Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/472/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková, v spore žalobcu: D.. D. F., bytom E. č. XXX, XXX XX E. proti žalovanému: SVB Lafranconi, so sídlom Nábr. arm. gen. L. Svobodu 56, 811 02 Bratislava zastúpeného: Mgr. Ivanom Vojtašovičom, advokátom, so sídlom Pribinova č. 4, 811 09 Bratislava, o určenie, že uznesenie č. 7 zo stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.9.2011 vo veci odvolania a menovania štatutárneho orgánu SVB Lafranconi je neplatné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -296 zo dňa 18.05. 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -296 zo dňa 18.05.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. -296 zo dňa 18.05.2016 zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania sp. zn. a žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 260,01 eur ako trovy právneho zastúpenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil vo vzťahu k žalovanému, že uznesenie č.7 zo stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB Lafranconi konaného dňa 26.9.2011 vo veci odvolania žalobcu z funkcie predsedu žalovaného SVB Lafranconi a menovania štatutárneho orgánu SVB Lafranconi pani F. O. je v rozpore s právom, teda neplatné. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.9.2011 sa nekonalo riadne zasadnutie vlastníkov bytov SVB Lafranconi, išlo podľa neho o "diskusné stretnutie" vlastníkov bytov a na tomto stretnutí bolo prijaté uznesenie o odvolaní žalobcu z funkcie predsedu žalovaného a prijaté uznesenie o vymenovaní p. F. O. do funkcie predsedu žalovaného. Žalobca ďalej vo svojom návrhu uviedol, že správny orgán následne žalobcu vymazal z funkcie štatutárneho orgánu a zapísal do tohto registra meno novej štatutárnej zástupkyne. Žalobca uviedol vo svojom návrhu, že F. O. bola na schôdzi vlastníkov bytov SVB Lafranconi dňa 16.6.2011 zvolená do funkcie člena Rady žalovaného. Taktiež dvaja vlastníci bytov p. F. a p. F. boli zvolení za členov Rady žalovaného a žalobca bol zvolený do funkcie predsedu žalovaného. Žalobca následne po prevzatí účtovníctva v júli 2011 od predchádzajúceho predsedu zistil, že všetci členovia Rady sú dlžníkmi spoločenstva a vyzval ich na úhradu dlžných súm. Z tohto titulu bola ich voľba do funkcie členov Rady automaticky, v zmysle stanov žalovaného podľa článku 8 ods. 14, anulovaná. Napriek tejto skutočnosti, podľa žalobcu neznámy subjekt konajúci za Radu žalovaného, zvolal na deň 26.9.2011 stretnutie vlastníkov bytov. Na tomto stretnutí, ktoré zahájil p. F. bol podaný návrh na odvolanie žalobcu z funkcie predsedu žalovaného a bol podaný návrh na vymenovanie pani M. O. do funkcie predsedu žalovaného. Žalobca poukázal na to, že konanie vlastníkov bytov a žalovaného sa

spravuje , v zmysle ktorého je funkčné obdobie predsedu taxatívne stanovené na 3 roky. V zmysle stanov žalovaného môže Rada žalovaného za určitých okolnosti navrhnúť skrátenie zákonného trojročného funkčného obdobia, avšak za dodržania procesných náležitostí podľa č. 8 ods. 10 stanov. Pred podaním návrhu na zvolanie schôdze vlastníkov bytov je rada SVB povinná postupovať podľa článku 8 ods. 11 stanov SVB. Rada SVB nedodržala tak zákonné ustanovenia ani ustanovenia stanov SVB, na základe čoho žalobca tvrdil že stretnutie vlastníkov bytov v deň 26.9.2011 bolo zvolané nezákonne, jeho priebeh a dôsledky sú tak isto nezákonné. Žalovaný nemal mandát na to, aby bol zvolený nový štatutárny zástupca žalovaného a nemal mandát ani na to, dať zapísať nového štatutárneho zástupcu do príslušného registra. 3. Žalovaný dňa 24.9.2013 doručil súdu písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom predovšetkým napadol nedostatok vecnej legitimácie žalobcu v konaní na tom skutkovom základe, že vznik spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, spôsob kreovania a odvolávania ich orgánov, ako aj rozhodovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome upravuje osobitný zákon 182/1993 Z.z, ktorý je zákonom vo vzťahu k lex specialis, a teda neplatnosti uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome je potrebné posúdiť v zmysle Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie zákona 182/1993 Z.z .,podľa ktorého prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do 3 mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Podľa vyjadrenia žalovaného s poukazom na citované ustanovenie vyplýva, že právo domáhať sa určenia neplatnosti uznesení schôdze vlastníkov zákon priznáva len taxatívne určenému okruhu účastníkov, a to vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov v dome za súčasného splnenie podmienky, ak títo boli na schôdzi prehlasovaní, resp. sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť. 4. Žalovaný nepoprel, že žalobca bol v období od 16.6.2011 do 26.9.2011 predsedom SVB Lafranconi, avšak žalobca nikdy nebol a ani v súčasnosti nie je vlastníkom bytu ani nebytového priestoru v bytovom dome, ktorého správu vykonáva žalovaný, a teda žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie predmetnej žaloby. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesenia č. 7 zo stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.9.2011 vo veci odvolania a menovania štatutárneho orgánu SVB Lafranconi, nakoľko neosvedčil žiadnym spôsobom právny záujem na určení neplatnosti predmetného uznesenia. V zmysle predsedu spoločenstva vlastníkov bytov volí a odvoláva zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Je teda plne v kompetencii a na rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov koho si zvolí resp. odvolá z funkcie predsedu spoločenstva. Schôdze vlastníkov bytov dňa 26.9.2011 sa zúčastnilo 11 vlastníkov z celkového počtu 13, ktorí pomerom 10:1 jednoznačne rozhodli o odvolaní žalobcu z funkcie predsedu spoločenstva a o menovaní novej predsedníčky. Žalobca, ktorý bol osobne prítomný na tejto schôdzi žiadnym spôsobom nenamietal rozhodnutie vlastníkov o jeho odvolaní z funkcie predsedu, nevyjadril sa k tomu odvolaniu, ani sa nepokúsil rozhodnutie schôdze vlastníkov napadnúť bezprostredne po termíne konania schôdze. Svoj návrh doručil súdu až po 9 mesiacoch od konania schôdze a v tomto návrhu začal argumentovať naliehavým právnym záujmom na nim požadovanom určení neplatnosti uznesenia č. 7 prijatého na schôdzi SVB Lafranconi dňa 26.9.2011. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že vlastníci bytov a nebytových priestorov svojím hlasovaním prejavili svoju vôľu a odvolali žalobcu z funkcie predsedu SVB a teda je otázne, akým spôsobom by malo žalobcom požadované určenie neplatnosti uznesenia prispieť k vytvoreniu pevného základu vzťahov medzi účastníkmi konania. Okrem toho žalobca dlhodobo vo vzťahu k žalovanému ako aj k vlastníkom bytov a nebytových priestorov vystupuje arogantne, agresívne, podáva vo svojom mene aj v mene manželky ako vlastníčky bytu množstvo návrhov za účelom vyvolania súdnych alebo správnych konaní, podáva viacero trestných oznámení na vlastníkov bytov, resp. členov Rady a predsedu spoločenstva, ktoré boli orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté ako nedôvodné. Na základe týchto skutočnosti podanie predmetnej žaloby má šikanózny charakter. 5. Žalobca súdu dňa 6.5.2016 doručil písomné podanie, ktorým namietal právne zastúpenie žalovaného zvoleným právnym zástupcom, žiadal prerušiť konanie sp. zn. v zmysle ustanovenia , písmeno a/, , a zároveň žiadal odročiť pojednávanie bez podrobnej špecifikácie dôvodu na odročenie pojednávania. Súd z obsahu podania žalobcu doručeného súdu dňa 6.5.2016 nezistil, že by na strane žalobcu existoval dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a z tohto dôvodu nepostupoval v zmysle ustanovenia a neinformoval účastníkov konania a právneho zástupcu žalovaného, že pojednávanie odročuje, preto bolo povinnosťou žalobcu na pojednávanie, určené na deň 18.5.2016, dostaviť sa. 6. Okresný súd postupoval podľa ustanovenia , písmeno a/, podľa ktorého, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, nakoľko nepreukázal, že sa nemohol ako aj žalovaný konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy (, písmena/a/, ). Dôvod prerušenia, definovaný v ustanovení písmene b/ , taktiež nie je dôvodom na prerušenia konania, nakoľko v konaní žiaden z účastníkov konania nie je zastúpený zákonným zástupcom, ktorý by zomrel alebo by stratil spôsobilosť konať pred súdom. 7. Súd v tejto súvislosti považoval splnomocnenie udelené žalovaným zvolenému právnemu zástupcovi za splnomocnenie podpísané štatutárnym zástupcom žalovaného z dôvodu, že pani F. bola v rozhodnom období štatutárnym zástupcom žalovaného zapísaným vo výpise z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedeného Obvodným úradom Bratislava , odborom všeobecnej vnútornej správy. Súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní a dospel k záveru, že žalobca vo veci nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žalobného návrhu z dôvodu, že nie je vlastníkom bytu v bytovom dome postavenom na Z.. Vlastníčkou bytu je jeho manželka. Táto skutočnosť ani medzi účastníkmi konania sporná nebola. Žalobcovi teda nesvedčí právo prehlasovaného vlastníka bytu domáhať sa ochrany práv v zmysle ustanovenia podľa ktorého iba prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. Súd dodáva, že žalobca návrh súdu doručil po uplynutí obidvoch prekluzívnych lehôt, uznesenie č. 7 bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov dňa 26.9.2011 a návrh súdu doručil dňa 5.6.2012. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). 8. Súd návrh žalobcu zamietol predovšetkým pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní avšak vzhľadom na jeho námietku, že sa nároku môže domáhať v zmysle ustanovenia súd skúmal, či žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na učení neplatnosti predmetného uznesenia špecifikovaného v petite žalobného návrhu ( aj keď predmetné unesenie nemožno definovať ako právny úkon v zmysle ustanovenia ). 9. Okresný súd sa zaoberal aj procesnou prípustnosťou určovacej žaloby v zmysle ustanovenia / a zisťoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu, aj keď súd má za to, že žalobca vo veci nie aktívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko po vznesení námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalovaného počas konania žalobca uviedol, že nároku sa domáha podľa ustanovenia . Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je základnou podmienkou prípustnosti meritórneho prejednania určovacej žaloby a dôkazné bremeno v tomto zaťažuje žalobcu. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je /pozitívne určenie/ alebo tu nie je /negatívne určenie/, pokiaľ má žalobca na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že je ho právne postavenia je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný iba vtedy ,ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ohrozenie alebo neistota právneho postavenia žalobcu znamená, že buď musí ísť u neho o právny vzťah/ právo/ už existujúce alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Určovací návrh je teda prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, a preto jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. Naliehavý právny záujem na určení však môže byť daný i v prípade, keby bolo možné žalovať na plnenie, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa tak do budúcnosti prípadným ďalším sporom o plnenie alebo ak žalobou na určenie možno riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. 10. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel jednoznačne k záveru, že žalobca nemá a ani nepreukázal naliehavý právny záujem, v čase vyhlásenia rozsudku, na určení neplatnosti uznesenia č. 7 zo stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.9.2011 vo veci odvolania a menovania štatutárneho orgánu SVB Lafranconi. Kladné rozhodnutie súdu o návrhu žalobcua by nebolo spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivejšie právne postavenie, nakoľko výhradne vlastníci bytov a nebytových priestorov majú mandát na výkon práva zvoliť si štatutárneho zástupcu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov a mandát podieľať sa na výkone správy bytového domu ( ). Súd do výkonu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže zasiahnuť len v rámci ustanovenia , avšak len za predpokladu, že žalobca by bol aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby a za predpokladu, že by preukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného uznesenia, a preto návrh žalobcu na požadované určenie zamietol. 11. O náhrade trov konania s rozhodol podľa s ustanovenia v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní, pretože žalovaný mal v konaní plný úspech súd mu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v sume 267,01 eur, ako trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. , v znení neskorších predpisov. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, pri preskúmaní veci bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ods. l, ods. 2, , ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 13. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej aj ), ktorým bol zrušený v znení neskorších predpisov, . Podľa , , , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 14. V danom prípade odvolacie konanie začalo za účinnosti , ktorý bol zrušený ku dňu 30.6.2016. V zmysle bol odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Rovnakým spôsobom upravuje rozsah preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu aj v a . Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca a preto na základe jeho odvolania a dôvodov, ako bolo uvedené vyššie, skúmal odvolací súd správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. 15. Okresný súd skúmal splnenie predpokladov pre žalobcom navrhované určenie, že uznesenie č.7 zo stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB Lafranconi konaného dňa 26.9.2011 vo veci odvolania žalobcu z funkcie predsedu žalovaného SVB Lafranconi a menovania štatutárneho orgánu SVB Lafranconi pani F. O. je v rozpore s právom, teda neplatné. Vychádzal zo záveru, že žalobcovi vo veci nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žalobného návrhu z dôvodu, že nie je vlastníkom bytu v bytovom dome postavenom na Z. T. U. L. Q. XX, XXX XX B.. Vlastníčkou bytu je jeho manželka. Táto skutočnosť ani medzi stranami sporná nebola. Žalobcovi teda nesvedčí právo prehlasovaného vlastníka bytu domáhať sa ochrany práv v zmysle ustanovenia , podľa ktorého iba prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). 16. Okresný súd návrh žalobcu zamietol predovšetkým pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní avšak vzhľadom na jeho námietku, že sa nároku môže domáhať v zmysle ustanovenia súd skúmal, či navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na učení neplatnosti predmetného uznesenia špecifikovaného v petite žalobného návrhu. Okresný súd sa zaoberal procesnou prípustnosťou určovacej žaloby v zmysle ustanovenia / a zisťoval existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa. 17. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je základnou podmienkou prípustnosti meritórneho prejednania určovacej žaloby a dôkazné bremeno v tomto zaťažuje žalobcu. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je /pozitívne určenie/ alebo tu nie je /negatívne určenie/, pokiaľ má žalobca na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právne postavenia je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný iba vtedy ,ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ohrozenie alebo neistota právneho postavenia žalobcu znamená, že buď musí ísť u neho o právny vzťah/ právo/ už existujúce alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Určovací návrh je teda prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, a preto jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. 18. Naliehavý právny záujem na určení však môže byť daný i v prípade, keby bolo možné žalovať na plnenie, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa tak do budúcnosti prípadným ďalším sporom o plnenie alebo ak žalobou na určenie možno riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel jednoznačne k záveru, že žalobca nemá a ani nepreukázal naliehavý právny záujem, v čase vyhlásenia rozsudku, na určení neplatnosti uznesenia č. 7 zo stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.9.2011 vo veci odvolania a menovania štatutárneho orgánu SVB Lafranconi. 19. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom okresného súdu, pokiaľ ide o nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu a aj pokiaľ ide o súdom zistený nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu s tým, že kladné rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu by nebolo spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivejšie právne postavenie, nakoľko výhradne vlastníci bytov a nebytových priestorov majú mandát na výkon práva zvoliť si štatutárneho zástupcu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov a mandát podieľať sa na výkone správy bytového domu ( ). Súd do výkonu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže zasiahnuť len v rámci ustanovenia , avšak len za predpokladu, že žalobca by bol aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby a za predpokladu, že by preukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného uznesenia. 20. Okresný súd správne ustálil, že návrh žalobcu neobstojí vzhľadom na vyššie prezentované právne závery konajúceho súdu, pretože rozhodnutím súdu nie je možné vytvoriť pevný právny základ pre budúce právne vzťahy medzi účastníkmi konania, nakoľko nie je možné privodiť žalobcovi nárok, na zvolenie jeho osoby do funkcie štatutárneho zástupcu žalovaného. 21. Predpokladom uplatnenia návrhu na určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je, a o určenie o aký právny vzťah ide, je osvedčenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa ustanovenia . Otázka existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je otázkou procesnej prístupnosti určovacej žaloby. Preto sa súd, skôr ako sa zaoberal meritom vo veci samej, musel zaoberať a ustáliť, či žalobca v tomto konaní dostatočným spôsobom preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je daný tým, že bez požadovaného určenia by bolo právne postavenie žalobcov neisté a pozitívnym rozhodnutím vo veci by sa ich právne postavenie zmenilo. 22. Ustanoveniu v súčasnosti zodpovedá ustanovenie . Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.

23. Súd prvej inštancie vo veci rozhodoval za účinnosti a tak naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení posudzoval podľa 24. V zmysle <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252380'&ucin-k-dni='30.12.9999'> návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

25. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby ( ), musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodným (správne zvoleným) procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. 26. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. 27. Naliehavý právny záujem, ak jeho existencia je podmienkou pre uplatnenie určovacej žaloby, musí žalobca preukázať (ak nevyplýva z osobitného predpisu), čo znamená aj to, že musí uviesť skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na jeho preukázanie navrhnúť aj dôkazy. 28. Nová právna úprava v (účinná od 01. 07. 2016), ktorú je potrebné v zmysle aplikovať aj na konania začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia účinnosti , ak nie je v uvedené inak (napr. v ust. ), oproti pôvodnej právnej úprave v rozlišuje žaloby na určenie práva ( ) a žaloby na určenie právnej skutočnosti ( ). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Táto úprava však nebola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účinná a odvolací súd posudzoval úkony strán sporu ( ), ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, podľa účinkov a podmienok uvedených v v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. 29. Súd prvej inštancie otázku naliehavého právneho záujmu riešil ešte za účinnosti tak, že vyslovil, že naliehavý právny záujem nie je daný. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ). 30. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ustanovenie , s dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; odvolatelia ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

31. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa a potvrdil vo výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu a aj vo výroku, ktorým zamietol jeho návrh na prerušenie konania, keď k tomu neboli splnené procesné podmienky, ako správne konštatoval okresný súd. 32. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s a pretože žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. . O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).