Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/200/2013

Potvrdené rozhodnutím 6Cob/1/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: Mgr. Miroslav Fúra, nar. 27.5.1963, bytom Jarná 1165/16, Košice - Staré Mesto, vo veci jeho predchádzajúcej podnikateľskej činnosti pod obchodným menom Miroslav Fúra EKOS, miesto podnikania SNP 77, 044 42 Rozhanovce, IČO: 14350271, zastúpeného JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s. r. o., so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324, proti žalovanému: DÚHA, a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 690 360, zastúpenému AK Čobirka s. r. o., so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 640 325, o zaplatenie 52.226,89 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Cb/200/2013-227 z 12.9.2019, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Miroslav Fúra, Jarná 16, 040 01 Košice vo veci jeho predchádzajúcej podnikateľskej činnosti pod obchodným názvom Miroslav Fúra Ekos IČO: 14 350 271 miesto podnikania Jarná 16, 040 01 Košice, zastúpeného JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA, Advokát s. r. o., so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice proti žalovanému: DÚHA, a. s., so sídlom Čapajevova 29, 080 01 Prešov, IČO: 31 690 360, zastúpenému Mgr. Viliamom Čobirkom, advokátom so sídlom Čapajevova 29, 080 01 Prešov, o zaplatenie 52.226,89 eura s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 52.226,89 eura s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 11.12.2009 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.10.2010 domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 52.226,89 eura s 9 % úrokmi z omeškania od 11.12.2009 do zaplatenia z dôvodu, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil prijatím plnenia na základe rozhodnutia, ktoré bolo v neskoršom konaní zrušené a o ktorého vrátenie požiadal žalovaného listom zo dňa 10.12.2009.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a vzniesol námietku premlčania, v ktorej pôvodne poukazoval na ustanovenia o premlčaní podľa , ale túto v záverečnom stanovisku upravil tak, že nárok je premlčaný aj podľa ustanovení , lebo žalobca v čase, keď vstupoval do obnovy konania, bol si vedomý toho, že sa môže jednať o takýto nárok. Správanie žalobcu a jeho právneho zástupcu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu označil ako podvod.

3. Rozsudkom zo dňa 11.4.2016 č.k. -143 súd rozhodol tak, že žalobu zamietol, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „riešil niekoľko právnych otázok s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný nepopieral vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu a vzniesol iba námietku premlčania. Nezbavovalo to však súd povinnosti, aby preskúmal, či v danom prípade sa o bezdôvodné obohatenie jednalo, z akého právneho dôvodu vzniklo, v akej výške a s akými prípadnými následkami pre účastníkov a či a v akej výške a z akých dôvodov prípadne došlo k premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd po detailnom preštudovaní spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zistil, že predmetom žaloby bol záväzok vo výške 2.724.237,- Sk, ale na pojednávaní bol uzavretý zmier na sumu 1.224.237,- Sk, pričom ako vyplýva z výpisov z účtov z Poštovej banky, v ten istý deň o 8.53 hod. bola poukázaná

na účet žalovaného z účtu Miroslava Fúru, Jarná 16, KE, suma 134.744,30 Sk s variabilným symbolom končiacim s číslom 308 a o 8.57 hod. suma 365.255,70 Sk rovnako s variabilným symbolom končiacim s číslom 308. Pojednávanie ako je zrejmé bolo skončené o 9.15 hod., a tak v čase, kedy bol uzavretý predmetný zmier, predmetná pohľadávka predstavovala v skutočnosti sumu nižšiu práve aj o tieto platby. Súd konštatoval, že po schválení predmetného zmieru účastníkov žalobca poskytol žalovanému plnenie len vo výške 73.387,30 Sk v prepočte na euro 2 436,01 eura a len toto plnenie možno považovať za plnenie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo v neskoršom konaní zrušené. V prípade tejto sumy aj prichádza do úvahy a súd odkazuje na ustálenú súdnu prax vyslovených v skôr uvedených rozhodnutiach tohto rozsudku, podľa ktorej premlčacia lehota na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia plynie až od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa vo veci samej rozhodlo napokon, to znamená, teda v danom prípade od 23.11.2009. Vo vzťahu k ostatným platbám súd poukázal na tú skutočnosť, že ak by považoval plnenie týchto platieb za plnenie na základe neplatného právneho úkonu, resp. právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, s poukazom na to, že v neskoršom konkurznom konaní už dňa 12.4.2005 JUDr. Rudolf Manik ako správca konkurznej podstaty úpadcu EKOTHERMAL 99 spol. s r. o. navrhol pohľadávku voči firme EKOS, SNP 77, 044 42 Rozhanovce vo výške 2.824.237,- Sk za zber a likvidáciu odpadov v rokoch 2000 - 2001 zahrnúť do konkurznej podstaty a dňa 31.8.2005 Krajskému súdu v Košiciach v konkurznej veci uviedol dodatok súpisu podstaty zo dňa 6.4.2004 v znení z 24.1.2005 a 12.4.2005 s tým, že pohľadávky voči žalobcovi vo výške 2.724.237,- Sk navrhuje súdu vzhľadom na premlčanie a z toho vyplývajúcu nedobytnosť, resp. dlhodobú nevymáhateľnosť vylúčiť z konkurznej podstaty podľa , a keby považoval túto skutočnosť za oznámenie žalobcovi o tom, že ak plnil na základe neplatných zmlúv, plnil nedôvodne žalovanému, už vtedy začala plynúť premlčacia lehota na tie plnenia, ktoré boli plnené žalobcom žalovanému na podklade zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré uzavrel úpadca so žalovaným a preto v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia poskytnutého v dňoch 1.8.20002 a 18.2.20002 vo výške 1 500 000 Sk v prepočte na euro 49 790,88 eura, premlčacia doba uplynula do podania tejto žaloby a k tomuto premlčaniu je súd povinný prihliadnuť a z tohto dôvodu v tejto časti v dôsledku premlčania nárok nedôvodný. Pokiaľ by za začiatok behu 4- ročnej premlčacej doby stanovili až dátum doručenia oznámenia JUDr. Manika ako správcu konkurznej podstaty o tom, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné a to 26.4.2006 resp. dátum vyhlásenia rozhodnutia, ktorým súd prvýkrát povolil obnovu konania a to 23.10.2006, premlčacia doba by uplynula do podania žaloby. Keďže v tom čase žalobcu už zastupoval JUDr. Manik o všetkých týchto skutočnostiach vedel a preto mal a mohol už v tom čase vyzvať žalobcu na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k tej sume, ktorú súd považoval za jediné plnenie na základe neskôr zrušeného rozhodnutia, súd poukázal na ustanovenie podopreté aj súdnou praxou napr. rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 18.júna 2009, podľa ktorého síce obchodník v rámci podnikania celkom nesie podnikateľské riziko a predpokladá sa, že bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie svojej pozície na trhu, na druhej strane nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov, nesmie zneužívať práv, ktoré mu podľa zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov. V danom prípade je evidentné, že žalobca by mal prijať plnenie, ktoré by v skutočnosti mal zaplatiť úpadcovi, avšak úpadca jeho pohľadávku pre zjavnú nedobytnosť a premlčanie z majetkovej podstaty vylúčil práve úkonom správcu konkurznej podstaty, ktorý je jeho právnym zástupcom v tejto veci, avšak žalovaný, ktorý mal pohľadávku voči úpadcovi, už túto pohľadávku v konkurznom konaní nemôže uplatniť, a tak by došlo v danom prípade k zjavnému nespravodlivému usporiadaniu vecí v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a aj keď súd rešpektuje hmotnoprávnu a procesnoprávnu úpravu konkurzu, ustanovenie dopadá na akýkoľvek výkon práv v obchodnoprávnych veciach, a v danom prípade sa jedná o obchodnoprávny nárok posudzovaný ustanoveniami . Po podaní žaloby navyše žalobca vytváral stav, pre ktorý bolo potrebné neustále odročovať pojednávania a napokon sa aj vzdal účastníckeho výsluchu, na ktorý ho súd vyzval, aby doplnil dokazovanie o zistenie nevyhnutných skutočností na ustálenie skutkového stavu. Súd takúto procesnú taktiku, ktorá neúmerne predĺžila tento spor odmieta a považuje to za konanie, ktoré je jednak v rozpore s rešpektom voči súdu aj rešpektom k právam druhej strany sporu. Súd pre rozpor so zásadami poctivého obchodného

styku aj v tej časti, v ktorej by prichádzalo do úvahy vydať nepremlčanú časť bezdôvodného obohatenia žalovaného žalobcovi, žalobu zamietol“.

4. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 14.3.2019 č.k. -205 a -205 rozhodol tak, že zrušil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom uviedol, že „ súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav avšak tento nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie okrem iného aj o skutočnosť, že nárok žalobcu je premlčaný. Inštitút premlčania má stimulovať oprávneného k tomu, aby svoje právo vykonal v primeranej (premlčacej) dobe tak, aby po časovo neobmedzenú dobu neboli dlžníci po časovo neobmedzenú dobu vystavení donucujúcemu zákroku (vynútiteľnosti) zo strany súdov. Týmto zákon bráni existencii dlhotrvajúcich práv a povinností. Premlčanie práva je viazané niekoľkými predpokladmi a to, že premlčanie sa týka práva, ktoré premlčanie nevylučuje zákon, premlčacia doba uplynula márne, oprávnený subjekt nevykonal právo v priebehu premlčacej doby a povinný uplatnil námietku premlčania na súde. V prejednávanej veci bolo nesporným, že nárok žalobcu uplatnený titulom vydania bezdôvodného obohatenia je možné premlčať ako aj to, že žalovaný ako povinný subjekt na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia uplatnil námietku premlčania na súde. Objektívny začiatok plynutia premlčacej doby plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľu na to, či oprávnená osoba by mohla právo subjektívne vykonať alebo nie. Premlčacia doba začína vo všeobecnosti plynúť od právnej udalosti, ktorá je rozhodujúca pre uplatnenie subjektívneho práva (nároku), dôkazné bremeno o tejto skutočnosti stíha tú stranu sporu (ak právny predpis neustanoví inak), v ktorej je existencia skutočnosti o ktorej tvrdí, že nastala na jej prospech. V prejednávanej veci pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca sa mohol o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia dozvedieť skôr ako doručením rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2009 sp. zn. , ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.04.2009 vo veci obnovy konania dôkazné bremeno stíha žalovaného nakoľko v prípade námietky premlčania znáša takýto účastník konania dôkazné bremeno o skutočnostiach, s ktorými zákon spája počiatok a plynutie premlčacej doby (pozri rozhodnutie NS ČR z 15.11.2005 sp. zn. ). Žalovaný túto skutočnosť však doposiaľ v konaní nepreukázal, keď z citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že žalobca si mohol svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia prvýkrát uplatniť až potom ako došlo k právoplatnému zrušeniu rozhodnutia, v zmysle ktorého plnil žalovanému. Toto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak ako to vyplýva z ustanovenia , právo, ktoré je vymáhateľné na súde, a preto začína jeho lehota na vydanie plynúť odo dňa, kedy sa mohlo uplatniť na súde prvýkrát, t.j. keď žalobca ako veriteľ objektívne mohol vykonať úkony potrebné pre úspešné podanie žaloby, medzi ktoré okrem iného patrí aj možnosť požiadať dlžníka o plnenie, keď žalovaného mohol o toto plnenie požiadať až po vyššie uvedenom rozhodnutí Najvyššieho súdu. Rovnako je nepochybné, že žalovaný je tou osobou, ktorá je povinná vydať bezdôvodné obohatenie, nakoľko získal plnenie z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, preto je bez významu čas plnenia žalobcu žalovanému, t.j. či žalovanú sumu zaplatil pred alebo po pojednávaní, na ktorom bol uzavretý zmier, ktorý bol neskoršie na základe obnovy konania zrušený. Nijako neobstojí záver súdu prvej inštancie, ktorý považoval za rozporné s poctivým obchodným stykom, ak by žalobca mal prijať plnenie, ktoré by v skutočnosti mal zaplatiť úpadcovi, lebo toto je vzťah medzi žalobcom a úpadcom, nie medzi žalobcom a žalovaným, preto skutočnosť na aký účel žalobca použije peňažné prostriedky, ak ich úspešne vymôže od žalovaného, respektíve či nimi bude musieť alebo nebude musieť platiť iné záväzky nemožno považovať za rozporné s poctivým obchodným stykom a už vôbec nie s citovaným judikátom súdom prvej inštancie vo veci , podľa ktorého síce podnikateľ nesie podnikateľské riziko avšak pri presadzovaní svojich práv nesmie zneužívať práva ktoré mu podľa zákona vznikli. Žalobca sa nedomáha na žalovanom nič viac ani nič menej, než ako vrátenia peňažných prostriedkov, ktoré mu poskytol na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, pričom je potrebné podotknúť, že k bezdôvodnému obohateniu došlo zo strany žalovaného na úkor žalobcu a nie naopak, pretože žalovaný nelegálne zadržiava peniaze patriace žalobcovi a následný postup žalobcu, ktorý sa domáha uloženia povinnosti žalovanému vrátiť mu tieto peniaze nemožno považovať za zneužívanie práv na úkor žalovaného zo strany žalobcu, a tým pádom za rozporné s poctivým obchodným stykom“.

5. Žalovaný v nadväznosti na toto rozhodnutie vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15.7.2019 uviedol, že „ v skutočnosti ale žalovaný na základe zrušeného rozhodnutia prijal len čiastku vo výške euro 2 436,01 eura, ale žalobca sa domáha čiastky vo výške uplatneného žalobného nároku a to v sume 52.226,89 eur s prísl., do ktorej zahrnul aj sumu, ktorú uhradil na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 11.08.2000, 03.11.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000, resp. Dohody o uznaní a splatení pohľadávok do 18.02.2002, čo je podstatne viac ako plnil na základe zrušeného súdneho rozhodnutia. a v tom vidí zjavný rozpor celého žalobného návrhu a nesúlad s platnými právnymi predpismi. Ak platí, že Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.08.2000, 03.11.2000, a 22.12.2000 sú absolútne neplatné, tak je neplatná aj Dohoda o uznaní a splatení pohľadávok do 18.02.2002? Ak áno, tak by mal každý príslušný súd, ktorý rieši tento spor posudzovať nárok žalobcu v dvoch rovinách. A to nárok, ktorý žalobca plnil žalovanému na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 11.08.2000, 03.11.2000, a 22.12.2000, resp. Dohody o uznaní a splatení pohľadávok do 18.02.2002, teda do vydania Uznesenia Krajského súdu Košice, č.k.: -42, zo dňa 18.02.2002, a nárok, ktorý plnil na základe zrušeného súdneho rozhodnutia Uznesenie Krajského súdu Košice, č.k.: -42, zo dňa 18.02.2002, vo výške 2.436,01 eur. Absolútne nesúhlasí s názorom Krajského súdu v Prešove, že čas plnenia žalobcu voči žalovanému je bezvýznamný. Žalobca vždy plnil na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 11.08.2000, 03.11.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000, resp. Dohody o uznaní a splatení pohľadávok do 18.02.2002, a až keď si svoju povinnosť nesplnil, tak si svoj nárok žalovaný uplatnil na súde. Až ten zvyšok (2.436,01 eur) plnil na základe zrušeného súdneho rozhodnutia Uznesenie Krajského súdu Košice, č.k.: -42, zo dňa 18.02.2002. Nesúhlasí s tvrdením, že žalovaný nepreukázal v konaní, že žalobca vedel o skutočnosti, že plnil na základe absolútne neplatných úkonov skôr, čím neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nemusel nič preukazovať, lebo už z Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.: , na strane 5 ods. 2, je jasne napísané, že Žalovaný (Miroslav Fúra) napadol platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok v návrhu na obnovu konania, čo bolo dávno pred podaním tejto žaloby. Už vtedy žalobca vedel, že Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.08.2000, 03.11.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000, sú absolútne neplatné. Vzhľadom na to, že žalobca sa dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr dňa 18.11.2004, kedy prevzal výzvu od správcu konkurznej podstaty spoločnosti EKOTHERMAL 99, spol. s r.o., v ktorej postúpenie pohľadávok označil za neplatné, a ktorou ho správca konkurznej podstaty vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy (čo potvrdil aj v návrhu na obnovu konania zo dňa 02.2005), dvojročná subjektívna premlčacia doba by uplynula dňa 18.11.2006. Ak však platí pravidlo, že subjektívna premlčacia doba nemôže skončiť neskôr ako premlčacia doba objektívna a teda musí skončiť najneskôr spolu s ňou, v danom prípade subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 01.08.2005, t.j. dňom uplynutia objektívnej premlčacej doby u poslednej zaplatenej sumy. Žalovaný nespôsobil, resp. nezapríčinil neplatnosť právnych úkonov. Nadobudol práva voči žalobcovi v dobrej viere a ako také si ich aj voči nemu uplatňoval“.

6. Žalobca na jeho vyjadrenie nereagoval.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, doklad o úhradách, spis Krajského súdu v Košiciach sp.zn a z neho žaloba doručená súdu dňa 6.3.2001, zmluvy o postúpení pohľadávok, platobný rozkaz zo dňa 5.6.2001, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 4.7.2001, výpis zo živnostenského registra žalobcu zo dňa 26.9.2001, rozšírenie žalobného návrhu a uznesenie súdu zo dňa 12.11.2001 o pripustení zmeny žalobného návrhu, zápisnica o pojednávaní zo dňa 18.2.2002 o uzavretí zmieru v predmetnej veci, žaloba o obnove konania doručená Krajskému súdu v Košiciach k 15.2.2005 spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia zo dňa 18.2.2002, výzva JUDr. Juraja Kulu zo dňa 15.11.2004, dodatok k súpisu podstaty úpadcu EKOTERMAL 99 spol. s r. o. zo dňa 31.8.2005, uznesenie zo dňa 23.10.2006 o povolení obnovy konania, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.3.2007 o povolení obnovy konania po zrušení skoršieho rozhodnutia uznesením Najvyššieho súdu SR, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.2.2008 o potvrdení neskoršieho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach o povolení obnovy konania, faktúry, ktoré boli súčasťou spisu a súčasťou správy žalobcu zo dňa 27.11.2008, kópie vkladových lístkov predložené súdu na tomto pojednávaní, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2009 a tento skutkový stav:

8. Žalobca bol pod obchodným názvom Miroslav Fúra Ekos a IČO: IČO: 14 350 271 vedený v Živnostenskom registri Okresného úradu Košice č. 802-4085 s tým, že podnikateľskú činnosť ukončil vo všetkých predmetoch podnikaniach ku dňu 24.1.2008. Podľa živnostenského oprávnenia podnikal v predmetoch podnikania zber a odvoz domového odpadu z domácností a z obcí od 8.4.1992 do 12.9.1992, v čistiacich a upratovacích službách od 15.11.1996 do 24.1.2008, a v podnikaní v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom od 8.4.1992 do 24.1.2008.

9. Žalobca bol zároveň aj zakladajúcim spoločníkom spoločnosti FURA s. r. o. založenej pod obchodným menom FURA s. r. o. dňa 19.9.1995 neskôr zmenené obchodné meno na .A.S.A. - FURA, s. r. o. a od 30.10.2000 do 28.1.2003 a 29.1.2003 do 30.4.2012 na .A.S.A. EKO s. r. o. Spoločnosť bola zrušená bez likvidácie v dôsledku zlúčenia a dobrovoľne vymazaná z obchodného registra k 1.5.2012, pričom sa zlúčila so spoločnosťou .A.S.A. SLOVENSKO spol. s r. o., Bratislavská 18, Zohor 900 51.

10. Obchodná spoločnosť EKOTHERMAL 99 spol. s r. o. je vedená v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I v oddieli Sro, vo vložke č. 4977/V s dňom zápisu 25.7.1994, pričom uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.12.1999 č.k. -6 v právnej veci navrhovateľa DRUKOS spol. s r. o. proti dlžníkovi EKOTHERMAL 99 spol. s r. o. bol ustanovený predbežný správca JUDr. Patrik Palša, advokát so sídlom Floriánova 2, Prešov. Podľa odôvodnenia uznesenia dlžník môže nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného správcu, inak je jeho právny úkon neplatný.

11. Dňa 14.8.2000 pod č.k. -14 bol na majetok dlžníka EKOTHERMAL 99 spol. s r. o. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovený JUDr. Patrik Palša. Uznesením zo dňa 16.1.2001 č.k. -78 bol JUDr. Patrik Palša zbavený funkcie predbežného správcu a do funkcie nového správcu bol ustanovený JUDr. Vladimír Bajtoš. Uznesením zo dňa 15.12.2000 č.k. -72 Najvyšší súd SR vo veci Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.8.2000 sp. zn. -14 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne tento uznesením zo dňa 27.2.2002 pod č.k. -95 návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.4.2002.

12. Uznesením zo dňa 20.2.2004 č.k. -30 Krajský súd v Košiciach opätovne vyhlásil konkurz na majetok tejto obchodnej spoločnosti a ustanovil za správcu konkurznej podstaty JUDr. Rudolfa Manika, advokáta, Jantárova 30, Košice. Uznesením zo dňa 23.4.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2004 Krajský súd v Košiciach sp. zn. -56 ustanovil JUDr. Juraja Kulu, advokáta do funkcie nového správcu konkurznej podstaty, pričom funkcia doterajšieho správcu JUDr. Manik zanikla dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, t.j. 23.4.2004. Uznesením zo dňa 25.10.2004 právoplatným dňa 7.12.2004 Krajský súd v Košiciach č.k. -101 bol JUDr. Juraj Kula zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty a do funkcie nového správcu bol ustanovený JUDr. Rudolf Manik, advokát. Konkurz doposiaľ nie je ukončený.

13. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sa, vo vložke č. 163/P s dňom zápisu 27.5.1994 v predmete činnosti o.i. podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi.

14. Dňa 11.8.2000 uzavrel EKOTHERMAL 99 spol. s r. o. s postupníkom DÚHA a. s. zmluvu o postúpení pohľadávky podľa článku 1 ktorej postupca voči dlžníkovi EKOS - FURA Miroslav, IČO: 14 350 271 má svoju pohľadávku vo výške 203.885,-Sk bez DPH na základe nesplatenej faktúry č. 0008311030, ktorá bola vystavená v súlade so Zmluvou o zneškodňovaní odpadu. Postupca má voči dlžníkovi A.S.A. - FURA, s. r. o., IČO: 31 713 700 svoju pohľadávku vo výške 279.774,40 Sk bez DPH, na základe nesplatenej faktúry č. 0008311029, ktorá bola vystavená v súlade so Zmluvou o zneškodňovaní odpadu. Celková suma postúpených faktúr činí 483.645,40 Sk bez DPH, pričom postupca túto svoju pohľadávku postupuje za odplatu vo výške 483.645,40 Sk bez DPH do 3 dní na účet postupca alebo k jeho rukám.

15. Dňa 21.12.2000 uzavrel EKOTHERMAL 99 spol. s r. o. v konkurze v zastúpení JUDr. Patrikom Palšom správcom konkurznej podstaty s postupníkom DÚHA a. s. zmluvu o postúpení pohľadávky, pričom v článku 1 tejto zmluvy sa uvádza, že postupca má voči dlžníkovi EKOS - FURA Miroslav, IČO: 14

350 271 svoju splatnú pohľadávku vo výške 1.393.262,- Sk bez DPH, na základe nesplatených faktúr č. 0009302033, č. 0010312201, č. 0011302359, ktoré boli vystavené v súlade so Zmluvou o zneškodňovaní odpadu. Postupca má voči dlžníkovi A.S.A. - FURA, s. r. o., IČO: 31 713 700 svoju splatnú pohľadávku vo výške 808.337,90 Sk bez DPH, na základe nesplatených faktúr č. 0010312208, č. 0011302364, č. 0012132521, ktoré boli vystavená v súlade so Zmluvou o zneškodňovaní odpadu. Celková suma postúpených faktúr je vo výške 2.201.599,90 Sk bez DPH, pričom postupca svoju pohľadávku v tejto výške postupuje dňom podpísania tejto zmluvy za odplatu vo výške 2.201,599,90 Sk bez DPH.

16. Dňa 22.12.2000 uzavrel EKOTHERMAL 99, spol. s r. o. v konkurze zastúpený JUDr. Patrikom Palšom, správcom konkurznej podstaty s postupníkom DÚHA, a. s. Zmluva o postúpení pohľadávky, pričom podľa článku 1 postupca má voči dlžníkovi EKOS - FURA Miroslav IČO: 14 350 271 svoju pohľadávku vo výške 730.000,- Sk bez DPH, na základe výkonov v prospech dlžníka v mesiaci december roku 2000 v súlade so Zmluvou o zneškodňovaní odpadu. Postupca má voči dlžníkovi A.S.A. - FURA, s. r. o., IČO: 31 713 700 svoju splatnú pohľadávku vo výške 430.000,- Sk bez DPH, na základe výkonov postupcu v prospech dlžníka v mesiaci december roku 2000 v súlade so Zmluvou o zneškodňovaní odpadu. Celková suma postúpených pohľadávok je vo výške 1.160.000,- Sk bez DPH, pričom postupca svoju pohľadávku v tejto výške postupuje dňom podpísania tejto zmluvy za odplatu vo výške 1.160.000,- Sk bez DPH.

17. Dňa 29.12.2000 uzavreli EKOS-FURA Miroslav, zastúpený Miroslavom Fúrom, IČO: 14 350 271 a veriteľ DÚHA, a. s. Dohodu o uznaní a splatení pohľadávok podľa článku I ktorej veriteľ uzavrel v dňoch 11.8.2000, 3.11.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000 Zmluvy o postúpení pohľadávok so spoločnosťou EKOTHERMAL 99, spol. s r. o., IČO: 31 693 814, ktorými bola postúpená v prospech veriteľa pohľadávka voči dlžníkovi v úhrnnej výške 2.724.237,- Sk bez DPH. V článku III tejto dohody sa Miroslav Fúra uznal tento dlh voči veriteľovi a zaviazal sa ho splácať v splátkach vo výške 1.000.000,- Sk splatných do 15.1.2001 a 31.1.2001 a vo výške 724.237,- Sk do 16.2.2001.

18. Dňa 6.3.2001 podal v tomto spore žalovaný na Okresnom súde Košice - okolie ( neskôr vec postúpená z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti na Krajský súd v Košiciach) voči v tomto spore žalobcovi žalobu o zaplatenie 924.237,- Sk s prísl., pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „uzavrel s bývalým veriteľom (postupcom žalovaného) spoločnosťou EKOTHERMAL 99, spol. s r. o., Dúhová 99, Košice, IČO: 31 693 814 v období od augusta do decembra roku 2000 štyri „Zmluvy o postúpení pohľadávok“, ktorých predmetom bolo postúpenie pohľadávok postupcu na postupníka (žalobcu) v súhrnnej čiastke 2.724.237,- Sk. Dňa 29.12.2000, podpísal žalobca so žalovaným „Dohodu o uznaní a splatení pohľadávok“, ktorej žalovaný písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi v plnej výške v súlade s . Žalobca sa so žalovaným v uvedenej „Dohode o uznaní a splatení pohľadávok“ zo dňa 29.12.2000 dohodli, že žalovaný uhradí svoj záväzok vo výške 2.724.237,- Sk v troch splátkach: 15.1.2001 sumu 1.000.000,- Sk, 31.1.2001 sumu 1.000.000,- Sk, 16.2.2001 sumu 724.237,- Sk. Žalovaný zo svojho záväzku uhradil po lehotách splátkového kalendára čiastku vo výške 1.800.000,- Sk v dvoch splátkach 2 x 900.000,- Sk. Zvyšnú čiastku vo výške 924.237,- Sk neuhradil aj napriek niekoľkým ústnym a telefonickým výzvam, pričom posledný deň splátkového kalendára (16.2.2001) na uhradenie celého záväzku už uplynul“. Uznesením zo dňa 12.11.2001 súd pripustil rozšírenie žaloby na sumu 2.724.237,- Sk s 18 % úrokom z omeškania zo sumy 1.000.000,- Sk od 16.1.2001 do zaplatenia, zo sumy 1.000.000,- Sk od 1.2.2001 do zaplatenia a zo sumy 724.237,- Sk od 17.2.2001 do zaplatenia, teda došlo k rozšíreniu žaloby o 1.800.000,- Sk viac z dôvodu, že táto čiastka mala byť pôvodne zaplatená žalovaným, neskôr bolo zistené, že bola uhradená ďalším dlžníkom žalobcu a to spoločnosťou s ručením obmedzeným .A.S.A.

- FURA, s. r. o. so sídlom v Rozhanovciach, ktorej spoločníkom je žalovaný.

19. Na pojednávaní konanom dňa 18.2.2002 uzavreli už vo veci Krajského súdu v Košiciach, kde veci bola pridelená sp.zn. zmier, na základe ktorého sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 1.224.237,- Sk v lehote do 30.6.2002 s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania po zistení, že zo žalovanej sumy žalovaný uhradil 1.000.000,- Sk, a preto bola žaloba zobratá späť o túto sumu s úrokmi z omeškania., pričom ďalšia suma 500 000 Sk zaplatená pred uzavretím

zmieru, bola podľa žalobcu podmienkou na to, aby žalobca na zostávajúcu sumu zmier uzavrel, keďže v ňom upustil od úrokov z omeškania z celej istiny. Aj keď teda formálne bola vzatá žaloba späť len o 1 mil. Sk., v skutočnosti vzhľadom na zostávajúcu sumu, na ktorú bol zmier uzavretý, musela byť v tom čase a aj bola zaplatená aj čiastka 500 000 Sk, o čom svedčia výpisy z účtu žalovaného z Poštovej banky, a.s., z ktorých vyplýva, že v ten istý deň ako bol uzavretý zmier o 8.53 hod. bola pripísaná na účet žalovaného z účtu Miroslava Fúru, Jarná 16, KE, suma 134.744,30 Sk s variabilným symbolom končiacim s číslom 308 a o 8.57 hod. suma 365.255,70 Sk rovnako s variabilným symbolom končiacim s číslom 308, pričom pojednávanie, na ktorom bol uzavretý zmier sa skončilo o 9.15 hodine. Uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2002. Po uzavretí zmieru žalobca uhradil len sumu 73 387,30 Sk z faktúry č. 0008311030 vystavenej na sumu 224.262,50 Sk a to dňa 1.8.2002.

20. Dňa 15.2.2005 podal v tomto spore žalobca proti v tomto spore žalovanému žalobu o obnovu predmetného konania z dôvodu, že predmetné postúpenie pohľadávok z roku 2000 spochybnil nový správca konkurznej podstaty spoločnosti EKOTHERMAL 99 spol. s r. o., JUDr. Kula, ktorý ho vyzval na zaplatenie celej dĺžnej sumy 2.724.237,- Sk

21. Dňa 12.4.2005 JUDr. Rudolf Manik ako nový správca konkurznej podstaty úpadcu EKOTHERMAL 99 spol. s r. o. navrhol konkurznému súdu pohľadávku voči firme EKOS, SNP 77, 044 42 Rozhanovce vo výške 2.724.237,- Sk za zber a likvidáciu odpadov v rokoch 2000 - 2001 zahrnúť do konkurznej podstaty a dňa 31.8.2005 v konkurznej veci uviedol dodatok súpisu podstaty zo dňa 6.4.2004 v znení z 24.1.2005 a 12.4.2005 s tým, že pohľadávky voči žalobcovi vo výške 2.724.237,- Sk navrhuje súdu vzhľadom na premlčanie a z toho vyplývajúcu nedobytnosť, resp. dlhodobú nevymáhateľnosť vylúčiť z konkurznej podstaty podľa

22.Podľa listu zo dňa 26.4.2006, ktorý adresoval do spisu v priebehu konania o povolení obnovy JUDr. Rudolf Manik, „keďže Miroslav Fúra nepodal po zahrnutí pohľadávky voči nemu do konkurznej podstaty incidenčnú žalobu voči správcovi o vylúčenie predmetnej pohľadávky z konkurznej podstaty, uvedená pohľadávka sa stala predmetom predaja v súlade s plánom speňažovania schváleným veriteľmi úpadcu. Zaradenie pohľadávky do konkurznej podstaty úpadcu bolo odôvodnené aj zistenou skutočnosťou, že postupník DÚHA a. s. nezaplatil do konkurznej podstaty úpadcu cenu za postúpenie pohľadávky a táto bola predmetom zápočtu, čo v konkurzoch vyhlásených po 1.8.2001 nie je ex lege prípustné. Irelevantnosť postúpení pohľadávok a oprávnenosť ich zaradenia do konkurznej podstaty úpadcu odôvodňovali okrem faktu, že tieto postúpenia neboli schválené ako právne úkony znamenajúce zmenšenie konkurznej podstaty úpadcu opatrením Krajského súdu v Košiciach, čím sú predmetné právne úkony neplatného aj nasledovné skutočnosti:

- Zmluva o postúpení pohľadávky z 11.8.2000 nebola za spoločnosť EKOTHERMAL 99 spol. s r. o. podpísaná oprávnenou osobou, pretože v tom čase v spoločnosti pôsobil predbežný správca JUDr. Patrik Palša bez podpisu ktorého je predmetná zmluva podľa neplatná.

- Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.12.2000 nebola za spoločnosť EKOTHERMAL 99 spol. s r. o. podpísaná oprávnenou osobou, pretože v tom čase už bol novým správcom konkurznej podstaty JUDr. Bajtoš, konkurz bol pred podpisom tejto zmluvy zrušený Najvyšším súdom SR.

- Zmluva o postúpení pohľadávky z 22.12.2000 nebola za spoločnosť EKOTHERMAL 99 spol. s r. o. podpísaná oprávnenou osobou, pretože v tom čase už bol novým správcom JUDr. Bajtoš, konkurz bol pred podpisom tejto zmluvy zrušený Najvyšším súdom SR, okrem toho v zmluve vôbec nie je špecifikovaný predmet cesie, postúpená bola za výkony úpadcu, ktorých výška nebola známa“.

23. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.10.2006 č.k. -136 bolo vyhovené návrhu na povolenie obnovy konania a to z dôvodu, že v pôvodnom konaní účastníci nespochybnili platnosť postúpenia pohľadávky uplatnenej v konaní zo spoločnosti EKOTHERMAL 99, spol. s r. o. na spoločnosť DÚHA, a. s., a preto súd uvedené postúpenie neposudzoval, ale bez ďalšieho považovať za platné. Keďže v návrhu na obnovu konania žalovaný uplatnil návrh na vykonanie dôkazov, ktoré v pôvodnom konaní neboli vykonané a môžu pre žalovaného privodiť priaznivejšie rozhodnutie, súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel. Predmetné uznesenie bolo uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2006 č.k. -143 zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s právnym názorom, že pokiaľ správca

konkurznej podstaty úpadcu EKOTHERMAL 99, spol. s r. o. Košice spochybnil a vyhlásil za neplatné zmluvy o postúpení pohľadávky uzavreté medzi dlžníkom EKOTHERMAL 99, spol. s r. o. a žalobcom DÚHA, a. s. Prešov, takéto spochybnenie nie je záväzné a k tomu, aby malo právnu relevanciu, je nevyhnutné, aby tak urobil súd. Správca konkurznej podstaty úpadcu mal postupom podľa § 15 ZKV cestou súdu namietať ich neúčinnosť tým, aby súd určil, že dlžníkove úkony Zmluvy o postúpení pohľadávky ukracujú uspokojenie konkurznej pohľadávky konkurzného veriteľa a preto súd voči konkurzným je právne neúčinné. Prvostupňový súd sa touto právnou skutočnosťou nezaoberal a rovnako sa nezaoberal textom zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorých išlo o odplatné postúpenie pohľadávok. Z toho vyplýva, že prvostupňový súd neskúmal, či postupník uhradil dohodnutú sumu postupcovi. Najvyšší súd SR vyslovil nesúhlas s názorom, že žalovaný mal podať vylučovaciu žalobu podľa § 19 ZKV.

24. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.3.2007 č.k. -155 opätovne návrhu na obnovu konania vyhovel, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.4.2008 a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že keďže predmetom konania je žaloba na plnenie, súd ako predbežnú otázku posudzuje platnosť právnych úkonov, na základe ktorých žalobca uplatňuje nárok. Pokiaľ by sa jednalo o neúčinnosť uvedených zmlúv, u ktorých podmienkou je, že sú platné, uvedené by súd v tomto konaní nemohol posudzovať ako predbežnú otázku, pretože na neúčinnosť zmlúv sa vyžaduje rozhodnutie súdu. Keďže v návrhu na obnovu konania žalovaný uplatnil návrh na vykonanie dôkazov preukazujúcich neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, čo má vplyv na aktívnu legitimáciu žalobcu v toto konaní a ktoré dôkazy v pôvodnom konaní neboli vykonané a žalovanému neboli známe a môžu pre žalovaného privodiť priaznivejšie rozhodnutie, súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel. Pôvodné konanie bolo skončené uznesením zo dňa 18.2.2002, t.j. v čase, keď JUDr. Manik, ktorý žalovaného v pôvodnom konaní zastupoval ešte nebol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu EKOTHERMAL 99, spol. s r. o., a preto súd mal za to, že žalovaný ani jeho zástupca nemali možnosť zistiť, či boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávok uvedenej spoločnosti. Uvedenú námietku je možné posúdiť až v konaní vo veci samej v rámci posudzovania platnosti právneho úkonu zmlúv o postúpení pohľadávok.

25. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.4.2009 č.k. -215 súd v konaní o zaplatenie sumy 1.224.237,- Sk s prísl. rozhodol tak, že sa uznesenie zo dňa 18.2.2002 č.k. -42 zrušuje a žaloba sa zamieta. Rozsudok nadobudol právoplatnosť po potvrdení odvolacím Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 23.11.2009, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že už v čase uzavretia zmlúv o postúpení pohľadávok, mali zmluvné strany úmysel nezaplatiť kúpnu cenu, ale jej úhradu riešiť započítaním vzájomných pohľadávok, čo podľa platnej úpravy nebolo možné. Okrem toho i keď na správcu konkurznej podstaty prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, môže konať iba v rozsahu a podľa zákona o konkurze. Zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzavreté v dňoch 11.8.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000 a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.12.1999 bol ustanovený predbežný správca a uznesením zo dňa 14.8.2000 bol na majetok dlžníka EKOTHERMAL 99, spol. s r. o. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Patrik Palša. Oprávnenie nakladať s majetkom podstaty podľa § 14 ods, 1 ZKV prešlo na JUDr. Patrika Palšu, správcu konkurznej podstaty majetku úpadcu. Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2000 a 22.12.2000 JUDr. Patrik Palša podpísal v čase, keď požiadal o zbavenie funkcie správcu a uznesením zo dňa 14.12.2000, ktoré však ku dňu podpisu uvedených zmlúv nenadobudlo právoplatnosť, bol zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty. Predbežná vykonateľnosť uvedeného uznesenia však už nastala, keďže JUDr. Palša uznesenie prevzal dňa 18.12.2000. Podpísaním zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k speňaženiu podstaty, a teda k zmenšeniu majetku úpadcu, ktorý má slúžiť, či už na úplné alebo pomerné uspokojenie jeho veriteľov. Vo všetkých zmluvách o postúpení pohľadávok boli pohľadávky postúpené za odplatu, rovnajúcu sa výške postúpených pohľadávok a v čl. II bolo dohodnuté, že postupník, t.j. DÚHA a. s. sa zaväzuje odplatu uhradiť postupcovi - EKOTHERMAL 99 spol. s r. o. do 3 dní od 11.8.2000,do 15.12.2000, 15.1.2001 a 15.2.2001 na účet postupcu alebo jeho rukám. V zmluvách bolo v čl. V dohodnuté, že v prípade, že sa postupník neuspokojí z postúpenej pohľadávky akýmkoľvek spôsobom alebo neuhradí odplatu za postúpené pohľadávky v lehote podľa čl. II zmluvy, zmluvné strany tak dňom uplynutia tejto lehoty od zmluvy odstupujú v celom rozsahu, bez nároku na akékoľvek finančné odškodnenie voči sebe, ktoré by vyplynulo z tohto zmluvného vzťahu. Na výzvu súdu, aby žalobca preukázal úhradu dohodnutej odplaty, v prípade podania zo dňa 5.6.2008 zaslal súdu fotokópie Dohôd o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 11.8.2000, 3.11.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000, t.j. v dňoch kedy boli uzavreté zmluvy o postúpení pohľadávok. Úpadca nadobudol pohľadávky voči

spoločnosti DÚHA a. s., okrem zmluvy o postúpení zo dňa 11.8.2000, po vyhlásení konkurzu, preto tieto nebolo možné platne započítať na pohľadávky spoločnosti DÚHA a. s., ktoré táto spoločnosť mala voči úpadcovi. Súd zistil, že v čase uzavretia zmlúv o postúpení pohľadávok nebol plán speňažovania ani spracovaný, a teda ani nemohol byť schválený veriteľským výborom. Súd má preto za to, že v čase uzavretia zmlúv o postúpení pohľadávok nebola splnená zákonná podmienka na predaj pohľadávok úpadcu, a to schválený plán speňažovania ani nebolo vydané opatrenie súdu na predaj pohľadávok úpadcu. Platný právny úkon podľa a predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a jeho predmetom nie je nemožné plnenie, preto ak nie je splnená čo len jedna z týchto základných náležitosti vôle, je právny úkon absolútne neplatný. Pritom nie je podstatné, kto túto neplatnosť zavinil. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku. Keďže v čase uzavretia zmlúv postúpení pohľadávok nebol schválený plán speňažovania a nebolo vydané opatrenie súdu na predaj predmetných pohľadávok úpadcu, nebolo možné zmluvy o postúpení pohľadávok platne uzavrieť, a preto z dôvodu nemožného plnenia, ktoré nastalo pred uzavretím zmlúv, súd má za to, že uvedené zmluvy sú podľa Občianskeho absolútne neplatné. Žalobca nenadobudol pohľadávku, zaplatenia ktorej sa v tomto konaní domáha.

26. Opatrením Krajského súdu v Košiciach vo konkurznej veci EKOTHERMAL 99 spol. s r. o zo dňa 29.6.2012 č.k. -299 bolo schválené vylúčenie pohľadávok z konkurznej podstaty voči Miroslavovi Fúrovi - EKOS, SNP 77, 044 42 Rozhanovce vo výške 2.724.237,- Sk za zber a likvidáciu odpadu v rokoch 2000 -2001 vzhľadom na to, že na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Košice I zo 16.10.2007 sp. zn. bolo zastavené konkurzné konanie voči dlžníkovi Miroslav Fúra - EKOS, SNP 77, 044 42 Rozhanovce pre nedostatok majetku ako aj s poukázaním na premlčanie pohľadávky a z toho vyplývajúcu nedobytnosť resp. dlhodobú nevymáhateľnosť.

27. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

28. Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na jeho úkor získal žalovaný tým, že žalobca mu na základe zrušeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , ktorým súd schválil zmier dňa 18.2.2002 zaplatil sumu 1.573.387,30 Sk v prepočte na euro 52.226,89 eura.

29. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 23.11.2010 sp.zn. podľa ktorého podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.

31. V zmysle tohto rozhodnutia o bezdôvodné obohatenie získané plnením ktorého právneho dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (zmieru, ktorého účinky uznesenia o schválení sú rovnaké ako pri právoplatnom rozsudku), ktoré bolo neskôr, v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnovy konania, dovolania, či mimoriadneho dovolania), zrušené. Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci

a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku (zmieru), ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku.

32. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 10.1.2012 sp. zn. ( obdobne aj nálezu Ústavného súdu SR z 26.4.2013 č.k. -35), právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia ). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých ( zákonných ) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby ( obohateného ), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu ( postihnutého ) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

33. Pokiaľ ide o posúdenie otázky premlčania v prípade bezdôvodného obohatenia získaného v obchodnoprávnych vzťahoch, je potrebné poukázať na ustálenú prax súdov, ktorá túto podriaďuje pod ustanovenia o premlčaní podľa (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.2.2004 sp.zn. a zo dňa 6.10.2005 sp.zn. ).

34. Podľa ods. , premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Podľa , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

35. Podľa dôvodovej správy k tomuto právnemu ustanoveniu - , Komentár, 4. vydanie, prof. JUDr.Mária Patakyová, Csc. a kolektív, Nakladateľstvo C.H.Beck., organizačná zložka, , bezdôvodné obohatenie je komplexne upravené , čo znamená, že aj v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch bude aplikovaný v súlade s ust. - . Žiadna špeciálna úprava bezdôvodného obohatenia sa v nenachádza, preto v zmysle a bude na premlčanie akéhokoľvek obchodného záväzkového vzťahu aplikovaná právna úprava podľa , teda štvorročná premlčacia doba.

36. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.11.2011, sp. zn. , premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako plnenia poskytnutého na základe právoplatného súdneho rozhodnutia (zmieru), ktoré bolo neskôr zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu (návrh na zrušenie uznesenia o schválení zmieru plní funkciu právoplatného súdneho rozhodnutia a je ďalším prostriedkom procesnej ochrany účastníka pôvodného konania), začala plynúť až právoplatnosťou nového rozhodnutia vydaného vo veci samej o tomto plnení. Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého tým, že pôvodný rozsudok, na základe ktorého sa plnilo, bol po zrušujúcom rozhodnutí nahradený novým rozsudkom, začína plynúť jeho vyhlásením. Doručenie zrušujúceho rozhodnutia súdu teda nie je tým okamihom, ktorým dochádza k získaniu bezdôvodného obohatenia a preto nemožno od neho počítať plynutie premlčacej doby. O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (zmieru, ktorého účinky uznesenia o schválení sú rovnaké ako pri právoplatnom rozsudku), ktoré bolo neskôr, v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnovy konania, dovolania, či mimoriadneho dovolania), zrušené. Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku (zmieru), ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku.

37. Keďže súd vo veci rozhoduje po skoršom zamietnutí žaloby na základe právneho názoru odvolacieho súdu., deklaruje a uzatvára, že daný nárok žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je v celom rozsahu dôvodný a nie je premlčaný, nakoľko od vzniku nároku po podanie žaloby neuplynuli žiadne zákonné lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia a súd sa nestotožňuje s námietkami žalovaného vznesenými vo vzťahu k dôvodnosti aj k premlčaniu tohto nároku. Žalovaný prijal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať na základe plnenia žalobcu voči nemu podľa rozhodnutia súdu, ktoré bolo zrušené nielen vo výške, ktorú zaplatil po právoplatnosti zrušeného rozhodnutia ale aj na základe konania o tomto rozhodnutí a preto je celý nárok potrebné považovať za celok a považovať ho za bezdôvodné obohatenie prijaté na základe neskôr zrušeného rozhodnutia súdu. Žalobca uplatnil svoj nárok v zákonnej lehote po vydaní rozhodnutia, až z ktorého sa dozvedel o tom, že sa na jeho úkor žalovaný bezdôvodne obohatil a preto nemožno uvažovať a prijať právnu konštrukciu žalovaného o premlčaní nároku resp. o premlčaní časti nároku.

38. Preto priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v uplatnenej dôvodnej výške., rovnako priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania z tejto sumy v zákonnej výške 9%, ktorá sadzba zákonných úrokov z omeškania pre obchodnoprávne vzťahy určená podľa druhá veta s odkazom na výšku úrokov z omeškania podľa vládneho nariadenia č. v znení platnom v čase omeškania., a keďže povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nastala žalovanému právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.4.2009 č.k. -215 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 10.2009 sp.zn. , ktorá nastala dňa 23.11.2009, pričom tento bol doručený žalobcovi Dúhe. a.s. ešte 13.11.2009., súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania od 11.12.2009.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení § a 262 ., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

40. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd nárok voči žalovanému na 100 % náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).