Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Co-29-2021.pdf
PDF · 131.19 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/29/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: Mgr. Iur. P. M., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu F., F. XXXX/X, zast. advokátom: JUDr. Michal Mudrák adresa sídla Bratislava, Hurbanovo námestie 1, proti žalovanej: P. O., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu H. XXX, zast. splnomocnencom: RS legal s.r.o., IČO: 36 864 358, adresa sídla Piešťany, M. Waltariho 7, o zaplatenie 4.800,00 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 27. júna 2018 č.k. 7C/10/2015-163 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. a II. zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 4.800 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.800 eur od 15.10.2014 do zaplatenia zamietol (výrok I.) a konanie o vzájomnej žalobe žalovanej, ktorou sa domáhala náhrady, aby bol žalobca zaviazaný vydať jej kobylu menom Ruth, vrátane pasu tohto koňa proti vyplateniu časti kúpnej ceny vo výške 1.000 eur žalobcovi zastavil (výrok III.).
1.2.1 Žalobcom uplatnené nároky právne posúdil ako nárok kupujúceho na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny predmetu kúpy podľa § 597 ods. 1 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení), nárok kupujúceho na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 509 ods. 2 O.z., ďalej nárok poškodeného na náhradu škody úmyselným konaním škodcu proti dobrým mravom podľa § 424 O.z. a nárok veriteľa na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 O.z. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.
1.2.2 Návrh žalovanej na zastavenie konania pre späťvzatie žaloby právne posúdil ako výkon práva žalovanej vziať žalobu z časti späť a nárok na zastavenie konania v časti takto späťvzatej žaloby bez meritórneho rozhodnutia podľa § 144, podľa § 145 ods. 2 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre zastavenie konania a preto návrhu žalovanej na zastavenie konania v časti späťvzatej žaloby vyhovel.
1.3 Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcim bola dňa 7.8.2014 uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol kôň Ruth na základe, ktorej sa žalovaná zaviazala previesť vlastnícke právo ku koňovi Ruth na žalobcu a žalobca sa zaviazal zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu 5.000 eur, pri podpise zmluvy. Žalovaná v predmetnej zmluve vyhlásila, že jej nie sú známe žiadne skryté vady, na ktoré má povinnosť kupujúceho upozorniť a taktiež, že predmet zmluvy nemá žiadne vady. Medzi stranami nebolo sporné a zároveň to vyplynulo
aj z vykonaného dokazovania, že žalobca dňa 10.7.2014 zaplatil žalovanej preddavok kúpnej ceny vo výške 1.000 eur.
1.4 Zaplatenie sumy 4.000 eur žalobcom žalovanej pri podpise zmluvy dňa 7.8.2014 súd nemal za preukázané, a dospel k záveru, že ohľadne uvedenej skutkovej okolnosti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Samotná skutočnosť, že žalobca dňa 7.8.2014 vybral zo svojho osobného účtu sumu 5.320 eur preukazuje len, že v daný v ten deň disponoval finančnými prostriedkami v dostatočnej výške, aby kúpnu cenu uhradiť mohol. Taktiež skutočnosť, že žalovaná žalobcu v e-mailovej komunikácii nevyzvala, resp. preukázateľne do podania trestného oznámenia netvrdila, že nedošlo k úhrade celej kúpnej ceny nemôže viesť k záveru o jej vyplatení pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy. Bez povšimnutia nemôže ostať ani skutočnosť, že kôň Ruth zostal aj po podpise kúpnej zmluvy ustajnený u žalovanej a podľa dohody tam mal zostať až do šiesteho mesiaca po narodení žriebäťa. Takéto dojednanie podľa názoru súdu zvyšovalo istotu žalovanej ako veriteľa, že kupujúci svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu nakoniec splní.
1.5 Ustanovenie kúpnej zmluvy čl. IV. znie „Kupujúci zaplatí dohodnutú kúpnu cenu predávajúcemu pri podpise zmluvy“. Už z jeho samotného znenia vyplýva záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu pri podpise zmluvy a svojím obsahom ide o dojednanie účastníkov kúpnej zmluvy o splatnosti kúpnej ceny, nemôže teda slúžiť ako „potvrdenie“ o tom, že si kupujúci splnil povinnosť kúpnu cenu zaplatiť. Táto povinnosť teda vzniká dňom podpísania zmluvy. Dňom nasledujúcim po dni podpisu zmluvy t.j. 8.8.2014 sa teda žalobca dostal do omeškania so zaplatením časti kúpnej ceny vo výške 4.000 eur. Z uvedeného ustanovenia nemohol žiaden z účastníkov zmluvy dôjsť k záveru, že podpisom zmluvy zároveň potvrdzuje, že žalobca kúpnu cenu zaplatil a že žalovaná kúpnu cenu prevzala resp. prijala.
1.6 Súd je toho názoru, že tvrdenie Ing. E. O. zo zápisnice o trestnom oznámení, že žalobca následne po podpise zmluvy zaplatil kúpnu cenu 5.000 eur, jednak z poukazom na neskoršiu výpoveď Ing. E. O. ako svedka ako aj skutočnosť, že podľa tvrdenia žalobcu malo pri podpise zmluvy dôjsť k zaplateniu 4.000 eur a nie 5.000 eur a samotného faktu, že sa predmetného podpisovania kúpnej zmluvy a tvrdeného následného platenia kúpnej ceny nezúčastnil nie je spôsobilé viesť k záveru o unesení dôkazného bremena žalobcu ohľadne zaplatenia kúpnej ceny vo výške 4.000 eur žalovanej dňa 7.8.2014.Tvrdenie Ing. E. O. zachytené v zápisnici o trestnom oznámení v znení „O termíne prevzatia kobyly sme sa dohodli ústne pri podpise zmluvy,....“ nemá relevanciu, nakoľko Ing. E. O. sa podpisu zmluvy preukázateľne nezúčastnil. Súdu sa preto javí, že Ing. E. O. mohol považovať záležitosti žalovanej za vlastné, popísať náležitosti kúpnej zmluvy, nie je však vylúčené, že k svojim záverom uvedeným v trestnom oznámení došiel práve na základe vedomosti o obsahu samotnej kúpnej zmluvy, nie však už o tom, akým konkrétnym spôsobom a kedy došlo k plneniu povinností žalobcu a žalovanej vyplývajúcich zo zmluvy, t.j., že časť kúpnej ceny vo forme preddavku bola žalobcom zaplatená dňa 10.7.2014 a zvyšok kúpnej ceny 4.000 eur mal byť zaplatený po samotnom podpise zmluvy.
1.7 Súdu sa zároveň javí logické, že žalovaná na zaplatení kúpnej ceny pri podpise netrvala, nakoľko žalobca zaplatil preddavok 1.000 eur a zároveň kôň ostával ustajnený u žalovanej. Tento bol u žalovanej ustajnený aj v čase, keď žalobcovi odovzdala pas koňa, čo nepochybne zvyšovalo istotu, že žalobca svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu aj keď neskôr splní, nakoľko predmet kúpnej zmluvy ostával v jej držbe. Z kúpnej zmluvy nevyplýva povinnosť žalovanej odovzdať pas koňa žalobcovi až po zaplatení kúpnej ceny, jedine z čl. V. bod 2 vyplýva práve pre žalobcu ako kupujúceho povinnosť pas koňa prevziať od predávajúceho pri odovzdávaní predmetu zmluvy.
1.8 Nakoľko sa žalobca dostal so zaplatením kúpnej ceny do omeškania, vyzvala ho žalovaná listom zo dňa 30.10.2014 na doplatenie kúpnej ceny v dodatočnej primeranej lehote - 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaná však doručenie uvedenej výzvy žalobcovi žiadnym spôsobom nepreukázala (dokonca jej doručenie - dôjdenie žalobcovi ani netvrdila), preto súd vychádzal zo stavu vyplývajúceho z obsahu spisu a to, že predmetná výzva žalovanej bola doručená až doručením predmetnej výzvy žalobcovi súdom dňa 2.12.2015. Nasledujúcim dňom t.j. 3.12.2015 teda žalobcovi začala plynúť 7 dňová lehota na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 4.000 eur a uplynula dňa 9.12.2015.
1.9 Odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.2.2015 súd vyhodnotil ako právne neúčinné, nakoľko žalovaná súdu nepreukázala riadne doručenie (pričom začatie plynutia sedem dňovej lehoty na doplatenie viazala samotná žalovaná na jej doručenie) výzvy na doplatenie kúpnej ceny zo dňa 30.10.2014 a taktiež
nepreukázala doručenie prípadne dôjdenie predmetného odstúpenia od zmluvy žalobcovi. Súd teda aj odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.2.2015 považoval za doručené žalobcovi dňom 2.12.2015 (jeho doručením žalobcovi na vyjadrenie). Nakoľko k uplynutiu primeranej 7 dňovej lehoty na doplatenie kúpnej ceny v čase doručenia odstúpenia od zmluvy žalobcovi ešte logicky nedošlo, nemohla v tomto čase (2.12.2015) žalovaná účinne od zmluvy odstúpiť, nakoľko na to neboli splnené zákonné podmienky. Nedošlo teda k vyvolaniu účinkov vyplývajúcich z účinného odstúpenia od zmluvy v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúcich v zrušení zmluvy od začiatku.
1.10 V konaní medzi stranami nebola sporná otázka zistenej vady koňa, spočívajúca v atrofii svalstva v oblasti ramena a lopatky (nešlo teda iba o estetickú vadu ako žalovaná uistila žalobcu v komunikácii pred samotným uzavretím zmluvy) ktorá robí koňa Ruth nespôsobilého na jazdenie. Táto skutočnosť však bola preukázaná aj vykonaným dokazovaním, ale spornou bola iba výška zľavy, ktorú má poskytnúť žalovaný žalobcom za zistenú skrytú vadu. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladá zodpovednosť len za vady, ktoré sa prejavili až dodatočne, keďže zjavné vady (§ 500 ods. 1 O.z.) je možné pri bežnej, obvyklej pozornosti pri prehliadke veci zistiť. Z hľadiska zaradenia vady súd dospel k záveru, že sa v danom prípade sa jednalo o vadu skrytú, nakoľko žalobca ako kupujúci pri bežnej - obvyklej pozornosti vadu kobyly Ruth zistiť nemohol. O priehlbinke na nohe kobyly bol zároveň žalovanou oboznámený a uistený, že ide len o vadu estetického charakteru. Zároveň však žalovaná - žalobcu v čl. IV. bod 1 ubezpečila že „predmet zmluvy nemá žiadne vady“. Čo znamená, že aj keby sa jednalo o zjavnú vadu, ktorú mal žalobca pri prehliadke zistiť, mohol by si uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady. Zľava z ceny má byť primeraná (§ 597 ods. 1 O.z.). Pri stanovení výšky zľavy súd prihliadol na to, že vada spôsobila zníženie možnosti využitia koňa Ruth ako aj skutočnosť, že žalobca neprezentoval, že v dôsledku skrytej vady bolo nevyhnutné na vec vynaložiť náklady akéhokoľvek charakteru, ktoré by inak neboli (napr. liečenie, špeciálna strava, lieky a podobne). Súd teda s prihliadnutím aj na to, že vec aj s touto vadou nie je využiteľná na účel pre ktorý si ju zaobstaral, za primeranú určil výšku zľavy - 4.000 eur, keď vychádzajúc zo znaleckého posudku a výsluchu znalca. Hodnota koňa Ruth v čase predaja sa pohybovala na úrovni 1.500 eur. (500 eur pri výkupnej cene jatočných koní za cenu v roku 2014 okolo 1 eur za kg - pričom slovenský teplokrvník môže vážiť od 500 kg do 700 kg (pričom žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal konkrétnu váhu koňa Ruth, preto súd vychádzal odhadom z váhy 500 kg) + pridaná hodnota pre schopnosť reprodukcie kobyly vo výške 1.000 eur). Súd posúdil ako primeranú relevantnú zľavu rozdiel medzi zmluvne dohodnutou kúpnou cenou 5.000 eur a najvyššou možnou cenou koňa Ruth, ktorú mohol žalovaný získať 1.500 eur, pričom k výslednej sume - hodnote koňa 3.500 eur, pripočítal sumu 500 eur. Keďže hlavným účelom kúpy koňa zo strany žalobcu bolo rekreačné jazdenie a v konaní bolo preukázané, že vada koňa Ruth ho robí na ďalšie jazdenie nespôsobilým a súd dospel k záveru, že práve z tohto dôvodu je na mieste zvýšiť zľavu z kúpnej ceny 3.500 eur (rozdiel medzi dohodnutou cenou a skutočnou hodnotou koňa) o 500 eur. Prípadné náklady, ktoré mohli alebo môžu v súvislosti s vadami žalobcovi vzniknúť, súd pri úvahe o určení výšky primeranej zľavy z kúpnej ceny zohľadniť nemohol, nakoľko žalobcom v danom konaní tvrdené ani preukazované neboli. Kupujúci by mal teda právo na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny do výšky zľavy. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žalovanej zaplatil ako preddavok na kúpnu cenu 1.000 eur, pričom zaplatenie doplatku kúpnej ceny vo výške 4.000 eur pri podpise zmluvy, preukázané žalobcom nebolo a podľa názoru súdu mu vznikol nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny vo výške 4.000 eur, ale kúpna cena nebola kupujúcim - žalobcom predávajúcemu - žalovanej zaplatená práve vo výške 4.000 eur, nevznikol žalobcovi nárok na vrátenie časti kúpnej ceny aj napriek vzniku nároku na primeranú zľavu z kúpnej ceny, a preto súd žalobu v časti v časti nároku na zaplatenie primeranej zľavy z kúpnej ceny zamietol.
1.11 Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobu žalobcu v časti v ktorej žiadal vrátenie kúpnej ceny zodpovedajúcej primeranej zľave z kúpnej ceny zamietol, je možné konštatovať, že práva zo zodpovednosti za vady na súde neuplatnil úspešne a preto mu nárok podľa § 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka na priznanie finančného zadosťučinenia nevznikol a preto bolo potrebné jeho žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť.
1.12 Žalobca v žalobe uviedol, že alternatívne si žalovanú sumu uplatňuje z dôvodu škody spôsobenej mu žalovanou konaním v rozpore s dobrými mravmi. Keďže žalovaná žalobcu vedome oklamala, jej konanie je v rozpore s dobrými mravmi a to veľmi hrubým spôsobom a spôsobila žalobcovi škodu, keďže mu predala koňa Ruth za 5.000 eur, hoci jeho hodnota je najviac 200 eur. Súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožňuje a je toho názoru, že konanie žalovanej nevykazuje znaky konania ktoré
by bolo v rozpore s dobrými mravmi. V predmetnom prípade (predaj koňa v preukázanej hodnote cca 1.500 eur za 5.000 eur) môže napĺňať dôvod neplatnosti právneho úkonu pre jeho rozpor so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách (neprimeranosť ceny) v zmysle ust. § 40a v spojení s ust. § 589 Občianskeho zákonníka, prípadne dôvod neplatnosti spočívajúci v tom, že ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť (omyl v zmysel ust. § 49a Občianskeho zákonníka). V oboch prípadoch však ide o dôvod relatívnej neplatnosti a táto nastáva len v prípade, ak ten kto je takýmto neplatným právnym úkonom dotknutý sa neplatnosti aj dovolá, inak sa na daný právny úkon hľadí ako na platný. Žalobca sa však relatívnej platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy nedovolával. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom podľa ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, t.j. konanie proti dobrým mravom, ďalej existencia škody (majetková ujma), príčinná súvislosť medzi konaním škodcu proti dobrým mravom a vznikom škody a v neposlednom rade zavinenie vo forme úmyslu. Žalobca v predmetnom konaní nepreukázal ani jeden z uvedených predpokladov a to predovšetkým úmyselné konanie proti dobrým mravom a vznik (existenciu) škody, preto súd nemohol jeho žalobe vyhovieť ani z uvedeného dôvodu.
2.1 Rozsudok v zamietajúcej časti a k nej sa viažucej časti rozhodnutia o trovách konania (výrok I. a II.) napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca, s návrhom na jeho zmenu plným vyhovením žalobe žalobcu, prípadne návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.).
2.2 Odvolanie odôvodnil tým, že žalovaná jasne a preukázateľne klamala a to či už o zdravotnom stave predávaného koňa, o prechodnej platobnej neschopnosti žalobcu v čase podpisovania zmluvy, ako aj o nedoplatení kúpnej ceny.
2.3 Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena a nepreukázaní zaplatenia sumy 4.000 eur žalovanej pri podpise kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje na to, že v prostredí občianskeho procesu sa nevyžaduje tak vysoká miera preukázania, ako v trestnom konaní. Pokiaľ v trestnom konaní sa vyžaduje dokázanie nad všetku rozumnú pochybnosť, v občianskom konaní postačuje dokázanie, že daný záver je pravdepodobnejší, ako jeho opak. V prejednávanej veci súd nedôvodne požadoval od žalobcu písomné potvrdenie žalovanej, prípadne jej svedeckú výpoveď potvrdzujúcu vyplatenie jej sumy 4.000 eur, hoci získanie takéhoto dôkazu bolo pre žalobcu za daných okolností nemožné.
2.4 Žalobca počas konania predložil a označil súdu viacero dôkazov, ktoré svedčia o úhrade kúpnej ceny. Taktiež prezentoval tvrdenia, ktoré žalovaná nepoprela, a takisto aj poukázal na správanie sa žalovanej v rozhodnom čase, ktoré svedčia o úplnom uhradení kúpnej ceny. Súd však podľa názoru žalobcu všetky tieto skutočnosti, tvrdenia a správanie sa žalovanej nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti, nakoľko inak by dospel k záveru, že kúpna cena bola celkom zaplatená. Súd sa nevyjadril k argumentom žalobcu a to, že o úplnom zaplatení kúpnej ceny svedčí potvrdenie o výbere hotovosti 5.320 eur žalobcom z osobného účtu v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy, ustanovenie zmluvy o tom, že cena sa platí pri podpise, skutočnosť, že žalovaná až do podania trestného oznámenia netvrdila, že by žalobca celú cenu neuhradil a prvýkrát uplatnila námietku neuhradenia kúpnej ceny až listom z 31.10.2014, až do neplatného odstúpenia od zmluvy nevyzývala žalobcu na doplatenie kúpnej ceny, dňa 1.9.2014 odovzdala žalobcovi pas koňa, komunikáciu medzi sporovými stranami po uzatvorení kúpnej zmluvy, v ktorej žalovaná ponúkala žalobcovi sedlo na koňa za cenu 1.900 eur a to v dobe, keď jej žalobca podľa jej slov údajne nezaplatil 4.000 eur, skutočnosť, že dňa 1.9.2014 na sociálnej sieti facebook žalobcovi uviedla, že kobylu musela predať, lebo potrebuje peniaze na stavbu, že priateľ a partner žalovanej Ing. E. O. vo vlastnom trestnom oznámení sám uviedol, že žalobca uhradil celú kúpnu cenu 5.000 eur a v uvedenom trestnom oznámení uvádza len údajnú krádež žriebäťa a nie aj krádež koňa, to všetko svedčí o tom, že kôň bol skutočne aj v plnej sume uhradený.
2.5 Pokiaľ súd v ods. 55. uvádza, že prípadné nezrovnalosti sa mohli odstrániť výpoveďou Ing. O. pred súdom, tento záver považuje žalobca za nesprávny. Ing. O. pred OČTK vypovedal rôzne, teda v minimálne jednom prípade klamal. Zároveň je v súčasnosti manželom žalovanej a prípadnú povinnosť
zaplatiť sumu 4.800 eur s príslušenstvom by osobne pocítil v majetkovej sfére (existencia BSM). Preto ako svedok by bol nevierohodný a jeho výpoveď v podstate nepoužiteľná.
2.6 Žalobca v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy uzatvoril aj zmluvu o ustajnení koňa v stajni žalovanej. Táto stajňa v tom čase bola prevádzkovaná občianskym združením, ktorého štatutárnym orgánom bola a stále je žalovaná. Táto zmluva o ustajnení bola predmetom vyjadrenia žalovanej zo dňa 15.7.2015 k tomuto konaniu, pričom súd otázku ustajnenia vylúčil na samostatné konanie na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 14C/133/2016. Prečo by žalobca uzatváral zmluvu o ustajnení koňa, ktorý ešte nebol jeho? Prečo by platil za ustajnenie cudzieho koňa? Nedávalo by to žiaden zmysel. Malo by to zmysel len vtedy, ak by kôň už bol jeho, teda ak by už bola vyplatená celá kúpna cena.
2.7 Žalobca pred odvozom koňa zo stajne žalovanej išiel na políciu a podal trestné oznámenie pre podvod. Prečo by žalobca takto na seba upozorňoval, ak by ešte neuhradil kúpnu cenu? Veď by si len sám robil zle a sťažoval si pozíciu do budúcnosti. Takéto konanie by bolo nielen nelogické, ale aj úplne absurdné.
2.8 Žalobca v konaní predložil viacero dôkazov, tvrdení a odkazov na správanie sa žalovanej, ktorými dostatočne preukázal pravdivosť práve svojej verzie.
2.9 Žalobca nesúhlasí so záverom súdu v odseku 67. rozsudku, a to s tým, že žalobca chcel kobylu len na jazdenie a nie na chov je len pohnútkou a teda nemá vplyv na hodnotu predmetu kúpy a zľavy. Predmet kúpy musí mať vlastnosti výslovne vymienené, inak obvyklé (§ 499 O.z.). Žalobca dopredu informoval žalovanú, že koňa / kobylu chce len na jazdenie. Toto bolo jediným kritériom, ktorý žalobcu zaujímal. Žalobca absolútne nereflektoval na nejaké chovateľstvo a chovateľskú hodnotu kobyly. Preto určenie koňa na športové jazdenie (a nie na chov) nie je pohnútkou žalobcu, ale ide o vlastnosť vymienenú žalobcom, potvrdenú žalovanou a zachytenú v zmluve. Z tohto dôvodu chovateľská hodnota kobyly nemôže byť zohľadnená. Žalobca čiastkovo súhlasí so znížením chovateľskej hodnoty na 500 eur, ale súd mal ísť ďalej a túto hodnotu znížiť na 0 eur.
3.1 Žalovaná odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku I. a II. ako vecne správny potvrdiť.
3.2 Žalovaná nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že ak by žalobca doplatil kúpnu cenu v rozsahu 4.000 eur bola by jeho žaloba v rozsahu 4.000 eur z titulu zľavy z kúpnej ceny dôvodná.
3.3 Záver súdu o nemožnosti využitia koňa na športové účely je nesprávny, na čo žalovaná poukázala aj v záverečnej reči, že znalci hovorili o trvalých následkov zranenia pravej nohy koňa, pričom v skutočnosti išlo o zranenie na ľavej nohe. V tejto súvislosti je potom otázne, či znalci vôbec koňa videli.
3.4 Žalobca na predmetnom koni viackrát pred kúpou jazdil, mal a musel mať predsa predstavu o jeho jazdeckých a športových schopnostiach. Mal tiež vedomosť, že na ľavej nohe má preliačeninu, pretože išlo o viditeľné poškodenie. Ako kupujúci mal teda možnosť, aj povinnosť preveriť si zdravotný stav a jazdecké schopnosti koňa.
4. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a pokiaľ žalovaná namieta, že znalec alebo veterinár vôbec kobylu nevideli, takáto námietka neobstojí, nakoľko žalovaná takúto námietku v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložila, ani ju žiadnym dôkazom nepodložila. Žalovaný nemá povinnosť dať koňa pred kúpou veterinárne prehliadnuť. Bola to práve žalovaná, ktorá bola povinná žalobcu informovať o zdravotnej poruche koňa.
5. Žalovaná v odvolacej duplikuje taktiež zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Žalobca celú žalobu postavil na informáciách, ktoré získal od predchádzajúcej majiteľky koňa Ruth, avšak tieto nezohľadňovali jeho skutočný stav v čase jeho predaja.
6. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie ako aj jeho právnym posúdením veci rozsudok súdu prvej inštancie rozsudkom z 25. septembra 2019 č.k. 26Co/152/2018-227 ako vecne správny potvrdil a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
100% trov odvolacieho konania, plne sa stotožniac so závermi súdu prvej inštancie ako aj jeho právnym posúdením veci, vyhodnotiac odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné, prípadne nepravdivé.
7.1 Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením č.k. 8Cdo 48/2020 z 24. februára 2021 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7.2 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že treba prisvedčiť dovolacej námietke žalobcu, že súdy sa nesprávne v odôvodnení odvolali na neexistenciu nepriameho dôkazu o zaplatení kúpnej ceny, nakoľko formulácia kúpnej zmluvy v článku IV. v znení: „kupujúci zaplatí dohodnutú kúpnu cenu predávajúcemu pri podpise tejto zmluvy“, je jednoznačne priamym dôkazom o zaplatení kúpnej ceny. Podľa jej obsahu nejde totiž o formulárovú zmluvu, podľa výpovede strán bola pripravená samotnou žalovanou a následne ňou, aj žalobcom podpísaná, čím nadobudol tento článok nie len platnosť, ale aj účinnosť. Pokiaľ teda súdy považovali za priamy dôkaz len iné (ďalšie) písomné alebo ústne potvrdenie samotnou žalovanou, na žalobcu uvalili excesívne (nemožné) dôkazné bremeno, čo je neprípustné. Pri hodnotení dôkazov je potrebné prihliadnuť na to, že civilné procesné právo žiadnu všeobecnú mieru požadovanej pravdepodobnosti pre unesenie dôkazného bremena nepozná. Súdy vo vzájomnej súvislosti a pri logickom myšlienkovom postupe nedostatočne odôvodnili, prečo o zaplatení kúpnej ceny nesvedčia ďalšie žalobcom predložené a súdom vykonané nepriame dôkazy, a to potvrdenie o výbere hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy vo vyššej sume, podpísanie ďalšej zmluvy o ustajnení, dobrovoľné odovzdanie pasu koňa za účelom prepisu jeho vlastníctva na žalobcu. Súdy vôbec neodôvodnili neprihliadnutie na ďalšie vykonané dôkazy, a to najmä komunikáciu strán sporov zo sociálnej siete, v ktorej ponúkala žalovaná žalobcovi ďalšie vybavenie pre koňa v sume 1.900 eur a vyjadrila sa ohľadne potreby peňazí na stavbu maštale, na okolnosti odvedenia koňa žalobcom zo stajne, kedy priateľ žalovanej podal trestné oznámenia len za krádež žriebäťa, nie koňa, a v neposlednom rade námietky žalovanej ohľadne neuhradenia kúpnej ceny prvýkrát namietaných až listom datovaným 31.10.2014, t.j. po oboznámení sa s trestným oznámením žalobcu a jeho zámerom súdne vymáhať svoje právo.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.), opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), ako aj viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR v tejto veci (§ 455 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.
9. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie v sume 4.800 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne počítaným zo sumy 4.800 eur od 15.10.2014 do zaplatenia titulom nároku na zľavu z kúpnej ceny koňa Ruth (§ 597 O.z.), nárok na primerané finančné zadosťučinenie (§ 509 ods. 2 O.z.) alternatívne z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej konaním žalovanej v rozpore s dobrými mravmi (§ 424 O.z.). Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok I. a II.). S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (najmä ohľadom doplatenia kúpnej ceny koňa žalobcom žalovanej v rozsahu 4.000 eur) a vec aj nesprávne právne posúdil a preto vo veci následne nesprávne rozhodol zamietnutím žaloby žalobcu a priznaním náhrady trov konania žalovanej. Výrok rozsudku ktorým konanie v časti o protižalobe žalovanej zastavil (výrok III.) a výrok ktorým rozhodol o náhrade trov takto zastaveného konania (výrok IV.) ostal odvolaním nedotknutý a tiež vyňatý z prieskumu odvolacieho súdu.
9.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred dovolacím súdom.
9.2 Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
9.3 Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi skutkovými, prípadne právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami sporovej strany); porušením uvedeného práva sporovej strany je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj sporovej strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej dodáva, že porušením práva na spravodlivý proces je aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá vymedzujúce proces vyhľadávania, vykonávania a hodnotenia dôkazov, ktoré musí zodpovedať § 191 ods. 1 C.s.p.. Uvedené ustanovenie upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá napriek pomenovaniu nevytvára súdu priestor pre ľubovoľné (svojvoľné) hodnotenie dôkazov. Práve prípadná svojvôľa v procese hodnotenia dôkazov je nežiaducim prvkom v súdnom konaní, ktorý zakladá nielen rozpor postupov a naň nadväzujúceho súdneho rozhodnutia so zákonom, ale aj so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy, lebo svojvôľa konajúceho súdu je hrubým porušením spravodlivej objektivity a kvality súdneho rozhodnutia.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou bolo postihnuté i rozhodnutie pojaté do napádaného rozsudku v prejednávanej veci, otázku správnosti ktorého urobil predmetom odvolacieho konania žalobca. Tak ako to namietal samotný žalobca vo svojom odvolaní, aj odvolací súd, viazaný názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie o neexistencii priameho dôkazu o zaplatení kúpnej ceny žalobcom žalovanej neobstojí (je v extrémnom nesúlade s jeho záverom o existencii platnej kúpnej zmluvy upravujúcej vzájomné práva a povinnosti žalovanej ako predávajúcej a žalobcu ako kupujúceho), nakoľko takýmto dôkazom je samotná kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou (najmä dohoda zmluvných strán uvedená v článku IV. zmluvy, v ktorom sa jednoznačne konštatuje, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu predávajúcemu pri podpise zmluvy) a to najmä vzhľadom na jej charakter (nejde o formulárovú zmluvu), ale aj okolnosti jej uzatvorenia a to najmä samotnú skutočnosť, že kúpnu zmluvu pripravila samotná žalovaná a túto aj v takomto znení podpísala. Pokiaľ súd prvej inštancie v prejednávanej veci postupoval tak, že nastala situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktorá vyšla v konaní najavo alebo pokiaľ boli kvalifikovane namietané, ale súd prvej inštancie ich právne nezhodnotil v celom súhrne
posudzovaných skutočností bez toho, aby dostatočným spôsobom odôvodnil ich relevantnosť, naplnil vadu konania.
11. Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať, že súd prvej inštancie pochybil, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je nepresvedčivé a vnútorne rozporné. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o nemožnosti priznania práva žalobcovi pre neunesenie dôkazného bremena - nepreukázania jeho skutkových tvrdení o zaplatení kúpnej ceny pri podpise zmluvy (neprípustne uvaliac na neho excesívne dôkazné bremeno - preukázanie ďalšieho písomného alebo ústneho potvrdenia tejto skutkovej okolnosti žalovanou) bez toho, že by tento svoj záver presvedčivo zdôvodnil, a umožnil tým žalobcovi sa voči takémuto záveru náležite brániť, porušil tým práva žalobcu na spravodlivý proces.
12. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p..
13. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.), rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude opätovne vec riadne preskúmať (pri ktorom postupe je viazaný názorom odvolacieho súdu - § 391 ods. 2 C.s.p.), majúc na zreteli, že stranám sporu nie je prípustné ukladať na preukázanie ich skutkových tvrdení excesívne dôkazné bremeno, a že pri hodnotení dôkazov je potrebné prihliadnuť na to, že civilné procesné právo žiadnu všeobecnú mieru požadovanej pravdepodobnosti pre unesenie dôkazného bremena nepozná. V dôsledku toho je potom potrebné aby opätovne vo vzájomnej súvislosti a pri logickom myšlienkovom postupe riadne odôvodnil, prečo o zaplatení kúpnej ceny nesvedčia ďalšie žalobcom predložené a súdom vykonané nepriame dôkazy a to potvrdenie o výbere hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy vo vyššej sume, podpísanie ďalšej zmluvy o ustajnení, dobrovoľné odovzdanie pasu koňa za účelom prepisu jeho vlastníctva na žalobcu, prípadne komunikácia strán sporu zo sociálnej siete facebook číslo listu 70 až 77 spisu, okolnosti odvedenia koňa žalobcom zo stajne, kedy priateľ žalovanej podal trestné oznámenie len za krádež žriebäťa, nie koňa a v neposlednom rade námietky žalovanej ohľadne neuhradenia kúpnej ceny vznesené žalovanou až listom z 31.10.2014, t.j. po oboznámení sa s trestným oznámením žalobcu a jeho zámerom súdne vymáhať svoje právo. Za tým účelom je súd prvej inštancie povinný vykonať dokazovanie navrhované stranami sporu, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a to aj nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie, ktorý doposiaľ nebol vôbec posudzovaný a následne znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov dovolacieho konania a tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 a § 454 ods.3 C.s.p.).
15. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).