Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: Mgr. Miroslav Fúra, nar. 27.5.1963, bytom Jarná 1165/16, Košice - Staré Mesto, vo veci jeho predchádzajúcej podnikateľskej činnosti pod obchodným menom Miroslav Fúra EKOS, miesto podnikania SNP 77, 044 42 Rozhanovce, IČO: 14350271, zastúpeného JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s. r. o., so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324, proti žalovanému: DÚHA, a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 690 360, zastúpenému AK Čobirka s. r. o., so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 640 325, o zaplatenie 52.226,89 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -227 z 12.9.2019, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 52.226,89 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 11.12.2009 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca pod obchodným menom Miroslav Fúra EKOS podnikal v predmetoch podnikania zber a odvoz domového odpadu z domácností a z obcí od 8.4.1992 do 12.9.1992, v čistiacich a upratovacích službách od 15.11.1996 do 24.1.2008, a v podnikaní v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom od 8.4.1992 do 24.1.2008. Žalobca bol zároveň aj zakladajúcim spoločníkom spoločnosti S. L.. C.. I.. založenej pod obchodným menom S. L.. C.. I.. dňa 19.9.1995 neskôr zmenené obchodné meno na .E..L..E.. - S., L.. C.. I.. a od 30.10.2000 do 28.1.2003 a 29.1.2003 do 30.4.2012 na .E..L..E.. X. L.. C.. I.. Spoločnosť bola zrušená bez likvidácie v dôsledku zlúčenia a dobrovoľne vymazaná z obchodného registra k 1.5.2012, pričom sa zlúčila so spoločnosťou .E..L..E.. L. L.. L. C.. I.. Obchodná spoločnosť X. XX L.. L. C.. I.. je vedená v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v oddieli Sro, vo vložke č. XXXX/V s dňom zápisu 25.7.1994, pričom uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.12.1999 č.k. -6 v právnej veci navrhovateľa H. L.. L. C.. I.., proti dlžníkovi X. XX L.. L. C.. I.. bol ustanovený predbežný správca R.. T. T., E. L. L. S. X, T.. Podľa odôvodnenia uznesenia dlžník môže nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného správcu, inak je jeho právny úkon neplatný. Dňa 14.8.2000 pod č.k. -14 bol na majetok dlžníka X. XX L.. L. C.. I.. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovený R.. T. T.. Uznesením zo dňa 16.1.2001 č.k. -78 bol R.. T. T. zbavený funkcie predbežného správcu a do funkcie nového správcu bol ustanovený R.. U. F.. Uznesením zo

dňa 15.12.2000 č.k. -72 Najvyšší súd SR vo veci Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.8.2000 sp. zn. -14 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne tento uznesením zo dňa 27.2.2002 pod č.k. -95 návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.4.2002. Uznesením zo dňa 20.2.2004 č.k. -30 Krajský súd v Košiciach opätovne vyhlásil konkurz na majetok tejto obchodnej spoločnosti a ustanovil za správcu konkurznej podstaty R.. C. Y.. Uznesením zo dňa 23.4.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2004 Krajský súd v Košiciach sp. zn. -56 ustanovil R.. R. V. do funkcie nového správcu konkurznej podstaty, pričom funkcia doterajšieho správcu zanikla dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, t.j. 23.4.2004. Uznesením zo dňa 25.10.2004 právoplatným dňa 7.12.2004 bol R.. R. V. zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty a do funkcie nového správcu bol ustanovený R.. C. Y.. Konkurz doposiaľ nie je ukončený. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sa, vo vložke č. XXX/P s dňom zápisu 27.5.1994 v predmete činnosti o.i. podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi. Dňa 11.8.2000 uzavrel X. XX L.. L. C.. I.. s postupníkom DÚHA a. s. zmluvu o postúpení pohľadávky podľa článku 1 ktorej postupca voči dlžníkovi EKOS - FURA Miroslav, IČO: 14 350 271 má svoju pohľadávku vo výške 203.885,-Sk bez DPH na základe nesplatenej faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorá bola vystavená v súlade so Zmluvou o zneškodňovaní odpadu. Postupca má voči dlžníkovi E..L..E.. - S., L.. C.. I.., K.: XX XXX XXX svoju pohľadávku vo výške 279.774,40 Sk bez DPH, na základe nesplatenej faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorá bola vystavená v súlade so Zmluvou o zneškodňovaní odpadu. Celková suma postúpených faktúr činila 483.645,40 Sk bez DPH, pričom postupca túto svoju pohľadávku postúpil za odplatu 483.645,40 Sk bez DPH do 3 dní na účet postupca alebo k jeho rukám. Dňa 21.12.2000 uzavrel X. XX L.. L. C.. I.. v konkurze v zastúpení R.. T. T. správcom konkurznej podstaty s postupníkom DÚHA a. s. zmluvu o postúpení pohľadávky, pričom v článku 1 tejto zmluvy sa uvádza, že postupca má voči dlžníkovi EKOS

- FURA Miroslav, IČO: 14 350 271 svoju splatnú pohľadávku vo výške 1.393.262,- Sk bez DPH, na základe nesplatených faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, ktoré boli vystavené v súlade so Zmluvou o zneškodňovaní odpadu. Postupca má voči dlžníkovi E..L..E.. - S., L.. C.. I.., K.: XX XXX XXX svoju splatnú pohľadávku vo výške 808.337,90 Sk bez DPH, na základe nesplatených faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, ktoré boli vystavená v súlade so Zmluvou o zneškodňovaní odpadu. Celková suma postúpených faktúr je vo výške 2.201.599,90 Sk bez DPH, pričom postupca svoju pohľadávku v tejto výške postupuje dňom podpísania tejto zmluvy za odplatu vo výške 2.201,599,90 Sk bez DPH. Dňa 22.12.2000 uzavrel X. XX, L.. L. C.. I.. v konkurze zastúpený R.. T. T., správcom konkurznej podstaty s postupníkom DÚHA, a. s. Zmluva o postúpení pohľadávky, pričom podľa článku 1 postupca má voči dlžníkovi EKOS - FURA Miroslav IČO: 14 350 271 svoju pohľadávku vo výške 730.000,- Sk bez DPH, na základe výkonov v prospech dlžníka v mesiaci december roku 2000 v súlade so Zmluvou o zneškodňovaní odpadu. Postupca má voči dlžníkovi E..L..E.. - S., L.. C.. I.., K.: XX XXX XXX svoju splatnú pohľadávku vo výške 430.000,- Sk bez DPH, na základe výkonov postupcu v prospech dlžníka v mesiaci december roku 2000 v súlade so Zmluvou o zneškodňovaní odpadu. Celková suma postúpených pohľadávok je vo výške 1.160.000,- Sk bez DPH, pričom postupca svoju pohľadávku v tejto výške postupuje dňom podpísania tejto zmluvy za odplatu vo výške 1.160.000,- Sk bez DPH. Dňa 29.12.2000 uzavreli EKOS-FURA Miroslav, zastúpený Y. S., IČO: 14 350 271 a veriteľ DÚHA, a. s. Dohodu o uznaní a splatení pohľadávok podľa článku I ktorej veriteľ uzavrel v dňoch 11.8.2000, 3.11.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000 Zmluvy o postúpení pohľadávok so spoločnosťou X. XX, L.. L. C.. I.., K.: XX XXX XXX, ktorými bola postúpená v prospech veriteľa pohľadávka voči dlžníkovi v úhrnnej výške 2.724.237,- Sk bez DPH. V článku III tejto dohody sa Y. S. uznal tento dlh voči veriteľovi a zaviazal sa ho splácať v splátkach vo výške 1.000.000,- Sk splatných do 15.1.2001 a 31.1.2001 a vo výške 724.237,- Sk do 16.2.2001. Dňa 6.3.2001 podal žalovaný na Okresnom súde Košice - okolie voči žalobcovi žalobu o zaplatenie 924.237,- Sk s prísl., pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „uzavrel s bývalým veriteľom (postupcom žalovaného) spoločnosťou X. XX, L.. L. C.. I.., H. XX, V., K.: XX XXX XXX v období od augusta do decembra roku 2000 štyri „Zmluvy o postúpení pohľadávok“, ktorých predmetom bolo postúpenie pohľadávok postupcu na postupníka (žalobcu) v súhrnnej čiastke 2.724.237,- Sk. Dňa 29.12.2000, podpísal žalobca so žalovaným „Dohodu o uznaní a splatení pohľadávok“, ktorej žalovaný písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi v plnej výške v súlade s . Žalobca sa so žalovaným v uvedenej „Dohode o uznaní a splatení pohľadávok“ zo dňa 29.12.2000 dohodli, že žalovaný uhradí svoj záväzok vo výške 2.724.237,- Sk v troch splátkach: 15.1.2001 sumu 1.000.000,- Sk, 31.1.2001 sumu 1.000.000,- Sk, 16.2.2001 sumu 724.237,- Sk. Žalovaný zo svojho záväzku uhradil po lehotách splátkového kalendára čiastku vo výške 1.800.000,- Sk v dvoch splátkach 2 x 900.000,- Sk. Zvyšnú čiastku vo výške 924.237,- Sk neuhradil aj napriek niekoľkým ústnym a telefonickým výzvam, pričom posledný deň splátkového kalendára (16.2.2001) na

uhradenie celého záväzku už uplynul“. Uznesením zo dňa 12.11.2001 súd pripustil rozšírenie žaloby na sumu 2.724.237,- Sk s 18 % úrokom z omeškania zo sumy 1.000.000,- Sk od 16.1.2001 do zaplatenia, zo sumy 1.000.000,- Sk od 1.2.2001 do zaplatenia a zo sumy 724.237,- Sk od 17.2.2001 do zaplatenia, teda došlo k rozšíreniu žaloby o 1.800.000,- Sk viac z dôvodu, že táto čiastka mala byť pôvodne zaplatená žalovaným, neskôr bolo zistené, že bola uhradená ďalším dlžníkom žalobcu a to spoločnosťou s ručením obmedzeným .E..L..E.. - S., L.. C.. I.. L. L. U. C., ktorej spoločníkom je žalovaný. Na pojednávaní konanom dňa 18.2.2002 uzavreli už vo veci Krajského súdu v Košiciach, kde veci bola pridelená sp.zn. zmier, na základe ktorého sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 1.224.237,- Sk v lehote do 30.6.2002 s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania po zistení, že zo žalovanej sumy žalovaný uhradil 1.000.000,- Sk, a preto bola žaloba zobratá späť o túto sumu s úrokmi z omeškania., pričom ďalšia suma 500.000,- Sk zaplatená pred uzavretím zmieru, bola podľa žalobcu podmienkou na to, aby žalobca na zostávajúcu sumu zmier uzavrel, keďže v ňom upustil od úrokov z omeškania z celej istiny. Aj keď teda formálne bola vzatá žaloba späť len o 1 mil. Sk., v skutočnosti vzhľadom na zostávajúcu sumu, na ktorú bol zmier uzavretý, musela byť v tom čase a aj bola zaplatená aj čiastka 500.000,- Sk, o čom svedčia výpisy z účtu žalovaného z T. F., E..L.., z ktorých vyplýva, že v ten istý deň ako bol uzavretý zmier o 8.53 hod. bola pripísaná na účet žalovaného z účtu Y. S., R. XX, V., suma 134.744,30 Sk s variabilným symbolom končiacim s číslom XXX a o 8.57 hod. suma 365.255,70 Sk rovnako s variabilným symbolom končiacim s číslom XXX, pričom pojednávanie, na ktorom bol uzavretý zmier sa skončilo o 9.15 hodine. Uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2002. Po uzavretí zmieru žalobca uhradil len sumu 73.387,30 Sk z faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej na sumu 224.262,50 Sk a to dňa 1.8.2002. Dňa 15.2.2005 podal v tomto spore žalobca proti v tomto spore žalovanému žalobu o obnovu predmetného konania z dôvodu, že predmetné postúpenie pohľadávok z roku 2000 spochybnil nový správca konkurznej podstaty spoločnosti X. XX L.. L. C.. I.., R.. V., ktorý ho vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy 2.724.237,- Sk. Dňa 12.4.2005 R.. C. Y. ako nový správca konkurznej podstaty úpadcu X. XX L.. L. C.. I.. navrhol konkurznému súdu pohľadávku voči firme EKOS, SNP 77, 044 42 Rozhanovce vo výške 2.724.237,- Sk za zber a likvidáciu odpadov v rokoch 2000

- 2001 zahrnúť do konkurznej podstaty a dňa 31.8.2005 v konkurznej veci uviedol dodatok súpisu podstaty zo dňa 6.4.2004 v znení z 24.1.2005 a 12.4.2005 s tým, že pohľadávky voči žalobcovi vo výške 2.724.237,- Sk navrhuje súdu vzhľadom na premlčanie a z toho vyplývajúcu nedobytnosť, resp. dlhodobú nevymáhateľnosť vylúčiť z konkurznej podstaty podľa Podľa listu zo dňa 26.4.2006, ktorý adresoval do spisu v priebehu konania o povolení obnovy R.. C. Y., „keďže Y. S. nepodal po zahrnutí pohľadávky voči nemu do konkurznej podstaty incidenčnú žalobu voči správcovi o vylúčenie predmetnej pohľadávky z konkurznej podstaty, uvedená pohľadávka sa stala predmetom predaja v súlade s plánom speňažovania schváleným veriteľmi úpadcu. Zaradenie pohľadávky do konkurznej podstaty úpadcu bolo odôvodnené aj zistenou skutočnosťou, že postupník DÚHA a. s. nezaplatil do konkurznej podstaty úpadcu cenu za postúpenie pohľadávky a táto bola predmetom zápočtu, čo v konkurzoch vyhlásených po 1.8.2001 nie je ex lege prípustné. Irelevantnosť postúpení pohľadávok a oprávnenosť ich zaradenia do konkurznej podstaty úpadcu odôvodňovali okrem faktu, že tieto postúpenia neboli schválené ako právne úkony znamenajúce zmenšenie konkurznej podstaty úpadcu opatrením Krajského súdu v Košiciach, čím sú predmetné právne úkony neplatného aj nasledovné skutočnosti: Zmluva o postúpení pohľadávky z 11.8.2000 nebola za spoločnosť X. XX L.. L. C.. I.. podpísaná oprávnenou osobou, pretože v tom čase v spoločnosti pôsobil predbežný správca R.. T. T. bez podpisu ktorého je predmetná zmluva podľa neplatná, Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.12.2000 nebola za spoločnosť X. XX L.. L. C.. I.. podpísaná oprávnenou osobou, pretože v tom čase už bol novým správcom konkurznej podstaty R.. F.Š., konkurz bol pred podpisom tejto zmluvy zrušený Najvyšším súdom SR, Zmluva o postúpení pohľadávky z 22.12.2000 nebola za spoločnosť X. XX L.. L. C.. I.. podpísaná oprávnenou osobou, pretože v tom čase už bol novým správcom R.. F., konkurz bol pred podpisom tejto zmluvy zrušený Najvyšším súdom SR, okrem toho v zmluve vôbec nie je špecifikovaný predmet cesie, postúpená bola za výkony úpadcu, ktorých výška nebola známa“. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.10.2006 č.k. -136 bolo vyhovené návrhu na povolenie obnovy konania a to z dôvodu, že v pôvodnom konaní účastníci nespochybnili platnosť postúpenia pohľadávky uplatnenej v konaní zo spoločnosti X. XX, L.. L. C.. I.. na spoločnosť DÚHA, a. s., a preto súd uvedené postúpenie neposudzoval, ale bez ďalšieho považovať za platné. Keďže v návrhu na obnovu konania žalovaný uplatnil návrh na vykonanie dôkazov, ktoré v pôvodnom konaní neboli vykonané a môžu pre žalovaného privodiť priaznivejšie rozhodnutie, súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel. Predmetné uznesenie bolo uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2006 č.k. -143 zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s právnym názorom, že pokiaľ správca konkurznej podstaty úpadcu X. XX, L.. L. C.. I.. V.K. spochybnil a vyhlásil za neplatné

zmluvy o postúpení pohľadávky uzavreté medzi dlžníkom X. XX, L.. L. C.. I.. a žalobcom DÚHA, a. s. Prešov, takéto spochybnenie nie je záväzné a k tomu, aby malo právnu relevanciu, je nevyhnutné, aby tak urobil súd. Správca konkurznej podstaty úpadcu mal postupom podľa § 15 ZKV cestou súdu namietať ich neúčinnosť tým, aby súd určil, že dlžníkove úkony Zmluvy o postúpení pohľadávky ukracujú uspokojenie konkurznej pohľadávky konkurzného veriteľa a preto súd voči konkurzným je právne neúčinné. Prvostupňový súd sa touto právnou skutočnosťou nezaoberal a rovnako sa nezaoberal textom zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorých išlo o odplatné postúpenie pohľadávok. Z toho vyplýva, že prvostupňový súd neskúmal, či postupník uhradil dohodnutú sumu postupcovi. Najvyšší súd SR vyslovil nesúhlas s názorom, že žalovaný mal podať vylučovaciu žalobu podľa § 19 ZKV. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.3.2007 č.k. -155 opätovne návrhu na obnovu konania vyhovel, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.4.2008 a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že keďže predmetom konania je žaloba na plnenie, súd ako predbežnú otázku posudzuje platnosť právnych úkonov, na základe ktorých žalobca uplatňuje nárok. Pokiaľ by sa jednalo o neúčinnosť uvedených zmlúv, u ktorých podmienkou je, že sú platné, uvedené by súd v tomto konaní nemohol posudzovať ako predbežnú otázku, pretože na neúčinnosť zmlúv sa vyžaduje rozhodnutie súdu. Keďže v návrhu na obnovu konania žalovaný uplatnil návrh na vykonanie dôkazov preukazujúcich neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, čo má vplyv na aktívnu legitimáciu žalobcu v toto konaní a ktoré dôkazy v pôvodnom konaní neboli vykonané a žalovanému neboli známe a môžu pre žalovaného privodiť priaznivejšie rozhodnutie, súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel. Pôvodné konanie bolo skončené uznesením zo dňa 18.2.2002, t.j. v čase, keď R.. Y., ktorý žalovaného v pôvodnom konaní zastupoval ešte nebol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu X. XX, L.. L. C.. I.., a preto súd mal za to, že žalovaný ani jeho zástupca nemali možnosť zistiť, či boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávok uvedenej spoločnosti. Uvedenú námietku je možné posúdiť až v konaní vo veci samej v rámci posudzovania platnosti právneho úkonu zmlúv o postúpení pohľadávok. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.4.2009 č.k. -215 súd v konaní o zaplatenie sumy 1.224.237,- Sk s prísl. rozhodol tak, že sa uznesenie zo dňa 18.2.2002 č.k. -42 zrušuje a žaloba sa zamieta. Rozsudok nadobudol právoplatnosť po potvrdení odvolacím Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 23.11.2009, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že už v čase uzavretia zmlúv o postúpení pohľadávok, mali zmluvné strany úmysel nezaplatiť kúpnu cenu, ale jej úhradu riešiť započítaním vzájomných pohľadávok, čo podľa platnej úpravy nebolo možné. Okrem toho i keď na správcu konkurznej podstaty prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, môže konať iba v rozsahu a podľa zákona o konkurze. Zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzavreté v dňoch 11.8.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000 a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.12.1999 bol ustanovený predbežný správca a uznesením zo dňa 14.8.2000 bol na majetok dlžníka X. XX, L.. L. C.. I.. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený R.. T. T.. Oprávnenie nakladať s majetkom podstaty podľa § 14 ods, 1 ZKV prešlo na R.. T. T., správcu konkurznej podstaty majetku úpadcu. Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2000 a 22.12.2000 R.. T. T. podpísal v čase, keď požiadal o zbavenie funkcie správcu a uznesením zo dňa 14.12.2000, ktoré však ku dňu podpisu uvedených zmlúv nenadobudlo právoplatnosť, bol zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty. Predbežná vykonateľnosť uvedeného uznesenia však už nastala, keďže R.. T. uznesenie prevzal dňa 18.12.2000. Podpísaním zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k speňaženiu podstaty, a teda k zmenšeniu majetku úpadcu, ktorý má slúžiť, či už na úplné alebo pomerné uspokojenie jeho veriteľov. Vo všetkých zmluvách o postúpení pohľadávok boli pohľadávky postúpené za odplatu, rovnajúcu sa výške postúpených pohľadávok a v čl. II bolo dohodnuté, že postupník, t.j. DÚHA a. s. sa zaväzuje odplatu uhradiť postupcovi - X. XX L.. L. C.. I.. do 3 dní od 11.8.2000,do 15.12.2000, 15.1.2001 a 15.2.2001 na účet postupcu alebo jeho rukám. V zmluvách bolo v čl. V dohodnuté, že v prípade, že sa postupník neuspokojí z postúpenej pohľadávky akýmkoľvek spôsobom alebo neuhradí odplatu za postúpené pohľadávky v lehote podľa čl. II zmluvy, zmluvné strany tak dňom uplynutia tejto lehoty od zmluvy odstupujú v celom rozsahu, bez nároku na akékoľvek finančné odškodnenie voči sebe, ktoré by vyplynulo z tohto zmluvného vzťahu. Na výzvu súdu, aby žalobca preukázal úhradu dohodnutej odplaty, v prípade podania zo dňa 5.6.2008 zaslal súdu fotokópie Dohôd o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 11.8.2000, 3.11.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000, t.j. v dňoch kedy boli uzavreté zmluvy o postúpení pohľadávok. Úpadca nadobudol pohľadávky voči spoločnosti DÚHA a. s., okrem zmluvy o postúpení zo dňa 11.8.2000, po vyhlásení konkurzu, preto tieto nebolo možné platne započítať na pohľadávky spoločnosti DÚHA a. s., ktoré táto spoločnosť mala voči úpadcovi. Súd zistil, že v čase uzavretia zmlúv o postúpení pohľadávok nebol plán speňažovania ani spracovaný, a teda ani nemohol byť schválený veriteľským výborom. Súd má preto za to, že v čase uzavretia zmlúv o postúpení pohľadávok nebola splnená zákonná podmienka na predaj pohľadávok úpadcu, a to schválený plán

speňažovania ani nebolo vydané opatrenie súdu na predaj pohľadávok úpadcu. Platný právny úkon podľa a predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a jeho predmetom nie je nemožné plnenie, preto ak nie je splnená čo len jedna z týchto základných náležitosti vôle, je právny úkon absolútne neplatný. Pritom nie je podstatné, kto túto neplatnosť zavinil. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku. Keďže v čase uzavretia zmlúv postúpení pohľadávok nebol schválený plán speňažovania a nebolo vydané opatrenie súdu na predaj predmetných pohľadávok úpadcu, nebolo možné zmluvy o postúpení pohľadávok platne uzavrieť, a preto z dôvodu nemožného plnenia, ktoré nastalo pred uzavretím zmlúv, súd má za to, že uvedené zmluvy sú podľa Občianskeho absolútne neplatné. Žalobca nenadobudol pohľadávku, zaplatenia ktorej sa v tomto konaní domáha. Opatrením Krajského súdu v Košiciach vo konkurznej veci X.X. XX L.. L. C.. I. zo dňa 29.6.2012 č.k. -299 bolo schválené vylúčenie pohľadávok z konkurznej podstaty voči Miroslavovi Fúrovi - EKOS, SNP 77, 044 42 Rozhanovce vo výške 2.724.237,- Sk za zber a likvidáciu odpadu v rokoch 2000 -2001 vzhľadom na to, že na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Košice I zo 16.10.2007 sp. zn. bolo zastavené konkurzné konanie voči dlžníkovi Miroslav Fúra - EKOS, SNP 77, 044 42 Rozhanovce pre nedostatok majetku ako aj s poukázaním na premlčanie pohľadávky a z toho vyplývajúcu nedobytnosť resp. dlhodobú nevymáhateľnosť.

3. Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na jeho úkor získal žalovaný tým, že žalobca mu na základe zrušeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , ktorým súd schválil zmier dňa 18.2.2002 zaplatil sumu 1.573.387,30 Sk v prepočte na euro 52.226,89 eur. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 23.11.2010 sp. zn. , podľa ktorého podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. V zmysle tohto rozhodnutia o bezdôvodné obohatenie získané plnením ktorého právneho dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (zmieru, ktorého účinky uznesenia o schválení sú rovnaké ako pri právoplatnom rozsudku), ktoré bolo neskôr, v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnovy konania, dovolania, či mimoriadneho dovolania), zrušené. Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku (zmieru), ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 10.1.2012 sp. zn. , právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

4. Pokiaľ ide o posúdenie otázky premlčania v prípade bezdôvodného obohatenia získaného v obchodnoprávnych vzťahoch, súd poukázal na ustálenú prax súdov, ktorá túto podriaďuje pod ustanovenia o premlčaní podľa (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.2.2004 sp. zn. a zo dňa 6.10.2005 sp .zn. ). Bezdôvodné obohatenie je komplexne upravené , čo znamená, že aj v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch bude aplikovaný v súlade s ust. ods.

2 - . Žiadna špeciálna úprava bezdôvodného obohatenia sa v nenachádza, preto v zmysle a bude na premlčanie akéhokoľvek obchodného záväzkového vzťahu aplikovaná právna úprava podľa , teda štvorročná premlčacia doba. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.11.2011, sp. zn. , premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako plnenia poskytnutého na základe právoplatného súdneho rozhodnutia (zmieru), ktoré bolo neskôr zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu (návrh na zrušenie uznesenia o schválení zmieru plní funkciu právoplatného súdneho rozhodnutia a je ďalším prostriedkom procesnej ochrany účastníka pôvodného konania), začala plynúť až právoplatnosťou nového rozhodnutia vydaného vo veci samej o tomto plnení. Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého tým, že pôvodný rozsudok, na základe ktorého sa plnilo, bol po zrušujúcom rozhodnutí nahradený novým rozsudkom, začína plynúť jeho vyhlásením. Doručenie zrušujúceho rozhodnutia súdu teda nie je tým okamihom, ktorým dochádza k získaniu bezdôvodného obohatenia a preto nemožno od neho počítať plynutie premlčacej doby. O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (zmieru, ktorého účinky uznesenia o schválení sú rovnaké ako pri právoplatnom rozsudku), ktoré bolo neskôr, v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnovy konania, dovolania, či mimoriadneho dovolania), zrušené. Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku (zmieru), ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku.

5. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je v celom rozsahu dôvodný a nie je premlčaný, nakoľko od vzniku nároku po podanie žaloby neuplynuli žiadne zákonné lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom sa nestotožnil s námietkami žalovaného vznesenými vo vzťahu k dôvodnosti ako aj k premlčaniu tohto nároku. Žalovaný prijal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať na základe plnenia žalobcu voči nemu podľa rozhodnutia súdu, ktoré bolo zrušené nielen vo výške, ktorú zaplatil po právoplatnosti zrušeného rozhodnutia ale aj na základe konania o tomto rozhodnutí a preto je celý nárok potrebné považovať za celok a považovať ho za bezdôvodné obohatenie prijaté na základe neskôr zrušeného rozhodnutia súdu. Žalobca uplatnil svoj nárok v zákonnej lehote po vydaní rozhodnutia, až z ktorého sa dozvedel o tom, že sa na jeho úkor žalovaný bezdôvodne obohatil, preto nemožno uvažovať o premlčaní nároku. Preto priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v uplatnenej dôvodnej výške, rovnako priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania z tejto sumy v zákonnej výške 9 % od 11.12.2009.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil a a .

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Namietal, že dňa 11.8.2000, 3.11.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000 uzatvoril žalovaný ako postupník so spoločnosťou X. XX, L.. L. C..I.. ako postupcom Zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorých došlo k postúpeniu pohľadávok v celkovej výške 181.204,98 eur zo spoločnosti X. XX, L.. L. C..I.. ako veriteľa voči žalobcovi ako dlžníkovi na žalovaného. Dňa 29.12.2000 podpísal žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní a splatení pohľadávok, ktorou žalovaný písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi v plnej výške v súlade s . Žalobca sa so žalovaným dohodli, že žalovaný uhradí svoj záväzok vo výške 2.724.237,- Sk v troch splátkach a to 15.1.2001 1.000.000,-Sk, 31.1.2001 1.000.000,-Sk a 16.2.2001 724.237,-Sk. Žalobca uhradil žalovanému DÚHA, a.s. do 18.2.2002 sumu 1.500.000,- Sk a sumy 134.744,30 Sk a 365.255,70 Sk. Na základe zrušeného uznesenia Krajského súdu Košice, č.k. -42, zo dňa 18.2.2002, uhradil žalobca sumu 2.436,01 eur. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 14.3.2019, v ods. 16 napísal jasné stanovisko, že: „Rovnako je nepochybné, že žalovaný/odporca je tou osobou, ktorá je povinná vydať bezdôvodné obohatenie, nakoľko získal peniaze z právneho dôvodu, ktorý neskôr opadol, preto je bez významu čas plnenia žalobcu/navrhovateľa žalovanému/odporcovi...“ Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 14.3.2019, v ods. 17 napísal jasné stanovisko, že: „Žalobca (Fúra) sa nedomáha na žalovanom (DÚHA, a.s.) nič viac ani nič menej, než ako vrátenia peňažných prostriedkov, ktoré mu poskytol na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia - uznesenia Krajského súdu Košice, č.k. 5Cb

3/02-42 zo dňa 18.2.2002, ktoré bolo následne zrušené ...“ V skutočnosti ale žalovaný na základe zrušeného uznesenia Krajského súdu Košice, č.k. -42 zo dňa 18.2.2002 prijal čiastku len vo výške 2.436,01 eur. Žalobca sa ale domáha čiastky vo výške 52.226,89 eur, do ktorej zahrnul aj sumu, ktorú uhradil na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 11.8.2000, 3.11.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000, resp. Dohody o uznaní a splatení pohľadávok do 18.2.2002, čo je podstatne viac ako plnil na základe zrušeného uznesenia Krajského súdu Košice, č.k. -42 zo dňa 18.2.2002. Vyjadril nesúhlas s názorom Krajského súdu v Prešove, že čas plnenia žalobcu voči žalovanému je bezvýznamný. Žalobca vždy plnil na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 11.8.2000, 3.11.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000, resp. Dohody o uznaní a splatení pohľadávok do 18.2.2002 a až keď si svoju povinnosť nesplnil, tak si svoj nárok žalovaný uplatnil na súde. Až tých 2.436,01 eur plnil na základe uznesenia Krajského súdu Košice, č.k. -42 zo dňa 18.2.2002.

9. Ďalej namietal, že žalovaný nemusel nič preukazovať, lebo už z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. bolo jasne napísané, že žalovaný (Y. S.) napadol platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok v návrhu na obnovu konania, čo bolo dávno pred podaním tejto žaloby. Spoločnosť Y. S. po celý čas vtedy zastupoval ten istý advokát ako žalobcu zastupuje aj v tomto konaní a je to ten istý advokát, ktorý bol a je zároveň aj správca konkurznej podstaty spoločnosti X. XX, L.. L. C..I.. Advokát žalobcu, R.. C. Y., ako správca konkurznej podstaty spoločnosti X. XX, L.. L. C..I.. už od 12.4.2005 vedel, že Zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné, čo vyplýva i zo samotného dokazovanie súdu prvej inštancie. Najneskôr sa žalobca o absolútnej neplatnosti dozvedel dňa 23.10.2006, kedy Najvyšší súd SR povolil obnovu konania. Už vtedy žalobca vedel, že Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.8.2000, 3.11.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000, sú absolútne neplatné.

10. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon rozlišuje premlčaciu dobu subjektívnu v dĺžke trvania dvoch rokov odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil a premlčaciu dobu objektívnu, ktorá trvá tri roky, resp. ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie desať rokov odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Akékoľvek plnenie poskytnuté na základe absolútne neplatného právneho úkonu je od tohto okamihu plnením z neplatného právneho úkonu, t.j. bezdôvodným obohatením, a týmto okamihom tiež začína plynúť objektívna lehota pre jeho vydanie (nález Ústavného súdu ČR z 11. mája 2000, sp. zn. ). Čo sa týka štvorročnej objektívnej premlčacej doby, začala žalobcovi plynúť najneskôr dňa 23.10.2006, kedy Najvyšší súd SR povolil obnovu konania. Žalobca si mal svoj nárok z dôvodu plnenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu uplatniť v žalobe o vydanie bezdôvodného plnenia v lehotách podľa tohto podania a v samotnom konaní by sa riešila otázka, či sú Zmluvy o postúpení pohľadávok absolútne neplatné. To platí minimálne k sume, ktorú v prospech žalovaného plnil na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 11.8.2000, 3.11.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000, resp. Dohody o uznaní a splatení pohľadávok do 18.02.2002. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. Žalovaný všetky tieto podmienky splnil.

11. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný nespôsobil, resp. nezapríčinil neplatnosť právnych úkonov. Nadobudol práva voči žalobcovi v dobrej viere a ako také si ich aj voči žalobcovi uplatňoval. Žalobca si mal svoje právo uplatniť skôr a iným spôsobom čo do nároku z plnenia na základe absolútne neplatných právnych úkonov (Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 11.8.2000, 3.11.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000, resp. Dohody o uznaní a splatení pohľadávok do 18.2.2002) a nemal čakať na povolenie obnovy konania a na samotné zrušenie uznesenia Krajského súdu Košice, č.k. -42 zo dňa 18.2.2002. Preto zotrval na námietke premlčania žalobcom uplatnenej pohľadávky.

12. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

15. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.

17. Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

18. Podľa , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

19. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

20. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

21. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa , premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

23. Podľa , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

24. Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

25. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe vyhovel a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti jeho dôvodov a k odvolacím námietkam žalovaného, dopĺňa:

26. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 52.226,89 eur ako časť ceny za dielo fakturovanej žalobcovi pôvodným veriteľom spoločnosťou X. XX L..C..I.., ktorá pohľadávku voči žalobcovi postúpila na žalovaného. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. právoplatným 2.3.2002 bol síce žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému dlžnú sumu s príslušenstvom, avšak z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bolo toto rozhodnutie zrušené v konaní o obnovu konania rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 27.4.2009, potvrdeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 14.10.2009 v konaní sp. zn. . Žalobca o vrátenie sumy 52.226,89 eur požiadal žalovaného listom z 10.12.2009, na túto výzvu však žalovaný nereagoval.

27. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného o premlčaní žalobcom uplatnenej pohľadávky, je potrebné uviesť, že objektívny začiatok plynutia premlčacej doby plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľu na to, či oprávnená osoba by mohla právo subjektívne vykonať alebo nie. Premlčacia doba začína vo všeobecnosti plynúť od právnej udalosti, ktorá je rozhodujúca pre uplatnenie subjektívneho práva (nároku), dôkazné bremeno o tejto skutočnosti stíha tú stranu sporu (ak právny predpis neustanoví inak), v ktorej je existencia skutočnosti o ktorej tvrdí, že nastala na jej prospech. V prejednávanej veci pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca sa mohol o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia dozvedieť skôr ako doručením rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2009 sp. zn. , ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.4.2009 vo veci obnovy konania, dôkazné bremeno stíha žalovaného, nakoľko v prípade námietky premlčania znáša takýto účastník konania dôkazné bremeno o skutočnostiach, s ktorými zákon spája počiatok a plynutie premlčacej doby (pozri rozhodnutie NS ČR z 15.11.2005 sp. zn. ). Žalovaný túto skutočnosť však v konaní nepreukázal, keď z citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že žalobca si mohol svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia prvýkrát uplatniť až po tom, ako došlo k právoplatnému zrušeniu rozhodnutia, v zmysle ktorého plnil žalovanému. Toto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak, ako to vyplýva z ustanovenia , právo, ktoré je vymáhateľné na súde, a preto začína jeho lehota na vydanie plynúť odo dňa, kedy sa mohlo uplatniť na súde prvýkrát, t.j. keď žalobca ako veriteľ objektívne mohol vykonať úkony potrebné pre úspešné podanie žaloby, medzi ktoré, okrem iného patrí aj možnosť požiadať dlžníka o plnenie, keď žalovaného mohol o toto plnenie požiadať až po vyššie uvedenom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. S ohľadom na uvedené tak subjektívna aj objektívna premlčacia lehota začala plynúť až od doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, kedy toto bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo, lebo išlo o právny dôvod, ktorý odpadol.

28. Rovnako je nepochybné, že žalovaný je tou osobou, ktorá je povinná vydať bezdôvodné obohatenie, nakoľko získal plnenie z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, preto je bez významu čas plnenia žalobcu žalovanému, t.j. či žalovanú sumu zaplatil pred alebo po pojednávaní, na ktorom bol uzavretý zmier, ktorý bol neskoršie na základe obnovy konania zrušený. Bez právneho významu je potom skutočnosť, že až po schválení zmieru na súdnom pojednávaní konanom 18.2.2002 o 9.15 hod. zaplatil žalobca žalovanému sumu 2.436,01 eur a zvyšok žalovanej sumy ešte pred týmto pojednávaním. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalovaného, že vrátiť by mal len sumu 2.436,01 eur.

29. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, ).

30. Ostatnými odvolacími námietkami žalovaného sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto námietky relevantne uplatniť.

31. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 52.226,89 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 11.12.2009 do zaplatenia. So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).