Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcu: A. B. C., D. XX, XXX XX E. E., F.: XX XXX XXX, proti žalovanému: F. G. D., nar. XX.XX.XXXX, G. G. XX, XXX XX E., práv. zast. JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát, Krmanova 16, Košice, IČO: 50 901 028, v konaní o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -82 zo dňa 21.08.2023 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom I. a II. výroku.

II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.7.2022 domáhal, aby rozsudkom povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. a po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa obnovuje konanie už ako žalovaný navrhol nahradiť novým rozhodnutím vedeným na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. tak, že uznesenie o schválení zmieru nahradí rozsudkom vo veci samej a to tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že uznesením sp. zn. zo dňa 4.2.2020 v konaní vedenom medzi žalobcom F. G. D. a žalovaným A. B. C. súd schválil zmier, podľa obsahu ktorého sa vo výroku č. II žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 16.781,34 eur do 10 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Ďalšími výrokmi súd zastavil konanie o zaplatenie sumy 1.168,50 eur a náhradu trov konania stranám nepriznal. Rozsudkom zo dňa 20.11.2018 sp. zn. Okresný súd Poprad určil, že výpoveď daná F. G. D. listom z 13.2.2018 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalovaného trvá. Nárok na náhradu funkčného platu vylúčil výrokom č. II. na samostatné konanie. Rozhodnutie prvostupňového súdu bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove zo dňa 19.6.2019. Na základe dovolania Finančného riaditeľstva SR NS SR uznesením sp. zn. dňa 24.2.2022 zrušil rozhodnutie Krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 25.5.2022 Krajský súd v Prešove zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.11.2018 a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie. Žalobou žalobca napáda napadnuté uznesenie súdu v rozsahu všetkých troch výrokov a to s poukazom na ust. . Podľa uznesenia NS SR v spojení s uznesením KS Prešov vyplývajú skutočnosti o tom, že štátnozamestnanecký pomer je skončený platne. V konaní sp. zn. o náhradu mzdy žalobca vychádzal z právoplatného rozhodnutia KS v Prešove zo dňa 19.6.2019. Nároky štátneho zamestnanca na náhradu služobného platu pri neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru upravuje o štátnej službe. V nadväznosti na to, že zamestnávateľ bol viazaný rozhodnutím o tom, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, uzavrel so zamestnancom zmier ohľadne úhrady náhrady mzdy. Tento bol schválený rozhodnutím súdu zo dňa 4.2.2022. Dôvodom obnovy konania je rozhodnutie iného súdu a skutočnosti z neho vyplývajúce,

ktoré majú vplyv na predpoklady uzatvorenia zmieru. Zamestnávateľ vychádza z rozhodnutia súdnej autority v individuálnom pracovno-právnom spore, ktorá v danom prípade rozhodla o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Uvedený predpoklad v dôsledku vydania rozhodnutia NS SR absentuje. Štátnozamestnanecký pomer bol zo strany služobného úradu skončený výpoveďou zo dňa 13.2.2018 platne. Uplynutím výpovednej doby zamestnancovi neprináleží nárok na náhradu platu, a uvedené plnenie zo strany služobného úradu vzhľadom na absenciu hmotnoprávneho základu je v rozpore s hmotným právom. Za nové rozhodnutie sa považuje rozhodnutie iného súdu, ktoré bolo vydané v čase pôvodného konania, ktoré nemohol účastník bez svojej viny použiť, ale aj rozhodnutie, ktoré bolo vydané po skončení pôvodného konania. (tu odkázal na judikatúru NS ČR ). Pre žalobcu môže privodiť nové rozhodnutie NS SR zo dňa 24.2.2022 a KS Prešov sp. zn. priaznivejšie rozhodnutie v tom zmysle, , pokiaľ bude právoplatne rozhodnuté o tom, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je platné, a nie je dôvod na náhradu mzdy. V tomto prípade na rozhodnutie neskoršie vydané, ak sa s ním rieši otázka, ktorá bola predmetom pôvodného konania, zásadný význam, pretože sa tým mení posudzovanie veci. Uznesenie NS SR zo dňa 24.2.2022 bolo žalobcovi doručené dňa 7.4.2022, od ktorého momentu sa počíta začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. nadobudlo právoplatnosť vo výroku II. dňa 10.2.2020 a vo výroku I. a III. Dňom 28.2.2020. Na preukázanie svojich tvrdení predložil uznesenie NS SR , uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Poprad .

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

III. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle ustanovenia , , a .

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že na pojednávaní ďalej uviedol, že žalobca je orgánom št. správy, ktorý koná v súlade so zák. princípmi št. služby príslušníka finančnej správy, a teda aj v súlade s princípom zákonnosti, t. j. V súlade s článkom 3 Zákona o finančnej správe. V zmysle tohto ustanovenia je jeho povinnosťou konať v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pričom je nutné dbať na to, aby plnenie, ktoré v tomto prípade bývalému št. zamestnancovi bolo preukázateľné poskytnuté na základe rozhodnutí, ktoré si uplatnil. Z tohto dôvodu nie je možné ponechať uzatvorený zmier a na jeho základe poskytnuté plnenie v platnosti z dôvodu, že rozhodnutia okresného a krajského súdu, ktoré bolo pred jeho uzatvorením podkladom, boli rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zrušené. Nové konanie vo veci by mohlo zároveň privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko sporné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru môže byť na základe dovolania podaného voči poslednému rozhodnutiu krajského súdu v tejto veci rozhodnutím najvyššieho súdu ešte vyhodnotené v prospech žalobcu. Momentálne žalobca nerieši ako meritu veci to, či pôvodné mzdové nároky, ktoré boli usporiadané súdnym zmierom na základe pôvodného rozhodnutia, boli úplne presne vyčíslené. Žalobca môže uspokojiť nároky iba na základe právoplatného rozhodnutia. Navrhol zároveň, aby súd konanie prerušil podľa preto, že v dovolacom konaní má byť rozhodované o otázke, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Uviedol, že po tom, ako Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.5.2022 zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 20.11.2018 a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie, Okresný súd Poprad v intenciách odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a rozsudkom sp. zn. zo dňa 14.10.2022 určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom zo dňa 13.2.2018 je neplatná. Konanie o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá zastavil, nárok na náhradu funkčného platu vylúčil na samostatné konanie a žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo

dňa 22.2.2023 rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Nové rozhodnutia súdov potvrdili, že štátnozamestnanecký pomer bol skončený neplatne, a preto nemôžu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutia vo veci. Na pojednávaní ďalej uviedol, že žalobca podal návrh na obnovu konania z dôvodu, že v čase podania boli nové rozhodnutia súdov, ktoré mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Išlo o uznesenie NS SR zo dňa 24.2.20223 a uznesenie KS Prešov 13Copr 3/2022.Odvtedy ale došlo k novému rozhodnutiu OS Poprad vo veci samej, ktorým súd žalobe o neplatnosť štátnozamestnaneckého pomeru vyhovel, a toto rozhodnutie bolo Krajským súdom v Prešove potvrdené. Pre súd je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania, a preto v čase rozhodnutia o povolení obnovy konania nie sú splnené podmienky na to, aby súd obnovu konania povolil. K súdom schválenej dohode došlo nie na základe právoplatných rozhodnutí súdu I. a II. stupňa, čo sa týka ich spisových značiek, ale z dôvodu, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo neplatné a tento stav trvá aj naďalej na základe právoplatných súdnych rozhodnutí. Na tomto právnom stave nič nemení ani podanie dovolania zo strany žalobcu, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Žalovaný má za to, že v prípade, ak by žalobca uspel v dovolacom konaní, bolo by tu nové rozhodnutie, ktoré by opätovne založilo dôvod na povolenie obnovy konania, ale v súčasnosti takýto dôvod neexistuje. Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán oboznámením rozhodnutí súdov, dovolania, pripojeného spisu zistil taký skutkový stav, že rozsudkom zo dňa 20.11.2018 Okresný súd Poprad pod sp. zn. - 216 vo veci žalobcu F. G. D. proti žalovanému A. B. C. E. E., o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a i. rozhodol tak, že v bode I. určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom z 13.2.2018, je neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá. V bode II .nárok žalobcu na náhradu funkčného platu súd vylúčil na samostatné konanie a v bode II. (zrejme bod III.) žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Krajský súd V Prešove rozsudkom z 19.6.2019 sp. zn. prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vo vylúčenej časti žaloby o náhradu funkčného platu Okresný súd konal pod sp. zn. . Žalobca upresnil svoj mzdový nárok tak, že voči žalovanému si uplatnil funkčný plat vo výške 18.696,- eur za obdobie od 1.5.2018 do 25.8.2019 s tým, že žalovaný mu umožnil výkon práce podľa obsahu služobnej zmluvy od 26.8.2019. Žalobca v podaní zo dňa 20.12.2019 upresnil návrh tak, že po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného náhrada funkčného platu predstavuje výšku 17.527,50 eur, ku ktorej si uplatnil príslušenstvo predstavujúce úrok z omeškania. Pred začatím pojednávania strany pred súdom dňa 4.2.2020 deklarovali, že majú záujem vec vyriešiť zmierom tak, že žalovaný sa zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 16.781,34 eur. Súd uznesením zo dňa 4.2.2020 konanie o zaplatenie sumy 1.168,50 eur zastavil, v bode II. schválil zmier, podľa obsahu ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 16.781,34 eur do 10 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. V bode III. súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie súdu vo výroku II. nadobudlo právoplatnosť dňa 10.2.2020 a v bode I., III. dňa 28.2.2020. Uznesením zo dňa 24.2.2022 NS SR pod sp. zn. zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.6.2019 sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 25.5.2022 Krajský súd v Prešove pod sp. zn. zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. - 216 zo dňa 20.11.2018 a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudkom zo dňa 14.10.2022 sp. zn. - 428 Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu F. G. D. proti žalovanému A. B. C. E. E. o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru rozhodol tak, že v bode I. konanie o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá, zastavil, v bode II. určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom z 13.2.2018, je neplatná, v bode III. Nárok na náhradu funkčného platu vylúčil na samostatné konanie a v bode IV. (omylom bod označený ako II.) priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia bod 15. v odôvodnení rozhodnutia žalobca v časti určenia trvania štátnozamestnaneckého pomeru zobral žalobcu späť z dôvodu, že medzičasom došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Rozsudkom sp. zn. - 471 zo dňa 22.2.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.3.2023 Krajský súd rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Nahliadnutím do písomného podania predloženého žalobcom súd zistil, že žalobca podal dňa 28.4.2023 dovolanie NS SR voči rozhodnutiu KS v Prešove sp.zn. zo dňa 22.2.2023.

5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil tak, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba nie je dôvodná. V čase rozhodovania o povolení obnovy konania nie sú splnené podmienky na to, aby súd obnovu konania povolil. K súdom schválenému

zmieru medzi stranami v konaní došlo v čase, kedy súd právoplatne rozhodol na základe jeho žaloby zo dňa 12.6. 2018 o neplatnosť výpovede a priznanie náhrady funkčného platu od 1.5. 2018 do opätovného zaradenia do štátnej služby. Na základe tejto žaloby aj po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR o zrušení rozsudku KS Prešov a rozhodnutia KS Prešov o zrušení rozsudku Okresného súdu Poprad prvostupňový súd v spojení s rozsudkom súdu druhej inštancie žalobe F. G. D. v časti neplatnosti výpovede opätovne vyhovel a k zastaveniu konania v časti trvania štátnozamestnaneckého pomeru došlo iba z dôvodu jeho ukončenia iným spôsobom. O vysporiadaní mzdových nárokov pri neplatnom skončení štátnozamestnaneckého vzťahu výpoveďou sa strany dohodli, a ich dohoda bola schválená súdnym zmierom. Nie je tu teda rozhodnutie, skutočnosť , ani iný dôkaz ktorý by mohol v konaní o náhradu funkčného platu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Takýmto rozhodnutím by mohlo byť právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým by bola žaloba zamestnanca o neplatnosť výpovede zamietnutá. Na tomto právnom stave nič nemení ani podanie dovolania zo strany žalobcu, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Súd nezistil zákonný dôvod, pre ktorý by malo byť konanie prerušené. Ak žalobca poukázal na to, že proti právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove podal opäť dovolanie a súd prvého stupňa nie je oprávnený rozhodovať o tomto opravnom prostriedku a musí vyčkať na rozhodnutie dovolacieho súdu, daná argumentácia žalobcu nemá právne opodstatnený základ. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku nie je dôvodom na obligatórne prerušenie konania podľa . Pretože súd nezistil ani iný dôvod, pre ktoré by malo byť konanie prerušené, návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením a tak, že žalovanému ako úspešnej strane prislúcha náhrada trov v rozsahu 100%.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že podáva odvolanie voči výroku I. a II. rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to z odvolacích dôvodov normovaných ustanovením , , a teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenia súdu prvej inštancie v jeho rozhodnutí považuje odvolateľ za nesprávne právne posúdenie a súčasne na základe dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie tento súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný v súdom konaní vedenom pod sp. zn. v súčasnosti netrvá na ďalšom zamestnávaní, sám zobral návrh v časti trvania štátnozamestnaneckého pomeru späť a súd v predmetnom konaní rozsudkom zo dňa 14.10.2022 konanie o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu trvá zastavil. Pri uzatváraní zmieru žalobca vychádzal z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 20.11.2018, ktorý určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom z 13.02.2018 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer u žalovaného trvá a nárok na náhradu funkčného platu vylúčil na samostatné konanie. Nároky zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa výpoveďou, okamžitým zrušením, dohodou alebo zrušením v skúšobnej dobe sú upravené zvlášť pre prípad, že zamestnanec trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával a zvlášť pre prípad, že netrvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, môže zamestnanec kedykoľvek potom, čo mu zamestnávateľ dal neplatnú výpoveď, alebo s ním platne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, najneskôr do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bolo určené, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. V prípade ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a zamestnávateľ ho ďalej zamestnávať odmietne, je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku až do doby, kedy mu umožní pokračovať v práci alebo do dňa, kedy s ním platne skončí pracovný pomer. Ak zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, je ustanovením , konštatovaná právna fikcia, že pracovný pomer skončí dohodou a náhrada mzdy zamestnancovi okrem zákonom stanoveného rozsahu pri neplatnom okamžitom zrušení alebo zrušení v skúšobnej dobe nepatrí. Právna úprava skončenia pracovného pomeru týmto spôsobom rešpektuje skutočnosť, že nie je v záujme zamestnanca, aby naďalej trval pracovný pomer, na ktorého pokračovaní zamestnanec záujem nemá, i keď podnet k jeho skončeniu spočíva v neplatnom právnom úkone. Žalobca do pozornosti súdu dal skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer, o ktorého platnosti sa jedná, nie je ukončený právne. V roku 2021 bol skončený služobný nie štátnozamestnanecký pomer žalovaného, ktorý nemá žiadnu súvislosť s predmetným súdnym sporom a na uzavretie zmieru. Na základe právoplatného rozsudku

Okresného súdu v Poprade sp. zn. zo dňa 14.10.2022 bol návrh na náhradu funkčného platu vylúčený na samostatné konanie a nie je dôvodné, aby ostal v platnosti schválený zmier, na vydanie ktorého nie sú splnené predpoklady. Žalobca na túto skutočnosť aj v podaní zo dňa 28.04.2023 upozornil, avšak konajúci súd na túto námietku nereagoval. Žalovaný v tejto súvislosti namieta nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je formalistické, arbitrárne a bez toho, aby malo rozumný základ v obsahu spisu a vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný aj za to, že konanie súdu prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Naďalej zotrval aj na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych skutkových zisteniach zo strany súdu prvej inštancie a z týchto dôvodov navrhoval zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že sa obnova konania povolí alebo zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť mu ju na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Voči odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že o vysporiadaní mzdových nárokov pri neplatnom skončení štátnozamestnaneckého vzťahu výpoveďou sa strany dohodli a ich dohoda bola schválená súdnym zmierom. Nie je tu teda rozhodnutie, skutočnosť ani iný dôkaz, ktorý by mohol v konaní o náhradu funkčného platu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Takýmto rozhodnutím by mohlo byť právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým by bola žalobca zamestnanca o neplatnosť výpovede zamietnutá. Na tomto právnom stave nič nemení ani podanie dovolania zo strany žalobcu, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Žalovaný v celom rozsahu súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že je tu nové rozhodnutie, skutočnosť a ani iný dôkaz, ktorý by mohol v konaní o náhradu funkčného platu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

9. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa písomne v rámci odvolacej repliky vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že pre žalobcu privodilo nové rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.02.2022 a Krajského súdu Prešov sp. zn. ako aj rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 14.10.2022 ako aj skutočnosti z nich vyplývajúce hlavne to, že F. D. netrvá na ďalšom zamestnávaní priaznivejšie rozhodnutie. Ak zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, je ustanovením konštruovaná právna fikcia, že pracovný pomer skončí dohodou a náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí.

10. Následne zo strany žalovaného bolo využité podanie odvolacej dupliky k odvolacej replike žalobcu, v ktorej žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer netrvá a žalovaný netrvá na ďalšom zamestnávaní je tak závažná, že nie je dôvodný názor, že tu nie sú nové rozhodnutia, skutočnosti a ani dôkaz, ktorý by mohol v konaní o náhradu funkčného platu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalovaný ďalej uviedol, že potom ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 24.02.2022 zrušil rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. zo dňa 19.06.2019 a vec mu vrátil na nové konanie, následne Krajský súd Prešov uznesením sp. zn. zo dňa 25.05.2022 zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 20.11.2018 a vec vrátil na ďalšie konanie netrval na ďalšom zamestnávaní z dôvodu, že jeho služobný pomer skončil rozhodnutím B. H. I. J. K. XXXXXX/XXXX L. H. XX.XX.XXXX, ktorým bol žalovaný uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy, a to ku dňu 30.09.2021. V čase vydania rozhodnutia B. H. I. M. J. K. XXXXXX/XXXX L. H. XX.XX.XXXX štátnozamestnanecký pomer žalovaného u žalobcu trval na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. zo dňa 20.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove – 261 zo dňa 19.06.2019. Predmetné rozhodnutie H. I. M. J. G. platné aj po tom ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 24.02.2022 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 19.06.2019. Žalovaný trvá na tom, že jeho služobný pomer skončil rozhodnutím riaditeľa H. I. M. J., ktorého číslo a deň rozhodnutia vyššie uviedol, ktorým bol takto uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy dňom 30.09.2021 a nie dohodou ako tvrdí žalobca na základe toho, že žalovaný netrval na ďalšom zamestnávaní. Uvedené tvrdenie žalobcu, že predmetný služobný pomer skončil dohodou nie je pravdivé a je v priamom rozpore s rozhodnutím riaditeľa H. I. M. J.. Z tohto dôvodu žalovaný navrhoval, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

11. Sporové strany k žalobcom podanému odvolaniu ďalšie písomné vyjadrenia odvolaciemu súdu nepredložili.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie dôvodné nie je.

13. Podľa , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

14. Podľa , lehota na podanie žaloby na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa , ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

15. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

18. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod zostávajúce odvolacie dôvody. Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 , porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. alebo napríklad posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. , alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola odvolacím súdom zistená iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom túto odvolateľ v podanom odvolaní ani nijako bližšie nekonkretizoval. Zostala teda iba

v podobe všeobecne formulovaného odvolacieho dôvodu, ktorý nebolo možné bližšie odvolacím súdom preskúmať.

19. K námietke nestotožnenia sa strany sporu s vyhodnotením dôkazov súdom prvej inštancie respektíve nevykonaním navrhnutých dôkazov podľa ust. odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa odvolateľ nestotožňuje s vyhodnotením ním uvádzaných dôkazov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že to, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje sama o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán vrátane ich dôvodov a námietok. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza a ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať súladne s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia samotného civilného procesu. Predmetná odvolacia námietka je nedôvodná, keďže súd prvej inštancie rozhodoval na základe dôkazmi overeného skutkového stavu. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za taký, ktorý by bol okrem iného aj z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľný, a teda spôsobilý na jeho derogáciu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolateľ, dostáva v konaní pred všeobecnými súdmi (okresný a krajský súd) s poukazom na ust. odpoveď aj na túto námietku.

20. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením

pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

21. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštacie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ).

22. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu poukazuje na ust. . Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolací súd dodáva nasledovné.

23. Je potrebné z pohľadu odvolacieho súdu konštatovať, že spôsobilým dôvodom obnovy konania v zmysle ust. je iba nové rozhodnutie, ktoré nemohol účastník, resp. sporová strana bez svojej viny použiť v pôvodnom súdnom konaní, ak ním možno preukázať skutočnosť, ktorá môže byť pre stranu sporu priaznivejšia a privodí jej priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, sa jedná o dve skupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Posudzovaným prípadom je druhý prípad, ktorý predstavuje neskoršie rozhodnutie. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.02.2022 však nepojednáva o žiadnej prejudiciálnej otázke, ktorú by súdy nižších inštancií v pôvodnom konaní posúdili inak a túto prejudiciálnu otázku odvolateľ v žalobe a ani v samotnom odvolaní nešpecifikoval.

24. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom sa uvádza, že dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu.

25. Pri opačnom výklade znenia obsahu a účelu ustanovenia by sa totiž cestou obnovy konania mohla domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho konania každá sporová strana, ktorej nebolo vyhovené. Takto by obnova konania plnila účel dovolacieho konania. Každý z týchto mimoriadnych opravných prostriedkov je však v upravený odlišne, i keď ich spoločným účelom je náprava nesprávneho právoplatného rozhodnutia.

26. Zároveň je odvolací súd toho názoru, že pre žalobcu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.02.2022 neprivodilo priaznivejšie rozhodnutie, ktoré by umožňovalo využiť inštitút obnovy konania v zmysle ustanovenia . Za uvedené má odvolací súd práve z toho dôvodu, že súdy nižších inštancií už tohto času rozhodovali opätovne s totožným záverom ako vo svojich prvotných rozhodnutiach, ako aj z tohto dôvodu, že pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že služobný pomer u žalovaného skončil rozhodnutím riaditeľa H. I. J. K. XXXXXX/XXXX L. H. XX.XX.XXXX, N. O. P. P. H. XX.XX.XXXX a nedošlo k ukončeniu tohto pomeru dohodou v zmysle zákonnej fikcie tak ako to vo svojom odvolaní uvádza samotný žalobca.

27. Zároveň je potrebné podotknúť, že v posudzovanej veci toho času naďalej prebieha dovolacie konanie voči opätovnému rozhodnutiu odvolacieho súdu (ktorý vec posúdil s totožným záverom ako vo svojom prvotnom rozhodnutí), z ktorého dôvodu sa odvolaciemu súdu javí návrh na povolenie obnovy konania ako podaný predčasne. Až v prípade vydania rozhodnutia v dovolacom konaní bude možné vyhodnotiť, či nastala existencia priaznivejšieho rozhodnutia. Aj z tohto dôvodu, nebude možné na tieto rozhodnutia súdu prvej inštancie (č.k. -82 zo dňa 21.08.2023), či súdu odvolacieho hľadieť cez optiku vytvorenia procesnej prekážky rozsúdenej veci „res iudicata“, keďže novou nosnou skutočnosťou prípustnosti obnovy konania bude „budúce“ rozhodnutie v dovolacom konaní, ktorého obsah a závery toho času nemožno s rozumnou mierou predvídateľnosti predpokladať.

28. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k ním citovaným záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a dovolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).