Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/124/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: A. B.. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, D., zastúpeného advokátom: JUDr. Michal Mudrák advokát, Vajnorská 100/A, Bratislava, proti žalovanej: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpenej spoločnosťou: RS legal s.r.o., M. Waltariho 7, Piešťany, o zaplatenie 4.800,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 24. mája 2022, č.k. -494, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í , tak že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.400,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.400,- eur od 15.10.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 58,34 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie pôvodne v konaní rozhodol rozsudkom z 27.06.2018 č.k. -163 tak, že výrokom I. žalobu žalobcu o zaplatenie 4800,- eur s príslušenstvom zamietol a výrokom II. žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 25.09.2019 č.k. -227 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Na základe dovolania podaného žalobcom Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 24.02.2021 sp. zn. rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 25.09.2019 č. k. -227 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 07.09.2021 č. k. -316 rozsudok súdu prvej inštancie z 27.6.2018 č. k. -163 vo výrokoch I. a II. zrušil a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd, viazaný názorom dovolacieho súdu odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že záver súdu prvej inštancie o neexistencii priameho dôkazu o zaplatení kúpnej ceny žalobcom žalovanej neobstojí, nakoľko takýmto dôkazom je samotná kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou (najmä dohoda zmluvných strán uvedená v článku IV. zmluvy, v ktorom sa jednoznačne konštatuje, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu predávajúcemu pri podpise zmluvy) a to najmä vzhľadom na jej charakter (nejde o formulárovú zmluvu), ale aj okolnosti jej uzatvorenia, a to najmä samotnú skutočnosť, že kúpnu zmluvu pripravila samotná žalovaná a túto aj v takomto znení podpísala.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2 400 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 400 eur od 15.10.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 2 400 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 400 eur od 15.10.2014 do zaplatenia súd žalobu zamieta. III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolacieho a dovolacieho konania právo. IV. A. D. G., E. XX, XXX XX H. má voči žalovanej nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov v rozsahu 50 %. V. A. D. G., E. XX, XXX XX H. má voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov v rozsahu 50 %.“

3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia , , , , ods. 1, , , , , , , , , ďalej len „OZ“, a , ďalej len „CSP“.

4. Žalobca si žalobou uplatnil nárok z vád predanej veci – koňa, resp. zľavu z kúpnej ceny a súčasne nárok podľa , a to primerané zadosťučinenie za to, že sa nárokov z vád musel domáhať na súde, spolu vo výške 4.800,- eur. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcim bola dňa 07.08.2014 uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bola kobyla F. na základe, ktorej sa žalovaná zaviazala previesť vlastnícke právo ku kobyle F. na žalobcu a žalobca sa zaviazal zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu 5000 eur, pri podpise zmluvy. Žalovaná v predmetnej zmluve vyhlásila, že jej nie sú známe žiadne skryté vady, na ktoré má povinnosť kupujúceho upozorniť a taktiež, že predmet zmluvy nemá žiadne vady. Medzi stranami nebolo sporné a zároveň to vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, že žalobca dňa 10.07.2014 zaplatil žalovanej preddavok vo výške 1000 eur. Taktiež mal súd za preukázané zaplatenie sumy 4000 eur žalobcom žalovanej pri podpise zmluvy dňa 07.08.2014, čo vyplynulo z priameho dôkazu, ktorým je samotné ustanovenie čl. IV kúpnej zmluvy medzi stranami uzavretej, ktorej znenie pripravila samotná žalovaná.

5. V konaní medzi stranami bola sporná otázka vady koňa, a teda či v čase predaja 07.08.2014 kobyla F. ako predmet kúpy, trpela vadou spočívajúcou v atrofii svalstva v oblasti ramena a lopatky (nešlo teda iba o estetickú vadu ako žalovaná uistila žalobcu v komunikácii pred samotným uzavretím zmluvy) ktorá robí koňa F. nespôsobilého na jazdenie (športové a rekreačné), táto skutočnosť však bola preukázaná vykonaným dokazovaním. Spornou bola i výška zľavy, ktorú má poskytnúť žalovaný žalobcom za zistenú skrytú vadu. zakladá zodpovednosť len za vady, ktoré sa prejavili až dodatočne, keďže zjavné vady ( ) je možné pri bežnej, obvyklej pozornosti pri prehliadke veci zistiť. Ochorenie ramenného kĺbu resp. atrofované svalstvo na ľavej hrudníkovej končatine, ktorého príčinou bolo aj krívanie na ľavej strane kobyly tu boli už v čase predaja, a závery znalcov na základe vyšetrení vykonaných po kúpe, resp. v roku 2017 tak sú verifikované aj týmito inými nepriami dôkazmi. Súd považuje za logické vysvetlenie, že pôvodne bolo diagnostikované zranenie na pravej strane (pričom aj znalec G. pripustil, že si mohol stranu zmýliť) s tým, že pravdepodobne išlo o omyl spočívajúce v popise poranenia z pohľadu vyšetrujúceho lekára. Podstatným ostáva, že všetci na vyšetreniach zainteresovaní veterinári a znalci sa zhodli v podstate na totožnom závere - poranenie v oblasti ramenného kĺbu, atrofia svalstva a krívanie kobyly, pričom tento stav u kobylu musel jednoznačne pretrvávať už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Následky zranenia pravej kobyly sú nezvratné a silne obmedzujú správny pohyb a znemožňujú jej športové využitie. Na rekreačné jazdenie by bola vhodná so značným obmedzením váhy jazdca až po doliečení, ktoré ale pri tak markantnom atrofovanom svalstve m. triceps humeri pedis thoracis sinistra neprichádza do úvahy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sa jednalo o vadu faktickú (podstatne sťažujúcu až znemožňujúcu užívanie kobyly na žalobcom vymienený účel - rekreačné jazdenie - vychádzky ) a skrytú nakoľko žalobca ako kupujúci pri bežnej - obvyklej pozornosti vadu kobyly F. zistiť nemohol. O priehlbinke na nohe kobyly bol zároveň žalovanou oboznámený a uistený, že ide len o vadu estetického charakteru. Zároveň však žalovaná - žalobcu v čl. IV bod 1. ubezpečila že „ predmet zmluvy nemá žiadne vady“. Čo znamená, že aj keby sa jednalo o zjavnú vadu, ktorú mal žalobca pri prehliadke zistiť mohol by si uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady, ktoré právo mu v danom prípade vyplýva z , ktorý jednoznačne stanovuje že ak scudziteľ - predávajúci výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád, má (kupujúci) právo uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, aj v prípade vád zjavných. V prípade, že predávajúci kupujúci uistí, že predmet kúpy nemá žiadne vady platí, že predávajúci zodpovedá za všetky vady, a to aj zjavné do očí bijúce, ktoré by každý kupujúci musel odhaliť pri zníženej podpriemernej pozornosti. V danom prípade vadu kobyly F. neodhalilo viacero osôb jazdiacich na nej pravidelne pred kúpou, preto má súd za to, že nebolo možné od žalobcu - laika očakávať aby pri obvyklej pozornosti takúto vadu odhalil.

6. Pri stanovení výšky zľavy súd prvej inštancie prihliadol na to, že vada spôsobila zníženie možností využitia kobyly F. ako aj skutočnosť, že žalobca neprezentoval, že v dôsledku skrytej vady bolo nevyhnutné na vec vynaložiť náklady akéhokoľvek charakteru, ktoré by inak neboli (napr. liečenie, špeciálna strava, lieky a podobne). Pri stanovení primeranej zľavy teda súd vychádzal z nasledujúcich skutočností - dojednaná kúpna cena - 5000 eur, preukázaná hodnota kobyly 1500 eur (jatočná a pridaná hodnota reprodukčná), nemožnosť využívania kobyly na účel žalobcom vymienení - rekreačné jazdenie, preukázané faktické využívanie predmetu kúpy žalobcom a ďalšou osobou na rekreačné jazdenie aj po kúpe, neprejavovanie sa vád hneď pri kúpe - keď žalobca sám, uviedol že kobyla nekríva, nepreukázanie žiadnych nákladov spojené s odstraňovaním alebo zmierňovaním následkov vady, žalobca na kobyle jazdil pred kúpou aj po samotnej kúpe, pričom využitie na rekreačné jazdenie umožnil aj I. J., pričom v konaní netvrdil akým spôsobom sa mali preukázané vady pri predmetných jazdách prejavovať, resp. mu úplne takéto využívanie znemožňovať. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že kobyla F. má v rodokmeni známe mená ako K., po ktorom pochádza K. L., ktorý sa zúčastnil a umiestnil na Olympiáde, kde skončil 17., skákal 217 cm prekážky a práve v tejto súvislosti u nej bola možnosť, že porodí kvalitné žriebä, za predpokladu pripustenia kvalitným žrebcom. Súd pritom nevychádzal pri stanovení primeranej zľavy z kúpnej ceny z matematického výpočtu, nakoľko všetky uvádzané skutočnosti s výnimkou kúpnej ceny dohodnutej a preukázanej jatočnej a reprodukčnej hodnoty kobyly, ide o okolnosti kde ich primeranosť je potrebné určiť na základe vzájomných súvislostí prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu - úvahou, pričom výška tejto zľavy je potom súdom určená s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti na sumu 2400 eur, ktorá podľa názoru súdu zohľadňuje charakter a význam všetkých týchto okolností v ich súhrne a je vo vzťahu k nim primeraná. Zároveň takto určená výška zľavy nemá za následok neprimeraný prospech veriteľa a nespôsobuje ani neprimeraný prospech dlžníka. Poskytnutie zľavy vo výške 2400 eur navodzuje stav medzi žalobcom a žalovanou ako kupujúcim a predajcom, ktorý by vznikol v prípade, ak by v danom prípade bolo plnené bez vád. Súd poukázal na skutočnosť, že je preukázané, že kobyla mala v čase kúpy hodnotu 1500 eur, a aj napriek skutočnosti, že žalobca nikdy chovateľstvo resp. využitie reprodukčných schopností neplánoval, pri ponechaní si vlastníckeho práva (voľba žalobcu) mu ostávala kedykoľvek v budúcnosti (po uplatnení primeranej zľavy) možnosť sa slobodne rozhodnúť a aj niektoré z týchto vlastností kobyly využiť. Prípadne realizovať len výlučne jej trhovú hodnotu vyplývajúcu z týchto vlastností predajom za trhovú cenu. Kupujúci má teda právo na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny do výšky zľavy. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žalovanej zaplatil ako preddavok na kúpnu cenu 1000,- Eur a taktiež bolo preukázané zaplatenie doplatku kúpnej ceny vo výške 4 000 eur pri podpise zmluvy, preukázané žalobcom podľa názoru súdu žalobcovi vznikol nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny vo výške 2400 eur. Ak teda kúpna cena bola kupujúcim - žalobcom predávajúcemu - žalovanej zaplatená práve vo výške eur 5000 eur, vznikol žalobcovi nárok na vrátenie časti kúpnej ceny zodpovedajúcej výške primeranej zľavy 2400 eur, v ktorej časti bola žaloba dôvodná a preto jej súd vo výroku I. tohto rozsudku vyhovel tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 2400 eur.

7. Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sa žalovaná dňom 21.09.2014 dostala do omeškania so zaplatením sumy primeranej zľavy vo výške 2.400 eur a žalobcovi preto súd priznal nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2400 Eur od 15.10.2014 (nakoľko od tohto dňa si žalobca úroky z omeškania uplatnil a súd je žalobným návrhom viazaný, nemôže ho prekročiť (na určenie samotného dňa rozhodného pre určenie výšky úroky bol rozhodný deň 21.09.2014 ako prvého dňa omeškania zo zaplatením uvedenej sumy, a nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (21.09.2014) bola 0,05 percentuálnych bodov a teda pri zvýšení o 5 percentuálnych bodov, je úroková sadza 5,05 % ročne. Žalobca sa zároveň domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000 eur v prípade, ak svoje práva, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, úspešne uplatní na súde. Nakoľko rozsudok v časti, v ktorej súd žalobcovi priznal nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny vrátane príslušenstva nie je právoplatný, je žaloba v časti o priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške 1000 eur predčasná a teda nedôvodná. Stále preto nie je možné konštatovať, že práva zo zodpovednosti za vady, na súde žalobca uplatnil úspešne a preto mu nárok podľa na priznanie finančného zadosťučinenia nevznikol a preto bolo potrebné jeho žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca v žalobe uviedol, že alternatívne si žalovanú sumu uplatňuje z dôvodu škody spôsobenej mu žalovanou konaním v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v predmetnom konaní nepreukázal úmyselné konanie žalovanej proti dobrým mravom a vznik (existenciu) škody, preto mu súd nemohol priznať žiadne plnenie z uvedeného dôvodu. Nakoľko súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti uplatnenej primeranej zľavy z kúpnej ceny vo výške 2.400 eur a úrokov z omeškania zo sumy 2.400 eur od 15.10.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti je z vyššie uvedených dôvodov nedôvodná a preto súd vo výroku I. tohto rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2400 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.400 eur od 15.10.2014 do zaplatenia a vo výroku II. rozsudku žalobu v časti o zaplatenie 2400 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2400 eur od 15.10.2014 do zaplatenia zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol aj bez návrhu ( ) tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo keď v danom prípade bol pomer úspech resp. neúspechu strán 50/50, čistý úspech resp. neúspech každej strany tak bol 0. Z uvedeného rezultuje záver, že žiadnej zo strán sporu nemohlo byť právo na náhradu trov ako konania pred súdom prvej inštancie, odvolacieho aj dovolacieho priznané, s poukazom na ust. ( v spojení s a ). V konaní vo veci samej boli strany úspešné pomerne 50/50 preto súd prvej inštancie znalcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % proti žalobcovi a 50% voči žalovanej. Súd podotýka, že v predmetnom prípade rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške a teda o odôvodnenosti a účelnosti ich jednotlivých zložiek bude rozhodovať v rámci rozhodovania o výške náhrady trov.

9. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, avšak bez platnej autorizácie.

10. Proti tomuto rozsudku voči výroku II. a III. podal odvolanie aj žalobca, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle a a domáhal sa, aby odvolací súd rozhodol nasledovne: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4 800 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 800 eur od 15.10.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, III. Doterajšie výroky IV. a V. rozsudku sa prečíslujú na výroky III. a IV.“

11. Odvolateľ ku skutkovému zisteniu súdu o reprodukčnej hodnote kobyly uviedol, že základným faktom je, že kobyla F. od roku 2010 až do svojej smrti nemala žiadne živé žriebä. Znalec uviedol, že schopnosť reprodukcie znamená nie len graviditu, ale aj schopnosť porodiť živé žriebä. A zároveň reprodukčná hodnota jednoznačne predpokladá aj určitú kvalitu potomstva („porodí žriebä, ktoré bude mať v ročnom alebo dvojročnom veku vysokú hodnotu, tým pádom kobyla by mala z pochopiteľného dôvodu vyššiu hodnotu ako jatočnú“). Čiže mŕtvo narodené, resp. potratené žriebä reprodukčnú schopnosť nemôže potvrdiť. Na základe uvedeného možnosti konštatovať, že súd otázku reprodukčnej schopnosti vyriešil v rozpore s preukázaným skutkovým stavom a taktiež nesprávne aplikoval pravidlá hodnotenia dôkazov. Tým súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ku skutkovému zisteniu súdu o využívaní kobyly F. žalobcom na jazdenie žalobca uviedol, že žalovaná predložila dôkazy o jazdení žalobcom na kobyle F., pričom toto jazdenie sa odohrávalo výlučne predtým, ako žalobca vôbec zistil vadnosť kobyly F. (t.j. do 31.08.2014, kobylu kúpil 07.08.2014). Celkom išlo do šesť jazdení. Akékoľvek ďalšie jazdenie na kobyle F. žalobca popiera a žalovaná ho nijako netvrdila a ani nepreukázala. Ani svedkyňa I. J. neuviedla, že by žalobca na kobyle F. niekedy jazdil, dokonca sama tvrdila opak, že kobyla bola zatvorená a nemala pohyb. Jazdenie žalobcom na kobyle F. v priebehu 24 dní po kúpe, z celkovo 7 rokov vlastníctva kobyly žalobcom, teda v období, ktoré predstavuje menej ako 1 % celého času vlastníctva kobyly, a to výlučne v čase pred zistením vady, nemôže mať absolútne žiadny vplyv na určenie zľavy z kúpnej ceny. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ súd poukazuje na športovú činnosť kobyly pred kúpou (ods. 116), tak obaja znalci sa vyjadrili, že u takejto kobyly to nemožno považovať za športový výkon. Zároveň išlo o obdobie pred kúpou kobyly žalobcom a teda z pohľadu uplatnenia vád je to absolútne irelevantné. V tom čase bola kobyla plne v moci žalovanej, pričom žalobca o nej ani nevedel. Znalci sa vyjadrili, že liekmi je možné dočasne (na pár dní až mesiac) odstrániť krívanie kobyly. Taktiež, že podobné praktiky sú pomerne bežné. Súd spoľahlivo uzavrel, že kobyla F. bola nespôsobilá, pričom konkrétna vada bola u kobyly prítomná už od roku 2008. Už vtedy sa prejavovala krívaním 2. – 3. stupňa. Ak teda kobyla chronicky krívala, a zároveň na súťažiach nekrívala, tak možno konštatovať buď dočasný a opakovaný zázrak, alebo použitie utlmujúcich liekov. Záver súdu o čiastočnej spôsobilosti je v nelogický a rozpore s priebehom súdneho konania. Nebolo vôbec preukázané, že by kobyla F. bola v čase predaja žalobcovi v stave, ktorý by bol o toľko lepší oproti stavu z roku 2011, keď ju kúpila žalovaná, že by to odôvodňovalo takmer 10-násobný nárast ceny. V prvom rade, stav kobyly v čase kúpy žalovanou nebol súdom nikdy relevantne zistený. Podľa názoru žalobcu kobyla bola v roku 2014 dokonca v horšom stave ako v roku 2011 a to z nasledovných dôvodov: a) kobyla v roku 2010 porodila živé žriebä, pričom gravidita v roku 2014 skončila mŕtvym žriebäťom – možná strata reprodukčnej hodnoty; b) bolo jednoznačne preukázané, že kobyla v roku 2011 aj 2014 trpela rovnakým zdravotným defektom. Čím dlhšie defekt existuje, tým je ťažšie odstrániteľný. Teda čím viac času od pôvodného zranenia prešlo, tým je stav kobyly horší; c) išlo o staršiu kobylu, t. j. nový majiteľ ju mohol využívať kratší čas. V odseku 124. rozsudku súd vychádza len z eventualít, ktoré však nikdy nenastali – žalobca kobylu nevyužil na reprodukciu a ani ju nepredal. Nie je možné prihliadnuť na niečo, čo sa nikdy nestalo. Poukázal tiež na skutočnosť, že súd pri hodnotení okolností nezvolil rovnaký prístup. Pri užívaní kobyly súd uviedol, že musel vziať do úvahy, že kobyla bola predtým využívaná na športovú činnosť a aj keď nebola spôsobilá ani na rekreačné jazdenie, aspoň čiastočne spôsobilá v tomto smere bola a žalovaný ju na jazdenie využíval (trvá na tom, že závery súdu v rozsudku sú v tomto smere nesprávne). Pri zhodnotení reprodukčnej hodnoty však súd vôbec nevzal do úvahy, že žalobca nikdy neplánoval reprodukciu kobyly, nekupoval kobylu za týmto účelom, nikdy k tomu ani nepristúpil a počas celého konania toto odmietal. Ak teda súd priznal kobyle aspoň čiastočnú úžitkovú hodnotu na základe zhodnotenia faktického stavu, pri použití toho istého prístupu mal na druhej strane redukovať reprodukčnú hodnotu zhodnotením faktického stavu, že k žiadnej reprodukcii nikdy nedošlo a žalobca ju ani neplánoval (trvám na tom, že kobyla reprodukčnú hodnotu nemala, resp. nebola táto hodnota preukázaná). Súd vôbec nezohľadnil skutočnosť hlbokej informačnej asymetrie medzi stranami sporu. Nejde len o asymetriu vzhľadom ku konkrétnej kobyle, ale aj všeobecnú asymetriu odborných znalostí, schopností a skúseností. Keďže žalobca bol plne úspešný v základe sporu a výška závisela len od aplikovanej voľnej úvahy súdu a od znaleckej činnosti, súd mal žalobcovi priznať plnú náhradu trov konania.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že je pravdou, že v tomto konaní si žalobca uplatnil žalobou zľavu z kúpnej ceny spolu s náhradou primeraného zadosťučinenia vo výške 4 800,00 €. Zo žaloby vôbec nevyplýva, čo z tejto sumy 4 800 € je zľava z kúpnej ceny a čo náhrada primeraného zadosťučinenia. Až na pojednávaní dňa 19.03.2018 sa vyjadril, že si uplatňuje zľavu z kúpnej ceny vo výške 4 800,00 € a náhradu primeraného zadosťučinenia vo výške 1 000,00 €, čo už však bolo spolu 5 800,00 € teda o 1 000,00 € viac ako si uplatnil v žalobe zo dňa 15.10.2014 doručenou súdu dňa 16.10.2014. Nakoniec na tomto pojednávaní upresnil, že si uplatňuje zľavu z kúpnej ceny a náhradu primeraného zadosťučinenia spolu vo výške 4 800,00 €, a je na súde, ako jeho nároky posúdi. Teda žalobca nemôže tvrdiť, že si v konaní uplatnil zľavu z kúpnej ceny v dôsledku reklamovanej vady koňa F. vo výške 4 800,00 €, pretože to nie je pravda. Žalovaná ďalej uviedla, že spochybňovanie reprodukčnej hodnoty kobyly F. považuje zo strany žalobcu za absolútne účelové a nepatričné. Žalobca spochybňuje závery súdu o využívaní kobyly F. žalobcom na jazdenie. Koľko a ako často jazdil žalobca na kobyle F. po jej kúpe, nebolo z hľadiska dokazovania existencie a výšky jeho nároku na zľavu z kúpnej ceny podstatné. Podstatné boli dôkazy, ktoré preukazovali, že v čase kúpy sa kobyla F. zúčastňovala športových podujatí, bolo na nej jazdené a jazdila na nej žalobkyňa ja ale aj vypočuté svedkyne. Že kobyla F. bola vhodná na rekreačné jazdenie aj na účasť na športových podujatiach okrem iných dôkazov preukázali aj na pojednávaní prehraté videá. Žalobca počas celého dlhého konania nespochybňoval, že na kobyle F. jazdil pred kúpou aj po nej, spochybňuje to až v rámci tohto odvolacieho konania. K námietkam v časti náhrady trov konania uviedla, že žalobou si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu primeraného zadosťučinenia, ktorý však musel byť celý zamietnutý z dôvodu, že bol uplatnený predčasne, pretože podľa ust. je uplatnenie tohto práva podmienené úspešným uplatnením práva zo zodpovednosti za vady v súdnom konaní. V tejto časti bol žalobca nepochybne neúspešný. Doteraz však nie je zrejmé, v akej výške si tento nárok žalobca v žalobe uplatnil a v akej výške tohto uplatneného nároku bol neúspešný. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľný.

13. K vyjadreniu žalovanej podal žalobca odvolaciu repliku, v ktorej v podstate zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že odvolanie žalovanej bolo podané bez autorizácie ( ) v dôsledku čoho bolo potrebné odvolanie žalovanej odmietnuť ( ), ďalej že podané odvolanie žalobcu má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pričom nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho bolo potrebné rozhodnutie zmeniť ( ).

15. Podľa , podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

16. Podľa , podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

17. Podľa druhá veta o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), účinného v čase podania odvolania, osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby, ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje, alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

18. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

19. Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

20. Podľa , ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

21. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

22. Podmienkou elektronického podania je platná autorizácia podľa § 23 ods. 1 zákona o e- Governmente. V prípade, ak absentuje platná autorizácia podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, ktorá je podmienkou samotného vzniku podania, hľadí sa naň, akoby nikdy nevzniklo. Zákonodarca tak ustanovil z dôvodu, aby chýbajúca autorizácia elektronického podania nebola „len“ chýbajúcou náležitosťou podania, ktorú je možné dodatočne odstrániť, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo. (nález ÚS SR sp. zn. z 03.02.2022).

23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právna zástupkyňa žalovanej súdu prvej inštancie doručila elektronickú správu, ktorá obsahovala iba označenie predmetu - odvolanie. Zatiaľ čo toto elektronické podanie (formulár) bolo opatrené kvalifikovaným elektronickým podpisom (č.l. 524), príloha (samotný text odvolania) žiadny elektronický podpis neobsahovala, teda nebola autorizovaná podľa zákona o e-Governmente. Vychádzajúc z toho, že odvolanie žalovanej bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie, pričom zároveň nebolo v zákonom stanovenej lehote 10 dní ani dodatočne doplnené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe riadne autorizované, pričom súd na dodatočné doplnenie podania nevyzýva, na elektronickú prílohu odvolania obsahujúcu samotný obsah odvolania včítane odvolacích dôvodov, na ktorej absentovala platná autorizácia preto nebolo možné prihliadať. Bolo teda nevyhnutné konštatovať, že odvolanie žalovanej neobsahovalo podstatné náležitosti odvolania, najmä v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľka domáha (odvolací návrh) v zmysle , v dôsledku čoho nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd odvolanie žalovanej podľa odmietol. (výrok I.)

24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom výšky priznanej zľavy z kúpnej ceny, resp. či správne zamietol žalobu v časti, ktorá prevyšovala zľavu z kúpnej ceny 2.400,- eur. Výrok I., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.400,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.400,- eur od 15.10.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a nepodliehal odvolaciemu prieskumu.

25. Podľa , ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.

26. Odvolateľ namietal závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil priznanú výšku zľavy z kúpnej ceny. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie pri posudzovaní primeranosti zľavy z kúpnej ceny primárne vychádzal z toho, že žalobca si uplatnil zľavu z kúpnej ceny vo výške 4.800,- eur, na čo opakovane poukazoval napr. v bode 121. a 123. odôvodnenia rozsudku. Po preskúmaní obsahu spisu je zrejmé, že v žalobe žalobca uviedol, že sa domáha zaplatenia sumy 4.800,- eur s príslušenstvom, ako celkovej sumy, ktorá zahŕňa zľavu z kúpnej ceny a súčasne nárok podľa , a to primerané finančné zadosťučinenie za to, že sa nárokov z vád musel domáhať prostredníctvom súdu. K žalobe pripojil aj listinu – Uplatnenie vád zo dňa 05.09.2014 (č. l. 23), ktorú adresoval žalovanej a ktorou sa domáhal zľavy z kúpnej ceny vo výške 4.500,- eur a primeraného zadosťučinenia vo výške 500,- eur. Na pojednávaní dňa 19.03.2018 žalobca uviedol súdu, že zľava uplatnená z kúpnej ceny je 4.800,- eur a primerané zadosťučinenie činí 1.000,- eur, žalobou si uplatnil sumu 4.800,- eur a je na posúdení súdu, ako tento nárok určí. Pripustenie zmeny žaloby však žalobca nenavrhol, ani nevzal čiastočne späť nárok na finančné zadosťučinenie, či zľavu z kúpnej ceny. Z pohľadu odvolacieho súdu potom nemohli byť správne východiskové skutkové závery súdu prvej inštancie, že žalobca si uplatnil zľavu z kúpnej ceny vo výške 4.800,- eur, keď táto skutočnosť nevyplývala zo žaloby, ani z listín priložených k žalobe, ktoré je potrebné takisto považovať za súčasť žalobného návrhu. Pokiaľ nedošlo k zmene žaloby, alebo aspoň dodatočnej špecifikácii žalovanej sumy, bolo potrebné vychádzať zo žaloby a k nej pripojených listín, z ktorých vyplynulo, že zľavu z kúpnej ceny si žalobca u žalovanej uplatnil listom zo dňa 05.09.2014 len vo výške 4.500,- eur.

27. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, kobyla F. v čase predaja trpela zranením v oblasti ľavého ramenného kĺbu – atrofovaným svalstvom na ľavej hrudníkovej končatine, pričom táto atrofia bola aj príčinou krívania. Podľa záverov znalca následky zranenia kobyly sú nezvratné a silne obmedzujú správny pohyb a znemožňujú jej športové využitie. Na rekreačné jazdenie by bola vhodná so značným obmedzením váhy jazdca až po doliečením ktoré ale pri tak markantnom atrofovanom svalstve m. triceps humeri thoracis sinistra neprichádza do úvahy. Súd prvej inštancie v bode 114. odôvodnenia uviedol, že pri posudzovaní primeranosti zľavy z kúpnej ceny bolo potrebné vziať do úvahy aj hodnotu kobyly v čase jej predaja žalobcovi. K otázke posudzovania predajnej hodnoty koňa sa vyjadril znalec MVDr. Juraj Rákossy v posudku č. 13/2017 (č. l . 126) nasledovne: „všeobecná hodnota resp. predajná hodnota koní je veľmi variabilná a vždy sa tvorí dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim. Vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty koňa má mimoriadne veľa faktorov. Vo všetkých kategóriách a druhoch využitia koní vo všeobecnosti je to predovšetkým zdravotný stav koňa. U chovných a mladých koní sú to ďalej pôvod koňa, kvalita a úspešnosť príbuzných koňa, resp. úspešnosť potomstva žrebca alebo kobyly. U chovných kobýl významnú úlohu hrá samozrejme aj reprodukčná schopnosť a vek kobyly. Reprodukčné schopnosti kobyly sú najlepšie v mladšom, resp. strednom veku a po 15 – 18 veku koňa, najmä u kobyly klesajú. U mladých koní je to predovšetkým pôvod, individuálny vývoj koňa, spôsob chovu a vhodnosť mladého koňa pre zamýšľaný účel chovu. U športových koní dominantný vplyv na predajnú cenu koňa hrá jeho vhodnosť a perspektíva pre daný druh športu. Svoju nezanedbateľnú úlohu hrá aj miesto chovu, tradícia a úspešnosť chovu. Napriek internacionalizácii chovu športových koní, v prípade celkove porovnateľných mladých koní, kôň ktorý pochádza k krajiny pôvodu plemena je spravidla drahší ako porovnateľný kôň z geograficky inej oblasti. V každom prípade takmer podstatnú úlohu hrá solventnosť záujemcu o koňa.“ Podľa názoru odvolacieho súdu pri posúdení otázky primeranosti zľavy z kúpnej ceny je jedným zo zásadných mantinelov pri úvahe súdu aj otázka predajnej hodnoty koňa, lebo hodnota koňa po odpočítaní zľavy z kúpnej ceny nikdy nesmie klesnúť pod hodnotu koňa, ktorú v čase predaja mohol mať, keby bol vzatý do úvahy zdravotný stav koňa a všetky ďalšie vstupné faktory podieľajúce sa na určení jeho hodnoty. Pri vzatí do úvahy ďalších vyjadrení A. F. v rámci trestného konania (č. l. 130) je potrebné mať za to, že každý kôň má hodnotu jatočnú, ktorá sa určuje podľa hmotnosti koňa, ďalej sa jeho hodnoty navyšuje o hodnotu spočívajúcu v jeho pôvode, zdravotnom stave (súvisiacom so spôsobom chovu), rekreačnom využití, športovom využití, reprodukčnej schopnosti (súvisiacej aj s kvalitou predkov, prípadne potomkov koňa), v neposlednom rade sa jeho hodnota odvíja aj geografickej oblasti, odkiaľ kôň pochádza a kúpyschopnosti záujemcov na trhu.

28. Súd prvej inštancie mal za to, že v čase predaja kobyly F. sa jej hodnota pohybovala na úrovni 1.500,- eur (500,- eur hodnota jatočná, ktorá sa odvíja od hmotnosti kobyly a 1.000,- eur hodnota reprodukčná, ktorú mal súd prvej inštancie za preukázanú z toho, že v čase predaja bola kobyla gravidná). Odvolateľ namietal, že kobyla F. od roku 2010 až do svojej smrti nemala žiadne živé žriebä, preto nemôžu obstáť závery súdu prvej inštancie, že do hodnoty kobyly bolo potrebné započítať aj reprodukčnú hodnotu kobyly. Odvolací súd má za to, že schopnosť reprodukcie zvieraťa zahŕňa nielen počatie potomka, ale aj pôrod živého plodu. Výsledkom reprodukčnej schopnosti kobyly je vždy živé žriebä, nielen úspešné počatie žriebäťa. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že nebolo v konaní jednoznačne preukázané, či kobyla F. bola v čase predaja v takom zdravotnom stave, aby mohla donosiť a porodiť živé žriebä. Hoci bola kobyla F. v čase predaja žalobcovi gravidná, porodila mŕtve žriebä. K tejto otázke zaujal stanovisko v posudku č. 13/2017 znalec MVDr. Juraj Rákossy, ktorý uviedol, že nie je možné určiť, či kobyla F. v čase predaja bola skutočne schopná reprodukcie. Jednak sa jej narodilo mŕtve žriebä, jednak znalec uviedol, že kobyla od r. 2015 pripustená nebola, čo sa javí v jej veku ako nelogické, lebo kobyla môže po mŕtvo narodenom plode schopnosť oplodnenia stratiť. Diagnostika plodnosti by bola možné len po pripustení kobyly a USG vyšetrení, čo sa nestalo. Argument žalobcu, že nikdy nemal v úmysle využívať kobylu F. na reprodukčné resp. chovné účely je pre účely stanovenia primeranej zľavy z kúpnej ceny irelevantný, lebo v prípade jej ďalšieho predaja by potencionálna reprodukčná hodnota kobyly (najmä vzhľadom na jej kvalitných predkov) mohla mať významný vplyv na jej kúpnu cenu.

29. Keďže znalec výslovne uviedol, že hodnotu kobyly v čase jej predaja určiť nevedel, bolo teda vecou súdu, aby na základe skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo a znalcom deklarovaných faktorov podieľajúcich sa na hodnote koňa uzavrel, v akom rozpätí sa hodnota kobyly F. mohla pohybovať. Jatočná hodnota sa podľa znalca mohla pohybovať v roku 2014 medzi 1,- eur až 1,10 eur za kilogram (č. l. 130). Keďže z dokazovania nie je zrejmé, akú hmotnosť F. mala, jej jatočná hodnota sa mohla pohybovať medzi 525,- eur (priemerná jatočná hodnota za kg 1,05 eur x 500 kg – najnižšia obvyklá hmotnosť slovenského teplokrvníka) a 735,- eur (1,05 eur x 700 kg - najvyššia obvyklá hmotnosť slovenského teplokrvníka). Pokiaľ ide o reprodukčnú hodnotu, nie je možné z vykonaného dokazovania ustáliť, či v čase predaja skutočne kobyla F. bola schopná donosiť a porodiť živé žriebä, teda tu jej reprodukčná hodnota mohla byť od 0,- do 1.000,- eur.

30. V bodoch 103. - 133. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia primeranosti zľavy z kúpnej ceny a vysvetlenia voľnej úvahy, ktorá ho viedla k stanoveniu tejto zľavy uviedol, že pri výške zľavy z kúpnej ceny nevychádzal len matematického výpočtu, ale zohľadnil hodnotu kobyly jatočnú aj reprodukčnú, jej využívanie na rekreačné účely (hoci v minimálnom rozsahu), jej využívanie na športové účely pred kúpou a značne vylepšený zdravotný stav oproti stavu, keď kobylu kupovala žalovaná od p. D.. Zo strany odvolateľa bolo právne posúdenie súdu ohľadom primeranosti zľavy z kúpnej ceny spochybňované aj vo vzťahu ku schopnosti kobyly byť využívania na rekreačné jazdenie a jej predchádzajúcu športovú aktivitu.

31. Pokiaľ ide o športovú hodnotu, z vykonaného dokazovania, najmä znaleckých posudkov MVDr. Semana a MVDr. Rákossyho, ako aj ich ďalších vyjadrení vyplynulo, že trvalé následky zranenia pravej prednej končatiny kobyly sú nezvratné a znemožňujú akékoľvek športové využitie koňa. Športová hodnota kobyly F. teda bola 0,- eur. Súd prvej inštancie však v súlade s uvedeným konštatoval v bode 104. a 113. odôvodnenia, že kobyla bola nepoužiteľná na športové jazdenie, námietka odvolateľa, že by súd prvej inštancie predchádzajúcu možnú športovú aktivitu kobyly F. vzal do úvahy pri úvahe o primeranosti zľavy z kúpnej ceny, teda nie je dôvodná.

32. Pokiaľ ide o hodnotu kobyly F. spočívajúcu v jej využití na rekreačné jazdenie, tu súd prvej inštancie v bode 113. odôvodnenia rozsudku uzavrel, že aj napriek skutočnosti, že podľa záverov znalcov nebola na rekreačné jazdenie použiteľná, bola žalobcom na takého účely využívaná. Rozsah vady sa tak na kobyle neprejavoval po kúpe spôsobom, ktorý ju robil absolútne neschopnou na občasné rekreačné jazdenie. Odvolateľ tieto závery súdu prvej inštancie namietal s tým, že jazdenie na kobyle sa odohrávalo výlučne predtým, ako žalobca vôbec zistil vadnosť kobyly F. (t.j. do 31.08.2014, kobylu kúpil 07.08.2014). Celkom išlo do šesť jazdení. Tu odvolací súd musí dať za pravdu odvolateľovi, že závery súdu prvej inštancie si ohľadom rekreačného jazdenia odporujú, keď uvádza, že kobyla nebola využiteľná ani na rekreačné jazdenie, ale v dôsledku toho, že na nej občas bolo jazdené, nebola absolútne neschopná rekreačného jazdenia. Tu má odvolací súd za to, že hoci na kobyle F. pred kúpou aj po nej mohlo byť jazdené neznamená, že kobyla mohla a mala byť využívaná na rekreačné jazdenie. Samotná skutočnosť, že kobyla zvládla jazdu, hoci podľa jej zranení a zdravotného stavu nebola spôsobilá na rekreačné jazdenie, resp. jazdenie jej mohlo spôsobiť nezvratné následky alebo vážne poškodenie zdravia, nemôže zakladať domnienku, že musela mať aj hodnotu spočívajúcu v jej využití na rekreačné jazdenie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si kupoval kobylu za účelom rekreačného jazdenia pre seba, nie pre dieťa o hmotnosti 20 – 25 kg, resp. osobu so zredukovanou hmotnosťou (pozn. viď výpoveď znalca č.l. 461 rub), jednoznačne teda nemala v čase kúpy vlastnosti, ktoré by ju činili spôsobilou na rekreačné jazdenie s jazdcom, ktorý má hmotnosť dospelého muža, a teda jej hodnota spočívajúca vo využití kobyly F. na rekreačné jazdenie bola v čase kúpy 0,- eur.

33. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nedostatočne právne posúdil otázku primeranosti zľavy z kúpnej ceny, keď zahrnul so svojej úvahy aj rekreačnú hodnotu kobyly F. (hoci v minimálnom rozsahu) a jej reprodukčnú hodnotu v plnom rozsahu, neboli preto splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ak teda bude odvolací súd vychádzať z toho, že žalobca si uplatnil zľavu z kúpnej ceny vo výške 4.500,- eur a predajná hodnota kobyly F. sa pohybovala medzi 525,- eur (t.j. najnižšia jatočná hodnota + 0,- eur reprodukčná hodnota + 0,- eur hodnota využitia na rekreačné jazdenie + 0,- eur hodnota využitia na športové jazdenie, pričom ďalšie geografické, chovné a iné faktory ovplyvňujúce hodnotu koňa v konaní nevyšli najavo) a 1.735,- eur (735,- eur - najvyššia možná jatočná hodnota a 1.000,- eur možná reprodukčná hodnota + 0,- eur hodnota využitia na rekreačné jazdenie + 0,- eur hodnota využitia na športové jazdenie, pričom ďalšie geografické, chovné a iné faktory ovplyvňujúce hodnotu koňa v konaní nevyšli najavo), je zrejmé, že zľava z kúpnej ceny nesmie prekročiť výšku 3.870,- eur (kúpna cena kobyly F. 5.000,- eur po odpočítaní priemernej prípustnej hodnoty kobyly F. po zohľadnení jej zdravotného stavu, spôsobilosti jej využívania a ďalších uvedených faktorov pôsobiacich na jej hodnotu – 1.130,- eur, resp. priemer hodnoty 525,- eur a 1735,- eur ako najnižšej a najvyššej možnej hodnoty kobyly v čase predaja). Tu odvolací súd dáva do pozornosti, že zviera nie je vecou, ale živým tvorom, ktorý má svoje vlastné prežívanie, vnímanie a je schopný si vytvoriť vzťah so svojím majiteľom, pričom v nezanedbateľnej miere ovplyvňuje aj emočnú sféru svojho vlastníka. Nie je preto racionálne pri stanovení výšky zľavy z kúpnej ceny vychádzať striktne len z vyššie uvedených skutočností. Z toho dôvodu odvolací súd výšku primeranej zľavy z kúpnej ceny zaokrúhlil smerom nadol na sumu 3.800,- eur.

34. Pokiaľ ide o nárok na finančné zadosťučinenie, žalobca v odvolaní ani zmienkou nenamietal, že mu tento nárok zo strany súdu prvej inštancie nebol priznaný. Pokiaľ si žalobou uplatnil sumu 4.800,- eur, pričom zľava z kúpnej ceny bola len vo výške 4.500,- eur, hoci žalobca v konaní neskôr uvádzal, že ide o sumu 4.800,- eur, je potrebné vychádzať z toho, že zo strany odvolateľa neboli námietky voči zamietajúcej časti napadnutého rozhodnutia, ktorá konzumuje aj nárok na finančné zadosťučinenie podľa . Takisto je potrebné vziať na zreteľ, že výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.400,- eur s príslušenstvom nadobudol právoplatnosť. Preto odvolací súd s použitím zmenil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcovi 1.400,- eur (t.j. zľava z kúpnej ceny 3.800,- eur po odpočítaní časti zľavy z kúpnej ceny 2.400,- eur, ktorá je predmetom výroku I. napadnutého rozsudku) spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.400,- eur od 15.10.2014 do zaplatenia (pokiaľ ide o sadzbu úroku z omeškania a jeho počiatok, toto nebolo zo strany odvolateľa namietané) a vo zvyšku (zostatku zľavy z kúpnej ceny a nároku na finančné zadosťučinenie) zamietajúci výrok II. napadnutého rozsudku potvrdil. (výrok II.)

35. Podľa a , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (ods. 2 ) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

36. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Žalobca namietal aj výrok o náhrade trov konania s tým, že výška závisela len od aplikovanej voľnej úvahy súdu a od znaleckej činnosti, súd mal žalobcovi priznať plnú náhradu trov konania.

39. Ak odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodne vo svojom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, opäť i o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. V uvedenom nároku, ktorý tvorí jeden celok, musí byť premietnutý úspech strany v celom konaní, ktorý závisí od zmeňujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. (13/2021), zmyslom novej právnej úpravy nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne celkom odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v . Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia súdom nie je v súlade s . Z obsahu samotného nálezu je zrejmé, v prejednávanej veci išlo o náhradu nemajetkovej ujmy. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi ÚS SR, avšak nemožno ignorovať, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je vo svojej podstate určiteľný výlučne len základe voľnej úvahy súdu, neexistuje žiaden koeficient, ktorý by vyjadril hodnotu ľudského života, alebo hodnotu straty blízkej osoby prejavujúcej sa v emocionálnej sfére poškodenej osoby. Naproti tomu nárok žalobcu spočívajúci v zľave z kúpnej ceny je nárokom vyčísliteľným. Hoci v konaní znalec nebol schopný zľavu z kúpnej ceny vyčísliť, do procesu právneho posúdenia primeranosti zľavy z kúpnej ceny vstúpili nielen poznatky získané od znalcov (teda výsledok konania nezávisel výlučne od znaleckého dokazovania), ale aj iné skutočnosti, ktoré dokazovaním vyšli najavo v kombinácii s voľnou úvahou súdu. Nemožno preto konštatovať, že by v danom prípade výška priznaného nároku závisela výlučne len od voľnej úvahy súdu, alebo len od znaleckého dokazovania, preto spravodlivou je v danom prípade zásada úspechu vo veci daná uplatneným nárokom zo strany žalobcu a vyčísleným úspechom tej-ktorej strany v konaní. Vzhľadom, na to, že žalobca si uplatnil žalobou sumu 4.800,- eur a bol úspešný v rozsahu 3.800,- eur, teda hrubý úspech žalobcu činí 79,17 %, hrubý úspech žalovanej činí 20,83 %, teda žalobcovi pomerom vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 58,34 %. (výrok III.)

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).