Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-161-2018.pdf
PDF · 103.24 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/161/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej vo veci žalobkyne: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: N. Q., nar. X. U. XXXX, trvalo bytom O.-D., časť obce O. s.č. XX, o zaplatenie 3.962,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 12. júna 2018 č. k. 19Csp/16/2016-153, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu a v časti náhrady trov prvoinštančného konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie v časti o zaplatenie sumy 810 eur zastavil, II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol, III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a/ a b/ ZoSÚ (zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy); § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a ods. 9, ods. 9, § 54 ods. 1, § 565 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy); § 140 ods. 2, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 2, § 180 a § 294 CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov). Vecne dôvodil, že žalobkyňa (pôvodne Poštová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.8.2016 voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 3.962,22 eur spolu s príslušenstvom, titulom riadneho nesplácania úveru poskytnutého žalovanému Poštovou bankou, a. s. na základe úverovej zmluvy zo dňa 19.12.2012 č. 1400664812, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť úver v splátkach, dostal sa však do omeškania, v dôsledku čoho bol v zmysle obchodných podmienok vyzvaný na predčasné splatenie úveru s príslušenstvom. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania (listinami) dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Poštová banka, a.s.) a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení O. z. Súčasne sa tento právny vzťah spravuje aj ustanoveniami ZoSÚ. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.000 eur a tento sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 98,85 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu zmluvy o úvere nevyplývala dohoda o možnosti veriteľa pre nezaplatenie niektorej splátky žiadať zaplatenie celej pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 565 O. z. Ustanovenie bodu 6.2 obchodných podmienok, v zmysle ktorého, ak klient je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, súd prvej inštancie nepovažoval za individuálne dojednané. Uvedené ustanovenie bolo súčasťou všeobecných zmluvných dojednaní, pričom zmluvu mohol spotrebiteľ buď ako celok prijať,
alebo ako celok odmietnuť. Vzhľadom na uvedené nebola dohodnutá možnosť veriteľa pre nezaplatenie niektorej splátky žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Navyše v ust. § 53 ods. 9 O. z. sa spresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach, ktoré taktiež v tomto prípade splnené neboli (z obsahu spisu nevyplýva, že by právna predchodkyňa žalobkyne upozornila žalovaného na to, že mieni vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, keď žalobkyňa síce predložila upomienku zo dňa 11.2.2014, avšak nepreukázala jej zaslanie, resp. doručenie žalovanému, a teda neuniesla dôkazné bremeno). S poukazom na skutkovo odôvodnenú žalobu zosplatnením úveru, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Dodal, že týmto nie je dotknuté právo žalobkyne domáhať sa zaplatenia jednotlivých dlžných splátok, pokiaľ sa stali splatnými, avšak takáto žaloba by bola založená na iných skutkových tvrdeniach, teda bola by o inom skutku. Podstatná zmena rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe sa považuje za zmenu žaloby, pričom zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 810 eur z dôvodu späťvzatia žaloby (podaniami žalobkyne z 13.11.2017 a 7.2.2018) zastavil. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, vecne dôvodil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému priznania nároku na zaplatenie sumy 3.962,22 eur s príslušenstvom (spolu vo výške 6.152,48 eur). Zastavenie konania zavinil žalovaný tým, že čiastočnú úhradu vykonal v priebehu konania (to predstavuje 13,17% žalovanej sumy), čo nemožno pričítať na ťarchu žalobkyne, a v zamietajúcej časti (čo predstavuje 86,83% žalovanej sumy) bol úspešný žalovaný, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,66% (86,83% - 13,17%). Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie mu ich náhradu nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku zjavne len v časti zvyškovo zamietajúcej žalobu podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, alternatívne navrhla zmenu rozsudku vyhovením žalobe. Dôvodila, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, nakoľko je názoru, že neboli splnené procesné podmienky; súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že nie je zrejmé (s poukazom na ods. 31 napadnutého rozsudku), na základe akých skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ako jeden z predpokladov úspechu v sporovom konaní. Žalobkyňa zaslala súdu všetky relevantné doklady potrebné k riadnemu a spravodlivému rozhodnutiu. Právna predchodkyňa žalobkyne zasielala upozornenie (upomienku) bežnou (obyčajnou) poštou bez podacieho hárku. Zákon nijakým spôsobom neupravuje, akým spôsobom sa má predmetné upozornenie zasielať, pričom ani neupravuje povinnosť preukázať, že bolo predmetné upozornenie žalovanému doručené. Zosplatnenie úveru vo svojej podstate znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností vyhlásila žalobkyňa úver za predčasne splatný, a to v súlade s obchodnými podmienkami. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 33 Odo/1630/2005 súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť aj určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz. Splatnosť celej pohľadávky (strata výhody splátok) nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku, príp. či podá na súde žalobu na plnenie. V danom prípade nedošlo k zániku zmluvy odstúpením, naopak, zmluva je naďalej platná a účinná, ale žalovaný svojím konaním, resp. nekonaním, stratil výhodu splátok, na základe čoho si žalobkyňa uplatňuje svoje práva na súde. Navyše vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, tzn. v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Do pozornosti odvolaciemu súdu dala žalobkyňa vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako i nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.2.2018 (týkajúci sa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý v zmysle nálezu nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie
v danej veci považuje za nepreskúmateľné, arbitrárne. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia v danom prípade sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Poukázala na diskriminačný prístup súdu. Ďalej sa odvolateľka zaoberala aplikáciou ustanovení O. z. na plynutie premlčacej doby. Súčasne dodala, že ust. § 52 ods. 2 O. z. sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 1.4.2015. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obch. z. (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Žalovaný uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore o nepreukázaní zosplatnenia úveru právnou predchodkyne žalobkyne, v dôsledku čoho žalobu zamietol majúc za to, že zaplatenia jednotlivých dlžných splátok sa môže žalobkyňa domáhať v inom konaní, avšak takáto žaloba by bola založená na iných skutkových tvrdeniach, teda bola by o inom skutku (pričom podstatná zmena rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe sa považuje za zmenu žaloby, pričom zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ).
6. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania (strany sporu) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49). Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom). Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok v časti zvyškovo zamietajúcej žalobu je arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený. Nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď na jednej strane konštatoval, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť len preto, že bola odôvodnená zosplatnením úveru a podľa názoru súdu prvej inštancie k platnému zosplatneniu úveru nedošlo a na druhej strane dodal, že tým nie je dotknuté právo žalobkyne domáhať sa zaplatenia jednotlivých dlžných splátok, avšak takáto žaloba by bola založená na iných skutkových tvrdeniach, teda je o inom skutku, pričom dodal, že zmena žaloby nie je prípustná (§ 294 CSP). Z odôvodenia rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť, čo mal súd na mysli pod pojmom „skutok“. Nie je teda zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe žalobu zamietnuť, keď argumentoval nejasným pojmom o rôznych „skutkoch“, ktorý bližšie žiadnym spôsobom nevysvetlil. Definíciu uvedeného pojmu O. z., CSP neobsahujú a ani tejto pojem nepoužívajú. Súčasne treba zdôrazniť, že k zmene žaloby ani nedošlo. Odvolací súd dodáva, že je vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Nad rámec uvedeného treba doplniť, že ak sa žalobkyňa domáha zaplatenia zostatku úveru a súd prvej inštancie považuje zosplatnenie za neplatné (pričom splatnosť jednotlivých splátok vyplýva aj zo samotnej úverovej zmluvy) a teda dospeje k záveru, že k zmene splatnosti nedošlo, posúdi nárok žalobkyne na základe takto zisteného skutkového stavu (za predpokladu, že budú splnené všetky procesné podmienky, ako i podmienka vecnej legitimácie). Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia by mal nielen vysvetliť, prečo určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného ustanovenia vyložiť, a to predovšetkým v tom zmysle, aby bol stranami pochopený. Súd prvej inštancie pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých skutočností vychádzal. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 CSP. Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda náležitú argumentáciu, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Uvedeným procesným postupom a rozsudkom súd prvej inštancie znemožnil najmä odvolateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom, a preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvod, ktorý viedol k zrušeniu rozhodnutia, nebolo potrebné, aby sa odvolací súd zaoberal ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní. Napriek uvedenému sa dodáva, že námietka odvolateľky vo vzťahu k premlčaniu bola nedôvodná, pretože súd prvej inštancie premlčanie v danej veci vôbec neposudzoval.
K námietke odvolateľky pokiaľ ide o aplikáciu § 52 ods. 2 O. z. (Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia O. z., aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva; § 52 ods. 2 tretia veta O. z.) odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, z 28. mája 2015 sp. zn. 8MCdo 13/2014 a z 26. novembra 2015 sp. zn. 4MCdo 17/2014).
7. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť dôkazy a posúdiť uplatnený nárok žalobkyne. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.
8. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
9. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)