Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-260-2019.pdf
PDF · 82.94 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/260/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: L. B., nar. XX. F. XXXX, bytom G. XXXX/ X, U., o zaplatenie 506,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 14. januára 2019 č. k. 3C/350/2013-100 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 25. februára 2019 č. k. 3C/350/2013-114, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súčasne sa občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 261 ods. 6 písm. d/, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 5 a 8, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 a 2, § 559 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, 5, § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“). Vecne dôvodil uzavretou zmluvou o úvere medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 25.1.2010, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 863,37 eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne je na daný vzťah potrebné aplikovať i ustanovenia ZoSÚ. Zmluva bola uzavretá platne, obsahuje všetky náležitosti v zmysle ZoSÚ. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k platnému zosplatneniu úveru. Žalobkyňa ako veriteľ síce dohodla so žalovanou v úverovej zmluve, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania a v bode 13 zmluvných dojednaní je uvedené právo veriteľa v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru zosplatniť úver, žalobkyňa však súdu nepreukázala žiadnym dôkazom, že došlo k zosplatneniu úveru práve ku dňu 7.11.2010. Súdu síce predložila listinu oznámenie o zosplatnení zo 6.10.2010, ale toto oznámenie neobsahuje samotný údaj o zosplatnení, ale len oznámenie o omeškaní s úhradou splátok č. 6, 7, 8 a upozornenie, že ak sa žalovaná dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako 3 mesiace a uplynie lehota 15 od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Uvedenú listinu súd prvej inštancie podľa obsahu posúdil ako výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a nie ako oznámenie o zosplatnení úveru k 7.11.2010. Súd prvej inštancie dodal, že zmluvné podmienky, do ktorých bolo včlenené právo veriteľa zosplatniť úver, boli vopred pripravené
žalobkyňou na predtlačenom formulári, ktorý bol písaný drobným písmom, čo mohlo spôsobiť, že takto formulované právo veriteľa zosplatniť úver uniklo pozornosti žalovanej, pričom žalovaná mohla zmluvu buď ako celok prijať alebo odmietnuť. Žalobkyňa nepreukázala, že jej vzniklo právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a že došlo k zosplatneniu úveru k 7.11.2010. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalovanej zohľadniac i zavinenie žalobkyne na zastavení konania v časti. Rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (do 30.6.2016) odôvodnil § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Závery a právne posúdenie súdu sú nesprávne a v rozpore s Občianskym zákonníkom ako aj skutočnosťami plynúcimi z dokazovania. Podľa platnej právnej úpravy, rovnako aj súdnej praxe, pre rozhodovanie súdu je podstatný a rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Vzhľadom na preukázané skutočnosti a to počet splátok, ich splatnosť nie je dôvod, aby bolo sporné, že v čase vyhlásenia rozsudku bola suma 506,81 eur jednoznačne splatným nárokom a teda posudzovanie, kedy došlo k zosplatneniu a či bolo preukázané, bolo pre rozhodovanie súdu čo do sumy 506,81 eur právne nevýznamné. Význam by táto otázka mohla mať len pre posúdenie úroku z omeškania. Rozhodnutie je vecne nesprávne.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore o nepreukázaní zosplatnenia úveru žalobkyňou, preto žalobu zamietol.
6. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
7. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
8. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok je nepreskúmateľný. Nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď konštatoval, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko podľa jeho názoru nebolo preukázané platné zosplatnenie úveru, pričom z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že konečná splatnosť úveru (t. j. bez ohľadu na zosplatenie) bola 24.1.2013. Je totiž vecou súdu, aby zistený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá (porov. napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. júla 2019 sp. zn. 10Co/161/2018). Ak sa žalobkyňa domáha zaplatenia zostatku úveru a súd prvej inštancie považuje zosplatnenie za neplatné a teda dospeje k záveru, že k zmene splatnosti nedošlo, bolo potrebné posúdiť nárok žalobkyne na základe takto zisteného skutkového stavu.
10. Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia by mal nielen vysvetliť, prečo určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného predpisu vyložiť a to predovšetkým v tom zmysle, aby bol stranami pochopený. Súd prvej inštancie pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých skutočností vychádzal.
11. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 CSP. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda náležitú argumentáciu, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Odvolateľke bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.
12. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane dopĺňacieho rozsudku) zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný názorom odvolacieho súdu, na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť dôkazy a posúdiť uplatnený nárok žalobkyne. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdi a rozhodne.
14. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
15. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.
16. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
17. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.