. Aj toto zistenie predstavuje dôkaz smerujúci k preukázaniu, že spoločnosť AGROVERT s.r.o. v čase faktúrou deklarovaného zdaniteľného obchodu nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť a nedodala tovar žalobcovi tak, ako je to deklarované na preverovanej faktúre. V závere žalovaný zdôraznil, že ak správca dane preukázal, že dodávateľská spoločnosť AGROVERT s.r.o. nemohla dodať predmetný tovar, tak daňový subjekt nemohol tento tovar od neho nadobudnúť a teda medzi týmito dvoma obchodnými spoločnosťami zdaniteľný obchod deklarovaný predmetnou faktúrou nebol reálne uskutočnený. Daňový subjekt v priebehu vykonávaného dokazovania nepreukázal opak, preto správca dane opodstatnene nepriznal právo na odpočítanie dane, pretože s ohľadom na objektívne zistené skutočnosti bolo preukázané, že takéto právo žalobcu nebolo uplatnené v súlade s § 49 a § 51 zákona o DPH.
8. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 10.08.2018 žalobca žiadal, aby správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Označené rozhodnutia považoval za nezákonné, a to v zásade z totožných dôvodov, ktoré už uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Podľa názoru žalobcu rozhodovaním žalovaného totižto nezákonnosť v postupe a v rozhodnutí daňového úradu nebola odstránená, naopak, rozhodnutím žalovaného bola aprobovaná. Predovšetkým namietal, že nie možné súhlasiť so závermi správcu dane, že na adrese Letná 42 v Košiciach sa sídlo spoločnosti AGROVERT s.r.o. nenachádzalo. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako aj tú skutočnosť, že uvedená adresa bola v čase zdaniteľného obchodu zapísaná ako sídlo označenej spoločnosti. Zistenia správcu dane a žalovaného podľa žalobcu nemajú s tvrdeniami uvedenými v preskúmavanom rozhodnutí žiaden súvis a ani žiadnu vypovedaciu schopnosť vo vzťahu k potvrdeniu alebo vyvráteniu skutočnosti, či zdaniteľné plnenie medzi daňovým subjektom a spoločnosťou AGROVERT s.r.o. bolo uskutočnené alebo nie. Tvrdil, že zo žiadneho ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva povinnosť mať uzatvorenú nájomnú zmluvu k užívaniu nebytových priestorov. Jedinou zákonnou podmienkou pre to, aby spoločnosti s ručením obmedzeným, ako právnické osoby, by mali spôsobilosť na práva a povinnosti (právnu subjektivitu) a spôsobilosť nadobúdať vlastnými právnymi úkonmi práva a povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) je ich zápis do obchodného registra. Existencia nájomnej zmluvy dodávateľa daňového subjektu vzťahujúca sa k adrese sídla zapísaného v obchodnom registri je preto podľa žalobcu mimozákonnou požiadavkou správcu dane a žalovaného, ktorou podmieňujú priznanie nadmerného odpočtu aj v rozpore s ustanoveniami zákona o DPH. Ďalej žalobca vo vzťahu k výpovedi svedka B. C. uviedol, že so spôsobom vyhodnotenia jeho svedeckej výpovede zo strany administratívneho orgánu nie je možné súhlasiť. Žalobca zdôraznil, že tento svedok celkom presne a dopodrobna opísal priebeh zdaniteľného plnenia medzi spoločnosťou AGROVERT s.r.o. a žalobcom, a to od nakládky tovaru až k jeho dodaniu daňovému subjektu, vrátane identifikácie motorového vozidla, ktorým sa uskutočňovala preprava. Svedok tiež dopodrobna opísal tovar, jeho balenie, ako aj hmotnosť - podľa toho, ako sa mu javila, nakoľko tovar sám nakladal, aj vykladal. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že svedok len opisne uviedol miesto, kde tovar nakladal. Aj keď po viac ako piatich rokoch si nevedel presne spomenúť na číslo domu, kde tovar preberal, jednoznačne sa vyjadril, že keby na danom mieste bol, tak by ten dom spoznal a vedel by ho označiť. Svedok ponúkol správcovi dane, že mu toto miesto - rodinný dom vie v prípade záujmu osobne ukázať, pretože išlo o miesto len cca 10 až 15 minút pešo od miesta výsluchu, správca dane však takýto záujem neprejavil. Vo vzťahu k výsledkom medzinárodnej výmeny informácií, v rámci ktorej bola doručená správcovi dane odpoveď zo strany maďarskej finančnej správy, žalobca uviedol, že administratívny orgán priznal tvrdeniam B. K. relevanciu aj nad svedeckú výpoveď B. C., a to napriek tomu, že správca dane a žalovaný B. K. nikdy nevideli, nepočuli a vyjadrenie tohto svedka nebolo vôbec autentické. Bolo síce poskytnuté v rámci MVI žiadanej správcom dane v daňovej kontrole predchádzajúcej vyrubovacie konanie, v ktorom bolo vydané napádané rozhodnutie, avšak B. K. poskytol svoje vyjadrenie v rámci úplne iného, bližšie nešpecifikovaného konania pred orgánmi maďarskej finančnej správy, ktoré s týmto vyrubovacím konaním nemalo žiaden súvis. V priebehu daňového konania bolo naviac preukázané, že B. K. nehovoril pravdu minimálne pri vyslovení tvrdenia, že nikdy nič nepodpísal a že nikomu plnomocenstvo v mene spoločnosti AGROVERT s.r.o. neudelil. Listiny, ktoré predložil žalobca za účelom preukázania oprávnenia B. C. konať v mene spoločnosť AGROVERT s.r.o. totiž preukazujú opak. Žalobca zhodnotil, že svedok C. nemal žiadnu motiváciu neuvádzať pred správcom dane pravdu, na rozdiel od B. K., ktorý bol ustanoveným konateľom spoločnosti AGROVERT s.r.o., o tejto skutočnosti vedel a musel tiež vedieť, že z tejto povinnosti mu vyplývajú rozsiahle povinnosti, za ktorých dodržiavanie osobne zodpovedá. Pokiaľ B. K., vedomý si vyššie uvedených skutočností neuskutočnil všetky úkony, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať, aby nebol zapísaný v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti AGROVERT s.r.o. a neuvádzal tak obchodných partnerov tejto spoločnosti do omylu, jeho tvrdenia o údajnom podvode na jeho osobu sú nielen bez právneho významu, ale tiež neospravedlniteľné a neakceptovateľné. Žalobca preto namietal tú skutočnosť, že výpoveď B. K. bola favorizovaná pred inými dôkazmi obstaranými v priebehu daňovej kontroly a daňového konania, a to napriek tomu, že verejnými listinami a inými dôkazmi bolo preukázané, že maďarskej daňovej správe nehovoril pravdu. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 27 ods. 3 a ods. 8 Obchodného zákonníka a vyslovil názor, že s poukazom na uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka správca dane nemohol a nemôže pripisovať na ťarchu daňového subjektu skutočnosť, že konateľ B. K. sa necíti byť konateľom spoločnosti AGROVERT s.r.o., pretože na neho bol údajne spáchaný podvod. Sú to naopak vyjadrenia B.G. K., svedčiace o jeho nekalom konaní, pretože údajne za úplatok na seba dobrovoľne prevzal také práva a povinnosti, ktoré nemal od počiatku skutočný záujem vykonávať, čo v súčasnosti napĺňa skutkovú podstatu trestného činu nekalá likvidácia. Žalobca bez výpovednej hodnoty považoval aj tvrdenie žalovaného o neaktívnom bankovom účte spoločnosti AGROVERT s.r.o., pretože tak, ako aj v prípade požiadavky správcu dane ohľadom nájomnej zmluvy je možné aj túto požiadavku, ktorou správca dane podmieňoval priznanie nadmerného odpočtu označiť za mimozákonnú a zároveň v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH. Z uvedených skutočností žalobca zhrnul, že administratívny orgán nepostupoval pri posúdení preukázané nároku žalobcu na nadmerný odpočet v súlade s ustanovením § 49 a nasl. zákona o DPH, pretože pre priznanie tohto nároku vyžadoval splnenie takých podmienok, ktoré z platnej právnej úpravy nevyplývajú a navyše zaťažujú žalobcu, ako daňový subjekt, takým dôkazným bremenom, ktoré žalobcu zo zákona nezaťažuje a tvorí naopak obsah dôkazného bremena správcu dane a žalovaného. V tej súvislosti poukázal aj na právne závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, podľa ktorého „Najvyšší súd preto dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forezného dokazovania“. Žalobca vyslovil názor, že objektívne nejestvuje a nejestvoval ďalší dôkaz, ktorý by mohol navrhnúť, aby zažehnal pochybnosti správcu dane a žalovaného o tom, že dodávateľom žalobcu bola skutočne spoločnosť AGROVERT s.r.o.. Žalobca objektívne nemôže preukázať, že zdaniteľné plnenie neprevzal od niekoho iného, ako od spoločnosti AGROVERT s.r.o.. Žalobca vie preukázať len to, že toto zdaniteľné plnenie prevzal od označeného dodávateľa a túto skutočnosť v daňovej kontrole a nadväzujúcom daňovom konaní aj preukázal. To, že napriek predloženým dôkazom mal správca dane, aj žalovaný naďalej pochybnosti, už nie je možné pričítať podľa žalobcu na jeho ťarchu. V tej súvislosti poukázal na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, ktorej podstata spočíva v tom, že na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.05.2010, sp. zn. 6Cdo/81/2010). Aj keď ide o zásadu dokazovania odvodenú v civilnom procese, nie je dôvod ju (ako logickú a správnu) neuplatniť aj na daňové a vyrubovacie konanie. Žalobca dospel k záveru, že správca dane a žalovaný rozhodli o nepriznaní nároku na nadmerný odpočet na podklade svojich pochybností bez opory vo vykonaných dôkazoch. Iba pochybnosť správcu dane nemôže byť dôvodom pre priznanie nadmerného odpočtu, pretože dôvodom pre nepriznanie nadmerného odpočtu musí byť v daňovom konaní výlučne dôkazná situácia vyplývajúca zo skutočne vykonaných dôkazov.
9. Žalobca taktiež namietal, že výklad všeobecne záväzných právnych predpisov - zákona o DPH, na základe ktorého administratívny orgán dospel k záveru o nepriznaní nadmerného odpočtu žalobcovi je v rozpore s právom Európskej únie, a to konkrétne s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ. Pochybnosti správcu dane a žalovaného o (ne)uskutočnení zdaniteľného plnenia v nižších stupňoch obchodného reťazca môžu navodzovať nanajvýš podozrenie z nekalého konania zo strany štatutára dodávateľskej spoločnosti, za ktoré ale nemôže znášať negatívne následky žalobca. Pre takýto postup nejestvuje opora vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, naopak je dokonca zakázaný aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ, pričom poukázal napr. na rozsudky v spojených veciach C-80/11 Mahagében kft. proti Nemzeti Adó és Vámhivatal Dél - dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága a C - 142/11 Péter Dávid proti Nemzeti Adó és Vámhivatal Északalfoldi Regionális Adó Főigazgatósága z 21.06.2012. Žalobca zdôraznil, že v kontexte citovaných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ nemal vedomosť o nezrovnalostiach tvrdených správcom dane a uviedol, že uvedená skutočnosť v priebehu daňovej kontroly a daňového konania ani nevyšla najavo, napokon správca dane a žalovaný sa na dokazovanie týchto skutočností ani nezamerali.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2018 k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zdôraznil, že žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v preskúmavanom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú aj so žalobnými dôvodmi. Zdôraznil, že s nesúhlasným stanoviskom žalobcu k preverovaniu sídla a bankového účtu spoločnosti AGROVERT s.r.o. ako aj k spôsobu vyhodnotenia výpovedi B.. C. Q. B.. K. sa vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí, na ktorom trvá v celom rozsahu. Nad rámec odôvodnenia uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí a k žalobným dôvodom uviedol, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platiť dane za podmienok uvedených v príslušných hmotnoprávnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri splnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR konajú len na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanový zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Ďalej zdôraznil, že z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutný pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovary, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Existencia samotnej faktúry ešte nedeklaruje, že dodávka fakturovaného tovaru bola skutočne dodaná, prípadne zrealizovaná dodávateľom uvedeným na spornej faktúre. Správca dane preveroval, či údaje uvedené na spodnej faktúre odrážajú reálnu skutočnosť, pretože faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľná len vtedy, keď je pochybné, že údaje na nej uvedené odrážajú skutočnosť. Samotné predloženie dokladov nie je dôkazom o tom, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako je to deklarované faktúrou, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Ďalej žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že správca dane pri preverovaní dodania tovaru (valcové frézy) fakturovaného spoločnosťou AGROVERT s.r.o. žalobcovi mal pochybnosti o deklarovaných dodávkach tovaru, preto ich reálnosť preveroval nielen u samotného žalobcu, ale aj u jeho obchodného partnera AGROVERT s.r.o. a vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods.4 Daňového poriadku. Vychádzal pritom z dôkazov predložených žalobcom, z vlastných šetrení, z odpovedí dožiadaných organizácií, z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúry vystavenej spoločnosťou AGROVERT s.r.o. Správca dane daňovou kontrolou a šetreniami objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane predloženou faktúrou, ktorej vierohodnosť a pravdivosť s ohľadom na zistenia správcu dane nebola žalobcom preukázaná. Žalobca tak nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľného obchodu tak, ako je uvedený na spornej faktúre, a doklady, ktoré predložil nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov spoločnosťou uvedenou na faktúre. Poukázal aj na tú skutočnosť, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ním uvádzané v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil a preukázal, že spoločnosť AGROVERT s.r.o. bola v čase faktúrou deklarovaného zdaniteľného obchodu týkajúceho sa predaja valcových fréz spoločnosti žalobcu nekontaktnou spoločnosťou, ktorá nevykovala ekonomickú činnosť. Ak žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od spoločnosti AGROVERT s.r.o., musí byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch, pričom žalobca preukázal nadobudnutie tovaru od tejto spoločnosti iba listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie tovaru od tejto spoločnosti nepreukázal. Predložil iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstáli len za situácie, že obchodné transakcie by u správcu dane nevykázali žiadne pochybnosti. Poukázal aj na právne závery nálezu ústavného súdu SR č. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, podľa ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods.2 Daňového poriadku) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom tak dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej. V tej súvislosti sa odvolal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR ( napr. č. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011) ako aj judikatúru Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok č. 9Afs/60/ 2012-44, 2Afs/24/2007-119), z ktorých vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. V súvislosti s poukazovaním žalobcu na rozsudky Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania, že tovar v rámci zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre č. 13091801 zo dňa 18.09.2013 bol reálne dodaný spoločnosťou AGROVERT s.r.o. a nie z dôvodu podvodného konania. Všeobecné tvrdenia žalobcu nepostačujú na preukázanie reálnosti zdaniteľného plnenia. Žalovaný tak v danej veci nezistil pochybenie správcu dane v postupe, ani iné porušenie zákona, pretože správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu s tým, že takto správca dane v preskúmanej veci aj postupoval. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona o DPH v znení neskorších predpisov v preskúmavanej veci boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami označeného zákona ako aj Daňového poriadku. Žalovaný z obsahu spisu ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobné dôvody uvedené v žalobe nie je možné akceptovať a tieto nie sú opodstatnené. Na toto vyjadrenie žalovaného žalobca napriek tomu, že mu bolo doručené dňa 16.04.2019 písomne nereagoval.
11. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods.2, § 182 ods.1 písm.g) a § 105 ods.2 písm.a) SSP a po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.
12. Podľa ust. § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
13. Podľa ust. § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
14. Podľa ust. § 5 ods. 4 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
15. Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
16. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
17. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
18.Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
19. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom slovnom tvare), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
20. Podľa ust. § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
21. Podľa ust. § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, v zmysle ktorého ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku).
22. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
23. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
24. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
25. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
26. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
27. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
28. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Daňový poriadok je procesným predpisom, ktorý pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1).
29. Vychádzajúc zo znenia citovaných ustanovení zákona o DPH daň či nárok na odpočítanie dane musí mať základ nielen vo formálnom doklade, ale predovšetkým v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením.
30. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že správca dane Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves v protokole z daňovej kontroly vykonanej v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s § 44 a § 47 Daňového poriadku č.: 9812401/5/2302622/2014/MitG zo dňa 29.05.2014 u kontrolovaného daňového subjektu JJ & BETROM s.r.o., so sídlom Hroncova 5, Košice - m.č. Sever, IČO: 46397566 (predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie: daň z pridanej hodnoty, podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov - september 2013) konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v zmysle § 46 Daňového poriadku na základe poverenia na výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č.: 9812401/5/5417430/2013 zo dňa 05.12.2013, s tým, že táto bola začatá v deň uvedený v oznámení o vykonaní daňovej kontroly (§ 46 ods.2 Daňového poriadku) č. 9812401/5/5417525/2013 zo dňa 05.12.2013. Z protokolu vyplýva rozsah vykonávaného dokazovania na preukázanie kontrolných zistení, pričom vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september 2013 správca dane konštatoval, že daňový subjekt si v tomto období odpočítal daň z faktúry č. 13091801 (int.č. DF 2013007) zo dňa 18.09.2013, ktorou deklaroval nákup tovaru - fréza valcová - kužeľová stopka (ďalej len „fréza“) v množstve 51 kusov o rozmere 80x180, typ HSST4 s dopravou od dodávateľa AGROVERT s.r.o., Letná 42, 040 01 Košice, IČO: 44696701, DIČ: 2022805136, IČ DPH: SK 2022805136 v celkovej výške základu dane 44.567,10 eur, daň vo výške 8.913,42 eur. Na vystavenej faktúre bol otlačok pečiatky dodávateľa AGROVERT s.r.o. a podpis B. K., ktorý mal byť v čase vyhotovenia faktúry jej konateľom. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly vykonal obhliadku tovaru, pričom v sídle kontrolovaného daňového subjektu sa nachádzali frézy v pošte 5 kusov. Splnomocnený zástupca daňového subjektu B. B. sa vyjadril, že ďalších 40 kusov fréz predal spoločnosti JJ&DEMARO, s.r.o. v januári 2014. Ostatné frézy v množstve 6 kusov sa nachádzali v predajniach po celom Slovensku ako ukážka. Ďalej správca dane preveroval nákup týchto fréz aj miestnym zisťovaním u dodávateľa - spoločnosti AGROVERT s.r.o. Skutočnosti potrebné pre rozhodnutie zisťoval aj z informatívnych výpisov z obchodného registra Okresného súdu Košice I. týkajúcich sa spoločnosti AGROVERT s.r.o., ako aj ďalšie potrebné dokazovanie a dospel k záveru, že neuznáva právo odpočítania dane z označenej faktúry, keď konštatoval, že zákonnou podmienkou pre odpočítanie dane podľa § 49 ods.2 písm. a/ zákona o DPH je, že daň voči platiteľovi dane bola uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Správca dane v súlade so zákonom skúmal, či dodávateľovi tovaru, t.j. spoločnosti AGROVERT s.r.o. vznikla povinnosť platiť daň na výstupe, pričom sa nepreukázalo, že spoločnosť AGROVERT, s.r.o. reálne dodala kontrolovanému daňovému subjektu tovar, ktorý bol predmetom faktúry č. 13091801 (int.č. df 201307) zo dňa 18.09.2013, a preto dodávateľovi - spoločnosti AGROVERT s.r.o. nevznikla daňová povinnosť na výstupe z titulu dodania tovaru podľa § 8 ods.1 v nadväznosti na § 19 ods.1 zákona o DPH, čím došlo k porušeniu podľa § 49 ods.1,2 zákona o DPH na strane kontrolovaného daňového subjektu JJ & BETROM s.r.o. Daňový subjekt si tak neoprávnene uplatnil právo odpočítania dane v sume 8.913,42 eur.
31. Správny súd zdôrazňuje, že dokazovanie v daňovom konaní je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnoteniu dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je ich pravdivosť a preukazná hodnota. V zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplatením z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.a/ a v § 51 ods.1 písm.a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, a to ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na jej odpočítanie stanovil. V zmysle platných ustanovení zákona ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, preto musí byť identická s osobou, ktorá tovar, resp. službu dodávateľovi aj reálne dodala. Ak daňový subjekt takéto dôkazné bremeno neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. V rámci dokazovania vykonávaného správcom dane sa musí overiť, či údaje uvedené vo faktúre naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Pre rozhodnutie správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie, nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Práve s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval skutočný súlad stavu so stavom formálnym, a práve z týchto dôvodov správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva nevychádzal len z faktúry predloženej platiteľom dane, ale preveroval, či predložená faktúra odráža skutočnosti uvedené na faktúre.
32. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.03.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého o.i. vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992Zb. v spojení s § 49 ods.2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods.1 Daňového poriadku). Odpočítanie dane nenastane ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.2 zákona o DPH), ktorá právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ. Pritom ani správcovi dane ani správnemu súdu nesvedčí právo žalobcovi určovať, aké dôkazy má na preukázanie ním tvrdených skutočností predložiť.
33. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom správcu dane, ktorý sa premietol aj do preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, že zo strany daňového subjektu nebolo dostatočne preukázané, že vznik daňovej povinnosti u daňového subjektu AGROVERT s.r.o. z titulu dodania valcových fréz podľa faktúry č. 13091801 nebol preukázaný a daňovému subjektu JJ & BETROM s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ označeného zákona v celkovej sume 8.913,42 eur. Správny súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že dodávateľ žalobcu AGROVERT s.r.o. na adrese uvedenej v obchodnom registri nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, v preskúmavanom období bol nekontaktný, so správcom dane nekomunikoval a zároveň nebolo preukázané, aby v preverovanom období vôbec táto spoločnosť reálne vykonávala nejakú ekonomickú činnosť. Dokazovanie na preukázanie týchto skutočností bolo doplnené aj vzhľadom na právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7S/154/2014 zo dňa 29.03.2017, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z výsledkov takto doplneného dokazovania vyplýva, že na adrese zapísanej v obchodnom registri spoločnosť AGROVERT s.r.o. nikdy nesídlila a prenajímateľ (spoločnosť CASSOFIN, a.s.) nemal s touto spoločnosťou uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu. Dodávateľ žalobcu do 05.10.2012 vykonával činnosť pod obchodným názvom TOMVER s.r.o., nájomná zmluva tejto spoločnosti zo dňa 28.11.2011 č. 2411 bola uzavretá na dobu určitú do 31.03.2012. Správca dane zároveň zistil, že poslednú platbu nájomného táto spoločnosť uhradila za mesiac máj 2012 a žiadna ďalšia nájomná zmluva s dodávateľom žalobcu už uzatvorená nebola. Uvedené nasvedčuje tomu, že v zdaňovacom období september 2013 dodávateľ žalobcu na adrese uvedenej v obchodnom registri reálne nesídlil. Správca dane zisťoval aj skutočnosti ohľadom účtu tejto spoločnosti a zistil, že tento účet (uvedený aj na faktúre č. 13091801 zo dňa 18.09.2013) v septembri 2013 už nebol aktívny, bol zrušený ku dňu 19.06.2013. Naviac oprávnenie disponovať s týmto účtom mal iba bývalý konateľ dodávateľa žalobcu. O tom, že dodávateľ žalobcu v zdaňovacom období september 2013 reálne nevykonával ekonomickú činnosť svedčia aj skutočnosti zistené z medzinárodnej výmeny informácií, vo vzťahu k osobe B. K., ktorý za spoločnosť AGROVERT s.r.o. nikdy nekonal, nikdy sa nepodieľal na prevádzke tejto spoločnosti a jeho údaje boli zneužité a za podpísanie nejakých dokumentov mu bola prisľúbená finančná výpoveď. Aj z výpovede splnomocneného zástupcu daňového subjektu B. C. vyplynulo, že nikdy nebol v podnikateľských priestoroch spoločnosti AGROVERT s.r.o., obchody dohadoval v kaviarňach a za túto spoločnosť vykonával činnosť bez nároku na odmenu, nedisponoval pečiatkou spoločnosti, nepodpisoval faktúry a nemal ani disponibilné právo k bankovému účtu. Obchod ohľadom dodania fréz pre spoločnosť žalobcu dohadoval s p. B., ktorého našiel niekde v kaviarni. Všetky tieto skutočnosti v ich súhrne nasvedčujú tomu, že obchod medzi týmito spoločnosťami neprebehol tak ako bol deklarovaný na faktúre č. 13091801 zo dňa 18.09.2013. Z týchto podstatných dôvodov preto súd dospel k záveru o správnosti vyhodnotenia vykonaného dokazovania správcom dane ako aj žalovaným v tom smere, že v konaní nebolo preukázané, že dodávateľom predmetných fréz bola skutočne spoločnosť AGROVERT s.r.o.
34. K jednotlivým námietkam žalobcu týkajúcim sa pochybení zo strany správcu dane v priebehu daňovej kontroly, prípadne vo vyrubovacom konaní správny súd uvádza, že tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca predovšetkým nesúhlasil so skutkovými závermi žalovaného a správcu dane, ktoré sa týkali preverovania sídla spoločnosti AGROVERT s.r.o., so spôsobom vyhodnotenia výpovede svedka Jána Kostku, výsledkom medzinárodnej výmeny informácií, a to výpovede B. K. a zisťovania bankového účtu dodávateľskej spoločnosti AGROVERT s.r.o. Žalobca naviac tvrdil, že uvedené zistenia správcu dane a žalovaného nemali s uskutočnením preverovaného zdaniteľného plnenia žiaden súvis a nemali ani žiadnu vypovedaciu schopnosť vo vzťahu k potvrdeniu alebo vyvráteniu skutočnosti, či zdaniteľné plnenie medzi daňovým subjektom a spoločnosťou AGROVERT s.r.o. bolo uskutočnené alebo nie. Správny súd však zdôrazňuje, že tieto zistenia správcu dane, ktoré sa premietli aj do preskúmavaného rozhodnutia žalovaného jednoznačne svedčia o tej skutočností, že dodávateľská spoločnosť AGROVERT s.r.o. v zdaňovacom období september 2013 reálne nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Aj keď formálne bola zapísaná v obchodnom registri so sídlom na adrese Letná 42, Košice, preukázateľne na tejto adrese nesídlila a bola aj nekontaktná. Z výpovede svedka Jána Kostku naviac vyplynulo, že tento ani nikdy nebol v podnikateľských priestoroch spoločnosti AGROVERT s.r.o., obchody dohadoval v kaviarňach, za túto spoločnosť vykonával činnosť bez nároku na odmenu, nedisponoval pečiatkou spoločnosti, nepodpisoval faktúry, nemal disponibilné právo k bankovému účtu a obchod ohľadom dodania fréz pre daňový subjekt, t.j. pre žalobcu dohadoval s p. B., ktoré našiel niekde v kaviarni. Svedok nevedel uviesť žiadne bližšie okolnosti nákupu týchto fréz, uviedol však, že frézy videl, nakladal, prevážal, vykladal, nevedel označiť od koho boli tieto frézy nakúpené a k otázke ako vyzerali uviedol, že to boli kotúče s drážkami alebo zúbkami. Podľa predmetu fakturácie sa však jednalo o valcové frézy s kužeľovou stopkou, pričom sa preukázateľne nejedná o kotúč. Z obsahu administratívneho spisu naviac ani nevyplýva, aby tento svedok prejavil ochotu priamo na mieste samom ukázať, kde došlo k naloženiu týchto fréz. Ani uvedená skutočnosť by však nepreukázala, že valcové frézy skutočne dodal AGROVERT s.r.o. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa informácií získaných prostredníctvom žiadostí o MVI je potrebné uviesť, že výpoveď B. K. správca dane vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi získanými v rámci vyrubovacieho konania, pričom svedok potvrdil, že v právnickej kancelárii v Košiciach podpisoval nejaké dokumenty, avšak na prevádzke dodávateľskej spoločnosti nikdy nebol účastný. Uvedený korešponduje aj s ostatnými zisteniami, okrem iného aj zo správy Okresného súdu Košice I., ktorý vyzýval spoločnosť AGROVERT s.r.o. na zosúladenie údajov v obchodnom registri ohľadom sídla spoločnosti, ako aj konateľstva B.G. K.. B. K. sa nevyjadril, že nikomu plnomocenstvo v mene spoločnosti AGROVERT s.r.o. neudelil, uviedol, že podpísal nejaké dokumenty a pokiaľ vie, išlo iba o zmluvu o nákupe tejto spoločnosti. Ako neopodstatnenú správny súd hodnotil aj námietku, že správca dane nemohol a nemôže pripisovať na ťarchu daňového subjektu skutočnosť, že B. K. sa necítil byť konateľom spoločnosti AGROVERT, s.r.o., pretože na neho bol údajne spáchaný podvod. Podstatou rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného bolo to, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania administratívny orgán prijal záver o pochybnosti, že tovar skutočne dodal deklarovaný dodávateľ. Táto pochybnosť vyplýva najmä zo zistenia, že v zdaňovacom období september 2013 dodávateľská spoločnosť nevykonávala reálne podnikateľskú činnosť, bola nekontaktná, dokonca ani nedisponovala účtom, ktorý bol uvedený na predmetnej faktúre, pretože tento účet už v predchádzajúcom období bol zrušený. Ani v informačnom systéme daňovej správy v tom čase, teda pred vystavením faktúry zo dňa 18.09.2013, nebol evidovaný žiaden aktívny podnikateľský bankový účet tejto spoločnosti. Pre vydanie rozhodnutia správcu dane ako aj potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného bolo podstatné nepreukázanie dodania tovaru deklarovanou spoločnosťou AGROVERT s.r.o., pričom správny súd v súlade s tým čo je uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia zdôrazňuje, že správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol zdaniteľný obchod uskutočnený tak, ako bol deklarovaný nie je povinný preukazovať jeho uskutočnenie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predloženej faktúre, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, inak nemôže byť úspešný v uplatnení takéhoto nároku. Žalobca nepreukázal pred súdom žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by preveroval dôveryhodnosť dodávateľskej spoločnosti pred uzavretím deklarovaného obchodu a so spoločnosťou AGROVERT s.r.o. jednal len na základe plnej moci vystavenej pre B.G. C. s podpisom p. B. K.. Povinnosťou daňového subjektu je však viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady na to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť pod kontrolou daňového subjektu, preto žalobca ako platiteľ dane mal možnosť obstarať si dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu tak ako je to deklarované na faktúre a v prípade potreby tieto skutočnosti mal preukázať správcovi dane. Žalobca však v danej veci neprejavil náležitú mieru opatrnosti, preto na seba prevzal riziko, že nesplní svoju dôkaznú povinnosť a nepreukáže skutočnosti, ktoré sú deklarované na označenej faktúre.
35. Z týchto podstatných dôvodov preto súd dospel k záveru o správnosti vyhodnotenia vykonaného dokazovania správcom dane ako aj žalovaným v tom smere, že v konaní nebolo preukázané, že dodávateľom deklarovaného tovaru je skutočne spoločnosť AGROVERT s.r.o.
36. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho výkladu všeobecne záväzných právnych predpisov s poukazom na označené rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie s poukazom na to, že pochybnosti správcu dane a žalovaného o (ne)uskutočnení zdaniteľného plnenia v nižších stupňoch obchodného reťazca nemôžu navodzovať podozrenie z nekalého konania zo strany štatutára dodávateľskej spoločnosti, za ktoré ale nemôže znášať negatívne následky žalobca. Správny súd zdôrazňuje, že v súlade s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania, že tovar v rámci zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre č. 13091801 zo dňa 18.09.2013 bol reálne dodaný spoločnosťou AGROVERT s.r.o. a nie z dôvodu podvodného konania. Administratívne orgány v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu vyrubovacieho konania totižto nespochybnili existenciu označeného tovaru, pochybnosti vznikli iba vo vzťahu k tomu, že skutočným dodávateľom tohto konkrétneho tovaru bola spoločnosť AGROVERT s.r.o.
37. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe správcu dane, resp. žalovaného, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov.
38. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.
39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).