Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/221/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci: žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., o zaplatenie 2.663,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. -158 zo dňa 19. júla 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie rozsudok právne odôvodnil apl. ust. 497 a 708 , , , , , , , , , , (ďalej iba „OZ“), o bankách, a o spotrebiteľských úveroch účinných ku dňu 02.11.2009, vecne tým, že zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že obchodná spoločnosť SLSP, a.s. uzatvorila sa žalovaným dňa 02.11.2009 zmluvu o osobnom účte, predmetom ktorej bola zmena Balíka extra na Osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 02.11.2009 poskytla žalovanému na predmetnom osobnom účte povolené prečerpanie. Dňa 23.06.2017 uzatvorili obchodná spoločnosť SLSP, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo okrem iného aj postúpenie peňažnej pohľadávky žalovaného. Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o osobnom účte a zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení ( a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( ), keďže SLSP, a.s. vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní predmetných zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V obsahu samotnej žaloby žalobca uvádza len postúpenie pohľadávky, ale nie skutočnosť, či SLSP, a. s. odstúpila od predmetných zmlúv. Súd sa ako s predbežnou otázkou vyporiadal s tým, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný v konaní, lebo obchodná spoločnosť SLSP, a.s. nemôže postúpiť žalobcovi tzv. živý úver. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, či SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy podľa zákona o bankách, t. j. či pred postúpením pohľadávky zaslal výzvu na zaplatenie a od poslania výzvy do postúpenia uplynulo 90 kalendárnych dní, počas ktorých bol žalovaný v omeškaní. Na výzvu súdu síce žalobca doručil výzvu zo dňa 22.03.2017,

v rámci ktorej právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 2 632,86 eur, avšak k tejto výzve priložil len kópiu nedoručenej zásielky, z ktorej nebolo súdu zrejmé kedy bola právnemu predchodcovi žalobcu vrátená. Súd tak nemal preukázaný presný dátum vrátenia predmetnej zásielky.

2. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa.

3. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne postavenie. V predmetnom spore žalobca uzatvoril dňa 23.06.2017 Zmluvu o postúpení pohľadávok s obchodnou spoločnosťou SLSP, a.s. V zmysle o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov môže banka (postupca) v prejednávanej veci postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi (žalovaný), ak je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj napriek písomnej výzve banky. Súd mal preukázané, že výzva právneho predchodcu žalobcu je zo dňa 22.03.2017 a zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená dňa 23.06.2017. Postúpenie pohľadávky je tak neplatné v zmysle pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou je omeškanie dlžníka so splatením záväzku viac ako 90 kalendárnych dní od zaslania písomnej výzvy banky dlžníkovi. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že nemal v konaní preukázanú skutočnosť, že kedy došlo k vráteniu nedoručenej zásielky s výzvou na zaplatenie zo dňa 22.03.2017 a tak nebolo možné určiť rozhodný dátum, od ktorého začala plynúť lehota 90 dní v zmysle zákona o bankách.

4. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od odporcu uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné. Práve nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým súd žalobu voči žalovanému zamietol.

5. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z , , a žalovanému v konaní náhradu trov nepriznal. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, tak žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli, zo spisu žiadne nevyplývajú a ani nebol v konaní zastúpený právnym zástupcom, tak súd mu v zmysle náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal žalobca odvolanie z dôvodov, že - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

- a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva.

7. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to okrem iného: 1/ výzvou zo dňa 15.02.2012 2/ výzvou zo dňa 17.03.2016 označenou ako „Výpoveď zmluvy“ 3/ výzvou zo dňa 22.03.2017 K výzve zo dňa 17.03.2016 pripojil žalobca podací hárok, preukazujúci odoslanie tohto podania žalovanému. K výzve zo dňa 22.03.2017 pripojil žalobca kópiu vrátenej obálky, ktorá preukazovala doručenie tejto výzvy žalovanému.

8. Žalobca teda v konaní celkom jednoznačne preukázal, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

9. Žalobca si v tejto súvislosti dovoľuje uviesť, že má za to, že ust. § 92 ods. 8 ZoB ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (čo bolo v danom prípade v konaní preukázané jednak prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, ako aj predloženými výzvami zo strany postupcu a platobnou históriou úveru) a aby bol bankou kedykoľvek za trvania omeškania vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku (toto bolo v konaní preukázané predloženými výzvami zo strany postupcu). Ak sú uvedené podmienky splnené, čo bolo podľa názoru žalobcu v danom prípade v konaní riadne preukázané, postúpením pohľadávky zo strany banky na inú osobu nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Žalobca sa v tejto súvislosti nestotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB je na splnenie predpokladov podľa tohto ustanovenia potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom táto lehota začína plynúť až po doručení písomnej výzvy banky. Takýto výklad z dikcie ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo predloženými listinnými dôkazmi nesporne preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového tajomstva.

10. Žalobca v súvislosti s aktívnou legitimáciou v konaní ďalej poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Žalobca však napriek tejto skutočnosti v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 ZoB pre úplnosť uvádza, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB podľa jeho názoru nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB.

11. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.05.2017, sp. zn. : „Nie je zrejmé ani to, ako dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že ust. o bankách, ktorá je interpretačným pravidlom, pritom vyplýva

(súčasný text ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách bol v čase prijatia zákona v ods. 7), že ustanovením § 92 ods. 1 až 7 sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva.“ Obdobný právny názor bol vyslovený aj v Uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.05.2017, sp. zn. , Uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.05.2017, sp. zn. , Uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.05.2017, sp. zn. a Uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.05.2017, sp. zn. . Z vyššie uvedeného vyplýva, že splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca podporne poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.05.2017 , sp. zn. . Žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy, spolu s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu - predmetnú skutočnosť žalobca preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca v konaní preukázal predloženými výzvami zo strany postupcu, platobnou históriou úveru a tiež prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok a tam uvedeným počtom dní omeškania žalovaného. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslujem trovy odvolacieho konania do výšky 304 eur.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Žalovaný uzatvoril s pôvodným veriteľom spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o osobnom účte, dňa 18.07.2007 Dodatok k zmluve o poskytovaní a používaní elektronických služieb k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty dňa 31.03.2008 a dňa 02.11.2009 Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby.

14. Zo Všeobecných obchodných podmienok SLSP a.s. účinných od 1.8.2002 súd zistil, že v zmysle bodu 7.6.1 ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo nastanú okolnosti pod písm. a) až o), je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Podľa bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok Klient súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje Pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi.

15. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 0666/2012/CE zo dňa 23.06.2017, uzavretou medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupcom a postupníkom, ktorým je žalobca, súd zistil, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávok, vrátane jej príslušenstva, uvedených a špecifikovaných v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok sa jednalo o pohľadávku voči žalovanému, ktorá bola ako pohľadávka z nepovoleného debetu.

16. Podaním zo dňa 17.03.2016 pôvodný veriteľ oznamoval žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti povoleného prečerpania k účtu č. R. s tým, že výška pohľadávky banky ku dňu vyhotovenia výpovede je 2.459,73 eur, ktorú má uhradiť do uplynutia výpovednej doby. Z podania pôvodného veriteľa zo dňa 30.06.2017 tento oznámil žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0666/2017CE uzatvorenej dňa 23.06.2017 táto postúpila pohľadávku spolu s príslušenstvom na žalobcu. Z podania právneho predchodcu žalobcu označeného ako ,,výzva“ zo dňa 22.03.2017 súd zistil, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 21.03.2017 a súčasne vyzval žalovaného na okamžité uhradenie dlžnej sumy 2.632,86 eur.

Ako variabilný symbol bolo uvedené č. úveru/účtu XXXXXXXXXX, ktorá zmluva mala byť uzatvorená 30.04.2012. Z doručenky súdu predloženej bolo zistené, že táto sa dňa 30.03.2017 vrátila žalobcovi ako neprevzatá s označením adresát neznámy.

17. Podľa ust. z. č. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (ďalej len "") ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade využila podaním zo dňa 22.03.2017, avšak žalobcovi postúpila pohľadávku ešte v čase, keď nebola dodržaná 90 dňová lehota na plnenie zo strany žalovaného. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval aj na výzvy zo dňa 15.02.2012 a zo dňa 17.03.2016 označenou ako „Výpoveď zmluvy“, je zjavné, že výzva zo dňa 15.02.2012 bola žalovanému doručená ešte pred mimoriadnou splatnosťou povoleného prečerpania a pokiaľ ide o výzvu zo dňa 17.03.2016, tu nemá súd preukázané, že táto bola žalovanému doručovaná.

19. V súvislosti s riešením uvedenej spornej otázky odvolací súd poukazuje na nedávne rozhodnutie NS SR sp. zn. z 24.4.2018. Podľa uvedeného rozsudku v zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 ZoB na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo motivovať banku k tomu, by podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou, táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu , keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Dovolací súd v rozsudku uzavrel, že kardinálnym problémom je otázka platnosti či neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa . Teda či podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou podľa veta prvá ZoB musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia. Rozhodujúcim je fakt, že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Zároveň ďalšími zo vyplývajúcimi podmienkami je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu osobu, nakoľko ZoB je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj tretia veta ZaB), aby nedošlo k jeho porušeniu. Dovolací súd preto v rozsudku konštatoval, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt išlo by o postúpenie v rozpore so zákonom (ZoB), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené, resp. zakázané a ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle . NS SR

pokračuje v ďalšej argumentácii záveru o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou na tretí subjekt v rovnakom prípade, ako je prejednávaný.

20. V danej veci v súlade s uvedeným právnym názorom súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca nepreukázal v konaní svoju aktívnu legitimáciou. Zo strany predchodcu žalobcu síce prišlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, ale nepreukázal, že žalovaný bol v omeškaní s platením dlhu po dobu najmenej 90 dní a umožnil mu tak zaplatiť dlh predovšetkým banke, ešte pred postúpením pohľadávky. Žalobca mylne argumentoval, že § 92 ods. 8 ZoB súd vykladá nesprávne, pretože uvedené ustanovenie nemá žiaden súvis s postupovaním pohľadávok bankou na tretie subjekty, ale len upravuje podmienky, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.

21. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní bol správny a ostatné argumenty žalobcu vo vzťahu k jeho nároku sú už potom po právnej stránke irelevantné, pretože nie sú spôsobilé zmeniť fakt o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd v súlade s ustanovením a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , podľa , , podľa a základných princípov . Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, bol však pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem a naviac jej ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona, preto súd použil základné princípy a , podľa ktorých súd koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, preto rozhodol tak, že žalovanému sa náhradu trov konania nepriznáva.

24. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).