Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: STAR-CAR s.r.o., Seňa 118, 040 58 Seňa, IČO: 45 699 968, zastúp. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 264,30 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 264,30 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 61,29 EUR od 22.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 203,01 EUR od 01.11.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 01.02.2019 v upomínacom konaní žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 264,30 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 61,29 EUR od 22.08.2018 do zaplatenia a zo sumy 203,01 EUR od 01.11.2018 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že dňa 25.04.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôso-bená škoda na motorovom vozidle A. T., N.: C., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej, pani I. K., bytom K. X, C. (ďalej aj len ako „poškodená“). Predmetnú škodovú udalosť (nehodu) spôsobil vodič motorového vozidla pán B. J. A. N.: C., (ďalej aj len „vinník nehody“). Vinník nehody mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval pod číslom 9565797150. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla A. T.T., N.: C. v dôsledku poistnej udalosti č. 9565797150, si poškodená dala svoje motorové vozidlo opraviť do servisu STAR-CAR s.r.o., so sídlom Seňa 118, 040 58 Seňa, IČO: 45 699 968, t.j. k žalobcovi. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 268,24 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2018160028. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.08.2018 oznámené, že dňa 06.08.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565797150 a bola mu predložená rekapitulácia výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku predmetnej poistnej udalosti predstavovala sumu 268,24 EUR. Suma uznaná žalovaným však bola iba vo výške 206,95 EUR. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie, je rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou, priznané podľa Audatex, pričom celková nepriznaná suma je 61,29 EUR.

Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra za opravu vozidla č. 2018160028 bola vystavená na sumu 268,24 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou predstavuje 61,29 EUR. Spolu bolo priznaných 206,95 EUR, teda poistné plnenie predstavovalo 206,95 EUR. Neuznaná suma 61,29 EUR bola vlastníkom motorového vozidla A. T., N.: C., t.j. pani I. K., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 18.12.2018. 2A.Dňa 12.06.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. U., N.: C., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: A. A., bytom K. G. XX, XXX XX C.. Táto škodová udalosť bola riadne vlastníkom motorového vozidla, t.j. poškodeným a zároveň poisteným, riadne ohlásená u žalovaného, t.j. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poškodený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9565948289. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si p. A. (ďalej len ako „poistený“) dal svoje poškodené motorové vozidlo Š. U., N.: C., opraviť v servise STAR-CAR s.r.o., so sídlom Seňa 118, 040 58 Seňa, IČO: 45 699 968, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 702,05 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č.2018160036. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 18.10.2018 oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565948289, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku predmetnej poistnej udalosti predstavovala 702,05 EUR. Suma uhradená žalovaným, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 66 EUR, však bola iba vo výške 433,04 EUR. Celková neuhradená suma po odpočítaní spoluúčasti, predstavuje 203,01 EUR. Táto neuznaná suma 203,01 EUR bola vlastníkom motorového vozidla Š. U., N.: C., A. A., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 29.10.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „...priznaná práca NH 23 EUR s DPH, lak mat. 100% konšt.“ Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 702,05 EUR. Neprimerane bola účtovaná práca+lakovanie, pričom rozdiel predstavuje 203,01 EUR. Spolu bolo priznaných 499,04 EUR. Od tejto sumy 499,04 EUR bola odpočítaná spoluúčasť vo výške 66,00 EUR. Poistné plnenie teda predstavuje 433,04 EUR. 2B.Vo vzťahu k poistnej udalosti č. 9565797150 žalobca uviedol, že podľa neho skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poukázal na ust. a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s tým, že poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, resp. žalobca, na ktorého poškodený postúpil pohľadávku, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Poukázal aj na ust. a a mal za to, že skutočnou škodou v zmysle ustanovenia je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 21. decembra 2009: „Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného ....“ Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. V zmysle právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. 2C.Vo vzťahu k poistnej udalosti č. 9565948289 žalobca uviedol, že servis (žalobca) pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej, resp. poistnej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. Žalovaný krátil poistné plnenie na nákladoch na lakovací materiál, k čomu uviedol, že servis, (žalobca) pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. Servis postupoval pri lakovaní podľa postupu výrobcu v súlade s presným odtieňom MV (poškodené MV malo čiernu perleť DE BEER), ktorý je určený špecifickým číslom - kódom farby, nachádzajúcim sa na MV, pričom tento postup (určený

výrobcom) mal vplyv na technológiu opravy a množstvo lakovacieho materiálu či lakovacie práce. Žalovaný krátil aj náklady na prácu, pričom priznaná cena za normohodinu podľa žalovaného je len vo výške 25 EUR/hod s DPH. Náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú s priznaním časových noriem udávaných výrobcom, pričom hodinová sadzba účtovaná servisom (vrátane DPH) neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu alebo podobnú (Kia Cee´d) značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenník mechanických/elektrikárskych a karosárskych/lakovníckych prác v košickom regióne: a) v servise AUTO GABRIEL, Prešovská cesta 73, Košice je ich cena 30 EUR/ 33 EUR (bez DPH), b) v servise Kia/MOTOR - CAR Košice s.r.o., Dopravná 5, Košice je ich cena 26,22 EUR (s DPH), c) v servise MORIS Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice je ich cena 25 EUR/33 EUR (bez DPH). Servis si za cenu práce na normohodinu určil sumu 25,00 EUR bez DPH, čo je cena porovnateľná, resp. výhodnejšia než ostatné, vyššie uvedené, ceny v regióne, preto nepovažoval za dôvodné, krátenie poistného plnenia čo do ceny za normohodinu práce. Podľa praxe a usmernení EÚ (napr. Oznámenie Komisie - Doplňujúce usmernenia o vertikálnych obmedzeniach v dohodách o predaji a opravách motorových vozidiel a o distribúcii náhradných dielov pre motorové vozidlá), ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: KE179JS, postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodnou udalosťou. 2D.Na základe uvedeného, žalobca si uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9565797150 vo výške 61,29 EUR s príslušenstvom a z poistnej udalosti č. 9565948289 vo výške 203,01 EUR s príslušenstvom. Zároveň, ak žalovaný podá odpor, navrhol, aby predložil likvidačné spisy, z ktorých bude zrejmé, ako vykonával šetrenie predmetných poistných udalostí. Úroky z omeškania uplatnil v zmysle , . Poukázal aj na ust. prvú vetu . Žalovaný listom zo dňa 07.08.2018 oznámil, že dňa 06.08.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565797150. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 61,29 EUR od 22.08.2018 do zaplatenia. Žalovaný listom zo dňa 18.10.2018 oznámil, že dňa 16.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565948289. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 203,01 EUR od 01.11.2018 do zaplatenia.

3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 08.02.2019 v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz sp. zn. .

4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia (ďalej len ,“), s výnimkou , ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Tvrdil, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu predmetných škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. , podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR podľa žalovaného vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodení predstavovali subjekty, ktorí boli dlžníkmi žalobcu. Uvedené potvrdzujú a preukazujú práve žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) faktúry, v zmysle ktorých subjektom zaviazaným na plnenie boli práve poškodení. V zmysle ustanovenia v aktuálnom znení (ďalej len „“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodení (poistení) predstavovali dlžníkov žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poistených (poškodených) na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poistených (poškodených), ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poistenými (poškodenými) ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmlúv o postúpení pohľadávok medzi poistenými (poškodenými) ako postupcami a žalobcom ako postupníkom, týkajúcu sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmlúv o postúpení pohľadávok bolo postúpenie pohľadávok zo strany poškodených, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poisteným (poškodeným) ako dlžníkom (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takéto právne úkony podľa ustanovenia za absolútne neplatné. Zároveň vo vzťahu k uzatvoreným zmluvám o postúpení pohľadávok poukázal aj na skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predložených zmluvách o postúpení pohľadávky je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určených a vymedzených, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúcich) pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotných zmlúv, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Uviedol, že uvedením predmetných skutočností (t.j. špecifikácia pohľadávky a predmetu) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcov. Poukázal aj na skutočnosť, že samotné predmety zmlúv o postúpení pohľadávok je potrebné považovať za rozporuplné, nejasné a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikované. Z predmetu zrealizovaných postúpení pritom vyplýva, že poistení ako postupcovia postupujú pohľadávku, ktorú majú voči žalovanému, pričom tieto pohľadávky majú predstavovať sumy, ktoré vznikli ako krátenie fakturovaných súm, a to v zmysle faktúr vystavených zo strany žalobcu voči poškodeným. Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodení postupujú svoje pohľadávky, pričom z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade, absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov - t. j. zmlúv o postúpení pohľadávok. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia k nároku poukázal na oznámenia o poistnom plnení, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistných plnení. Poškodení ako aj žalobca sa teda z oznámení preukázateľne dozvedeli z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, čo napokon žalobca aj sám v žalobnom návrhu potvrdzuje. Žalovaný

tiež namietal uplatňovaný úrok z omeškania. Poukázal na ustanovenia , najmä na ods. 6, 7 a 8. Uviedol, že povinnosti podľa zákona o PZP si splnil, nakoľko poskytol poškodeným plnenie v lehote 3 mesiacov od oznámenia/dátum hlásenia škodových udalostí, a zároveň uviedol, z akých dôvodov bola uplatnená výška plnenia krátená. To, že žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. . Vzhľadom na vyššie uvedené mal za dostatočne preukázané, že likvidácia škodových udalostí bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami a mal za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5.Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje krátenú časť poistného plnenia, ktorú si uplatnil poistený na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným a zároveň, predmetom sporu je aj nárok na náhradu škody vo forme poistného plnenia, na ktorú má nárok poškodený titulom povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré má uzavreté vinník nehody, ktoré postúpili na žalobcu zmluvou o postúpení časti pohľadávky. Žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodov „rozdielu medzi faktúrou a kalkuláciou“ s odvolaním sa na skutočnosť, že poistné plnenie bolo priznané podľa kalkulácie Audatex. Svoj postup ani v ním podanom odpore žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, len uviedol, že „uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné“ no neuvádza žiadne skutočnosti a nepredkladá žiadne dôkazy, z ktorých tento svoj záver vyvodzuje. 5A.Vo vzťahu k poistnej udalosti č. 9565948289 (poistený a poškodený T.. A. A.) poukázal na ust. až 3 . Uviedol, že podľa ustanovenia , poistné plnenie možno znížiť iba pri vedomom porušení povinností uvedených v odsekoch 1 a 2, ktoré majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, zároveň dojednania v poistných podmienkach nesmú odporovať danému ustanoveniu. Z uvedeného je zrejmé, že k naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: a) vedomé porušenie povinností - jedná sa o také porušenie povinnosti, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že ju vzhľadom na okolnosti prípadu mohol splniť. Či išlo o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ, t.j. žalovaný. b) podstatný vplyv - porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov. Nestačí preukázať, že medzi porušením povinnosti a poistnou udalosťou existuje príčinná súvislosť, je potrebné preukázať, že táto príčinná súvislosť mala podstatný vplyv. c) vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. d) medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť. Ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného, o subjektívny názor, že cena práce normohodiny je len vo výške 23 EUR s DPH. Z uvedeného je zrejmé, že konaním žalobcu resp. jeho právneho predchodcu, nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností a naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia , ktoré by tak odôvodňovalo postup žalovaného, t.j. krátenie poistného plnenia. Na podporu svojej argumentácie poukázal na judikatúru: „Při posuzování rozsahu snížení pojistného plnění je proto třeba vždy důsledně vycházet z toho, že zvětšení rozsahu následků pojistné události musí být v příčinné souvislosti s porušením povinností pojištěného vyplývajících z ust. a obč. zák.“ (NS ČR, sp. zn. ) 5B.Vo vzťahu k poistnej udalosti č. 9565797150 (poškodená I. K.) poukázal na ust. , a a ust. . Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Poškodení dostatočne preukázali výšku škody, predložili faktúry za opravu poškodených motorových vozidiel, ktoré obsahovali všetky potrebné údaje, no napriek tomu im bolo poistné plnenie krátene, čo je v rozpore so zákonom. Konanie a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa

len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Vzhľadom na to, že sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenú v peniazoch) potrebných na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Z podstaty poistenia vyplýva, že stačí ak poškodený predloží kalkuláciu opravy (nemusí byt výslovne faktúra a reálna oprava motorového vozidla), a to je už dôkaz o škode a jej vyčíslení, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou. Poisťovňa má nahrádzať vzniknutú škodu, nakoľko to je účelom a zmyslom poistenia. V danom prípade však bolo rovno predložená faktúra za opravu, ktorá reflektovala všetky vzniknuté poškodenia a potrebu navrátenia poškodeného vozidla do stavu pred poistnými udalosťami, t.j. faktúry ktoré individualizovali a konkretizovali výšku škody. Žalovaný len tvrdí a napáda žalobcu, avšak zákonnosť svojho postupu nepreukázal. Zároveň dal do pozornosti súdu, že v obdobnej skutkovo - právnej veci už existuje početná judikatúra. Nepochybne účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania je taký postup, aby sa poškodenému, resp. žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. V predmetnom prípade je potrebné uplatniť zásadu plnej občianskoprávnej reparácie spôsobenej škody, ktorá spočíva v tom, že zodpovedný subjekt bude povinný celú spôsobenú škodu poškodenému plne nahradiť, a to buď formou náhrady v peniazoch (tzv. relutárna náhrada) alebo formou uvedenia v predošlý stav (tzv. naturálna náhrada - restitutio in integrum). Jedná sa o nastolenie tzv. “vyrovnávacej spravodlivosti“. Žalovaný nemôže krátiť poistné plnenie svojvoľne, na základe svojej subjektívnej vôle a názoru, ale svoje konanie musí riadne preukázať a zdôvodniť. Je zrejmé, že daným konaním - neodôvodneným, nedôvodným krátením poistného plnenia samotný žalovaný popiera zmysel a účel poistenia. 5C.Žalovaný vo svojom odpore namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a to z dôvodu neplatnosti Zmlúv o postúpení časti pohľadávky, nakoľko podľa právneho názoru žalovaného je poistený a poškodený zo škodovej resp. poistnej udalostí dlžníkom žalobcu. Žalovaný v podanom odpore prezentuje poškodeného a poisteného ako dlžníkov žalobcu, čo odôvodňuje tým, že títo neuhradili pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), ktorú v neuhradenej a krátenej časti postúpili Zmluvou o postúpení časti pohľadávky na žalobcu, k čomu uvádzame nasledovné. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje nárok na poistné plnenie od žalovaného, nárok na náhradu škody vo forme poistného plnenia. Poukázal na ust. . Mal za to, že nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej, resp. poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovni finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, kedy žalovaný časť poistného plnenia už poškodenému a poistenému, resp. žalobcovi poukázal, kedy skutočnosť, že poškodení pohľadávku - faktúru „nikdy neuhradili“ nepovažoval za rozporuplnú, resp. takú, ktorá by zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie poistného plnenia. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona taktiež nevyplýva, že by právo na poistné plnenie alebo na náhradu škody vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Mal za to, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodený a poistený sú dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, a ktorý zároveň popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Námietka neplatnosti Zmluvy o postúpení v obdobných skutkovo

- právnych veciach už bola v minulosti riešená odvolacím súdom, ktorý sa s daným vysporiadal a to v Rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , v ktorom sa uvádza: „Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o platnosti zmlúv o postúpení pohľadávky, pretože sú vyhotovené v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky.....Keďže zmluvy o postúpení pohľadávok majú zákonom stanovené náležitosti, žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Odvolacia námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná....“ Aj podľa Rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , kde boli žalovanou stranou aplikované obdobné námietky súd vo svojom rozhodnutí uviedol: „Odvolací súd zistil z obsahu zmluvy o postúpení časti pohľadávky, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou,

že táto zmluva bola uzatvorená v písomnej forme dňa 20.1.2016 medzi postupcom ... a postupníkom

- žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení časti pohľadávky bolo: „Postupca prehlasuje, že mal voči dlžníkovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance group, so sídlom: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zapísaná v OR OS Bratislava 1, oddiel: Sa, vložka č. 3345/B, pohľadávku v celkovej výške 3.170,58 eur. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 8012415832, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Š. U. Q. C., N.Z.: O., P. Z.: XXXX. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 22015123 a z časti, vo výške 1.962,26 eur priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh (po odpočítaní spoluúčasti vo výške 218,05 eur) vo výške 990,29 eur je do dnešného dňa neuhradený. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 990,29 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou spoločnosťou KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Pohľadávka sa postupuje bezodplatne. Príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky, súdny poplatok a trovy konania.“ Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že takto špecifikovaný predmet zmluvy o postúpení časti pohľadávky vo výške 990,29 eur je právny úkon nejasný, neurčitý a z toho dôvodu neplatný. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, čo predstavuje postupovaná pohľadávka 990,29 eur, že ide o časť neuhradenej pohľadávky zo strany žalovaného z poistnej udalosti č. 8012415832, pri ktorej došlo k poškodeniu konkrétneho motorového vozidla špecifikovaného priamo v zmluve o postúpení pohľadávky. Preto nie je pochybnosť o tom aká zmluva, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávky vznikla. ..... Je na rozhodnutí postupníka, či uplatní voči dlžníkovi celú postúpenú pohľadávku, alebo len jej časť, prípadne nebude predmetnú pohľadávku vymáhať. Preto výška pohľadávky uplatnená v súdnom konaní, ktorá je nižšia ako postupovaná pohľadávka neznamená neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Z toho dôvodu odvolací súd nepovažoval námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka na vymáhanie predmetnej pohľadávky za dôvodnú.“ Zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaný považuje za absolútne neplatné a to s dovolaním sa na . V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Na podporu tejto argumentácie poukázal na judikatúru v súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv a ich výkladom: „Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok sú pohľadávky, ktoré musia byť individualizované takým spôsobom, ktorý ich dostatočne identifikuje a súčasne vylučuje ich zámenu s inými pohľadávkami, ktorých veriteľom síce rovnako môže byť postupca, avšak tieto nemajú byť zmluvou postúpené na postupníka. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom postúpenej pohľadávky. V okolnostiach prípadu je podľa záveru ústavného súdu vylúčené nazerať na vec spôsobom, ako učinil krajský súd v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku. Racionálne uvažovanie totiž nemôže viesť k záveru, že za situácie, keď postupca (správca), postupník (sťažovateľka) a súčasne dlžník (žalovaná) nemajú žiadnu pochybnosť o tom, aké pohľadávky, z akého právneho dôvodu a v akej výške boli predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, do týchto právnych vzťahov vstúpi krajský súd, ktorý prednesie svoju vlastnú predstavu o tom, či je zmluva v jej predmete dostatočne určitá. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015) „Pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. ). Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou.“ (uznesenie NS SR, sp.zn. ) „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s

ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.” (nález ÚS SR, sp.zn. -29) „Pri výklade právnych úkonov je nepísaným právnym pravidlom tiež predpoklad, podľa ktorého žiaden normotvorca nezamýšľa dať ním tvorenému aktu neurčité, absurdné alebo nerozumné, a tým vlastne aj neplatné (čo aj čiastočne) dôsledky. A výklad zmluvy vedie z pohľadu strán touto zmluvou viazaných k absurdným výsledkom, treba sa im vyhnúť inou aplikáciou príslušných ustanovení. Súd by sa preto mal pri výklade zmluvy vyhnúť hlavne takému výkladu, ktorý je pochybný, hlavne s ohľadom na problematické dôsledky, ku ktorým vedie.“ (nález ÚS SR, sp.zn. -25) Na základe uvedeného, považujeme predmetné tvrdenia žalovaného, ako aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu, za irelevantné. 5D.Žalobca tvrdil, že žalovaný vo svojom odpore žiadnym relevantným spôsobom nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, nakoľko len popiera skutkové tvrdenia žalobcu, no vlastné dôkazy ohľadne skutkových tvrdení už do konania nepredkladá. Poukázal na ust. a a uviedol, že koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť riadne preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalovaný v podanom odpore uvádza, že „uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný“, no nepredkladá už dôkazy na ním tvrdené skutočnosti. Žalovaný v ním podanom odpore uviedol aj, že „žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistných plnení“ pričom dané tvrdenie sa nezakladá na pravde. Žalovaný odôvodnil krátenie poistného plnenia pri PU č. 9565797150, poškodená K. len uvedením, že „rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou, priznané podľa kalkulácie Audatex.“ Takéto zdôvodnenie absolútne nie je ani riadne a ani dostatočné. Ako poškodený resp. žalobca mohol vedieť v čom spočíva „rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou“? Kalkulácia Audatex v žiadnom prípade nepredstavuje záväzný podklad pre určenie výšky poistného plnenia, ale má byť len akousi pomôckou. Zároveň dal do pozornosti súdu, ale aj žalovaného, že kalkulácia žalovaného nepredstavuje pre poškodeného záväzný dokument, nakoľko vzťah žalovaného a poškodeného sa neriadi žiadnou zmluvou, ktorá by mohla takéto skutočnosti obmedzovať, ale výlučne a . Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. 5E.Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa náležitosti žaloby uviedol, že na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na poistné plnenie a nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom. Podľa komentára k C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“ Žalobca tvrdil, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa si splnil. Škodová udalosť, resp. škodové udalosti sú v žalobe špecifikovane dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými škodovými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k škodovým udalostiam, aké motorové vozidla boli v ich dôsledku poškodené, aj pod akým číslom dané škodové udalosti žalovaný zaregistroval.

5F.Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania žalobca uviedol, že ide o úroky z omeš-kania v súlade s . Poukázal na ust. prvú vetu a uviedol, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, o čom zaslal žalobcovi, resp. jeho právnym predchodcom oznámenia, pričom však neposkytol plnú náhradu škody resp. poistného plnenia, čím sa dostal do omeškania. Poukázal tiež na ust. , . Predmetom konania je aj nárok na poistné plnenie plynúce poistenému na základe zmluvy o havarijnom poistení, uzavretej so žalovaným a teda vzťahovanie aj na tento nárok je vylúčené. Ustanovenie hovorí o nesplnení nemajetkovej povinnosti, pričom však ust. a 797 hovoria o neposkytnutí poistného plnenia (aj ak ide o poistné plnenie vo forme náhrady škody), čo je predmetom tohto konania. Zároveň je však otázne aj ako žalovaný vykonával šetrenie poistných udalostí, nakoľko ním poskytnuté oznámenie o poistnom plnení nie sú preskúmateľné, preto žiadal o predloženie likvidačných spisov, z ktorých bude zrejmé, ako vykonával šetrenie predmetných poistných udalostí. 5G.Navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle . Z oznámenia o poistnom plnení je zrejmé, že šetrenie vykonávalo Centrum likvidácie Košice, ktoré má sídlo v Košiciach, na Mäsiarskej ulici č. 11, pričom táto oblasť spadá do rozhodovacej právomoci pre Okresný súd Košice I, preto navrhol aby bolo predmetné konanie prejednané na Okresnom súde Košice I. Všetky dokumenty žalobca predkladal priamo tejto organizačnej zložke a komunikoval s jej zamestnancami a predmetná organizačná zložka vykonávala priamo šetrenie. Žalobca má možnosť voľby medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom daným na výber podľa . Na podporu založenia miestnej príslušnosti, ako to navrhol vyššie, uviedol, že v obdobných prípadoch už existuje početná judikatúra. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. : „Organizačnou zložkou pre účely ustanovenia sa rozumie nielen odštepný závod, resp. iná organizačná zložka právnickej osoby zapísaná v obchodnom registri, ale aj prevádzka, pobočka, obchodné zastúpenie a iné zložky právnickej osoby, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou. Tieto si právnická osoba zriaďuje najmä za účelom priblíženia svojich služieb zákazníkom. Pre určenie, či je daná miestna príslušnosť súdu na výber v zmysle treba najmä skúmať, či sa spor týka tejto zložky, t.j. či práva, ktoré si žalobca v spore uplatňuje alebo ochranu ktorých žiada, vyplývajú priamo zo vzťahu s touto organizačnou zložkou.“ Taktiež poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 27.04.2017, sp. zn. zo dňa 08.08.2017 a sp. zn. zo dňa 10.01.2017.

6.Podaním zo dňa 09.09.2019 právny zástupca žalovaného žiadal vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v termíne pojednávania, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t.j., aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania) o ospravedlnenie neúčasti žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu na pojednávaní vytýčenom dňa 10.09.2019. Uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7.Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 10.09.2019 navrhla, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko tento neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas, ani vážnymi okolnosťami.

8.Súd mal za to, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaný bol poučený súdom v predvolaní na pojednávanie o tom, že ak sa nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 09.09.2019 žiadal ospravedlniť neúčasť žalovaného a svoju neúčasť na pojednávaní dňa 10.09.2019 z dôvodov uvedených v bode 6. odôvodnenia tohto rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas. Dôvody ospravedlnenia uvedené právnym zástupcom žalovaného nespĺňajú podmienku podľa , že ide o ospravedlnenie vážnymi okolnosťami. Zásada hospodárnosti, ani pracovná zaneprázdnenosť bez ďalšieho nie sú vážnymi okolnosťami v zmysle ust. . V zmysle na rozdiel od , sa neprihliada pri splnení podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie na to, či žalovaný bol pasívny alebo nie. V podstate ide akoby o „sankciu“ nedostavenia a neospravedlnenia sa vážnymi okolnosťami. Hoci zákon taxatívne nevymenováva, čo je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní, resp. čo je možné

považovať za vážnu okolnosť neúčasti na pojednávaní, je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca v možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existenciu takejto vážnej okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný, resp. jeho právny zástupca. Obdobný právny názor je vyjadrený aj v uzneseniach Krajského súdu v Žiline sp. zn. a sp. zn. .

9.V zmysle súd nemá povinnosť oznámiť žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi, že jeho ospravedlnenie neakceptuje.

10.Podľa ust. : (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

11.Podľa ust. : (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

12.Podľa ust. : (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

13.Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14.Podľa ust. : (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

15.Podľa ust. : (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16.Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

17.Podľa ust. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

18.Podľa ust. poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

19.Podľa ust. pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.

20.Podľa ust. povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

21.Podľa ust. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

22.Podľa ust. poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede () bolo určené nižšie poistné.

23.Podľa ust. poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

24.Podľa ust. z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

25.Podľa ust. poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

26.Podľa ust. : (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu. (6) Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.

27.Podľa ust. : (1) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu; na tento účel je poisťovateľ povinný zabezpečiť, aby potvrdenie o poistení zodpovednosti obsahovalo ochranný prvok. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví náležitosti potvrdenia o poistení zodpovednosti. Poisťovateľ je povinný zabezpečiť evidenciu o vydaných potvrdeniach o poistení zodpovednosti. (2) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na požiadanie. (3) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznamovať kancelárii údaje o vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti a o poistných zmluvách, ktoré uzavrel vrátane údajov podľa a . Poistník je povinný poskytovať poisťovateľovi údaje podľa a a ich zmeny. Poisťovateľ je povinný overiť si údaje o motorovom vozidle evidované kanceláriou. (4) Poisťovateľ je povinný do 15 dní po zániku poistenia zodpovednosti vydať poistníkovi doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti. Ak poistník nesplnil povinnosť podľa , nie je poisťovateľ povinný do splnenia tejto povinnosti vrátiť poistné podľa odseku 11. (5) Poisťovateľ bez zbytočného odkladu ustanoví poistenému na základe jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu 15) v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť

poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a) (9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (§ 15a). (10) Ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného predpisu 15b) alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, 15c) alebo mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti. (11) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk. (12) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia. (13) Poisťovateľ je povinný poistníkovi písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia a) výšku poistného podľa § 8 na nasledujúce poistné obdobie, b) dátum skončenia poistného obdobia, c) termín, do ktorého je možné podať výpoveď príslušnej poistnej zmluvy podľa osobitného predpisu. 15ca)

28.Podľa ust. : (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21) (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)

29.Podľa ust. : (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

30.Podľa ust. nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31.Podľa ust. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

32.Podľa ust. odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

33.Podľa ust. ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o samostatné spoločenstvo podľa , rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý z nich.

34.Podľa ust. : (1) Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa , môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. (2) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. (3) Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

35.S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd mal za to, že boli splnené podmienky ustanovené v a nasl. , a preto rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

36.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37.Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

38.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia ( ).

Odvolanie možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.