Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_10Co-182-2019.pdf
PDF · 90.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/182/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. W., nar. XX. Y. XXXX, bytom W. XXX/XX, F., o zaplatenie 4.864,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 29. januára 2019 č. k. 19Csp/32/2018-101, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo len “O. z.“), § 1 ods. 1, 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.3.2018 voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 4.864,42 eur s príslušenstvom titulom riadneho nesplácania úveru poskytnutého žalovanému žalobkyňou na základe úverovej zmluvy zo dňa 2.3.2016 č. 0000000000288473, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť úver (5.700 eur) v splátkach, dostal sa však do omeškania, v dôsledku čoho bol v zmysle obchodných podmienok žalovaný vyzvaný na predčasné splatenie úveru s príslušenstvom. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania (listinami, výsluchom žalovaného) dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a súčasne sa tento právny vzťah spravuje aj ustanoveniami ZoSÚ. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.700 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po 89,28 eur. Žalovaný uhradil len čiastku 1.842,06 eur. Upozornením zo dňa 15.12.2017 žalobkyňa vyzvala žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok úveru a zároveň ho upozornila, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní žalobkyňa svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka (požiada žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky). Výzvou na predčasné splatenie úveru z 19.2.2018 žalobkyňa oznámila žalovanému predčasné zosplatnenie celého úveru a požiadala žalovaného o uhradenie celého dlhu vo výške 5.103,98 eur s príslušenstvom najneskôr do 1.3.2018 (sestra žalovaného predmetnú výzvu prevzala dňa 22.2.2018). Súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu úverovej zmluvy však nevyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dohodnutá možnosť veriteľa pre nezaplatenie niektorej splátky žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Pokiaľ ide o obchodné podmienky, ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a na ktoré žalobkyňa odkazovala pri predčasnom zosplatnení úveru, tieto neboli žalovaným
podpísané. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Navyše dodal, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa upozornila žalovaného na to, že mieni vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, keď žalobkyňa síce predložila opakované upozornenie zo dňa 15.12.2017, avšak nepreukázala, že by predmetné upozornenie zaslala žalovanému, resp. nedoložila doručenku preukazujúcu prevzatie predmetného upozornenia žalovaným. Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobkyne uloženej jej kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa je neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pretože v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka tento úkon odporuje zákonu. S poukazom na uvedené súd žalobu žalobkyne, ktorá žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že žalobkyňa úver zosplatnila (výzvou na predčasné splatenie úveru z 19.2.2018) a žalovaný svoj zosplatnený dlh neuhradil, zamietol. Tým nie je dotknuté právo žalobkyne domáhať sa zaplatenia jednotlivých dlžných splátok, pokiaľ sa stali splatnými, avšak takáto žaloba by bola založená na iných skutkových tvrdeniach, teda je o inom skutku. V zmysle § 140 ods. 2 CSP sa však podstatná zmena rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe považuje za zmenu žaloby, pričom zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalovaného v konaní v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe. Dôvodila, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil). Úverová zmluva v bode 1.1. uvádza, že podmienky úverového vzťahu sú aj v obchodných podmienkach a všeobecných obchodných podmienkach, pričom tieto tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na zmluve. Samotné použitie formulára nemôže automaticky znamenať, že spotrebiteľ sa s jeho obsahom neoboznámil alebo s jeho obsahom nesúhlasil, keď súhlas s údajmi a dohodami uvedenými v predtlači osobne potvrdil svojim podpisom. Poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/37/2018, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/190/2018 a sp. zn. 5Co/241/2018, odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka k nálezu zo dňa 24.10.2013 sp. zn. I. ÚS 547/2012. Dohodnutie možnosti predčasného zosplatnenia v obchodných podmienkach nemá žiadny vplyv na platnosť takejto dohody a možnosť využitia tohto práva žalobkyňou. K záveru súdu, že žalobkyňa nepreukázala tvrdenie, že upozornila žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť uviedla, že sa jedná o sporové konanie. Nemožno opomenúť, že v súlade s prejednacou zásadou je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, a to aj v spotrebiteľských sporoch, iný postup súdu je v rozpore s právom strany na spravodlivý proces. Žalobkyňa tvrdila, že upomienka bola žalovanému doručená, pričom uvedené tvrdenie nebolo žalovaným spochybnené. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/6/2018, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/25/2017, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/317/2017.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore o nepreukázaní splnenia podmienok na zosplatnenie úveru žalobkyňou, v dôsledku čoho žalobu zamietol majúc za to, že zaplatenia jednotlivých dlžných splátok sa môže žalobkyňa domáhať v inom konaní,
avšak takáto žaloba by bola založená na iných skutkových tvrdeniach, teda bola by o inom skutku (pričom podstatná zmena rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe sa považuje za zmenu žaloby, pričom zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ).
6. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
7. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
8. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok je nepreskúmateľný. Nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď na jednej strane konštatoval, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť len preto, že bola odôvodnená zosplatnením úveru a podľa názoru súdu prvej inštancie k platnému zosplatneniu úveru nedošlo a na druhej strane dodal, že tým nie je dotknuté právo žalobkyne domáhať sa zaplatenia jednotlivých dlžných splátok, avšak takáto žaloba by bola založená na iných skutkových tvrdeniach, teda je o inom skutku, pričom dodal, že zmena žaloby nie je prípustná (§ 294 CSP). Z odôvodenia rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť, čo mal súd na mysli pod pojmom „skutok“. Nie je teda zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe žalobu zamietnuť, keď argumentoval nejasným pojmom o rôznych „skutkoch“, ktorý bližšie žiadnym spôsobom nevysvetlil. Definíciu uvedeného pojmu O. z., CSP neobsahujú a ani tento pojem nepoužívajú. Súčasne treba zdôrazniť, že k zmene žaloby ani nedošlo. Odvolací súd dodáva, že je vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. júla 2019 sp. zn. 10Co/161/2018).
10. Nad rámec uvedeného treba doplniť, že ak sa žalobkyňa domáha zaplatenia zostatku úveru a súd prvej inštancie považuje zosplatnenie za neplatné (pričom splatnosť jednotlivých splátok vyplýva aj zo samotnej úverovej zmluvy) a teda dospeje k záveru, že k zmene splatnosti nedošlo, bolo potrebné posúdiť nárok žalobkyne na základe takto zisteného skutkového stavu.
11. Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia by mal nielen vysvetliť, prečo určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného predpisu vyložiť a to predovšetkým v tom zmysle, aby bol stranami pochopený. Súd prvej inštancie pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých skutočností vychádzal.
12. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 CSP. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda náležitú argumentáciu, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Odvolateľke bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať
závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.
13. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvod, ktorý viedol k zrušeniu rozhodnutia nebolo potrebné, aby sa odvolací súd zaoberal ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní.
14. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť dôkazy a posúdiť uplatnený nárok žalobkyne. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdi a rozhodne.
15. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
16. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.
17. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
18. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.