Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Co-152-2018.pdf
PDF · 156.52 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/152/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Mgr. Iur. P. M., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu F., F. XXXX/X, zast. advokátom: JUDr. Michal Mudrák adresa sídla Bratislava, Vajnorská 100/A, proti žalovanej: P. O., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu H. XXX, zast. splnomocnencom: RS legal s.r.o., IČO: 36 864 358, adresa sídla Piešťany, M. Waltariho 7, o zaplatenie 4.800,00 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 27. júna 2018 č.k. 7C/10/2015-163 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e .
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 4.800 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.800 eur od 15.10.2014 do zaplatenia zamietol (výrok I.) a konanie o vzájomnej žalobe žalovanej, ktorou sa domáhala náhrady, aby bol žalobca zaviazaný vydať jej kobylu menom Ruth, vrátane pasu tohto koňa proti vyplateniu časti kúpnej ceny vo výške 1.000 eur žalobcovi zastavil (výrok III.).
1.2.1 Vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci: Elektronickými správami z 15. a 16.6. 2014 ponúkla žalovaná žalobcovi na predaj vlastného koňa Ruth, ktorého prezentovala slovami ako napr. „má relatívne vysokú chovateľskú hodnotu", „dá sa na nej učiť skákať", „je naprosto zdravá", „má len jeden háčik - je žrebná" a „disponuje jedine estetickou vadou vo forme priehlbinky na nohe, keď ju ako 2 ročnú kopol kôň". Mailom zo dňa 16.6.2014 žalovaná odpovedala „že je ochotná dať Ruth do dobrých rúk za 5.000 eur. Žalovaná zároveň žalobcovi ponúkla ustajnenie vo vlastnej stajni na Modrovej JK Equinox.
1.2.2 Dňa 10.7.2014 žalobca po fyzickej prezentácii koňa Ruth poskytol žalovanej preddavok na kúpnu cenu vo výške 1.000 eur.
1.2.3 Žalobca navštívil dňa 7.8.2014 o 9:55 pobočku S. W. a vybral z osobného účtu čiastku vo výške 5.320 eur.
1.2.4 V poobedňajších hodinách dňa 7.8.2014 navštívil žalobca stajňu žalovanej na Modrovej, kde došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na koňa Ruth, na základe ktorej žalovaná predala žalobcovi koňa Ruth za dohodnutú kúpnu cenu 5.000 eur. V čl. IV. platobné podmienky sa strany dojednali, že kupujúci zaplatí
dohodnutú kúpnu cenu predávajúcemu pri podpise zmluvy. V čl. II. bod 3 zmluvy žalovaná prehlásila, že je výlučným vlastníkom koňa a nie sú jej známe žiadne skryté vady, na ktoré má povinnosť kupujúceho upozorniť. V čl. IX. bod 1 veta druhá žalovaná žalobcu ubezpečila, že predmet zmluvy nemá žiadne vady.
1.2.5 Dňa 7.8.2014 uzavrel žalobca s JK Equinox konajúcim prostredníctvom žalovanej zmluvu o ustajnení koňa Ruth na dobu neurčitú s tým, že žalobca sa zaviazal platiť za služby spojené s ustajnením mesačne čiastku vo výške 225 eur.
1.2.6 Dňa 1.9.2014 žalovaná žalobcovi odovzdala pas koňa Ruth.
1.2.7 V rámci elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou dňa 01.09.2014 žalovaná uviedla „bol to kôň za kopec peňazí ale v pasienkovom stave nie v kondícii" a „ja svoje kone ľúbim nadovšetko a nie som žiadny priekupník ... niekoľko nocí som preplakala keď som ju predala ale žiaľ financie nám treba keď chceme budovať maštaľ."
1.2.8 Žalovaná nadobudla koňa Ruth od Zuzany Prevužnákovej za približne 200-500 eur, ktorá ju žalovanej predala pod podmienkou, že už nikdy jazdiť nebude. Predala jej ho ako ťažného koňa s tým, že ju nebude používať ako jazdeckého.
1.2.9 Ing. E. O. podal dňa 3.9.2014 na žalobcu trestné oznámenie. V zápisnici o trestnom oznámení sa uvádza, že trestné oznámenie podáva, pretože žalovaná so žalobcom uzavrela kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj koňa Ruth, dňa 7.8.2014. V zmluve sa dohodli, že nenarodené žriebä je majetkom žalovanej a kôň (kobyla) zostane až do narodenia žriebäťa ustajnený u žalovanej a potom ešte ďalších 6 mesiacov, počas ktorých musí byť žriebä pri matke. „Pán M. (žalobca) následne po podpise zmluvy zaplatil dojednanú sumu vo výške 5.000 eur". O termíne prevzatia koňa sme sa dohodli ústne pri podpise zmluvy, avšak vzhľadom na objektívne okolnosti, ktorými je narodenie žriebäťa sa toto nedalo určiť s presnosťou na konkrétny deň."
1.2.10 Ing. E. O. dňa 8.7.2015 v rámci výsluchu ako svedka (zápisnica z výsluchu svedka zo dňa 7.7.2015 - OR PZ v Novom meste nad Váhom - ČVS: ORP-404/VYS-NM-2014) na otázku vyšetrovateľa, či sa dňa 7.8.2014, keď bola podpísaná zmluva medzi žalovanou a žalobcom, predmetom ktorej bol predaj koňa Ruth za sumu 5.000 eur nachádzal v stajni Equinox a či videl odovzdanie sumy 4.000 eur - žalobcom žalovanej odpovedal: Nie, ja som tam pri tom nebol, bol som vtedy v práci. Nevidel som odovzdanie peňazí. Ja som detaily predaja nesledoval, to riešila moja priateľka. Na otázku prečo v trestnom oznámení dňa 3.9.2014 uviedol „Pán M. (žalobca) následne po podpise zmluvy zaplatil dojednanú sumu vo výške 5.000 eur." uviedol: „Ja som si len myslel že je to riadne vyplatené, preto som to uviedol. Ja som si to v tej dobe myslel, že Mgr. Iur. P. M. porušil tie iné dohody o ustajnení kobyly do 6 mesiacov po pôrode žriebäťa."
1.2.11 Žalobca nedisponuje žiadnym dokladom potvrdzujúcim prevzatie doplatku kúpnej ceny vo výške 4.000 eur žalovanou pri podpise kúpnej zmluvy.
1.2.12 Kobyla Ruth v čase kúpy 7.8.2014 krívala z ramena, na ktorom mala atrofiu lopatky ramena. Trvalé následky zranenia pravej prednej končatiny koňa Ruth sú nezvratné už viac rokov a silne obmedzujú správny pohyb a znemožňujú jeho športové využitie. Na rekreačné jazdenie by bola vhodná so značným obmedzením váhy jazdca až po doliečení, ktoré ale pri tak markantnom atrofovanom svalstve m. triceps humeri pedis thoracis sinistra neprichádza do úvahy. Klinické vyšetrenie v čase predaja by odhalilo atrofované svalstvo v oblasti ramenného kĺbu a lopatky, krívanie ako aj príčinu poranenia. Toto skutkové zistenie vyplýva jednak zo znaleckého posudku MVDr. Pavla Semana v spojení so znaleckým posudkom Dr. Juraja Rákossyho v spojení s čestným vyhlásením N. F., v ktorom poukázala na dávnejší úraz koňa a jeho krívanie už pred predajom žalovanej.
1.2.13 Kôň Ruth trpí na chronické ochorenie, je produkčne - pracovne neschopný s klinickou diagnózou
- atrofia svalstva - m. tricepsbrachii.
1.2.14 Žalobca si listom zo dňa 5.9.2014, doručeným žalovanej dňa 9.9.2014, uplatnil vady kúpeného koňa (uviedol, že ho žalovaná kúpila ako vyradeného koňa, ktorý nie je spôsobilý na jazdenie, veterinár
sa o ňom vyjadril, že už nikdy nebude normálne jazdiť a že mal úraz (pravdepodobne zlomenú nohu) a kríval. Uplatnil si nárok z vád a to zľavu z kúpnej ceny vo výške 4.500 eur.
1.2.15 Hodnota koňa Ruth sa pohybuje na úrovni 1.500 eur (500 eur pri výkupnej cene jatočných koní za cenu v roku 2014 okolo 1 eur za kg - pričom slovenský teplokrvník môže vážiť od 500 kg + pridaná hodnota pre schopnosť reprodukcie vo výške 1.000 eur).
1.2.16 Súd výsluch svedka O. P. nevykonal, nakoľko skutočnosti tvrdené žalobcom na ktoré mala byť vypočutá neboli žalovanou spochybnené a zároveň ani nebolo ich zistenie podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.
1.2.17 Žalovaná súčasne so svojím vyjadrením vo veci sa k žalobe podala vzájomnú žalobu, v ktorej žiadala súd, aby žalobcovi uložil povinnosť vydať jej koňa menom Ruth, vrátane pasu tohto koňa oproti vyplateniu časti kúpnej ceny vo výške 1.000 eur, a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť jej náhradu škody vo výške 3.689 eur, ako aj povinnosť uhradiť nájomné za ustajnenie koňa za obdobie od 7.8.2014 do 31.10.2014 vo výške 330 eur.
1.2.18 Uznesením zo 14.3.2016 č.k. 7C 10/2015-82 súd vylúčil na samostatné konanie vzájomný návrh žalovanej na náhradu škody vo výške 3.689 eur ako aj vzájomný návrh žalovanej o zaplatenie 330 eur.
1.2.19 Žalovaná vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalobcovi vydať jej koňa menom Ruth vrátane pasu tohto koňa oproti vyplateniu časti kúpnej ceny vo výške 1.000 eur po otvorení pojednávania vzala späť a konanie v tejto časti žiadala zastaviť. Žalobca s takýmto späťvzatím vzájomnej žaloby súhlasil.
1.3.1 Žalobcom uplatnené nároky právne posúdil ako nárok kupujúceho na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny predmetu kúpy podľa § 597 ods. 1 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení), nárok kupujúceho na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 509 ods. 2 O.z., ďalej nárok poškodeného na náhradu škody úmyselným konaním škodcu proti dobrým mravom podľa § 424 O.z. a nárok veriteľa na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 O.z. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.
1.3.2 Návrh žalovanej na zastavenie konania pre späťvzatie žaloby právne posúdil ako výkon práva žalovanej vziať žalobu z časti späť a nárok na zastavenie konania v časti takto späťvzatej žaloby bez meritórneho rozhodnutia podľa § 144 podľa § 145 ods. 2 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre zastavenie konania a preto návrhu žalovanej na zastavenie konania v časti späťvzatej žaloby vyhovel.
1.4 Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcim bola dňa 7.8.2014 uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol kôň Ruth na základe, ktorej sa žalovaná zaviazala previesť vlastnícke právo ku koňovi Ruth na žalobcu a žalobca sa zaviazal zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu 5.000 eur, pri podpise zmluvy. Žalovaná v predmetnej zmluve vyhlásila, že jej nie sú známe žiadne skryté vady, na ktoré má povinnosť kupujúceho upozorniť a taktiež, že predmet zmluvy nemá žiadne vady. Medzi stranami nebolo sporné a zároveň to vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, že žalobca dňa 10.7.2014 zaplatil žalovanej preddavok kúpnej ceny vo výške 1.000 eur.
1.5.1 Zaplatenie sumy 4.000 eur žalobcom žalovanej pri podpise zmluvy dňa 7.8.2014 súd nemal za preukázané, a dospel k záveru, že ohľadne uvedenej skutkovej okolnosti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Samotná skutočnosť, že žalobca dňa 7.8.2014 vybral zo svojho osobného účtu sumu 5.320 eur preukazuje len, že v daný v ten deň disponoval finančnými prostriedkami v dostatočnej výške, aby kúpnu cenu uhradiť mohol. Taktiež skutočnosť, že žalovaná žalobcu v e-mailovej komunikácii nevyzvala, resp. preukázateľne do podania trestného oznámenia netvrdila, že nedošlo k úhrade celej kúpnej ceny nemôže viesť k záveru o jej vyplatení pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy. Bez povšimnutia nemôže ostať ani skutočnosť, že kôň Ruth zostal aj po podpise kúpnej zmluvy ustajnený u žalovanej a podľa dohody tam mal zostať až do šiesteho mesiaca po narodení žriebäťa. Takéto dojednanie podľa názoru
súdu zvyšovalo istotu žalovanej ako veriteľa, že kupujúci svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu nakoniec splní.
1.5.2 Ako vyplýva zo zápisnice o trestnom oznámení, ktoré podával Ing. E. O., tento oznamoval krádež žriebäťa a nie koňa, čo aj korešponduje s dojednaním strán o tom, že žriebä po narodení ostane vlastníctvom žalovanej. Bez ohľadu na spôsob jeho vyjadrovania však nie je možné jeho konanie stotožňovať s konaním žalovanej.
1.6 Ustanovenie kúpnej zmluvy čl. IV. znie „Kupujúci zaplatí dohodnutú kúpnu cenu predávajúcemu pri podpise zmluvy". Už z jeho samotného znenia vyplýva záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu pri podpise zmluvy a svojím obsahom ide o dojednanie účastníkov kúpnej zmluvy o splatnosti kúpnej ceny, nemôže teda slúžiť ako „potvrdenie" o tom, že si kupujúci splnil povinnosť kúpnu cenu zaplatiť. Táto povinnosť teda vzniká dňom podpísania zmluvy. Dňom nasledujúcim po dni podpisu zmluvy t.j. 8.8.2014 sa teda žalobca dostal do omeškania so zaplatením časti kúpnej ceny vo výške 4.000 eur. Z uvedeného ustanovenia nemohol žiaden z účastníkov zmluvy dôjsť k záveru, že podpisom zmluvy zároveň potvrdzuje, že žalobca kúpnu cenu zaplatil a že žalovaná kúpnu cenu prevzala resp. prijala.
1.7.1 Skutočnosti uvádzané Ing. E. O. v zápisnici o trestnom oznámení a v zápisnici o výsluchu svedka podľa názoru súdu zaplatenie sumy 4.000 eur pri podpise kúpnej zmluvy dňa 7.8.2014 taktiež nepreukazujú. Ing. E. O. nebol účastníkom kúpnej zmluvy a nesporne pri jej podpise dňa 7.8.2014 nebol prítomný. Je teda zrejmé, že jeho vedomosť o konkrétnych okolnostiach podpisovania kúpnej zmluvy mohla byť len sprostredkovaná od iných účastníkov, t.j. žalovanej alebo žalobcu. Jeho tvrdenie pri podávaní trestného oznámenia a teda, že žalobca po podpise zmluvy zaplatil sumu 5.000 eur muselo byť podrobené bližšiemu skúmaniu, čo aj vyšetrovateľ pri výsluchu svedka Ing. E. O. vykonal a z odpovedí na položené otázky jednoznačne vyplýva, že Ing. E. O. pri podpise zmluvy prítomný nebol, logicky teda odovzdávanie peňazí nevidel. Uviedol, že si len myslel, že je to riadne vyplatené. Následne už vyšetrovateľ otázkami neskúmal aké konkrétne skutočnosti ho viedli v čase podávania trestného oznámenia k domnienke, že kúpnu cenu 5.000 eur žalobca po podpise zaplatil. Čo v ňom tieto domnienky vyvolalo?
1.7.2 Súd je toho názoru, že tvrdenie Ing. E. O. zo zápisnice o trestnom oznámení, že žalobca následne po podpise zmluvy zaplatil kúpnu cenu 5.000 eur, jednak z poukazom na neskoršiu výpoveď Ing. E. O. ako svedka ako aj skutočnosť, že podľa tvrdenia žalobcu malo pri podpise zmluvy dôjsť k zaplateniu 4.000 eur a nie 5.000 eur a samotného faktu, že sa predmetného podpisovania kúpnej zmluvy a tvrdeného následného platenia kúpnej ceny nezúčastnil nie je spôsobilé viesť k záveru o unesení dôkazného bremena žalobcu ohľadne zaplatenia kúpnej ceny vo výške 4.000 eur žalovanej dňa 7.8.2014.
1.7.3 Tvrdenie Ing. E. O. zachytené v zápisnici o trestnom oznámení v znení „O termíne prevzatia kobyly sme sa dohodli ústne pri podpise zmluvy,...." nemá relevanciu, nakoľko Ing. E. O. sa podpisu zmluvy preukázateľne nezúčastnil.
1.7.4 Súdu sa preto javí, že Ing. E. O. mohol považovať záležitosti žalovanej za vlastné, popísať náležitosti kúpnej zmluvy, nie je však vylúčené, že k svojim záverom uvedeným v trestnom oznámení došiel práve na základe vedomosti o obsahu samotnej kúpnej zmluvy, nie však už o tom, akým konkrétnym spôsobom a kedy došlo k plneniu povinností žalobcu a žalovanej vyplývajúcich zo zmluvy, t.j., že časť kúpnej ceny vo forme preddavku bola žalobcom zaplatená dňa 10.7.2014 a zvyšok kúpnej ceny 4.000 eur mal byť zaplatený po samotnom podpise zmluvy.
1.7.5 Súd len poznamenáva, že tvrdenia Ing. E. O. boli v dotknutom trestnom konaní v spojení s neskorším jeho výsluchom rozporné, k ich odstráneniu mohol prispieť jeho výsluch ako svedka. Súd však v kontradiktórnom súdnom konaní vykonáva dôkazy len na návrh strany sporu a žalobca v predmetnom konaní výsluch svedka nenavrhol (pričom v rámci predbežného právneho posúdenia veci súd žalobcovi neunesenie dôkazného bremena ohľadne otázky doplatenia kúpnej ceny oznámil). Bez návrhu strany sporu však nebolo možné výsluch svedka vykonať a uvedené rozpory odstrániť. Výsluchy Ing. E. O. v rámci trestného stíhania a ich obsah preto nepostačoval na záver o unesení dôkazného bremena žalobcu ohľadne otázky zaplatenia kúpnej ceny žalovanej pri podpise kúpnej zmluvy dňa 7.8.2014.
1.8 Súdu sa zároveň javí logické, že žalovaná na zaplatení kúpnej ceny pri podpise netrvala, nakoľko žalobca zaplatil preddavok 1.000 eur a zároveň kôň ostával ustajnený u žalovanej. Tento bol u žalovanej ustajnený aj v čase, keď žalobcovi odovzdala pas koňa, čo nepochybne zvyšovalo istotu, že žalobca svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu aj keď neskôr splní, nakoľko predmet kúpnej zmluvy ostával v jej držbe. Z kúpnej zmluvy nevyplýva povinnosť žalovanej odovzdať pas koňa žalobcovi až po zaplatení kúpnej ceny, jedine z čl. V. bod 2 vyplýva práve pre žalobcu ako kupujúceho povinnosť pas koňa prevziať od predávajúceho pri odovzdávaní predmetu zmluvy.
1.9 Nakoľko sa žalobca dostal so zaplatením kúpnej ceny do omeškania, vyzvala ho žalovaná listom zo dňa 30.10.2014 na doplatenie kúpnej ceny v dodatočnej primeranej lehote - 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaná však doručenie uvedenej výzvy žalobcovi žiadnym spôsobom nepreukázala (dokonca jej doručenie - dôjdenie žalobcovi ani netvrdila), preto súd vychádzal zo stavu vyplývajúceho z obsahu spisu a to, že predmetná výzva žalovanej bola doručená až doručením predmetnej výzvy žalobcovi súdom dňa 2.12.2015. Nasledujúcim dňom t.j. 3.12.2015 teda žalobcovi začala plynúť 7 dňová lehota na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 4.000 eur a uplynula dňa 9.12.2015.
1.10.1 Odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.2.2015 súd vyhodnotil ako právne neúčinné, nakoľko žalovaná súdu nepreukázala riadne doručenie (pričom začatie plynutia sedem dňovej lehoty na doplatenie viazala samotná žalovaná na jej doručenie) výzvy na doplatenie kúpnej ceny zo dňa 30.10.2014 a taktiež nepreukázala doručenie prípadne dôjdenie predmetného odstúpenia od zmluvy žalobcovi. Súd teda aj odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.2.2015 považoval za doručené žalobcovi dňom 2.12.2015 (jeho doručením žalobcovi na vyjadrenie). Nakoľko k uplynutiu primeranej 7 dňovej lehoty na doplatenie kúpnej ceny v čase doručenia odstúpenia od zmluvy žalobcovi ešte logicky nedošlo, nemohla v tomto čase (2.12.2015) žalovaná účinne od zmluvy odstúpiť, nakoľko na to neboli splnené zákonné podmienky.
1.10.2 Nedošlo teda k vyvolaniu účinkov vyplývajúcich z účinného odstúpenia od zmluvy v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúcich v zrušení zmluvy od začiatku.
1.11.1 V konaní medzi stranami nebola sporná otázka zistenej vady koňa, spočívajúca v atrofii svalstva v oblasti ramena a lopatky (nešlo teda iba o estetickú vadu ako žalovaná uistila žalobcu v komunikácii pred samotným uzavretím zmluvy) ktorá robí koňa Ruth nespôsobilého na jazdenie. Táto skutočnosť však bola preukázaná aj vykonaným dokazovaním, ale spornou bola iba výška zľavy, ktorú má poskytnúť žalovaný žalobcom za zistenú skrytú vadu. § 597ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladá zodpovednosť len za vady, ktoré sa prejavili až dodatočne, keďže zjavné vady (§ 500 ods. 1 O.z.) je možné pri bežnej, obvyklej pozornosti pri prehliadke veci zistiť.
1.11.2 Z hľadiska zaradenia vady súd dospel k záveru, že sa v danom prípade sa jednalo o vadu skrytú, nakoľko žalobca ako kupujúci pri bežnej - obvyklej pozornosti vadu kobyly Ruth zistiť nemohol. O priehlbinke na nohe kobyly bol zároveň žalovanou oboznámený a uistený, že ide len o vadu estetického charakteru. Zároveň však žalovaná - žalobcu v čl. IV. bod 1 ubezpečila že „predmet zmluvy nemá žiadne vady". Čo znamená, že aj keby sa jednalo o zjavnú vadu, ktorú mal žalobca pri prehliadke zistiť, mohol by si uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady.
1.11.3 Zľava z ceny má byť primeraná (§ 597 ods. 1 O.z.). Pri stanovení výšky zľavy súd prihliadol na to, že vada spôsobila zníženie možnosti využitia koňa Ruth ako aj skutočnosť, že žalobca neprezentoval, že v dôsledku skrytej vady bolo nevyhnutné na vec vynaložiť náklady akéhokoľvek charakteru, ktoré by inak neboli (napr. liečenie, špeciálna strava, lieky a podobne).
1.11.4 Súd teda s prihliadnutím aj na to, že vec aj s touto vadou nie je využiteľná na účel pre ktorý si ju zaobstaral, za primeranú určil výšku zľavy - 4.000 eur, keď vychádzajúc zo znaleckého posudku a výsluchu znalca. Hodnota koňa Ruth v čase predaja sa pohybovala na úrovni 1.500 eur. (500 eur pri výkupnej cene jatočných koní za cenu v roku 2014 okolo 1 eur za kg - pričom slovenský teplokrvník môže vážiť od 500 kg do 700 kg (pričom žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal konkrétnu váhu koňa Ruth, preto súd vychádzal odhadom z váhy 500 kg) + pridaná hodnota pre schopnosť reprodukcie kobyly vo výške 1.000 eur).
1.11.5 Súd posúdil ako primeranú relevantnú zľavu rozdiel medzi zmluvne dohodnutou kúpnou cenou 5.000 eur a najvyššou možnou cenou koňa Ruth, ktorú mohol žalovaný získať 1.500 eur, pričom k
výslednej sume - hodnote koňa 3.500 eur, pripočítal sumu 500 eur. Keďže hlavným účelom kúpy koňa zo strany žalobcu bolo rekreačné jazdenie a v konaní bolo preukázané, že vada koňa Ruth ho robí na ďalšie jazdenie nespôsobilým a súd dospel k záveru, že práve z tohto dôvodu je na mieste zvýšiť zľavu z kúpnej ceny 3.500 eur (rozdiel medzi dohodnutou cenou a skutočnou hodnotou koňa) o 500 eur. Prípadné náklady, ktoré mohli alebo môžu v súvislosti z vadami žalobcovi vzniknúť, súd pri úvahe o určení výšky primeranej zľavy z kúpnej ceny zohľadniť nemohol, nakoľko žalobcom v danom konaní tvrdené ani preukazované neboli.
1.11.6 Súd pri určení výšky primeranej zľavy z kúpnej ceny vzhľadom na preukázané vady predmetu kúpy v čase predaja nevychádzal čisto len z rozdielu hodnoty veci bez vád a hodnoty veci s vadami, ale zohľadnil aj možnosť ďalšieho využitia koňa. Zároveň však nebolo možné nezohľadniť hodnotu koňa tak ako vyplynulo z dokazovania a pri určení jeho hodnoty neprihliadať na pridanú hodnotu vo výške 1.000 eur z dôvodu reprodukčných schopností koňa, nakoľko samotná skutočnosť, že žalobca sa chovu koní neplánoval a ani neplánuje venovať, nemôže mať vplyv na určenie jeho hodnoty (pohnútka kupujúceho je pre určenie objektívnej hodnoty predmetu kúpy nepodstatná).
1.12 Kupujúci by mal teda právo na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny do výšky zľavy. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žalovanej zaplatil ako preddavok na kúpnu cenu 1.000 eur, pričom zaplatenie doplatku kúpnej ceny vo výške 4.000 eur pri podpise zmluvy, preukázané žalobcom nebolo a podľa názoru súdu mu vznikol nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny vo výške 4.000 eur, ale kúpna cena nebola kupujúcim - žalobcom predávajúcemu - žalovanej zaplatená práve vo výške 4.000 eur, nevznikol žalobcovi nárok na vrátenie časti kúpnej ceny aj napriek vzniku nároku na primeranú zľavu z kúpnej ceny, a preto súd žalobu v časti v časti nároku na zaplatenie primeranej zľavy z kúpnej ceny zamietol.
1.13 Žalobca sa zároveň domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur v prípade, ak svoje práva, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, úspešne uplatní na súde. Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobu žalobcu v časti v ktorej žiadal vrátenie kúpnej ceny zodpovedajúcej primeranej zľave z kúpnej ceny zamietol, je možné konštatovať, že práva zo zodpovednosti za vady na súde neuplatnil úspešne a preto mu nárok podľa § 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka na priznanie finančného zadosťučinenia nevznikol a preto bolo potrebné jeho žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť.
1.14.1 Žalobca v žalobe uviedol, že alternatívne si žalovanú sumu uplatňuje z dôvodu škody spôsobenej mu žalovanou konaním v rozpore s dobrými mravmi. Keďže žalovaná žalobcu vedome oklamala, jej konanie je v rozpore s dobrými mravmi a to veľmi hrubým spôsobom a spôsobila žalobcovi škodu, keďže mu predala koňa Ruth za 5.000 eur, hoci jeho hodnota je najviac 200 eur. Súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožňuje a je toho názoru, že konanie žalovanej nevykazuje znaky konania ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. V predmetnom prípade (predaj koňa v preukázanej hodnote cca 1.500 eur za 5.000 eur) môže napĺňať dôvod neplatnosti právneho úkonu pre jeho rozpor so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách (neprimeranosť ceny) v zmysle ust. § 40a v spojení s ust. § 589 Občianskeho zákonníka, prípadne dôvod neplatnosti spočívajúci v tom, že ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť (omyl v zmysel ust. § 49a Občianskeho zákonníka). V oboch prípadoch však ide o dôvod relatívnej neplatnosti a táto nastáva len v prípade, ak ten kto je takýmto neplatným právnym úkonom dotknutý sa neplatnosti aj dovolá, inak sa na daný právny úkon hľadí ako na platný. Žalobca sa však relatívnej platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy nedovolával.
1.14.2 Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom podľa ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, t.j. konanie proti dobrým mravom, ďalej existencia škody (majetková ujma), príčinná súvislosť medzi konaním škodcu proti dobrým mravom a vznikom škody a v neposlednom rade zavinenie vo forme úmyslu. Žalobca v predmetnom konaní nepreukázal ani jeden z uvedených predpokladov a to predovšetkým úmyselné konanie proti dobrým mravom a vznik (existenciu) škody, preto súd nemohol jeho žalobe vyhovieť ani z uvedeného dôvodu.
1.15.1 O trovách konania v časti žaloby žalobcu rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a vecne potrebou priznania žalovanej náhrady trov konania pre jej plný úspech v spore a nezistením existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bol súd oprávnený výnimočne náhradu trov konania výnimočne nepriznať.
1.15.2 O trovách konania v časti späťvzatej žaloby rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania o vzájomnej žalobe, ktorou sa žalovaná domáhala aby bol žalobca zaviazaný vydať jej koňa menom Ruth, vrátane pasu tohto koňa oproti vyplateniu časti kúpnej ceny vo výške 1.000 eur v rozsahu 100%. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a vecne potrebou priznania náhrady trov konania žalobcovi z dôvodu, že k zastaveniu konania došlo procesným zavinením žalovanej (späťvzatím žaloby) a nezistením existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bol súd oprávnený výnimočne náhradu trov konania výnimočne nepriznať.
2.1 Rozsudok v zamietajúcej časti a k nej sa viažucej časti rozhodnutia o trovách konania (výrok I. a II.) napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca, s návrhom na jeho zmenu plným vyhovením žalobe žalobcu, prípadne návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.).
2.2 Žalovaná jasne a preukázateľne klamala a to či už o zdravotnom stave predávaného koňa, o prechodnej platobnej neschopnosti žalobcu v čase podpisovania zmluvy, ako aj o nedoplatení kúpnej ceny.
2.3 Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena a nepreukázaní zaplatenia sumy 4.000 eur žalovanej pri podpise kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje na to, že v prostredí občianskeho procesu sa nevyžaduje tak vysoká miera preukázania, ako v trestnom konaní. Pokiaľ v trestnom konaní sa vyžaduje dokázanie nad všetku rozumnú pochybnosť, v občianskom konaní postačuje dokázanie, že daný záver je pravdepodobnejší, ako jeho opak. V prejednávanej veci súd nedôvodne požadoval od žalobcu písomné potvrdenie žalovanej, prípadne jej svedeckú výpoveď potvrdzujúcu vyplatenie jej sumy 4.000 eur, hoci získanie takéhoto dôkazu bolo pre žalobcu za daných okolností nemožné.
2.4 Žalobca počas konania predložil a označil súdu viacero dôkazov, ktoré svedčia o úhrade kúpnej ceny. Taktiež prezentoval tvrdenia, ktoré žalovaná nepoprela, a takisto aj poukázal na správanie sa žalovanej v rozhodnom čase, ktoré svedčia o úplnom uhradení kúpnej ceny. Súd však podľa názoru žalobcu všetky tieto skutočnosti, tvrdenia a správanie sa žalovanej nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti, nakoľko inak by dospel k záveru, že kúpna cena bola celkom zaplatená. Súd sa nevyjadril k argumentom žalobcu a to, že o úplnom zaplatení kúpnej ceny svedčí potvrdenie o výbere hotovosti 5.320 eur žalobcom z osobného účtu v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy, ustanovenie zmluvy o tom, že cena sa platí pri podpise, skutočnosť, že žalovaná až do podania trestného oznámenia netvrdila, že by žalobca celú cenu neuhradil a prvýkrát uplatnila námietku neuhradenia kúpnej ceny až listom z 31.10.2014, až do neplatného odstúpenia od zmluvy nevyzývala žalobcu na doplatenie kúpnej ceny, dňa 1.9.2014 odovzdala žalobcovi pas koňa, komunikáciu medzi sporovými stranami po uzatvorení kúpnej zmluvy, v ktorej žalovaná ponúkala žalobcovi sedlo na koňa za cenu 1.900 eur a to v dobe, keď jej žalobca podľa jej slov údajne nezaplatil 4.000 eur, skutočnosť, že dňa 1.9.2014 na sociálnej sieti facebook žalobcovi uviedla, že kobylu musela predať, lebo potrebuje peniaze na stavbu, že priateľ a partner žalovanej Ing. E. O. vo vlastnom trestnom oznámení sám uviedol, že žalobca uhradil celú kúpnu cenu 5.000 eur a v uvedenom trestnom oznámení uvádza len údajnú krádež žriebäťa a nie aj krádež koňa, to všetko svedčí o tom, že kôň bol skutočne aj v plnej sume uhradený.
2.5 Pokiaľ súd v ods. 55. uvádza, že prípadné nezrovnalosti sa mohli odstrániť výpoveďou Ing. O. pred súdom, tento záver považuje žalobca za nesprávny. Ing. O. pred OČTK vypovedal rôzne, teda v minimálne jednom prípade klamal. Zároveň je v súčasnosti manželom žalovanej a prípadnú povinnosť zaplatiť sumu 4.800 eur s príslušenstvom by osobne pocítil v majetkovej sfére (existencia BSM). Preto ako svedok by bol nevierohodný a jeho výpoveď v podstate nepoužiteľná.
2.6 Žalobca v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy uzatvoril aj zmluvu o ustajnení koňa v stajni žalovanej. Táto stajňa v tom čase bola prevádzkovaná občianskym združením, ktorého štatutárnym orgánom bola a stále je žalovaná. Táto zmluva o ustajnení bola predmetom vyjadrenia žalovanej zo dňa 15.7.2015 k tomuto konaniu, pričom súd otázku ustajnenia vylúčil na samostatné konanie na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 14C/133/2016. Prečo by žalobca uzatváral zmluvu o ustajnení koňa, ktorý ešte nebol jeho? Prečo by platil za ustajnenie cudzieho koňa? Nedávalo by to žiaden zmysel. Malo by to zmysel len vtedy, ak by kôň už bol jeho, teda ak by už bola vyplatená celá kúpna cena.
2.7 Žalobca pred odvozom koňa zo stajne žalovanej išiel na políciu a podal trestné oznámenie pre podvod. Prečo by žalobca takto na seba upozorňoval, ak by ešte neuhradil kúpnu cenu? Veď by si len sám robil zle a sťažoval si pozíciu do budúcnosti. Takéto konanie by bolo nielen nelogické, ale aj úplne absurdné.
2.8 Žalobca v konaní predložil viacero dôkazov, tvrdení a odkazov na správanie sa žalovanej, ktorými dostatočne preukázal pravdivosť práve svojej verzie.
2.9 Žalobca nesúhlasí so záverom súdu v odseku 67. rozsudku, a to s tým, že žalobca chcel kobylu len na jazdenie a nie na chov je len pohnútkou a teda nemá vplyv na hodnotu predmetu kúpy a zľavy. Predmet kúpy musí mať vlastnosti výslovne vymienené, inak obvyklé (§ 499 O.z.). Žalobca dopredu informoval žalovanú, že koňa / kobylu chce len na jazdenie. Toto bolo jediným kritériom, ktorý žalobcu zaujímal. Žalobca absolútne nereflektoval na nejaké chovateľstvo a chovateľskú hodnotu kobyly. Preto určenie koňa na športové jazdenie (a nie na chov) nie je pohnútkou žalobcu, ale ide o vlastnosť vymienenú žalobcom, potvrdenú žalovanou a zachytenú v zmluve. Z tohto dôvodu chovateľská hodnota kobyly nemôže byť zohľadnená. Žalobca čiastkovo súhlasí so znížením chovateľskej hodnoty na 500 eur, ale súd mal ísť ďalej a túto hodnotu znížiť na 0 eur.
3.1 Žalovaná odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku I. a II. ako vecne správny potvrdiť.
3.2 Žalovaná nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že ak by žalobca doplatil kúpnu cenu v rozsahu 4.000 eur bola by jeho žaloba v rozsahu 4.000 eur z titulu zľavy z kúpnej ceny dôvodná.
3.3 Záver súdu o nemožnosti využitia koňa na športové účely je nesprávny, na čo žalovaná poukázala aj v záverečnej reči, že znalci hovorili o trvalých následkov zranenia pravej nohy koňa, pričom v skutočnosti išlo o zranenie na ľavej nohe. V tejto súvislosti je potom otázne, či znalci vôbec koňa videli.
3.4 Žalobca na predmetnom koni viackrát pred kúpou jazdil, mal a musel mať predsa predstavu o jeho jazdeckých a športových schopnostiach. Mal tiež vedomosť, že na ľavej nohe má preliačeninu, pretože išlo o viditeľné poškodenie. Ako kupujúci mal teda možnosť, aj povinnosť preveriť si zdravotný stav a jazdecké schopnosti koňa.
4. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a pokiaľ žalovaná namieta, že znalec alebo veterinár vôbec kobylu nevideli, takáto námietka neobstojí, nakoľko žalovaná takúto námietku v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložila, ani ju žiadnym dôkazom nepodložila. Žalovaný nemá povinnosť dať koňa pred kúpou veterinárne prehliadnuť. Bola to práve žalovaná, ktorá bola povinná žalobcu informovať o zdravotnej poruche koňa.
5. Žalovaná v odvolacej duplikuje taktiež zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Žalobca celú žalobu postavil na informáciách, ktoré získal od predchádzajúcej majiteľky koňa Ruth, avšak tieto nezohľadňovali jeho skutočný stav v čase jeho predaja.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), a h) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..
7. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie v sume 4.800 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne počítaným zo sumy 4.800 eur od 15.10.2014 do zaplatenia titulom nároku na zľavu z kúpnej ceny koňa Ruth (§ 597 O.z.), nároku na primerané finančné zadosťučinenie (§ 509 ods. 2 O.z.) alternatívne z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej konaním žalovanej v rozpore s dobrými mravmi (§ 424 O.z.). Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok I. a II.). S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (najmä ohľadom doplatenia kúpnej ceny koňa žalobcom žalovanej v rozsahu 4.000 eur) a vec aj nesprávne právne posúdil a preto vo veci následne nesprávne rozhodol zamietnutím žaloby žalobcu a priznaním náhrady trov konania žalovanej. Výrok rozsudku ktorým konanie v časti o protižalobe žalovanej zastavil (výrok III.) a výrok ktorým rozhodol o náhrade trov takto zastaveného konania (výrok IV.) ostal odvolaním nedotknutý a tiež vyňatý z prieskumu odvolacieho súdu.
8. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
9. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobcu s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9.1 Pokiaľ ide o námietky odvolateľa smerujúce ku skutkovému stavu zistenému súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva: Z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolateľ súdom prvej inštancie zistený skutkový stav (uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.14) v podstate nespochybňuje. V odvolaní namieta len nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní jeho skutkového tvrdenia, že dňa 7.8.2014 zaplatil titulom kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 7.8.2014 žalovanej sumu 4.000 eur, pričom preukázanie tohto svojho skutkového tvrdenia sa snaží vyvodiť len odlišným hodnotením skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie.
9.2 Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie a ako je uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.14 (§ 383 C.s.p.). Zo zisteného skutkového stavu je jednoznačne zrejmé, že žalobca nedisponuje žiadnym priamym dôkazom preukazujúcim jeho skutkové tvrdenie o zaplatení kúpnej ceny koňa v rozsahu 4.000 eur žalovanej. Žalovaná takéto skutkové tvrdenie žalobcu účinne poprela a podľa názoru odvolacieho súdu jeho preukázanie nie je možné vyvodiť zo záverov vykonaného dokazovania (ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie). Reálne zaplatenie doplatku kúpnej ceny hodnoverne nevyplýva zo žiadneho dôkazu vykonaného pred súdom prvej inštancie, ani zo správania sa sporových strán v celom ich právnom vzťahu súvisiacom s kúpou predmetného koňa Ruth. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové ani podstatné skutočnosti, s ktorými by sa dôsledne vo svojom rozhodnutí už nevysporiadal súd prvej inštancie a tak odvolací súd len odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie odvolaním napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie.
10.1 Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
10.2.1 Podľa § 596 O.z., ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. 10.2.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že za vadu sa považuje nedostatok takej vlastnosti, ktorá sa u vecí toho istého druhu a veku všeobecne predpokladá a ktorej absenciou je možnosť využitia veci podstatne znížená (NS ČR 33Cdo 896/2010). 10.3.1 Podľa § 597 ods. 1 a 2 O.z., ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť (1). Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
10.3.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že predmetné ustanovenie upravuje právne dôsledky za stavu, že predávajúci kupujúceho neupozornil na vady, a to bez zreteľa na to o aké vady ide. Teda či ide o vady zjavné, skryté, právne alebo iné. Rozhodujúce je iba to, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a predávajúci kupujúceho pri uzatvorení zmluvy na existenciu vady neupozornil a to, že vec vykazuje vadu. Zodpovednosť za vady je objektívnej povahy, čo má ten dôsledok, že predávajúci zodpovedá za vady bez zreteľa na to, či predávajúci o ich existencii vedel. V prípade ak dodatočne po kúpe vyjde najavo vada predmetu kúpy, na ktorú nebol kupujúci predávajúcim upozornený, alebo ak sa ukáže nepravdivým uistenie predávajúceho o niektorých vlastnostiach či bezvadnosti predmetu kúpy, namiesto všeobecného § 49a O.z. sa uplatní úprava práv a povinnosti účastníkov kúpnej zmluvy obsiahnutá v § 597 O.z.. Inak povedané, nejde v tomto prípade o dôvod relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre omyl kupujúceho, ale o zodpovednosť predávajúceho za vady predmetnej veci podľa § 597 O.z. (tu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 26. júna 2002 spisovej značky 25Cdo 1454/2000 a ďalej, napríklad odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. marca 2005, spisovej značky 33Odo 513/2004 a rozsudku NS SR zo 14. apríla 2005 spisovej značky 3Odo 408/2004).
10.3.3 Pokiaľ ide o určenie primeranosti zľavy je potrebné uviesť, že predmetné ustanovenie patrí pri spôsobe určenia primeranej zľavy z dohodnutej kúpnej ceny k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností. Pod primeranou zľavou je treba podľa ustálenej judikatúry rozumieť zhodnotenie okolností významných najmä vo vzťahu k povahe a rozsahu vady so zreteľom na dohodnutú kúpnu cenu a cenu nevyhnutných opráv, k zníženiu funkčných vlastností, estetickej hodnote veci a ďalšiemu možnému spôsobu a rozsahu užívania veci (32Odo 956/2002 NS SR alebo 33Cdo 2641/2012 NS ČR).
10.4 Pokiaľ súd vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci (tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a aj neskôr či už na pojednávaní, alebo vo vyjadreniach k veci) vec posúdil ako nárok kupujúceho na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny predmetu kúpy podľa § 597 ods. 1 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení), nárok kupujúceho na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 509 ods. 2 O.z., ďalej nárok poškodeného na náhradu škody úmyselným konaním škodcu proti dobrým mravom podľa § 424 O.z. a nárok veriteľa na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 O.z., pričom pri určení primeranosti zľavy z ceny predmetu kúpy zhodnotil okolnosti významné vo vzťahu k povahe a rozsahu vady (vada robí koňa na jazdenie nespôsobilým, čo znižuje jeho cenu o 4.000 eur) so zreteľom na dohodnutú kúpnu cenu (5.000 eur), ale aj ku možnosti ďalšieho využitia koňa na jazdenie, jeho právne posúdenie veci je potrebné považovať za správne a odvolaciu námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie za nedôvodnú.
11. Obdobne nedôvodnou bola aj námietka, že súd nedôvodne požadoval od žalobcu písomné potvrdenie žalovanej, prípadne jej svedeckú výpoveď potvrdzujúcu vyplatenie jej sumy 4.000 eur, hoci získanie takéhoto dôkazu bolo pre žalobcu za daných okolností nemožné, ako aj že prípadné nezrovnalosti ohľadom vyplatenia kúpnej ceny sa mohli odstrániť výpoveďou Ing. O. pred súdom, nakoľko je vecou žalobcu, aby svoje žalovanou účinne popreté skutkové tvrdenia rozhodné pre jeho úspech v žalobe preukázal (Čl. 8 a § 151 C.s.p.). Pokiaľ aj súd prvej inštancie naznačil aké prostriedky
procesného útoku mohol žalobca prípadne použiť, nemalo to žiaden vplyv na správnosť samotného rozhodnutia vo veci.
12. Napokon nepravdivou bola námietka žalobcu, že žalobca dopredu informoval žalovanú, že koňa / kobylu chce len na jazdenie, že toto bolo jediným kritériom, ktorý žalobcu zaujímal a že určenie koňa na športové jazdenie (a nie na chov) nie je pohnútkou žalobcu, ale ide o vlastnosť vymienenú žalobcom, potvrdenú žalovanou a zachytenú v zmluve, nakoľko zo samotnej zmluvy to v žiadnom prípade nevyplýva a z dokazovania vyplynulo (z predzmluvnej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou), že žalobca pokiaľ ide o vlastnosti koňa mal žalobca záujem na tom, „ ... aby to bol prijemný, prítulný koník a spoľahlivý na vychádzky" (komunikácia medzi žalobcom a žalovanou z 14. júna 2014 - č.l. 6 spisu).
12.1 Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku odvolací súd dodáva: Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).
12.2 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.
13. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 C.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania.
13.1 Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol jej nárok na náhradu trov konania.
13.2. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
13.3. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
14. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).