Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/6/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobkyne: G.. S. K., J.. XX. XX. XXXX, Y. Š.D. X, XXX XX K., štátny občan SR, v konaní zastúpená JUDr. Ambrózom Motykom, Nám. SNP 7, Stropkov, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, zastúpený RR Legal Corp., s.r.o., advokátska kancelária, Humenské nám. 4, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 756,71 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. XXCsp/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.10.2017, jednohlasne takto

rozhodol:

Ruší rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. 10. 2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 756,71 EUR. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 12. 8. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.

3. Žalovaný jej poskytol bezúčelový úver vo výške 960 EUR. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 22,38 % a poplatok za garantovanú službu vo výške 192,96 EUR. Celková suma, ktorú mala zaplatiť žalovanému, predstavovala sumu 1.291,20 EUR. Zároveň došlo k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mala zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok, odmenu vo výške 494,70 EUR, spolu teda mala za sumu 960 EUR zaplatiť 1.785,60 EUR. Žalovanému uhradila sumu 1.716,71 EUR. Uviedla, že vzhľadom k tom, že ide o spotrebiteľský úver, zmluva mala obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva musí obsahovať náležitosti písm. f) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru inak sa poskytnutý úver, podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uviedla, že čo sa týka termínu konečnej splatnosti úveru, formulácia týždenných splátok, podľa jej názoru, nespĺňa požiadavku vyjadrenú v zákone. Z predmetnej zmluvy nebolo zrejmé, kedy nastáva konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ako to vyplýva z ustanovenia § 9 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.. Mala za to, že sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Bezdôvodné obohatenie žalovaný uplatnila vo výške rozdielu medzi svojimi platbami, 1.716,71 EUR a výškou úveru 960 EUR, teda sumu 756,71 EUR. Uviedla, že o tom, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci apríl 2016, kedy sa na neho obrátila so žiadosťou o poradenstvo ohľadom zmlúv žalovaného, tam ju informovali o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v prípade, že neobsahujú náležitostí, je v zmysle zákona bezúročná a bez poplatkov.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 8. 12. 2016 a uviedol, že bol uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - zmluva jednoznačne uvádza, že úver „sa poskytuje na dobu 60 týždňov“ a termín konečnej splatnosti je „siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“ (rozumej zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Z uvedeného je zrejmé, že adhézne zmluvy o spotrebiteľskom úvere používané žalovaným obsahujú tak dĺžku úverového vzťahu, ako aj presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ak si spotrebiteľ bude plniť svoje povinnosti presne podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. nevyžaduje uvedenie dátumu, ale vyžaduje len uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. V slovenskom jazyku pritom nie sú pojmy „termín“ a „dátum“ synonymami. Pojem „termín“ vymedzuje čas, v ktorom treba niečo splniť. Pojem „dátum“ však vymedzuje konkrétny časový údaj v podobe deň, mesiac, rok. Súčasne žalovaný považuje dôvod uvádzaný žalobkyňou za bagateľný, ktorý z hľadiska vôle zmluvných strán ako dôvod pre bezodplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže obstáť. V súvislosti s prípadnou možnou snahou žalobkyne uviedol, že je nedôvodné stotožňovať dva rozdielne pojmy, používané dokonca v rovnakom právnom predpise.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vyslovil námietku premlčania k uplatnenému nároku súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal otázkou či návrh žalobkyne nie je premlčaný.

6. Aplikujúc ustanovenia § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, 3 všetko Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa keď sa postihnutý dozvedel, že plní bez právneho dôvodu a komu plnil. Mal za to, že bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol vzniká a objektívna doba na premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu plnenia.

7. V tejto právnej veci žalobkyňa odvodzuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do úrokov a poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe týchto ustanovení označil úverovú zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú.

8. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu sa podľa súdu prvej inštancie vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto sa na jeho úkor obohatil - získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Skutočná vedomosť oprávneného o tom, že sa na jeho úkor získal majetkový prospech a v akej výške, predstavuje vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Žalobkyňa tvrdila, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela od združenia (obsahom prehlásenia sú však vyjadrenia, že bola informovaná o zákonných ustanoveniach a o rozhodnutiach súdov, ktoré sú taktiež okrem iného síce anonymizované, ale verejnosti prístupné). Pri použití argumentácie žalobkyne by bolo podľa okresného súdu možné posúvať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v podstate aj o niekoľko rokov a začiatok plynutia mala plne v rukách sama žalobkyňa, založenom len na tom, kedy sa rozhodne navštíviť sídlo združenia, prípadne, kedy by sa rozhodla, že sa začne zaujímať z hľadiska právneho posúdenia o to, či úver preplatila.

9. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela od združenia, k tomuto tvrdeniu s prihliadnutím na ustanovenie § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. (alebo ust. § 15 zák. č. 400/2015) nemožno podľa súdu prvej inštancie priznať právnu relevanciu. O prípadných v dôvodoch, prečo je zmluva bezúročná bezpoplatková vzhľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti právnych predpisov, mala žalobkyňa podľa ustanovenia § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere. Rovnako mala vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy o tom, kto je veriteľom zo zmluvy a o tom, komu a kedy jednotlivé splátky úveru spláca. Žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie od združenia získala iba vedomosť o právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením sa rozhodujúcich skutkových okolností pre účely zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia (právny zástupca vo veci ani nenavrhol vypočuť samotnú žalobkyňu pre dôslednejšie preukázanie ním tvrdených skutočností). Vyššie uvedené podľa súdu prvej inštancie znamená, že mala vedomosť o skutkových okolnostiach a samotné

oboznámenie s právnym posúdením nemalo vplyv na subjektívnu lehotu. Na základe týchto skutočností okresný súd uzatvára, že subjektívna lehota na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia začala plynúť zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti a pretože žalobkyňa už dňa 3. 4. 2014 zaplatila sumu 960 EUR (teda vrátila istinu 960 EUR) a nasledujúcou splátkou 14. 4. 2014 už začala plniť titulom bezdôvodného obohatenia, subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr dňa 3. 4. 2016, žaloba bola podaná dňa 24. 10. 2016.

10. Vzhľadom na túto skutočnosť, že súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku premlčania pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, posudzovanie dĺžky objektívnej premlčacej doby a ani samotného nároku už podľa súdu prvej inštancie nebolo právne relevantné.

11. Súčasná právna úprava však podľa súdu prvej inštancie nevytvára takzvanú osobitnú kategóriu posudzovania začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, prípadne povinnosť prezumovať úmysel dodávateľa a ignorovať subjektívnu premlčaciu dobu, o čom svedčí aj nejednotnosť v rozhodovaní jednotlivých súdov a súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. XXCo/XXXX/ XXXX - „V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j., keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného“. Z hľadiska plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva správnosť záveru súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, je potrebné z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka minimálne vychádzať zo dňa, kedy žalobkyňa poukázala žalovanému ako veriteľovi, poslednú splátku úveru. Navyše za situácie, že predmetnú zmluvu o úvere, ktorú uzavrela so žalovaným dňa 1. 3. 2011 (podpísala), jej táto skutočnosť, že má zaplatiť sumu istiny (200 EUR) zvýšenú o odplatu (160 EUR), ďalej že zmluva neobsahuje údaj o RPMN a údaj o úroku, bola známa už v čase podpisu, t. j. uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Ospravedlnenie, že žalobkyňa nemá právnické vzdelanie a v čase podpisu zmluvy nevedela o tom, že zmluva musí obsahovať údaj o RPMN a údaj o úroku, je podľa súdu prvej inštancie zavádzajúce a neopodstatnené, nakoľko už na prvý pohľad a aj laikovi musí byť zrejmé neúmerné navýšenie žalovaným poskytnutého úveru.

12. Podľa KS v Nitre sp. zn. XCo/XXX/XXXX - V danom prípade teda nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobkyňa pri riadnej starostlivosti musela alebo mohla dozvedieť, že na jej úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedela. V danom prípade tak pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, v prospech koho k obohateniu došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1 vychádzať zo dňa (dní), kedy žalobkyňa splatila žalovanému úver, z ktorého požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia pozostávajúce zo splatených úrokov a poplatkov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalobkyňa skutočne vedela o prípadnej neplatnosti zmluvy o úvere v časti poplatkov úrokov a o tom, že sa bezdôvodne obohacuje žalovaný. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že k bezdôvodnému obohatenie došlo dňom 14. 2. 2007, ktorým dňom žalobkyňa splatila predmetný úver. Následne z toho vyplýva, že subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula dňom 14. 2. 2009. Žalobkyňa si uplatnila svoj nárok žalobou podanou na súd dňa 17. 2. 2014, teda po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval prvostupňový rozsudok vo výroku za vecne správny. Námietku žalobkyne popísanú v odvolaní a týkajúcu sa toho, že premlčacia doba je v tomto prípade až 10 ročná z dôvodu, že ide o úmyselné konanie žalovaného, odvolací súd neakceptoval. Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila, že na strane žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, bola povinná na preukázanie tohto jej tvrdenia označiť alebo doložiť relevantné dôkaz. Uvedené úmyselné konanie žalovaného však žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie ničím nepreukázala, čím neuniesla dôkazné bremeno tohto je tvrdenia. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozsudok vo veci samej i vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 tak, že plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

14. Proti rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.) a právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1 (nesprávne právne posúdenie veci) a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Poukázal na to, že závery súdu prvej inštancie o premlčaní nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní sú nesprávne, pretože žalobca nemá právnické, ani ekonomické vzdelanie a ako priemerný spotrebiteľ nemal ani tušenie o tom, že existuje dôvod, pre ktorý je nevyhnutné považovať celkové náklady spotrebiteľského úveru za neplatné. Žalobca ako spotrebiteľ uzatváral so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere v dobrej viere a dôvodne očakával, že tento ako profesionál na finančnom trhu koná so znalosťou možného a dovoleného, čo by zodpovedalo jeho poctivému prístupu v podnikaní. O tom, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože výška nákladov úveru je objektívne neobhájiteľná sa skutočne dozvedel až od združenia HOOS v septembri 2016, ako to vyplýva z čestného prehlásenia združenia HOOS, ktoré je súčasťou súdneho spisu. Nesprávny je záver súdu o uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, pretože súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo v konaní žalovaného nevidel ani len nepriamy úmysel získať bezdôvodné obohatenie, napriek podrobnej právnej argumentácii žalobcu vo vyjadrení z 30.06.2017. Podľa žalobcu súd nemal ambíciu vykonať súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok. Ak by mal platiť prezentovaný záver súdu, potom by súdy nemohli vykonávať súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok, pretože tieto sú ex lege (§ 53 ods. 5 postihnuté absolútnou neplatnosťou. Administratívny poplatok predstavuje 60,11 % zo sumy poskytnutého úveru, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť (a teda aj absolútnu neplatnosť) nie len z dôvodu neurčitosti v otázke jeho obsahu (§ 37 ods. 1 , ale je celkom rozhodne neprijateľný aj pre jeho zjavne úžernú výšku podľa generálnej klauzuly stanovenej v § 53 ods. 1 OZ. Žalobca namietal, že súd mal súdnej kontrole neprijateľnej zmluvnej podmienky podrobiť nielen administratívny poplatok, ale taktiež celkové náklady, teda administratívny poplatok plus úroky vo výške 15 % p.a.. Súd sa dostatočne nevyrovnal s námietkami žalobcu ohľade uvedenia RPMN priamo v zmluve, prípadne s námietkami nepredstaviteľnej výšky RPMN v prípade, ak takéto alternatívne uvedenie RPMN by považoval za postačujúce. Súd sa nevenoval námietke žalobcu, že RPMN v konkrétnom úverovom vzťahu nebolo riadne v zmluve uvedené, preto úver je bezúročný a bezpoplatkový. Je nevyhnutné považovať zmluvnú podmienku o celkových nákladoch za neprijateľnú a absolútne neplatnú.

15. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.10.2017 uznesením nepripustil zmenu žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorú žalobkyňa navrhla podaním zo dňa 29.6.2017. Takýmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie podľa tvrdenia žalobkyne jej znemožnil realizáciu jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Zistenie skutočnosti, či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľnú podmienku mala zásadný vplyv aj na posúdenie vznesenej námietky premlčania žalovanou stranou.

16. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je totiž v podstatných okolnostiach, teda najmä v otázke posúdenia premlčania nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní nepreskúmateľné, pričom nepreskúmateľnosť rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

19. V prejednávanej veci je nesporné, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 960 eur s celkovými nákladmi vo výške 756,71 eur.

20. Súd prvej inštancie ako prejudiciálnu otázku riešil námietku premlčania žalovaného vznesenú vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne.

21. Nesprávne a nepreskúmateľné sú však závery súdu prvej inštancie týkajúce sa premlčania nárokov uplatňovaných žalobkyňou v tomto konaní. V tejto súvislosti treba dať do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.

22. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti zjednocujúce stanovisko občiankoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove k výkladu ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v otázke či čas, kedy sa oprávnená osoba dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia zahŕňa aj stav, kedy sa oprávnená osoba mala alebo mohla dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia a dôvodu, že má poznať právo. Z právnej vety zjednocujúceho stanoviska oboch kolégií Krajského súdu v Prešove vyplýva, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Vyžaduje sa skutočná, nie predpokladaná vedomosť oprávneného o skutkových okolnostiach zakladajúcich bezdôvodné obohatenie a ktoré sú predpokladom uplatnenia práva na súde. Čas, kedy spotrebiteľ plní je významný na účely objektívnej premlčacej doby (od kedy k bezdôvodnému obohateniu „došlo“) a nemožno ho podľa tohto zjednocujúceho stanoviska spájať a so začiatkom subjektívnej premlčacej doby len s poukazom na povinnosť poznať právo. Každý, teda aj spotrebiteľ je povinný poznať právo, no žiaden spotrebiteľ nemá povinnosť vedieť právo aj aplikovať. Tvrdenie spotrebiteľa o skutočnosti, na základe ktorej sa dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia však aj spotrebiteľ musí preukázať a súd v súvislosti s tým musí umožniť dodávateľovi použiť jeho procesné prostriedky.

23. Podobne česká judikatúra (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.9.2009, sp. zn. 25Cdo/3306/2007) upriamuje pozornosť na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny moment, keď oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo plnené je neplatný. Z hľadiska premlčania nároku zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti právneho úkonu sú rozhodujúcimi informáciami v zmysle uvedeného skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon (zmluva) je neplatný a informácie o osobe, ktorej možno pripočítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu (zmluvy).

24. Práve preto (vychádzajúc z uvedených právnych názorov judikatúry i literatúry) možno upriamiť pozornosť súdu prvej inštancie na to, že ide o subjektívnu lehotu, ktorá ma takýto názov preto, že pri zvažovaní začiatku jej plynutia treba vždy počítať aj so subjektívnym faktorom, teda s možnosťami a konkrétnymi okolnosťami viažúcimi sa na toho, kto si práva v tejto lehote uplatňuje, tak ako to vyplýva z uplatnených nárokov.

25. Podporne v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 8.3.2017 sp. zn. XXCo/XX/XXXX, podľa ktorého za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa o potrebnej skutočnosti dozvedieť už skôr. To znamená, že nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť kedy sa žalobca pri riadnej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia ale je rozhodujúce kedy sa o tejto skutočnosti skutočne dozvedel. V danej veci podľa Krajského súdu v Trnave treba uzavrieť, že žalobca sa mohol relevantným spôsobom o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť najneskôr z napadnutého rozsudku, v ktorom bol vyslovený právny názor neplatnosti úverovej zmluvy a zároveň tiež i to kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, t. j. žalovaná, ktorá tým prijala plnenie od žalobcu nie zo zmluvného vzťahu (úverovej zmluvy) ale bez právneho dôvodu. Odvolací súd pritom nevylúčil, že žalobca sa mohol neplatnosti úverovej zmluvy a tým o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť i skôr z iných

obdobných súdnych konaní vedených žalobcom voči iným dlžníkom v rámci posudzovania jeho nároku z obdobných úverových zmlúv ale uvedené v konaní preukázané nebolo.

26. Zhodne aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí vo veci vedenej pod sp. zn. XXCo/ XX/XXXX uzavrel, že okresný súd správne zdôraznil, že rozhoduje skutočná nepredpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nijako nepreukázal, prečo sa podľa jeho názoru žalobkyňa v momente úhrady poslednej splátke resp. v ten istý deň ako poslednú splátku uhradila mala dozvedieť (dozvedela) o tom, že sa na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohatil. Žalobkyňa až vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedla skutočnosť, na ktorú poukazuje aj v odvolaní, že o tom, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil sa dozvedela až pri prvej porade s advokátom, ktorému udelila plnú moc na zastupovanie v tomto konaní.

27. Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí vydanom pod sp. zn. XCo/XXX/XXXX konštatoval, že okresný súd správne a v súlade s ustanovenou judikatúrou uzavrel, že pri hodnotení počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby bolo nevyhnutne vychádzať z reálneho momentu kedy sa mala žalobkyňa dozvedieť o tom, že sa žalovaný na jeho úkor obohatil. V tejto otázke už zaujali stanovisko slovenské súdy vo viacerých rozhodnutiach, od ktorých nebol dôvod sa akokoľvek odchýliť (napríklad Najvyšší súd SR v rozhodnutí XCdo/XXX/XXXX, Ústavný súd SR v rozhodnutí F.. Ú. XXX/XXXX).

28. Právne významným je aj rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR vo veci XXOdo/XXX/XXXX zo dňa 27.3.2007, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že „Z hlediska posouzení počátku běhu dvouleté subjektivní promlčecí doby podle § 107 odst. 1 obč. zák. je tedy rozhodný okamžik, kdy se oprávněný v konkrétním případě skutečně dozví o tom, že došlo na jeho úkor k získání bezdůvodného obohacení a kdo je získal. Jinak řečeno, pro začátek běhu subjektivní promlčecí doby k uplatnění práva na vydání bezdůvodného obohacení se vyžaduje skutečná (prokázaná) a nikoli jen předpokládaná vědomost oprávněného. K tomu dochází tehdy, kdy oprávněný zjistí takové skutkové okolnosti, které mu umožní uplatnit jeho právo žalobou u soudu. V případě bezdůvodného obohacení získaného plněním z neplatné smlouvy (§ 457 obč. zák.) je pak rozhodující subjektivní moment, kdy oprávněný zjistí takové okolnosti, z nichž lze dovodit, že smlouva, z níž bylo plněno, je neplatná“.

29. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nijako nereagoval na predmetnú judikatúru ako aj na rozhodnutie, na ktoré poukazovala žalobkyňa v tomto konaní spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie , čo je zároveň dôvodom na zrušenie tohto rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a vrátenie veci na ďalšie konanie.

30. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, vychádzať z toho, že nároky uplatňované žalobkyňou v tomto konaní nie sú premlčané, posúdiť okolnosť, či skutočne v predmetnej veci ide o úver, ktorý by mal byť kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov a v závislosti od toho vyvodiť k tomu závery v rovine posúdenia nárokov uplatňovaných žalobkyňou v tomto konaní. Taktiež sa súd prvej inštancie vyporiada aj s otázkou uvedenia znenia eventuálne zistených neprijateľných zmluvných podmienok v prejednávanej veci vo výroku rozhodnutia, a to bez ohľadu na to, že nedošlo k pripusteniu zmeny žaloby v tomto konaní, pretože o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhoduje súd aj bez návrhu.

31. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .